Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/202/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. N., H. M. XX.XX.XXXX B. Q. N., H. M. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - K. Z., H. M. XX.XX.XXXX, C.: H. K.. L. XX/XX, XXX XX S. B. X.: Q. N., H. M. XX.XX.XXXX, C.: XXX XX Q. XXX, o návrhoch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4. septembra 2019, č. k. - 200, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4. septembra 2019 č. k. - 200, vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, výroku o výživnom a vo výroku o zamietnutí návrhu matky, p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4. septembra 2019 č. k. - 200, vo výroku o zastupovaní maloletých a spravovaní ich majetku mení tak, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 04.09.2019 č.k. - 200 zveril maloleté deti N. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, matke uložil povinnosť platiť výživné na maloleté deti od 04.09.2019 vo výške 50,- Eur mesačne na každé dieťa, návrh matky zamietol a žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 23.05.2018 matka požiadala o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ich zverením do svojej osobnej starostlivosti, zastupovaním a spravovaním majetku maloletých obidvoma rodičmi (po zmene s výlučným zastupovaním a správou majetku) a určením výživného v sume 150,- eur mesačne na Q. a v sume 100,- eur mesačne na Z.. Zároveň navrhla nariadenie neodkladného opatrenia o určení výživného na maloleté deti v sume 75,- eur mesačne na Z.Š. B. v sume 50,- eur mesačne na Q.. Následne sa matka s maloletými deťmi dňa 30.11.2018 bez udania novej adresy odsťahovala z Krízového centra Brána do života, so sídlom Medveďovej 4 v Bratislave, kde bývala v čase podania návrhu. Pobyt matky a detí oznámil kolíznemu opatrovníkovi až otec, ktorý zistil, že sa zdržiavajú u matkiných príbuzných v Prievidzi. Otec podal na súde prvej inštancie dňa 06.08.2019 návrh na zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti s tým, že matka na ich výživu platiť nemusí, alebo len minimálne. Uviedol, že v júli sa od syna dozvedel, že matka si siahla na život požitím liekov a alkoholu a pri poskytovaní prvej pomoci príbuzným kričala, aby ju nechali zomrieť. Od toho času sú maloletí u neho. Matka bola

umiestnená na psychiatrii v Bojniciach, v minulosti vo Veľkom Záluží. Od ich rozchodu v roku 2015 matka nedokázala deťom a sebe nájsť domov, deťom sa zhoršil prospech v škole, starší syn mal pre neospravedlnené hodiny dvojku zo správania. Teraz majú deti u neho zázemie, všetko čo potrebujú, obe pribrali, majú denne teplú stravu, nové oblečenie, hygienu, športujú, majú radi jeho partnerku, ktorá sa o ne stará, nakoľko on pracuje v zahraničí na týždňovkách. Deti mu povedali, že nechcú ísť späť k matke. Na pojednávaní dňa 04.09.2019, na ktoré sa matka napriek riadne doručenému predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavila, otec žiadal maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti aj so zastupovaním a spravovaním ich majetku, výšku výživného ponechal na určenie súdom a jeho začiatok navrhol dňom rozhodnutia. Deklaroval, že chlapci sa k matke nechcú vrátiť, matka sa o nich nezaujíma. Maloletí sú u neho spokojní, majú radi jeho partnerku, s ktorou sa poznajú od začiatku jeho vzťahu s ňou, partnerka sa s nimi učí, stará sa o nich. Pracuje v Rakúsku v jednom týždni do štvrtka, v druhom do piatka a potom sa venuje deťom. Kolízny opatrovník sa k návrhu otca pripojil, pričom výživné odporučil určiť sumou 50,- eur mesačne na každé dieťa, s ohľadom na situáciu matky.

3. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa , až 5 a o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že maloleté deti sú vo veku 13 a 15 rokov, pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov ukončeného v roku 2015, kedy na základe dohody rodičov deti zostali v starostlivosti matky. Matka je rozvedená, otec slobodný, iné vyživovacie povinnosti rodičia nemajú. Uznesením zo dňa 01.08.2018, č.k. -12 bola otcovi neodkladným opatrením uložená vyživovacia povinnosť na maloletého Z. v sume 75,- Eur mesačne a na maloletého Q. v sume 50,- Eur mesačne do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka v sledovanom období dosahovala minimálny alebo žiadny príjem, keď pracovala na základe dohôd o vykonaní práce a od 25.02.2019 je zamestnaná v CBA Slovakia, a.s., kde vo februári 2019 zarobila 65,30 Eur brutto, v marci 2019 526,27 Eur brutto a v apríli 2019 dosiahla príjem 778,69 Eur brutto. Otec od 26.03.2019 pracuje pre stavebnú firmu v rakúskom Linzi, kde podľa vlastného vyjadrenia zarobí v čistom cca 1.800 Eur mesačne, firma mu hradí ubytovanie, stravu a cestovné si platí sám. Býva v spoločnej domácnosti so zárobkovo činnou partnerkou a jej 18-ročnou dcérou, študentkou strednej umeleckej školy. Aktuálne si vybavuje vyplácanie detských prídavkov v Rakúsku. K vlastným pomerom na strane maloletých súd prvej inštancie poukázal skutočnosť, že maloletý Q. je liečený na veľmi ťažké prejavy atopického ekzému po celom tele, s nákladnou medikamentóznou liečbou. Maloletý Z. je v školskom roku 2019/2020 žiakom Špeciálnej základnej školy v Komjaticiach, maloletý Roman je žiakom Základnej školy s materskou školou Ondreja Cabana v Komjaticiach. Šetrením pomerov ÚPSVaR Nové Zámky 08.08.2019 v domácnosti otca bolo zistené, že podmienky u otca boli vyhodnotené ako vhodné pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti maloletých detí.

4. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného stavu veci rozhodol o zverení maloletých do jeho osobnej starostlivosti otca, nakoľko takáto úprava pomerov bola dôvodná a v záujme maloletých. Návrh matky zamietol z dôvodu, že nie je spôsobilá zabezpečiť deťom riadnu a trvalú starostlivosť, vytvoriť im stabilné bytové podmienky, nedokáže si zadovážiť pravidelné zamestnanie s primeraným zárobkom a v konečnom dôsledku ani z výchovného hľadiska nie je tým rodičom, ktorý by vedel deťom poskytnúť patričný komfort, nevyhnutný pre ich zdravý vývoj. Poukázal na to, že matka v nedávnej minulosti neustále aj s deťmi menila miesta pobytu, ubytovávala sa s nimi v krízových centrách, nemala stabilné zamestnanie a jej zárobok z dohôd o vykonaní práce nebol postačujúci ani na pokrytie základných potrieb detí. Maloletí sú v domácnosti otca už tretí mesiac a vyjadrili svoju spokojnosť s bývaním u otca aj so školami, ktoré v mieste bydliska navštevujú. S výchovou a starostlivosťou o nich pomáha otcova partnerka, ktorú deti dlhodobo poznajú, rešpektujú ju a majú k nej kladný vzťah. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o tom, že maloleté deti bude zastupovať a spravovať ich majetok iba otec, nakoľko matka sa v súčasnej dobe o deti nezaujíma a otec ani nevie, kde sa zdržiava, a teda by mal sťaženú situáciu v prípade potreby spolupráce s matkou pri zastupovaní detí v zásadných veciach, resp. pri spravovaní ich majetku.

5. Výživné na maloletých určil súd prvej inštancie v intenciách stanovísk otca a kolízneho opatrovníka v sume 50,- eur mesačne na každé z detí odo dňa 04.09.2019. Súd prvej inštancie konštatoval v závere, že takto určené výživné síce nie je primerané veku a potrebám maloletých detí, ide ale len o dočasné riešenie do doby stabilizácie pomerov matky, a následne na nový návrh otca bude namieste pristúpiť k

zvýšeniu výživného. Výživa detí týmto rozhodnutím ohrozená nie je s poukazom na výšku príjmu otca a jeho možnosti získať pre deti prídavky v štáte EÚ, v ktorom aktuálne pracuje.

6. Za nedôvodné považoval súd prvej inštancie určenie výživného na maloleté deti od otca za dobu od podania návrhu matky na súd do konca ich pobytu u matky. Poukázal na skutočnosť, že matka pri pohovore s pracovníkmi ÚPSVaR Prievidza dňa 30.04.2019 potvrdila, že otec na výživu detí prispieva. Rovnako otec uviedol, že deťom kupoval oblečenie a iné potreby a nosil im aj potraviny. Z uvedeného vyplynulo, že voči matke podlžnosti na výživnom nemá, keď sa riadne zúčastňoval na zabezpečovaní potrieb detí počas matkinej osobnej starostlivosti.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým napadla rozsudok v časti určeného výživného, zverenia maloletých do osobnej starostlivosti otca a práva zastupovať maloletých a spravovať ich majetok. V odvolaní namieta, že napadnutý rozsudok sa nezakladá na pravdivej výpovedi zo strany otca, súd prvej inštancie v konaní nesprávne posúdil a vyhodnotil stav veci a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Matka rozporuje tvrdenia otca uvedené v odôvodnení rozsudku, že deťom kupuje oblečenie a školské potreby a údajne im kúpil notebooky a telefóny, ktoré už nemajú. Podľa otca matka sa vyhráža, že ak jej deti zoberie, ona sa obesí. Namieta, že nič z uvedeného nie je pravda. Naopak uvádza, že otec sa vyhrážal matke, že keď niekde povie, že jej neprispieva, tak jej deti vezme. Z uvedeného dôvodu niekoľkokrát podala a následne stiahla návrh na úpravu pomerov k maloletým späť. Je síce pravda, že má dlhy, ale uvedená skutočnosť je len z dôvodu, že sa musela zadlžiť práve z dôvodu, že otcovi boli prednejšie úhrady svojich dlžôb, ako platiť výživné na deti. Tak isto nie je pravda, že otec kupoval stravu pre deti, keď tak len dva krát do roka. Niekoľkokrát žiadal matku, aby si podelili deti. Matka má za to, že to bolo len z dôvodu, aby jej nemusel dávať peniaze. Matka rovnako uviedla, že nie je pravda, že sa o maloletých nezaujíma. Riadne sa o nich starala aj po zdravotnej stránke. Má za to, že výpoveď otca je účelová, aby súd zveril maloletých otcovi do jeho osobnej starostlivosti. Nesúhlasí, aby zastupovanie maloletých, spravovanie ich majetku a maloleté deti boli zverené do výlučnej starostlivosti otca, nakoľko nevidí prekážku, ktorá by ju zo starostlivosti vylučovala. Navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý prvoinštančný rozsudok, že maloletí budú zverení do starostlivosti oboch rodičov a budú u otca po dobu, kým matka nepreukáže, že má s deťmi kde bývať.

9. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolanie matky sa zakladá na klamstvách. Otec sa riadne stará o svoje deti po celú dobu, ako uviedol vo svojom návrhu. Deti majú úsmev na tvári, sú šťastné a učia sa slušnému správaniu, čo bolo zanedbané. Dôkazom sú dobré výsledky v škole a ich známky. Otec uviedol, že matka nejaví záujem o stretnutie s deťmi a za tri mesiace ich kontaktovala len dva krát. Matka bola hospitalizovaná dva krát na psychiatrii a má sklony k samovražde, o čom často hovorila maloletým deťom. Lekárom má potvrdené, že má silné depresie, čo sa odzrkadlilo aj na zdravotnom a psychickom stave detí. Z týchto dôvodov otec nesúhlasí s odvolaním matky.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky voči výrokom o zverení maloletých do osobnej starostlivosti otca, určení výživného a zamietnutí návrhu matky nie je dôvodné a odvolanie matky do úpravy zastupovania maloletých a spravovania ich majetku je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil ( , ) a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom.

11. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnemu záveru, že je dôvodné zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u otca majú maloletí zabezpečené lepšie podmienky k riadnej výchove a starostlivosti, ako u matky a to aj vzhľadom na zdravotný stav matky. Pri rozhodovaní o maloletých deťoch musí byť pre súd vždy prvoradý záujem maloletých detí, čo v danom prípade bolo splnené. Bolo preukázané, že u otca sú lepšie podmienky a predpoklady k vytvoreniu stabilného výchovného prostredia pre maloletých. Odvolaciemu súdu nevyplýva zo spisu a argumentov matky v odvolaní žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá závery súdu prvej inštancie spochybniť. Taktiež nemožno vyhodnotiť, že otec žiadal maloletých do starostlivosti z finančných dôvodov, ako poukázala matka v odvolaní a to najmä s ohľadom aj na výšku výživného, ktorá bola určená matke, a ktorá výška nepostačuje ani na pokrytie nákladov na stravu maloletých. Je zrejmé, že otec tým, že deti má v osobnej starostlivosti a musí každodenne zabezpečovať ich potreby nezískal žiadne majetkové zvýhodnenie oproti stavu, keď sa maloletí nachádzali v osobnej starostlivosti matky.

13. Súd prvej inštancie však nesprávne dospel k záveru, aby spravovanie majetku a zastupovanie detí bolo ponechané len otcovi. Odvolací súd vysvetľuje, že rodičovské práva a povinnosti patria v zmysle ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine obom rodičom, teda aj zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú a deti sú zverené len do osobnej starostlivosti jedného z nich. Len výnimočne môže nastať situácia, že sa táto zásada, že rodičovské práva a povinnosti patria súčasne obom rodičom, prelomí. Zásahy do výkonu rodičovských práv a povinností možno robiť len v súvislosti s konaním menovaným v ust. § 38 Zákona o rodine. Bez splnenia niektorej podmienky uvedenej v ust. § 38 Zákona o rodine, nie je možné obmedziť rodiča v jeho rodičovských právach a povinnostiach. V danej veci nebol daný žiaden zákonný dôvod k obmedzeniu matky v jej rodičovských právach a povinnostiach.

14. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vykonal vo veci potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci a správne rozhodol, keď na základe zisteného skutočného stavu veci, zhodnotenia dôkazov jednotlivo, ak aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadnuc k názoru a záujmu maloletých detí pristúpil ku zvereniu maloletých do osobnej starostlivosti otca a matke určil povinnosť platiť výživné. Súd prvej inštancie však pochybil v rozhodnutí o zastupovaní a spravovaní majetku maloletých. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vo výrokoch o zverení maloletých do osobnej starostlivosti otca, určení výživného a zamietnutí návrhu matky, ako vecne a právne správne potvrdil ( , ). V časti výroku o zastupovaní maloletých a spravovaní ich majetku rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil ( ).

15. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. ).

16. O trovách konania prvoinštančného a odvolacieho, rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).