Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/211/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mazúrovej v spore žalobcu Východoslovenská distribučná, a.s., Košice, Mlynská 31, IČO: 36 599 361, proti žalovaným 1. G.. Y. Š., A.. X.XX.XXXX, X. G.. T. Š., A.. XX.XX.XXXX, X. G.. X. Č., A.. XX.X.XXXX Y. X. P. Č.J., A.. XX.X.XXXX, všetkých trvale bytom Spišská Nová Ves, Jána Jánskeho 3329/26, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu -43 z 8.7.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením I. Nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalovaným povinnosť do troch dní po predchádzajúcej výzve žalobcu sprístupniť žalobcovi alebo ním poverenej osobe pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., Q. XXX P., N. A. D. Č.. XXXX F. E. X. A. Q., O. Ú. X. A. Q., za účelom vykonania údržby alebo opravy alebo odstraňovania následkov poruchy alebo havárie a s tým súvisiacich nevyhnutných činností a úkonov a to na trafostanici a VN prípojke nachádzajúcich sa na danom pozemku, II. žalovaných poučil, že môžu voči žalobcovi na tunajšom súde podať žalobu týkajúcu sa užívania predmetnej nehnuteľnosti a predmetného vyhradeného technického zariadenia umiestneného na pozemku v ich vlastníctve, III. žalovaných poučil, že nariadené neodkladné opatrenie súd na návrh zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a rozhodol, že IV. žalobca má voči žalovaným právo na plnú náhradu trov tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť sprístupniť žalobcovi alebo ním poverenej osobe pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., Q. XXX P., N. A. D. Č.. XXXX F. E. X. A. Q., O. Ú. X. A. Q., za účelom vykonania údržby alebo opravy alebo odstraňovania následkov poruchy alebo havárie a s tým súvisiacich nevyhnutných činností a úkonov a to na trafostanici a VN prípojke nachádzajúcich sa na danom pozemku. Svoj návrh odôvodnil na tých skutkových a právnych dôvodoch, že žalobca je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy (ďalej len „PDS“) v zmysle o energetike (Zákon o energetike), ktorý svoju činnosť vykonáva na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0257 na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja, zverejneného na webovom sídle Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v časti Rozhodnutia - Povolenia - Elektroenergetika. Súčasťou regionálnej distribučnej sústavy je aj elektroenergetické zariadenie - distribučná trafostanica s označením TS 0841-0077 Spišská Nová Ves - Jánskeho (ďalej len ako „trafostanica“) a VN 22 kV káblová a vzdušná prípojka BR327

- AA - TS0841-0077 (ďalej len „VN prípojka“), ktoré sa nachádzajú na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X, T. F. N. F. Y. A., Q. XXX P., E. X.Š. A. Q., O. Ú.: X. A. Q., zapísanom na D. XXXX (ďalej len ako „pozemok“). Spoluvlastníkom pozemku, na ktorom sa trafostanica a VN prípojka nachádzajú,

sú žalovaní. Výzvami zo dňa 05.02.2020, doručovanými do vlastných rúk spoluvlastníkov pozemku, vyzval žalobca žalovaných na sprístupnenie pozemku, nakoľko pokus o vstup zo dňa 30.01.2020, bol neúspešný. V predmetných výzvach bolo jednotlivým spoluvlastníkom zreteľne odkomunikované, že žalobca ako PDS potrebuje vstúpiť na dotknutý pozemok za účelom pravidelnej údržby a to vzhľadom na realizáciu zákonných oprávnení PDS vyplývajúcich z § 11 Zákona o energetike. Zo strany spoluvlastníkov v požadovaný deň 06.03.2020, nebol zamestnancom žalobcu vstup umožnený. Dňa 20.02.2020 bola žalovanému doručená odpoveď na výzvu na sprístupnenie pozemku od G.. Y. Š., v ktorej uvádza, že žiadajú (napriek tomu, že účel vstupu bol uvedený vo výzve žalobcu zo dňa 05.02.2020) o identifikáciu zariadenia a v čom má spočívať avizovaná údržba. Listom zo dňa 24.02.2020 žalobca zaslal písomnú odpoveď k uvedenému, v ktorej žalobca potvrdil svoju výzvu na vstup zo dňa 05.02.2020. Dňa 10.03.2020 podal žalobca na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Spišskej Nove Vsi trestné oznámenie, opierajúce sa o skutočnosť, že vlastníci pozemku odopierajú žalobcovi vstup na pozemok. Uznesením zo dňa 28.5.2020 poverený príslušník odmietol predmetné trestné oznámenie žalobcu najmä s poukazom na princíp ultima ratio v trestnom práve. Voči uvedenému Uzneseniu podal žalobca dňa 11.6.2020 sťažnosť. V sťažnosti žalobca poukazoval najmä na skutočnosť, že predmetná trafostanica je vyhradeným technickým zariadením a v zmysle a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia (ďalej len „“), sa stav bezpečnosti technického zariadenia kontroluje odbornou prehliadkou a odbornou skúškou revízny technik v stanovených lehotách. Lehoty vykonávania odborných prehliadok a odborných skúšok pritom stanovuje a prílohy . Predchádzajúca správa z odbornej prehliadky a odbornej skúšky dotknutých elektroenergetických zariadení bola žalobcom (resp. právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s. - predaj časti podniku 1.1.2014, zapísaný v obchodnom registri) realizovaná 05.02.2016. Z ustanovení Zákona o energetike mu vyplýva, že žalobca alebo ním poverená osoba je oprávnený v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na cudzie pozemky, vrátane pozemku žalovaných, za účelom výkonu povolenej činnosti. V tomto prípade je povolenou činnosťou zabezpečenie opravy a prevádzky trafostanice a VN prípojky, ktoré sú súčasťou distribučnej sústavy, z ktorej je zabezpečená distribúcia elektriny pre odberateľov v danej oblasti. Z dotknutej trafostanice sú napojené NN (nízkonapäťové) distribučné vonkajšie distribučné rozvody, prostredníctvom ktorých sú zásobované odberné miesta (obyvateľstvo a podnikanie), pričom uvádzame, že z predmetnej trafostanice je elektrickou energiou zásobovaných 42 odberných miest. Pretože sa jedná o aj vzdušné zariadenia vo vonkajšom prostredí, je nevyhnutné vykonávať ich pravidelnú údržbu a revíziu v stanovených lehotách, aby bola zabezpečená ich bezpečnosť a spoľahlivosť. Vzhľadom na existenciu elektroenergetického zariadenia na pozemku je vlastník pozemku povinný umožniť prevádzkovateľovi alebo ním poverenej osobe vstup na pozemok za účelom zabezpečenia prevádzky distribučnej sústavy. Citujúc znenie Zákona o energetike, uviedol, že povinnosti vlastníka strpieť vstup na pozemok viaznu na danej nehnuteľnosti ako zákonné vecné bremeno. Na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy v sa právny rámec vecných bremien zriaďovaných v prospech prevádzkovateľov energetickej infraštruktúry na základe Zákona o energetike vyznačuje predovšetkým existenciou verejného záujmu, ktorý presahuje osobné záujmy oprávneného a povinného z vecného bremena. Tieto odlišnosti tvoria verejnoprávny prvok vecného bremena. Obsahom vecného bremena podľa ustanovenia Zákona o energetike je teda na jednej strane právo energetického podniku, alebo ním poverenej osoby, vstupovať na cudzie pozemky za účelom realizácie povolenej činnosti, čomu na druhej strane zodpovedá povinnosť vlastníka takýto prístup umožniť a v nevyhnutnej miere ho strpieť. Zdôraznil, že sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovaným ako vlastníkom pozemku uložená povinnosť sprístupniť pozemok a strpieť činnosti a úkony smerujúce k pravidelnej údržbe trafostanice a súvisiacej VN prípojky. Požadované činnosti budú aktuálne vykonané v rozpätí niekoľkých hodín. Žalobca má za to, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. S odkazom na príslušné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, uviedol, že preukázal svoje právo a teda oprávnenie vstupu na pozemok žalovaných za účelom výkonu povolenej činnosti, ktorou je najmä pravidelná údržba elektroenergetických distribučných zariadení nachádzajúcich sa na danom pozemku, ako aj to, že žalovaní napriek opakovaným výzvam toto právo žalobcovi odopierajú, čím ohrozujú prevádzku elektroenergetického zariadenia. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade je potrebná bezodkladná úprava pomerov, pretože súčasná distribúcia elektriny z trafostanice nie je bezpečná a trvalo udržateľná. Poukázal na to, že nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany verejného záujmu na zabezpečení bezpečnej, stabilnej a efektívnej prevádzky

distribučnej sústavy. Nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaných nad mieru zákonných obmedzení, ktoré je už aj dnes povinný znášať a ktoré vyplývajú z inštitútu zákonných vecných bremien v prospech prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal úmyselné a bezdôvodné bránenie v prístupe k svojim elektroenergetickým zariadeniam zo strany vlastníkov pozemku, čím hrozí (nielen žalobcovi, ale aj odberateľom, resp. širšiemu okruhu dotknutých osôb) škoda na živote, zdraví a majetku. Prípadný výpadok trafostanice bude za určitých okolností predstavovať škodu pre všetkých dotknutých odberateľov. V súčasnosti žalobca nevyhnutne potrebuje vykonať na trafostanici a VN prípojke pravidelnú údržbu spočívajúcu v pravidelnej odbornej prehliadke a odbornej skúške. Žalobca však zároveň požaduje v tejto situácii vydanie neodkladného opatrenia aj pre prípad poruchy a havárie, ktoré by sa mohli vyskytnúť na predmetných elektroenergetických zariadeniach, nakoľko žalobca predpokladá, že žalovaní neumožnia žalobcovi vstup na pozemok ani v prípade, že nastane porucha alebo havária na týchto zariadeniach, odstránenie ktorej si bude vyžadovať vstup na pozemok. Žalovaný má taktiež za to, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k úprave pomerov medzi žalobcom a žalovanými v dôsledku čoho podanie žaloby vo veci samej nebude potrebné.

3. Súd si pripojil, okrem listinných dôkazov predložených žalobcom na nahliadnutie, rozsudok tunajšieho súdu -295 z 12.3.2020, ktorým bola žaloba žalobcov - žalovaných 1 a 2 (v tomto konaní) voči žalovaným - žalobca (v tomto konaní) a Mestu Spišská Nová Ves o odstránenie stavby zamietnutá. Rozhodnutie v súčasnosti nie je právoplatné, avšak z jeho odôvodnenia mal za zrejmé, že k zamietnutiu žaloby došlo predovšetkým z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. V závere rozhodnutia súd uviedol: „napriek tomu, že sa žalobcovia snažia bagatelizovať svoje konanie súvisiace s výstavbou ich rodinného domu, je nutné konštatovať, práve nerešpektovaním obmedzení vyplývajúcich z budovania stavieb v blízkosti energetického diela teda vlastným konaním zavinili stav, ktorého zmeny sa v súčasnosti žalobou domáhajú. Žalobcovia (žalovaní č. 1 a 2 v tomto konaní - pozn.) sa totiž stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti až v roku 2017 (výpis z LV č. XXXX, O..Ú.. X.. A. Q.), teda viac ako 10 rokov potom, čo predmetná trafostanica bola skolaudovaná a užívaná žalovaným v 2. rade na distribúciu energie pre konečného odberateľa. Museli si teda byť vedomí situácie existujúcej na pozemku, ktorého sú spoluvlastníkmi, napriek tomu v rozpore so stavebným povolením a projektovou dokumentáciu vybudovali nehnuteľnosť v ochrannom pásme energetického diela a to bez súhlasu jeho prevádzkovateľa tak, ako to vyžaduje zákona o energetike.“

4. Z predložených písomností mal súd za preukázané, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X, T. F. N.X. F. Y. A., E. Q. XXX P., N.X. A. D. XXXX F. E.: X. A. Q., O. Ú.: X. A. Q.. Rovnako tak za preukázané súd považoval, že na uvedenom pozemku vo vlastníctve žalovaných stojí stavba, ktorá je vyhradeným technickým zariadením - elektroenergetické zariadenie - distribučná trafostanica s označením TS 0841-0077 Spišská Nová Ves - Jánskeho a VN 22 kV káblová a vzdušná prípojka BR327 - AA - TS0841-0077. Uvedené skutočnosti súd považoval za nesporné, nakoľko sú objektívne zistiteľné z predložených dokumentov. Z písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovanými (predovšetkým žalovaným 1), a tiež zo spisu tunajšieho súdu mal za zrejmé, že medzi sporovými stranami prebiehajú dlhodobé spory a nezhody týkajúce sa umiestnenia predmetnej stavby žalobcu na pozemku žalovaných. Vychádzajúc z , , zákona o energetike, , základných princípov , , , , , , , , , , a , , po preštudovaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia , urobil záver, že návrh je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko tvrdeniami uvádzanými v návrhu a predloženými dôkazmi žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanými a dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Z predložených písomných dôkazných prostriedkov mal súd jednoznačne za preukázané, že na pozemku vo vlastníctve žalovaných je postavená stavba, ktorá je vyhradeným technický zariadením a to konkrétne trafostanica a prípojka vysokého napätia, ktoré sú súčasťou elektrickej distribučnej siete. Dôvodil, že žalobca je prevádzkovateľom regionálnej elektrickej distribučnej sústavy a je držiteľom štátneho povolenia na túto činnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti je v zmysle Zákona o energetike oprávnený vstúpiť v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme na cudzie pozemky za účelom údržby a odstraňovania porúch na distribučnej sústave a vo všeobecnosti za účelom výkonu uvedenej povolenej činnosti. V tomto prípade sa jedná o tzv. zákonné vecné bremeno, ktoré zaťažuje pozemok, na ktorom je umiestnená časť distribučnej sústavy resp. súvisiace technické zariadenie a to bez ohľadu

na to, v koho vlastníctve je tento pozemok. Taktiež nepovažoval za rozhodujúce zapísanie takéhoto vecného bremena do katastra nehnuteľností, nakoľko toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre oprávneného prevádzkovateľa distribučnej siete vyplýva priamo zo zákona. Poukázal na to, že na výkon takéhoto práva vyplývajúceho zo zákonného vecného bremena, nemôže mať vplyv subjektívny pocit vlastníka predmetného pozemku o oprávnenosti alebo neoprávnenosti stavby, ktorá je súčasťou distribučnej siete. Zdôraznil, že od dodávok elektrickej energie je totiž závislých viacero odberateľov v danej oblasti prostredníctvom predmetného technického zariadenia, a preto akékoľvek spory vlastníkov pozemku, prevádzkovateľa distribučnej siete a príslušného stavebného úradu, týkajúce sa umiestnenia stavby alebo jej odstránenia, nemôžu byť na škodu aj nezainteresovaným osobám, pretože v danom prípade musí verejný záujem prevážiť na súkromným. Dodal, že pri neplánovanom prerušení dodávky elektrickej energie alebo neodstránenej poruche môže nepochybne vzniknúť závažné ohrozenie života a zdravia ľudí v danej oblasti a v neposlednom rade aj závažná škody na majetku, že navyše v blízkosti sa nachádza aj miestna spádová nemocnica s poliklinikou, čo uvedené riziko ešte značne zvyšuje. Pravidelná údržba a kontrola predmetných technický zariadení, ktoré sú súčasťou distribučnej siete elektrickej energie je navyše zákonnou povinnosťou jej prevádzkovateľa, aby ohrozenia života a zdravia potenciálne nevznikali, kvôli čomu musí ustúpiť právo vlastníka pozemku na nedotknuteľnosť jeho vlastníctva vyššiemu verejnému záujmu na predchádzanie škodám na majetku a ohrozeniam zdravia a života občanov. Vzhľadom na všetky uvedené skutkové okolnosti a právne úvahy , vyhovel návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie podľa , t. j., žalovaným nariadil umožniť žalobcovi, resp. ním povereným osobám vstup na predmetný pozemok za účelom vykonania údržby alebo opravy alebo odstraňovania následkov poruchy alebo havárie a s tým súvisiacich nevyhnutných činností a úkonov a to na trafostanici a VN prípojke nachádzajúcich sa na danom pozemku. Z lustrácie v registri tunajšieho súdu mal za preukázané, že žalovaní už podali samostatne aj žalobu vo veci samej a to o odstránenie neoprávnenej stavby. Toto konanie bola riadne začaté a na súde a je vedené pod sp. zn. a ako už bolo spomenuté, v ňom už bolo aj súdom rozhodnuté v neprospech žalovaných. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd neukladal žalobcovi povinnosť podávať žalobu vo veci samej a rozhodol neodkladným opatrením v zmysle , ktoré nahrádza rozhodnutie vo veci samej, nakoľko mal za to, že toto neodkladné opatrenie iba deklaruje súdnym rozhodnutím zákonné vecné bremeno. Taktiež neohraničoval nariadené neodkladné opatrenie časovým úsekom, ale iba z hľadiska právnej istoty žalovaných poučil, že neodkladné opatrenie súd na návrh zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V zmysle žalovaných poučil, že môžu voči žalobcovi na tunajšom súde podať žalobu týkajúcu sa užívania predmetnej nehnuteľnosti a predmetného vyhradeného technického zariadenia, keďže nariadil neodkladné opatrenie bez rozhodovania vo veci samej a táto poučovacia povinnosť mu vyplýva zo zákona. Pre kompletnosť uviedol, že zároveň deklaroval v nariadenom neodkladnom opatrení povinnosť žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete v Zákona o energetike, a teda vyzvať vopred vlastníka predmetnej nehnuteľnosti na jej sprístupnenie a tiež určil žalovaným lehotu troch dní od tejto predchádzajúcej výzvy, nakoľko je praktické a vhodné vlastníkom dať možnosť si zvoliť presný čas sprístupnenia, keďže sa jedná o zásah do ich vlastníckeho práva.O trovách konania rozhodol podľa a priznal žalobcovi, vzhľadom na jeho celkový úspech vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, právo na náhradu trov tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu voči žalovaným. O výške tejto náhrady trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle

5. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní.

6. Žalovaní v 1., 2. rade v odvolaní zhodne uplatnili odvolacie dôvody, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Namietali, že žalobca mylne uvádza, že bol zo strany vlastníkov znemožnený vstup na pozemok parc. č. XXXX/X, O.. Ú.. X. A. Q. za účelom údržby elektroenergetického zariadenia - distribučná trafostanica s označením TS 0841-0077 Spišská Nová Ves - Jánskeho (ďalej len „trafostanica“). Pri komunikácii so zamestnancami žalobcu bolo jasne povedané, že vstup bude umožnený v prítomnosti kompetentnej osoby, ktorá začne riešiť presun tejto neoprávnenej stavby. Takýto zamestnanec sa však dňa 6.3.2020 nedostavil. Súd uviedol, že podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o energetike povinnosti vlastníka strpieť vstup na pozemok viaznu na danej nehnuteľnosti ako zákonné vecné bremeno, avšak takéto

tvrdenie je pravdivé jedine v prípade, že sa jedná o legálnu stavbu s právoplatným kolaudačným rozhodnutím, čo v danom prípade nie je splnené. Súd uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany verejného záujmu na zabezpečení bezpečnej a efektívnej prevádzky distribučnej sústavy, avšak súd sa nijak nevysporiadal s tým, že umiestnenie trafostanice je v rozpore s verejným záujmom, ktorý reprezentuje územný plán Mesta Spišská Nová Ves schválený v roku 2000, pričom trafostanica bola vyhotovená podľa svedeckých výpovedí niekedy okolo roku 2002-2003 hlavne na parcelách XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X Y. T. F. XXXX/X v čase výstavby zasahovala len čiastočne. Parcela XXXX/X je parcela s funkčným využitím označeným 3a - plochy bývania formou rodinných domov a trafostanica svojim umiestnením a ochranným pásmom porušuje územný plán Mesta Spišská Nová Ves. Poukázali na to, že obmedziť vlastnícke práva pri umiestňovaní stavby tohto typu v zastavanej časti obce je možné iba s prihliadnutím na nevyhnutnú mieru, ktorá v danom prípade nebola vôbec preukázaná a navyše existuje veľa ďalších možností, kde danú trafostanicu je a bolo možné umiestniť, tak aby nebol porušený územný plán a zároveň neboli obmedzené v tak veľkej miere vlastnícke práva ako je tomu v súčasnosti. Ak by mal súd vyriešiť ochranu verejného záujmu, mal by začať okamžite jednať a nariadiť žalobcovi presun tejto neoprávnenej stavby. Ďalej uviedli, že žalobca k svojmu návrhu pripojil aj kolaudačné rozhodnutie č. XX-XXXX/XXXX-Y. zo dňa XX.XX.XXXX vydané Mestom Spišská Nová Ves, ktoré však s trafostanicou na pozemku v ich spoluvlastníctve nemá nič spoločné a nie je ju možné stotožniť so stavbou kolaudovanou podľa kolaudačného plánu, ktorý bol priložený v kolaudačnom konaní, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie č. XX-XXXX/XXXX-Y. N. T. XX.XX.XXXX. Kolaudačné rozhodnutie navyše trpí ďalšími vadami, ktorými by sa mali zaoberať orgány činné v trestnom konaní - nesúhlasí projektová dokumentácia a to v celom rozsahu, chýbajú povinní účastníci konania, bolo vydané na stavebníka, ktorý nie je totožný so stavebníkom uvedeným v stavebnom povolení, nesedia parcelné čísla. Súd citoval zo záveru rozsudku súdu -295 zo dňa 12.3.2020: „napriek tomu, že sa žalobcovia snažia bagatelizovať svoje konanie súvisiace s výstavbou ich rodinného domu, je nutné konštatovať, práve nerešpektovaním obmedzení vyplývajúcich z budovania stavieb v blízkosti energetického diela teda vlastným konaním zavinili stav, ktorého zmeny sa v súčasnosti žalobou domáhajú. Žalobcovia sa totiž stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti až v roku 2017, teda viac ako 10 rokov potom, čo predmetná trafostanica bola skolaudovaná a užívaná žalovaným v 2. rade na distribúciu energie pre konečného odberateľa. Museli si teda byť vedomí situácie existujúcej na pozemku, ktorého sú spoluvlastníkmi, napriek tomu v rozpore so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou vybudovali nehnuteľnosť v ochrannom pásme energetického diela a to bez súhlasu jeho prevádzkovateľa a tak, ako to vyžaduje zákona o energetike“. K tejto citácii poznamenali, že pred výstavbou ich rodinného domu žiadali žalobcu o presun neoprávnenej stavby trafostanice, k čomu však doteraz nedošlo. Konalo sa aj osobné stretnutie so zástupcami žalobcu dňa 13.12.2017, kde poukázali na to, že sporná stavba nemá kolaudačné rozhodnutie a od vtedy nedostali žiadnu odpoveď ani vyjadrenie. Je úplne irelevantné, kedy sa s manželkou stali spoluvlastníkmi parcely č. 1094/3. Neoprávnená stavba trafostanice stojí na parcele, ktorá je určená na výstavbu rodinných domov podľa územného plánu schváleného už v roku 2000 a tak sa domáhali súdnou cestou nápravy tohto nezákonného stavu, keďže mimosúdna dohoda nebola možná z dôvodu pre nich veľmi nespravodlivých podmienok. V tomto spore sú jednoznačne oni ako poškodená strana. Stavba ich rodinného domu je v súlade so stavebným povolením, ako aj v súlade s územným plánom Mesta Spišská Nová Ves, vyhotovená na základe právoplatného stavebného povolenia a zapísaná v katastri nehnuteľnosti momentálne ako rozostavaný rodinný dom (LV č. XXXXX) na parc. č. XXXX/XXX, O..Ú.. X. A. Q.. Ak sa súd domnieva, že bola vyhotovená v rozpore so stavebným povolením, nech predloží dôkaz. V prípade nepreukázania rozporu, žiada, aby sa stavba ich rodinného domu už viac krát nespomínala, keďže so sporom nijako nesúvisí. Žalobca sa domáhal práv, ktoré mu prislúchajú a vlastným konaním, konkrétne výstavbou trafostanice v rozpore s územným plánom, bez súhlasu vlastníka pozemku, bez stavebného povolenia, bez kolaudačného a územného rozhodnutia, zapríčinil súčasný stav, čím ohrozil život a zdravie jeho a jeho rodiny, ohrozil bezpečnú, plynulú a efektívnu prevádzku distribučnej sústavy pre konečného spotrebiteľa, zneužíva cudzí majetok pre svoje vlastní obohatenie a zároveň zavádza súd dôkazmi, ktoré s trafostanicou nemajú nič spoločné. Z uvedených dôvodov žiadali neodkladné opatrenie zrušiť a nahradiť ho novým o okamžitom riešení presunu tejto neoprávnenej stavby na náklady žalobcu, tak aby už nebol ohrozený život a zdravia ich rodiny, nebol poškodzovaný majetok v ich vlastníctve a zároveň aby bola riadne zabezpečená distribúcia elektrickej energie pre konečného spotrebiteľa, tak ako to ukladá žalobcovi zákon o energetike. Do doby presunu neoprávnenej stavby trafostanice žiadali, za každým žalobcom vyvolaný vstup na parcelu v ich vlastníctve, ktorá podľa dôkazov je napojená na distribučnú sieť, odškodné vo výške 500,00 eur, ktoré je nutné poukázať vopred na osobný účet vedený v banke ČSOB, a.s., IBAN: X., z dôvodu nutnosti osobného dohľadu vykonávaných prác.

8. Žalovaní v 3. a 4. rade v odvolaní s uznesením nesúhlasili z dôvodu, že je absolútne zmätočné, protizákonné a protiústavné. Tvrdili, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, že ich obral o právne istoty. Pozbavil ich práva na ochranu vlastného zdravia, bezpečnosti, porušovania ľudských práv, osobnej slobody. Pozbavil ich práva na ochranu ich vnúčat pred nebezpečenstvom vyplývajúceho z nezákonne postavenej stavby, ktorá už svojim charakterom predstavuje všeobecné ohrozenie v ich rodinnom dome a dvore (obnažené drôty vysokého napätia VN, obnažený transformátor neznámej kapacity). Pripomenuli, že v ich rodinnom dome žije dcéra so zaťom a tromi deťmi, pri návštevách ich syna v ich dome žije 11 osôb, z toho 5 detí do 5 rokov. Keďže táto trafostanica nie je zabezpečená pred prístupom neplnoletých detí a takto môže ohroziť životy ich vnúčat, čo je už všeobecné ohrozenie proti skupine osôb. V plnom rozsahu súhlasili s vyjadrením jeho manželky P. Č. a jeho zaťa G.. Y. Š. a jeho dcéry G.. T. Š.. Tvrdili, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov zámerne opomenul, že z nich nie je možné odvodiť, na základe akého titulu žalobca trafostanicu a VN a NN prípojku na ich pozemku prevádzkuje. Práve naopak, z predložených dôkazov, ako aj z dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, ktorý je podkladom neprávoplatného rozsudku súdu prvej inštancie -295 vyplýva, že žalobca prevádzku nepovolenú (čiernu) stavbu a takáto stavba, ani jej prevádzka, nemôže požívať právnu ochranu a nemala by byť ako taká ani súčasťou distribučnej sústavy (pokiaľ nepovolená a neskolaudovaná stavba vôbec môže byť súčasťou distribučnej sústavy). Žalobca teda oprávnenosť prevádzkovania tejto stavby nedoložil a ani doložiť nemohol, pretože to vylučuje už samotná podstata čiernej stavby. Na podporu toho, že sa jedná o čiernu stavbu uviedol nasledujúce skutočnosti: stavbu uvedená v stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí, ktoré predkladá žalobca (prípadne mesto Spišská Nová Ves), nie je možné stotožniť so stavbou, ktorá sa nachádza na ich pozemku (na parc. č. XXXX/X, X, X, X v ich pôvodných hraniciach ku dňu vydania príslušného stavebného povolenia, resp. kolaudačného rozhodnutia, sa stavba trafostanice nenachádza - toto vyplýva z predložených znaleckých posudkov G.. C. Y. G.. S.), presne stotožniť je však možné stavbu uvedenú v žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, ktoré nikdy nebolo vydané, avšak svedčí o tom, že v minulosti došlo minimálne k pokusu o dodatočné zlegalizovanie tejto čiernej stavby. Pokiaľ už prvoinštančný súd (ods. 10 uznesenia) nahliadol do hore uvedeného neprávoplatného rozsudku, z ktorého citoval , predovšetkým časť o tom, kde súd skúma ich vnútornú motiváciu, ktorá je však ako v tomto konaní, tak v konaní o odstránení nepovolenej stavby nepodstatná, dovolili si v tejto veci upozorniť na to, že sa v tomto spore súd podľa ich názoru zámerne vyhol rozsudku vo veci a ich žalobu na vypratanie nehnuteľnosti zamietol nepochopiteľne z procesných dôvodov (nedostatok aktívnej legitimácie) napriek tomu, že dokazovanie už dospelo do finálnej fázy a súd mohol rozhodnúť vo veci, pričom táto domnelá vada konania, na základe ktorej súd žalobu zamietol, mohla byť jednoducho zhojená postupom podľa Týmto postupom súdu v konaní o odstránení nepovolenej stavby došlo minimálne k porušeniu princípu procesnej ekonómie. Zároveň uznávali, že nie je možné poprieť, že takéto zariadenie, ako sa nachádza na ich pozemku, vyžaduje výhrade odborné zásahy. Mali však za to, že súd musí vziať v úvahu, či prevádzkovaná stavba má všetky príslušné povolenia alebo nie a či je stavba a zariadenie prevádzkovaná oprávnene. Výrok uznesenia by tak mal znieť inak v prípade, ak sa jedná o stavbu prevádzkovanú plne v súlade s právnym poriadkom a inak v prípade čiernej stavby. V záujme zachovania princípu obmedzenia vlastníckeho práva len v nevyhnutnom rozsahu, by súd mal vyhovieť žalobcovi a umožniť mu prístup k tomuto zariadeniu len a výhrade v rozsahu potrebnom pre vyradenie tejto čiernej stavby z distribučnej sústavy (zrejme potom, čo zaistí plnenie svojich povinností distribúcie elektrickej energie svojim klientom iným spôsobom). Navrhli preto odvolaciemu súdu, aby v tomto zmysle o odvolaní rozhodol. Ďalej v tejto záležitosti uviedli, že žalobca vo svojom stanovisku k odpovedi na výzvu zo dňa 24.2.2020 (dokument predložený žalobcom) odmietol predložiť dokumenty, z ktorých by vyplývalo jeho oprávnenie prevádzkovať predmetné zariadenie a tvrdí, že všetky dokumenty už mali. O žiadnom takom dokumente však nevedia, keďže sa jedná o čiernu stavbu. Na základe ťažko získaných podkladov z Mestského úradu Spišská Nová Ves mali zrejmé, že v danom priestore sa nachádza trafostanica, ktorá nie je zrealizovaná podľa predloženej projektovej dokumentácie, vydaného stavebného povolenia a vydaného kolaudačného rozhodnutia. K predmetnej trafostanici nie je vydaná ani dokumentácia, ktorá rieši prípadné zmeny stavby pred jej dokončením. Tvrdili, že žalobca, domnelý prevádzkovateľ v konaní dostatočne nepreukázal, na základe čoho prevádzkuje túto trafostanicu. V platnom územnom pláne mesta Spišská Nová Ves je predmetné územie určené v grafickej časti na individuálnu bytovú výstavbu

- IBV. V tomto územnom pláne pre posudzované územie nie sú zakreslené žiadne ochranné pásma energetických zariadení a sietí. Teda vlastník pozemku má za to, že dané územie je určené na výstavbu IBV bez obmedzení. Ďalším štúdiom poskytnutých podkladov bolo zistené, že prípojka VN a NN a trafostanice sú postavené na iných parcelách, ako je uvedené v existujúcej projektovej dokumentácii

(PD) a na parc. č. XXXX/X v jej pôvodných hraniciach ku dňu vydania príslušného stavebného povolenia, resp. kolaudačného rozhodnutia sa stavba trafostanice nenachádza. Z uvedeného im vyplýva, že jediná trafostanica nachádzajúca sa v inkriminovanej oblasti nie je zrealizovaná podľa predloženej PD a svojim umiestnením v skutočnosti, ako aj svojim ochranným pásmom zasahuje do zastavaného územia postavených súkromných rodinných domov. Táto skutočnosť nie je žiadnym spôsobom v ÚPN dokumentácii mesta Spišská Nová Ves a teda potencionálni budúci stavebníci nemohli predpokladať existujúce obmedzenia, ktoré vyplývajú zo skutočného umiestnenia trafostanice v reáli, a teda boli uvedení v omyl. K histórii realizácie predmetnej trafostanice a jej dodatočnej legalizácie - v rokoch 2002 až 2003 sa spoločnosť Východoslovenská energetika a.s. pokúsila dodatočne zlegalizovať výstavbu tejto trafostanice cestou dodatočného stavebného povolenia, ktoré jej však nebolo vydané vzhľadom na absenciu potrebných dokladov, napr. vzťah k pozemku, súhlasy vlastníkov pozemkov, zriadením vecných bremien pre VN a NN prípojky, umiestnenia samotnej trafostanice, ako aj určenia hraníc ich ochranných pásiem - viď § 58 stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva, že existujúca trafostanica nie je zrealizovaná podľa predložených podkladov, o čom svedčí aj pokus o vydanie dodatočného povolenia stavby, ktoré je datované dávno po skončení platnosti pôvodného stavebného povolenia. Na základe uvedeného mali za zrejmé, že realizovaním trafostanice v rozpore s predloženou dokumentáciou došlo k neoprávnenému obmedzovaniu vlastníckych a užívateľských práv vlastníkov rodinných domov. Aby sa tento protiprávny stav odstránil, navrhli zrealizovať stavbu tejto trafostanice tak, aby neboli obmedzené užívateľské a vlastnícke práva majiteľov existujúcich rodinných domov, výlučne na náklady terajšieho prevádzkovateľa trafostanice - VSD Spišská Nová Ves. Realizovať stavby na cudzom pozemku môže stavebník len vo verejnom záujme a v nevyhnutnej miere. Vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva je zásahom do nedotknuteľnosti vlastníctva ako výnimku z pravidla musí byť vykladaná v súlade s dikciou zákona. Pokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na zriadení zákonného vecného bremena pre účely rozvodných VN, NN sietí a stavby stĺpovej trafostanice zdôraznili, že verejný záujem vyplýva zo schváleného územného plánu. Schválený územný pán je záväzný pre každého občana, fyzické a právnické osoby, ako aj pre mesto Spišská Nová Ves, VSE a.s. VSD a.s. Mesto Spišská Nová Ves je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov došlo k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Nesystémové parciálne zmeny územného plánu narušili jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný pán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite. Vlastníci kúpili tento pozemok, parc. č. XXXX/X do vlastníctva, ktorý bol určený na výstavbu rodinných domov. Z uvedeného im vyplýva, že verejný záujem žalobcovi nesvedčí, naopak umiestnenie trafostanice a prípojky VN a NN je v priamom rozpore s verejným záujmom. Ďalšou podmienkou je, že takéto stavby nesmú byť postavené v zastavanom území. Výnimku zo zákona môže povoliť stavebný úrad v zastavanom území len v nevyhnutnej miere. Keďže ani táto podmienka nie je splnená, čo svedčí aj fakt, že je niekoľko desiatok možností v blízkej vzdialenosti mimo zastavaného územia, kde takáto trafostanica môže byť umiestnená. O čom svedčí aj znalecký posudok Ing. Fučilu a Ing. Tichého, ako aj návrhy na preloženie tejto trafostanice od VSD a.s. minimálne štyri návrhy. Súd prvej inštancie judikoval, že v tomto prípade došlo k zriadeniu zákonného vecného bremena, opomenul však fakt, že k tomuto došlo nezákonným spôsobom, bez stavebného povolenia, územného rozhodnutia, kolaudačného rozhodnutia a predovšetkým bez súhlasu príslušného vlastníka pozemku a takéto zákonné vecné bremeno nemôže požívať právnu ochranu. Poukázali na to, že doposiaľ neexistuje právoplatné stavebné povolenie, ani územné rozhodnutie, na základe ktorého by bol označený budúci vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca, domnelý prevádzkovateľ prípojky VN, NN a trafostanice, nadobudol preto právo k ich pozemku ukradnutím, resp. okupáciou, ich vlastníctva a užíva ho na svoje vlastné obohatenie, čo je porušením ich základných práv a slobôd, t.j. porušením ich práva vlastniť majetok. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva, a preto mali za to, že nepožíva ochrany ani zákonné vecné bremeno, na ktoré sa žalobca odvoláva pri pokuse o získanie prístupu k zariadeniu umiestnenému na ich pozemku. Tvrdili, že v tomto prípade došlo k nezákonnému vyvlastneniu vecného práva k ich pozemku. Tvrdenie VSD a.s. a všeobecného súdu, že premiestnením trafostanice je ohrozená prevádzka 40 rodinných domov predtým 13 rodinných domov, dokonca súd už pridal k tomu aj prevádzku nemocnice, považovali za účelové a zavádzajúce, pretože táto čierna stavba trafostanice bola postavená až v r. 2003, kedy všetkých 40 domov bolo už dávno postavených (posledný z týchto domov bol najmenej tri roky predtým kolaudovaný) a nemocnica existovala desiatky rokov predtým ako táto trafostanica bola postavená. V neposlednom rade upozornili na to, že uznesenie je zmätočné, pretože nie je jasné, aké zariadenie mali žalobcovi sprístupniť. Pokiaľ by sa mali riadiť žalobcom predloženým kolaudačným

rozhodnutím, tak toto zariadenie by sa malo nachádzať v priestoroch, kde je momentálne rodinný dom a žiadne zariadenie sa tam rozhodne nenachádza. Zároveň nie je z uznesenia jasné, v akom rozsahu domnelého vecného bremena sa môže žalobca po ich nehnuteľnosti pohybovať. Navrhli, aby žalobca

- domnelý prevádzkovateľ, zabezpečil prevádzku tejto nezákonne postavenej stavbe, tak aby samotná trafostanica bola dočasne preložená na iný stĺp mimo obytnej časti, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/X v ochrannom pásme vysokého napätia a obnažené drôty 22 kv ochrániť káblovaním, tak ako to navrhli znalci vo svojich znaleckých posudkoch. Tieto práce môže žalobca vykonať vo vlastnej réžii, bez nejakých väčších nákladov a preloženie by netrvalo dlhšie ako 2-3 hodiny) až do doby, kedy zabezpečí právne, technické a legálne prevádzkovanie tohto zariadenia.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných , citujúc znenie , mal za to, že súd pri vydávaní uznesenia postupoval v súlade s a zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a súvislosti, ktoré ho správne viedli k vydaniu uznesenia. K tvrdeniam žalovaných uvedených v odvolaniach mal za potrebné uviesť najmä skutočnosť, že k dnešnému dňu neexistuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým by bola konštatovaná údajná „neoprávnená“ alebo „nelegálnosť“ stavby trafostanice vo vlastníctve žalobcu, ako ani obdobné rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku. Vzhľadom na prezumpciu správnosti správnych aktov, mal za potrebné vychádzať v danom prípade a v tomto momente (ako tomu bolo aj v momente vydávania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia) z toho, že žalovanými uvádzané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, sú správnymi aktmi bez právnych vád. Uvedené potvrdzuje aj súd prvej inštancie v bode 59. rozsudku , v zmysle ktorého konajúci súd konštatoval, že „uvedené rozhodnutia boli vydané príslušnými správnymi orgánmi a nadobudli právoplatnosť tak, ako je uvedené vyššie“. V bode 60. cit. rozsudku súd konštatoval, že všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať platnosť a zákonnosť mimo rámca správneho súdnictva, ako aj že súd nezistil nulitu žalobcami namietaných správnych aktov vydaných v rámci správneho a kolaudačného konania a považoval ich, vychádzajúc zo zásady prezumpcie ich správnosti, za zákonné a právoplatné. Žalobca vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia poukázal na to, že predmetná trafostanica je vyhradeným technickým zariadením a v zmysle a vyhl. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia (ďalej len „“), stav bezpečnosti technického zariadenia kontroluje odbornou prehliadkou a odbornou skúškou revízny technik v stanovených lehotách. Lehoty vykonávania odborných prehliadok a odborných skúšok pritom stanovuje a prílohy . Práve z uvedeného dôvodu potrebuje v súčasnosti žalobca nevyhnutne vykonať na trafostanici a VN prípojke pravidelnú údržbu spočívajúcu v pravidelnej odbornej prehliadke a odbornej skúške a práve za účelom vykonania odbornej prehliadky a skúšky podal žalobca na príslušný súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní mu dobrovoľný vstup na pozemok neumožňujú. Navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie potvrdiť.

10. Žalovaní k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedli, že žalobca sa vo svojom vyjadrení odvoláva na prezumpciu správnosti správnych aktov, a z toho odvodzuje, že žalovanými namietané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie je potrebné považovať za právoplatné a bez právnych vád. Žalobca, ako aj prvoinštančný súd, však opomínajú skutkový stav, t.j., že stavba, ktorá je predmetom týchto správnych aktov neexistuje (na parcele č. XXXX/X v jej pôvodných hraniciach sa stavba trafostanice nenachádza). Túto skutočnosť potvrdzujú aj znalecké posudky, ktoré si žalovaný nechal v súvislosti so žalobou o odstránenie nehnuteľnosti vypracovať a predložil ich aj v odvolaní proti neodkladnému opatreniu. Sú presvedčení o tom, že kolaudačné rozhodnutie k stavbe, ktorá neexistovala v dobe vydania tohto kolaudačného rozhodnutia je nulitným správnym aktom a k tejto nulite by mali súdy prihliadať z úradnej povinnosti. Žalobca žiadne stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie k stavbe, ku ktorej požaduje prístup nedoložil a ani doložiť nemôže, pretože takáto dokumentácia neexistuje. Túto skutočnosť potvrdzuje predovšetkým žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, ktorou sa žalobca v rokoch 2002 až 2003 pokúsil dodatočne zlegalizovať výstavbu tejto trafostanice cestou dodatočného stavebného povolenia, ktoré mu však nebolo vydané vzhľadom na absenciu potrebných dokladov, napr. vzťah k pozemku, súhlasy vlastníkov pozemkov, súhlasy vlastníkov rodinných domov, zriadením vecných bremien pre VN a NN prípojky, umiestnenia samotnej trafostanice, ako aj určenia hraníc ochranných pásiem - viď § 58 stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva, že existujúca trafostanica nie je zrealizovaná podľa žalobcom predložených podkladov, o čom svedčí aj pokus o vydanie dodatočného

povolenia stavby, ktoré je datované dávno po skončení platnosti pôvodného stavebného povolenia, čím sa žalobca sám usvedčil z toho, že sa jedná o čiernu stavbu. K týmto skutočnostiam sa však už žalobca nevyjadril, zrejme preto, že svedčia v jeho neprospech. Ani súd sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal.

11. Žalobca ku skutočnostiam uvádzaným žalovanými, nad rámec doposiaľ uvedených tvrdení, uviedol, že aj súd rozsudkom z 12.3.2020 v bode 60. odôvodnenia uviedol, že „nezrovnalosti týkajúce sa označovania parcelných čísel pozemkov, na ktorých stavba stojí, boli spôsobené delením a zlučovaním pozemkov, ich prečíslovaním...“. Zároveň súdu predložil vyjadrenia Mesta Spišská Nová Ves č. 391/2019 z 11.6.2020, ktoré bolo žalovaným v 1. rade v rámci odvolacieho konania (proti rozsudku ) predložené súdu prvej inštancie. Uvedené vyjadrenie podľa názoru žalobcu len potvrdzuje nesprávnosť tvrdení žalovaných v súvislosti s dotknutou trafostanicou prevádzkovanou žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Opakovane tiež zdôraznil, že výlučným účelom neodkladného opatrenia je prístup k predmetným energetickým zariadeniam za účelom vykonania odbornej prehliadky a odbornej skúšky, v medziach už v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvádzaných právnych predpisov. Napokon už súd vo svojom rozsudku v bode 71. odôvodnenia uviedol, že je nutné konštatovať, že práve nerešpektovaním obmedzení vyplývajúcich z budovania stavieb v blízkosti energetického diela, teda vlastným konaním zavinili stav, ktorého zmeny sa v súčasnosti žalobou domáhajú.

12. Žalovaná 2. k vyjadreniu žalobcu, o.i., poukázala na to, že o žiadnych nezrovnalostiach nevedia, že sporná stavba bola jednoznačne postavená na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, O.. Ú.. X. A. Q. a s ich parcelou XXXX/X v čase výstavby nemala nič spoločné. V roku 2008 (5 rokov po uskutočnenej výstavbe a okupácii cudzieho pozemku) došlo k zlúčeniu parcely č. XXXX/X s parcelou XXXX/X a tak sa žalobca, ako aj Mesto Spišská Nová Ves odvolávajú na kolaudačné rozhodnutie, ktoré nemalo byť nikdy vydané, keďže trpí mnohými vadami a jednoznačne sa jedná o nulitný právny akt. Ďalej namietala, že vyjadrenie Mesta Spišská Nová Ves č. 391/2019 z 11.6.2020, v ktorom mesto Spišská Nová Ves, o.i. mylne uvádza, že malo dôjsť k prevodu práv a povinností na Mesto Spišská Nová Ves, trpí zásadnými vadami a to že prevod práv je možný len s danou vecou, v tomto prípade nehnuteľnosť, čiže jediný, kto dané práva a povinnosti mohol využívať, boli noví vlastníci pozemkov, že konateľ firmy, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie ohľadom stavby trafostanice o takomto prevode práv nevedel, že prevod práv sa mal uskutočniť jednostranne bez súhlasu adresáta a že zároveň Mesto Spišská Nová Ves tvrdí, že malo dôjsť k zmene stavebníka na základe dohody, pričom takýto dôkaz nikdy nebol predložený. Ďalej opakovala skutočnosti uvádzané v odvolaní proti uzneseniu, v ktorom namietali výstavbu trafostanice v rozpore s územným plánom, bez súhlasu vlastníka pozemku a bez stavebného povolenia, ako aj kolaudačného a územného rozhodnutia.

13. Žalovaní v 3. a 4. rade k vyjadreniu žalobcu opakovali skutočnosti uvádzané v odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Zároveň uznali, že nie je možné poprieť, že takéto zariadenie, aké sa nachádza na ich pozemku, vyžaduje výhradne odborné zásahy, majú však za to, že musí sa vziať v úvahu, či prevádzkovaná stavba má všetky príslušné povolenia alebo nie a či je stavba a zariadenia prevádzkované, zákonné. Opakovali, že sa jedná o čiernu a nepovolenú stavbu a aj o neoprávnenú stavbu. Navyše poukázali na to, že jediná trafostanica nachádzajúca sa v inkriminovanej oblasti nie je zrealizovaná podľa predloženej projektovej dokumentácie a že svojim umiestnením v skutočnosti, ako aj svojim ochranným pásmom zasahuje do postavených súkromných rodinných domov, nerešpektujúc ochranné pásma od obytnej zástavby.

14. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolania žalovaných v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie podľa , potvrdil ako vecne správne, lebo súd vec správne právne posúdil, jeho dôvody sú vecne správne a presvedčivé, na ktoré v celom rozsahu odvolací súd aj odkazuje a s ktorými sa aj stotožňuje.

15. Odvolacie námietky žalovaných nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu.

16. Žalovaní v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - Aj keď vyslovene v odvolaní neuviedli odvolací dôvod uvedený v , t.j. že súd vec nesprávne právne posúdil, z obsahu ich odvolaní možno dospieť k záveru, že skutočnosti v nich uvádzané sa dajú podradiť aj pod tento odvolací dôvod.

17. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

18. Odvolací súd nezistil, že došlo k vade konania uvedenej v , t.j. že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Obsah práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod upravený v , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo ma prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. O naplnení odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

20. V konaní a v postupe súdu nebolo zistené, aby sa dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil strane - žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu spĺňa všetky kritériá riadneho a presvedčivého odôvodnenia, ktoré je vyjadrené v

21. Odvolací dôvod podľa , t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v 389 , ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami ), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv strany sporu, v dôsledku ktorého jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia strany sporu o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola strana sporu vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. , napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, strane sporu v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.

22. Uvedený odvolací dôvod uvedený v , t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nie je daný. V konaní nebola zistená vada, ktorej dôsledkom by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ktorú, okrem iného žalovaní v odvolaní nekonkretizujú a to tak, aby bolo zrejmé, akej vady sa súd prvej inštancie dopustil, dôsledkom čoho by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

24. Súd použil v prejednávanej veci správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

25. Podstata a výhrady žalovaných uvedených v odvolaní voči uzneseniu spočívajú v tom, že v tomto prípade došlo k zriadeniu zákonného vecného bremena, avšak že došlo k opomenutiu faktu, že k tomu došlo nezákonným spôsobom, bez stavebného povolenia, územného rozhodnutia a kolaudačného rozhodnutia a predovšetkým bez súhlasu príslušného vlastníka pozemku a že takéto vecné bremeno nemôže požívať ochranu. Vytýkali súdu, že doposiaľ neexistuje právoplatné stavebné povolenie, ani územné rozhodnutie.

26. K uvedeným výhradám je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v prejednávanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, aby mu bol na základe jeho výzvy sprístupnený alebo ním poverenej osobe pozemok v spoluvlastníctve žalovaných, špecifikovaný vo výrokovej časti uznesenia a to za účelom vykonania údržby alebo opravy alebo odstraňovania následkov poruchy alebo havárie a s tým súvisiacich nevyhnutných činností a úkonov a to na trafostanici a VN prípojky nachádzajúcich sa na danom pozemku.

27. V prejednávanej veci niet sporu, že predmetná trafostanica a VN prípojka sa na danom pozemku nachádza, že žalobca je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy v zmysle o energetike, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E0257 na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja, že súčasťou regionálnej distribučnej sústavy je aj elektroenergetické zariadenie - distribučná trafostanica s označením TS0841-0077 Spišská Nová Ves - Jánskeho a VN22kV káblová vzdušná prípojka BR327-AA-TS0841-0077 (ďalej len VN prípojka), ktoré sa nachádzajú na pozemku spoluvlastníkov, t.j. žalovaných. Možno teda v súlade s hodnotením súdu prvej inštancie konštatovať, že tieto skutočnosti sú nesporné a že boli objektívne zistiteľné zo žalobcom predložených dokumentov. Rovnako je zrejmé, že medzi sporovými stranami prebiehajú dlhodobé spory a nezhody, ktoré sa týkajú umiestnenia predmetnej stavby žalobcu na pozemku žalovaných, ktorí tvrdia, že predmetná stavba bola zrealizovaná bez platného stavebného povolenia kolaudačného rozhodnutia a bez súhlasu príslušného vlastníka pozemku a že zákonné bremeno vzniknuté zo zákona nemôže tak používať ochranu.

28. V prejednávanej veci však podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené a to hlavne z toho dôvodu, že je nesporné, že na pozemku žalovaných, ktorý majú v spoluvlastníctve, stojí predmetná stavba, že ju prevádzkuje žalobca, že ide o stavbu, ktorá je vyhradeným technickým zariadením - elektroenergetické zariadenie - distribučná trafostanica s označením TS0841-0077 Spišská Nová Ves - Jánskeho a VN22kV káblová vzdušná prípojka BR327-AA-TS0841-0077 a už len táto skutočnosť odôvodňuje záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona o energetike, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, vyplývajú povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona v energetike a to je zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú činnosť. Oprávnenie žalobcu vstupovať na cudzie pozemky mu vyplýva z § 11 ods. 1 a z tej skutočnosti, že je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy v zmysle § 3 písm. b) bod 3 zák. o energetike, lebo je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny na vymedzenú časť územia.

29. Komentár k § 11 ods. 1 zákona o energetike , okrem iného uvádza, že povinnosti (obmedzenia) vlastníka nehnuteľnosti dotknutej výkonom oprávnení držiteľa povolenia, ktoré zodpovedajú oprávneniam držiteľa povolenia vyplývajúcim z § 11 ods. 1, považuje zákon o energetike za zákonné vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností na základe návrhu držiteľa povolenia. Je nepochybné, že vecné bremená vyplývajúce z § 11 Zákona o energetike majú povahu zákonných vecných bremien, aj keď by sa žiadala konkrétnejšia úprava , aspoň čo sa týka okamihu ich vzniku. Predchádzajúca právna úprava obsiahnutá v § 22

ods. 3 Elektrizačného zákona vymedzovala vznik oprávnení energetického podniku v rozsahu, ktorý v podstatných ohľadoch zodpovedá súčasnej právnej úprave, ku dňu povolenia stavby a zánik ku dňu zrušenia vedenia. Pre takú interpretáciu však v zákone o energetike chýba príslušná právna úprava a preto sa treba prikloniť k záveru o zriadení príslušného energetického zariadenia ako okamihu, ktorý je rozhodujúci pre vznik oprávnení držiteľa povolenia a súčasne vznik obmedzení na strane vlastníka nehnuteľností. Komentár k cit. ust. sa prikláňa k záveru, že vecné bremená korešpondujúce s oprávneniami držiteľa povolenia podľa § 11 ods. 1 zákona o energetike vznikajú okamihom vzniku energetického zariadenia na cudzom pozemku alebo cudzej stavbe ex lége. Svojou povahou sú zákonné vecné bremená podľa § 11 zákona o energetike vecnými bremenami sui generis patriacimi držiteľovi povolenia.

30. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca je držiteľom povolenia , že je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy (ďalej len „PDS“) v zmysle o energetike (Zákon o energetike), ktorý svoju činnosť vykonáva na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0257 na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja, zverejneného na webovom sídle Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v časti Rozhodnutia - Povolenia - Elektroenergetika. Súčasťou regionálnej distribučnej sústavy je aj elektroenergetické zariadenie - distribučná trafostanica s označením TS 0841-0077 Spišská Nová Ves

- Jánskeho (ďalej len ako „trafostanica“) a VN 22 kV káblová a vzdušná prípojka BR327 - AA - TS0841-0077 (ďalej len „VN prípojka“), ktoré sa nachádzajú na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X, a preto v súlade s cit. zák. predpismi mu prislúchajú práva a povinnosti držiteľa povolenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák. vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti a § 31 ods. 2 (práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy) zákon o energetike medzi ktoré patrí a) zabezpečiť spoľahlivé , bežné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú činnosť.

31. Z uvedených dôvodov sa možno stotožniť so záverom súdu, že žalobca je oprávnený vstúpiť v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme na cudzie pozemky za účelom údržby a odstraňovania porúch na distribučnej sústave a vo všeobecnosti za účelom výkonu uvedenej povolenej činnosti. Výhrady žalovaných sa týkajú výkonu a obmedzovaniu ich vlastníckych práv žalobcom, nepovolenej, resp. neoprávnenej stavby, ktoré však vo vzťahu k zabezpečeniu práv a povinností žalobcu, ktorý je bezpochyby prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy - elektroenergetického zariadenia v prejednávanej veci, nie sú rozhodné. Je nesporné, že na predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalovaných sa nachádza trafostanica a VN prípojka, ktorú žalovaní sú povinní žalobcovi sprístupniť za účelom nevyhnutných činností a úkonov, ktoré sa týkajú vykonania údržby alebo opravy, odstraňovania následkov poruchy, resp. havárie na trafostanici a VN prípojke, a to aj z dôvodu, aby nedošlo ku škode a aby bola zabezpečená riadna distribúcia elektrickej energie. Predmetom tohto konania nie je posudzovanie, či stavba VN prípojky, resp. trafostanica boli zriadené v súlade s platnými stavebnými predpismi, ale aby rozhodnutie súdu neodkladným opatrením umožnilo žalobcovi zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie distribučnej sústavy - elektroenergetického zariadenia. V tomto konaní neide o vlastnícky spor, ani o úpravu užívania predmetnej nehnuteľnosti a predmetného vyhradeného technického zariadenia umiestneného na pozemku vo vlastníctve žalovaných medzi stranami sporu.

32. K správnym dôvodom je potrebné dodať, že nariadenie neodkladného opatrenia zabráni tomu, aby na predmetnom zariadení došlo ku škode veľkého rozsahu, pričom sa nevyvolá ani len dočasný stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi stranami sporu. Okrem toho, nariadením neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu žalovaným objektívne nemôže vzniknúť nijaká ujma, pričom žalovaným uložené povinnosti nie sú neprimerané výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobca, lebo neodkladné opatrenie im ukladá povinnosti len v nevyhnutnom rozsahu a to za účelom sprístupnenia ich nehnuteľnosti za účelom vykonania údržby, opravy alebo odstraňovania následkov poruchy alebo havárie a s tým súvisiacich nevyhnutných činností a úkonov na trafostanici a VN prípojke nachádzajúcich sa na ich pozemku. Súd zároveň poučil žalovaných o možnosti podať na súde žalobu týkajúcu sa užívania predmetnej nehnuteľnosti a predmetného vyhradeného technického zariadenia umiestneného na pozemku v ich vlastníctve, ktorý by napokon rozhodol vo veci samej.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie ako vecne správne.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s

35. Žalovaní nemali v odvolacom konaní úspech a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

36. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).