Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-213-2013.pdf
PDF · 138.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/213/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: Z. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, E., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Tatianou Chrenkovou, advokátkou so sídlom Adama Trajana 12, Piešťany, proti žalovanej: C. D., rod. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, E., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej splnomocneným zástupcom M. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, E., o zaplatenie 39.832,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti úrokov z omeškania z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 39.832,70 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 24.7.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 24.7.2013, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 39.832,70 eura spolu s 9 % ročným úrokom z meškania od 25.7.2010 až do zaplatenia titulom nesplnenia záväzku žalovanej z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len „BSM“) uzavretej s už nebohým otcom žalobcu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM uzavretej medzi jeho rodičmi, a od skutočnosti, že ako jediný potomok zomrelého otca je jeho jediným zákonným dedičom v I. dedičskej skupine podľa § 473 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), keďže jeho otec nezanechal závet ani listinu o vydedení, pričom poukázal na ust. § 460 OZ, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, a peňažná pohľadávka jeho otca z dohody o vyporiadaní BSM prešla na žalobcu ako na jediného dediča zomrelého otca žalobcu priamo zo zákona, keďže dedenie je všeobecný prechod práv a povinností po zomrelej osobe na iný subjekt, ku ktorým právam patria aj majetkové práva a záväzkové práva. Na základe dohody o vyporiadaní BSM sa stala žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. E., pričom vklad jej vlastníckeho práva na základe tejto dohody bol povolený dňa 25.9.2007 pod č. V XXXX/XX. V čl. II., v bode 3. tejto dohody sa žalovaná zaviazala vyplatiť otcovi žalobcu titulom finančného vyrovnania podielu na nehnuteľnosti sumu 1.200.000,- Sk (39.832,70 eura) do 24.7.2010, ktorý záväzok žalovaná doposiaľ vôbec nesplnila. Otec žalobcu zomrel dňa 14.2.2013, a keďže podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, ktorá je v danom prípade 3-ročná podľa § 101 OZ, žalobca podal žalobu na súde v posledný deň tejto lehoty, ktorá v súlade s ust. § 122 ods. 2 OZ pripadla na deň, ktorý sa svojím číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Žalobca
sa chcel vyhnúť premlčaniu predmetného majetkového nároku zo záväzkového právneho vzťahu, preto bol nútený podať žalobu, keďže žalovaná odmietla akékoľvek mimosúdne riešenie sporu a nebola ani ochotná uznať dlh. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, popri nároku na zaplatenie dlžnej peňažnej pohľadávky si žaloba uplatnil žalobou aj príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce z úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 25.7.2010 až do zaplatenia.
3. Žalovaná žalobný nárok neuznala z dôvodu, že obsah žaloby sa nezakladá na pravde, keďže žalobca v čase podania žaloby žiadal žalovanú o prevod časti nehnuteľností do jeho vlastníctva, a nie o finančné vyrovnanie. So žalobcom sa viackrát stretla tak pred podaním žaloby, ako aj po začatí sporu, pričom ten jej sľúbil, že vezme žalobu späť. Po nahliadnutí do spisu však zistila, že tak žalobca neurobil.
4. Podaním datovaným 30.6.2020, doručeným súdu dňa 29.6.2020, vzal žalobca žalobu späť v časti 9 % ročného úroku z omeškania od 25.7.2010 až do zaplatenia. Dôvod čiastočného späťvzatia neuviedol.
5. Fotokópiu čiastočného späťvzatia odovzdal súd krátkou cestou splnomocnenému zástupcovi žalovanej na pojednávaní dňa 7.7.2020. Nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo po prvom pojednávaní vo veci samej, súd vyzval žalovanú stranu na oznámenie, či súhlasí s týmto čiastočným späťvzatím, a pokiaľ nesúhlasí, aby uviedla dôvody svojho nesúhlasu. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 7.7.2020 oznámil súdu, že s čiastočným späťvzatím nesúhlasí, pretože celú žalobu považuje žalovaná strana za podvod.
6. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to úmrtným listom, rodným listom, dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 24.7.2007, výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. E., podstatným obsahom spisov Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8D/22/2013 a sp. zn. 6D/27/2019 ďalším obsahom spisového materiálu, ako aj vyjadreniami strán sporu a ich zástupcov, a zistil tento skutkový stav:
7. Rodičmi žalobcu sú žalovaná a D. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 14.2.2013 v Piešťanoch. Manželstvo rodičov žalobcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/113/2005 zo dňa 20.12.2005, právoplatným dňa 12.1.2006. Dňa 24.7.2007 uzavreli rodičia žalobcu dohodu o vyporiadaní BSM, ktorou vyporiadali svoje BSM pozostávajúce z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. E. ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, parc. č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 a dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX. BSM vyporiadali tak, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa stala žalovaná. V čl. II., bode 3. zmluvy sa zaviazala žalovaná k povinnosti vyplatiť D. D. titulom vzájomného finančného vyrovnania BSM sumu 1.200.000,- Sk (39.832,70 eura), ktorá bola splatná do 7 dní odo dňa, kedy žalovaná obdrží kúpnu cenu za predaj predmetných nehnuteľností. Pre prípad, že by k predaju nedošlo, bola táto suma splatná do 3 rokov odo dňa podpisu tejto dohody.
8. Vklad výlučného vlastníckeho práva žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam bol na základe predmetnej dohody o vyporiadaní BSM povolený dňa 25.9.2007 pod č. V XXXX/XX, čo vyplýva aj z informatívnych výpisov z LV č. XXXX pre kat. úz. E. vyhotovených k 26.9.2017 a k 11.1.2019.
9. Nakoľko strany sporu nenavrhli vykonať dôkaz obsahom dedičského spisu po poručiteľovi D. D., súd sa zameral iba na skutočnosti, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti, konkrétne, že základné dedičské konanie po D. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E., zomrelom dňa 14.2.2013, sa uskutočnilo na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 8D/22/2013, a skončilo uznesením č. k. 8D/2/2013-20, Dnot 127/2013 zo dňa 9.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013, ktorým súd dedičské konanie zastavil pre nemajetnosť poručiteľa. Poručiteľ zomrel ako rozvedený, nezanechal závet ani listinu o vydedení. Ako jeho jediný dedič zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzal do úvahy jeho syn Z. D., teda žalobca.
10. V priebehu sporu podal žalobca návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi D. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 14.2.2013 z dôvodu, že v základnom dedičskom konaní nebola prejednaná pohľadávka poručiteľa ako veriteľa, ktorú mal voči svojej bývalej manželke titulom dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM zo dňa 24.7.2007, ktorou sa zaviazala vyplatiť poručiteľovi sumu 1.200.000,- Sk najneskôr do 24.7.2010. Túto sumu poručiteľovi neuhradila. Návrhu bola v podateľni Okresného súdu Piešťany pridelená spisová značka 6D/27/2019. Dodatočné dedičské konanie (pozn. označované aj ako
konanie o novoobjavenom majetku) skončilo uznesením o dedičstve č. k. 6D/27/2019-26, Dnot 121/2019 zo dňa 19.8.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2019, ktorým súd určil všeobecnú hodnotu (pozn. novoobjaveného) majetku poručiteľa sumou 39.832,70 eura, pričom predmetom prejednania dedičstva bola v danom prípade iba pohľadávka poručiteľa voči bývalej manželke C. D., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E., Z. XXXX/XX, predstavujúca právo na výplatu finančného vyrovnania z titulu vyporiadania zaniknutého BSM, a to na základe Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 24.7.2007 vo výške 1.200.000,- Sk (39.832,70 eura). Uznesením o dedičstve súd potvrdil nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, ktorým je žalobca.
11. Na pojednávaniach uskutočnených dňa 26.11.2015 a dňa 15.1.2019 predniesla právna zástupkyňa žalobcu na súdu, že medzi stranami sporu je nesporné uzavretie predmetnej dohody o vyporiadaní BSM. Keďže matka žalobcu neplnila z dohody o vyporiadaní BSM druhému účastníkovi dohody, t. j. otcovi žalobcu, ktorý neskôr zomrel, a snahy o mimosúdne riešenie sporu medzi žalobcom a jeho matkou boli márne, žalobca bol nútený podať žalobu. Tento navrhol matke uzavretie kúpnej zmluvy, ktorou mala matka previesť žalobcovi 1/2 nehnuteľností titulom započítania pohľadávky. Fotokópiu návrhu kúpnej zmluvy predložila právna zástupkyňa žalobcu súdu krátkou cestou na pojednávaní dňa 26.11.2015. Na návrh kúpnej zmluvy žalovaná nereagovala. Reagoval iba jej súčasný splnomocnený zástupca, listom zo dňa 10.7.2013, ktorým poprel celý nárok žalobcu. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaná uhradila jeho otcovi hoci len časť peňazí titulom ich dohody o vyporiadaní BSM. Žalovaná popiera právo žalobcu na výplatu predmetnej pohľadávky, pričom odmieta kompenzovať jeho nárok prevodom časti nehnuteľností. Poručiteľ asi 3-4 mesiace pred svojou smrťou osobne navštívil túto právnu zástupkyňu, a požiadal ju o právnu pomoc z dôvodu, že nedostal od žalovanej finančné prostriedky titulom tejto dohody, pričom prejavil záujem, aby jeho práva z tejto dohody boli zachované u syna. Vzťahy medzi rodičmi žalobcu neboli dobré, otec žalobu v nadmernej miere požíval alkohol, čo bolo hlavnou príčinou rozvodu ich manželstva. Žalobca žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, t. j. so žalovanou, ich vzťahy boli veľmi dobré, a to až do doby, kým žalovaná nenadviazala intímnu známosť s jej súčasným splnomocneným zástupcom, čo malo za následok, že žalobca bol nútený presťahovať sa k svojej starej mame. Nie je pravdu, že by bol žalobca alkoholik a narkoman, že by bol zodpovedný za to, že žalovaná matka sa dostala na psychiatriu. Žalobca do smrti otca nevedel o existencii dohody o vyporiadaní BSM medzi jeho rodičmi, o tejto dohode ho informovala až jeho súčasná právna zástupkyňa, ktorá mala dohodu u seba za účelom podania žaloby, ktorú napokon otec žalobcu nepodal, lebo naozaj požíval alkohol, a mal laxný prístup k povinnostiam. Otec žalobcu však chcel zabezpečiť svojho syna, vysúdiť pre neho peniaze ako štartovné do života, keďže sa o syna nestaral. Splnomocnený zástupca žalovanej vypisoval zamestnávateľovi žalobcu v Nemecku rôzne veci, čo viedlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou. Je veľmi osočujúce, že žalobcu žalovaná strana nazýva narkomanom. Na pojednávaní dňa 15.1.2019 navrhla právna zástupkyňa žalobcu prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o dodatočnom prejednaní dedičstva vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6D/27/2019 z dôvodu, že žalobca podal žalobu pred prejednaním predmetnej pohľadávky v dedičskom konaní iba predo, aby predišiel premlčaniu predmetnej pohľadávky.
12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 7.7.2020 predniesla súdu, že tvrdenia žalovanej strany v priebehu celého sporu, ktorými popiera dôvodnosť žaloby, sú irelevantné pre rozhodnutie vo veci. Splnomocnený zástupca žalovanej ničím nepodložil tvrdenia o existencii dohody medzi poručiteľom a žalovanou o zániku povinnosti vyplatenia náhradovej pohľadávky titulom BSM, a to ani o čiastočnom zániku tejto povinnosti. Taktiež nepreukázal, že by poručiteľ za svojho života prevzal od žalovanej akúkoľvek finančnú hotovosť. Bez právneho významu je tvrdenie žalovanej strany o tom, že žalovaná investovala do predmetného domu, ktorý bol predmetom vyporiadania BSM, vyššiu finančnú čiastku než poručiteľ. Samotná žalovaná za života poručiteľa mala záujem o vyporiadanie ich BSM dohodou, k čomu aj došlo. Samotná žalovaná dala aj vypracovať znalecký posudok na účely dohody o vyporiadaní BSM. Sama sa v tejto dohode zaviazala na náhradu žalovanej sumy poručiteľovi za jeho života, čo neurobila. Žalovaná strana nepreukázala dôvodnosť popretia základu žalobného nároku a jeho výšky. Žalovaná strana v predmetnom konaní nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by oslabili predmetné právo žalobcu. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, preto navrhla súdu, aby žalobe vyhovel v časti istiny a aby zastavil konanie v časti späťvzatia žaloby týkajúcej sa úrokov.
13. Na margo opakovaných vyjadrení protistrany o podvodnom konaní, ktorého sa mala dopustiť právna zástupkyňa žalobcu, táto predložila súdu na pojednávaní dňa 7.7.2020 k nahliadnutiu čestné vyhlásenie zo dňa 9.3.1999 Z. X., nar. XX.X.XXXX a jeho manželky C. X., nar. XX.X.XXXX, ktorým vyhlásili, že
darovali svojej dcére C. D., nar. XX.X.XXXX peňažnú čiastku 45.000 DM na stavbu vlastného rodinného domu na adrese: E., Z. XX. Súčasťou čestného vyhlásenia je doložka, že pre prípad úmrtia alebo rozvodu ich dcéry prechádza dar na jej vlastné dieťa Z. D., nar. X.X.XXXX, t. j. ich vnuka.
14. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 26.11.2015 a 15.1.2019 predniesol súd, že žalobca sa nedostavuje na pojednávania preto, že má strach z prehry tohto sporu. Žalobca nežije v Nemecku, dňa 7.10.2015 sa hlásil na Facebooku z chorvátsko-čiernohorskej hranice, mal byť údajne na prácach v Srbsku, možno je aj vo väzbe v zahraničí, nakoľko svojej babke telefonoval, že môže volať iba raz mesačne v čase od 8,00 hod. do 9,00 hod. Medzi rodičmi žalobcu bola aj ústna dohoda, kedy za prítomnosti tohto splnomocneného zástupcu prišiel otec žalobcu do vzťahu s jeho matkou ako nemajetný, keďže on doniesol 250.000,- Sk až 300.000,- Sk, a keď kupoval so žalovanou predmetný dom, žalovaná predala svoj byt v hodnote cca 500.000,- Sk, a jej matka jej dala 20.000,- DM. Otec žalobcu do manželstva nič nedal, len bral. Otec žalobcu roky nikde nepracoval, všetko financovala žalovaná, viackrát ju okradol tým spôsobom, že išiel kúpiť sedaciu súpravu za 24.000,- Sk, vyhovoril sa, že stratil peniaze, a ona mu dala zase ďalšie. Keď otec žalobcu zistil, že žalovaná si našla priateľa v osobe splnomocneného zástupcu v tomto spore, potešil sa tomu, nakoľko sám uznal, že nebol dobrým manželom. V roku 2010, kedy sa splnomocnený zástupca žalovanej spoznal s otcom žalobcu, otec žalobcu žil už na ulici niekoľko rokov, a pokiaľ by mu žalovaná dlhovala nejaké peniaze, dávno by podal proti nej žalobu, keďže na ulici žil od roku 2007 do roku 2013. Rodičia žalobcu v roku 2011 uzavreli ústnu dohodu, vlastne sa rozprávali o tom, že otec žalobcu si peniaze z dohody o vyporiadaní BSM nezaslúži. Keď mal otec žalobcu mozgovú príhodu, zdravotnícke zariadenie mu vybavoval splnomocnený zástupca žalovanej, postaral sa o neho, v nemocnici ho navštevovala žalovaná, a nie žalobca. Keby otec žalobcu bol vedel, že tak skoro zomrie, bol by to dal na papier. Obsah ústnej dohody bol o tom, že otec žalobcu je rád, že si žalovaná našla priateľa osobe jej splnomocneného zástupcu v tomto spore, a že netrvá na tom, aby ho žalovaná vyplatila, lebo roky bol nezamestnaný, roky ho živila, ona postavila dom zo svojich peňazí. Pri tejto ústnej dohode boli prítomní len rodičia žalobcu a jej priateľ, teda jej súčasný splnomocnený zástupca v tomto spore. Žalobca klame, že sa žalovaná nechcela s ním dohodnúť. Žalovaná iba celú požiadavku žalobcu považovala za nezmyselnú, nakoľko všetko v dome zainvestovala ona. Žalobca sa musel odťahovať zo spoločnej domácnosti, ktorú viedol so žalovanou, preto, lebo je alkoholik, narkoman, je nečistotný, odmietal prispievať na domácnosť, hoci ju užíval. Hneď, ako mu dedko zomrel, sa odsťahoval k banke, lebo tam nemusí mať žiadny režim, ktorý musel mať u žalovanej a jej priateľa. Na pojednávaní dňa 15.1.2019 žalovaná strana vyslovila súhlas s prerušením konania do skončenia dodatočného dedičského konania po otcovi žalobcu, keďže sa potvrdilo, že žalobca nedisponuje osvedčením o dedičstve.
15. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 7.7.2020 oznámil súdu, že žalovaná mu povedala, že viackrát ju telefonicky kontaktoval žalobca od mesiaca február 2020, ktorý jej telefonicky oznámil, že zmenil právneho zástupcu, že ním je JUDr. Borovský, pravdepodobne JUDr. Anton Borovský, a že vraj uzavreli nejakú dohodu. Asi pred mesiacom na tieto informácie reagovala žalovaná tým spôsobom, že telefonicky sa skontaktovala s JUDr. Borovským, ktorý jej oznámil, že všetko sa uvidí na súde.
16. Keďže zmena právneho zástupcu strany sporu je vo vzťahu k súdu účinná odo dňa, kedy sa túto skutočnosť dozvie súd od strany sporu, ktorá zmenila svojho právneho zástupcu, a žiadnu takúto zmenu žalujúca strana súdu neoznámila, v súlade s ust. § 124 ods. 2 CSP, pokračoval súd v pojednávaní dňa 7.7.2020, ako aj v konaní s právnou zástupkyňou žalobcu, ktorá ho zastupovala od začiatku tohto sporu.
17. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 7.7.2020 ďalej uviedol, že nie je pravdivé vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní pred predchádzajúcou sudkyňou JUDr. Arnouldovou o tom, že bol žalobca v danom čase údajne v Nemecku, keďže v danom čase bola v správach uvedená reportáž, že bol zadržaný na hraniciach na Balkáne v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. V minulosti zástupca žalovanej žiadal, aby právna zástupkyňa žalobcu predložila jeho pracovnú zmluvu na preukázanie výkonu práce v Nemecku, čo neurobila. Tiež opakovane žiadal, aby na pojednávanie sa dostavil aj žalobca, avšak ten sa ani raz nedostavil. Žalobcu sa chcel priamo opýtať na tieto peniaze, nakoľko v spisovom materiáli sa nenachádzajú ďalšie písomnosti zo strany žalobcu a jeho právnej zástupkyne, ktorý o nich má určite vedomosť, dochádza k mareniu spravodlivosti pri jej výpovedi. Ak Okresný súd Piešťany vidí čo i len najmenší dôvod, aby vyhovel strane žalobcu a
rozhodol v jeho prospech, protistrana týmto sleduje, aby bol dokonaný trestný čin podvodu a marenia spravodlivosti.
18. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. X., G. B. a C. U., ktorých navrhol vypočuť splnomocnený zástupca žalovanej z dôvodu, že oni traja nahovorili žalobcu, aby podal žalobu z dôvodu, že splnomocnený zástupca žalovanej ho chce pripraviť o dom. Súd k výsluchom svedkov nepristúpil z dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov by vôbec neprispelo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, keďže pohnútka, ktorá viedla žalobcu k podaniu žaloby, nemá žiadny vplyv na skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby.
19. Od vykonania dôkazu výsluchom subjektov sporu, ktoré výsluchy spočiatku navrhli obe strany sporu, upustil súd pre neprítomnosť oboch subjektov sporu na jednotlivých pojednávaniach, na ktorých však súd netrval predovšetkým z dôvodu, že vykonanie týchto výsluchov by neprispelo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. Nie je pritom relevantné, že žalovaná strana bola v priebehu celého sporu subjektívne presvedčená o tom, že vykonanie výsluchu žalobcu je nevyhnutné, keďže sama žalovaná neuviedla presvedčivé dôvody, pre ktoré by mal súd tento dôkaz vykonať. Výška sumy, zaplatenie ktorej je predmetom sporu, sama osebe nie je dôvodom pre osobnú prítomnosť žalobcu na pojednávaní. Rovnako nepostačujú tvrdenia žalovanej strany, že žalobca sa bojí pozrieť žalovanej do očí. Na margo posledného tvrdenia žalovanej strany súd poznamenáva, že ani samotná žalovaná sa osobne nedostavila na žiadne pojednávanie v tomto spore. Na zákonné úroky z omeškania má veriteľ peňažnej pohľadávky zákonný nárok, a preto požadovanie príslušenstva pohľadávky v súlade so zákonom nemožno považovať za „nabaľovanie sa“ žalobcu a jeho právnej zástupkyne, ako to prezentovala žalovaná strana. Nesprávna je domnienka žalovanej strany, že ak žalobcovi nebude uložená sankcia pre jeho prípadnú neospravedlnenú neprítomnosť na ďalšom pojednávaní, že to bude viesť k zbytočným prieťahom v konaní. Súd iba dodáva, že iba žalovaná strana bola subjektívneho názoru, že bez osobnej prítomnosti žalobcu na pojednávaní nebude vedieť súd zistiť skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. O zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu výsluchmi svedkov a výsluchom žalobcu rozhodol súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 7.7.2020.
20. Právne nepodstatné v tomto spore boli námietky žalovanej strany, že žalobca nepracuje v Nemecku, že býva v E., nakoľko zisťovanie skutočného bydliska a zamestnania žalobcu by nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Preto súd ani nežiadal od právnej zástupkyne žalobcu potvrdenie o zamestnaní žalobcu, ani jeho pracovnú zmluvu, čo opakovane žiadala predložiť žalovaná strana.
21. K nevykonaným dôkazom súd poznamenáva, že súd rozhodne, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare/, pričom aj pri dokazovaní sa riadi súd zásadou hospodárnosti konania (čl. 17, § 157 CSP). Z rovnakých dôvodov nepredvolával súd žalobcu na žiadne pojednávanie, napriek opakovaným žiadostiam žalovanej strany, čo súd neurobil z dôvodu, že prítomnosť žalobcu na pojednávaniach nebola nevyhnutná, keďže žalobca bol zastúpený zástupcom pre celé konanie, ktorý postup je v súlade s § 178 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. V danom prípade však výsluch žalobcu nebol potrebný pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci. Žalobca nebol preto povinný ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaniach, nakoľko na ne ani nebol súdom predvolaný, k čomu sa opakovane ohradzovala žalovaná strana.
22. Splnomocnený zástupca žalovanej namietal porušenie princípu rovného postavenia strán sporu (pozn. tzv. princíp rovnosti zbraní podľa č. l. 6 CSP) z dôvodu, že žalovaná musela predložiť súdu dôkazy o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý jej bránil dostaviť sa na pojednávanie, pričom žalobca bol zvýhodňovaný, pretože tento sa nedostavil na žiadne pojednávanie a svoju neprítomnosť nikdy neospravedlnil. Táto námietka žalovanej strany však neobstojí, keďže žalobca je v tomto spore zastúpený od samotného začiatku právnou zástupkyňou, ktorá je jeho zástupcom pre celé konanie, na rozdiel od žalovanej, ktorá bola prevolaná v čase, kedy nebola nikým zastúpená. Preto súd na pojednávanie spočiatku predvolával iba právnu zástupkyňu žalobcu a žalovanú, ktorá nebola vtedy nikým zastúpená. Žalobcu súd nepredvolával v súlade s ust. § 178 ods. 1 CSP. Na pojednávanie, na ktoré bola žalovaná predvolaná, sa dostavil jej priateľ, avšak bez toho, aby sa tento vedel preukázať písomným
plnomocenstvom, ktorým ho oprávnila žalovaná na zastupovanie jej osoby na danom pojednávaní alebo pre celé konanie. Práve preto vyzval súd žalovanú tak na predloženie písomného plnomocenstva, ako aj na zdokladovanie jej tvrdení o jej nepriaznivom zdravotnom stave, brániacemu jej zúčastniť sa pojednávania.
23. Súd vec právne posúdil nasledovne:
24. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
25. Podľa § 149 ods. 1, ods. 2 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
26. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
27. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
28. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
30. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
31. Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
32. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
33. Podľa § 473 ods. 1 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
34. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
35. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
36. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
37. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
38. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
39. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
40. Vzhľadom dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v časti úrokov z omeškania, napriek výslovnému nesúhlasu žalovanej s týmto čiastočným späťvzatím, a keďže nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil (výrok I.). Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasila z dôvodu, že celú žalobu považuje za podvod. Tento nesúhlas však nemožno považovať za nesúhlas z vážnych dôvodov na účely ust. § 146 ods. 1 CSP, medzi ktoré patria také dôvody, pre ktoré by zastavenie konania v časti späťvzatia znamenalo pre žalovaného nespravodlivú ujmu alebo ukrátenie na jeho právach. Subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby však nepostačuje pre rozhodnutie súdu o nezastavení konania.
41. Vykonaným dokazovaním listinami, a to úmrtným listom, rodným listom, dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 24.7.2007, výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. E., podstatným obsahom spisov Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8D/22/2013 a sp. zn. 6D/27/2019, ďalším obsahom spisového materiálu, ako aj vyjadreniami strán sporu a ich zástupcov, súd mal za preukázané, že žalobca je synom žalovanej a D. D., nar. 13.12.1963, manželstvo ktorých bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/113/2005 zo dňa 20.12.2005, právoplatným dňa 12.1.2006. Právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva rodičov žalobcu zaniklo ich BSM (§ 148 OZ), ktorí vyporiadali ich BSM písomnou dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 24.7.2007, podľa ktorej do masy BSM patrili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. E. ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 a dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX. Rodičia žalobcu sa medzi sebou v tejto dohode vyporiadali tak, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa stala žalovaná. V čl. II., v bode 3. zmluvy sa zaviazala žalovaná k povinnosti vyplatiť D. D. titulom vzájomného finančného vyporiadania BSM sumu 1.200.000,- Sk (39.832,70 eura), ktorá bola splatná do 7 dní odo dňa, kedy žalovaná obdrží kúpnu cenu za predaj predmetných nehnuteľností. Pre prípad, že k predaju nedôjde, bola táto suma splatná do 3 rokov odo dňa podpisu tejto dohody.
42. Vklad výlučného vlastníckeho práva žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam bol na základe predmetnej dohody o vyporiadaní BSM povolený dňa 25.9.2007 pod č. V 1941/07.
43. Otec žalobcu zomrel dňa 14.2.2013 v Piešťanoch. Základné dedičské konanie po ňom bolo vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 8D/22/2013, a skončilo uznesením č. k. 8D/2/2013-20, Dnot 127/2013 zo dňa 9.9.2013, ktorým súd dedičské konanie zastavil pre nemajetnosť poručiteľa. Poručiteľ zomrel ako rozvedený, nezanechal závet ani listinu o vydedení. Ako jeho jediný dedič zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzal do úvahy jeho syn Z.Ó. D., teda žalobca.
44. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že rodičia žalobcu boli manželmi, manželstvo ktorých bolo rozvedené, a že o vyporiadaní BSM uzavreli písomnú dohodu. Spornou však zostala existencia a výška pohľadávky otca žalobcu v čase jeho smrti, v čase začatia tohto sporu a v čase vyhlásenia rozsudku, a či žalobca bol oprávneným na podanie žaloby, predovšetkým či sa stal veriteľom predmetnej pohľadávky namiesto zomrelého otca.
45. Občiansky zákonník v ust. § 460 pri úprave dedičského práva vychádza zo základnej zásady, že dedičstvo prechádza na dediča (dedičov) ipso iure, t. j. zo zákona, okamihom poručiteľovej smrti. K tomuto súd dodáva, že k dedeniu môže dôjsť až na základe právoplatného dedičského rozhodnutia s účinkami ku dňu smrti poručiteľa. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia princípu úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva, čo je odôvodnené požiadavkou právnej istoty pri zmene vlastníckych vzťahov alebo iných oprávnení v dôsledku smrti, so záujmom na čo najúplnejšom zistení rozsahu majetku a práv patriacich do dedičstva, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv tretích osôb. V tejto súvislosti vyvstáva potreba úradného potvrdenia o tom, kto nadobudol dedičstvo, a v akom rozsahu. Vydávanie potvrdení o nadobudnutí dedičstva patrí do právomoci súdu v dedičskom konaní.
46. Pokiaľ by pohľadávka poručiteľa (D. D.) voči jeho bývalej manželke (žalovanej) o zaplatenie sumy 1.200.000,- Sk (39.832,70 eura) titulom nevyplatenia finančného vyrovnania v rámci vyporiadania ich BSM nebola prihlásená do dedičského konania po neb. D. D., súd v sporovom konaní nemôže nahrádzať dedičské konanie (ktoré je konaním mimosporovým), a nemôže tak zaviazať na plnenie z pohľadávky priamo niektorého z dedičov, a to ani vtedy, ak by poručiteľ zanechal iba jediného dediča, keďže veci a majetkové hodnoty môže dedič nadobudnúť až na základe dedičského rozhodnutia, hoci ich nadobúda spätne, ex tunc, ku dňu smrti poručiteľa. Súd v sporovom konaní nemôže nahrádzať činnosť notára
povereného úkonmi súdneho komisára, príp. činnosť súdu v dedičskom konaní, ktorá pozostáva aj z určovania okruhu dedičov, z poúčania osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia, o ich dedičských právach, o možnosti dedičstvo odmietnuť atď.
47. Keďže majetkové záväzkové práva podliehajú premlčaniu (§ 100 OZ), a zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 111 OZ), nemožno žalobcovi zazlievať, že ako osoba prichádzajúca do úvahy ako jediný dedič po jeho zomrelom otcovi podal žalobu proti matke ako dlžníčke z tohto zmluvného záväzku. Doručením žaloby súdu došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby, ktorá bola súdu doručená v posledný deň 3-ročnej premlčacej doby, dňa 24.7.2013. Žalobca správne v priebehu sporu podal návrh na dodatočné prejednanie dedičstva (pozn. návrh na prejednanie novoobjaveného majetku) pozostávajúceho z predmetnej pohľadávky jeho otca proti žalovanej matke o zaplatenie sumy 1.200.000,- Sk titulom dohody o vyporiadaní ich BSM, a správne bezprostredne na to navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o dodatočnom prejednaní dedičstva. Následne uznesením č. k. 5C/213/2013-108 zo dňa 15.1.2019 prerušil súd konanie do právoplatného skončenia konania o dedičstve vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6D/27/2019.
48. Právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Piešťany o dedičstve č. k. 6D/27/2019-26, Dnot 121/20149 zo dňa 19.8.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2019, odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené, preto súd pokračoval v konaní z úradnej povinnosti (§ 165 ods. 1 CSP), bez potreby vydávania samostatného uznesenia o pokračovaní v konaní.
49. Na základe právoplatného uznesenia o dedičstve zo dňa 19.8.2019 žalobca, ako výlučný dedič D. D., sa stal novým veriteľom predmetnej pohľadávky proti žalovanej, čím žalobca, hoci len dodatočne, avšak so spätnou účinnosťou ku dňu smrti jeho otca (§ 460 OZ), osvedčil svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore.
50. Nakoľko dokazovaním nie je možné preukázať negatívne skutočnosti, t. j. skutočnosť, že žalovaná nezaplatila predmetnú pohľadávku, práve protistrana musí preukázať opak, t. j. že zaplatila. Žalovaná sa vôbec nebránila, že by túto pohľadávku doslovne zaplatila v plnej výške. Iba tvrdila, že nie je pravdou, že nezaplatila poručiteľovi predmetnú pohľadávku, pokiaľ teda tvrdí, že zaplatila, musí označiť dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia, keďže žalobca nemôže preukázať, že žalovaná nezaplatila, nakoľko negatívne skutočnosti nie je možné dokázať. Žalovaná sa nesprávne domnievala, že tým, že počas manželstva investovala viac peňazí zo svojho výlučného majetku do predmetných nehnuteľností než jej bývalý manžel, t. j. poručiteľ, že tento roky nikde nepracoval, že žil na ulici v rokoch 2007 až 2013, že žalovaná so svojím priateľom (splnomocnený zástupca v tomto spore) mu poskytli pomoc potom, čo utrpel mozgovú príhodu, a že žiadny peňažný nárok otca žalobcu na vyplatenie pohľadávky z dohody o vyporiadaní BSM v čase jeho smrti už neexistoval. Predovšetkým sa bránila argumentáciou, že za života poručiteľa, asi v roku 2011, sa s ním zhovárala o tom, že on si peniaze nezaslúži, ale že o tom nestihol poručiteľ spísať za života žiadnu listinu. Existenciu takéhoto rozhovoru žalovaná nepreukázala, keďže jej údajný obsah oznámil súdu jej priateľ, ktorý je zároveň jej splnomocneným zástupcom v predmetnom spore, ktorý z uvedeného dôvodu nemôže byť v spore vypočutý ako svedok, teda pod následkom trestnoprávnej zodpovednosti pre trestný čin krivej svedeckej výpovede, a žiadny iný svedok pri tomto rozhovore nebol prítomný. V tejto súvislosti súd aplikoval na danú situáciu ust. § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomné dohody možno meniť alebo rušiť iba písomne. Preto akákoľvek ústna dohoda medzi bývalými manželmi o tom, že žalovaná nie je povinná vyplatiť bývalého manžela z písomnej dohody o vyporiadaní BSM, nemohla vyvolať právne účinky zmeny tejto písomnej dohody, preto ani dokazovanie na preukázanie existencie ústnej dohody alebo rozhovoru by bolo nehospodárne, neúčelné, nespôsobilé ovplyvniť zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej.
51. Právne nepodstatné boli vyjadrenia žalovanej strany o tom, s akými finančnými prostriedkami disponoval alebo nedisponoval otec žalobcu pri vstupe do vzťahu so žalovanou, ani akým spôsobom sa podieľal alebo nepodieľal na nadobudnutí spoločného majetku počas manželstva, keďže predmetom tohto sporu je „iba“ plnenie záväzku žalovanej z písomnej dohody o vyporiadaní BSM, a nie samotné vyporiadanie BSM. Nepostačuje subjektívne presvedčenie žalovanej o nezmyselnosti žalobného nároku z dôvodu, že všetko v dome zainvestovala ona.
52. Argumentácia žalovanej strany, že otec žalobcu by bol sám podal žalobu proti žalovanej, ak by mu niečo naozaj dlhovala, keďže žil roky na ulici, sama osebe nepostačuje na zamietnutie žaloby.
Súd dodáva, že podanie žaloby je právom, a nie povinnosťou, kohokoľvek, kto sa cíti byť ukrátený na svojich právach. Nepodanie žaloby veriteľom proti dlžníkovi samo osebe nie je dôkazom neexistencie pohľadávky veriteľa.
53. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd uzavrel, že žalobca dostatočne preukázal súdu, že žalovaná neplnila svoj peňažný záväzok z dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 24.7.2010 zaplatiť svojmu bývalému manželovi, ktorý bol otcom žalobcu, sumu 1.200.000,- Sk (39.832,70 eura), ktorý záväzok po smrti otca žalobcu zdedil v celosti žalobca, ktorý sa stal novým veriteľom tejto pohľadávky na základe dedičského rozhodnutia s účinkami ku dňu smrti jeho otca (§ 460 OZ). Keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel v časti, v ktorej nebola vzatá späť. Pri rozhodovaní o lehote na plnenie súd zohľadnil výšku priznanej sumy, preto určil 30-dňovú lehotu na zaplatenie pohľadávky namiesto požadovanej, bežne zažívanej 3-dňovej lehoty, ktorá začína plynúť až od právoplatnosti rozsudku (II. výrok).
54. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, či žalovaná bola alebo nebola ochotná mimosúdne sa dohodnúť so žalobcom, čo bolo predmetom ich mimosúdnych rokovaní, či žalobca pracuje alebo nepracuje v Nemecku, čo došlo k rozviazaniu pracovného pomeru v Nemecku dohodou, čomu mala predchádzať nevhodná korešpondencia splnomocneného zástupcu žalovanej adresovaná zamestnávateľovi žalobcu v Nemecku, či žalobca pracuje v Srbsku, či je alebo nie je žalobca vo väzbe v zahraničí, či predmetná žaloba je podvod, či žalobca sľúbil žalovanej, že vezme žalobu späť, aké boli skutočné dôvody, pre ktoré sa nedostavil žalobca na žiadne pojednávanie, koľko finančných prostriedkov zo svojho výlučného majetku investoval každý z rodičov žalobcu na kúpu predmetných nehnuteľností, či otec žalobcu okradol alebo neokradol žalovanú, kto sa staral a kto poskytoval alebo neposkytoval pomoc otcovi žalobcu potom, čo utrpel mozgovú príhodu, či žalobca klame o tom, že žalovaná sa s ním nechcela dohodnúť, skutočné dôvody, pre ktoré sa žalobca odsťahoval od žalovanej, či nepredložením bližšie nešpecifikovaných písomností žalujúcou stranou do spisu došlo alebo nedošlo k mareniu spravodlivosti pri výpovedi právnej zástupkyne žalobcu.
55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
58. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
59. Keďže súd zastavil konanie v časti úrokov z omeškania z iného dôvodu, než pre správane žalovanej v priebehu sporu, zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca. Na druhej strane, v prevyšujúcej časti sporu, predstavujúcej celú žalovanú istinu, bol žalobca v spore úspešný.
60. Nakoľko žalobca mal v spore výrazne vyšší úspech než žalovaná, pričom zastavenie časti konania, ktoré zastavenie procesne zavinil žalobca, sa vzťahovalo len na príslušenstvo súdom priznanej pohľadávky, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.