Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-223-2019.pdf
PDF · 107.13 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/223/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanej: K. T., R.. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX Š., o zaplatenie 937,56 eura s prísl. a zmluvnej pokuty 33 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 657,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 657,56 eura od 06.11.2016 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50 eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 35,50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške istina vo výške 657,56 eura, odplatu vo výške 280 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, poplatky za upomienky vo výške 180 eur, zmluvný úrok vo výške 68,80 % ročne zo sumy 1.000 eur od 05.11.2015 do 17.12.2015, zo sumy 836 eur od 18.12.2015 do 09.05.2016, zo sumy 672 eur od 10.05.2016 do 09.09.2016, zo sumy 657,56 eura od 10.09.2016 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 937,56 eura od 06.11.2016 do zaplatenia a trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.11.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 280 eur a úrok vo výške 68,80 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol medzi žalobcom a žalovanou dohodnutý na 05.11.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 eur. Žalovanej bolo
zaslaných spolu 8 upomienok. Žalovaná je povinná zaplatiť 180 eur za zaslané upomienky. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu vo výške 342,44 eura.
3. Žalobca v nadväznosti na výzvu súdu doručil dňa 04.12.2019 čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného úrok vo výške 68,80 % ročne zo sumy 1.000 eur od 05.11.2015 do 17.12.2015, zo sumy 836 eur od 18.12.2015 do 09.05.2016, zo sumy 672 eur od 10.05.2016 do 09.09.2016, zo sumy 657,56 eura od 10.09.2016 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaná dňa 17.12.2015 uhradila na poskytnutý úver sumu 164 eur, dňa 09.05.2016 sumu 164 eur a dňa 09.09.2016 sumu 14,44 eura, ktoré úhrady boli započítané na istinu poskytnutého úveru. Zároveň sa vyjadril k uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu, pričom uviedol, že žalovanú riadne oboznámil so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a teda aj s príslušnými pokutami, ktoré bude musieť uhradiť v prípade, ak sa dostane do omeškania, pričom žalovaná pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdila prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Žalovaná preto už pri podpise zmluvy vedela, že v prípade, ak si nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, tak sa suma, ktorú bude musieť vrátiť, zvýši. Nejde o neprijateľné podmienky, ale o poplatky, ktoré sú v súlade so zákonom. Ide o jednorazové zmluvné pokuty, tvoriace paušalizovanú náhradu škody nezávislé na omeškaní. Mal za to, že zmluvná pokuta nie je poplatkom ani úrokom zo zmluvy, a preto nemožno poprieť žalobcov nárok na úhradu zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje zabezpečovací prostriedok. Žalobca preukázal, že žalovaná porušila zmluvné podmienky a je dlhodobo v omeškaní s úhradou istiny. Občiansky zákonník síce súdu priznáva moderačné právo, ktorým možno zmierniť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu nie však ju úplne zamietnuť. Poukázal tiež na prehlásenie v spodnej časti zmluvy o úvere, ktoré žalovaná potvrdila samostatne svojim vlastnoručným podpisom. Pokiaľ žalovaná podpísala predmetné prehlásenie a zároveň na ďalšom mieste (hneď nad týmto prehlásením ďalším podpisom) podpísala aj zmluvu o úvere, nie je dôvod pochybovať o jej vôli pristúpiť aj na všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Predmetné prehlásenie sa nachádza nad potvrdením o prevzatí peňažných prostriedkov, teda žalovanej muselo byť zrejmé, že takéto prehlásenie potvrdené jej podpisom má právne následky tam určené. Poukázal v tomto smere na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. XXCsp/XX/ XXXX zo dňa 18.6.2019.
4. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd s poukazom na ust. § 145 ods. 3 CSP nerozhodoval, nakoľko k uvedenému procesnému úkonu žalobcu došlo pred doručením žaloby žalovanej. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 657,56 eura, odplaty vo výške 280 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 657,56 eura od 06.11.2016 do zaplatenia a uplatnený nárok na náhradu trov konania.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 03.03.2020 so žalobou nesúhlasila a tvrdila, že poplatky a úroky, ktoré žiada žalobca sú v rozpore s dobrými mravmi.
6. Žalobca v replike trval na podanej žalobe a uviedol, že ak žalovaná po podpise zmluvy o úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené právo žalovaná nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojim podpisom a bola si vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Poukázal tiež na to, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.000 eur a žalovaná doposiaľ neuhradila ani len istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru.
7. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu ani právny zástupca žalobcu, ktorí neúčasť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Keďže neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 CSP, súd vec prejednal v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.
8. Žalovaná pojednávaní uviedla, že pôžičku si brala z dôvodu finančných ťažkostí. Jej partner zomrel a v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na splácanie tohto dlhu. V prípade, ak by súd priznal žalobcovi istinu, ktorá by bola v súlade so zákonom žiadala, aby jej súd povolil splácať dlh v mesačných
splátkach po 50 eur. Vo vzťahu k svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom uviedla, že nemá vyživovacie povinnosti, je zamestnaná v Domove seniorov v D. a jej priemerný mesačný príjem je zhruba 750 až 800 eur. Býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jej syna, ktorý v súčasnosti nepracuje. Náklady na bývanie predstavujú 200 eur mesačne, spláca hypotéku po 180 eur mesačne, úver vo VÚB banke spláca po 200 eur mesačne a mám tiež dlh voči bytovému družstvu vo výške 800 eur. Bežné mesačné výdavky súvisiace so stravou, hygienou a ošatením predstavujú 200 Eur.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav veci:
10. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník (spotrebiteľ) uzavreli dňa 05.11.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver 1.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s odplatou a úrokom, čo by v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 968 eur, teda zaplatiť celkovú čiastku 1.968 eur do 05.11.2016. Odplata predstavovala 280 eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len "RPMN") 28 % a úrok bol dohodnutý vo výške 68,80 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne prestavovalo 688 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v dohodnutej lehote, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur a ďalej sa spotrebiteľ zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 eur. Výška priemernej RPMN prestavovala ku dňu podpisu zmluvy 24,67 %. Úver bol žalovanej poskytnutý zmenkou, pričom žalovaná svojím podpisom potvrdila prevzatie zmenky.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej „zákona o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 2 písm. g/, i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
15. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 05.11.2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.000 eur za odplatu a úrok 968 eur (v prípade riadneho a včasného splatenia úveru) a žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku 1.968 eur splatiť do 05.11.2016. V konaní nebolo sporné, že žalovaná úver splatila len čiastočne vo výške 342,44 eura, nakoľko žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela. Predmetná úverová zmluva (§ 497 ObZ) je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy žalobca konal a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania náležitostí vyžadovaných ust. 9 cit. zákona. Súd pritom zistil, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmluve je síce uvedené, že odplata 280 eur predstavuje RPMN 28 %, avšak toto je jednoznačne nesprávny údaj o RPMN za úver, keďže mimo odplaty je dohodnutý aj úrok vo výške 68,80 % ročne. RPMN pritom z matematického hľadiska nemôže byť nižšia ako úroky. Ak teda žalobca vypočítal RPMN len na základe dojednanej odplaty (bez úrokov) postupoval v rozpore s ust. § 2 písm. g/ a i/ cit. zákona, keďže RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 a celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov. Správna RPMN teda v zmluve uvedená nie je. Ak by aj súd akceptoval, že údaj o RPMN vo výške 28 % je za poskytnutý úver, v takom prípade je nepochybné, že RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Z týchto dôvodov sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, resp.
d/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalovaná úver splatila len čiastočne vo výške 342,44 eura, žalobca má nárok na zaplatenie sumy reálne poskytnutého úveru 1.000 eur (bez odplaty 280 eur) po odpočítaní úhrad žalovanej vo výške 342,44 eura. Z tohto dôvodu súd žalobe v časti o zaplatenie istiny 657,56 eura vyhovel a v časti odplaty 280 eur zamietol.
22. Keďže bolo nesporné, že žalovaná sa s plnením svojho dlhu dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne zo sumy 657,56 eura odo dňa nasledujúceho po termíne konečnej splatnosti úveru, t.j. od 06.11.2016 do zaplatenia.
23. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, súd tento nárok nepovažoval za dôvodný. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými vo vyjadrení zo dňa 04.12.2019. V danom prípade v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo uvedené, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Z textu zmluvy je zrejmé, že ide o žalobcom vopred predformulované zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne a žalovaná nemala možnosť ovplyvniť toto dojednanie. Takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa názoru súdu celkom zjavne dojednaná v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje dĺžku omeškania a ani sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní. Takto paušálne dojednanú zmluvnú pokutu súd posúdil ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatné dojednanie. Z týchto dôvodov súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedôvodný, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Ostatnú argumentáciu žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nepodstatnú, a preto na ňu nereagoval špecifickou odpoveďou. K tomuto súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
24. Súd sa ďalej zaoberal žiadosťou žalovanej o povolenie splatenia dlžnej sumy v splátkach po 50 eur mesačne s ohľadom na jej nepriaznivé finančné pomery. Z lustrácie žalovanej v Sociálnej poisťovni vyplýva, že žalovaná je v súčasnosti zamestnaná v Domove seniorov O. a jej priemerný hrubý mesačný príjem zo zamestnania predstavuje cca 1.000 eur mesačne a súčasne poberá invalidný dôchodok 147,40 eura. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Býva spolu so synom v jeho byte, pričom bežné mesačné výdavky súvisiace s bývaním, stravou, hygienou a ošatením (cca 400 eur) uhrádza žalovaná, nakoľko syn je toho času nezamestnaný. K jej záväzkom patrí hypotekárny úver, ktorý spláca po 180 eur mesačne, dlh voči bytovému družstvu vo výške 800 eur a úver poskytnutý jej VÚB bankou, ktorý spláca mesačne vo výške 200 eur.
25. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
26. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
27. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu o žalobe na peňažné plnenie, zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku z pravidla musia potom existovať dôvody, a to či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určenie ich výšky a podmienok splatnosti. Pri určovaní výšky splátok je potrebné prihliadnuť na príjmy a výdavky, resp. majetkové pomery povinného, na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany oprávneného, teda, či zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy oprávneného. Podľa ustálenej súdnej praxe by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne).
28. S ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu v splátkach po 50 eur mesačne, tak ako žiadala, pričom súd tu prihliadol na osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovanej, výšku priznaného plnenia, ktorá ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 657,56 eura (pokiaľ ide o istinu) a ustálenú súdnu prax, podľa ktorej by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne). Súd má za to, že povolenie splátok vo výške 50 eur na uhradenie prisúdenej čiastky nijako nepoškodí žalobcu, resp. nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti, nakoľko v prípade takto stanovených splátok uhradenie istiny (bez príslušenstva) bude trvať cca 18 mesiacov a nasledujúce mesiace sa budú splácať úroky z omeškania. Bude však povinnosťou žalovanej riadne dodržiavať platobnú disciplínu, v opačnom prípade, teda nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stane zročným celé plnenie.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že žalobca sa žalobou (v znení jej čiastočného späťvzatia pre doručením žaloby žalovanej) domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 970,56 eura (istina 657,56 eura, odplata 280 eur, zmluvná pokuta vo výške 33 eur) a v konaní mal úspech v časti o zaplatenie 657,56 eura. Hrubý úspech žalobcu tak predstavuje 67,75 % predmetu konania a vo zvyšku je úspešná žalovaná (32,25 %); čistý úspech žalobcu je 35,50 %. Z týchto dôvodov súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 35,50 %, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).