Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6Csp/24/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom sudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci žalobkyne: Q. C., G.. XX.XX.XXXX, K. C. G. Z. Č.. XXX, XXX XX O., zast. JUDr. Annou Kašparovou, advokátom so sídlom Malinovského 43, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 3.679,45 € s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.679,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 09.05.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaním došlým súdu dňa 09.05.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 3.679,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 09.05.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný je podnikateľ, obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. a predmetom jeho činnosti okrem iného je aj poskytovanie úverov. Žalobkyňa ako fyzická osoba nie je podnikateľom. Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 07.11.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky, úver v sume 24.000,- Sk (796,65 €). Za poskytnutie úveru žalovaný žiadal od žalobkyne poplatok v sume 22.800,- Sk (756,82 €). Žalobkyňa za poskytnutie úveru mala teda žalovanému splatiť celkovo 46.800,- € (1.553,48 €) v 12-tich mesačných splátkach po 3.900,- Sk (129,46 €) mesačne, počnúc dňom 14.01.2009. Podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tretina poplatku (252,27 €) predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny (504,55 €) zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Pri podpise zmluvy o úvere na zabezpečenie svojich pohľadávok voči žalobkyni zo zmluvy o úvere žalovaný predložil k podpisu žalobkyni dňa 07.11.2008 aj 1/ bianco zmenku a Dohodu o vyplnení zmenky a 2/ Dohodu o zrážkach zo mzdy, v ktorej suma dlhu uvedená nebola, túto sumu mal žalovaný právo doplniť až neskôr (bod 5 VPPPU a bod 1 písm. a) Dohody o zrážkach zo mzdy). Žalovaný podmienil poskytnutie úveru podpisom v.u. zabezpečovacích zmlúv. Žalobkyňa sa po prevzatí úveru dostala do finančnej tiesne a úver nesplácala. Žalovaný zaplatenie svojich pohľadávok voči žalobkyni vymáhal v rozhodcovskom konaní vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava. Žalovaný v rozhodcovskom konaní vymáhal pohľadávky voči žalobkyni na základe vyplnenej bianco zmenky, ktorú po splatnosti úveru (splatnosť nastala dňa 19.06.2009) vyplnil dňa 18.10.2009 na sumu 1.181,52 €. Žalobkyňa je názoru, že rozhodcovský súd nemal právomoc o tejto veci konať - rozhodcovská doložka nebola medzi stranami prejednaná a dohodnutá individuálne, ale bola zahrnutá do testu VPPÚ (bod 18 VPPU), na ktoré zmluva o úvere odkazuje, žalobkyňa nebola zo strany žalovaného poučená o dôsledkoch takéhoto ujednania - takto dohodnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, a je neplatná. Rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú posúdili pri rozhodovaní spotrebiteľských sporov viaceré súdy (uznesenie KS Prešov sp. zn. zo dňa 28.09.2012, uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2011). Bianco zmenku žalovaný vyplnil na sumu 1.181,52 €, t.j. na sumu vyššiu než bola dovolená podľa o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 01.04.2010. Napriek uvedenému rozhodcovský súd žalobe žalovaného vyhovel a rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 21565/09 zo dňa 20.01.2010 zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému vymáhanú zmenkovú sumu 1.181,52 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.181,52 € od 19.06.2009 do zaplatenia, a zákonným úrokom 6% ročne z uvedenej sumy od 23.10.2009 do zaplatenia, a nahradiť trovy rozhodcovského konania 275,38 €. Rozsudok rozhodcovského súdu napriek vadám rozhodcovského konania ale aj vadám zmluvy o úvere a jej jednotlivých zmluvných podmienok, na ktorú žalobkyňa poukazuje tiež ďalej, sa stal po právoplatnosti exekučným titulom. Na základe rozhodcovského rozsudku žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava pod č.k. EX 10400/10. Žalovaný v exekučnom konaní č.k. EX 10400/10 vymohol od žalobkyne sumu 1.181,52 € na istine, 706,26 € na úrokoch z omeškania a 275,38 € na trovách konania - spolu 2.163,16 € a tiež trovy súvisiace s podaním exekučného návrhu v sume 166,95 €. Celkovo vymohol od žalobkyne 2.330,11 €. Po začatí exekučného konania EX 10400/10 žalovaný pristúpil k vymáhaniu svojich pohľadávok voči žalobkyni aj na základe druhého zabezpečovacieho prostriedku - na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.11.2008. Listom zo dňa 06.06.2013 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne, Y. Y. Y. E. A., Q..A..U.. A. A. O. XXX o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne a ich poukazovanie na účet žalovaného pre pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú žalovaný v žiadosti vyčíslil v sume 6.152,12 €. K žiadosti doložil Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.11.2008, do ktorej žalovaný neskôr doplnil rukou výšku dlhu, ktorý vyčíslil v sume 6.152,12 € a zároveň rukou doplnil výšku požadovanej mesačnej zrážky 295,49 €, ktorú na základe dohody zamestnávateľ je povinný v prospech žalovaného zo mzdy žalobkyne zrážať. Na základe výzvy žalovaného zo dňa 06.06.2013 a predloženie Dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ žalobkyne zrazil zo mzdy žalobkyne za mesiac september 2016 až október 2017 spolu sumu 3.679,45 € a túto poukázal žalovanému. Žalobkyňa poukazuje na to, že hoci žalovanému v rámci exekúcie vedenej pod č.k. EX 10400/10 bolo uhradené spolu 2.163,16 €, po skončení exekúcie neoznámil zamestnávateľovi žalobkyne úhradu svojej pohľadávky (pohľadávok) a to ani len čiastočne, a nechal zamestnávateľa žalobkyne realizovať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného pre sumu 6.152,12 €, ktorá nijako zdôvodnená a špecifikovaná nebola. Žalobkyňa si skutočnosť, že sú jej naďalej zrážané v prospech žalovaného sumy, ktoré mal mať už dávno uhradené uvedomila až koncom roka 2017, hoci celý čas od začatia vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy mala pochybnosť, že je to v poriadku. Snažila sa v tejto veci kontaktovať telefonicky žalovaného, avšak bezúspešne. Žalobkyňa poukazuje tiež na to, že žalovaný jej poskytol úver 796,65 € a od žalobkyne v exekučnom konaní vymohol sumu 2.163,16 € a zrážkami zo mzdy žalobkyne sumu 3.679,45 €, spolu žalovaný od žalobkyne ku dňu podania žaloby vymohol 5.842,61 €. Istina úveru uhradená určite bola a výška doteraz vymoženej sumy je zjavne neprimeraná k poskytnutému plneniu. Žalobkyňa je názoru, že postup zvolený žalovaným pre vymáhanie jeho pohľadávok je špekulatívnym konaním, v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi a vedomou snahou o získanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa poukazuje aj na skutočnosť, že celú zmluvu vypĺňal žalovaný, žalobkyňa zmluvu podpísala, ale nič v nej nevypĺňala. O účele úveru žalovaný so žalobkyňou nejednal, ani sa naň žalobkyne nepýtal. Pokiaľ žalovaný ako účel úveru zaškrtol políčko zamestnanie, žalobkyňa nemá vedomosť, prečo tak urobil. Žalobkyňa si úver brala z osobných dôvodov, pre osobnú potrebu, prevzatý úver nemal žiadnu súvislosť s jej zamestnaním a nebolo potrebné, aby si pre výkon zamestnania brala úver. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný vo formulári vyznačil ako dôvod úveru zamestnanie preto, aby zmluvný vzťah, ktoré je vzťahom spotrebiteľským vyňal z pod režimu noriem spotrebiteľského práva a režimu ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa ďalej poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v zmluve o úvere a to: - výšku odmeny žalovaného za poskytnutie úveru - poplatok za poskytnutie úveru v sume 756,82 € predstavuje 95% výšky poskytnutého úveru, - úrok z omeškania dlhu vo výške 0,25% dlžnej sumy denne (bod 6 VPPÚ) predstavuje úrok z omeškania 91,25% ročne, - v tlačive zmluvy je predtlačené udelenie plnomocenstva zo strany dlžníka pre splnomocnenú osobu určenú žalovaným na základe ktorého je takto určený splnomocnenec oprávnený spísať za dlžníka notársku zápisnicu o exekučnom titule a uznaní dlhu, spísať záložnú zmluvu na majetok dlžníka a robiť ďalšie právne úkony bez predchádzajúcej kontroly a jednoznačného odsúhlasenia tohto úkonu zo stany dlžníka, t.j. konať v záujme a na prospech žalovaného na ťarchu žalobkyne, - rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a je preto neplatná. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že zmluva o úvere č. XXXXXXX neobsahuje údaje

podľa o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpisu zmluvy o úvere a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ust. citovaného zákona. S poukazom na uvedené, žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vymáha od žalobkyne pohľadávky bez právneho dôvodu a vzniká tak bezdôvodné obohatenie. Naviac žalobkyňa je toho názoru, že aj Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.11.2008, ktorú žalovaný predložil k podpisu žalobkyne spolu so zmluvou o úvere, na základe ktorej sú vykonávateľ zrážky zo mzdy je neplatná, nakoľko: - ide o zmluvu formulárovú, žalobkyňa nemala nijakú možnosť ovplyvniť obsah tejto dohody, - dohodu o zrážkach zo mzdy žalovaný predložil k podpisu žalobkyne spolu so zmluvou o úvere a podmienil poskytnutie úveru podpisom tejto dohody, žalobkyňa ak chcela úver získať, musela predloženú dohodu podpísať a nemala možnosť podpis dohody odmietnuť, - v uvedenej dohode bol žalovaný oprávnený doplniť kedykoľvek výšku dlhu, či výšku zrážok, pričom na základe takto uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy sa môže žalovaný voči žalobkyni domáhať úhrady aj nezdokladovaných, sporných, premlčaných, čo neexistujúcich pohľadávok. Žalovaný vo výzve, ale ani v Dohode o zrážkach zo mzdy nešpecifikoval z čoho vyčíslená výška dlhu a vymáhaná suma 6.152,12 € pozostáva, chýba dátum splatnosti úveru a presná špecifikácia dlhu - aké dielčie nároky žalovaný dohodou vymáha - istina (poskytnutý úver), poplatok za poskytnutie úveru, úroky z omeškania (z akej sumy a za aké obdobie) prípadne ďalšie dielčie nároky žalovaného zahrnuté do vymáhanej sumy. Nie je uvedené, ako žalovaný určil výšku mesačnej zrážky v sume 295,49 €, ktorú do dohody doplnil. V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy doplnená žalovaným na sumu 6.152,12 € zabezpečuje neplatnú pohľadávku. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný od nej prijal plnenie na základe bezúročného a bezpoplatkového úveru a neprijateľných zmluvných podmienok a na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Bezdôvodné obohatenie vyčísľuje v sume 3.679,45 € t.j. suma, ktorá bola žalovanému žalobkyňou uhradená zrážkami zo mzdy, vykonávanými na základe Dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č.k. -18 zo dňa 14.02.2018 v právnej veci žalobcu: Q. C. proti žalovaným: 1/ POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 a 2/ Freudenberg Filtration Technologies Slovensko, s.r.o., 916 25 Potvorice 260, IČO: 43 883 419 v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nariadil neodkladné opatrenie s tým, že žalovaný 1/ je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.11.2008, uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom a žalovaný 2/ je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného 1/, vykonávaných na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.11.2008, uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2018.

3. Žalovaný sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobkyne uvedenými v žalobe a zaujal nasledovné stanovisko. Žalovaný poukazuje na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O platnosti jednotlivých časti zmluvy o úvere č. XXXXXXX (teda či zmluva je bezúročná a bez poplatkov alebo nie) už bolo rozhodnuté dňa 20.01.2010, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3530/ B, sp. zn. SR 21565/09, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa ustanovenia ods. 1 „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky")“. ods. 3 „Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.“ Z uvedeného vyplýva, že ak sa v konaní vyskytnú neodstrániteľné nedostatky konania, súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť, ale musí konanie zastaviť v akomkoľvek štádiu konania. Teda uvedené ustanovenie súdu ukladá skúmať podmienky konania v trvaní celého konania. Medzi neodstrániteľné nedostatky v konaní sa okrem iného považuje aj res iudicata. Podľa ustanovenia „Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.“ Nie je pritom rozhodujúce, že skoršie rozhodnutie je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní „Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.“ Súd neraz rozhodoval o námietke veci rozhodnutej až dospel k nasledujúcim záverom: • Žalovaný poukazuje

aj na Uznesenie Nejvyššího soudu ČR, sp.zn. zo dňa 27.06.2013, v ktorom sa uvádza, že „pravomocný rozhodčí nález má účinky pravomocného soudního rozhodnutí a vytváří tudíž překážku věci pravomocně rozhodnuté (rei iudicatae). Okolnost, že rozhodčí nález je případně věcně nesprávný (ba dokonce zmatečný), mu účinky pravomocného soudního rozhodnutí vytvářejícího překážku věci pravomocně rozhodnuté neodnímá.“• V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2002, sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že „právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu (z rovnakého skutku).“ • Obdobný názor zaujal Najvyšší súd SR aj vo svojom Uznesení sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že „právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva.“ • Uznesením Krajský súd v Prešove zo dňa 20. decembra 2011, sp. zn. uviedol v spore o plnenie, v ktorom žalovaný vystupoval na strane žalovanej, rozhodol odvolací súd tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu absolútnej ignorácie skúmania podmienky konania v podobe absencie prekážky právoplatne rozsúdenej veci (Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. decembra 2011, sp. zn. ). Právna povaha rozhodcovského rozsudku sa stala aj predmetom aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, • Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. septembra 2011, sp. zn. - ide o súdne rozhodnutie vo veci, v ktorej na strane oprávneného vystupoval žalovaný; R 46/2012. Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa res iudicata podporuje aj komunitárne a medzinárodné právo. • Ako vyplýva z rozhodnutia ESD vo veci Asturcom (ktoré sa dotýka výkonu rozhodcovského rozhodnutia), smernica č. 93/13/EHS nepriznáva spotrebiteľovi po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo, žiadne osobitné právo. Ani európske právo nenúti súd členského štátu, aby pristúpil k opätovnému preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu, ak by sa tým malo zabezpečiť presadenie sa európskeho práva, čo súdny dvor potvrdil aj v samotnom rozhodnutí Asturcom. Podľa tohto rozhodnutia sa pri posudzovaní, či je vecná kontrola rozhodcovských rozhodnutí exekučným súdom potrebná alebo nie, má aplikovať vnútroštátna úprava pri zohľadnení tzv. zásady procedurálnej autonómie členských štátov. Rozhodnutia rozhodcovských súdov s účinkami právoplatných rozsudkov sa tak podľa súdneho dvora majú kontrolovať iba v tom rozsahu, v akom to pripúšťa vnútroštátne právo. Z uvedeného vyplýva, že smernica č. 93/13/EHS nezakladá právo spotrebiteľa na to, aby exekučný súd podrobil rozhodcovský rozsudok kontrole vecnej správnosti. Podľa názoru žalovaného ten istý predmet konania je daný vtedy ak vyplýva z rovnakého skutku a zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie, t. j. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako odporca má v novom konaní postavenie navrhovateľa. Z Rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil Zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť Rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. S poukazom na uvedené, je žalovaný toho názoru, že ak procesné podmienky nie sú splnené, konanie vykazuje nedostatky. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie a preto by súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. K rozhodcovskej doložke Žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere č. 3231633 (ďalej len „Zmluva“). Pri ich uzatváraní sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Žalovaný so žalobcom pristúpili k podpisu samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia a nasl. o rozhodcovskom konaní. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Priamo na prednej strany Zmluvy o úvere sa uvádza nasledovné: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie Zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby

prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Žalovaný si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 18. VPPÚ a je písaná prehľadne a čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Žalovaný je i naďalej toho názoru, že Žalobca nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pokiaľ by súd nevyhovel argumentácii žalovaného, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre žalovaného, pričom zo (ďalej len ,“) v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho iba obmedziť. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch navyše vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Žalovaný opätovne poukazuje na fakt, že časová verzia predpisu účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere nevylučovala použitie rozhodcovskej doložky a zároveň si dovoľuje tvrdiť, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi žalovaným a Žalobcom je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od žalobcu, aby spory s žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobca má teda ako dlžník kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Skutočnosť, že Žalobca dodatočne usúdil, že dojednanie rozhodcovskej doložky je pre neho subjektívne nevýhodné ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalobca si bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere ako aj VPPÚ. K posúdeniu zmluvy o úvere „Spornú“ zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia . V predmetnom prípade je sporné, v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa, a teda súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú neaplikovateľné. Dňa 07.11.2008 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 796,65 EUR. Nakoľko v zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - zamestnania, je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Podľa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzavretia zmluvy): „Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.“ Zmluva bola uzatvorená v zmysle . . Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, a to 1. písomnú formu, Zákon vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola uzatvorená písomne. Jednostranným príkazom veriteľa platiteľovi mzdy (pravidelného príjmu) takáto dohoda nemôže vzniknúť. Jej obsahom je totiž súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu (ktorý nie je účastníkom tejto dohody) realizoval zrážky v dohodnutej výške a zrazené sumy vyplácal veriteľovi. Práve takýto súhlas bol daný podpisom na dohode, a preto ide o dvojstranný právny úkon, s ktorým sa spájajú následky zabezpečovacieho prostriedku. 2. súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná 3. uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 295,49 EUR. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode musí byť uvedené, v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy. V nijakom prípade nesmú byť zrážky vyššie, než ako ich ustanovuje pre výkon rozhodnutia . Dohoda o vyšších zrážkach by odporovala zákonu, a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolené zrážky neplatná (pozri ). Z toho jasne vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť nie je obligatórna náležitosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Obligatórna náležitosť je výška mesačnej zrazenej sumy. 4. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný, ako to je uvedené v spornej dohode. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Z vyššie uvedeného nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Žalobca jasne mal možnosť súhlasiť/nesúhlasiť alebo odmietnuť / neodmietnuť Dohodu. Je to v nej jasne uvedené a vylučujeme akékoľvek pochybnosti o možnosti odmietnutia dohody. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal

možnosť klient Dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože: a) právny predpis ( ) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia; b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974) a c) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava, IURA EDITION 2006, s. 79). Žalovaný považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy platnú, a teda má za to, že nedošlo k naplneniu „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“ K Dohode o vyplnení zmeniek Zmenka je nesporným cenným papierom vyznačujúcim sa mimoriadnou jednoduchosťou a stručnosťou, a preto používanou aj fyzickými osobami. Z ustanovení Zákona o zmenkách a šekoch ( v znení neskorších predpisov) v žiadnom prípade nemožno vyvodiť spojitosť zmenky iba s podnikateľmi. Proti tomuto argumentu hovorí historický vývoj zmeniek na našom území, jasný text zákona, ako aj dátum vzniku predmetného zákona (t.j. v predrevolučnom období, kedy podnikanie povolené nebolo). Zmenky sú bežne používané aj vo vzťahoch medzi nepodnikateľmi, typicky pri zabezpečovaní pohľadávok z pôžičiek. Treba poukázať na to, že zmenka je cenným papierom, nemôže ísť o zmluvné dojednanie, a teda ani o neprijateľnú podmienku. Ak má osoba zaviazaná zo zmenky námietky voči jej platnosti resp. kauzálne námietky (napr. čo do zániku zabezpečovanej pohľadávky, platnosti dohody o vyplnení zmenky a pod.), nestojí jej nič v ceste takéto námietky uplatniť, a to či už v občianskom súdnom konaní, alebo ešte výhodnejšie v rozhodcovskom konaní, kde neexistuje inštitút zmenkového platobného rozkazu. Z uvedeného vyplýva, že postavenie žalobcu by v rozhodcovskom konaní nebolo v ničom horšie, dokonca možno tvrdiť práve opak. Tvrdenie žalobcu, že takáto dohoda nemá čo hľadať v spotrebiteľských vzťahoch, je neodôvodnené a nepravdivé. Zmenka je totiž cenným papierom, a nie spotrebiteľskou zmluvou, a teda vzťahy zo zmenky nemôžu byť spotrebiteľské. Zákon o zmenkách a šekoch sám ustanovuje, že sa vymáha zmenková suma, zmenkový úrok a zákonný úrok vo výške 6%. Nie je to výmysel veriteľa si takáto nároky uplatňovať. Uplatňuje si len to na čo má zákonný nárok. Úrok vo výške 0,25 % Najvyšší súd SR v početných prípadoch, kde bola obdobná otázka riešená, dospel k záveru, že nie je v rozpore ani s dobrými mravmi, ani poctivými obchodnými stykmi a nie je vonkoncom neprijateľný. Rovnaký názor zaujal aj Vrchný súd v Prahe, ktorý dokonca úrok vo výške 1 % nepovažuje za neprijateľný, čo sa nedá porovnať s úrok 0,25 %. Dohodu o zmenke preto považujeme za platnú a nevidíme nijaký rozpor so zákonom v jej obsahovej stránke. K bezdôvodnému obohateniu

- V zmysle kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. V prospech tvrdení žalovaného svedčí napríklad aj rozsudok Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.12.2011, č.k. -93, podľa ktorého: „Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, dobrovoľné plnenie žalobcu, na čo bol zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom nie je bezdôvodným obohatením žalovaného, nakoľko nešlo o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.“ Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol, a to z dôvodu neodstrániteľnej prekážky veci rozhodnutej.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žaloby s jej prílohami, so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.11.2008, so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 2165/09 zo dňa 20.01.2010, s končeným vyúčtovaním exekučného konania zo dňa 01.03.2016, so Žiadosťou o zrážky zo mzdy zo dňa 06.06.2013, s Dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 07.11.2008, s výpisom zrážok zo dňa 22.11.2017, s vyjadrením žalovaného zo dňa 03.07.2018, s vyjadrením žalobkyne zo dňa 14.05.2020, s vyjadrením a ospravedlnením neúčasti na pojednávaní žalovaného zo dňa 08.06.2020 ako aj s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 10.06.2020 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby. Pridržiava sa aj podaní svojej právnej zástupkyne. Na dopyt súdu, ako došlo k uzavretiu zmluvy, žalobkyňa uviedla, že si našla inzerát na spoločnosť Pohotovosť. Potrebovali peniaze, pretože prerábali dom. Tak im zavolala a pani, ktorá zdvihla telefón jej povedala, že jej má poslať svoje údaje v SMS-ke a že sa jej potom ozve. Ona si asi preverila, či majú bratý nejaký úver a potom jej zavolala, že sa má dostaviť do Trenčína do nejakej budovy, to už si nepamätá. Žalobkyňa tam prišla, pani jej dala papiere, žalobkyňa ich podpísala. Nevie presne aké papiere jej dávala, to bolo asi 7 papierov. Vie, že tam bola suma, úrok, jej údaje. Nepamätá si presne už akú sumu si požičiavala, ale myslí si, že tá suma bola aj s úrokom. Potom išli dole k notárovi, tam podpísala žalobkyňa ďalší papier a potom jej pani kázala ísť von z tej budovy, pani si zobrala tie papiere a povedala jej, že má počkať, nevie, či išla do banky alebo čo a potom jej doniesla peniaze aj s kópiu tej zmluvy. Nepamätám si už presne, koľko peňazí jej dala, to by už šálila. Predsa to bolo na ulici a nechcela peniaze prerátavať. Žalobkyňa v zmluve nič nevypĺňala. Žalobkyňa zmluvu len podpísala. Na ďalšiu otázku súdu, či žalobkyňa začiarkla v zmluve vo formulári ako dôvod úveru zamestnanie, žalobkyňa uviedla: „Nie“. Ďalej žalobkyňa uviedla, že úver si brala na zariadenie domácnosti. Nikto sa jej nepýtal, na čo si úver berie. Ohľadne uzavretia zmluvy žalobkyňa komunikovala len s tou paňou čo jej telefonovala, tam bolo mobilné číslo, tak len s ňou. K ďalšiemu priebehu žalobkyňa uviedla, že odišla a pani jej len povedala, že jej pošlú domov šeky. Každý mesiac jej posielali šek. Potom bola u jej zamestnávateľa kríza v roku 2009, žalobkyňa mala uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, tak ju prepustili, nemohla si v tej dobe nájsť zamestnanie, bola s troma deťmi a s manželom sa akurát rozvádzali a bola vo finančnej kríze, tak sa snažila, či by jej neznížili splátky, komunikovala so žalovaným cez telefón, ktorý bol na tom papieri. Oni jej povedali najprv, že nech posiela čiastku akú môže a potom jej došiel papier, že si žiadajú, aby uhradila celú sumu, ktorú nemala, lebo bola bez príjmu. Potom prestala splácať, lebo nemala z čoho, potom otehotnela, mala materskú, štyri deti. Keď sa znova zamestnala, tak jej došiel exekútor od toho C., to jej mzdárka stŕhala z platu. Potom sa jej to nezdalo, lebo to už bolo dlho a potom už mala na výplatných páskach vyššie sumy, čo jej zrážali. Tak išla za účtovníčkou a tá jej ukázala papier, čo im poslali - dohoda o zrážkach zo mzdy a tam bola suma 6.000,- € aj voľačo, tak si od nej vypýtala predmetný papier a potom navštívila pani advokátku. Žalobkyňa ešte dodala, že keď si brala predmetný úver od žalovaného, bola zamestnaná v M. A. A..P..U.. G. M. G. Z. v období od 01.03.2008 do 15.01.2009. Záverom predstúpila pred súd právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá uviedla, že zotrvávajú na všetkom, čo uviedli písomne. Žalobkyňa ani právna zástupkyňa žalobkyne nemali návrhy na doplnenie dokazovania.

6. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súčasne uviedol, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava predošlých podaní.

7. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX dňa 07.11.2008 na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky, úver v sume 24.000,- Sk (796,65 €). Za poskytnutie úveru žalovaný žiadal od žalobkyne poplatok v sume 22.800,- Sk (756,82 €). Žalobkyňa za poskytnutie úveru mala teda žalovanému splatiť celkovo 46.800,- € (1.553,48 €) v 12-tich mesačných splátkach po 3.900,- Sk (129,46 €) mesačne, počnúc dňom 14.01.2009. Podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tretina poplatku (252,27 €) predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny (504,55 €) zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Pri podpise zmluvy o úvere na zabezpečenie svojich pohľadávok voči žalobkyni zo zmluvy o úvere žalovaný predložil k podpisu žalobkyni dňa 07.11.2008 aj 1/ bianco zmenku a Dohodu o vyplnení zmenky a 2/ Dohodu o zrážkach zo mzdy, v ktorej suma dlhu uvedená nebola, túto sumu mal žalovaný právo doplniť až neskôr (bod 5 VPPPU a bod 1 písm. a) Dohody o zrážkach zo mzdy). Žalovaný podmienil poskytnutie úveru podpisom zabezpečovacích zmlúv.

8. Z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 07.11.2008 vyplýva, že a) veriteľ a dlžník uzavreli zmluvu o úvere č. 3231633 na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 24.000,- Sk (796,65 €) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 22.800,- Sk (756,82 €) t.j. celkovo čistku 46.800,- € (1.553,48 €).

Pre prípad neuhradenia štyroch po sebe idúcich splátkach sa účastníci dohodli na strate výhody splátok, čím sa stal celý dlh splatný naraz. Takisto v prípade omeškania s úhradou dlhu sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy denne; b ) Celková výška pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi predstavuje čiastku .......6.152,12 €..... „(nevyplňovať pri podpise tejto dohody, viď bod č. 5 Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere)“, dopísaná rukou. Ďalej z citovanej dohody vyplýva, že dlžník (žalobkyňa) súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ/vyplácateľ dôchodku: M. A. A..P..U.., A. A. P. X, G. M. G. Z. zrážal mesačne z jeho mzdy/dôchodku čiastku 8.902,- Sk (295,49 €) a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa (žalovaného).

9. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 21565/09 zo dňa 20.01.2010 bolo rozhodnuté, že žalovaná Q. C. je povinná zaplatiť žalobcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, sumu vo výške 1.181,52 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.181,52 € od 19.6.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.181,52 € od 23.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 275,38 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2010.

10. Z Končeného vyúčtovania exekučného konania - daňový doklad zo dňa 01.03.2016 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vyplýva, že bol vymáhaný a vymožený nárok: istina vo výške 1.181,52 €, úroky z omeškania vo výške 706,26 €, trovy konania 275,38 €, prevzatie a príprava právneho zastúpenia 4,68 €, predexekučná upomienka 49,70 €, trovy za spísanie zápisnice 51,07 €, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 €, spolu: 2.330,11 €; trovy súdneho exekútora vo výške 870,11 €, teda spolu predstavuje vymožená exekučná pohľadávka sumu vo výške 3.200,22 €. Nakoľko povinný (žalobkyňa) ku dňu 12.03.2015 uhradila celkovú pohľadávku s trovami exekúcie, exekučné konanie bolo v predmetnej veci ukončené.

11. Na základe Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 06.06.2013, doručenej zamestnávateľovi žalobkyne Y. Y. E. A. A..P..U.., vyplýva, že ho žalovaný vyzval na vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy žalobkyne, pričom výšku mesačných splátok žiadal, aby upravovali podľa príjmu žalobkyne v maximálnej možnej miere, až do úplného splatenia dlhu, t.j. do výšky 6.152,12 €.

12. Podľa , , , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa , v znení účinného v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa , v znení účinného v čase uzavretia zmluvy, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa o spotrebiteľských úveroch znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

21. Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

23. Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

24. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.01.2015 zverejneného ako judikát v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod R77/2015 „Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ústavný súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. sťažnosť sťažovateľky (POHOTOVOSŤ, s.r.o. ) odmietol ako zjavne neopodstatnenú a v otázke res iudicata sa stotožnil s argumentáciou Krajského súdu Prešov, ktorý uviedol, že „...žalovanému treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke.“

26. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. v ustanovení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( ). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprimeraná zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná. Žalobkyňa nemala možnosť túto odmietnuť a preto sa považuje za neplatnú v zmysle . Ide o formulárovú zmluvu, ktorú žalobkyňa ako spotrebiteľ nevedela ovplyvniť a musela ju podpísať v rovnaký deň ako Zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

28. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

29. Ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj preto túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>).

30. Právny úkon je v ustanovení <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.

31. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie

je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

32. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Podľa znenia má byť Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka, ktorú tvoria aj nároky, ktoré nie sú v čase uzatvárania tejto dohody jasné a určité. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania Dohody nemôže vedieť, čo presne bude predmetom prípadných zrážok z jeho mzdy a nemá možnosť sa proti takto uplatneným nárokom brániť. Takéto znenie svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa a navyše spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho neurčitosť aj v zmysle ustanovenia . <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>

33. Vyššie uvedená úverová zmluva je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi veriteľom - žalovaným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom - žalobkyňou ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver. Naviac zo zmluvy nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, rovnako tak nebolo preukázané, že by žalobkyňa potrebovala spotrebiteľský úver pre potreby svojho zamestnania, nakoľko v tom čase bola riadne zamestnaná. S poukazom na skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ j/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dokazovania bolo zistené, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť zaplatením dlžnej istiny, príslušenstva, trov rozhodcovského konania, trov právneho zastúpenia, či exekučných trov už ku dňu 12.03.2015, a nútené vymáhanie prebiehajúce za obdobie od 9/2016 do 10/2017 vo výške 3.679,45 € bolo bezdôvodné, preto súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, čo do výšky istiny, ako aj úrokov z omeškania v súlade s ust. , , ako aj v súlade s ust. nariadenia č. , platného v rozhodnom čase.

34. Podľa § 251 CPS, trovy konania, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. V zmysle , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobkyni patrí proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.