Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-14-2018.pdf
PDF · 143.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobkyne: B. F., K.. F., X.. XX. XX. XXXX, V. L. XXX XX G. Y. XXX, právne zastúpená RYBÁR advokát s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO 51 273 225, proti žalovanej H. L., K.. L., X.. XX. XX. XXXX, V. L. XXX XX G. Y. XX, zastúpená JUDr. Anna Kubovičová, advokátka, Advokátska kancelária, so sídlom Tatranská 300/8, 017 01 Považská Bystrica, IČO 35 658 011, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
II. Súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 01. 03. 2018 domáhala voči pôvodnému žalovanému, MicP. L., X.. XX. XX. XXXX, L. XXX XX G. Y. XX zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobkyne a pôvodného žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. G. Y., zapísanej na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre okres F. X. H., na liste vlastníctva č. XX, a to pozemok parcela F. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 645 m2, pozemok parcela F. Č.. XX/X - záhrady o výmere 154 m2, pozemok parcela F. Č.. XX/X - záhrady o výmere 100 m2 a rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele F. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 645 m2, a jeho vyporiadania tak, že súd pozemok parcela F. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 645 m2, pozemok parcela F. Č.. XX/X - záhrady o výmere 154 m2, pozemok parcela F. Č.. XX/X - záhrady o výmere 100 m2 a rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele F. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 645 m2, prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 a žalovaného zaviaže na výplatu náhrady žalobkyni vo výške určenej znalcom v znaleckom posudku v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala, aby jej súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný, tak ako malo vyplývať z listu vlastníctva č. XX, katastrálne územie (ďalej len ,,k.ú.“) G. Y., okres Kysucké Nové Mesto sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela F. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 645 m2, pozemku parcela F. Č.. XX/X - záhrady o výmere 154 m2, pozemku parcela F. Č.. XX/X - záhrady o výmere 100 m2 a rodinného domu súp. č. XX, postavený na parcele F. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 645 m2, a to nasledovne: žalobkyňa: B. L. podiel o veľkosti: 1, žalovaný: H. L. podiel o veľkosti: 1. V ďalšom uviedla, že žalobkyňa ako aj žalovaný nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k označenej nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena č. V 983/2005 Z 12.10.2005
- 50/05. Žalobkyňa v zastúpení mala zaslať dňa 12.09.2017 žalovanému písomnú výzvu na uzatvorenie dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. V predmetnej výzve
žalobkyňa navrhla dotknuté nehnuteľnosti vyporiadať tak, že tieto sa všetky prikážu do výlučného vlastníctva žalovaného oproti jeho povinnosti vyplatiť žalobkyňu v sume, ktorá bude určená v závislosti od veľkosti spoluvlastníckeho podielu a ceny nehnuteľností stanovenej znalcom, resp. vzájomne dohodnutej ceny. Súčasne žalobkyňa požiadala žalovaného pre prípad, že má cenu nehnuteľností určiť znalec, aby poskytol všetku potrebnú súčinnosť k vypracovaniu znaleckého posudku a oznámil aj termíny, v ktorých môže znalec vykonať ohliadku nehnuteľností. V tejto súvislosti uviedla, že žalobkyňa v predmetnom rodinnom dome od rozvodu manželstva účastníkov konania rozsudkom sp. zn. 37P 202/2016 zo dňa 25.07.2017 nebývala, odsťahovala sa aj s troma maloletými deťmi bývať do bytu v Kysuckom Novom Meste. V predmetnom rodinnom dome býva len žalovaný a jeho rodičia, ktorí majú aj zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania dotknutých nehnuteľností. Žalovaný v zastúpení mal zaslať právnemu zástupcovi žalobkyne písomné stanovisko zo dňa 21.09.2017, doručené dňa 25.09.2017, v ktorom odmietol žalobkyňou navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a navrhol toto vyporiadať reálnou deľbou - rozdelením rodinného domu. K spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k pozemkom sa nevyjadril. Žalobkyňa v zastúpení písomným podaním zo dňa 9.10.2017 reagovala na stanovisko žalovaného zo dňa 21.9.2017 s tým, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením je neakceptovateľné najmä z dôvodu, že reálna deľba nie je dobre možná a účelné využitie veci žalobkyňou v podstate v jednom objekte s exmanželom a s exsvokrovcami aj s poukazom na dôvody rozvratu je len ťažko predstaviteľné. Poukázala v tomto smere najmä na existenciu vecného bremena zriadeného v prospech rodičov žalovaného. Súčasne opakovane požiadala žalovaného o strpenie výkonu ohliadky nehnuteľností za účelom vypracovania znaleckého posudku na stanovenie ceny nehnuteľností. Žalobkyňa v zastúpení písomným podaním zo dňa 27.10.2017 oznámila právnej zástupkyni žalovaného, že dňa 03.11.2017 o 09.00 hod vykoná ohliadku dotknutých nehnuteľnosti aj za prítomnosti znalca. Za týmto účelom boli žalovaný ako aj jeho právna zástupkyňa vyzvaní, aby sa ohliadky zúčastnili a zabezpečili aj potrebné v podaní špecifikované písomnosti a poskytli všetku potrebnú súčinnosť pre riadny, nerušený a dôstojný výkon ohliadky. Dňa 03.11.2017 o 09.00 hod sa dostavili žalobkyňa, jej právny zástupca a nimi zabezpečený znalec k dotknutým nehnuteľnostiam a to za účelom vykonania už avizovanej ohliadky pre vypracovanie znaleckého posudku na určenie ceny nehnuteľností. Žalovaný nebol prítomný, jeho právna zástupkyňa po opakovaných telefonických urgenciách poslala sms - správu, že je v zahraničí, rodičia žalovaného sa mali voči žalobkyni správať nevhodne, vulgárne, hrubo ju slovne urážať a mala byť dôvodná obava, že ju otec žalovaného aj fyzicky napadne. Výkon ohliadky mal byť podľa vyjadrenia žalobkyne z dôvodov na strane žalovaného zmarený. Dňa 24.11.2017 bol doručený právnemu zástupcovi žalobkyne email od právnej zástupkyne žalovaného, že žalovaného už v predmetnej právnej veci nezastupuje. Pred podaním označenej výzvy zo dňa 12.09.2017 sa žalobkyňa sama opakovane a neúspešne pokúšala vyporiadať predmetné podielové spoluvlastníctvo dohodou. Žalobkyňa uviedla, že uskutočnila maximálne úsilie vyporiadať spoluvlastníctvo účastníkov dohodou. K dohode medzi účastníkmi nedošlo. Z dôvodu, že žalovaný mal zmariť vykonanie ohliadky nehnuteľnosti znalcom za účelom vypracovania znaleckého posudku na určenie ich ceny pre potreby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, žalobkyňa uviedla, že nie z dôvodov na jej strane nevedela špecifikovať ich cenu a teda aj výšku - primeranosť žiadanej peňažnej náhrady. Prípadné špecifikácie ceny nehnuteľností poskytnuté realitnými kanceláriami by neboli objektívne vzhľadom na absenciu podkladov - vstupných údajov, ktoré požadoval aj znalec /napr. stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, projektová dokumentácia - použitý materiál na výstavbu, ohliadka nehnuteľností vrátane jej vnútorného vybavenia/ a v konečnom dôsledku by viedli k vypracovaniu znaleckého posudku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že uvedené bude predmetom dokazovania v samotnom súdnom konaní súdom ustanoveným znalcom. Takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva má byť zhodný s návrhom na vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou, ktorý žalobkyňa prezentovala v dotknutej výzve zo dňa 12.09.2017 a má plne rešpektovať zásady vyporiadania ustanovené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákona.
3. Vyjadrením k žalobe zo dňa 30. 04. 2018, doručené na súd dňa 07. 05. 2018 (na č. l. 71 - 73 spisu) žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že žalobkyňa mala dostať bez akéhokoľvek pričinenia polovicu rodinného domu s príslušenstvom, ktorý mal predstavovať celoživotné úsilie, dielo, mozole a finančné strádanie rodičov žalovaného. Títo tak mali učiniť mysliac si, že žalobkyňa ako ich nevesta spolu s ich synom (žalovaným) budú dom zveľaďovať, rodičia žalovaného budú môcť žiť v ňom spolu so svojím synom, nevestou a vnúčatami, ktorí im budú spríjemňovať starobu, doopatrujú ich a pochovajú. Preto si mali nechať v dome vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania, ktoré sa má vzťahovať na celý dom a pozemky zapísané na LV č. XX. Žalobkyňa sa mala svojvoľne bez ohľadu na záujmy maloletých detí z domu odsťahovať, nakoľko mala nadviazať známosť s iným mužom.
Voči darcom sa mala nevhodne správať a nemala im umožňovať plnú realizáciu práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností, keď darkyni napr. nemala umožňovať sadiť v záhrade plodiny, darcovi nemala dovoliť užívať garáž. Žalobkyňa sa podľa vyjadrenia žalovaného mala nevhodne na ich adresu vyjadrovať, preto má byť otvorenou aj otázka vrátenia daru. Žalovaný s návrhom žalobkyne zrušiť ich podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalovaného a vyplatením primeranej náhrady zo strany žalovaného žalobkyni nesúhlasil. Žalovaný mal do spoločného majetku preinvestovať finančné prostriedky vo výške 19 916 eur, ktoré mal mať pred uzatvorením manželstva, a to na vybudovanie kúpeľne, kuchyne, omietok v podkroví, podláh rodinného domu. V ďalšom odmietal, že ohliadka predmetnej nehnuteľnosti mala byť zmarená z dôvodov na jeho strane, nakoľko termín ohliadky mu nemal byť zo strany žalobkyne, jej právneho zástupcu a ani zo strany znalca vopred oznámený, v čase, kedy sa mala ohliadka konať sa nachádzal v cudzine, pričom otec žalovaného mal uviesť, že si neželá, aby sa ohliadka konala v neprítomnosti žalovaného. V ďalšom uvádzal, že si dal vyhotoviť znalecký posudok Ing. Katarínou Brezániovou, ktorá uviedla, že reálna deľba nehnuteľnosti je možná vo vertikálnom smere. Samotné zhotovenie znaleckého posudku zo strany žalovaného malo byť dôkazom o jeho záujme na vyriešení predmetnej veci mimosúdne. V ďalšom poukázal na vecné bremeno, ktoré je na predmetnej nehnuteľnosti zriadené v prospech jeho rodičov a v tej súvislosti na možnú problematickosť predaja tejto nehnuteľnosti. Poukázal na citový vzťah detí strán sporu k nehnuteľnosti, ako aj na skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti majú detské izby, syn strán sporu sa mal vyjadriť, že chce v predmetnom rodinnom dome bývať a dcéra strán sporu sa má často zdržiavať v predmetnom rodinnom dome. Žalobkyňa sa mala vyjadrovať, že z predmetného domu nič nechce a nebude z neho požadovať žiadnu výplatu. V ďalšom žalovaný uviedol, že riadne pracuje, plní si svoju vyživovaciu povinnosť k trom deťom, nemá však naakumulované také prostriedky, aby mohol žalobkyňu vyplatiť a nemá záujem na vedení sporu. Uviedol, že jednou z variant, ako vec vyriešiť bolo zo strany žalovaného navrhované žalobkyni, aby obaja svoje spoluvlastnícke podiely previedli na deti a tak zachovali pre nich bývanie do budúcna, s týmto riešením však žalobkyňa nesúhlasila, hoci žalovaný bol pripravený toto riešenie realizovať. V závere uviedol, že je pripravený predmetnú vec riešiť mimosúdne.
4. Žalobkyňa sa k veci vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 28. 06. 2018 (na č. l. 89 - 95 spisu), v ktorom uviedla, že v písomnom podaní zo dňa 09.10. 2017 bola splnomocnená zástupkyňa žalovaného požiadaná o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení nerušeného výkonu spoluvlastníckych práv žalobkyňou a to najmä vo forme upozornenia žalovaného a jeho rodičov, aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktorým by bránili takémuto výkonu vlastníckeho práva, pričom uvedené malo zahŕňať aj povinnosť strpieť obhliadku predmetnej nehnuteľnosti znalcom. Následne žalobkyňa v zastúpení písomným podaním zo dňa 27. 10. 2017 riadne oznámila splnomocnenej zástupkyni žalovaného, že dňa 03.11.2017 o 9:00 hod. sa vykoná obhliadka dotknutých nehnuteľností aj za prítomnosti znalca. Splnomocnená zástupkyňa ani žalovaný nenavrhovali takto určený termín obhliadky zmeniť. V deň vopred avizovanej obhliadky sa dostavili žalobkyňa, jej právny zástupca a znalec, avšak žalovaný ani jeho právna zástupkyňa neboli prítomní, pričom zástupkyňa žalovaného až po opakovaných telefonických urgenciách poslala sms správu, že je v zahraničí a nakoľko sa rodičia žalovaného voči žalobkyni správali nevhodne a vulgárne, mala byť dôvodná obava, že ju otec žalovaného fyzicky napadne a rovnako vzhľadom na to, že žalovaný ani jeho splnomocnená zástupkyňa termín nerozporovali, žalobkyňa uviedla, že výkon obhliadky bol zmarený z dôvodov na strane žalovaného. Naviac ak by sa aj žalovaný nemohol zúčastniť predmetnej obhliadky nebránilo tomu. aby sa k výkonu obhliadky dostavila jeho splnomocnená zástupkyňa. ktorej bola udelená plná moc žalovaným. Podľa žalobkyne má vyjadrenie žalovaného ohľadne spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pôsobiť veľmi zmätočne a neurčito, nakoľko v úvode svojho vyjadrenia žalovaný v dôsledku nevhodného vyjadrovania sa žalobkyne na rodičov žalovaného uvažuje o otázke vrátenia daru, v ďalšej časti poukazuje žalovaný na možnosť reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti a vzápätí na to poukazuje na skutočnosť, že zrušenie a vypriadanie podielového spoluvlastníctva by bolo v rozpore s dobrými mravmi. ale aj v rozpore so záujmami maloletých detí a osôb oprávnených z vecného bremena a navrhuje podielové spoluvlastníctvo nevyporiadať a žalobný návrh zamietnuť. V závere vyjadrenia žalovaný uvádza, že by chcel, aby spoluvlastnícke podiely boli prevedené na ich deti. K tvrdeniu žalovaného, že už samotné zhotovenie znaleckého posudku je dôkazom toho, že má enormný záujem na tom, aby sa celá záležitosť riešila mimosúdne uviedla, že vyzvala žalovaného k poskytnutiu súčinnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku, pričom toto jej nebolo umožnené a nakoľko žalovaný sa chce so žalobkyňou dohodnúť, avšak len pod podmienkou, že dôjde k reálnej deľbe nehnuteľnosti, žalobkyňa nemala mať inú možnosť ako sa so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva obrátiť na súd. K znaleckému posudku predloženému zo
strany žalovaného vypracovaného Ing. Katarínou Brezániovou uviedla, že v podstate každá stavba sa dá reálne rozdeliť, avšak podľa nej tento spôsob vyporiadania nie je v tomto prípade celkom dobre možný a to najmä v dôsledku vysokých nákladov, ktoré by si tento spôsob vyporiadania vyžiadal. Nie je podľa nej zrejmé, za základe akých vecných skutočností dospela znalkyňa k záveru odporučiť rozdelenie nehnuteľnosti, uvedené podľa žalobkyne ani nemohlo byť úlohou znalca, ide o otázku právnu, ktorej riešenie nemá patriť do kompetencií znalca. V ďalšom uvádzala, že predložený znalecký posudok trpí zjavnými nedostatkami a to najmä z toho dôvodu, že v ňom absentuje to najdôležitejšie a to náklady na rozdelenie v jednotlivých častiach - práce HSV (hlavná stavebná výroba alebo prvky dlhodobej životnosti) a práce PSV (pridružená stavebná výroba alebo prvky krátkodobej životnosti), znalecký posudok nemá zahŕňať ani náklady na búracie práce, náklady na statický výpočet, náklady na projektové dokumentácie, náklady na inžiniersku činnosť pre stavebné a kolaudačné rozhodnutia, náklady na geodetické práce na reálne rozdelenie stavby. Predmetný znalecký posudok nezahŕňa ani koľko by stáli prvky pridruženej stavebnej výroby na samostatné rozdelenie. Žalobkyňa mala ďalej aj výhrady ku konštatovaniu znalkyne v súvislosti s bezpečnosťou stavby (resp. novovzniknutých častí) a poukazovala na absenciu vyčíslenia jednotlivých nákladov na búracie práce, návrhov na vybudovanie inžinierskych sietí, nových oplotení, chodníkov a prístupových komunikácií. Uviedla, že samotný vecný zoznam nákladov aj bez ich skutočného vyčíslenia, ktoré bude nevyhnutne potrebné vynaložiť k deleniu nehnuteľnosti predstavuje naplnenie domnienky nedeliteľnosti v súlade s vyššie citovanou judikatúrou súdov. Bola toho názoru, že predmetnú nehnuteľnosť nie je dobre možné rozdeliť. Ďalej podľa názoru žalobkyne nepostačuje posudzovať deliteľnosť iba z hľadiska technických kritérií, ale rovnako deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi, ktorí by v prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti zostali v susedskom vzťahu, čo by vzhľadom na ich narušené a vyhrotené vzťahy viedlo k problémom. Ďalej uvádzala, že reálna deľba nerieši konflikt medzi podielovými spoluvlastníkmi, vyžadovala by si podieľanie sa na spoločnej údržbe nehnuteľnosti, čo má byť podmienené bezproblémovou komunikáciou, ktorú vzhľadom na úroveň narušenia vzájomných vzťahov podľa žalobkyne nemožno predpokladať. Žalobkyňa v ďalšom uviedla, že tvrdenia žalovaného o tom, že sa mala nevhodne správať voči jeho rodičom a na ich adresu sa vulgárne vyjadrovať, sú nepravdivé, uviedla, že pomáhala finančne ako aj fyzicky pri prerábaní domu, starala sa o výchovu detí, ako aj o domácnosť. Príčinou odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti nebola jej mimomanželská známosť, ale narušené vzťahy medzi ňou a rodičmi žalovaného, ako aj medzi ňou a žalovaným. V ďalšom poukázala na nemožnosť reálnej deľby nehnuteľnosti s prihliadnutím na vecné bremeno zriadené v prospech rodičov žalovaného, ktoré na nehnuteľnosti viazne. Žalobkyňa vzhľadom na uvedenú argumentáciu mala za to, že prikázanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanému a vyplatenie žalobkyne zo strany žalovaného sumou určenou znaleckým posudkom má plne rešpektovať skutočnosť, že sa jedná o rodinný dom, kde bývajú aj rodičia žalovaného, ktorým pôvodne rodinný dom patril a z toho dôvodu majú k nemu vybudovaný aj citový vzťah. Žiadala prikázať predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazať žalovaného, aby jej vyplatil náhradu vo výške určenej v znaleckom posudku.
5. V predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie na deň 02. 10. 2018 (zápisnica žurnalizovaná na č. l. 100 spisu), na ktorom sa zúčastnili strany sporu, ako aj ich právni zástupcovia. Konanie bolo na pedmetnom pojednávaní na žiadosť strán sporu v zmysle ustanovenia § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prerušené.
6. Dňa 05. 02. 2019 bolo na súd doručené podanie právneho zástupcu žalobkyne, v ktorom uviedol, že k mimosúdnej dohode medzi stranami sporu nedošlo a preto podáva návrh na pokračovanie v konaní.
7. Dňa 26. 03. 2019 sa v predmetnej veci konalo ďalšie pojednávanie (zápisnica žurnalizovaná na č. l. 125 spisu), na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu, na ktorom právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný previedol svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na svoju dcéru, H. L.. Súd na predmetnom pojednávaní konanie prerušil.
8. Dňa 29. 04. 2019 bol na tunajší súd doručený návrh právneho zástupcu žalobkyne na pokračovanie v konaní, ako aj na pripustenie zámeny účastníkov na strane žalovaného.
9. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/14/2018-135 zo dňa 02. 05. 2019 súd pripustil zmenu subjektu na strane žalovaného tak, že do konania na miesto doterajšieho žalovaného (H. L.) vstúpi ako nová žalovaná H. L.Ň., X.. XX. XX. XXXX, L. XXX XX G. Y. XX.
10. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 06. 09. 2019, a to za účasti žalobkyne, jej právneho zástupcu, žalovanej a jej právnej zástupkyne. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalobkyňa v čase keď opúšťala spoločnú domácnosť sa mala vyjadriť tak, že predmetné nehnuteľnosti nechce a tieto daruje deťom, a to aj z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel, ktorého je vlastníkom, jej bol darovaný a pôvodne tieto nehnuteľnosti patrili rodičom pôvodného žalovaného. Pôvodne žalovaný, po tom ako žalobkyňa prejavila vôľu zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, mal záujem toto vyporiadať reálnym rozdelením sporných nehnuteľností, avšak toto sa nepodarilo a následne sa rozhodol, že sa nechce ďalej sporiť so žalobkyňou a preto daroval svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach svojej najstaršej dcére, t. j. žalovanej, pričom bol v tom, že žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel daruje zvyšným deťom. Toto sa však nestalo. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že mala za to, že žalobkyňa za danej situácie zoberie žalobu späť, a to z dôvodu, že žalovaná je toho času nezaopatrené síce už plnoleté dieťa, avšak študuje. Nemá žiadne finančné prostriedky. Poukázala na tú skutočnosť, že všetky deti žalobkyne a pôvodne žalovaného boli najskôr súdom zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne, avšak podľa posledného rozhodnutia súdu, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, boli tieto deti zverené naopak otcovi, t. j. pôvodne žalovanému. Z tohto dôvodu toho času mali obývať predmetné nehnuteľnosti všetky deti žalobkyne. Uviedla, že žalovaná je 18-ročná dcéra žalobkyne, ktorá nie je zaopatrená, na ktorú je žalobkyňa povinná prispievať výživným. Je momentálne v 4. ročníku stredoškolského štúdia a chcela by pokračovať v štúdiu ďalej na vysokej škole. Žalovaná tak nie je schopná zabezpečiť akékoľvek peňažné prostriedky na to, aby mohla vyplatiť žalobkyňu, pokiaľ ide o jej spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach. Poukázala na to, že žalobkyňa je povinná prispievať na výživu žalovanej a na druhej strane chce od žalovanej výplatok za jej spoluvlastnícky podiel. Uviedla, že tento postup žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že toho času nie sú naplnené podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a žalobu by mal tak súd toho času zamietnuť. Poukázala ďalej na to, že žalobkyňa si našla novú známosť, pričom s touto už má ďalšie dieťa a z dôvodu, že deti žalobkyne a jej bývalého manžela si s touto novou známosťou nesadli všetky požiadali o to, aby sa mohli vrátiť k otcovi a bývať s ním, čo otca zásadne potešilo. Apelovala na žalobkyňu, aby zvážila samotné späťvzatie žaloby. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že pôvodne žalovaný od samotného počiatku nemal skutočný záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Tvrdenie právnej zástupkyne žalovanej, že keď žalobkyňa odchádzala zo spoločnej domácnosti mala vyhlásiť, že svoj spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam daruje deťom, je nové tvrdenie protistrany, pričom toto pravdivé nie je a jeho pravdivosť popieral. Uviedol, že s poukazom na obsah súdneho spisu, ako aj prednes právnej zástupkyne žalovanej možno vyvodiť, že pôvodne žalovaný len predstieral svoj záujem o mimosúdnu dohodu, pričom len čakal kým jeho dcéra, t. j. súčasne žalovaná, nadobudne plnoletosť, konanie účelovo odďaľoval do nadobudnutia jej plnoletosti a okamžite ako nadobudla plnoletosť prepísal svoj spoluvlastnícky podiel na ňu, ale nie z dôvodu, že sa nechce ďalej sporiť so žalobkyňou, ale aby vlastnú dcéru posadil na miesto žalovaného, a to s tvrdením, že tu nie je dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to vzhľadom na vek a nemajetnosť žalovanej. Toto konanie je možné podľa jeho názoru považovať za nemorálne. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa podávala žalobu v čase, keď bol podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností jej bývalý manžel. 11. Právny zástupca žalobkyne v rámci svojho prednesu žaloby zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol vykonať znalecké dokazovanie, a to pribratím znalca, ktorý by určil hodnotu vyporiadaných nehnuteľností zohľadňujúc aj právo vecného bremena. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že pred otvorením pojednávania hľadali spôsoby, ktorý znalec môže vyhotoviť znalecký posudok kde by objektívne zodpovedal nie len možnosť reálneho rozdelenia, ale aj faktickú hodnotu. V ďalšom uvádzala, že žalobkyňa sa vyjadrila, že dom nechá deťom, ona nič z domu nechce, odchádzala s tým, že ona má nového partnera, ktorý ju finančne zabezpečí. Čo sa týka úkonu, ktorý predchádzajúci žalovaný urobil tým, že daroval tento svoj podiel v dome, bol úplne slobodným, nikto ho k tomu nenútil, mal uviesť, že chce byť ako nemajetný, že on všetko nechá deťom a dal to na tú svoju dcéru, bolo to po vzájomnej dohode, mali prísť za právnou zástupkyňou do kancelárie, ktorá spísala dohodu. Poukazovala na tú skutočnosť, že žalobkyňa má vyživovaciu povinnosť k žalovanej, pretože sa pripravuje na ďalšiu prácu, a že jej má byť povinná zaplatiť aj nedoplatok. Uviedla, že je krajne neefektívne, aby sa robilo znalecké dokazovanie, nakoľko žalovanej nikto z peňažných ústavov nedá žiadny úver, a keby robila popri štúdiu nie je schopná zarobiť prostriedky tak, aby mohla vyplácať z nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že žalovaná chce v tej nehnuteľnosti zotrvať, rozumie si so starými rodičmi, je rada, že je spolu so všetkými súrodencami lebo medzičasom sa tá situácia vyvinula tak, že najskôr povedal syn strán sporu H., otec ja idem radšej k tebe, ja nechcem s mamou bývať a následne na to s odstupom určitého času prišiel
za otcom aj V., ktorému mala matka odmietnuť vydať aj veci do školy, a otec mu mal kúpiť nové veci do školy, pretože sa bál ísť späť ku matke. Uviedla, že tá nehnuteľnosť je vyslovene ich domovom. Navrhla, aby si súd vyčkal na právoplatné rozhodnutie vo veci sp. zn. 37P/49/2018 a potom rozhodol o tom, či bude prebiehať nejaké ďalšie dokazovanie alebo nie. Ďalej navrhovala, aby boli vypočutí starí rodičia žalovanej, manželia L., ktorí by ozrejmili okolnosti, ako nadobudla žalobkyňa vlastníctvo, a akým spôsobom tam žijú, kto tam býva, ako je tá nehnuteľnosť využívaná. V ďalšom poukázala na dôvody v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
12. V ďalšom sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že nie je pravdou, že sa mala vyjadriť, že nechce nič z predmetného domu, a že svoj spoluvlastnícky podiel daruje deťom. Poukázala na to, že bývalý manžel štve deti proti nej, pričom najskôr deti bez problémov mali prijať jej nového partnera a žili s nimi v spoločnej domácnosti, avšak po tom ako boli na návšteve u pôvodného žalovaného nastal problém. Uviedla, že je jej ľúto, že do sporu jej bývalý manžel zatiahol dcéru, pričom sa s dcérou o tomto bavila aj pred začatím pojednávania. Nemá byť pravdou, že deti zanedbávala, s deťmi bola doma od ich narodenia, bývalý manžel cestoval a teda na ich výchove sa nemal podieľať. Poukázala na to, že sa snažila pomôcť deťom aj intervenciou u psychológa, avšak vzhľadom k tomu, že stratila na ne dosah táto už nepokračovala.
13. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 03. 07. 2020 (zápisnica o pojednávaní je žurnalizovaná na č. l. 203 - 214 spisu), na ktorom boli vypočutí svedkovia Ž. L. C. B. L.. Svedkyňa Ž. L. v rámci svojej výpovede uviedla, že žalobkyni darovali chalupu z toho dôvodu, že si mysleli, že ich doopatrí a že svedkyni a jej manželovi pomôže v starobe. V ďalšom uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti býva svedkyňa, jej manžel, syn H., vnučka H., vnuk H. L. a vnuk V. L., pričom na bývanie v tejto nehnuteľnosti majú byť s manželom odkázaní, nakoľko tam majú zriadené vecné bremeno a otec žalovanej H. L. previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovanú. V ďalšom uvádzala, že žalobkyňa svedkyňu aj manžela svedkyne mala neznášať, vzhľadom na tieto skutočnosti mala svedkyňa s manželom navrhnúť synovi s jeho ženou, že si kúpia byt, na čo odpoveď žalobkyne k tomuto návrhu mala znieť, že už dávno mali vypadnúť z chalupy. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa sa mala vyjadriť, že z chalupy nechce nič, že všetko odovzdá svojim deťom. Syn svedkyne H. mal bývať 2 týždne pri žalobkyni v F. X. H., následne prišiel do predmetnej nehnuteľnosti a povedal, že žalobkyňa ho mala vyhodiť z predmetného bytu. V ďalšom svedkyňa uviedla, že od roku 2005 do roku 2016 sa žalobkyňa o predmetnú nehnuteľnosť starala, avšak plyn, elektriku a vodu neplatila. To mala platiť svedkyňa s manželom. Následne od roku 2016 sa žalobkyňa o predmetnú nehnuteľnosť nemala starať, ani ju neudržiavala, nemala platiť ani platby súvisiace s udržiavaním predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň svedkyňa uviedla, že jej pred rokom 2016 žalobkyňa povedala, že si nepraje, aby sadila zeleninu v záhrade, následne si žalobkyňa začala sadiť v záhrade ihličnaté stromy. Ďalej svedkyňa opísala, že na prízemí spornej nehnuteľnosti sa nachádza kuchyňa, špajza, obývačka a spálňa. Hore sa nachádza kuchyňa, obývačka, sprchový kút a kúpeľňa. Žalovaná má mať v podkroví svoju izbu, a zároveň sa tam nachádza aj väčšia izba pre deti H. a V., kde v tejto izbe majú aj WC, sprchový kút a z izby ide chodbička ku sprchovému kútu. Stravovať sa majú deti chodiť dole do kuchyne na prízemie. Svedkyňa s manželom užíva kuchyňu, spálňu, obývačku, špajzu, sprchový kút, WC, je tam aj kotolňa, a to všetko sa nachádza na prízemí predmetného domu. V ďalšom uviedla, že keď žalobkyňa vidí svedkyňu, tak z diaľky si odpľuje. Svedkyňa následne uviedla, že môže potvrdiť, že žalobkyňa mala aj pozitívne vlastnosti, počas spoločného spolužitia mala pomôcť svedkyni napr. umyť okno alebo jej pomohla upratať, za čo jej niekedy mala svedkyňa dávať peniaze. Ďalej uviedla, že žalobkyňa chodila aj s deťmi na prechádzky.
14. V ďalšom bol na predmetnom pojednávaní vypočutý svedok B. L., ktorý v rámci svojej výpovede k okolnostiam, za ktorých mala žalobkyňa nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti uviedol, že nehnuteľnosť bola najskôr napísaná na svedka. Keď sa žalobkyňa vydala, spolu so synom svedka chceli prerábať kuchyňu, ako aj špajzu, chceli tam zrušiť nejakú priečku. Syn svedka mal prísť za svedkom a požiadať ho, či by mu bol ochotný predmetnú nehnuteľnosť darovať, svedok s uvedeným súhlasil. Ďalej uviedol, že žalobkyňa mala strýka, ktorý bol notár a svedok sa mal ísť poradiť aj za ním, pričom mu mal uviesť, že by chcel predmetnú nehnuteľnosť darovať len svojmu synovi a nie aj žalobkyni, nakoľko v tom čase to bola pre svedka cudzia osoba. Na to notár mu mal odpovedať, že aj on má syna a taktiež daroval nehnuteľnosť len jemu a nie neveste. Deň pred podpisom predmetnej zmluvy mal prísť za svedkom syn a prosil ho, či by bolo možné prepísať predmetnú nehnuteľnosť zároveň aj na žalobkyňu. Následne, keď sa dostavili ku notárovi, mala prísť ku podpisu aj žalobkyňa, pričom svedok uviedol, že nerozumel prečo, nakoľko nehnuteľnosť nemala byť na ňu prevádzaná, avšak svedkova manželka mala
zakričať, aby sa to previedlo aj na žalobkyňu. Svedok sa mal až následne dozvedieť dôvody, prečo tak urobila, a to bolo z toho dôvodu, že žalobkyňa manželku svedka nemala mať rada. Následne svedok uviedol, že zvažuje zrušiť darovaciu zmluvu. V ďalšom uviedol, že žalobkyňa neplatila od samého začiatku nič, ani elektrinu, plyn a vodu, o deti sa mal starať svedok, mal im robiť raňajky a voziť ich do škôlky. Svedok ďalej uviedol, že keď žalobkyňa odchádzala z predmetnej nehnuteľnosti, povedala, že im už bude dobre a že nemá záujem o predmetnú nehnuteľnosť a svoj podiel daruje deťom. Uviedol, že žalobkyňa neprejavila záujem od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti o úhradu spoločných nákladov k predmetnej nehnuteľnosti. Počas obdobia, kedy žalobkyňa bývala v predmetnej nehnuteľnosti od nej svedok nežiadal, aby prispievala na chod nehnuteľnosti a vzhľadom na to, že žalobkyňa bola viackrát tehotná s vnúčatami svedka mal v záujme podporovať ich rodinu, uviedol, že keď prišla za ním žalobkyňa a ponúkala mu 300,- eur, povedal jej, že ich nechce prijať, nakoľko chce, aby ich využila v prospech svojej rodiny. Svedok ďalej uviedol, že nemá možnosť iného ubytovania ako v dome, v ktorom v súčasnosti býva. V ďalšom predstúpila právna zástupkyňa žalovanej, ktorá uviedla, že žalovaná ukončila strednú školu a bola prijatá na vysokú školu v zahraničí, na ktorej bude študovať. Pojednávanie bolo následne odročené, a to za účelom oboznámenia sa so spisovým materiálom vo veci vedenej na Okresnom súde pod sp. zn. 37P/49/2018.
15. Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na 27. 11. 2020, na ktorom sa zúčastnili strany sporu, ako aj ich právni zástupcovia. Súd na predmetnom pojednávaní oboznámil strany sporu a ich právnych zástupcov, že spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P/49/2018 sa toho času nachádza na Krajskom súde v Žiline, pričom zúčastnení uviedli, že netrvajú na pripojení predmetného spisu, vzhľadom na skutočnosť, že im súd v dostatočnom časovom predstihu pred nariadeným pojednávaním doručil na oboznámenie sa požadované listiny z predmetného spisu žurnalizované na č. l. 216 - 266 spisu. Zároveň súd poskytol stranám sporu, ako aj ich právnym zástupcom priestor na to, aby sa vyjadrili k prípadnej aplikácii ustanovenia § 257 CSP v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania. V ďalšom bol oboznámený súdny spis, prednesené záverečné reči právnych zástupcov strán sporu, pričom možno konštatovať, že títo v rámci ich prednesov zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach, a následne bol vo veci samej vynesený rozsudok.
16. Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:
17. Žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami, každá v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XX vedenom pre katastrálne územie G. Y., a to k stavbe súp. č. XX postavenej na parcele F.-M. Č.. XX/X a pozemkom parcelám F.-M. Č.. XX/X o výmere 645 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. XX/X o výmere 154 m2, druh pozemku záhrada, č. XX/X o výmere 100 m2, druh pozemku záhrada. Na predmetnom liste vlastníctva č. XX je zapísané v časti „Ťarchy“ vecné bremeno doživotného bývania a užívania v prospech B. L. a jeho manželky Ž. L., K.. S. (uvedené vyplýva z dôkazu produkovaného na č. l. 123 spisu, pričom zápis na predmetnom liste vlastníctva je totožný so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej).
18. Na Okresnom súde Žilina (v čase vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci na Krajskom súde v Žiline), sa vedie konanie pod sp. zn. 37P/49/2018, a to ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom žalobkyne a jej bývalého manžela, pôvodne žalovaného H. L.. Deti žalobkyne a jej bývalého manžela (pôvodného žalovaného), t.j. žalovaná, H., V. žijú ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto veci v spoločnej domácnosti, v predmetných nehnuteľnostiach s pôvodným žalovaným, ako aj s osobami, v prospech ktorých bolo zriadené právo vecného bremena, t. j. starými rodičmi žalovanej. Žalovaná zmaturovala v roku 2020, v súčasnosti je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom má záujem ďalej študovať na vysokej škole, pričom nemá žiaden príjem, ako ani majetok podstatnej hodnoty okrem vlastníctva sporných nehnuteľností. Žalobkyňa má voči žalovanej vyživovaciu povinnosť. Žalobkyňa sa znovu vydala, pričom v čase vyhlásenia rozsudku bola na rodičovskej dovolenke so svojím dieťaťom, ktoré sa jej narodilo v roku 2019. Predmetné skutočnosti vyplývajú z vyjadrení strán sporu, ako aj z listinných dôkazov žurnalizovaných v súdnom spise, pričom tieto neboli zo strany strán sporu sporené, súd ich má z toho dôvodu v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP za nesporné a pri rozhodovaní vo veci z nich vychádzal.
19. Súd predmetnú veci posúdil podľa ustanovení nasledujúcich právnych predpisov:
20. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
21. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
22. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
23. Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
24. V prípade, ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci súdu vyplynulo, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je dobre možné, a to aj s prihliadnutím na závery znaleckého posudku č. 406/2017 vyhotovený Ing. Katarínou Brezániovou, v zmysle záverov ktorého sa uvádza, že reálne rozdelenie je možné len vo vertikálnom smere (na č. l. 76 rub spisu), avšak znalkyňa vzápätí konštatuje, že rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti - stavby akýmkoľvek z navrhovaných spôsobov by vyžadovalo úpravy rodinného domu, a to v rozsiahlom rozsahu, s čím by bola spojená aj potreba vynakladania nákladov v súvislosti s realizáciou potrebných úprav na rozdelenie stavby (uvedené vyplýva zo znaleckého posudku, č. l. 76 rub, 77 spisu). S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozdelenie predmetnej stavby nie je dobre možné, nakoľko rozdelenie stavby by vyžadovalo vykonanie značných stavebných úprav, pričom ani jedna zo strán sporu neprejavila záujem výdavky spojené s prípadnou realizáciou takých stavebných úprav uhradiť, prípadne sa podieľať v určitom rozsahu na ich úhrade. Súd v uvedenom poukazuje na rozhodnutie NS ČR z 19. 04. 2007, sp. zn. 22 Cdo 960/2006, podľa záverov ktorého ak je rozdelenie nehnuteľnosti síce technicky možné, ale nie je realizovateľné bez nákladných stavebných úprav, potom je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné považovať vec z hľadiska vysporiadania podielového spoluvlastníctva manželov za reálne nedeliteľnú. Podľa názoru súdu predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné ani z dôvodu, že k nim majú starí rodičia žalovanej (Ž.S. L., B. L.) zriadené právo vyplývajúce z vecného bremena spočívajúce v oprávnení užívať predmetné nehnuteľnosti v celom rozsahu, a to doživotne, a to aj s prihliadnutím na vzťahy oprávnených z vecného bremena so žalobkyňou, pričom v rámci predmetného sporu nebolo sporným, že ich vzťahy sú narušené a ich prípadné možné spolužitie (pokiaľ by žalobkyňa mala záujem užívať svoju nehnuteľnosť, ktorá by vznikla reálnou deľbou) by z toho dôvodu bolo zrejme problematické.
25. Nakoľko rozdelenie veci v danom prípade nebolo dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Z tvrdení žalobkyne v predmetnom spore vyplynulo, že žalobkyňa o nehnuteľnosti záujem nemá. Naopak, pôvodný žalovaný, a následne aj jeho právna nástupníčka, teda žalovaná v predmetnej stavbe žijú a považujú ju za svoj domov. Vzhľadom na uvedené sa jediným možným riešením javilo vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej za primeranú náhradu. Súd však vzhliadol v predmetnom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo možné podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušiť a vyporiadať uvedeným spôsobom
a dospel k záveru, že v predmetnom prípade sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v nasledujúcich skutočnostiach: žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nechcela, naproti tomu žalovaná je na bývaní v predmetných nehnuteľnostiach závislá, nakoľko v jej prípade ide o študentku, ktorá zmaturovala v roku 2020, z toho dôvodu v súčasnosti nemá majetok významnej hodnoty, nemá ani pravidelný príjem (v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny), pričom má záujem pokračovať ďalej v štúdiu na vysokej škole, a v súčasnosti sa na také štúdium aktívne pripravuje (podala si prihlášku na Slovenskej technickej univerzite, z toho dôvodu sa bude v blízkej budúcnosti podľa jej vyjadrení aktívne pripravovať na jej absolvovanie). Súd je preto toho názoru, že nakoľko v prípade žalovanej ide o študentku, ktorá sa v súčasnosti nachádza v takej sociálnej situácii, kedy rieši otázky týkajúce sa jej ďalšej budúcnosti (pripravuje sa na štúdium na vysokej škole, zároveň, ako uviedla na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 27. 11. 2020 si popritom hľadá aj prácu), nebolo by v možnostiach žalovanej v prípade, ak by súd prikázal predmetné nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, vyplatiť žalobkyni primeranú náhradu. Súd má za to, že v predmetnom prípade jedinečnosť tohto prípadu spočívajúca v okolnostiach subjektívneho charakteru na strane žalovanej (t.j. jej sociálna situácia, vek, stav jej odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, osobné väzby na nehnuteľnosť) viedli súd opodstatnene k aplikácii ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a na základe týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa súd žalobu zamietol. Súd považuje za podstatné poukázať aj na okolnosti na strane žalobkyne, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu predmetnej žaloby. Súd má za nesporné, že žalobkyňa v čase podania žaloby vo veci samej mala kde bývať, v priebehu sporu sa vydala a stala sa matkou ďalšieho dieťaťa, aj z uvedeného dospel súd k záveru, že na strane žalobkyne bolo cieľom podania predmetnej žaloby len vyriešenie užívacích vzťahov týkajúcich sa predmetných sporných nehnuteľností a otázka zániku spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nemala pre ňu prioritu. V uvedenom súd poukazuje aj na judikatúru súdov, podľa ktorej súd rozhodne v neprospech žalobcov, ktorí žiadajú vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, najmä vtedy, ak si v plnom rozsahu neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať (z Rozhodnutia NS SR z 30. 11. 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009). Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že nie je vylúčené, aby na základe podstatných zmien okolností predmetného prípadu, ktoré by znamenali odpadnutie dôvodov pre ktoré bola žaloba žalobkyne na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v tejto veci zamietnutá, sa žalobkyňa, prípadne žalovaná domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, a to aj súdnou cestou. Súd následne nevykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz - znalecké dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty sporných nehnuteľností, nakoľko vykonávanie dokazovania v uvedenom smere by bolo podľa názoru súdu vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu, ktoré odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehospodárne a nadbytočné.
26. V zmysle ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Súd v rámci rozhodovania o trovách tohto konania dospel k záveru, že sú tu opätovne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je podľa názoru súdu potrebné na predmetný prípad aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v postavení oboch strán sporu, ide o matku (žalobkyňa) s dcérou (žalovaná), pričom žalobkyňa má voči žalovanej vyživovaciu povinnosť. Súd má prioritný záujem na tom, aby žalobkyňa si túto svoju vyživovaciu povinnosť voči žalovanej plnila. V prípade žalobkyne ide o matku na rodičovskej dovolenke, jej príjmy teda nie sú v takej výške ako by boli v prípade, keby pracovala. Za podstatnú súd považuje aj skutočnosť, že žalobkyňa pôvodne svoju žalobu smerovala voči jej bývalému manželovi (pôvodnému žalovanému) a až v priebehu sporu došlo k zmene sporových strán na strane žalovaného, pričom s osobou novej žalovanej vyplynuli pre predmetný spor aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobu žalobkyne aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietol. Súd je preto toho názoru, že v danej veci je namieste aplikovať ustanovenie § 257 CSP, z toho dôvodu súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).