Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/22/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne Mgr. V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX Q. K., právne zastúpenej JR. KoV.ce, proti žalovanej Slovenskej republike, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 142 zo dňa 16.11.2022, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení konania o zaplatenie 1.308,26 eur.

P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

„I. Konanie o zaplatenie 1.308,26 eura zastavuje.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. , , , , , , , , - 4, , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, podľa , a (ďalej „“). Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. , .

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa po začatí pojednávania a to na pojednávaní konanom dňa 17.10.2022 zobrala žalobu späť v časti náhrady škody za prevzatie o prípravu zastúpenia zo dňa 12.03.209 a odvolanie zo dňa 26.03.2019, spolu vo výške 346,26 eura. Zároveň zobrala žalobu späť v časti 962 eur, čo predstavuje exekučne vymoženú pohľadávku plus trovy exekúcie. Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, preto na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobkyne a súhlasu žalovaného, súd podľa rozhodol o zastavení konania v časti ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

4. Žalobkyňa síce v priebehu pojednávania opätovne uviedla prostredníctvo právneho zástupcu, že si uplatňuje náhradu škody aj za vyššie uvedené úkony, avšak k účinkom späťvzatia sa už vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 20.08.2010, sp. zn. , kde uviedol: „Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť.“

5. V zmysle podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody na súde, je vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou uplatnený nárok na náhradu škody. Žalobkyňa uvedenú podmienku splnila, keď si svoj nárok na náhradu škody uplatnila na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré vyhodnotilo jej žiadosť ako nedôvodnú (list zo dňa 24.09.2020).

6. Podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom v súlade s SR sú upravené v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to spôsobom umožňujúcim odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takýmto rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako ne, musia byť splnené tri podmienky a to 1. existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody a 3. aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti - nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nakoľko právna úprava v danom prípade predpokladá objektívnu zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu, zavinenie sa nepreukazuje.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že prvá podmienka (nesprávny úradný postup) na preukázanie nároku na náhradu škody v zmysle bola splnená, keď inšpektorát práce nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na rozhodnutí o uložení pokuty a nepredložil odvolanie žalobkyne na rozhodnutie. Ako vyplynulo z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. XS/XX/XXXX zo dňa 28.2.2019, tak rozhodnutie zo dňa 14.11.2016 č.k.: P: XXX/XXXX-R, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta 650,- eur, jej bolo doručované do vlastných rúk dňa 18.11.2016 neúspešne, opakovane jej bolo doručované dňa 21.11.2016 opäť neúspešne, dňa 21.11.2016 bola zásielka uložená na odbernú lehotu. Zásielka bola vrátená žalovanému dňa 10.12.2016 ako nedoručená s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne bola na rozhodnutí vyznačená právoplatnosť dňom 10.12.2016 a vykonateľnosť dňa 28.12.2016, napriek tomu, že žalobkyňa sa v tom čase nezdržiavala v mieste doručovania.

8. V konaní však nebola preukázaná druhá a tretia podmienka a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

9. Žalobkyňa si v konaní v konaní uplatnila viacero nárokov na náhradu škody.

10. Pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v námietkach proti exekúciu zo dňa 29.05.2017, ktorú si uplatnila vo výške 50,54 eura tak k tomu súd prvej inštancie uviedol, že tieto predstavujú trovy exekúcie a majú byť uplatnené a uhradené v rámci exekučného konania. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 01.03.2022, č.k. Y./XX/XXXX - 121 zmenil uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa zo dňa 15.06.2021, č.k. - 90 a povinnej (žalobkyni) priznal voči oprávnenej (inšpektorát práce Prešov) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. U žalobkyni teda k zmenšeniu majetku, t.j. k vzniku škody, nedošlo, keďže tieto jej boli priznané v exekučnom konaní.

11. Pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v odvolaní zo dňa 01.06.2017 (jednorazová právna služba) vo výške 156,17 eura tak v prvom rade nie je zrejmé z čoho vyplynula výška 156,17 eura, keďže právny zástupca v tej dobe žalobkyňu nezastupoval. Uvedené vyplýva z listu zo dňa 07.05.2018, keď až vtedy právny zástupca predložil plnomocenstvo. Žalobkyňa taktiež v konaní nepredložila žiaden doklad o tom, že jej takáto suma za odvolanie bola účtovaná a zároveň nepreukázala, aby uvedenú sumu uhradila, čím by malo u nej dôjsť ku vzniku škody. Z predloženého výpisu z účtu síce vyplýva, že žalobkyňa uhradila dňa 28.07.2017 právnemu zástupcovi sumu 312,34 eura, avšak z uvedeného výpisu nevyplýva, že sa jedna o úhradu za uvedený úkon a to jednak z dôvodu inej sumy a taktiež k úhrade došlo po takmer 2 mesiacoch.

Odhliadnuc od uvedeného žalobkyni žiadna škoda za odvolanie vzniknúť ani nemohlo, keďže sa jedná o trovy správneho konania, pričom v zmysle o správnom konaní (správny poriadok), trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Z toho vyplýva, že ak by aj žalobkyňa bola v správnom konaní úspešná trovy by musela znášať sama.

12. Žalobkyňa si ďalej uplatnila inú škodu vo výške 11.129,50 eura. Túto v žalobe označila ako znížený funkčný plat, krátená dovolenka a pracovnoprávny vzťah bol ukončený bez odchodného a odstupného. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby škoda, ktorú navyše žiadnym spôsobom v konaní nešpecifikovala a nepreukázala, bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Nie je zrejmé ako nesprávne vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí o uložení pokuty a nepredloženie odvolania žalobkyne na rozhodnutie, malo spôsobiť zníženie funkčného platu, krátenie dovolenky, prípadne ukončenie pracovného vzťahu bez odchodného a odstupného. Ak žalobkyňa poukazuje na list zo dňa 22.06.2016 tak nepreukázala, v čom mal spočívať nesprávny úradný postup, keďže týmto listom inšpektorát práce uvedeným listom žiadal údaje k osobe riaditeľky. Navyše v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby predmetným listom došlo k strate rešpektu voči žalobkyni, čo by malo spôsobiť škodu žalobkyni. Žalobkyňa k tomu nenavrhla žiadne dokazovanie. Jedná sa iba o jej subjektívne tvrdenie, ktoré nebolo relevantnými dôkazmi preukázané.

13. Nakoniec si žalobkyňa uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- eur. Opäť súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby ujma, ktorá jej mala byť spôsobená, bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že mala byť napadnutá p. Jarinčíkovou, pracovníčkou školy. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o zamestnankyňu školy a nie inšpektorátu práce, ktorého nesprávny postup žalobkyňa namieta. Je teda nepochybné, že ak došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, nebolo to nesprávnym úradným postupom inšpektorátu práce. Z tvrdení žalobkyne sa súdu javí, že sa jedná spor medzi fyzickými osobami, za ktorý štát nezodpovedá. Zodpovednosť štátu nie je možné založiť ani žalobkyňou tvrdenou korešpondenciou p. JarD. s inšpektorátom práce. Z predložených dôkazov nevyplýva, že táto mala konať na základe poverenia inšpektorátu. Navyše k žalobkyňou tvrdenému napadnutiu malo dôjsť až po skončení kontroly dňa 16.06.2022.

14. Okrem vyššie uvedeného žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k tak závažnému zásahu do jej osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy. Bolo povinnosťou žalobkyne navrhnúť dôkazy k preukázaniu nemajetkovej ujmy, napríklad výsluch svedkov, čo sa nestalo. Nestačí iba všeobecné tvrdenia, bez toho, aby bol zásah aj relevantne preukázaný.

15. Žalobkyňa v podaní zo dňa 14.10.2022 namietala samotnú kontrolu a tým jej mal byť spôsobený zásah do osobnostných práv. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa v konaní jednak nepreukázala, že výkon kontroly predstavoval nesprávny úradný postup a taktiež nepreukázala, že výkonom kontroly bolo zasiahnutie do jej osobnostných práv a spôsobil jej škodu. Kontrolu v dňoch 10.5.2016 až 14.6.2016 vykonal inšpektorát práce v zmysle v nadväznosti na a ods. 1, a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpekciu práce u zamestnávateľa ZW.. Žalobkyňa mala porušiť povinnosti vyplývajúce z ustanovenia o minimálnej mzde z dôvodu, že ako jediná oprávnená osoba nedala pokyn, aby zamestnankyni O. U. bol poskytnutý doplatok vo výške rozdielu medzi minimálnou mzdou a ňou dosiahnutým platom v mesiacoch aX.5 až mT., aj keď zamestnankyňa odpracovala svoj určený pracovný čas. Bol vyhotovený protokol o výsledku inšpekcie práce č. D.-XX- XX-X.X/P-EXX, A-XX-XX zo dňa 20.5.2016. Listom zo dňa 24.05.2016 bola žalobkyňa vyzvaná na prerokovanie výsledkov inšpekcie práce na deň 14.06.2016 o 09.00 hod. Mailom dňa 14.06.2016 o 22:19 hod. žalobkyňa ospravedlnila za nedodržanie stretnutia z dôvodu zdravotných a pracovných povinnosti. Žalobkyňa v podaní zo dňa 14.10.2022 namietala chýbajúce oficiálne oznámenie výkonu kontroly, k výkonu kontroly podľa nej došlo bez špecifikácie predmetu kontroly, legálnosť kontroly nie je zrejmá, na základe akého podnetu k nej došlo, zo žiadneho podkladu nevyplýva, kto funkčne oprávnený poveril vykonaním kontroly D.. A., F.. V., resp. či šlo o ich súkromnú iniciatívu a pred samotnou kontrolou nebol stanovený postup na výkon kontroly štatutára ZŠ a MŠ Y.. Uvedené námietky voči kontrole však podľa názoru súdu prvej inštancie nemohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne, prípadne spôsobiť škodu, keďže sa jedná o formálne nedostatky, ktoré navyše v konaní ani neboli preukázané.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie je zrejmé, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naplnenie . K zamietnutiu žaloby postačuje, ak absentuje čo i len jedna z požadovaných podmienok, keďže tieto musia byť splnené kumulatívne (tzn. že zo strany žalobkyne musia byť preukázané splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti za vznik škody naraz,), a preto súd prvej inštancie uplatnené nároky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol ako nepreukázané.

17. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti zaplatenia sumy 346,26 eur, bez uvedenia dôvodu, čím z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania v tejto časti. Rovnako procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému ani v prípade sumy 962,- eur, čo prestavuje exekučne vymoženú pohľadávku a trovy exekúcie, keďže už 2 roky pred podaním žaloby bolo rozhodnuté o zastavení správneho konania a teda už vtedy mal byť vydaný príkaz na odblokovanie, čo žalovaný nemohol ovplyvniť. Preto aj v tejto časti súd prvej inštancie konštatoval procesné zavinenie na zastavení žalobkyne. Vo zvyšku bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. Nevyhovenie návrhu právnemu zástupcovi žalobkyne na odročenie pojednávania za účelom predloženia rozhodnutia Krajskému súdu v Prešove o odvolaní Okresného prokurátora v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Q.. proti pani P. odôvodnil súd prvej inštancie tak, že keďže v bode 49. je uvedené, že absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a zásahom do osobnostných práv žalobkyne, odročenie pojednávania by bol nehospodárny úkon. Zmietnutie návrhu na výsluch žalobkyne odôvodnil súd prvej inštancie tak, že tento bol navrhnutý až podaním zo dňa 14.10.2022. Poukázal na , a na to, že žalobkyňa mala možnosť navrhnúť svoj výsluch už v samotnej žalobe. Žalobkyňa teda neuplatnila prostriedky procesného útoku včas.

19. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa, a to proti výrokom II. o zamietnutí žaloby a výroku III. o trovách konania. Právne odôvodnila svoje rozhodnutie podľa ust. a . Uviedla, že pod bodom 47. odôvodnenia rozsudku je uvádzaná suma 156,17 eur. Na vysvetlenie uviedla, že išlo o drobnú právnu pomoc, ktorú je možné nazvať ako jednorázová právna služba, ktorej by jej bolo vypracované procesné zastupovanie vo veci. Odmena za právnu službu bola vo výške tarifnej odmeny s režijným paušálom. Advokát ju zastupoval vo viacerých veciach a platba uvádzaná súdom s odstupom cca 2 mesiacov bola z dôvodu pretrvávajúceho zastupovania a išlo o spoločnú úhradu. Od advokáta požadovala výlučné vypracovanie odvolania, čo bolo zároveň vykonané, a následne ňou použité ako vlastné podanie na správny orgán (IX.). Pokiaľ si uplatňovala 156,17 eur ako jednorazovú odmenu tvrdí, že ide v skutočnosti o relevantný a súdom akceptovateľný výdavok, lebo uplatnila svoj dôvodný peňažný výdavok. Uvádzaný úkon právnej služby môže byť jednorazový, môže byť v uvedenej sume a môže ísť o platenú službu bez zastupovania advokátom.

20. K všeobecnému hodnoteniu jej uplatňovaných nárokov uviedla, že súd prvej inštancie v bodoch XX., XX., XX. dôvodov rozhodnutia konštatuje splnenie prvej podmienky na preukázanie nároku na náhradu škody v zmysle V bode 41. dôvodov rozhodnutia uviedol, že nie je preukázaná druhá a tretia podmienka k úspešnému uplatňovaniu nárokov na náhradu škody, t.j. príčinná súvislosť medzi úradným postupom a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Škoda ako ujma, ktorá sa prejavila v jej majetkovej sfére, a vyčíslená a uplatnená v konaní v peniazoch. Ako žalobkyňa je presvedčená o správnosti a zákonnosti ňou uplatneného žalobného nároku. Konanie p. P. sa má posudzovať v širšom konaní ako konanie spolupracujúcej osoby ako s Inšpektorátom práce X. (e-mailová komunikácia, doručovanie zásielok), s tým, že ani k dnešnému dňu nedisponuje žalobkyňa právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v trestnej veci proti žalovanej p. P.. V bode XX. rozdielne od právneho názoru súdu prvej inštancie pri uplatňovaní nároku (11.129,50 eur), uviedla, že tento napriek výhradám súdu prvej inštancie nevzala späť a naďalej ho uplatňuje, lebo ho považuje za dôvodný. Uvádzané hodnotenie súdu, čo do logickosti robia z uvedenej žalobnej požiadavky nárok, ktorý je neuplatniteľný, lebo je nelogický. Uviedla, že takýmito kritériami sa ale neriadia páchatelia konkrétnych porušení . Namietala skutočnosť, že by dôkazne nezvládla tvrdenie, že zriaďovateľom po tom, čo obdŕžal od IP PO požiadavku s podkladmi k uloženiu pokuty, prikročil k zníženiu jej funkčného platu. Zriaďovateľ nedisponoval žiadnym právnym dôvodom okrem vlastného rozhodnutia k takémuto zníženiu funkčného platu, a okrem podnetu, ktorým bola požiadavka IP PO k uloženiu pokuty. Do inej časovej a príčinnej súvislosti nie je možné tento

postup zriaďovateľa dávať. K bodu 51. odôvodnenia uviedla, že nikto ani súd nevykonal tú kontrolu, ktorá by odôvodňovala tvrdený záver, že výkon kontroly nepredstavoval nesprávny úradný postup, a taktiež že nepreukázal, že by výkonom kontroly bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv a bola jej spôsobená škoda. Podrobne mala k uvedeným skutočnostiam podať písomné vyjadrenie a vyhlásila, že úlohy z kontroly sú splnené. Preto ňou nebol spochybňovaný postup žalovaného, že chcel vykonať kontrolu na splnenie prijatých opatrení, ale jeho zistenie, v ktorom konštatuje ich nesplnenie. Súd prvej inštancie v tomto konaní podľa názoru žalobkyne nemôže skúmať správnosť postupu správneho orgánu, najmä vtedy, keď správny orgán sa tejto ambície zriekol. Korešpondencia inšpektorátu práce X. so zriaďovateľom z 22.06.2016, nemala obsahovať žiadne naviac informácie, okrem stroho formulovanej požiadavky. Pod vplyvom dokazovania v trestnom konaní na Okresnom súde SK. K., je možné, že táto informácia bola až osobne zneužitá voči žalobkyni konajúcou osobou. Chýba jej právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v trestnej veci. Konanie kontrolórov v mene IP PO, spôsob konania, súviseli s predmetom kontroly a bez takéhoto dotazu v naznačovanom postupe, by k jej postupu na základnej obmene nedošlo. V uvedenom ustaľuje vzťah príčin a následku. Súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ide o otázku, ktorá sa zisťuje v konaní. Z dôvodov, že súd prvej inštancie, spôsob konania, súviseli s predmetom kontroly, a bez takéhoto dotazu pri naznačovanom postupe by k jej postihu na základnej odmene nedošlo. V uvedenom ustaľuje vzťah príčiny a následku. Súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ide o otázku, ktorá sa zisťuje v konaní. Z dôvodov že súd prvej inštancie túto skutkovú otázku neustálil pozitívne, teda že nezistil príčinnú súvislosť medzi konaním pracovníkov žalovaného, podala predmetné odvolanie. Zamestnávateľ - zriaďovateľ už nemal veľa možností, aby ju postihol, a po súdnom spore v konaní o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru sp.zn. XCpr/X/XXXX pred Okresným súdom Q. K. nemal dôvod na postih znížením funkčného platu. Základná škola s materskou školou v údole bola vyradená zo siete škôl, a hodnotenie výsledkov kontroly sa vykonávalo v mesiacoch máj a jún XXXX, pričom 16.06.2016 bola fyzicky napadnutá. Preto nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nie je daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím správneho orgánu (Inšpektorát práce X.), a uložením pokuty a znížením jej funkčného platu, a taktiež že nie je daná príčinná súvislosť medzi vyznačením právoplatnosti rozhodnutia Inšpektorátu práce X. a znížením jej funkčného platu. Rozhodnutie správneho orgánu má svoju obsahovú stránku, a musí taktiež vyhovieť formálnym požiadavkám medzi ktoré patrí vyznačenie právoplatnosti konkrétneho rozhodnutia. Pokiaľ súd posudzuje formálny znak (vyznačenie právoplatnosti, nepredloženie administratívneho spisu odvolacieho orgánu), rozhodnutia správneho orgánu z pohľadu príčinnej súvislosti so vznikom škody, takýto postup je minimálne nesprávny. Preto navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala existenciu ňou tvrdených odvolacích dôvodov. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanoveniami príslušných právnych predpisov po riadnom zistení skutkového stavu, čo vyplýva aj z rozsiahleho odôvodnenia predmetného rozsudku. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok za odôvodnený v dostatočnom rozsahu. Súd prvej inštancie sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami žalobkyne. Rozsudok vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom má žalovaný za to, že súd prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil, a aplikoval príslušné právne normy. Odvolanie žalobkyne je mätúce, nakoľko žalobkyňa uvádza, že podáva odvolanie v celom rozsahu proti výroku II., okrem časti, ktorou vzal žalobu späť, ohľadne úhrady trov zastupovania v správnom konaní, a následne vysvetľuje okolnosti vzniku danej škody. Počas celého konania žalobkyňa nevyčíslila a riadne nepreukázala ňou uplatňovanú škodu, a počas konania výšku škody neustále menila a upravovala tak, ako to robí opätovne vo svojom odvolaní. Žalobkyňa je riadne zastúpená advokátom, ktorý v prípade, že žalobkyňa nevedela ako si uplatniť škodu, a preukázať jej vznik mal žalobkyňu usmerniť, respektíve v danom prípade bolo povinnosťou právneho zástupcu napísať žalobu tak, aby bola jasná, určitá, zrozumiteľná. Žalobkyňa mala v priebehu konania opakovane možnosť presne vyčísliť škodu, a predložiť súdu prvej inštancie potvrdenia o úhrade trov právneho zastúpenia svojmu advokátovi, čo však neurobila. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal len z podkladov, ktoré žalobkyňa doložila. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že predmetom konania bol nesprávny úradný postup, spočívajúci v nesprávnom vyznačení právoplatnosti a nepredložení odvolania nadriadenému orgánu. Priebeh inšpekcie a udalosti, ktoré sa stali v priebehu jej vykonávania neboli predmetom tohto konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

22. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný nechápe bez súvislostí, ktoré žiaľ nie sú doposiaľ pomenované, že aj v tomto konaní uplatňovaný nárok má svoj pôvod pri prístupe zamestnávateľa žalobkyne k jej osobe po tom, čo Okresný súd Q. K. určil v konaní sp.zn. XCpr/X/XXXX , že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 16.04.2012, daná zamestnávateľom Obec Y. je neplatná. Jej návrat do školy v apríli 2014 nebol bezproblémový. Štrajk rodičov v ZŠ musel niekto zorganizovať, a do školy pustiť, keďže sedeli v laviciach. Kde vznikla informácia že žiadala Krajský školský úrad v X. o kontrolu na ekonomickom úseku, nakoľko mala pochybnosti o správnosti vedeného výkazníctva, bola na Inšpektorát práce X. doručená sťažnosť kuchárky v ZŠ a MŠ, p. U., ktorú jej napísala p. P. (ako to sama uviedla). Napriek jej úspechu v súdnom konaní o určení neplatnosti výpovede prístup k jej osobe nezodpovedal tejto realite. Pracovníčka ZŠ p. P. vedome vyhotovovala podklady k jej nižšej mzde. Nebola jej preplatená náhrada za vyučovanie žiakov 1. stupňa, krúžkovú činnosť. Neochota zamestnávateľa prideľovať jej prácu sa riešila zdĺhavo, a keď na štrajk rodičov v škole nereagovala svojim odchodom zo školy bola spochybnená jej autorita a došlo aj k oznámeniu na základe korešpondencie pracovníčky D. s p. P., že ak dôjde k vykonaniu kontroly na základe sťažnosti pomocnej kuchárky p. U., a kontroly odstránenia nedostatkov z predchádzajúcej kontroly. Bolo minimálne čudné vykonávať kontrolu bez toho, aby o tom bola informovaná kompetentná osoba - riaditeľka kontrolovaného subjektu. Pracovníci IX. sa dostali do ZŠ s MŠ bez poverenia na vykonanie kontroly, ktorú vykonávali spôsobom, že jeden kontrolór stál pred dverami p. P., ktorý púšťal zamestnancov k výsluchu, a druhý kontrolór zamestnancov vypočúval. V žalobkyňou riadenej škole v konaní opísaným postupom pracovníkov kontrolného orgánu došlo k obmedzeniu pohybu štatutára školy v priestoroch školy. Korešpondencia pracovníčky školy s IP PO, zabezpečenie kontrolovaných materiálov, doručovanie pošty ohľadom úkonov kontrolórov prostredníctvom p. P. boli procesne nezvládnuté úkony kontroly. Je toho názoru, že pocit p. Jarinčíkovej o jej nenahraditeľnosti ju viedol k presvedčeniu, že ak môže konať voči žalobkyni neúctivo, násilne, a to len v dôsledku opísaných skutočností. Kontrola bola nedôvodná, nakoľko nedostatky z predchádzajúcej kontroly boli odstránené a mzda p. U. bola konzultovaná. Bola správne ustálená, bola zákonná, a preto kontrola plnila iný než vecne dôvodný účel. Neprítomnosť žalobkyne počas kontroly, keď si plnila povinnosti v mimoškolskej činnosti súťažiacich žiakov, neúčasť pri prejednávaní výsledkov kontroly, boli skutočnosti za ktoré dňa 16.06.2016, keď sa pani JT. vrátila na opravu písomností z jej agendy, došlo k jej fyzickému napadnutiu. V trestnom konaní, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené mala získať žalobkyňa dôkazy preukazujúce dôvodnosť, a v určitých prípadoch najmä pri náhrade nemajetkovej ujmy aj dôvodnosť výšky uplatňovanej náhrady. V trestnom konaní cca po 2 rokoch bolo zrušené rozhodnutie Okresného súdu SK. K., a vec vrátená znovu na prejednanie a rozhodnutie. Preto je žalobkyňa presvedčená o dôvodnosti nárokov, ktoré uplatňovala s tým, že súčasná dôkazná situácia zatiaľ len naznačuje určité možnosti zmeny v dôkaznom stave, pričom vníma rozdiel medzi trestnou zodpovednosťou p. P.j a zodpovednosťou žalovaného. Celý súdny spor vôbec nemusel byť pokiaľ by Inšpektorát práce X., bol po tom čo obdŕžal žalobkyňou riadne zdôvodnené odvolanie proti rozhodnutiu v správnom konaní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie predložil administratívny spis NIP za účelom rozhodnutia o odvolaní. Nepredloženie spisu viedlo k podaniu správnej žaloby. Bolo správne, že NIP zastavil konanie z dôvodu plynutia času. Obdobne vo veci trov konania bol to žalovaný, ktorý nemal overenú správu o úhrade - vrátení vymoženej istiny z exekúcie a trov, pričom žalobkyňa následne musela späťvzatím žaloby v tejto časti reagovať na takúto zmenu.

23. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 09.04.2024 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v napadnutej časti nie je dôvodné.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

26. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam a na doplnenie argumentácie súdu prvej inštancie uvádza odvolací súd nasledovné.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Z doterajšieho dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v námietkach proti exekúcií zo dňa 29.05.2017, ktorú si žalobkyňa uplatnila vo výške 50,54 eur, tieto predstavujú trovy exekúcie a mali byť uplatnené a uhradené v rámci exekučného konania. Odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, a povinnej, teda žalobkyni priznal voči oprávnenej, a to Inšpektorát práce X. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a zaviazal oprávnenú na náhradu trov exekúcie. U žalobkyne, teda k zmenšeniu majetku, t.j. k vzniku škody nedošlo, keďže tieto jej boli priznané v exekučnom konaní. S týmto názorom odvolací súd v celom rozsahu súhlasí (bod 46. odôvodnenia rozsudku).

29. Čo sa týka škody spočívajúcej v odvolaní zo dňa 01.06.2017, teda jednorazová právna služba vo výške 156,17 eur, skutočne žalobkyňa v konaní nepredložila žiaden doklad o tom, že jej táto suma za odvolanie nebola účtovaná, a zároveň nepreukázala, aby uvedenú sumu uhradila, čím by u nej malo dôjsť k vzniku škody. Aj keď z predloženého výpisu z účtu vplýva, že uhradila dňa 28.07.2017 právnemu zástupcovi sumu 312,34 eur, z uvedeného výpisu nevyplýva, že sa jedná o úhradu za uvedený úkon, a to jednak z dôvodu inej sumy, a taktiež k úhrade došlo po takmer dvoch mesiacoch. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyni žiadna škoda za odvolanie vzniknúť ani nemohla, keďže sa jedná o trovy správneho konania, pričom v zmysle o správnom konaní, trovy ktoré v konaní vznikli účastníkovi znáša účastník. Skutočne tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 47. svojho odôvodnenia z uvedeného vyplýva, že ak by aj bola žalobkyňa v správnom konaní úspešná, aj tak by si musela znášať trovy konania sama. Na tom nič nemení ani to, že žalobkyňa sa snažila vo svojom odvolaní vysvetliť, že sa jednalo výlučne o vypracovanie odvolania, čo bolo zároveň vykonané, a následne použité žalobkyňou ako vlastné podanie na správny orgán.

30. Pokiaľ sa jedná o inú škodu, ktorú si žalobkyňa uplatnila vo výške 11.129,50 eur, túto v žalobe označila ako znížený funkčný plat, krátená dovolenka a pracovnoprávny vzťah bol ukončený bez odchodného a odstupného, Žalobkyňa v konaní skutočne nepreukázala, aby škoda, ktorú navyše žiadnym spôsobom v konaní nešpecifikovala, a nepreukázala tak, ako to správne uvádza súd prvej inštancie v bode 48. svojho odôvodnenia, bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá názor súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé ako nesprávne vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí o uložení pokuty, a nepredloženie odvolania žalobkyne na rozhodnutie mohlo spôsobiť zníženie funkčného platu, krátenie dovolenky, prípadne ukončenie pracovného vzťahu bez odchodného a odstupného. Skutočne, ak žalobkyňa poukázala na list zo dňa 22.06.2016 tak nepreukázala v čom mal spočívať nesprávny úradný postup, keďže týmto listom inšpektorát práce žiada údaje k osobe riaditeľky. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby predmetným listom došlo k strate rešpektu voči žalobkyni, čo by malo spôsobiť žalobkyni škodu. Žalobkyňa k tomu skutočne nenavrhla žiadne dokazovanie. Jedná sa iba o jej subjektívne tvrdenie, ktoré nebolo relevantnými dôkazmi preukázané. Čo sa týka nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- eur, žalobkyňa skutočne tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 49. odôvodnenie nepreukázala, aby ujma, ktorá jej mala byť spôsobená bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobkyňa uviedla v žalobe, že mala byť napadnutá pani P.u, pracovníčkou školy. Jedná sa o zamestnankyňu školy, a nie inšpektorát práce, ktorého nesprávny postup žalobkyňa namieta, tak ako to správne konštatuje súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že je nepochybné, že ak došlo k zásahu do osobnostných práv

žalobkyne, nebolo to nesprávnym úradným postupom inšpektorátu práce. Skutočne sa javí jednak z tvrdení žalobkyne, ale aj z jej odvolania a vyjadrenia, že sa jedná o spor medzi fyzickými osobami, za ktorý štát nezodpovedá. Zodpovednosť štátu skutočne nie je možné založiť ani žalobkyňou tvrdenou korešpondenciou medzi pani JT. s inšpektorátom práce. Z predložených dôkazov skutočne nevyplýva, že táto mala konať na základe poverenie inšpektorátu. Výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedá aj záver súdu prvej inštancie, že k žalobkyňou tvrdenému napadnutiu malo dôjsť až po skončení kontroly dňa 16.06.2022. Preto tak, ako to viedol súd prvej inštancie v bode 50. svojho odôvodnenia žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k tak závažnému zásahu do jej osobnostných práv, ktoré by odôvodňovalo priznanie nemajetkovej ujmy. Bolo povinnosťou žalobkyne navrhnúť dôkazy, k preukázaniu nemajetkovej ujmy, pričom nestačí iba všeobecné tvrdenie bez toho, aby bol zásah aj relevantne preukázaný.

31. Zároveň možno prisvedčiť súdu prvej inštancie tak, ako to uviedol v bode 51. odôvodnenia svojho rozsudku, že žalobkyňa v podaní zo dňa 14.10.2022 namietala samotnú kontrolu a tým jej mal byť spôsobený zásah do osobnostných práv. Žalobkyňa skutočne v konaní jednak nepreukázala, že výkon kontroly predstavoval nesprávny úradný postup, a taktiež nepreukázala, že výkonom kontroly bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv a spôsobil jej škodu. Ostatné okolnosti popísal súd prvej inštancie ďalej v bode 51. svojho odôvodnenia na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Žalobkyňa skutočne nepreukázala naplnenie zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu štátu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom tak, ako to predpokladá Súd prvej inštancie v bode 52. odôvodnenia správne uviedol, že k zamietnutiu žaloby postačuje ak absentuje čo i len jedna z požadovaných podmienok, keďže tieto musia byť splnené kumulatívne. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol v bode II. výroku rozsudku, keď žalobu zamietol. Správne rozhodol súd prvej inštancie i o trovách konania. Na dôvody prečo tak rozhodol uvedené v bode 53. odôvodnenia rozsudku odkazuje i odvolací súd.

32. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd vyššie preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení konania, o zaplatenie 1.308,26 eur v zmysle ust. , .

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , v spojení s ust. . V odvolacom konaní v celom rozsahu bola úspešná žalovaná, preto odvolací súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením postupom podľa .

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).