Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1C-37-2020.pdf
PDF · 105.59 KB
Case nature
Subarea
1C/37/2020
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu: Q. T., Y..X.., G.: XX XXX XXX, P. XX, XXX XX O., proti žalovaným: 1./ G.. Y. Š., A.. X.XX.XXXX, S. W. U. U. XXXX/XX, XXX XX X. A. Q., 2./ G.. T. Š., A.. XX.XX.XXXX, S. W. U. U. XXXX/XX, XXX XX X. A. Q., 3./ G.. X. Č., A.. XX.X.XXXX, S. W. U. U. XXXX/XX, XXX XX X. A. Q., 4./ P. Č., A.. XX.X.XXXX, S. W. U. U. XXXX/XX, XXX XX X. A. Q., v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Súd ukladá žalovaným povinnosť do troch dní po predchádzajúcej výzve žalobcu sprístupniť žalobcovi alebo ním poverenej osobe pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., Q. XXX P., N. A. D. Č.. XXXX F. E. X. A. Q., O. Ú. X. A. Q., za účelom vykonania údržby alebo opravy alebo odstraňovania následkov poruchy alebo havárie a s tým súvisiacich nevyhnutných činností a úkonov a to na trafostanici a VN prípojke nachádzajúcich sa na danom pozemku.
II. Súd žalovaných poučuje, že môžu voči žalobcovi na tunajšom súde podať žalobu týkajúcu sa užívania predmetnej nehnuteľnosti a predmetného vyhradeného technického zariadenia umiestneného na pozemku v ich vlastníctve.
III. Súd žalovaných poučuje, že nariadené neodkladné opatrenie súd na návrh zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
IV. Žalobca má voči žalovaným právo na plnú náhradu trov tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť sprístupniť žalobcovi alebo ním poverenej osobe pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., Q. XXX P., N. A. D. Č.. XXXX F. E. X. A. Q., O. Ú. X.Á. A. Q., za účelom vykonania údržby alebo opravy alebo odstraňovania následkov poruchy alebo havárie a s tým súvisiacich nevyhnutných činností a úkonov a to na trafostanici a VN prípojke nachádzajúcich sa na danom pozemku. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy (ďalej len „PDS“) v zmysle § 3 písm. b) bod 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (Zákon o energetike), ktorý svoju činnosť vykonáva na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0257 na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja, zverejneného na webovom sídle Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v časti Rozhodnutia - Povolenia
- Elektroenergetika. Súčasťou regionálnej distribučnej sústavy je aj elektroenergetické zariadenie - distribučná trafostanica s označením TS 0841-0077 Spišská Nová Ves - Jánskeho (ďalej len ako „trafostanica“) a VN 22 kV káblová a vzdušná prípojka BR327 - AA - TS0841-0077 (ďalej len „VN
prípojka“), ktoré sa nachádzajú na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., Q. XXX P., E. X. A. Q., O. Ú.: X. A. Q., zapísanom na D. XXXX (ďalej len ako „pozemok“). Spoluvlastníkom pozemku, na ktorom sa trafostanica a VN prípojka nachádzajú, sú žalovaní. 3. Výzvami zo dňa 05.02.2020, doručovanými do vlastných rúk spoluvlastníkov pozemku, vyzval žalobca žalovaných na sprístupnenie pozemku, nakoľko pokus o vstup zo dňa 30.01.2020, bol neúspešný. V predmetných výzvach bolo jednotlivým spoluvlastníkom zreteľne odkomunikované, že žalobca ako PDS potrebuje vstúpiť na dotknutý pozemok za účelom pravidelnej údržby a to vzhľadom na realizáciu zákonných oprávnení PDS vyplývajúcich z § 11 Zákona o energetike. Zo strany spoluvlastníkov v požadovaný deň 06.03.2020, nebol zamestnancom žalobcu vstup umožnený. Dňa 20.02.2020 bola žalovanému doručená odpoveď na výzvu na sprístupnenie pozemku od Ing. Andreja Šimka, v ktorej uvádza, že žiadajú (napriek tomu, že účel vstupu bol uvedený vo výzve žalobcu zo dňa 05.02.2020) o identifikáciu zariadenia a v čom má spočívať avizovaná údržba. Listom zo dňa 24.02.2020 žalobca zaslal písomnú odpoveď k uvedenému, v ktorej žalobca potvrdil svoju výzvu na vstup zo dňa 05.02.2020. 4. Dňa 10.03.2020 podal žalobca na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Spišskej Nove Vsi trestné oznámenie, opierajúce sa o skutočnosť, že vlastníci pozemku odopierajú žalobcovi vstup na pozemok. Uznesením zo dňa 28.5.2020 poverený príslušník odmietol predmetné trestné oznámenie žalobcu najmä s poukazom na princíp ultima ratio v trestnom práve. Voči uvedenému Uzneseniu podal žalobca dňa 11.6.2020 sťažnosť. V sťažnosti žalobca poukazoval najmä na skutočnosť, že predmetná trafostanica je vyhradeným technickým zariadením a v zmysle § 9 ods. 1 písm. c) a § 13 Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia (ďalej len „Vyhláška“), sa stav bezpečnosti technického zariadenia kontroluje odbornou prehliadkou a odbornou skúškou revízny technik v stanovených lehotách. Lehoty vykonávania odborných prehliadok a odborných skúšok pritom stanovuje § 13 Vyhlášky a prílohy Vyhlášky. Predchádzajúca správa z odbornej prehliadky a odbornej skúšky dotknutých elektroenergetických zariadení bola žalobcom (resp. právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s. - predaj časti podniku 1.1.2014, zapísaný v obchodnom registri) realizovaná 05.02.2016. 5. Z ustanovení Zákona o energetike vyplýva, že žalobca alebo ním poverená osoba je oprávnený v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na cudzie pozemky, vrátane pozemku žalovaných, za účelom výkonu povolenej činnosti. V tomto prípade je povolenou činnosťou zabezpečenie opravy a prevádzky trafostanice a VN prípojky, ktoré sú súčasťou distribučnej sústavy, z ktorej je zabezpečená distribúcia elektriny pre odberateľov v danej oblasti. Z dotknutej trafostanice sú napojené NN (nízkonapäťové) distribučné vonkajšie distribučné rozvody, prostredníctvom ktorých sú zásobované odberné miesta ( obyvateľstvo a podnikanie), pričom uvádzame, že z predmetnej trafostanice je elektrickou energiou zásobovaných 42 odberných miest. Pretože sa jedná o aj vzdušné zariadenia vo vonkajšom prostredí, je nevyhnutné vykonávať ich pravidelnú údržbu a revíziu v stanovených lehotách, aby bola zabezpečená ich bezpečnosť a spoľahlivosť. Vzhľadom na existenciu elektroenergetického zariadenia na pozemku je vlastník pozemku povinný umožniť prevádzkovateľovi alebo ním poverenej osobe vstup na pozemok za účelom zabezpečenia prevádzky distribučnej sústavy. 6. Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 Zákona o energetike povinnosti vlastníka strpieť vstup na pozemok viaznu na danej nehnuteľnosti ako zákonné vecné bremeno. Na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku sa právny rámec vecných bremien zriaďovaných v prospech prevádzkovateľov energetickej infraštruktúry na základe Zákona o energetike vyznačuje predovšetkým existenciou verejného záujmu, ktorý presahuje osobné záujmy oprávneného a povinného z vecného bremena. Tieto odlišnosti tvoria verejnoprávny prvok vecného bremena. Obsahom vecného bremena podľa ustanovenia § 11 Zákona o energetike je teda na jednej strane právo energetického podniku, alebo ním poverenej osoby, vstupovať na cudzie pozemky za účelom realizácie povolenej činnosti, čomu na druhej strane zodpovedá povinnosť vlastníka takýto prístup umožniť a v nevyhnutnej miere ho strpieť. 7. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovaným ako vlastníkom pozemku uložená povinnosť sprístupniť pozemok a strpieť činnosti a úkony smerujúce k pravidelnej údržbe trafostanice a súvisiacej VN prípojky. Požadované činnosti budú aktuálne vykonané v rozpätí niekoľkých hodín. Žalobca má za to, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. S odkazom na príslušné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov žalobca preukázal svoje právo a teda oprávnenie vstupu na pozemok žalovaných za účelom výkonu povolenej činnosti, ktorou je najmä pravidelná údržba elektroenergetických distribučných zariadení nachádzajúcich sa na danom pozemku, ako aj to, že
žalovaní napriek opakovaným výzvam toto právo žalobcovi odopierajú, čím ohrozujú prevádzku elektroenergetického zariadenia. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade je potrebná bezodkladná úprava pomerov, pretože súčasná distribúcia elektriny z trafostanice nie je bezpečná a trvalo udržateľná. 8. Nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany verejného záujmu na zabezpečení bezpečnej, stabilnej a efektívnej prevádzky distribučnej sústavy. Nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaných nad mieru zákonných obmedzení, ktoré je už aj dnes povinný znášať a ktoré vyplývajú z inštitútu zákonných vecných bremien v prospech prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal úmyselné a bezdôvodné bránenie v prístupe k svojim elektroenergetickým zariadeniam zo strany vlastníkov pozemku, čím hrozí (nielen žalobcovi, ale aj odberateľom, resp. širšiemu okruhu dotknutých osôb) škoda na živote, zdraví a majetku. Prípadný výpadok trafostanice bude za určitých okolností predstavovať škodu pre všetkých dotknutých odberateľov. V súčasnosti žalobca nevyhnutne potrebuje vykonať na trafostanici a VN prípojke pravidelnú údržbu spočívajúcu v pravidelnej odbornej prehliadke a odbornej skúške. Žalobca však zároveň požaduje v tejto situácii vydanie neodkladného opatrenia aj pre prípad poruchy a havárie, ktoré by sa mohli vyskytnúť na predmetných elektroenergetických zariadeniach, nakoľko žalobca predpokladá, že žalovaní neumožnia žalobcovi vstup na pozemok ani v prípade, že nastane porucha alebo havária na týchto zariadeniach, odstránenie ktorej si bude vyžadovať vstup na pozemok. Žalovaný má taktiež za to, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k úprave pomerov medzi žalobcom a žalovanými v dôsledku čoho podanie žaloby vo veci samej nebude potrebné.
9. K svojmu návrhu žalovaný pripojil aj listinné dôkazy a to: a) Výpis z listu vlastníctva č. XXXX F. O.. Ú.. X. A. Q., b) Výzvy žalovaným na sprístupnenie pozemku s doručenkami, c) Odpoveď na výzvu zo dňa 20.02.2020, d) Stanovisko žalobcu k odpovedi na výzvu zo dňa 24.02.2020, e) Oznámenie žalobcu o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že boli spáchané trestné činy všeobecného ohrozenia a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia zo dňa 9.3.2020, f) Uznesenie OR PZ Spišská Nová Ves ČVS: ORP-292/1-VYS-SN-2020 zo dňa 28.5.2020, g) Sťažnosť žalobcu proti vyššie uvedenému uzneseniu zo dňa 11.6.2020, h) Správa z odbornej prehliadky a odbornej skúšky zo dňa 5.2.2016, i) Vyjadrenie Mesta Spišská Nová Ves zo dňa 29.7.2019 k umiestneniu predmetnej trafostanice na pozemku žalovaných vrátane prílohy znázorňujúcej grafické vyznačenie stavby, j) Kolaudačné rozhodnutie č. 09-1687/2003-Ag zo dňa 12.11.2003 vydaným Mestom Spišská Nová Ves o povolení užívania predmetnej stavby.
10. Súd si zároveň pripojil na nahliadnutie rozsudok tunajšieho súdu č.k.11C/60/2018-295 zo dňa 12.3.2020, ktorým bola žaloba žalobcov - žalovaných č. 1 a 2 (v tomto konaní) voči žalovaným - žalobca (v tomto konaní) a Mestu Spišská Nová Ves o odstránenie stavby zamietnutá. Rozhodnutie v súčasnosti nie je právoplatné, avšak z jeho odôvodnenia je zrejmé, že k zamietnutiu žaloby došlo predovšetkým z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. V závere rozhodnutia však súd uviedol: „napriek tomu, že sa žalobcovia snažia bagatelizovať svoje konanie súvisiace s výstavbou ich rodinného domu, je nutné konštatovať, práve nerešpektovaním obmedzení vyplývajúcich z budovania stavieb v blízkosti energetického diela teda vlastným konaním zavinili stav, ktorého zmeny sa v súčasnosti žalobou domáhajú. Žalobcovia (žalovaní č. 1 a 2 v tomto konaní - pozn.) sa totiž stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti až v roku 2017 (výpis z LV č. XXXX, O..Ú.. X.. A. Q.), teda viac ako 10 rokov potom, čo predmetná trafostanica bola skolaudovaná a užívaná žalovaným v 2. rade na distribúciu energie pre konečného odberateľa. Museli si teda byť vedomí situácie existujúcej na pozemku, ktorého sú spoluvlastníkmi, napriek tomu v rozpore so stavebným povolením a projektovou dokumentáciu vybudovali nehnuteľnosť v ochrannom pásme energetického diela a to bez súhlasu jeho prevádzkovateľa tak, ako to vyžaduje § 43 Zákona č. 251/2012 zákona o energetike.“
11. Z predložených písomností mal súd za preukázané, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., E. Q. XXX P., N. A. D. XXXX F. E.: X. A. Q., O. Ú.: X. A. Q.. Rovnako tak za preukázané súd považoval, že na uvedenom pozemku vo vlastníctve žalovaných stojí stavba, ktorá je vyhradeným technickým zariadením - elektroenergetické zariadenie - distribučná trafostanica s označením TS 0841-0077 Spišská Nová Ves - Jánskeho a VN 22 kV káblová a vzdušná prípojka BR327 - AA - TS0841-0077. Uvedené skutočnosti súd považoval za nesporné, nakoľko sú objektívne zistiteľné z predložených dokumentov.
12. Z písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovanými (predovšetkým žalovaným č. 1), no tiež zo spisu tunajšieho súdu č.k. 11C/60/2018 je pre súd zrejmé, že medzi sporovými stranami prebiehajú dlhodobé spory a nezhody týkajúce sa umiestnenia predmetnej stavby žalobcu na pozemku žalovaných.
13. Podľa § 31 ods. 2 písm. a) Zákona o energetike je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú účinnosť.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike môže držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti.
15. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o energetike je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinná vopred oznámiť vlastníkovi pozemku vstup na pozemok za účelom výkonu povolenej činnosti, pričom uvedené neplatí, ak ide o (i) bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov, (ii) stav núdze alebo predchádzanie jeho vzniku, (iii) poruchy, údržbu alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo siete a počas ich odstraňovania.
16. Podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 základných princípov CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
18. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
21. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
22. Podľa § 329 ods. 1,2,3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
23. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
24. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
25. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
26. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
27. Súd po preštudovaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia má za to, že tento návrh je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko tvrdeniami uvádzanými v návrhu a predloženými dôkazmi žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanými a dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. 28. Z predložených písomných dôkazných prostriedkov má súd jednoznačne za preukázané, že na pozemku vo vlastníctve žalovaných je postavená stavba, ktorá je vyhradeným technický zariadením a to konkrétne trafostanica a prípojka vysokého napätia, ktoré sú súčasťou elektrickej distribučnej siete. Žalobca je prevádzkovateľom regionálnej elektrickej distribučnej sústavy a je držiteľom štátneho povolenia na túto činnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti je v zmysle vyššie citovaného § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike oprávnený vstúpiť v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme na cudzie pozemky za účelom údržby a odstraňovania porúch na distribučnej sústave a vo všeobecnosti za účelom výkonu uvedenej povolenej činnosti. V tomto prípade sa jedná o tzv. zákonné vecné bremeno, ktoré zaťažuje pozemok, na ktorom je umiestnená časť distribučnej sústavy resp. súvisiace technické zariadenie a to bez ohľadu na to, v koho vlastníctve je tento pozemok. Taktiež tu nie je rozhodujúce zapísanie takéhoto vecného bremena do katastra nehnuteľností, nakoľko toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre oprávneného prevádzkovateľa distribučnej siete vyplýva priamo zo zákona. 29. Na výkon takéhoto práva vyplývajúceho zo zákonného vecného bremena nemôže mať vplyv subjektívny pocit vlastníka predmetného pozemku o oprávnenosti alebo neoprávnenosti stavby, ktorá je súčasťou distribučnej siete. Od dodávok elektrickej energie je totiž závislých viacero odberateľov v danej oblasti prostredníctvom predmetného technického zariadenia, a preto akékoľvek spory vlastníkov pozemku, prevádzkovateľa distribučnej siete a príslušného stavebného úradu, týkajúce sa umiestnenia stavby alebo jej odstránenia, nemôžu byť na škodu aj nezainteresovaným osobám, pretože v danom prípade musí verejný záujem prevážiť na súkromným. Pri neplánovanom prerušení dodávky elektrickej energie alebo neodstránenej poruche môže nepochybne vzniknúť závažné ohrozenie života a zdravia ľudí v danej oblasti a v neposlednom rade aj závažná škody na majetku. Navyše v blízkosti sa nachádza aj miestna spádová nemocnica s poliklinikou, čo uvedené riziko ešte značne zvyšuje. Pravidelná údržba a kontrola predmetných technický zariadení, ktoré sú súčasťou distribučnej siete elektrickej energie je navyše zákonnou povinnosťou jej prevádzkovateľa, aby ohrozenia života a zdravia potenciálne nevznikali, kvôli čomu musí ustúpiť právo vlastníka pozemku na nedotknuteľnosť jeho vlastníctva vyššiemu verejnému záujmu na predchádzanie škodám na majetku a ohrozeniam zdravia a života občanov.
30. Vzhľadom teda na všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti a právne úvahy súd vyhovel návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, teda žalovaným nariadil umožniť žalobcovi resp. ním povereným osobám vstup na predmetný pozemok za účelom vykonania údržby alebo opravy alebo odstraňovania následkov poruchy alebo havárie a s tým súvisiacich nevyhnutných činností a úkonov a to na trafostanici a VN prípojke nachádzajúcich sa na danom pozemku.
31. Z lustrácie v registri tunajšieho súdu má súd za preukázané, že žalovaní už podali samostatne aj žalobu vo veci samej a to o odstránenie neoprávnenej stavby. Toto konanie bola riadne začaté a na tunajšom súde je vedené pod sp. zn. 11C/60/2018 a ako už bolo vyššie spomenuté, tak v ňom už bolo aj súdom rozhodnuté v neprospech žalovaných. Vzhľadom na túto skutočnosť súd neukladal žalobcovi povinnosť podávať žalobu vo veci samej a rozhodol neodkladným opatrením v zmysle § 336 ods. 1
CSP, teda takým, ktoré nahrádza rozhodnutie vo veci samej, nakoľko má súd za to, že toto neodkladné opatrenie iba deklaruje súdnym rozhodnutím zákonné vecné bremeno.
32. Taktiež súd neohraničoval nariadené neodkladné opatrenie časovým úsekom, ale iba z hľadiska právnej istoty žalovaných ich poučil, že neodkladné opatrenie súd na návrh zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
33. V zmysle § 337 CSP súd žalovaných poučil, že môžu voči žalobcovi na tunajšom súde podať žalobu týkajúcu sa užívania predmetnej nehnuteľnosti a predmetného vyhradeného technického zariadenia, keďže súd nariadil neodkladné opatrenie bez rozhodovania vo veci samej a táto poučovacia povinnosť súdu vyplýva zo zákona.
34. Pre kompletnosť súd uvádza, že zároveň deklaroval v nariadenom neodkladnom opatrení povinnosť žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete v § 11 ods. 2 Zákona o energetike, a teda vyzvať vopred vlastníka predmetnej nehnuteľnosti na jej sprístupnenie a tiež určil žalovaným lehotu troch dní od tejto predchádzajúcej výzvy, nakoľko je praktické a vhodné vlastníkom dať možnosť si zvoliť presný čas sprístupnenia, keďže sa jedná o zásah do ich vlastníckeho práva.
35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi vzhľadom na jeho celkový úspech vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právo na náhradu trov tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu voči žalovanému. O výške tejto náhrady trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.