Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/182/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, so sídlom Nám. SNP 19 Banská Bystrica, IČO: 00179086, zastúpená: SOUKENÍK ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika

- Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o vydanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 31. januára 2019 č.k. -1031 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k pozemku parcelné číslo XXXX, parcela registra „C“ záhrady o výmere 1730 m2, vo vzťahu k stavbe - kaštieľ, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelné číslo XX/X, parcela registra „C“ zastavané plochy a nádvoria o výmere 758 m2, k stavbe - pivnica súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcelné číslo XX/X, parcela registra „C“ zastavané plochy a nádvoria o výmere 21m2, k stavbe - pivnica, súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcelné číslo XX/XX, parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere 37m2, zapísaných v liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie U., obec U., okres I. p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti mení tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ani v odvolacom konaní právo.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyni v časti o vydanie nehnuteľností v podiele 1/1 vzhľadom k celku, a to: pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1632 m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 270 m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 363m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 758 m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 21m2, pozemok parcelné číslo XX/XX, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 37 m2, pozemok parcelné číslo XX/XX, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 7m2, pozemok parcelné číslo XX/XX, parcela registra "C" zastavané plochy a nádvoria, o výmere 336m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 19m2, pozemok parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 176 m2,pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1863m2, pozemok parcelné číslo XXXX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 192m2, pozemok parcelné číslo XXXX, parcela registra "C", záhrady, o výmere 1730m2, stavbu- kaštieľ, súpisné číslo XXX, postavenú na pozemku parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 758m2, stavbu - pivnica, súpisné číslo XXX, postavenú na pozemku parcelné číslo XX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria,

o výmere 21m2, stavbu - pivnica, súpisné číslo XXX, postavenú na pozemku parcelné číslo XX/XX, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria, o výmere 37m2, pre katastrálne územie U., obec U., okres I., zapísaný na liste vlastníctva číslo XX, vydanom Okresným úradom I., katastrálny odbor. Ďalej vydal a navrátil žalobcovi novovzniknutý pozemok parcelné číslo XXXX/XX, parcela registra "C", zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 16m2, novovzniknutý pozemok parcelné číslo XXXX/XX, parcela registra "C"- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27m2, novovzniknutý pozemok parcelné číslo XXXX/XX, parcela registra "C" - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22m2, novovzniknutý pozemok parcelné číslo XXXX/XX, parcela registra "C"- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 12m2, pre katastrálne územie U., obec U., okres I. vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotovenom dňa 28.3.2018 spoločnosťou Geodetická kancelária D.-I., spol. s.r.o., so sídlom Rozmarínová 6, 934 01 I., IČO: 36 796 336, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, Vložka č. : 20160/N prostredníctvom P. mapový list č. ZS-III-23-1, ktorý autorizačne overil dňa 29. 03. 2018 N.. L. I., autorizovaný geodet a kartograf, a ktorý bol následne úradne overený Okresným úradom I., katastrálny odbor dňa 20. 04. 2018 pod číslom 247/2018, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o vydanie dokumentácie zastavil. Žalobcovi sa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza písomnou výzvou zo dňa 26. 04. 2006, žalovanému doručená dňa 28. 04. 2006 žiadala podľa zákona číslo o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, o vydanie nehnuteľností v kat. úz. U., ktoré presne špecifikoval parcelným číslom, druhom pozemku, druhom stavby a súpisným číslom stavby. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že pôvodným vlastníkom uvedených nehnuteľností bolo Zircké opátstvo, čo bolo preukázané potvrdením štátneho sekretariátu zo dňa 01. 10. 2011. Prechod vlastníckeho práva na štát, bol preukázaný žalobcom predloženým výmerom číslo 2100/1948 a výmerom číslo č.d. 90/1955 zo dňa 17. 01. 1955. Z týchto listinných dôkazov bolo náležite preukázané, že Rímskokatolíckej cirkvi bolo odňaté vlastnícke právo v rozhodnom období, a to postupom podľa o revízii prvej pozemkovej reformy v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 1.2.Z vykonaného dokazovania, podľa zápisov z pozemkovo knižnej vložky (ďalej len „PKV“) číslo 5 bolo preukázané, že prvý relevantný zápis bol vykonaný dňa 30. 06. 1948, na základe ktorého sa poznamenalo, že predmetné nehnuteľnosti sa zamýšľajú štátom prevziať a že podliehajú revízii v zmysle pozemkovej reformy. Uvedený zápis bol vykonaný podľa druhej vety . Týmto úkonom však vlastnícke právo na štát neprešlo, ale titulom bola až prídelová listina s tým, že ďalší zápis, ako vyplýva z PKV č. 5 bol vykonaný dňa 05. 03. 1955, a to práve na podklade prídelovej listiny č. d. 90/1955 zo dňa 17. 01. 1955, na základe ktorej sa preukázateľne zavkladovalo vlastnícke právo v prospech Československého štátu - Štátne majetky I., a to v celosti. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že mu v zmysle pozemkovej reformy bolo vlastnícke právo odňaté bez náhrady. Tieto náhrady žalobcovi jednoznačne vyplatené neboli, pričom z ustanovenia sa predpokladá, že finančné náhrady neboli vyplatené, teda nie je preto rozhodujúce, či žalobca mal právo na vyplatenie tejto náhrady, ale skutočnosť, že štát náhradu nevyplatil. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , zákona číslo o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „“). 1.3. Vyhodnotil, že Rímskokatolícka cirkev mala na území dnešnej Slovenskej republiky status štátom uznanej cirkvi a aj v tzv. rozhodnom období vymedzenom v bola tak vlastníčkou týchto nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách ako vlastníctvo iného zahraničného právneho subjektu. V období, ktoré je rozhodujúce pre posúdenie danej veci, boli vzhľadom na uplatnenie územného princípu subjekty Rímskokatolíckej cirkvi, sídliace na území dnešnej SR vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkových knihách ako vlastníctvo cirkevných subjektov, sídliaceho mimo tohto územia. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR aj v iných rozhodnutiach, napr. sp.zn. a . 1.4. Dospel k záveru, že výzva spĺňa všetky uvedené požadované náležitosti, a to označenie pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že súčasťou výzvy bola aj príloha, a to identifikácia parciel, kópia katastrálnej mapy, a teda týmito prílohami boli presne špecifikované požadované nehnuteľnosti. Uvedená výzva tak spĺňala všetky uvedené kritériá a zároveň súd konštatuje, že táto výzva bola doručená v lehote do 30. 06. 2006, ktorú skutočnosť žalovaný ani nenamietal.

1.5. Skonštatoval, že uvedené nehnuteľnosti patrili k pôvodnej hospodárskej usadlosti, pričom pri posúdení, či je možné uvedené nehnuteľnosti v zmysle vydať, je rozhodujúci stav pôvodný, teda stav rozhodný v čase ich odňatia pôvodnému vlastníkovi. Súd tak mal za to, že všetky nehnuteľnosti, ktoré žiadal žalobca vydať, spĺňajú podmienky na vydanie, a to v zmysle ustanovenia s tým, že v konaní nebolo preukázané, ani zo strany samotného žalobcu, že by k nehnuteľnostiam, okrem parcely č. XXXX, druh pozemku záhrada, s ktorým vydaním žalovaný súhlasil, nebolo možné tieto nehnuteľnosti vydať a že by tieto podliehali nehnuteľnostiam, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia, v zmysle . Súd poukazuje ďalej na to, že samotný žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj náležitosti výzvy, a zároveň namietal aj reštitučný dôvod, na ktorý poukazoval žalobca s tým, že preto nie je zrejmé, z akých dôvodov tie uvedené skutočnosti žalovaný namietal, na druhej strane súhlasil s vydaním tejto nehnuteľnosti, keď žalobca namietal aktívnu vecnú legitimáciu, náležitosti výzvy, ako aj reštitučný dôvod. S poukazom na vykonané dokazovanie tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vyhovenie žalobe, v súlade s geometrickým plánom, vyhotoveným v priebehu konania. 1.6. S poukazom na späťvzatie žaloby v časti vydania dokumentácie, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. 1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa (zákon číslo , ďalej len „CSP“) v spojení s tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo záveru, že žalobca čiastočne zavinil zastavenie konania v zmysle . Súd prvej inštancie konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v samotnom predmete konania. Dôvodil tým, že samotný charakter zakladá výnimočnosť konaní, ktorými dochádza k naprávaniu krívd spáchaných minulým režimom na pôvodných vlastníkoch, v tomto prípade cirkvi, t. j. žalobcu. Na uvedenom nemení ani skutočnosť, že samotný žalovaný nevyvinul dostatočné úsilie a spoluprácu pri vydaní nehnuteľnosti a v prípade dobrovoľného vydania by neboli vznikli náklady spojené s týmto konaním, keďže až následná rozhodovacia prax súdov vyššej inštancie ustálila minimálne náležitosti výzvy, ako aj aktívnu legitimáciu, a preto podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné posúdiť neúspech v konaní, len vzhľadom ku konaniu žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca v predmetnom konaní získal sporné nehnuteľnosti, v dôsledku čoho sa tak môže podieľať na nákladoch konania, v rozsahu svojich nákladov na predmetnom konaní.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 2.1. Namietal, že ide o právnu otázku zákonnosti vydania nehnuteľností druhu pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré nie sú v skutočnom stave poľnohospodárskou pôdou, neslúžia poľnohospodárskej výrobe a predmetom vydania a navrátenia vlastníckeho práva sú zastavané plochy, najmä spevnené cesty, miestna komunikácia a chodník, nachádzajúce sa v intraviláne obce, ktoré nespadajú pod ustanovenie . Poukázal na skutočnosť, že parcely č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX a XX/XX sú zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v intraviláne obce, v územnom pláne obce sú definované ako zastavané plochy a nádvoria určené na využitie ako pozemky s objektmi občianskej vybavenosti, verejná zeleň, parky a cintoríny. Z uvedeného vyplýva, že nespĺňajú podmienky ustanovenia , t.j. dikciu zákona, že vlastnícke právo sa vracia len k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu s odkazom na zákon číslo . Tieto nehnuteľnosti netvoria poľnohospodársku pôdu a nie sú trvale využívané na poľnohospodársku výrobu. 2.2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vydal i nehnuteľnosti, a to stavby - kaštieľ, súpisné číslo XXX, pivnica súpisné číslo XXX, kaštieľ súpisné číslo XXX, ktoré majú spadať pod definíciu ustanovenia . Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zo žiadneho dôkazného prostriedku nevyplýva, že stavby spĺňajú charakter stavieb podľa . 2.3. Namieta, že parcela číslo XXXX/X. zastavaná plocha a nádvoria, je pozemkom, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia. Túto nehnuteľnosť nie je možné vydať žalobcovi, vzhľadom na druh pozemku, nespĺňa podmienky ustanovenia . Jej vydanie by navyše znamenalo obmedzenie výkonu vlastníckych práv k ostatným susediacim nehnuteľnostiam vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, pre ktoré sú tieto parcely jedinou prístupovou komunikáciou.

2.4. Ďalej namieta, že parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria je pozemkom, na ktorom je cestná, miestna komunikácia, nachádza sa pod stavbou miestnej komunikácie vo vlastníctve obce a v intravilán obce, slúži ako prístupová komunikácia k zdroju pitnej vody pre verejný vodovod na zásobovanie obyvateľov obce. Túto nehnuteľnosť nie je možné vydať vzhľadom na druh pozemku zastavaná plocha, nespĺňa zákonné podmienky. 2.5. Nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX sú zastavané plochy a nádvoria vytvorené na základe geometrického plánu č. XX/XXXX katastrálne územie U., ktoré nehnuteľnosti nie je možné vydať vzhľadom na druh pozemku - zastavaná plocha, nespĺňa zákonné podmienky. 2.6. Podľa názoru žalovaného sa vlastnícke právo vracia k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu a nie poľnohospodársky pôdny fond. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu sa nachádzajú v intraviláne obce U., tvoria časť miestnych verejných komunikácií, časť je určená podľa územného plánu obce na využitie ako pozemky s objektmi občianskej vybavenosti, verejná zeleň, parky a cintoríny. 2.7. Odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 14. 06. 2018, ktoré je založené v súdnom spise, vydané v obdobnej právnej veci medzi tými istými účastníkmi konania. Záver dovolacieho súdu je v celom rozsahu aplikovateľný v predmetnej právnej veci, podľa ktorého spôsobilým predmetom navrátenia vlastníckeho práva podľa nie je iná než poľnohospodárska pôda, ktorej legálnu definíciu vo forme taxatívneho výpočtu obsahuje ustanovenie zákona číslo 2.8. Za nesprávny považuje tiež záver súdu prvej inštancie o nenavrátení vlastníckeho práva k pozemkom len v prípade ich zastavania stavbami vymenovanými v , keďže tam uvedené obmedzenie v časti vety za bodkočiarkou platí len na pozemky priľahlé k pozemkom zastavaným akoukoľvek stavbou. Nielen pre tento právny predpis, ale aj pre všetky ostatné reštitučné predpisy na zmiernenie následkov, je pri vymedzovaní rozsahu odstraňovania v minulosti spôsobených majetkových krívd príznačné len „niektorých majetkových krívd“, čo treba interpretovať ako „nie všetky“. Je nepochybné, že závery súdu prvej inštancie o možnosti vydania nehnuteľností evidovaných ako zastavané plochy a nádvoria, sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.9.Poukázal na explicitnú úpravu , z ktorej vyplýva, že dotknuté nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností zapísané a vedené ako druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, teda v ich prípade nejde o poľnohospodársku pôdu a ani o ostatné nehnuteľnosti označené v tomto ustanovení, ku ktorým by bolo možné vrátiť vlastnícke právo. Zdôraznil, že pri posudzovaní splnenia zákonom stanovených reštitučných podmienok, je v danom prípade potrebné vychádzať zo skutočností, že v súčasnosti je pozemok zastavaný, resp. z neho vytvorené pozemky sú zastavané. 2.10 Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietnuť, resp. zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, vec prejednal na nariadenom pojednávaní ( ). Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

5. , ktorý bol prijatý a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. 5.1.Podľa a , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha vydania a navrátenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré v žalobe presne špecifikovala. 6.1. Súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný, ktorý namietal, že predmetné nehnuteľnosti nespĺňajú podmienky na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam podľa , nakoľko nejde o poľnohospodársku pôdu, ale o zastavané plochy a nádvoria.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného, konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Z tohto dôvodu nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením pozemkovo knižnej vložky č. 5 na č.l. 23-33 spisu, identifikácie 38-41, 571- 572 listu vlastníctva č. XX č.l. 42, č. 1132 č.l. 45, rozhodnutia Obce U. o určení súpisného čísla XXX - kaštieľ na parcele číslo XX/X, o určení súpisného čísla XXX pre budovu pivnica na parcele číslo XX/X a súpisného čísla XXX pre budovu pivnica na parcele číslo XX/XX č.l. XXX, XXX, XXX, územnoplánovacej informácie Obce U. č.l. 878. 8.1.1. Právny zástupca žalovaného na odvolacom pojednávaní zotrval na svojich doterajších prednesoch a dôvodoch uvedených v podanom odvolaní. Závery súdu prvej inštancie považoval za nesprávne, vec bola nesprávne právne posúdená. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že predmetné pozemky, ktoré žalobkyňa žiada vydať, nie sú spôsobilé na vydanie podľa , nakoľko tento taxatívnym spôsobom vymedzil nehnuteľnosti, ku ktorým sa vlastnícke právo navracia. Pozemky, ktoré žiada žalobkyňa vydať, nie sú poľnohospodárskou pôdou, sú zastavané plochy a nádvoria, neslúžia na poľnohospodársku výrobu. Tieto nespĺňajú ani podmienky definície poľnohospodárskej pôdy podľa Tieto pozemky nie sú spôsobilé na ich vydanie. K vyjasneniu o charaktere a druhu stavieb, ktoré žiada žalobkyňa vydať, právny zástupca žalovaného uviedol, že takto označila stavby obec pri vydávaní rozhodnutia o pridelení súpisného čísla, taktiež z dôvodu podnikania krokov k delimitácii týchto pozemkov zo štátu na obec, nakoľko ich mienila využívať pare verejné účely obce. Predmetné stavby, ktoré žiada žalobkyňa vydať, v skutočnosti nie sú stavby, ktoré by plnili nejaký účel, sú v dezolátnom stave, polozbúrané, polorozpadnuté. Obec mieni prevziať zastavané plochy delimitáciou do svojej správy a zriaďovať tam verejnoprospešné zariadenia. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo žalobu žalobkyne zamietnuť. 8.1.2. Právny zástupca žalobkyne na odvolacom pojednávaní poukázal predovšetkým na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , na ktoré v odvolacom konaní poukázal aj žalovaný. Vo veci tohto rozhodnutia najvyššieho súdu podala žalobkyňa ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky pod sp.zn. prijal dňa 10. 02. 2020 na ďalšie konanie. Do dnešného dňa o tejto sťažnosti rozhodnuté nebolo. Poukázal, že do tohto rozhodnutia najvyššieho súdu () bola súdna prax taká, že v prípade hospodárskej usadlosti ako celku, túto súdy žalobkyni vydávali ako celok, bez ohľadu na to, aký druh pôdy, stavieb táto usadlosť tvorila. Ďalej poukázal, že žiadali vydať nehnuteľnosti tak, ako sú označené v liste vlastníctva č. 66. Časť nehnuteľností U. panstva bola na základe dohody žalobkyni už vydaná. V pôvodnej pozemkovej knihe, vložke č. 5, nie je evidovaný žiadny kaštieľ, boli tam evidované iba budovy ako dom, čerpadlo, pajta, ktoré slúžili tomuto panstvu na hospodárske účely, patrili do hospodárskej usadlosti Santovské panstvo. Pôvodný zápis v pozemkovej knihe, vložke č. 5 na parcele č. XX/X, ktorá bola zidentifikovaná ako parcela číslo XX/X bol postavený dom, ktorý bol neskôr označený ako kaštieľ, pôvodná parcela č. XX/X čerpadlo bola zidentifikovaná ako dom, resp. pivnica a parcela číslo XX/X pajta, tejto bolo pridelené súpisné číslo ako pivnici. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov konania.

9. Predmetom konania v danej veci bolo právo žalobkyne na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam uplatnené podľa zákona číslo Vo veci už bola vykonaným dokazovaním ustálená danosť vecnej legitimácie, ako žalobkyne (aktívna legitimácia) a žalovaného (pasívna legitimácia). Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadal s vecnou aktívnou legitimáciou žalobcu, ako aj vecnou pasívnou legitimáciou žalovaného. So záverom súdu prvej inštancie, o existencii tak vecnej aktívnej, ako aj pasívnej legitimácie strán sporu, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, taktiež sa stotožnil aj s odôvodnením tejto legitimácie v napadnutom rozsudku a na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ v podanom odvolaní nenamietal ani vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, či žalovaného, odvolací súd, stotožniac sa s odôvodnením súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku v tejto časti, na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje.

9.1. Žalovaný v priebehu konania namietal taktiež neúplnosť výzvy, ktorú žalobca doručil žalovanému. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku s touto námietkou riadnym spôsobom vysporiadal, riadne a dostatočne odôvodnil úplnosť a dostatočnosť výzvy žalobcu na vydanie nehnuteľností. Odvolací súd sa v tejto časti s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, aj podľa jeho názoru, výzva na vydanie nehnuteľnosti bola riadne odôvodnená, nehnuteľnosti v nej boli určené a identifikované dostatočným spôsobom. Keďže žalovaný v podanom odvolaní už túto skutočnosť nenamietal, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie v časti úplnosti výzvy v napadnutom rozsudku, s ktorým sa stotožnil a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje. 9.2. Žalovaný v priebehu konania tiež namietal, že predmetné nehnuteľnosti nie sú spôsobilé na vydanie podľa , nakoľko k ich odňatiu cirkvi zo strany štátu došlo pred rozhodným obdobím. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou vyporiadal a konštatoval, že titulom, na základe ktorého prešlo vlastnícke právo predmetnej usadlosti na štátu, bola prídelová listina č.d. 90/1955 zo dňa 17. 01. 1955, na základe ktorej sa zavkladovalo vlastnícke právo v prospech Československého štátu - Štátne majetky I. a to v celosti. Keďže odvolateľ už v podanom odvolaní toto rozhodné obdobie nenamietal, odvolací súd sa s tým už nezaoberal.

10. V ďalšom konaní sa odvolací súd zaoberal iba dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní, a to nárokom žalobcu na vydanie konkrétnych nehnuteľností, ktoré definoval tak v podanej žalobe a ktoré nehnuteľnosti súd prvej inštancie uložil žalovanému vydať žalobcovi, ako aj vo výzve, ktorú adresoval žalovanému. Svoj nárok žalobca uplatnil na základe .

11. Podľa o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu, b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d) podiely spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa , o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, vlastníctvo sa nenavracia k a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín, b) pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesnej kultúry, zdravotníctva, kultúry, na poskytnutie služieb sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely, c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada, d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia, e) pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu, národnej prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany.

Podľa zákona číslo o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len „“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

12. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec z hľadiska zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti nie je vecne správne. 13.1. Žalobca požaduje navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré (s výnimkou stavieb), nie sú poľnohospodárskou pôdou, ide o zastavané plochy a nádvoria, a to napr. dvor (parcela číslo XX/ X, č. XX/X, č. XX/X, č. XX/X, XXXX/XX), ďalej pozemok, na ktorom je stavba (parcela číslo XX/X, č. XX/ X, č. XX/XX, č. XX/XX, č. XX/XX, č. XX/X), ďalej pozemok, ktorý tvorí cestu (parcela číslo XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. 1537/66). Z uvedeného vyplýva, že ani jeden pozemok, ktorý žalobca žiada vydať, nie je poľnohospodárskou pôdou.

13.2. Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 07. novembra 2019 bolo prijaté rozhodnutie, ktoré bolo následne uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí, a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. júna 2018 sp.zn. s právnou vetou: „ Spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa zákona číslo o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam nie je iná než poľnohospodárska pôda, ktorej legálnu definíciu vo forme taxatívneho výpočtu obsahuje ustanovenie zákona číslo o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona číslo o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa zákona číslo o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam sú výlučne stavby zodpovedajúce tam uvedeným kritériám (bez pozemkov)“. 13.2.1.Stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, t.j. v zákonom stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 75/2019. Uvedeným postupom plnil najvyšší súd svoju zákonnú povinnosť, dbať o súladný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (, , . o súdoch v znení neskorších predpisov). O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie stanoviska občianskoprávneho kolégia v zbierke ako R 75/2019, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). 13.2.2.Nemožno prehliadať podstatný rozdiel medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím, ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí, je zároveň zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky), môže odkloniť či odchýliť od názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“ názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. 13.3. Odvolací súd riadiac sa judikátom R 75/2019, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). 13.3.1. Z rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré bolo predmetom tohto judikátu ), totiž jednoznačne vyplýva, že právny záver odvolacieho súdu prezentovaný v ostanom rozhodnutí je nesprávny, a spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa nie je iná než poľnohospodárska pôda definovaná v a stavby (bez pozemkov) podľa 13.4. Súd prvej inštancie napriek tomu, že predmetné rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo 14. júna 2018) mal k dispozícii (je založené v spise na č.l.963), toto rozhodnutie v danej veci neaplikoval a ani nezdôvodnil, prečo sa odklonil od názoru najvyššieho súdu, uvedenom v tomto rozhodnutí. Pre úplnosť odvolací súd iba dodáva, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 31. januára 2019, kedy predmetné rozhodnutie najvyšším súdom už bolo vydané. Je však pravdou, že do Zbierky súdnych rozhodnutí bolo prijaté až dňa 07. novembra 2019. 13.5. Je pravdou, že pred vydaním tohto rozhodnutia () súdna prax zastávala názor, že v prípade, ak bola neoprávnene štátom odňatá hospodárska usadlosť, táto sa na základe reštitučného nároku vracia pôvodnému vlastníkovi ako celok. Takto bolo rozhodnuté napr. vo veciach z 28. 07. 2014, rozsudok NS SR sp.zn. MSždov 13/2002. Prijatím tohto rozhodnutia do Zbierky súdnych rozhodnutí, bola dovtedajšia súdna prax prekonaná.

14. Odvolací súd, vychádzajúc zo záverov vyššie uvedeného judikátu, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , dôvodiac tým, že všetky pozemky, vydanie ktorých žiada žalobkyňa predmetnou žalobou, nie sú poľnohospodárskou pôdou (okrem parcely číslo XXXX, ktorá je evidovaná

ako „záhrady“), všetky ostatné sú charakterizované ako zastavané plochy a nádvoria (dvor, pozemok pod stavbou, cesta), a okrem parcely číslo XXXX nespadajú pod taxatívny výpočet uvedený v ustanovení zákona číslo o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia ( cit. zákona), na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len „kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Zastavané plochy a nádvoria zákon číslo v ustanovení neuvádza a nedefinuje. Z uvedeného dôvodu preto predmetom navrátenia vlastníctva podľa v danej veci nemôžu byť žalobcom požadované pozemky, ktoré v katastri nehnuteľností (v liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie U.), sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria, s výnimkou pozemku na parcele číslo XXXX, záhrady.

15.Pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 1730 m2 je v liste vlastníctva č. XX katastrálne územie U. evidovaný, ako záhrada. Vychádzajúc z ustanovenia zákona číslo o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, je tento pozemok spôsobilý na vydanie, nakoľko spĺňa charakter uvedený v tomto ustanovení. Zvyšné, žalobcom požadované pozemky, nespĺňajú charakter uvedený v ustanovení citovaného zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, preto nemôže byť predmetom vydania a navrátenia vlastníckeho práva podľa (č. ). 16. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej vydal žalobcovi nehnuteľnosti, v časti nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX záhrady potvrdil a vo zvyšnej časti pozemkov žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že ním požadované pozemky nespĺňajú charakter poľnohospodárskej pôdy a ani pozemkov uvedených v ustanovení citovaného zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

17. V časti stavieb, ktoré súd prvej inštancie taktiež vydal a navrátil k nim vlastnícke právo žalobcovi, odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil a v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 17.1. Povinnosťou a dôkazným bremenom žalobcu bolo preukázať, že predmetné stavby sú stavbami, ktoré boli žalobcovi odňaté bez náhrady. Žalobca v znení poslednej úpravy petitu žaloby zo dňa 04. 05. 2018 (č.l. 935), požaduje vydať stavby, a to kaštieľ, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelné číslo XX/X, parcela registra „C“ zastavané plochy a nádvoria o výmere 758 m2, pivnica, súpisné číslo XXX, postavenú na pozemku parcelné číslo XX/X, parcela registra „C“ zastavané plochy a nádvoria o výmere 21m2 a pivnica, súpisné číslo XXX, postavenú na pozemku parcelné číslo XX/XX, parcela registra „C“ zastavané plochy a nádvoria o výmere 37m2. 17.2.V pozemkovej knihe, vo vložke číslo 5 pre katastrálne územie U. je na parcele číslo XX/X evidovaný dom čp. 1 a dvor intravilán o výmere 7820 m2. 17.2.1.Z identifikácie nehnuteľností, predloženej žalobcom (č.l. 37 spisu) vyplýva, že parcela číslo XX/ X z pozemkovoknižnej vložky č. 5 bola zidentifikovaná a následne zapísaná v liste vlastníctva číslo XX, ako XX/X zastavané plochy a nádvoria prameň, 3 rodinné domy, XX/X zastavané plochy a nádvoria Obec U., XX/X zastavaná plocha G. družstvo, prameň U., XX/X zastavaná plocha 3 rodinné domy L. U., XX/X zastavané plochy, 3 rodinné domy L. U., XX/XX zastavané plochy - 3 rodinné domy L. U., XX/ X1 zastavané plochy 3 rodinné domy L. U. a XX/X2 zastavané plochy - 3 rodinné domy L. U.. 17.2.2. Na liste vlastníctva číslo XX sú predmetné stavby evidované ako kaštieľ súpisné číslo XXX na parcele číslo XX/X, pivnica súpisné číslo XXX na parcele číslo XX/X a pivnica súpisné číslo XXX na parcele číslo XX/XX. 17.2.3. Vychádzajúc z pôvodnej pozemkovej knižky (č. 5), identifikácie a následného listu vlastníctva, jednoznačne vyplýva, že predmetné stavby boli súčasťou bývalého santovského panstva, t.j. hospodárskej usadlosti, v rámci ktorého boli prevzaté štátom bez náhrady a preto podliehajú vydaniu podľa . Ustanovenie upravuje, že vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Keďže z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že predmetné stavby patrili hospodárskej usadlosti - santovskému panstvu, spĺňajú podmienky vydania podľa tohto ustanovenia. Odvolací súd preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecnej správny, v časti vydania stavieb, potvrdil. 17.2.4. Právny zástupca žalovaného na odvolacom pojednávaní ozrejmil, že označenie týchto stavieb (kaštieľ, pivnica, pivnica, resp. kaštieľ) bolo v kompetencii obce pri vydávaní súpisného čísla. Obec sama na základe vlastného rozhodnutia takto označila predmetné budovy, následne tak po vydaní súpisného

čísla, boli zaevidované aj do listu vlastníctva. Žalobkyňa v priebehu konania preukázala, najmä listinnými, fotografickými dôkazmi, ktoré stavby žiada vydať a skutočne, tieto stavby predstavovali dom, pivnicu a nespochybniteľné boli postavené pred rozhodným obdobím a boli súčasťou hospodárskej usadlosti, santovského panstva. 17.2.5. Aj vyššie citovaný judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 75/2019 (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. júna 2018 sp.zn. ), riešil problematiku stavieb, pričom zaujal jednoznačný názor, že: „spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa zákona číslo o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam sú výlučne stavby zodpovedajúce tam uvedeným kritériám (bez pozemkov)“. Keďže žalobcom požadované stavby spĺňali kritériá , odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, avšak bez pozemkov, na ktorých sú postavené (parc. č. XX/X - na nej je postavený kaštieľ súpisné číslo XXX, parcela č. XX/X - na nej je postavená pivnica súpisné číslo XXX a parcela číslo XX/XX - na nej je postavená pivnica súpisné číslo XXX), nakoľko ide o pozemky, ktoré sú charakterizované ako zastavaná plocha a nádvorie a teda tie nie sú spôsobilé na vydanie podľa zákona číslo o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov. 17.3. Na základe týchto skutočností odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi stavby - kaštieľ súpisné číslo XXX, pivnica súpisné číslo XXX a pivnica súpisné číslo XXX, bez pozemkov.

18. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd na odvolacom pojednávaní zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Keďže odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, bol podľa povinný rozhodnúť aj o trovách konania tak na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom pojednávaní. Vzhľadom na skutočnosť, že tak žalobca, ako aj žalovaný boli v konaní úspešní čiastočne, nakoľko súd zaviazal žalovaného vydať iba časť nehnuteľností žalobcovi, ktoré podanou žalobou žiadal vydať, odvolací súd dospel k záveru, že úspech tak žalobcu, ako aj žalovaného bol približne rovnaký. Z tohto dôvodu rozhodol podľa žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania tak na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).