Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/210/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: VATMANN, spol. s r.o., so sídlom v Liptovskom Hrádku, SNP č. 1, IČO:31 735 738, zastúpeného advokátom Mgr. Samuelom Dorociakom, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Belopotockého 720/2, proti žalovanému N.. B.. C.Ú. V., V.. U.. XX.X.XXXX, bývajúcemu v L., G. XXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladislav Sisák, so sídlom v Košiciach, Skladná 14, o zaplatenie 31.384 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -134 zo dňa 12.2.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 31.384 € s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 6.7.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a nárok na paušálnu náhradu vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 31.384 € s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry č. 10201300070 zo dňa 1.7.2013, splatnej 5.7.2013, ktorou žalobca fakturoval odberateľovi N..B.. C. V., V.., F. F., IČO: 108 249 28 náklady na jeden kus kabíny a montáž hasičského auta vrátane lakovania celkovo na čiastku 45.384 €, avšak bola v nej zohľadnená už úhrada podľa zálohovej faktúry č. 201302 vo výške 14.000 €, teda celková čiastka, ktorá sa mala zaplatiť bola 31.384 €. V čase vystavenia faktúry žalovaný podnikal pod uvedeným obchodným menom ako je uvedené vo faktúre, pričom ku dňu 1.3.2016 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania a ako fyzická osoba zodpovedá za dlhy z podnikania celým svojim majetkom. Žalovaný predmetnú faktúru v lehote splatnosti neuhradil, a preto si žalobca proti nemu uplatnil aj nárok z omeškania v zmysle ust. a paušálnu náhradu podľa .

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému včas podal odôvodnený odpor žalovaný s tým, že žalovanú sumu neuznáva, žaloba je nedôvodná a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom v žalobe neobjasnil, z akého titulu mu bola fakturovaná uvedenou faktúrou suma 31.384 €, nepreukázal dôvodnosť tejto faktúry, samotná faktúra predstavovala iba výzvu na plnenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, avšak nepreukazuje dôvodnosť uplatneného nároku. Tvrdil, že medzi ním a žalobcom žiadny právny vzťah nikdy nevznikol, a preto na jeho strane neexistuje povinnosť

akéhokoľvek plnenia voči žalobcovi. Vzhľadom na podaný odpor súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz a vykonal dokazovanie a nariadil pojednávanie vo veci samej.

4. Žalobca v priebehu sporu na pojednávaní uviedol, že nárok, z ktorého si uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy vznikol na základe zmluvy o dielo, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá ústne začiatkom roku 2013. V zmysle tejto zmluvy si strany dojednali, že žalobca zhotoví pre žalovaného dielo, ktoré spočívalo v úprave a stavbe hasičského auta KAMAZ. Na základe toho žalobca v spolupráci s dodávateľmi toto dielo podľa technickej špecifikácie a pokynov žalovaného aj zhotovil. V prvej fáze bola zhotovená nádrž na vodu, pričom po jej zhotovení žalobca žalovanému vyfakturoval sumu 27.176,40 €, ktorú žalovaný riadne a včas zaplatil. V druhej etape bol pre žalovaného zhotovený rám, fakturovanú cenu 1.761,60 € žalovaný v lehote splatnosti uhradil. Neuhradil len sumu žalovanú v tomto spore napriek tomu, že žalobcovi faktúru nikdy nerozporoval, ani ju nevrátil, riadne si ju zaúčtoval, a žalobca je presvedčený, že si uplatnil z nej aj nárok na vrátenie DPH v zmysle platných právnych predpisov. Tvrdil, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva, kde pre žalovaného v zmysle jeho požiadaviek vykonal a dodal práce, ktoré žalovaný nikdy nespochybnil a nespochybnil ani záväzkový právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý takto vznikol. Všetky faktúry, ktoré boli vystavené pred faktúrou č. 10201300070 boli zo strany žalovaného uhradené, pričom aj ostatné skutočnosti týkajúce sa predchádzajúcich faktúr žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal. Nikdy nespochybnil, že mu boli fakturované náklady na jeden kus kabíny a montáž hasičského auta vrátane lakovania podľa jeho požiadaviek a nespochybnil ani to, že na popísané práce žalobca zabezpečil kompletný materiál, pracovnú silu, obrábanie kabíny, zmenu dvier, zmenu dokumentácie počas výroby, lakovanie celej kabíny a to tak vonkajšej, ako aj vnútornej časti kabíny, opravu zle dodaných dielcov, izoláciu pre diely kabíny, stabilizačné rámy pre izoláciu a nespochybnil ani expresné transporty tovarov a kooperáciu z dôvodu kratšieho dodacieho termínu a dodanie konzol na uchytenie rámov, opláštenie nádoby AL plechmi, náklady na zabezpečenie kompletného materiálu, montáž a lepenie kabíny, dodanie hliníkových koncoviek hadíc, nerezových vstupov do nádrže, spojovacieho materiálu a materiálu na kompletné obrábanie hliníkových profilov, výrobu kľúčov na vstupné ventily. Zákazka v tomto popísanom rozsahu pre žalovaného zo strany žalobcu bola riadne vykonaná a vozidlo žalovaným prevzal bez akýchkoľvek výhrad. Žalovaný však zotrval na svojom vyjadrení, že samotná fakturácia ani faktúra pri preukazovaní opaku žiadnu relevanciu nemá, je iba výzvou na plnenie a nepredstavuje existenciu záväzkovoprávneho vzťahu. Pre jeho vznik je totiž nutné, aby došlo k dohode, pričom žalobca takúto dohodu nepreukázal a žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Existenciu takéhoto právneho vzťahu medzi sporovými stranami nedokazujú ani žalobcom navrhnutí svedkovia, ktorých hodnovernosť objasniť predmet sporu žalovaný spochybnil a taktiež nepreukazujú ani tvrdené faktúry v predchádzajúcich obdobiach, pretože nie sú predmetom sporu a neboli ani sporné.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom sporových strán svedkov, ale aj listinnými dôkazmi, vec právne posúdil podľa ustanovení ,,, , , , ,, , podľa ,, , vl. nar. č. , ale aj podľa článku 8 základných princípov , , a . Konštatoval tiež ustanovenie , vzhľadom k tomu, že konanie bolo začaté pred účinnosťou a za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu () konštatoval, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca v konaní tvrdil, že pre žalovaného vykonal na základe ústnej zmluvy o dielo práce na hasičskom aute KAMAZ, tak ako sú uvedené vo faktúre č. 10201300070, ktorú faktúru žalovaný neuhradil. Poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným ani v minulosti pri ich záväzkovo právnych vzťahoch na vykonanie práce neboli uzavreté písomné zmluvy, tvrdil, že od žalovaného obdržal na účet dvakrát sumu vo výške 14.000 € ako zálohu na objednaný tovar

- kabínu hasičského auta, ktorú jedenkrát v hodnote 14.000 € žalovanému ako omylom zaplatenú platbu vrátil a druhú platbu použil ako zálohu na náklady na práce na kabíne tohto hasičského auta, čo sa prejavilo napokon aj vo faktúre, ktorá je predmetom tohto sporu. Naopak, žalovaný tvrdil, že žalobca nemal uzavretú žiadnu zmluvu, nevznikol medzi nimi žiaden záväzkovoprávny vzťah, tvrdil, že zmluvu mal so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM a pokiaľ ide o žalobcu s ním sa dohodol len na tom, že zabezpečí striekanie kabíny auta a pošle mu svojich ľudí na dokončovanie prác do Košíc.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobcom pre žalovaného, ktorý v čase vystavenia faktúry podnikal pod obchodným menom B.. C. V., V.., Transfér Technologií, IČO:10824928, boli vykonané práce vo faktúre uvedené, pričom zo sumy faktúry bola odrátaná záloha vo výške 14.000 € ako náklady na 1 ks kabíny a montáž hasičského auta vrátane lakovania. Nesporné tiež bolo, že

žalovaný uhradil žalobcovi zálohu 14.000 € na jeho účet, čo mal tiež súd preukázané z výpisu účtu žalovaného a keďže táto suma bola uhradená dvakrát, jedenkrát žalobca omylom zaplatenú sumu žalovanému aj vrátil. Žalovaný v konaní síce tvrdil, že tieto peniaze uhradil žalobcovi v dobrej viere, že žalobca a spoločnosť RAUCH SPEKTRUM medzi sebou uzavrú dohodu a medzi nimi to bude vyčistené, avšak toto jeho tvrdenie podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo spôsobilé vyvrátiť to, že peňažné prostriedky v sume 14.000 € boli žalobcovi poskytnuté ako záloha na kabínu, čo vyplýva aj zo samotnej zálohovej faktúry č. 2013002, ako aj z výpisu z účtu žalobcu vedeného v ČSOB. Nebolo sporné ani to, že pred vystavením faktúry č. 10201300070 žalobca vystavil žalovanému ešte dve faktúry a to za náklady na nádrž požiarneho auta KAMAZ v sume 19.176 € a 10201300037 na 1.761,60 €, pričom žalovaný nerozporoval vystavenie týchto faktúr, ani ich úhradu a samotná úhrada bola preukázaná žalovaným predloženou Knihou záväzkov za obdobie roka 2013, kde obidve faktúry boli zaevidované pod internými číslami. Žalovaný v konaní tvrdil, že tieto dve faktúry nie sú predmetom sporu a skutočnosť, že boli žalovaným žalobcovi uhradené nepotvrdzuje existenciu obligačného vzťahu medzi stranami sporu v súvislosti s predmetom tohto sporu, ani dôvodnosť uplatneného nároku zo strany žalobcu v tomto konaní. Súd sa s týmto názorom nestotožnil a práve naopak v súvislosti s vykonanými inými dôkazmi bol presvedčený, že medzi sporovými stranami vznikol záväzkový právny vzťah, z ktorého vznikol žalobcovi nárok na úhradu žalovanej sumy. Vyriešil tak spornú otázku, či bola alebo nebola medzi sporovými stranami uzavretá nejaká zmluva a či z tejto zmluvy vznikla žalovanému povinnosť žalobcovi platiť žalovanú sumu. Po zhodnotení všetkých dôkazov súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami sporu bola uzavretá v ústnej forme zmluva o dielo, ktorú súd posudzoval (vzhľadom na charakter strán sporu v čase jej uzavretia a tým je rok 2013, keď žalobca bol podnikateľom, zapísaný v obchodnom registri a žalovaný podnikal ako živnostník) podľa ustanovení a a nasl..

7. Súd poukázal na to, že ust. o zmluve o dielo nevyžaduje na platné uzavretie zmluvy písomnú formu, postačuje ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán alebo predmetu zmluvy. To platí za predpokladu, že dohoda o cene nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. Vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať v čase vzniku zmluvy nielen počas prípravy a rokovaní o zmluve. Zo záväzkového vzťahu založeného zmluvu o dielo vznikajú oprávnenia a povinnosti zmluvných strán. Osobitosťou právnej zmluvy o dielo je explicitné vyjadrenie uvedené v , ide o oprávnenie zhotoviteľa plniť svoje povinnosti zo zmluvy pomocou inej osoby. Zhotoviteľovi prináleží voľba, či vykoná dielo vlastnými kapacitami alebo či vykonaním diela poverí inú osobu a výber subdodávateľa je v kompetencii zhotoviteľa. V prospech vzniku takejto zmluvy v ústnej forme medzi sporovými stranami v roku 2013, predmetom ktorej bola výroba a zhotovenie hasičského auta KAMAZ pre žalovaného svedčí jednak samotné skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že jednal so žalovaným v roku 2013, ktoré toto jeho tvrdenie potvrdzuje aj výpoveď svedka B.. F. A., ktorý popísal priebeh prác pri výrobe hasičského auta v troch etapách tak, ako to tvrdil aj žalobca, ale aj následnú fakturáciu zo strany žalobcu žalovanému. Už predchádzajúce dve faktúry súvisiace s predmetnou zákazkou potvrdzujú tvrdenie žalobcu o tom, že zhotovenie hasičského auta prebiehalo v etapách tak, ako to žalobca tvrdil v žalobe a tvrdil to aj štatutár žalovaného vo svojej výpovedi. Všetky ostatné dôkazy tiež nasvedčujú pravdivosti tvrdenia žalobcu a to, že existovala predmetná zmluva o diela medzi sporovými stranami, čo potvrdzuje aj zálohová faktúra na sumu 14.000 € ako preddavok na náklady na materiál a okolnosti jej vystavenia a platenia. Svedčí o tom aj list žalovaného zo dňa 7.2.2014 adresovaný žalobcovi, ktorý v spore predložil sám žalovaný a v ktorom je uvedené, že „práce na hasičskom aute ste robili spolu s firmou RAUCH SPEKTUM s.r.o.“.To zároveň nasvedčuje tomu, že žalovaný vykonával práce na dohodnutom diele v ust. v subdodávke so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o. a potvrdili aj svedkovia. Súd poukázal aj na to, že všetky fakturácie za práce a materiál na predmetnom hasičskom aute išli od žalobcu a pokiaľ žalovaný tvrdil, že mal so žalobcom dohodu len na dokončovacie práce do Košíc na hasičskom aute, v konečnom dôsledku aj táto skutočnosť potvrdzuje existenciu zmluvy o dielo medzi sporovými stranami, nakoľko tieto práce sú zahrnuté v predmetnej faktúre, ak by tomu tak nebolo, tak by žalovaný tieto práce žalobcovi uhradil. Pokiaľ ide o cenu diela, táto zmluva bola uzavretá (ako vyplynulo z dokazovania) bez dohody strán o cene diela, čo však nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo a tomu zodpovedá aj to, že práce na diele boli uhrádzané postupne. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania a z hodnotenia dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že základ nároku žalobcu na zaplatenie sumy za ním vykonané práce bol preukázaný. Pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy uvedenej faktúry, žalovaný túto žiadnym spôsobom v konečnom dôsledku nerozporoval, preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú sumu. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s tvrdením žalovaného o tom, že tu absentuje zo strany žalobcu predloženie písomného potvrdenia o prevzatí objednávky, ktoré sa zo

zákona vyžaduje podľa . Uviedol, že úprava zmluvy o dielo v ust. až je komplexná a nemožno ju kombinovať s úpravou zmluvy o dielo v , pretože vzťah k je založený na základe lex specialis, to zn., že niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obch. zákonníka, ak sa riešia aj v . Išlo o zmluvu o dielo medzi podnikateľmi, kde komplexná úprava je v ako špeciálnom právnom predpise a preto sa na tento vzťah aj použije výlučne . V v úprave v časti zmluvy o dielo sa nevyžaduje potvrdenie o prevzatí objednávky ako dôkaz o uzavretí zmluvy o dielo a nevyžaduje sa ani to, aby bol uvedený presný rozsah diela, cena a presný čas zhotovenia diela. Preto obrana žalovaného v tomto smere podľa názoru súdu prvej inštancie bola neúčinná.

8. Súd prvej inštancie uviedol aj to, že návrh žalobcu ohľadne uznania nároku podľa nepovažoval za dôvodný, pretože podľa možno uznať len určitý záväzok a za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v , , teda aj čiastočné splnenie záväzku. Súd mal za to, že v čase, keď dlžník plnil čiastočne záväzok, v tom čase musí byť už výška tohto záväzku určitá, avšak keď žalovaný plnil preddavok vo výške 14.000,-Sk ešte nebola známa výška ceny diela.

9. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s návrhmi žalobcu a žalovaného na ďalšie dokazovanie, ktoré nepovažoval za potrebné vykonať.

10. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s plnením dlžnej sumy, zaviazal ho aj na úrok z omeškania v zmysle platných právnych predpisov od splatnosti faktúry až do zaplatenie. O nároku na paušálnu náhradu vo výške 40 € bolo taktiež rozhodnuté podľa vl. nar. č. .

11. O trovách konania rozhodol súd podľa , a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie podľa , , a . Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vrátane odvolacieho konania. V prvom rade vytýkal súdu prvej inštancie hrubé pochybenie, keď v rámci písomného vyhotovenia napádaného rozsudku v časti poučenia o podaní opravného prostriedku nesprávne a v rozpore s objektívnou skutočnosťou uviedol, že strany sporu, resp. ich zástupcovia sa po vyhlásení rozhodnutia a jeho odôvodnení vzdali práva odvolania, čo nebolo pravdou, žiadna zo sporových strán takýto dispozičný úkon vo vzťahu k predmetnému konaniu nikdy neurobila. Z toho dôvodu žiadal konajúci súd o vydanie opravného uznesenia. V ďalšom odôvodnení odvolania stručne opísal žalovaný priebeh sporu a postup konajúceho súdu, ako aj svoje doterajšie tvrdenia a argumentáciu. Citoval ust. s tým, že zmluva je vždy právnym úkonom dvoch strán, pričom aj jej obsah sa nutne vytvára na prieniku vôle dvoch konkrétne určených kontrahentov a žiadnych iných osôb. To má za následok, že dokazovanie tvrdení o existencii a jednotlivých atribútoch akejkoľvek zmluvy nemôže byť založené na tvrdeniach a dôkazoch dokumentujúcich iba vôľu jedného účastníka tvrdeného obligačného vzťahu, ale každé takéto tvrdenie musí byť objektívne a spoľahlivo preukázané prejavom konsenzu druhého účastníka, ktorý nemôže byť ničím suplovaný. Naďalej tvrdil, že vykonaná fakturácia, ani predložená faktúra žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť uplatneného nároku a naďalej namietal svoju pasívnu legitimáciu pre toto sporové konanie. V zmysle tvrdení žalobcu samotné dielo malo spočívať vo výrobe kabíny hasičského automobilu s tým, že zmluva mala byť uzatvorená medzi sporovými stranami v ústnej forme. Samotná existencia predmetného zmluvného vzťahu a jeho jednotlivé obsahové zložky však boli od samého začiatku sporu medzi stranami sporu sporné. Obsahom dokazovania v priebehu tohto typu sporu bolo dokazovanie, či medzi stranami vznikol nejaký vzťah zo zmluvy o dielo, ale nevyhnutne sa vyžaduje aj to, aby žalobca na báze preukázania konsenzu vôle oboch zmluvných strán verifikoval aj konkrétne atribúty tvrdenej zmluvy, ktoré definujú jeho údajný nárok, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré tvoria predpoklady možnosti domáhať sa požadovaného plnenia, t.j. predpokladu vzniku jeho subjektívneho zmluvného oprávnenia. Žalobca mal teda spoľahlivo preukázať nielen jednostrannú prejavenú vlastnú vôľu, ale aj prejavenú vôľu žalovaného ako svojho údajného zmluvného partnera, čo sa v priebehu tohto sporu nestalo. Súd prvej inštancie popísanú povahu zmluvného vzťahu a zodpovedajúce kritéria dokazovania vôbec nezohľadnil. Závery prijal v mnohom bez adekvátnej opory, ba dokonca v logickom rozpore s

vykonaným dokazovaním a často sa nekriticky stotožnil s vyjadreniami žalobcu bez toho, aby bolo preukázané, že tieto ako súčasť údajnej zmluvy korešpondujú s prejavenou vôľou žalovaného. Následne odvolateľ citoval ust. , s tým, že neobsahuje špeciálnu úpravu následkov v prípade neformálne uzavretej zmluvy o dielo, a preto má žalovaný za to, že bolo potrebné ju posúdiť na základe aplikácie práve ust. . Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie a zdôraznil, že žalobca ako zhotoviteľ bol povinný preukázať obojstranný konsenzus o jednotlivých aspektoch zmluvy, a to bez ohľadu na to, či sa naňho vzťahuje povinnosť vydať písomné potvrdenie objednávky podľa . V ďalšom sa odvolával na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.9.2010, zo dňa 23.5.2012 s poukazom na to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ďalej odvolateľ argumentoval, že pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o cene v predmetnej zmluve nemusela byť dohodnutá, pričom ust. uvádza, že je tomu tak iba vtedy, ak strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Súd však neakceptovateľne opomenul, že aplikácia citovaného ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak dohoda o uzavretí zmluvy o dielo bez určenia ceny, zodpovedá vôli oboch kontrahentov, pričom musí byť zároveň vyjadrená priamo v dotknutej zmluve. Toto nikdy v spore preukázané nebolo, t.j., že žalovaný prejavil vôľu vstúpiť do vzťahu bez dohody o určení ceny za dielo. Absencia dohody o cene za dielo zároveň sama jasne naznačuje, že žalovaným tvrdená zmluva o dielo nikdy nevznikla, nakoľko táto predstavuje jednu z podstatných častí zmluvy o dielo, bez ktorej zmluva ne môže vzniknúť. Záver súdu prvej inštancie preto odvolateľ považuje za výslovne zjednodušený, neadekvátny, a predovšetkým svojvoľný, bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní. Takýto úsudok navyše z hľadiska procesných záujmov neopodstatnene zvýhodňuje samotného žalobcu. Žalovaný v priebehu sporu opakovane totiž poukázal na to, že rokovania, ktoré prebiehali medzi sporovými stranami ohľadne tejto zmluvy nikdy nedospeli do štádia vzniku zmluvy, a teda k dohode, čo akcentoval žalovaný hlavne vo svojom liste zo dňa 7.2.2014 adresovanom žalobcovi. Výpoveď svedka B.. A., žalovaný považuje za nevierohodnú, pretože jeho záujmy boli od začiatku viditeľné so záujmami samotného žalobcu. Poukazoval na vyjadrenia konateľa spoločnosti RAUCH SPEKTRUM, s.r.o. v súvislosti s tým, že poprel existenciu písomnej zmluvy so žalovaným a zároveň nevylúčil existenciu ústnej zmluvy. Odmietol záver súdu prvej inštancie o tom, že keď bolo preukázané, že dielo vykonávali primárne zamestnanci spoločnosti Rauch Spektrum s.r.o., že táto spoločnosť figurovala iba ako subdodávateľ žalobcu. Žalovaný opätovne tvrdil, že do zmluvného vzťahu so žalobcom vstúpil iba v tej časti a v takom vzťahu, že predmetom bolo vykonanie tzv. dokončovacích prác, ktoré nespočívali v samotnej produkcii tejto kabíny hasičského vozidla, ale len vo finálnom zváraní jednotlivých komponentov automobilu, lakovacích prácach a podobne. V prípade zmluvy, ktorej predmetom bola realizácia dokončovacích prác teda išlo o úplne iný druh diela a úplne iný obligačný vzťah, než ten, od ktorého odvodzoval žalobca svoj uplatňovaný nárok v tomto spore. Odmietol záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého existencia dohody o dokončovacích prácach potvrdzuje aj existenciu zmluvy o dielo, ktorá by spočívala vo výrobe danej kabíny hasičského vozidla. Samotná dohoda o dokončovacích prácach, a že žalobca tieto práce aj vykonal ešte neznamená, že mal so žalovaným uzavretú aj zmluvu o zhotovení samotnej kabíny hasičského vozidla. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje teda žalovaný za arbitrárne, nepreskúmateľné, t.j. zaťažené takou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nemožno ani pripustiť súdom realizovanú úvahu, že žalobca má nárok prakticky na akékoľvek plnenie z titulu, že ho sám zahrnul do obsahu ním emitovanej faktúry. Pri konštatovanej dôkaznej nulite faktúr je v reakcii na stanovisko súdu prvej inštancie (podľa ktorého o existencii tvrdenej zmluvy o dielo svedčí aj skutočnosť, že všetky fakturácie spojené s prácou na hasičskom aute vykonával žalobca), že plnenia poskytnuté žalovaným žalobcovi na základe dvoch predchádzajúcich faktúr nikdy netvorili predmet tohto sporu a sú úplne iným zmluvným vzťahom. Dôrazne odmietol, že poskytnutie čiastky 14.000 € by malo predstavovať odplatu zo zmluvy tvrdenej žalobcom. Žalovaný objasnil vo svojej výpovedi na pojednávaní, že ako zmluvný partner spoločnosti Rauch Spektrum s.r.o. disponoval vedomosťou, že medzi uvedenou spoločnosťou a žalobcom, ako jej subdodávateľom, došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov a v dôsledku toho prichádzalo k priamemu ohrozeniu dodržania časového termínu zhotovenia diela, t.j. kabíny, čomu zodpovedá aj uvedená referencia platby pre prijímateľa zo strany spoločnosti Rauch Spektrum s.r.o. Nakoľko si žalovaný uvedomoval, že problémy medzi zhotoviteľom diela a jeho subdodávateľom sa v konečnom dôsledku fakticky najviac negatívne prejavia na jeho vlastnom postavení, rozhodol sa v rámci snahy o promptné preventívne riešenie vzniknutej situácie prispieť k odstráneniu napätia medzi spoločnosťou Rauch Spektrum s.r.o. a žalobcom, v záujme čoho poskytol žalobcovi predmetné peňažné prostriedky v dobrej viere, že ich žalobca použije na úhradu svojich prípadných dlhov voči spoločnosti Rauch Spektrum s.r.o. a tým dôjde k urovnaniu ich naštrbených vzájomných vzťahov.

13. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, odvolacie dôvody použité v odvolaní za nepreukázané a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, jasne a presne poukázal na úvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní spravoval a presne označil rozhodné zákonné ustanovenia, ktoré boli podkladom na jeho zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Žalovaný v priebehu sporu nerozporoval žiadne iné skutkové alebo právne okolnosti len otázku, či bola uzavretá medzi sporovými stranami zmluva o dielo. Žalovaný nerozporoval ani rozsah vykonaných prác, ba ani fakturovanú cenu za dielo. Súd prvej inštancie preto sa správne zaoberal otázkou existencie záväzkového právneho vzťahu a po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru. Poukázal na výpoveď žalovaného na pojednávaní z 21.6.2018, kde evidentne účelovým spôsobom uvádzal, že uzavrel zmluvu o dielo so spoločnosťou Rauch spektrum, s.r.o., pritom nevedel relevantným spôsobom vysvetliť túto skutočnosť, že fakturáciu v priebehu zhotovovania diela uskutočňoval žalobca, pričom jednotlivé faktúry vystavené žalobcom žalovaný aj riadne uhrádzal. Z výpovede štatutára spoločnosti Rauch spektrum, s.r.o. B.. O. L. vyplynulo, že táto spoločnosť sa síce zúčastňovala na zhotovení diela, avšak nikdy žiadnu zmluvu ani v ústnej forme so žalovaným neuzavrela. Všetky žalobcom vystavené faktúry žalovaný evidoval v účtovníctve, dokonca si uplatnil u príslušného správcu dane aj odpočet DPH. Nikdy nerozporoval rozsah vykonaných prác ani cenu diela a skutočnosti uvádzané v odvolaní považuje žalobca za neúčelné a k ním sa podrobne ani vyjadrovať nebude.

14. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne žalobca, ktorý zotrval na svojich argumentoch. Vytýkal nesprávne označenie dátumu doručenia vyjadrenia zo strany žalobcu adresovaného súdu s tým, že lehotu 10 dní na vyjadrenie zmeškal najmenej o 14 dní. Táto lehota mu odpustená nebola a preto navrhol, aby odvolací súd na vyjadrenie žalobcu vôbec neprihliadal. V ostatnom odôvodnení v podstate zotrval na argumentoch, ktoré žalovaný produkoval v priebehu celého konania, ale aj o ktoré sa opieral v odôvodnení svojho odvolania proti predmetnému rozsudku. Dôrazne odmietol invektívne označenie jeho odvolania za účelové a tendenčné a v závere zopakoval svoj odvolací návrh.

15. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania spor podľa prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania v rozsahu vyplývajúcom z , a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto rozsudok potvrdil podľa , keďže z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený 9.7.2020 na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní pred vyhlásením na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (, ).

16. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. , , , . Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , . Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,

prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a . K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pokiaľ posúdil právny vzťah sporových strán výlučne podľa ustanoveí , pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

19. Nesprávne poučenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, namietané žalovaným v odvolaní bolo zhojené opravným uznesením súdu prvej inštancie, k prejednaniu odvolania odvolacím súdom došlo, preto nebolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces.

20. V súvislosti z namietaným nedodržaním lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu zo strany žalobcu odvolací súd uvádza, že táto námietka nemá spôsobilosť eliminovať toto vyjadrenie, keďže ide o lehotu sudcovskú, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní. Ak sa vyjadril žalobca k odvolaniu aj po tejto súdom určenej lehote, avšak pred predložením veci odvolaciemu súdu, súd prvej inštancie postupuje podľa , pričom ustanovenie tým nie je dotknuté.

21. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah ako ústne uzavretú zmluvu o dielo podľa ustanoví úplne správne, podrobne to odôvodnil a odvolací súd v tejto súvislosti už nemá potrebu jeho odôvodnenie dopĺňať a to ani v časti o tom, že zhotoviteľ nemal povinnosť v posudzovanom prípade vydať odberateľovi potvrdenie o prevzatí objednávky. Podstata odlišnosti zmluvy o dielo upravenej v až 643 od zmluvy o dielo upravenej v spočíva v subjektoch zmluvného vzťahu. Podľa ide o vzťah medzi podnikateľom a občanom, kým podľa a nasl. ide o vzťah medzi podnikateľmi uvedenými v (ktorými v čase uzavretia zmluvy sporové strany jednoznačne boli). Úprava zmluvy o dielo v je komplexná, nevyžaduje vydanie potvrdenia o prevzatí objednávky v prípade ústnej formy zmluvy a ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, táto odvolacia námietka žalovaného neobstojí. Ustanovenia zmluvy o dielo (okrem , ktoré je v zmysle kogentné) majú dispozitívnu povahu. Zmluva o dielo sa môže uzavrieť v písomnej forme, alebo v ústnej forme. Nepatrí medzi zmluvné typy, pri ktorých sa na ich platnosť vyžaduje uzavretie v písomnej forme. Ustanovenie o forme zmluvy patrí medzi kogentné ustanovenia. Dohoda o forme zmluvy môže byť výsledkom dohody oboch účastníkov zmluvy, ale aj výsledkom prejavu vôle jednej zmluvnej strany. Pokiaľ však jedna zo zmluvných strán buď pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy, alebo pri rokovaní o jej uzavretí prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, na platnosť jej uzavretia musí byť táto forma dodržaná. Žalovaný ako zmluvná strana však na písomnej forme evidentne netrval, o čom svedčí skutočnosť, že aj predtým vykonané a fakturované práce neboli na báze písomnej zmluvy, ba ani žalovaným uznaná zákazka na tzv. dokončovacie práce nebola v písomnej forme.

22. Žalovaný v konaní nepresvedčil, že by nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že ústna zmluva o dielo bola uzavretá aj bez výslovnej dohody o cene, keďže cena diela pola plnená v etapách podľa vyhotovenia diela, žalovaný v konaní nikdy neuviedol, že cena diela nezodpovedá vykonaným prácam, a pod.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane správne výroku o trovách konania.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s CPS. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspech v ňom mal žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle .

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).