Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-49-2018.pdf
PDF · 151.17 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o deti:
mal. S. G., nar. XX. XX. XXXX, mal. Y. G., nar. XX. 2. XXXX a zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, plnoletá S. G., nar. XX.X.XXXX právne zastúpená: JUDr. Anna Kubovičová, advokátka, so sídlom Tatranská 300/8, Považská Bystrica, deti rodičov:
- matka: L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/X, H. Nové Mesto, právne zastúpená: RYBÁR advokát s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Andreja Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225, a
- otec: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XX, právne zastúpený: JUDr. Anna Kubovičová, advokátka, so sídlom Tatranská 300/8, Považská Bystrica, o zmenu úpravy práv a povinností k deťom, takto
rozhodol:
I. Matka je p o v i n n á prispievať S. na výživu sumou 80 € mesačne od 1.8.2018, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje. II. Matka je p o v i n n á uhradiť S. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.8.2018 do 31.7.2020 v sume 500 € do 31.8.2021. III. Mal. S., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. IV. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. S. sumou 60 € mesačne od 1.8.2018 do 31.8.2019 a sumou 70 € mesačne od 1.9.2019, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca. V. Matka je p o v i n n á uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.8.2018 do 31.7.2020 v sume 820 € do 31.8.2021 k rukám otca. VI. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s mal. S.
- v párnom týždni v piatok od 15. hod. do 17. hod.
- v nepárnom týždni vo štvrtok od 15. hod do 17. hod.
- počas vianočných prázdnin o v párnom roku 24.12. od 17. hod. do 19. hod. o v nepárnom roku 30.12. od 17. hod. 19. hod. VII. Mal. Y., nar. XX.X.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. VIII. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. Y. sumou 60 € mesačne od 1.8.2019, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca. IX. Matka je p o v i n n á uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.8.2019 do 31.7.2020 v sume 450 € do 31.8.2021 k rukám otca. X . Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s mal. Y.
- v párnom týždni cez víkend od piatka od 15. hod. do nedele do 17. hod.
- každý utorok a štvrtok od 15. hod do 17. hod.
- počas letných prázdnin od
o 1. 7. od 10. hod. do 15. 7. do 19. hod., a o 1. 8. od 10. hod. do 15. 8. do 19. hod.
- počas vianočných prázdnin začínajúcich o v párnom roku od 24.12. od 17. hod. do 30.12. do 17. hod. o v nepárnom roku od 23.12. od 10. hod. do 24.12. do 17. hod. a od 30.12. od 17. hod. do 6.1. do 17. hod.
- počas jarných prázdnin, ak pripadnú o na párny týždeň: od stredy od 17. hod. do nedele do 17. hod. o na nepárny týždeň: od nedele od 17. hod. do stredy do 17. hod.
- počas veľkonočných prázdnin od soboty od 10. hod. do Veľkonočnej nedele do 17. hod. XI. Otec je p o v i n n ý mal. deti na stretnutie pripraviť a zabezpečiť ich odovzdanie matke v mieste bydliska matky. Matka je p o v i n n á po ukončení stretnutia odovzdať mal. Y. v mieste bydliska otca. XII. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/202/2016 - 64 zo dňa 25.7.2017 v časti úpravy rodičovských práv a povinností k deťom.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu dňa 8. 3. 2018 sa otec domáhal zmeny úpravy osobnej starostlivosti o mal. S. s odôvodnením, že maloletý chce ísť k nemu bývať, má svoj domov stále v rodinnom dome u otca, na bývanie, v ktorom bol zvyknutý aj citovo naviazaný a so situáciou po rozvode manželstva rodičov sa nevie vyrovnať. Nové prostredie u matky maloletému nevyhovuje. Otec poukázal ďalej na možnosť zmeny pracovných podmienok tak, aby mohol riadne uskutočňovať osobnú starostlivosť o dieťa. Vo veci samej navrhol teda mal. S. zveriť otcovi a výživné určiť matke vo výške 80 €, alternatívne mal. S. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti s frekvenciou jedného týždňa bez určenia výživného. V závere navrhol otec výživné vo výške minimálne 65 € od marca 2018 a vo výške 70 € od septembra 2019, keď začal navštevovať strednú školu.
2) K návrhu sa matka vyjadrila podaním doručeným súdu 4. 4. 2018 v tom smere, že rozsudkom o rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda po vzájomnom konsenze rodičov, táto sa realizuje už skoro rok, pričom stretávanie sa otca s maloletým S. prebieha podľa dohody. Otec sa o maloleté deti stará v čase, keď nie je na služobnej ceste. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého, pozná jeho potreby a záujmy, venuje sa mu, má so všetkými deťmi vyvinutý citový vzťah, preto zmenu osobnej starostlivosti striktne odmieta, a to aj z dôvodu, že maloletý S. by bol tak oddelený od svojich súrodencov, pričom je v záujme matky, aby deti vyrastali spoločne, navzájom si pomáhali a osobnostne sa formovali.
3) Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine a zistil, že matka s deťmi býva v prenajatom štvorizbovom byte, za ktorý platí nájomné s energiami 370 €, deti sa s otcom stretávajú raz za tri týždne, vtedy u neho bývajú jeden týždeň. S otcom majú veľmi dobrý vzťah. Otec má vytvorené podmienky pre starostlivosť o deti v dvoch bytových jednotkách v rodinnom dome. V rámci prešetrenia pomerov bol vypočutý maloletý S.orý sa vyjadril, že si nezvykol bývať s matkou v paneláku, naopak je zvyknutý bývať v rodinnom dome u starých rodičov, s ktorými mu matka bráni v styku. U otca má tiež spolužiakov a kamarátov. Žiadal byť tiež osobne vypočutý na súde.
4) Podaním doručeným súdu 21. 8. 2018 otec rozšíril návrh o vtedy maloletú S., ktorá sa počas prázdnin zdržiavala u otca, pretože matka buď bola v práci alebo nebola v domácnosti, pretože chodila s novým partnerov na výlety a dovolenky s tým, že maloleté deti ponechávala v domácnosti samé. Dcéra S. si vzala aj osobné veci s jednoznačným rozhodnutím zostať bývať u otca. Na dcéru S. otec navrhol výživné vo výške 100 € mesačne, v závere vo výške minimálne 80 € od augusta 2018.
5) Súd neodkladným opatrením zo dňa 17. 9. 2018 dočasne zveril mal. Michala a vtedy maloletú S. do osobnej starostlivosti otca.
6) V rámci odvolania voči neodkladnému opatreniu matka uviedla, že otec zavádza pokiaľ tvrdí, že sa matka v domácnosti nezdržiava, deti ponecháva samé; poukázala na to, že otec pracuje v zahraničí, kde sa zdržiava 4 až 5 týždňov a teda nie je objektívne schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti, a preto presúva starostlivosť o maloletých na svojich rodičov. Taktiež uviedla, že neodkladným opatrením
budú súrodenci oddelení od maloletého Y.a. Dva mesiace, počas ktorých boli maloleté deti v starostlivosti otca, boli letnými prázdninami, kedy sa nevyžadovalo sústavné plnenie školských povinností.
7) V rámci odvolania sa otec vyjadril, že došlo k výraznej zmene na strane matky v jej správaní a starostlivosti, keď maloleté deti odovzdala otcovi s tým, že ide na dovolenku a tieto následne boli celé prázdniny u neho. Napriek naliehaniu dcéry S. matka neukončila vzťah s mužom, pre ktorého opustila spoločnú domácnosť s otcom, naopak stále viac s ním trávi svoj čas, čo deti negatívne pociťujú a utiekajú sa k otcovi a k starým rodičom. Počas vlastnej dovolenky matka voči starostlivosti starých rodičov aj bez prítomnosti otca námietky nemala.
8) Rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2018 bolo matke uložené hradiť výživné na mal. S. a mal. S. v minimálnej zákonnej výške.
9) Návrhom doručeným súdu 17. 4. 2019 otec rozšíril návrh aj o mal. Y., na základe ním prejavenej vôle, s odôvodnením, že matka sa o dieťa nestará, ponecháva ho často samé bez dozoru, toto nemá vhodnú životosprávu. Matka sa presťahovala k svojmu terajšiemu priateľovi, s ktorým čaká dieťa. Maloletý Y. nemá úprimný vzťah s novým partnerom matky, tento sa s ním nehrá ani neučí. Ďalej otec poukázal na to, že dcéra S. sa dokáže aj so synom Y. učiť, tento ju rešpektuje s tým, že maloletý by mohol dosahovať lepšie výsledky keby mu bola poskytnutá dostatočná starostlivosť a podpora. Výživné vo veci samej navrhoval určiť matke vo výške 65 € mesačne.
10) S uvedeným návrhom matka nesúhlasila, pretože sa o maloletého Y. riadne stará, pomáha mu plniť jeho školské povinnosti, naopak otec nie je objektívne schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti z dôvodu jeho práce v zahraničí, ak sa presúva starostlivosť na 73-ročných starých rodičov, ktorí majú svoje zdravotné problémy, s týmto sa matka nestotožňuje. Dieťaťu zabezpečuje riadnu životosprávu vrátane čerstvého obeda. U jej nového partnera má maloletý vlastnú detskú izbu, s týmto má kamarátsky vzťah. Pokiaľ staršie deti s ňou nekomunikujú, je to následkom vplyvu otca a jeho rodičov na deti. Ďalej matka uviedla, že prídavky na deti vo výške 47,36 € zasiela otcovi, taktiež S. hradí stravu v škole a deťom prispievať podľa svojich možností.
11) Neodkladným opatrením Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/64/2019 - 340 zo dňa 29.11.2019 bol do dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca aj mal. Y. a matke bola uložená povinnosť hradiť na neho minimálne výživné.
12) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, výsluchom mal. S.la a plnoletej S., a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania. Pokiaľ súd pojednával v neprítomnosti rodičov, zväčša to bolo pre plnenie služobných povinností otca, v prípade matky to bolo zo zdravotných dôvodov. S. nebola prítomná pri ostatnom pojednávaní pre vykonávanie skúšky na vodičské oprávnenie. Súd mal za to, že nebola vždy potrebná ich prítomnosť, pretože na pojednávaní boli prítomní ich právni zástupcovia. Vo veci samej sa účastníci niekoľkokrát písomne vyjadrili, a preto ich názory ako aj jednotlivé skutkové okolnosti súd považoval za dostatočne zistené.
13) Následne súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
14) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
15) Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17) Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18) Podľa § 62 Zákona o rodine, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19) Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21) Súd má v danej veci preukázané, že po rozvode manželstva účastníkov konania boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že otcovi bolo určené výživné vo výške 160 € na mal. S., 140 € na mal. S. a 100 € na mal. Y.; styk otca s mal. deťmi nebol upravený. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je možné zmeniť pôvodnú rodičovskú dohodu, pretože došlo k zmene na strane účastníkov konania a to najmä v tom smere, že došlo k ochladeniu citových väzieb medzi matkou a jej deťmi v dôsledku porozvodovou situácie (ktorú súd podrobne opíše nižšie), a to najmä v tom smere, že deti inklinovali k pôvodnému výchovnému prostrediu a ich pôvodnému domovu a nedokázali sa bez ťažkostí prispôsobiť novému prostrediu.
Úprava osobnej starostlivosti k mal. deťom a úprava stretávania
22) Nakoľko S. v priebehu konania nadobudla plnoletosť, súd konanie o úpravu osobnej starostlivosti k jej osobe zastavil uznesením zo dňa 5.6.2020. Výsluch S. vo vzťahu k osobnej starostlivosti (aj ohľadne ostatných súrodencov) aj na základe návrhu rodičov prebehol spontánne, len za účasti kolízneho opatrovníka, za účelom zachovania intimity (i keď už dospelého) dieťaťa. Z výsluchu S. súd zistil, že matka mal. deti pred rozvodom nepripravila na zmenu prostredia, nedostatočne im vysvetlila rozchod s otcom a jeho dôvody, názor S. na sťahovanie/nadviazanie nového partnerského vzťahu nerešpektovala. Na nové prostredie si nevedela zvyknúť, a preto sa aj na podnet matky odsťahovala. Aktuálne sa vzťahy S. a matky po čiastočnom narušení začali obnovovať, už komunikujú spolu a dcéra ju navštevuje; S. bola sklamaná, že matka sa s ňou nechce o ich životnej situácii rozprávať, vo vzťahu k matke ochladla. Situáciu sťažuje aj majetkové vyporiadanie, o ktorom sa vedie konanie medzi matkou a dcérou. S. rodičov vyhodnotila ako sebeckých, ktorí neberú na zreteľ pocity detí. Za negatívny považuje aj vzťah matky so starými rodičmi (čo potvrdila aj matka). Mal. Y. bol podľa jej názoru u matky nešťastný, nespokojný, všetky deti by sa mali vrátiť do pôvodného domova. S. v domácnosti varí i upratuje.
23) Vo veci zverenia maloletých synov do osobnej starostlivosti otca súd vypočul i mal. S., ktorý mal v čase prvého výsluchu takmer 16 rokov, bol/je dostatočne zrelý a rozumovo vyspelý a teda dokáže zhodnotiť formu starostlivosti, ktorá vyhovuje jeho charakteru a aktuálnym potrebám. Maloletý S. bez váhania prezentoval svoj názor súdu, pričom dokázal vyjadriť aj príčiny svojej nespokojnosti; súd ho teda podľa jeho preferencií zveril otcovi. Súd z výsluchu mal. S. uskutočneného na súde len za prítomnosti kolízneho opatrovníka zistil, že maloletý S. vo vzťahu k matke ochladol, nestotožnil sa s tým, že si našla nového partnera a s týmto začína nový život, nepáčilo sa mu v byte, kam sa presťahovali. Je pravdepodobné, že uvedeného partnera považuje aj za príčinu rozpadu manželstva jeho rodičov, čo ho značne poznačilo; matku videl s priateľom ešte počas spolužitia rodičov. S rozvodom rodičov nebol stotožnený a súhlasil s odchodom z domu len za podmienky, že mal s nimi bývať v byte aj otec; tohto však matka po dvoch týždňoch vyhodila. V byte býval nedostatok peňazí na stravu, avšak matka fajčila a dávala peniaze kamarátke, počas víkendov maloletý trávil čas radšej u bratranca v inej obci alebo u priateľov v pôvodnom domove. Starí rodičia podľa jeho tvrdenia čiastočne suplovali starostlivosť matky ešte za manželstva rodičov. Ďalej súd z jeho výsluchu zistil, že mal. S. je pri bežných úkonoch sebaobsluhy i školskej príprave samostatný, pri doučovaní mu pomáha sestra S.; je závislý od počítačových hier, ale pomáha starým rodičmi pri pečení koláčov i pri prácach v domácnosti. So starými rodičmi i súrodencami má mal. S. blízky vzťah, starej mame sa zdôveruje so svojimi problémami. Naopak, matka má s otcom a jej rodičmi značne narušený vzťah (maloletým vyhodnotený ako nenávistný). Vyjadrenie maloletého, že ho matka sklamala/oklamala a takúto matku vôbec nepotrebuje, súd prijal s ľútosťou, pretože je zrejmé, že dieťa matku naopak potrebuje a jej „stratou“ trpí. Preto je vhodné, aby sa matka spolu s maloletým S. podrobili terapii za účelom obnovenia ich vzájomného vzťahu, pričom však súd mal za to, že nie je potrebné, aby uvedené bolo účastníkom nariadené výchovným opatrením, keďže rodičia sú dostatočne uvedomelí, aby tak vykonali i dobrovoľne. Je zrejmé, že dosiaľ maloletému bol predostretý len jednostranný pohľad na vec a je potrebné mu veci vysvetliť odborne znalou osobou tak, aby sa s porozvodovou situáciou vyrovnal. Na ostatnom pojednávaní maloletý súhlasil s tým, aby sa na krátky čas dvoch hodín počas pracovných dní s matkou stretával.
24) Maloletý Y. bol vypočutý prostredníctvom kolízneho opatrovníka, pričom uviedol, že mu je za súrodencami smutno; má ich rád ako aj starých rodičov i oboch rodičov. Uviedol, že by trvalo chcel bývať so svojimi súrodencami, otcom a starými rodičmi a matku si želá navštevovať. Vo vzťahu k ovplyvňovaniu uviedol, že tak tvrdí na základe vlastných pocitov bez ovplyvňovania inými. Skutočnosť, že súrodenci majú medzi sebou rozvinutý dobrý vzťah vyplynulo jednak z ich výsluchov ako aj z výsluchu otca; maloleté deti sa medzi sebou rozprávajú aj sa pritúlia, sú jeden na druhého naviazaní. Pri rozhodnutí preto súd k tomu prihliadol a poukazuje aj na argumentáciu matky, že je v ich záujme, aby deti vyrastali spoločne. To, že sa občas pohádajú, je v ich veku nutné považovať za prirodzené.
25) Súd za dôvod, prečo vracia deti do pôvodného prostredia u otca, kde odmalička vyrastali, považuje okolnosť, že sa so zmenou prostredia sa ťažko vyrovnávali, sú porozvodovou situáciou a rozpadom vzťahov traumatizovaní. Mal. S., pokiaľ býval u matky, pribral na váhe 30 kg, pretože trávil veľa času na hrách s počítačom, v novom prostredí nemal rovesníkov a preto vonkajšie aktivity nevykonával. Odkedy býva u otca, trávi viac času vonku, nezhoršil sa v prospechu ani v správaní v škole, naopak v prvom polroku školského roka 2019/2020 došlo k zlepšeniu jeho prospechu. Komplikovaná situácia po rozvode manželstva sa pravdepodobne prejavila u maloletého Y. jeho nesústredenosťou v škole, zlými výsledkami v prospechu s tým, že učitelia navrhli zmeniť spôsob výučby u neho a navštevovať psychológa; matka argumentovala, že problémy mal mal. Y. odmalička. Súd nepovažoval za hospodárne vykonávať za účelom zistenia ich príčiny hlbšie dokazovanie, pretože pri zmene zverenia mal. Y. prihliadol skôr k jeho väzbám k súrodencom a pôvodnému domovu, i k tomu, že matka mu styk s príbuznými pokiaľ nie je prítomný otec, nepovoľuje.
26) Za príčinu ochladenia vzťahov medzi matkou a jej deťmi súd považuje okolnosť, že matka nedokázala v porozvodovej situácii uchopiť vzťah s deťmi tak, aby pocítili svoju dôležitosť pre jej život. Deti vnímali, že matka uprednostňuje nového partnera pred nimi, trávi s ním čas na úkor osobnej starostlivosti o nich, ale citlivo vnímali okolnosť, že matka počala s novým partnerom dieťa. Matka nedokázala situáciu vysvetliť tak, aby ju deti pozitívne prijali. Tiež je nutné uviesť, že mal. deti sú silne naviazané na pôvodné rodinné prostredie, v ktorom vyrastali a ktoré predstavuje ich domov, pričom nejde len o prostredie po materiálnej stránke (rodinný dom v O. I.), ale aj po stránke sociálnej, pretože tu žijú ich starí rodičia, ktorí sa od malička o nich starali, aj ich rovesníci a kamaráti. V tomto veku je
otázka výchovného prostredia pre deti dôležitá, pretože už nie sú tak silne naviazaní na osobu, ktorá sa o nich osobne stará, ako je to v útlom veku; v predškolskom a školskom veku sa začína ich separácia a začlenenie do širších sociálnych štruktúr (kamaráti, spolužiaci). Už samotné vytrhnutie z pôvodných väzieb pôsobí na deti stresujúco a ak sa k tomu pridá aj okolnosť nového partnera, ktorý je považovaný za príčinu tejto zmeny, môže to spôsobiť narušenie vzťahov s rodičom tak, ako sa tomu stalo aj v tomto prípade. Súd v tejto súvislosti tiež konštatuje, že neskúmal do akej miery sú za situáciu zodpovední rodičia, či starí rodičia, pričom je zrejmé, že boli mal. deti prirodzene pod vplyvom názoru aj týchto osôb, avšak (najmä staršie) deti už majú vek, keď sú schopní aspoň čiastočného kritického myslenia. Čo sa týka mal. Y., v tomto prípade je zrejmé, že trpel najmä separáciou od starších súrodencov a sám ešte nedokáže situáciu kriticky zhodnotiť. V rámci konania tiež vyplynulo, že matka mu nedovolila stretávať sa dostatočne so súrodencami v prípade, ak bol otec služobne v zahraničí. Deti komunikujú s matkou len príležitostne, avšak vzhľadom na okolnosti súd je názoru, že iniciatívu má vyvíjať matka a nemožno od detí spravodlivo požadovať, aby to boli oni.
27) V rámci zhrnutia súd teda konštatuje, že k zmene zverenia mal. detí pristupuje z dôvodu rešpektovania ich názoru, aj v záujme zachovania súrodeneckých väzieb a pôvodného výchovného prostredia, na ktoré sú deti naviazané. Samotná matka uvádzala, že naviazanosť medzi súrodencami existuje a v prípade ich separácie by deti trpeli. Aj keď deti nemajú ešte plne rozvinuté kritické myslenie, sú schopné dostatočne zhodnotiť, ktoré výchovné prostredie im vyhovuje a neovplyvnene sa vyjadriť, v ktorom prostredí ( u otca či matky) sa cítia lepšie. V danej veci práve citová stránka hrá väčšiu úlohu
- v rodinnom dome v O. I., v domácnosti otca a jeho rodičov sa súrodenci cítia dobre, prostredie je harmonické, deti sú naň navyknuté. Je teda v záujme detí, aby boli zverené otcovi. Práve naviazanosť detí na prostredie, ako to súd už opísal vyššie, bola dôvodom, že súd mal. deti zveril otcovi napriek tomu, že tento pracuje na turnusy v zahraničí a teda starostlivosť o deti bude zabezpečovať aj prostredníctvom svojich rodičov. Keďže títo žijú v tom istom rodinnom dome (len v inej bytovej jednotke), napriek svojmu veku i tvrdenému zhoršenému zdravotnému stavu sú zatiaľ schopní pri starostlivosti o deti vypomáhať, keďže ide o deti vo veku, ktoré už nepotrebujú pomoc pri jednotlivých úkonoch osobnej starostlivosti (vedia sa sami najesť, obliecť, postarať sa o svoju hygienu). Zároveň pri starostlivosti vie pomôcť aj už plnoletá dcéra S. a to najmä pomocou pri plnení školských povinností. Otec má s deťmi každodenný kontakt cez elektronické prostriedky, dokáže aj dohliadnuť na školské výsledky detí. Ako už súd uviedol, S. je vo veku, kedy je už potrebné jeho názor rešpektovať (na jeho vzťahu s matkou je potrebné pracovať bez nátlaku a citlivo). Plnoletá S. už o sebe rozhoduje samostatne. Pre najmladšieho Y. je zas dôležité, aby od ostatných súrodencov nebol separovaný. V neposlednom rade matka sa presťahovala, aktuálne býva u svojho partnera neďaleko domácnosti otca (táto okolnosť žiaľ pôsobí skôr iritujúco než harmonizujúco na rodinné vzťahy). Je teda možné, aby sa matka s deťmi každodenne stretávala bez ohľadu na to, že nastúpila na materskú dovolenku a je zaťažená starostlivosťou o novorodenca ako aj o starú osobu. Avšak vzhľadom na zhoršené vzťahy v rámci celej (širšej) rodiny bolo nutné, aby súd styk s mal. deťmi matke upravil. Preto súd prihliadnuc na školské povinnosti mal. Y. určil matke právo stretávať sa s ním každý utorok a štvrtok od 15.00 do 17.00 hod. a v párnom týždni aj počas celého víkendu; takto budú rodičia i dieťa motivovaní, aby na vzájomný vzťah nezanevreli a rodičia budú musieť na sanácii vzájomných vzťahov pracovať. Čo sa týka obdobia prázdnin a sviatkov, tieto súd rozdelil medzi rodičov tak, aby sa o mal. Y. starali rovnocenne a spravodlivo.
28) Za účelom lepšej vymožiteľnosti, s ohľadom na to, že matka sa stará o novorodenca i opatruje staršiu osobu, je povinnosťou otca zabezpečiť, aby Y. bol odovzdaný matke v mieste jej bydliska, pričom tak môže učiniť aj mal. S., ktorý má styk upravený na jedenkrát za týždeň na dve hodiny tak ako je to uvedené v VI. odseku tohto rozsudku. Súd pri tejto úprave prihliadol k narušenému vzťahu s matkou, keď mal. S. partnera matky odmieta ako aj k názoru S. vyjadreného na ostatnom pojednávaní. Vzhľadom na vek mal. S. uloženie povinnosti otcovi odovzdať ho do starostlivosti matky, resp. uloženie povinnosti matke dieťa vrátiť, bolo irelevantné; tento na styk je schopný prísť/odísť sám.
29) Napriek zvereniu maloletých do osobnej starostlivosti otca obaja rodičia naďalej zostanú zákonnými zástupcami mal. detí v plnom rozsahu.
Úprava výživného
30) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom
povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.
31) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. detí parazitovať.
32) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.
33) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a to z nasledovných dôvodov:
34) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.
35) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo
rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.
36) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.
37) Súd tiež poukazuje na inú stránku veci, ktorá sa týka situácie na súdoch a v spoločnosti všeobecne. V súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu, potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva (súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.
38) V danej veci sú deti v štandardnej sociálnej skupine, nakoľko ich rodičia majú priemerný príjem a vlastnia resp. vlastnili aj nehnuteľnosť. Matka je v jednej polovine spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva otec a jeho rodičia, pričom polovinu domu, ktorú vlastnil otec, tento previedol na plnoletú dcéru S.. Maloletý S. ukončil 8. ročník základnej školy a maloletý Y. ukončil 4. ročník základnej školy. Plnoletá S. navštevuje súkromnú strednú umeleckú školu. Všetky deti sú zdravé a majú bežné potreby a záujmy. S. má zvýšené výdavky na školné a stravovanie, lebo je celiatička. Podľa praxe súdu a verejných štatistík dosahujú v štandardnej sociálnej skupine bežné výdavky na dieťa na druhom stupni základnej školy 250 € mesačne a na strednej škole 300 € mesačne (bez bytových potrieb). Súd nezistil na strane detí okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné vyčíslenie výdavkov.
39) Matka je zamestnaná ako predavačka. V roku 2017 dosiahla priemerný čistý príjem 706 € a v roku 2018 čistý príjem 743 € mesačne. V roku 2017 matka pracovala aj na dohodu s dosahovaným príjmom 25 € brutto. Od 2. 5. 2019 bola matka na materskej dovolenke, pričom pred týmto nástupom bola práceneschopná. V roku 2019 tak priemerný čistý príjem matky činil 678 €, a pozostával z príjmu zo zamestnania vo výške 1.886 €, z dávok nemocenskej a materskej vo výške 6.040 € a rodičovského príspevku vo výške 220 € za december 2019. Od januára 2020 je matka poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 370 € a opatrovateľského príspevku vo výške 401 €, spolu má príjem teda 771 €.
40) Okrem už uvedeného nehnuteľného majetku, ktorý je predmetom vyporiadania v rámci osobitného súdneho konania vedeného na tunajšom súde, matka nevlastní žiaden majetok. Do jari 2019 si matka zabezpečovala bývanie v štvorizbovom nájomnom byte, kde platila nájomné vo výške 370 € mesačne,
ktoré nájomné zahŕňalo aj náklady na energie. Následne sa presťahovala do domácnosti svojho partnera.
41) Ďalej súd dopĺňa, že prihliadol pri dokazovaní i pri určovaní výživného k tomu, že súčasný partner matky má voči nej vyživovaciu povinnosť podľa § 74 Zákona o rodine a je teda povinný najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd považuje za pravdepodobné, že túto povinnosť si súčasný partner matky aj dobrovoľne plní, keďže zabezpečuje matke bývanie. Uvedený príspevok (bez zisťovania jeho výšky či formy) zlepšuje pomery matky. Matkin partner je zamestnaný, je platiteľom úveru zobraného na rekonštrukciu domu vo výške cca 100 tisíc eur s mesačnou splátkou cca 700 €.
42) Otec je zamestnaný ako vodič, v roku 2018 dosiahol priemerný čistý príjem 866 € a za obdobie 1-4/2019 dosiahol čistý mesačný príjem 845,50 €, pričom mu boli tiež poskytnuté aj cestovné náhrady vo výške 936 € priemerne mesačne. V období 05/2019 - 02/2020 bola otcovi vyplatená mzda v priemernej výške 866 € netto, v období 03/2020 - 05/2020 v sume 1.210 € (z dôvodu šírenia koronavírusu bol nepretržite v práci v uvedených mesiacoch, preto je príjem vyšší ako bežný). Keďže otec vykonáva práce v krajinách ako sú Švédsko, Dánsko, Nórsko a Nemecko, je zrejmé, že tieto cestovné náhrady sú spotrebovávané na zvýšené náklady spojené so stravovaním.
43) Pri troch vyživovacích povinnostiach súd určuje spravidla výživné v rozsahu 30 - 35 % z čistého príjmu povinnej osoby podľa veku a potrieb detí s ohľadom na ďalšie plnenia a osobnú starostlivosť o mal. deti, ako aj majetkové pomery povinného rodiča. V prípade štyroch vyživovacích povinností je tento rozsah minimálne 35 - 40 % z čistého príjmu. V danom prípade súd za adekvátny rozsah celkovej vyživovacej povinnosti na tri deti považuje spolu 200 €, pričom súd vychádzal jednak z príjmu, ktorý matka dosahovala v zamestnaní, ako aj z následných dávok nemocenského poistenia v predpokladanej výške. Prihliadol aj k drobným vecným či finančným prostriedkom, ktoré matka MF. a S. v priebehu konania poskytla. Matke v priebehu konania pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ide však o dieťa v útlom veku a následne sa podiel matky na celkovom výživnom i tak zvýšil na už uvedený vyšší rozsah. Z uvedeného dôvodu súd určil výživné počas celého konania a aj do budúcna v rovnakej výške. Súd nevylučuje, že bude na mieste zvýšiť výživné na S., ak nastúpi v septembri 2020 na vysokú školu; k tomu však už táto musí pristúpiť vlastnou iniciatívou.
44) Čo sa týka uvedenej sumy 200 € súd ju rozdelil medzi deti podľa ich veku a potrieb tak, ako sú opísané vyššie. Tým, že plnoletá dcéra S. navštevuje súkromnú strednú školu a má celiakiu, sú jej výdavky zvýšené v tomto smere oproti dvom maloletým deťom na základnej škole. Voči nej bolo výživné určené vo výške 80 € mesačne. Čo sa týka mal. S. a Y., výživné bolo určené v rozsahu 60 € na každé dieťa a to z dôvodu, že otec má lepšie príjmové pomery oproti matke a taktiež má zabezpečené bývanie v rodinnom dome, ktorý je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva (i keď otec previedol svoj podiel na plnoletú S., užívanie nehnuteľnosti mu ostalo zachované). Oproti tomu matka je síce spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti a reálne ju však aj vzhľadom na narušené vzťahy s ostatnými osobami tam bývajúcimi nemôže užívať a bývanie si musí zabezpečovať inak. Od zmeny pomerov, keď mal. S. nastúpil na strednú školu v septembri 2019, súd navýšil výživné o 10 € mesačne.
45) Čo sa týka výživného na plnoletú S. a mal. S., súd ho upravil počnúc mesiacom august 2018, nakoľko to zodpovedá jednak návrhu samotnej S., ako aj okolnosti, že uvedené deti sa zdržiavali v osobnej starostlivosti otca od poloviny, resp. od konca júla 2018. U mal. Y. to bolo počnúc augustom 2019, otec tvrdil, že maloletý bol u neho celé prázdniny, matka, že k otcovi odišiel až v auguste, kedy strávil jeden týždeň u nej. Nakoľko presný dátum sa súdu nepodarilo zistiť s tým, že je bežné, ak aj v prípade výlučnej starostlivosti toho - ktorého rodiča sa druhý rodič stará o mal. dieťa v zásade polovinu prázdnin, súd považoval za účelné a spravodlivé, aby sa výživné určovalo až od mesiaca nasledujúceho po faktickej zmene osobnej starostlivosti, teda od augusta 2018, resp. augusta 2019.
46) Pre úplnosť súd dodáva, že u matky došlo v priebehu konania k pribudnutiu vyživovacej povinnosti, avšak výšku výživného súd v dôsledku tejto okolnosti neznižoval. Matka je isto dostatočne zrelou a zodpovednou osobou k tomu, aby pristúpila k splodeniu ďalšieho potomka s ohľadom na existujúce vyživovacie povinnosti, pričom, ako súd už uviedol vyššie, je jej nový partner povinný poskytnúť jej príspevok na výživu. Narodenie ďalšieho dieťaťa teda nemôže ísť na úkor detí do takej miery, že by bolo ohrozená ich primeraná výživa, resp. že by sa podstatným spôsobom vyživovacia povinnosť preniesla na
druhého rodiča. Každý človek by mal mať toľko detí, koľko v rámci svojich možností dokáže riadne vyživiť. K poklesu príjmu u matky však v dôsledku tejto okolnosti nedošlo, pretože si ho navýšila opatrovaním inej osoby o príslušný príspevok.
47) Matka je povinná výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám otca, dokým mal. dieťa nenadobudne plnoletosť, v prípade plnoletého dieťaťa do jeho rúk.
48) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
49) Matka v období od augusta 2018 do mája 2019 uhradila na mal. S. celkovo výživné vo výške 90 € (3 x 30 € v 03-05/2019), ktorú sumu súd odpočítal od celkového zročného výživného za desať mesiacov vo výške 600 €. Nedoplatok na mal. S. tak za uvedené obdobie činí 510 €. Matka v období od júna 2019 do decembra 2019 uhradila na mal. S. výživné vo výške 180 € (6 x 30 €), od januára 2020 do júna 2020 vo výške 360 € (6 x 60 €), nedoplatok v tomto období teda činí 310 € (3 x 30 € + 4 x 40 € + 6 x 10 €). Celkový nedoplatok za obdobie 08/2018 - 6/2020 tak činí 820 €.
50) Matka v období od augusta 2018 do mája 2019 uhradila na mal. Y. celkovo výživné vo výške 210 € (7 x 30 € v 12/2019 - 6/2019 €), nedoplatok v rozhodnom období teda činí 450 € (7 x 30 € + 4 x 60 €).
51) Čo sa týka S., na jej výživu matka v období od augusta 2018 do mája 2019 uhradila výživné vo výške 350 € (od 11/2018 do 05/2019 po 50 € mesačne), ktorú sumu súd odpočítal od celkového zročného výživného vo výške 800 €. Nedoplatok na plnoletú S. v tomto období tak činí 450 €. V ďalšom období prispievala matka rôznymi sumami (nižšími aj vyššími ako súdom určené výživné), pričom v období 4
- 6/2020 hradila v danej výške, v období 1 - 3/2020 a 09/2019 jej vznikol preplatok 90 € a v ostatnom období nedoplatok 140 €. Celkový nedoplatok v rozhodnom období 08/2018 - 06/2020 tak činí 500 €.
52) Aj keď matka uhradila dcére školné vo výške 90 € v 09/2018, súd vzhľadom ku skutočnosti, že uvedené školné bolo uhradené na obdobie pol roka, ho nepovažoval za platbu bežného výživného, pretože je nutné ho brať ako príspevok na mimoriadny náklad dieťaťa. Na tento výdavok matka mohla akumulovať prostriedky z výživného, ktoré jej zasielal otec do 07/2018. Otec pritom uhradil školné v rovnakej výške. S. matka tiež zaplatila stravu v škole vo výške 25,67 € v mesiaci 09/2018 a 31,71 € v 10/2018, pričom medzi účastníkmi nebolo sporné, že tak učinila z dôvodu, že v danom čase bola poberateľkou príspevku na úhradu niektorých nákladov spojených so zdravotným postihnutím plnoletej Michaely (celiakia) vo výške 37 - 38 €; preto súd k týmto platbám neprihliadal. Od januára 2019 bol príspevok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zasielaný priamo S., sporné ostalo obdobie 11 - 12/2018, kedy tento príspevok poberala matka, avšak dcére ho nezaslala ani inak z neho neprispela na stravovanie maloletej. K uvedenej okolnosti však nemohol súd prihliadať v tom smere, že by sa výška príspevku na celiakiu odpočítavala zo sumy 50 €, ktorú matka na S. hradila od novembra 2018. Je nutné podotknúť, že suma 50 € bola určená ako výživné rozhodnutím Krajského súdu v Žiline a matka si túto povinnosť aj plnila v tejto výške, čím jednoznačne dala najavo úmysel, na čo sa má zaplatená suma započítať. Vyplatenie príspevku oprávnenej osobe nie je možné riešiť v konaní o určenie výživného a jednotlivé príspevky vzájomne započítavať, ale len v administratívnom (správnom) konaní pre Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgánom poskytujúcim tieto dávky. V prípade, že nedôjde k vysporiadaniu uvedeného príspevku medzi matkou a dcérou, je možné požiadať Úrad práce o to, aby bol príspevok úradu vrátený ako vyplatený neoprávnenej osobe. S poukazom na uvedené teda súd v mesiacov 11-12/2018 na úhradu výživného matke započítal ňou zaplatenú sumu 50 €. Obdobné platí aj v prípade rodinných prídavkov, ktoré by nemali byť vyplácané tomu rodičovi, ktorý deti nemá zverené v osobnej starostlivosti, prípadne sa o deti v danom čase osobne nestará.
53) Zároveň v ďalšom období (po rozhodnutí súdu dňa 6.6.2019) matka platila stále výživné na účet dcéry, aj viackrát v mesiaci, a súd všetky sumy započítal na výživné, nakoľko matka tak učinila na žiadosť dcéry, podľa jej aktuálnych potrieb, pričom vzhľadom na prebiehajúce odvolacie konanie nemohla vopred
vedieť, aké výživné súd nakoniec určí. Tiež je nutné podotknúť, že v prípade plnoletých detí sa vracia aj spotrebované výživné.
54) Za primeranú dobu na plnenie vyššie uvedených nedoplatkov súd považuje cca jeden rok od doručenia/predbežnej vykonateľnosti rozsudku vzhľadom na pomery matky opísané vyššie.
55) Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ aj nevyhovel jednotlivým návrhom na úpravu rodičovských práv a povinností k deťom v celom rozsahu, nepovažoval to za potrebné vo zvyšku zamietať návrh, keďže za predmet konania považuje samotnú úpravu jednotlivých rodičovských práv a povinností, pričom účastníci konania zvyčajne v priebehu konania niekoľkokrát svoje návrh menia bez toho, že by súd musel takúto zmenu návrhu pripúšťať.
56) Nakoľko došlo k zmene ostatného rozsudku o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom, súd toto poznamenal vo výroku rozhodnutia.
57) Návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podaný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.