Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9Co-32-2020.pdf
PDF · 93.72 KB
Case nature
Subarea
9Co/32/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. - T., K. XXXX/XX, zastúpenej AK: JUDr. Alena Korpášová, so sídlom Piešťany, Rázusova 1692/11, proti žalovanému: C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. - T., K. XXXX/XX, zastúpeného: JUDr. Andrea Hauptvogelová Hudcovičová, so sídlom Piešťany, A. Hlinku 58/81, o vydanie vecí alternatívne o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 6C/10/2019-112 zo dňa 26. februára 2020 - II. výrok, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. výrokom konanie zastavil, II. výrokom priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s použitím ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vecne v napadnutej časti argumentoval tým, že späťvzatím žaloby zavinila žalobkyňa zastavenie konania. Z obsahu spisu nemal preukázané, že tak žalobkyňa urobila v dôsledku správania sa žalovaného. V späťvzatí žaloby síce žalobkyňa tvrdí, že žaloba bola vzatá späť v dôsledku toho, že žalovaný vrátil žalobkyni veci, ktorých vydania sa žalobou domáhala, no uvedenú skutočnosť ničím nepreukázala. Na podporu svojich tvrdení nepredložila žiadne relevantné dôkazy, nakoľko ani fotografie škatúľ, ani čestné vyhlásenie susedy C. E., ani fotodokumentácia znalca Ing. Róberta Gombára k znaleckému posudku č. 35/2019 zo dňa 2.3.2019 nijako nedokazujú skutočnosť, že by žalovaný vrátil žalobkyni veci, ktorých vydania sa žalobou domáhala.
3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa výlučne v časti o náhrade trov konania (II. výrok), ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému s poukazom na 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovala tým, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázala vrátanie veci žalovaným. Čas a miesto, kde veci našla logicky odôvodňuje záver, že veci tam mohla umiestniť osoba, ktorá má do domu prístup (žalobkyňa, dvaja synovia, žalovaný). Žalovaný procesne zavinil konanie, keď až po začatí konania jej veci vydal (až na dve položky v hodnote 53,- Eur). V danej veci nie je rozhodujúce, kto uplatnený nárok zo žaloby vydal, teda či konkrétne veci žalovaný doniesol na povalu rodinného domu, alebo ním poverená tretia osoba. Žalovaný v konaní netvrdil, že v čase od 3.1.2017 do 6.12.2019 by zistil na rodinnom dome možné násilné vniknutie inou osobou. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé čím žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. Žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu nerozporoval, žeby nedošlo k vydaniu vecí, rozporoval, že tieto veci nevydal/nevrátil on. V sporovom konaní žalobkyňa
uvádzala tvrdenia a dôkazy: dňa 3.10.2017 zistila odcudzenie osobných vecí z rodinného domu, usúdila, že to vykonal žalovaný ako pomstu za výber hotovosti z účtu, čo žalovaný poprel, susedia E. potvrdili, že v uvedený deň bol žalovaný v dome, žalovaný uvedené poprel s tým, že je spoluvlastník nehnuteľnosti, v konaní žiadala vykonať dôkaz oboznámiť sa so spisom Obvodného oddelenia PZ Piešťany ČVS: ORPZ- TT-OPP9-1026/2017P, ktorý nebol vykonaný, pričom žalovaný ho považoval za bezpredmetný, žalovaný poprel v konaní len jeho zavinenie, keď tvrdí, že veci nevzal, žalovaný nereagoval na písomnú výzvu žalobkyne zo dňa 23.11.2017 na vrátenie vecí, veci nevydal ani v ďalšom časovom odstupe, preto podala žalobcu dňa 28.5.2019, dňa 6.12.2019 veci našla na povale domu, vyjadrenie k späťvzatiu považuje za dôkaz, že osobné veci vzal žalovaný.
4. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobkyne sa vyjadril tak, že napadnutý výrok navrhuje ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa síce v späťvzatí uvádzala, že žalovaný si splnil svoju povinnosť a veci jej vrátil, okrem dvoch, čím odôvodňovala svoje späťvzatie žaloby, túto skutočnosť však hodnoverne nepreukázala. Skutočnosť, že veci žalobkyni zobral a nemohol ich ani teda vrátiť, vo svojich vyjadreniach namietal. Bolo teda povinnosťou samotnej žalobkyne, aby hodnoverne preukázala splnenie povinnosti zo strany žalovaného, resp. aj s tým súvisiace zobratie vecí. Okresný súd správne vyhodnotil, že ku dňu späťvzatia žaloby, predloženými dôkazmi žalobkyňa nepreukázala skutočnosť, že veci, ktoré v žalobe žiadala vydať, jej žalovaný preukázateľne vrátil. Od samého začiatku tvrdil, že veci žalobkyni nezobral, namietal pasívnu legitimáciu ohľadom oboch žalobných petitov, tiež aktívnu legitimáciu žalobkyne. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovala žalobkyňa vykonať dôkazy, ktoré v žalobe uviedla, napr. pripojenie spisu z polície (jej trestné oznámenie bolo ale odmietnuté) alebo navrhovala vypočuť svedkov, ktorí by boli potvrdili, že tieto veci vlastnila (nakoľko sama nedisponovala dokladmi o ich nadobudnutí, ku dňu späťvzatia žaloby neboli tieto dôkazy vykonané), avšak ani ku dňu späťvzatia žaloby nedokázala súdu hodnoverne preukázať, že bola vlastníčkou vecí, ktoré žiadala v žalobe vydať a už vôbec nie, že ich zobral žalovaný. Rozhodnutie zobrať žalobu späť pred tým, než by hodnoverne preukázala, že a či vôbec jej žalovaný zobral veci, ktoré v žalobe žiada vydať, bolo vlastným rozhodnutím žalobkyne.
5. Uznesenie súdu prvej inštancie je v I. výroku, ktorým bolo konanie zastavené, právoplatné, keďže strany voči tomuto výroku napadnutého uznesenia odvolanie nepodali.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie voči výroku o náhrade trov konania žalobkyne (II. výrok) napadnutého uznesenia bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) - teda v časti náhrady trov konania a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého II. výroku postupom podľa § 387 CSP.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
8. Z obsahu prvoinštančného spisu odvolací súd zistil, že dňa 12.6.2019 podala žalobkyňa na okresný súd žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhala vydať veci uvedené v žalobe a v podaní zo dňa 9.12.2019, alternatívne zaplatiť žalobkyni sumu 5.378,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 4.11.2017 do zaplatenia titulom náhrady škody. Žalobu, ktorá bola doručená žalovanému dňa 9.8.2019, navrhol zamietnuť, keď o osobných veciach žalobkyne nevie ani ich nemal. Poprel, že žalobkyni hovoril o nejakom vrátení jej vecí, poprel že dňa 3.11.2017 bol v dome, bol v ňom až v sobotu 4.11.2017 (navrhol v konaní vypočuť svedkov: C. O. a C. O.). Podaním zo dňa 22.10.2019 žalovaný namietol aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu, materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia (pripojil čestné prehlásenie C. O. a C. O.). Podaním doručeným dňa 4.2.2020 zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu
späť a navrhla konanie zastaviť z dôvodu, že dňa 6.12.2019 so synom C. O. na povale rodinného domu našli škatule osobnými vecami žalobkyne, ktoré sú predmetom konania. Ďalej uviedla, že žalovaný do domu, ktorý majú v BSM chodí denne, má od neho kľúče. Dňa 6.12.2019 neboli na dome porušené zámky, ani okná, porušenie nezistila počas celej doby, v ktorej v dome býva. Z fotodokumentácie zo znaleckého posudku č. 35/2019 zo dňa 2.3.2019 vyhotoveného Ing. Róbertom Gombárom (v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sp. zn. 22C/55/2019) vyplýva, že v deň obhliadky znalcom dňa 13.3.2019 bol povalový priestor prázdny, nenachádzali sa tam žiadne škatule. Žalovaný jej osobné veci nevydal v zmysle jej písomnej výzvy zo dňa 23.11.2017, ale tieto v neznámy čas, najskôr od 14.3.2019 najneskôr do 6.12.2019 v škatuliach ponosil do rodinného domu. Po kontrole vrátených osobných vecí zistila, že žalovaný nevrátil veci v sume 53,- Eur, na ktorých netrvá. Nakoľko žalovaný predmet sporu, okrem silónových ponožiek a pančucháčov vrátil zhora opísaným spôsobom, zanikol tak predmet sporu. Žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.2.2020 vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby. Zastavenie konania nijak nezavinil, nie je možné a spravodlivé, aby bol povinný hradiť jeho trovy resp. nahrádzať trovy žalobkyni. Práve naopak od samého začiatku išlo o úplne účelovú žalobu, preto si uplatňuje náhradu trov konania, keď bol nútený najať si právneho zástupcu. V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou vecí, ktoré žiadala vydať, že ich preukázateľne zobral žalovaný. Teraz žalobkyňa tvrdí, že žalovaný, jej tieto veci vrátil a priniesol ich do domu. Žalobkyňa nepredložila dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že jej žalovaný veci zobral a následne, že ich vrátil.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. CSP, o ktorej rozhodne sudca súdu prvej inštancie. Rozhodnutiu sudcu o sťažnosti je konečné, bez možnosti ďalších opravných prostriedkov.
13. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného hľadiska a zásadne zavinenie pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom konaní na súde prvej inštancie žalobca v sporovom konaní. Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy pričítané žalobcovi, podmienkou takéhoto postupu je však 1. možnosť aspoň predbežného záveru o dôvodnosti žaloby a 2. správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým požiadavka uplatnená žalobou smeruje, donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie, ktoré je na jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej strane je so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).
14. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).
15. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).
16. Odvolací súd posudzujúc správnosť napadnutého II. výroku o trovách konania, s poukazom na § 256 ods. 1 CSP konštatuje, že okresný súd správne uzavrel, že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou, z čoho podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. Z obsahu spisu nevyplýva (okrem tvrdenia žalobkyne v späťvzatí, že jej osobné veci, ktoré dňa 6.12.2019 objavila v krabiciach na povale rodinného domu, vrátil žalovaný), že by späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý tvrdenie žalobkyne popiera. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že vrátenie vecí žalobkyni žalovaným, žalobkyňa ničím nepreukázala, keď podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané také správanie sa žalovaného, ktoré by bolo v súlade s požiadavkou žalobkyne v zmysle jej žaloby (t. j. vzťah výsledku chovania žalovaného sa k požiadavke žalobkyne). Záver súdu prvej inštancie je v súlade aj so závermi rozhodnutí označených v odseku 14 a 15.
17. S námietkou žalobkyne, že v danej veci nie je rozhodujúce kto uplatnený nárok zo žaloby vydal sa odvolací súd nestotožnil, keď práve naopak uvedené je podstatné, práve vo vzťahu posúdenia procesného zavinenia zastavenie konania, pričom súd prvej inštancie sa uvedeným dôsledne riadil pri svojom rozhodovaní.
18. Námietka žalobkyne, že z rozhodnutia nevyplýva, čím procesne zavinila zastavenie konania, neobstojí, keďže sa jedná o jej procesný úkon žalobkyne - späťvzatie žaloby, s príčinnej súvislosti, s ktorým bolo konanie zastavené, keďže procesne zastavenie konania nezavinil žalovaný.
19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý II. výrok ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil.
20. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné s ohľadom na správny záver okresného súdu. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobkyne priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).