Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_47Ek-661-2018.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Subarea
47Ek/661/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Real TN group s. r. o., so sídlom Mierové nám. 24, 911 01 Trenčín, IČO: 52 006 221, proti povinnému v 1. rade: 1. SENIOR CITY, a.s., Župné nám. č. 3, Bratislava, IČO: 45 629 943 a proti povinnému v 2. rade: I. Q., V.. XX.XX.XXXX, B. P. L. Č.. XXXX/ XX, Š., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku pod sp.zn. 275EX 651/18 pre vymoženie pohľadávky vo výške 138.714,93 € s príslušenstvom, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Návrh povinného v 1. a v 2. rade na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.04.2018 domáhal od povinných vymoženia 138.714,93 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica vydaná Notárskym úradom notára Mgr. Tomáša Leškovského pod sp. zn. N506/2014 zo dňa 14.05.2014. 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 21.05.2018 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 47Ek/661/2018, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Jaroslav Straka so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 83102 Bratislava. Súdny exekútor, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 275EX 651/18 následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie.
3. Dňa 02.07.2018 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinných na zastavenie exekúcie. Ten následne súdny exekútor doručil súdu dňa 19.07.2018.
4. Povinný v 1. a 2. rade. podali dňa 29.06.2018 poštovou prepravou u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom namietajú postavenie oprávneného ako veriteľa, pretože Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k nezákonnému postúpeniu. Z uvedeného dôvodu povinný v rade 1. podal Žalobu o neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky na príslušný súd pod č. sp. značka: 18C/7/2018. Povinný v rade 1. a v rade 2. rovnako namietajú platnosť Zmluvy o úvere, v ktorej boli zakomponované neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v značnej miere znevýhodňovali postavenie povinného v rade 1. ako zmluvnú stranu, a predmetnou zmluvou bola porušená zásada rovnosti zmluvných strán. Povinný v rade 1. podal proti neplatnosti Zmluvy o úvere žalobu, ktorá sa vedie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. značkou 22Cb/208/2017. Povinní poukazujú na skutočnosť, že dôvody na zastavenie exekúcie sú dôvodné a oprávnené. Súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré exekúcia ani nemala začať. Povinný v rade 1. a v rade 2. Konštatujú, že vykonateľný exekučný titul Notárska zápisnica č. N506/2014, Nz 18158/2014, NCRIs 18532/2014 bola a je nevykonateľná z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti neplatne dojednaných podmienok, ktoré podľa názoru povinného v rade 1. a rade 2. Majú charakter vzdania sa práva. Podľa názoru povinného v rade 1.a rade 2. pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na zastavenie exekúcie je súd povinný skúmať predovšetkým materiálnu správnosť. Povinný v rade 1. a v rade 2.uvádzajú, že oprávnený sa predmetným konaním snaží bezdôvodne obohatiť, pretože „výzvou na úhradu pohľadávky“ zo dňa 29.03.2018 si nárokuje uhradiť sumu vo výške 156 589,93 Eur. Uvedená suma nie je vôbec špecifikovaná a podložená akýmkoľvek rozpisom. Zároveň povinný v rade 1. a rade 2. poukazujú na predmetné Upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom je výška „istiny“ vyčíslená na sumu 135 693,17 Eur. Pri uplatňovaní výkonu záložného práva zo strany „oprávneného“ došlo k nezákonnému konaniu oprávneného, ktoré vyústilo do návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Samotný výkon dobrovoľnej dražby realizovaný dražobnou spoločnosťou ASP Auction, s.r.o. bol realizovaný rozpore so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Primárne porušovania zákona dražobnej spoločnosti spočívalo v ohodnotení predmetu dražby nepravdivým znaleckým posudkom č.302/2017 vypracovaným Ing. Igorom Kľačkom. Pri výkone dražobník napriek oznámeniam o prebiehajúcich súdnych sporoch dražbu vykonal aj opakovane, čo spôsobilo, že nehnuteľnosť viažuca sa k Notárskej zápisnici č. N506/2014, Nz 18158/2014, NCRIs 18532/2014 bola v opakovanej dobrovoľnej dražbe vydražená neoprávneným navrhovateľom dražby. Z týchto dôvodov povinný v rade 1. podal na Okresnom súde Nové Zámky Návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby pod sp. zn.: 16C/24/2018. 5. Oprávnený s návrhom povinného v 1 rade a 2. rade na zastavenie exekúcie nesúhlasí a považuje tento návrh len za účelový. V tejto súvislosti poukazujú na Uznesenie č.k. 14Cb/7/2018-191 zo dňa 03.07.2018 (pôvodná spisová značka 18C/7/2018), ktoré vydal Okresný súd Nové Zámky o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, záložnej zmluvy, zmluvy o postúpení pohľadávky, a ktorým rozhodol tak, že konanie v časti o určenie, že zmluva o úvere je neplatná, ako aj v časti o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná a taktiež aj v časti o určenie, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, zastavil z dôvodu, že žalobca v lehote určenej súdom, neuhradil súdne poplatky za podanie návrhov. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, konanie povinného v 1. rade je len účelové, ktorého zámerom je zmariť vymoženie pohľadávky oprávneného. Uvedený zámer potvrdzujú aj ďalšie konania, ktoré boli vykonané povinným v 1. rade, a to podanie mnohých žalôb, návrhov, trestných oznámení proti oprávnenému, pričom je nepochybné, že povinný v 1. rade prijal peňažné prostriedky. Tvrdenia povinného v 1. a v 2. rade týkajúce sa podanej žaloby o neplatnosť Zmluvy o úvere, považujú len za zmätočné a zavádzajúce, keďže konanie vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/208/2017 sa týka určenia neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky a nie neplatnosti Zmluvy o úvere tak ako uvádza povinný v 1. a v 2. rade, pričom v tomto konaní oprávnený ako žalovaný v 2. Rade žiada žalobu povinného v 1. rade zamietnuť ako nedôvodnú. Ďalej poukazujú na trestné oznámenia, ktoré boli podané na oprávneného, bývalého záložného veriteľa, znalca, dražobnú spoločnosť ako aj vydražiteľa. Máme za to, že tieto oznámenia nesúvisia s predmetným exekučným konaním, a z toho dôvodu ich považujeme za bezpredmetné. Oprávnený ďalej uvádza, že Notárska zápisnica N506/2014, Nz 18158/2014, NCRIs 185232/2014 zo dňa 14.05.2014 je spôsobilým exekučným titulom, ktorý spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Ďalej nesúhlasí s tvrdením týkajúcim sa bezdôvodného obohatenia. Pohľadávka resp. jej časť bola vypočítaná nasledovne. Ku dňu vyúčtovania dražby, t.j. 26.03.2018 evidoval oprávnený voči povinnému v 1. a v 2. rade pohľadávku vo výške 524 329,73 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 352 589,16 Eur, zmluvných úrokov vo výške 18 172,40 Eur, úrokov z omeškania vo výške 135 693,17 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 17 875,00 Eur. Z celkovej výšky pohľadávky t.j. zo sumy 524 329,73 Eur oprávnený odpočítal časť pohľadávky, v ktorej bol na základe dražby uskutočnenej dňa 16.03.2018 čiastočne uspokojený t.j. sumu 367 739,80 Eur. Z dôvodu, že si v podanom návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený neuplatnil zmluvnú pokutu, a taktiež ani zvyšok zmluvných úrokov, boli tieto sumy odpočítané z neuspokojenej časti pohľadávky t.j. zo sumy 156 589,93 Eur, a tak sa dosiahla suma 135 693,17 Eur. S ohľadom na tieto skutočnosti je tak zrejmé, že oprávnený sa nesnaží bezdôvodne obohatiť a v exekučnom konaní si uplatňuje len tú časť pohľadávky, ktorá nebola uspokojená v dražbe. Ďalej dávajú do pozornosti skutočnosť, že povinní v 1. a v 2. rade v podanom návrhu na zastavenie exekúcie nenamietajú, že povinný v 1. rade prijal peňažné prostriedky. 6. O návrhu povinných na zastavenie exekúcie rozhodol súd dňa 14.11.2018. Voči tomuto uzneseniu podali povinní v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. O sťažnosti rozhodol súd uznesením dňa 04.09.2019. V tomto uznesení súd zrušil uznesenie zo dňa 14.11.2018 s tým, že súd bude opätovne rozhodovať o návrhu povinných na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Povinní podali návrh na zastavenie exekúcie, v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
13. Súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinných, ktorí návrh na zastavenie exekúcie podali. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinní musia uviesť okolnosti, ktoré podľa nich po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Súd v tomto bode dáva do pozornosti, že na základe uznesenia zo dňa 04.09.2019 sa súd dostatočne vysporiadal s námietkami povinných ohľadom zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom Československé uvěrní družstvo a oprávneným ako postupníkom, rovnako tak aj s námietkou neprijateľnosti zmluvných podmienok, nezákonného spôsobu výkonu dobrovoľnej dražby. Dopytom na Okresný súd Nové Zámky a Okresný súd Bratislava II tak súd má za to, že povinný nepreukázali nimi uvádzané tvrdenia. Súd sa takisto zaoberal aj povinnými podanými trestnými oznámeniami, kde zistil, že viaceré z nich boli právoplatne odmietnuté. Následne tak súd v ďalších bodoch odôvodnenia uvádza, že v ďalšom konaní má súd opätovne skúmať, či notárska zápisnica, na základe ktorej prebieha exekúcia, je materiálne vykonateľná vo vzťahu k obom povinným.
15. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
16. Je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 427/2018 zo dňa 13.12.2018, kde sa Ústavný súd presne zaoberal podmienkou formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V predmetnom náleze odkazuje na stanovisko notárskej komory, ktoré znie „jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je i „výslovné vyhlásenie povinného, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí, pričom podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti musí skúmať exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, avšak bez zreteľa na hmotnoprávny základ, ktorý notárska zápisnica obsahuje (čo obdobne vyhodnotil aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 3Cdo/63/2009“) Dôkaz opaku skutočností prezumovaných v notárskej zápisnici je prípustný iba v rámci základného konania a nepatrí do právomoci exekučného súdu. Notárska komora poukázala aj na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie vôle a liberalizácie a pružnosti v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, pretože umožňuje subjektu pred notárom spísať zápisnicu, ktorá bude formálne aj materiálne vykonateľná, a teda veľmi rýchlo umožňuje získať účastníkom právnych vzťahov exekučný titul, ktorý zabezpečí právny vzťah, odstráni stav neistoty a umožní ďalšiu realizáciu práv a povinností, a teda poskytuje účastníkom právnych vzťahov právnu istotu.“ 17. V zmysle citovaného nálezu Ústavného súdu, vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku, a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď. exekučný súd ma pristupovať k notárskej zápisnici z hľadiska prieskumu vykonateľnosti obdobne ako k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, hoci s určitou zvýšenou mierou prísnosti, no vždy reštriktívne. 18. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu (I. ÚS 5/2000) 19. Skutočnosti uvádzané v tomto uznesení súd opiera o judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých prípadoch vyslovil záver, „že pri posudzovaní Notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája, a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní. Skutočnosť, že osoba povinná uznala dlh voči oprávnenej osobe, podľa názoru ústavného súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). Avšak domáhať sa tak môže v osobitnom konaní, a nie v rámci námietok v exekučnom konaní. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve.“ (Uznesenie ÚS SR z 23. januára 2018, sp. zn. III. ÚS 8/2018). Z citovaného rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že exekučný súd môže materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice posudzovať len v rozsahu § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a to, či notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod plnenia, predmet a čas plnenia. 20. Súd má v zmysle vyššie uvádzaných skutočností za jasne preukázané, že notárska zápisnica na ktorej podklade prebieha toto exekučné konanie je spôsobilým exekučným titulom. Jej materiálnu vykonateľnosť má súd za jasne preukázanú, keďže na strane 2 a 4 sa presne nachádza vyhlásenie osôb povinných o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Je dôležité poznamenať, že notárska zápisnica nedisponuje doložkou vykonateľnosti ako je tomu tak napríklad pri súdnych rozhodnutiach. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva dňom nesplnia povinnosti uvedenej v notárskej zápisnici a tým pádom dochádza k splatnosti celého dlhu. Tieto skutočnosti má súd rovnako za jasne preukázané v časti „ predmet a čas plnenia“.
21. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinnými nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinná neuviedla skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
22. Oprávnený si v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinných na zastavenie exekúcie a rovnako k vyjadreniu ku sťažnosti povinných na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu neuplatnil nárok na náhradu trov, preto súd o ňom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.