Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Urbanovej, vo veci starostlivosti o deti: mal. S. G., nar. XX.XX.XXXX, mal. Y. G., nar. XX.X.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, plnoletá S. G., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpená: JUDr. Anna Kubovičová, advokátka, so sídlom Y. XXX/X, K. G., deti rodičov - matka L. G., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H. J. S., právne zastúpená: RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225, a otec S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XX, právne zastúpený: JUDr. Anna Kubovičová, advokátka so sídlom Y. XXX/X, K. G., o zmenu úpravy práv a povinností k deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -401 zo dňa 6. júla 2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -402 zo dňa 16. júla 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch I., II. ponecháva n e d o t k n u t ý .

Vo výrokoch III., VI., VII., VIII., IX., X. rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch IV. a V. rozsudok prvoinštančného súdu m e n í tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého S. sumou 70 € mesačne od 1.8.2018 do 31.8.2019 a sumou 80 € mesačne od 1.9.2019 do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.8.2018 do 30.6.2020 vo výške 1.080 € p o v o ľ u j e matke splácať v mesačných splátkach po 50 € k rukám otca spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku XI. m e n í tak, že matka je oprávnená maloletého S. a maloletého Y. prevziať pred rodinným domom otca a povinná maloleté deti po ukončení styku odovzdať pred rodinným domom otca.

Otec j e p o v i n n ý poskytnúť matke k výkonu styku s maloletými všetku súčinnosť a deti na styk riadne pripraviť.

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -64 z 25.7.2017 v časti úpravy rodičovských práv a povinností rodičov k deťom.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd matke uložil prispievať dcére S. na výživu sumou 80 € mesačne od 1.8.2018 do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, uhradiť jej nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.8.2018 do 31.7.2020 v sume 500 € do 31.8.2021. Mal. S., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke uložil prispievať na výživu S. sumou 60 € mesačne od 1.8.2018 do 31.8.2019 a sumou 70 € mesačne od 1.9.2019 do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje. Zároveň matke uložil uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.8.2018 do 31.7.2020 v sume 820 € do 31.8.2021 spolu s bežným výživným k rukám otca. Umožnil jej stretávať sa s mal. S. v párnom týždni v piatok od 15.00 hod. do 17.00 hod., v nepárnom týždni vo štvrtok od 15.00 hod do 17.00 hod., počas vianočných prázdnin v párnom roku 24.12. od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom roku 30.12. od 17.00 hod. 19.00 hod. Mal. Y. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke uložil prispievať na výživu Y. sumou 60 € mesačne od 1.8.2019 do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, uložil jej uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.8.2019 do 31.7.2020 v sume 450 € do 31.8.2021 spolu s bežným výživným k rukám otca. Umožnil jej stretávať sa s mal. Y. v párnom týždni cez víkend od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý utorok a štvrtok od 15.00 hod do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., počas vianočných prázdnin začínajúcich v párnom roku od 24.12. od 17.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod., v nepárnom roku od 23.12. od 10.00 hod. do 24.12. do 17.00 hod. a od 30.12. od 17.00 hod. do 6.1. do 17.00 hod. Počas jarných prázdnin, ak pripadnú na párny týždeň od stredy od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a ak na nepárny týždeň od nedele od 17.00 hod. do stredy do 17.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od soboty od 10.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 17.00 hod. s tým, že otec je povinný deti na stretnutie s matkou pripraviť a zabezpečiť ich odovzdanie matke v mieste jej bydliska. Matke uložil po ukončení stretnutia odovzdať mal. Y. v mieste bydliska otca. Zmenil tak rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -64 zo dňa 25.7.2017 v časti úpravy rodičovských práv a povinností k deťom. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že S. v priebehu konania nadobudla plnoletosť, preto konanie o úpravu osobnej starostlivosti k jej osobe zastavil. Vo veci zverenia maloletých synov do osobnej starostlivosti otca vykonal rozsiahle dokazovanie. K zmene zverenia maloletých detí pristúpil z dôvodu rešpektovania ich názoru, aj v záujme zachovania súrodeneckých väzieb. Prostredie v domácnosti otca považoval za harmonické, na ktoré sú deti navyknuté. Otcovi deti zveril napriek tomu, že pracuje na turnusy v zahraničí a starostlivosť bude zabezpečovať aj prostredníctvom svojich rodičov. Zohľadnil, že má s deťmi každodenný kontakt cez elektronické prostriedky, dokáže dohliadnuť i na ich školské výsledky. Rešpektoval rozhodnutie maloletého S., u najmladšieho Y., považoval za dôležité, aby nebol separovaný od ostatných súrodencov. Naviac, matka aktuálne býva u svojho partnera neďaleko domácnosti otca, je možné, aby sa s deťmi každodenne stretávala. Vzhľadom však na zhoršené vzťahy medzi matkou a deťmi bolo nutné, aby styk bol upravený súdom. Za účelom lepšej vymožiteľnosti, s ohľadom na to, že matka sa stará o novorodenca a staršiu osobu, uložil otcovi zabezpečiť, aby Y. bol odovzdaný matke v mieste jej bydliska, pričom tak môže učiniť v neprítomnosti otca i starší S.. Pri úprave styku prihliadol k narušenému vzťahu detí s matkou, vzal do úvahy i názor maloletého S., u ktorého povinnosť otcovi odovzdať ho do starostlivosti matky, resp. matke dieťa po ukončení styku vrátiť, neupravil. Pri stanovení výšky výživného zohľadnil schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, ako i vek a tomu zodpovedajúce potreby maloletých detí, i plnoletej S.. V čase rozhodovania súdu S. navštevovala súkromnú strednú umeleckú školu. Zohľadnil preto u nej zvýšené výdavky na školné a tiež stravovanie, lebo je celiatička. Vychádzajúc z praxe súdu a verejných štatistík ustálil, že deti na druhom stupni základnej školy dosahujú štandardne výdavky 250 € a na strednej škole 300 € mesačne. Matka ako predavačka v roku 2017 dosiahla priemerný čistý príjem 706 € a v roku 2018 čistý príjem 743 € mesačne. V roku 2017 pracovala i na dohodu s dosahovaným príjmom 25 € brutto. Od 2.5.2019 nastúpila na materskú dovolenku, pred nástupom ktorej bola práceneschopná. V roku 2019 priemerný čistý príjem matky činil 678 €, pozostával z príjmu zo zamestnania vo výške 1.886 €, z dávok nemocenskej a materskej vo výške 6.040 € a rodičovského príspevku vo výške 220 € za december 2019. Od januára 2020 je matka poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 370 € a opatrovateľského príspevku vo výške 401 €, teda spolu dosahuje 771 €. Okrem nehnuteľného majetku, ktorý je predmetom vyporiadania v rámci osobitného súdneho konania, matka nevlastní žiaden iný majetok. Do jari 2019 si zabezpečovala bývanie v štvorizbovom nájomnom byte, kde platila nájomné vo výške 370 € mesačne, následne sa presťahovala do domácnosti svojho partnera. Matkin partner je zamestnaný, je platiteľom úveru poskytnutého na rekonštrukciu domu vo výške 100.000 € s mesačnou splátkou 700 €. Otec je zamestnaný ako vodič. V roku 2018 dosiahol priemerný čistý príjem 866 € a za obdobie 1-4/2019 dosiahol čistý mesačný príjem 845,50 €. Boli mu tiež poskytnuté aj cestovné

náhrady vo výške 936 € priemerne mesačne. V období 05/2019 - 02/2020 bola otcovi vyplatená mzda v priemernej výške 866 € netto, v období 03/2020 - 05/2020 v sume 1.210 € (z dôvodu šírenia koronavírusu bol nepretržite v práci, čo sa prejavilo i vo vyššom príjme). Otec vykonáva práce v krajinách ako sú Švédsko, Dánsko, Nórsko a Nemecko, z čoho súd vyvodil, že cestovné náhrady sú spotrebovávané na zvýšené náklady spojené so stravovaním. Za adekvátny rozsah vyživovacej povinnosti na tri deti súd považoval 200 €, pričom vychádzal jednak z príjmu, ktorý matka dosahovala v zamestnaní, ako aj z následných dávok nemocenského poistenia v predpokladanej výške. Prihliadol k drobným vecným či finančným prostriedkom, ktoré poskytuje S. a S., ako i skutočnosť, že v priebehu konania matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Zároveň súd nevylúčil, že bude namieste zvýšiť výživné na S., ak nastúpi v septembri 2020 na vysokú školu. Sumu 200 € rozdelil medzi deti podľa ich veku a potrieb. U plnoletej S. a maloletého S. upravil výživné počnúc mesiacom august 2018, u maloletého Y. počnúc augustom 2019. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom na každé z detí po zohľadnení súdom určeného výživného a platieb, ktoré matka v priebehu konania na výživné poskytla. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie .

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie otec. Rozsah odvolania vymedzil čo do výrokov IV., V., X. a XI. rozsudku. Nesúhlasil s výškou výživného určeného v prospech syna S., ktorý v novembri 2020 dosiahol 17 rokov. Je urastený a nároky na jeho výživu a ošatenie, ktoré zatiaľ znáša otec, sú pomerne vysoké, nehovoriac o jeho potrebách v súvislosti so štúdiom na strednej škole. Vyjadril domnienku, že výživné na mal. S. by malo byť aspoň vo výške 80 € tak, ako súd určil na najstaršiu dcéru S., ktorá v čase rozhodovania prvoinštančného súdu navštevovala strednú školu a medzičasom dovŕšila vek plnoletosti. S. sa mimo školy venuje športovým aktivitám a počas štúdia na strednej škole si musí zabezpečovať školské pomôcky a potreby. V konaní bolo preukázané, že okrem materského príspevku matka poberá aj opatrovateľský príspevok, žije v rodinnom dome spolu so svojim partnerom, všetky tri deti pochádzajúce z manželstva sú v starostlivosti otca. Otcovi so starostlivosťou pomáhajú jeho rodičia, ktorí taktiež participujú aj na financovaní rôznych potrieb detí. Matka svojim trom deťom nevarí, neperie, neučí sa s nimi, dokonca im nie je ochotná ani len upiecť koláč s odôvodnením, že ona na to nemá čas. Žiadal preto určiť výživné na maloletého S. sumou 70 € od 31.8.2019 do 1.8.2020 a 80 € mesačne od 1.9.2020 a adekvátne upraviť výrok o zameškanom výživnom. Pokiaľ sa týka úpravy styku s maloletým Y., uviedol, že ani jedno z detí neprejavilo záujem o stretávanie sa s matkou. Matka býva vo veľmi blízkej vzdialenosti od detí a neprejavovala úprimný záujem o to, ako sa deti majú, či niečo potrebujú. Maloletý S. už dlhšiu dobu k matke prejavuje doslova ortodoxný postoj, s matkou sa nechce stretať, trval na tom, aby bol zverený do starostlivosti otca. Y. dlhodobo prosil, či už sestru S., brata S., ale i otca, aby mohol byť zverený do jeho starostlivosti. U matky nebol šťastný, plakával, chcel vyrastať spolu so súrodencami v dome, ktorý pôvodne patril starým rodičom a ktorý darovali otcovi a matke rovným dielom. Všetkým deťom vadil partner matky a zanedbávanie starostlivosti zo strany matky. Staršie deti žiadali, aby matka známosť skončila, ona ich však oklamala a nakoniec očakávala dieťa s novým partnerom, čo sa deti dozvedeli od cudzích ľudí. Otec rozhodne odmietol vodiť maloletého Y. pred byt matky, pretože medzi ním a partnerom matky došlo ku konfliktu. Y. úpravu styku vníma ako niečo, čo je vynútené, nie dobrovoľné, uvedomuje si, že bude musieť chodiť nasilu. Matka na úprave styku trvala tvrdohlavo bez toho, aby to malo opodstatnenie v jej doterajšom správaní. Otec vyslovil názor, že celá úprava styku bude v konečnom dôsledku namierená len proti nemu a bude slúžiť ako zámienka pre výkon rozhodnutia, prípadné sankcionovanie otca. Podotkol, že pracuje v zahraničí a na túto skutočnosť už pri vyhlasovaní rozhodnutia upozorňoval. Pokiaľ i matka žiadala upraviť styk počas sviatkov a prázdnin, od roku 2018 sa nikdy nedomáhala, aby tieto s deťmi trávila. Žiadal preto rozhodnutie súdu vo výroku o úprave styku matky s maloletým Y. zmeniť a buď styk neupravovať alebo v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť. Doporučoval stretávanie matky s maloletým Y. ponechať na ich vzájomnú dohodu.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Pokiaľ ide o určenie výživného, nielen na maloletého S., ale i na ostatné deti, zastala názor, že s touto otázkou sa súd vysporiadal dostatočne v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukázal na vlastnú súdnu prax, z ktorej vychádzal, podrobne sa vyjadril k určeniu jednotlivých výšok výživného na spoločné deti, zohľadnil oprávnené výdavky a tieto korigoval tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom matky. Súd priznal S. výživné vo výške 80 € s prihliadnutím na jej zdravotný problém a návštevu súkromnej strednej školy. S. je zdravý, nemá žiadne zvýšené náklady na svoj zdravotný stav, umelecké alebo športové aktivity, preto výšku výživného v sume 60 € považovala za primeranú a postačujúcu. Súd za adekvátny považoval celkový rozsah vyživovacej povinnosti na tri deti v sume 200 €, ktorú rozdelil podľa ich veku

a potrieb. Vychádzal z príjmu, ktorý matka dosahovala v zamestnaní, ako aj z jej dávok nemocenského poistenia. Prihliadol aj k drobným vecným a finančným plneniam, ktoré S. i S. v priebehu konania poskytla. Naviac, od zmeny pomerov, keď maloletý S. nastúpil na strednú školu v septembri 2019, súd navýšil výživné o 10 € mesačne a preto takto ustálenú sumu výživného považovala za primeranú. Dala do pozornosti, že jej partner má ešte vyživovaciu povinnosti voči plnoletej dcére. Výšku výživného určenú v prospech S. a Y. súd odôvodnil lepšími príjmovými pomermi otca, ako i tou skutočnosťou, že má zabezpečené bývanie v rodinnom dome, v ktorom býva s maloletými deťmi. Výživné na deti uhrádza odporkyňa pravidelne každý mesiac, o svoje deti sa zaujíma, chce byť s nimi v kontakte. Nemôže deťom variť, ani prať, nakoľko s nimi nebýva v spoločnej domácnosti. Napokon otec prezentoval názor, že by výživné od matky ani nepožadoval a teda podľa nej takéto zvýšenie nerealizuje z dôvodu záujmu maloletých detí, resp., že by došlo k podaniu odvolania na podnet samotných detí. Pokiaľ nesúhlasil s úpravou styku s maloletým Y., poukázala, že súd upravil styk aj s maloletým S. a napriek tomu otec v odvolaní uviedol, že súd voči starším deťom stretávanie sa s matkou neurčil. Jeho odvolanie pôsobí zmätočne, vzťahy s odporkyňou sa začali obnovovať, deti s matkou komunikujú. Za nesporné považovala, že maloletý S. matku potrebuje, jej stratou trpí. Súhlasil s úpravou styku na jedenkrát týždenne na dve hodiny, a teda poprela, že by maloleté deti sa s ňou stretávať odmietali. Maloletý Y. bez ovplyvňovania inými sám pred súdom uviedol, že si želá sa s matkou stretávať. Pokiaľ súd otcovi uložil Y. odovzdať matke v mieste bydliska, môže tak učiniť aj maloletý S., resp. starí rodičia. Tvrdenie navrhovateľa, že tak nemôže objektívne urobiť z dôvodu pracovnej vyťaženosti, označila za irelevantné. Zdôraznila, že styk matky s maloletým Y. rešpektuje právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu s matkou a prispieva do budúcna k budovaniu a udržaniu vzájomných citových väzieb.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu uvedenom v ustanoveniach až a postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ ustálil výšku výživného v prospech maloletého S. v sume najskôr 60 € a následne 70 € mesačne. Taktiež sa nestotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ uložil otcovi maloleté deti, teda S. a Y. za účelom realizácie styku matke odovzdať v mieste jej bydliska. Vzhľadom na pracovné zaneprázdnenie otca musel tak prvoinštančný súd, ako i matka, pri ukladaní tejto povinnosti predpokladať, že je otcom nerealizovateľná.

7. Z ustanovení a vyplýva, že odvolací súd vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi.

8. Odvolací súd tak preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda i tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Je tomu tak preto, že musí zistiť skutočný stav veci a jednotlivé skutkové zistenia hodnotiť nielen jednotlivo, ale i vo vzájomných súvislostiach.

9. Otec v podanom odvolaní nesúhlasil s výškou výživného, ktorú prvoinštančný súd stanovil v prospech syna S. majúc za to, že súdom priznaná výška nezodpovedá jeho odôvodneným potrebám a neodzrkadľuje výdavky, ktoré je potrebné na S. ako žiaka strednej školy nevyhnutne vynakladať.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Kritériami pre určenie výšky výživného v každom konkrétnom prípade sú schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, ako i odôvodnené potreby dieťaťa. Dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

15. Z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom nepochybne vyplynulo, že maloletý Y. ukončil 4. ročník základnej školy, maloletý S. ukončil 8. ročník základnej školy, nastúpil na štúdium strednej školy a plnoletá S. v čase rozhodovania prvoinštančného súdu navštevovala súkromnú strednú umeleckú školu. Súd u nej zohľadňoval zvýšené výdavky na školné a z dôvodu, že je celiatička i na stravovanie. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že podľa vlastnej súdnej praxe a dostupných štatistík výdavky na deti na druhom stupni základnej školy dosahujú štandardne okolo 250 €, na strednej škole okolo 300 € (bez uspokojovania bytových potrieb). Napriek tomu výživné v prospech maloletého S. degradoval pod úroveň žiaka II. stupňa základnej školy. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že matka poberá rodičovský a opatrovateľský príspevok v celkovej sume 771 €. Otec je zamestnaný ako vodič a jeho priemerný mesačný zárobok sa pohybuje okolo 850 €. K zvýšeniu jeho príjmu došlo v období šírenia Covid-19, keď bol nepretržite v práci, ktorú vykonáva v zahraničí. Prvoinštančný súd uznal, že pokiaľ i poberá popri zárobku i cestovné náhrady, tieto vzhľadom na to, že pracuje v krajinách, ako sú Švédsko, Dánsko, Nórsko a Nemecko sú spotrebovávané na zvýšené náklady spojené so stravovaním. Z uvedeného je možné jednoznačne vyvodiť, že príjem otca je v podstatne o 100 € (plus, mínus) zrovnateľný s príjmom matky. Odvolací súd sa priklonil k odôvodneniu rozhodnutia prvoinštančného súdu na strane 14 odsek 46 v tom, že napriek tomu, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nemožno minimalizovať výživné, resp. jej vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči starším deťom.

16. Nikým nebolo spochybnené, že osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje otec prostredníctvom svojich rodičov. Matka v spoločnej domácnosti s deťmi nebýva. Je preto na nej, aby prostredníctvom výživného v súlade s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine dorovnala osobnú starostlivosť plnenú otcom, prípadne jeho rodičmi. V tejto súvislosti je bez významu, či sa matka chce alebo nechce osobne podieľať na výchove a starostlivosti o maloleté deti, podstatným je, že tomu tak objektívne nie je. Naviac, výdavky na výživu detí nemožno posudzovať izolovane, ale naopak, vo vzájomných súvislostiach, ich prepojenosti a nadväznosti. Logicky z toho vyplýva, že nárastom výdavkov na jedno z detí adekvátne klesli možnosti otca nahrádzať a kompenzovať výživné v prospech ostatných. Pozornosti súdu prvého stupňa ako keby uniklo, že S. je na prahu dospelosti, je študentom strednej školy a jeho potreby nemožno preto v žiadnom prípade zrovnávať s potrebami mladšieho Y.. Pokiaľ i matka namieta, že ani jeho zdravotný stav ani voľnočasové aktivity nevyžadujú zvýšené výdavky, žiada sa oponovať, že S. je od Y. v podstate o 6 rokov starší a teda v rámci výdavkov spojených s úhradou výživného v pravom slova zmysle, je nutné u neho zohľadňovať zvýšené nároky na stravu, oblečenie, obutie, hygienické potreby a zabezpečenie bežného štandardu zodpovedajúceho jeho veku. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd vyhovel odvolaniu otca a uložil matke podieľať sa na výžive maloletého S. sumou stanovenou vo výrokovej časti rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu, plnenie vyživovacej povinnosti v takto určenej výške, zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky a je len minimálnym príspevkom k celkovému objemu výživného, ktorý je potrebné na všetky tri deti pochádzajúce z manželstva plniť.

17. V spojení so zvýšením bežného výživného, odvolací súd navýšil i sumu zameškaného výživného, ktoré umožnil matke splácať v mesačných splátkach po 50 € mesačne. V tejto súvislosti zohľadnil nielen to, že v prospech S. a maloletého Y. súd umožnil matke zameškané výživné uhradiť do 31.8.2021, ale i celkovú výšku výživného, ktorú je matka schopná vo vzťahu k deťom plniť. Prepočítal ňou dosahovaný príjem, plnenie vyživovacej povinnosti v prospech všetkých detí, ako aj príjem otca, ním vynakladanú osobnú starostlivosť o deti a v celom komplexe ním plnenú vyživovaciu povinnosť.

18. Vyživovaciu povinnosť matky vo vzťahu k maloletému Y. odvolací súd považoval za dostatočnú a primeranú tak potrebám Y., ako i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky. Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch o povinnosti matky platiť v prospech maloletého Y. bežné výživné a uhradiť nedoplatok na výživnom ako správny potvrdil.

19. Otec v podanom odvolaní nesúhlasil ani s rozsahom styku matky s maloletým Y. tak, ako bol stanovený v rozhodnutí prvoinštančného súdu. Namietal, že celková frekvencia a dĺžka styku matky s Y. pôsobí nanútene, nezohľadňuje predovšetkým jeho vôľu a predstavy o styku s matkou. Doporučoval, aby súd ponechal styk matky s maloletým Y. na ich vzájomnú dohodu.

20. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi deťmi a matkou sú narušené. Za tohto stavu je len veľmi ťažké predpokladať, že deti dobrovoľne prejavia ochotu či už matku navštíviť alebo sa s ňou dokonca stretnúť a stráviť s ňou, resp. venovať jej svoj čas. I odvolací súd preto považoval za nevyhnutné upraviť styk autoritatívnym rozhodnutím súdu a umožniť tak matke nielen osobný vzájomný kontakt s deťmi, ale i možnosť určitým spôsobom reparovať narušené vzťahy a opätovne budovať citové väzby. Práve tým, že bol maloletý Y. zverený do starostlivosti otca, je v záujme zachovania jeho vzťahu s matkou, aby sa ich styk a stretávanie realizovali intenzívnejšie, častejšie, i v dlhších časových intervaloch. Matke je potrebné poskytnúť možnosť Y. presvedčiť, že ani jej odchodom z domácnosti otca sa na jej láske a prístupe k deťom nič nezmenilo. Práve a iba prostredníctvom styku má matka možnosť, či už S. alebo Y. dokázať, že ani tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a vydala sa za iného muža, naďalej pre nich zostala plnohodnotnou matkou, ktorá je ochotná a schopná otca hocikedy zastúpiť. Deti si musia uvedomiť, že ani otec, ani starí rodičia matku nahradiť nemôžu. Musia sa opätovne naučiť jej dôverovať a nájsť u nej útočisko a pocit bezpečia. Bez toho však, aby bolo súdom umožnené matke sa s deťmi stretať a tráviť s nimi čas, by deti o túto šancu prišli. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsah styku matky s maloletým S. a Y. tak, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, považoval za adekvátny a správny a jeho rozhodnutie v tejto časti potvrdil.

21. Za opodstatnenú považoval odvolací súd námietku otca o tom, že vzhľadom na pracovnú vyťaženosť a zaneprázdnenosť, nie je schopný plniť súdom uloženú povinnosť a maloleté deti matke v rámci realizovania styku v mieste jej bydliska odovzdať. Napokon, uvedené si uvedomoval už samotný prvoinštančný súd, je s tým uzrozumená i matka maloletých detí. Napriek tomu na svojej požiadavke zotrvala. Odvolaciemu súdu preto neostávalo, než v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a uložiť matke, aby maloleté deti vyzdvihla pred domom otca a na tom istom mieste ich po ukončení styku vrátila. Nemožno spravodlivo od otca požadovať, aby plnil povinnosť v mieste, v ktorom sa z dôvodu pracovnej vyťaženosti nenachádza a ani, aby mu bola súdom uložená povinnosť, o ktorej už samotný súd predpokladá, že ju bude za otca plniť niekto iný, iná osoba. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že matka býva neďaleko od bydliska detí, maloletý S. má 17 rokov a na to, aby sa stretol s matkou, nepotrebuje doprovod ďalšieho rodiča. Taktiež je schopný poskytnúť matke súčinnosť k tomu, aby sa jej styk s Y. realizovať mohol. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a uložil matke prevziať tak maloletého S., ako i Y. pred rodinným domom otca a po ukončení styku ich na tom istom mieste vrátiť.

22. Žiadnemu z účastníkov odvolací súd nárok na náhradu trov konania postupom podľa v súvislosti s ustanovením nepriznal.

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )