Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/161/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: P.. P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXXX/XX, XXX XX V.-E., právne zastúpeného: JUDr. Henrieta Danišová, advokátka so sídlom Janka Alexyho 7, 841 01 Bratislava, IČO: 17 44 85 65, proti povinnému: Slovenský zväz florbalu so sídlom Junácka 2951/6, 832 80 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 31 795 421, právne zastúpenému: Bardač s. r. o. so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, o vymoženie pohľadávky vo výške 9.960 eur, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Lucia Adamcová, Exekútorský úrad so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. , rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. októbra 2019 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. októbra 2019 vo výške 174,08 eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.1.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 9.960 eur na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. N 711/2012, Nz 19818/2012 vydanej notárom JUDr. Ivanom Macákom dňa 4.6.2012. Dňa 31.01.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdnu exekútorku.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 16.10.2019 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.2.2019 v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. -2, , , Exekučného poriadku, na ust. (ďalej len „“) a vecne tým, že povinný nepreukázal súdu existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, teda že došlo k úhrade pohľadávky oprávneného po vzniku exekučného titulu v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel iný dôvod na zastavenie exekúcie.

3. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil viacerými dôvodmi, jednak tým, že došlo k zániku vymáhaného nároku jeho splnením zo strany povinného ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie; povinný plnil vymáhaný nárok oprávnenému v splátkach na viaceré z bankových účtov určených oprávneným z rôznych bankových účtov povinného; jednak tým, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a to materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu, pretože notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie o vykonateľnosti vykonané skôr, než došlo k vzniku dlhu zo zmluvy o pôžičke s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 31.08.2010 a napokon tým, že aktuálne vedenie povinného nemalo až do

začatia exekúcie vedomosť o existencii tohto záväzku, keďže notárska zápisnica nie je evidovaná v registratúre povinného, pričom pri jej uzatvorení došlo k porušeniu vnútorných predpisov povinného (bod D. vnútornej smernice č. 1/2010 Pravidlá hospodárenia SZFB, kedy zmluvy majúce priamy dopad na zmenu finančného stavu povinného pri plnení nad 700 eur musia byť podpísané dvomi štatutárnymi zástupcami), keď notárska zápisnica bola podpísaná len vtedajším prezidentom povinného. Povinný tvrdil, že splátky dlhu uhradil oprávnenému dňa 27.12.2012 v sume 300 eur; 01.02.2013 v sume 300 eur; 04.03.2013 v sume 300 eur; 03.04.2013 v sume 300 eur; 15.05.2013 v sume 300 eur; 04.06.2013 v sume 300 eur; 03.07.2013 v sume 300 eur; 06.08.2013 v sume 300 eur; 26.09.2013 v sume 150 eur; 26.09.2013 v sume 150 eur; 08.11.2013 v sume 150 eur; 12.11.2013 v sume 150 eur; 03.12.2013 v sume 150 eur; 03.12.2013 v sume 150 eur; 27.12.2013 v sume 150 eur; 27.12.2013 v sume 150 eur; 10.02.2014 v sume 150 eur; 10.02.2014 v sume 150 eur; 06.03.2014 v sume 150 eur; 06.03.2014 v sume 150 eur; 03.04.2014 v sume 150 eur; 03.04.2014 v sume 150 eur; 05.05.2014 v sume 150 eur; 05.05.2014 v sume 150 eur; 04.06.2014 v sume 150 eur; 04.06.2014 v sume 150 eur; 04.07.2014 v sume 150 eur; 04.07.2014 v sume 150 eur; 04.08.2014 v sume 150 eur; 04.08.2014 v sume 150 eur; 05.09.2014 v sume 150 eur; 05.09.2014 v sume 150 eur; 03.10.2014 v sume 100 eur; 03.10.2014 v sume 200 eur; 04.11.2014 v sume 100 eur; 04.11.2014 v sume 200 eur; 03.12.2014 v sume 100 eur; 03.12.2014 v sume 200 eur; 29.12.2014 v sume 100 eur; 29.12.2014 v sume 200 eur; 06.02.2015 v sume 200 eur; 16.03.2015 v sume 200 eur; 01.04.2015 v sume 200 eur; 04.05.2015 v sume 200 eur; 01.06.2015 v sume 200 eur; 07.07.2015 v sume 200 eur; 04.08.2015 v sume 200 eur; 28.08.2015 v sume 200 eur; 02.10.2015 v sume 200 eur; 02.11.2015 v sume 200 eur; 01.12.2015 v sume 200 eur; 30.12.2015 v sume 200 eur; a 03.02.2016 v sume 200 eur, t. j. spolu vo výške 9.800 eur a zvyšok bol uhradený dňa 3.2.2016 a zahrnutý v uhradenej sume 8.107,08 eur; pričom splácanie pôžičky je zrejmé aj z mzdového listu oprávneného, kde sa v položke „Pôžička“ uvádza suma 300 eur a pri jednotlivých výpisoch z účtu možno nájsť popri splátke vymáhaného nároku aj položku vyplatenej mzdy.

4. Oprávnený naďalej trval na vykonaní exekúcie keď prehlásil, že jeho pohľadávka nebola povinným uspokojená; s povinným splátkový kalendár neuzavrel, pričom povinný predloženými výpismi z účtov zavádza; oprávnený bol zamestnancom povinného a výpisy z účtov predložené povinným odzrkadľujú povinným uhradenú mzdu vo výške 1.440 eur mesačne v prospech oprávneného uhrádzanú spôsobom

- časť označená ako úhrada z výplaty na účet č. 1, časť označená ako úhrada z výplaty na účet č. 2, niekedy aj časť označená ako úhrada z výplaty na účet 3, či iné zrážky, zostatok k výplate v hotovosti/na účet a suma 8.107,08 eur je odchodným a preto v žiadnom prípade nejde o splátky dlhu povinného; k jednotlivým tvrdeným splátkam predložil mzdové listy. Oprávnený nesúhlasil ani s ďalšími dôvodmi na zastavenie exekúcie uvádzanými povinným, keďže notárska zápisnica obsahuje všetky Exekučným poriadkom vyžadované náležitosti: právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice; povinným predkladané rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici nemožno na danú exekúciu použiť, keďže citované rozhodnutie krajského súdu vychádza z toho, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici pri uzavretí zmluvy o pôžičke (t.j. v ten istý deň) bolo v čase, keď dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, avšak v tomto prípade povinný prehlásil, že oprávnený mu už požičal finančné prostriedky a zmluva o pôžičke spísaná notársku zápisnicou má len deklaratórny charakter, v ktorej sa konštatuje poskytnutie pôžičky pred podpisom notárskej zápisnice, t.j. finančné prostriedky oprávnený poskytol ešte pred podpisom notárskej zápisnice, teda v čase podpisu notárskej zápisnice dlh povinného voči oprávnenému už existoval a bol určitý. K podpisu notárskej zápisnice vtedajším prezidentom povinného v rozpore s vnútornou smernicou povinného č. 1/2010 Pravidlá hospodárenia SZVB, a k skutočnosti, že notársku zápisnicu nepodpísala za povinného osoba oprávnená sa vyjadril tak, že povinný je občianskym združením založeným podľa zákona č o združovaní občanov, poukázal na veta prvá, , , veta prvá , uvedeného zákona a na stanovy povinného z roku 2012, v zmysle ktorých je štatutárnym orgánom prezident SZFB, ktorý koná a za SZFB a podpisuje listiny, na základe, ktorých dochádza k vzniku, zmene alebo zániku zmlúv a záväzkov, pričom obmedzenie právomocí prezidenta SZFB vnútornou smernicou povinného nemá voči tretím osobám žiadne účinky a teda nemá vplyv na povinnosť povinného vrátiť oprávnenému poskytnutú pôžičku.

5. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom dospel preskúmaním listinných dôkazov, analýzou a porovnaním výpisov z účtov a mzdových listov k záveru, že každá jednotlivá platba zo strany povinného oprávnenému je súčasťou mzdy oprávneného, pričom dlh oprávneného stále trvá a nie je uspokojený ani len sčasti. Listinu vystavenú oprávneným nazvanú „Vec: Žiadosť o zasielanie

peňazí na účet“ vyhodnotil ako žiadosť oprávneného o zasielanie jednotlivých zložiek výplaty na dva rôzne účty a to: sumu 300 eur na účet č. 253040/7300 s VS: 20 32 800 401 a ostatok výplaty na účet č. 1634902959/0200 v nadväznosti aj na znenie Čl. I. bod 7 notárskej zápisnice, pričom povinný nepreukázal opak. Úhrady povinného zo dňa 27.12.2012, 01.02.2013, 04.03.2013, 03.04.2013 každá v sume 300 eur boli realizované v zmysle žiadosti oprávneného na účet č. 253040/7300, pričom v poznámke bolo uvedené MZDA, z čoho vyšší súdny úradník vyvodil, že išlo o zložku mzdy a nie o úhradu dlhu. Pri úhradách na rovnaký účet dňa 15.05.2013, 04.06.2013, 03.07.2013, 06.08.2013, každej v sume 300 eur, s poukazom na Čl. I. bod 5 a bod 7 notárskej zápisnice a znenie žiadosti oprávneného, povinný nepreukázal, že ide o plnenie peňažného dlhu. Rovnako platby preukazované povinným úhradami od 26.09.2013 do 03.02.2016 sú súčasťou mzdy a z výplatných pások vyplýva, že boli zo mzdy zrážané a poukazované na „iný účet“. Poukázal na to, že napríklad pri platbe 27.12.2012 má aj z mzdového listu preukázané, že nejde o povinným tvrdené plnenie peňažného dlhu, pretože z výpisu z účtu k úhrade zo dňa 27.12.2012 vyplýva, že bola uhradená suma 300 eur ako je vyššie uvedené a suma 658,69 eur a z mzdového listu vyplýva, že povinný mal za obdobie 12/2012 tarifnú mzdu 1.444 eur, čistú mzdu 658,69 eur, tak ako bolo prevedené na účet - Pôžička 300 eur, zrážky spolu 300 eur. Z uvedeného mzdového listu vyplýva, že suma označená ako pôžička bola zrazená oprávnenému zo mzdy a oprávnenému na osobný účet uhradená suma čistej mzdy po odčítaní 300 eur. Povinný predložil tento dôkaz, ktorý priamo neguje jeho tvrdenia o úhrade časti peňažného dlhu. K dôkazu povinného - platba povinného zo dňa 3.2.2016 vo výške 8.107,08 eur na účet oprávneného ako je určený v notárskej zápisnici, ktorým povinný preukazoval úhradu zvyšku dlhu v sume 160 eur (9.960 eur - 9.800 eur) uviedol vyšší súdny úradník, že z výpisov účtov ako dôkazov, ktorými povinný preukazoval úhrady peňažného dlhu v splátkach vyplýva, že v každom dátume uvedenom povinným bola na účet oprávneného (účet ako je uvádzaný v notárskej zápisnici a v žiadosti ako účet pre výplatu ostatku výplaty) uhrádzaná aj časť sumy výplaty. Výnimkou je len platba 04.07.2014, kedy bola zvyšná časť výplaty uhradená na účet dňa 3.7.2014. Z Výplatných pások predložených oprávneným za obdobie 9/2013 - 12/2015 považoval súd za preukázané, že platby uvádzané povinným ako úrady dlhu boli zrážkami zo mzdy, ktorá patrila oprávnenému (na výplatných páskach uvádzané ako „Iná zrážka, úhrada z výplaty na účet .....„ alebo „Iná zrážka, úhrada na účet....“). Z výplatnej pásky za obdobie 1/2016 mal súd preukázané, že čistá mzda vo výške 8.450,25 eur pozostávala z odstupného (pred zrážkami 8.561,58 eur), mesačnej mzdy, náhrady mzdy za dovolenku a z preplatenia nevyčerpanej dovolenky. Z povinným predloženého dôkazu o úhrade zo dňa 3.2.2016 vo výške 8.107,08 eur (7.807,08 eur + 300 eur) a z rovnakého dňa vo výške 200 eur súd vyhodnotil, že ide o inú zrážku - úhradu zložky mzdy (aj odstupného) na výplatný účet č. 253040/7300 ako vyplýva z výplatnej pásky. Po preskúmaní všetkých platieb zo strany povinného dospel k záveru, že povinný nepreukázal, že by plnil svoj dlh voči oprávnenému. S argumentom povinného ohľadom materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu odkazujúceho na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesenie sp. zn. zo dňa 31.8.2010, kedy k spísaniu notárskej zápisnice nemôže dôjsť skôr než k vzniku dlhu sa vysporiadal tak, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, obsahuje právny záväzok, je v nej riadne označená a individualizovaná oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, pričom rozhodnutie predložené povinným sa netýka totožnej veci, keďže v tomto konaní je predmet plnenia - dlh povinného dostatočne určitý a poskytnutá suma pôžičky bola aj preukázateľne vyplatená povinnému. K argumentu povinného týkajúcemu sa „nedostatočnosti“ podpisu notárskej zápisnice, čím podľa povinného malo dôjsť k porušeniu vnútornej smernice povinného, uviedol, že táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu oprávneného, keďže za povinného konal jeho štatutárny orgán - prezident. Povinný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie.

6. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa 04.11.2019 sťažnosť, ktorou žiadal, aby sudca napádané uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví a povinnému voči oprávnenému prizná nárok na náhradu trov exekúcie a súčasne zaviaže oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Sťažnosť odôvodnil tým, že napádané rozhodnutie považuje za nezákonné, keďže v ňom súd ním predložené dôkazy nevyhodnotil správne, čo vyústilo do vydania nesprávneho napadnutého uznesenia a zopakoval dôvody neprípustnosti vedenia exekúcie tvrdené už v návrhu na zastavenie exekúcie. Naďalej trval na tom, že nárok oprávneného zanikol plnením zo strany povinného pred začatím exekúcie v splátkach v období od 27.12.2012 do 03.02.2016 spolu vo výške 9.800 eur a zvyšok platby mal byť obsiahnutý

v platbe povinného voči oprávnenému zo dňa 3.2.2016 vo výške 8.107,08 eur. Podľa neho exekučný súd prehliadol, že zo samotného mzdového listu oprávneného vyplýva položka "Pôžička" vo výške 300 eur, kedy išlo o mesačnú splátku vymáhaného nároku, ktorá zodpovedá platbám z výpisov z účtu. Súčasne výška tejto sumy korešponduje s obsahom listu oprávneného označeného ako "Žiadosť o zasielanie financií", podľa ktorého časť v sume 300 eur sa má poukazovať na účet 253040/7300 a zvyšok na účet č. 1634902959/0200. Podľa neho uvedenému zodpovedá aj listina povinného označená ako "zaradené úhrady z miezd" z 21. decembra 2012, kde sa uvádza položka "Pôžička - 1" v prípade sumy 300 eur a účtu s. č. 253040/7300. Opätovne namietal, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom (materiálne nevykonateľná), podľa neho sa súd v napádanom rozhodnutí s týmto argumentom a tiež s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 31.8.2010, nedostatočne vysporiadal. Podľa krajského súdu „notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne a preto by mala byť na základe takéhoto exekučného titulu nesprávne nariadená exekúcia v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu účastníkov zastavená“. Povinný trval na tom, že v tomto exekučnom konaní ide o totožný prípad ako vo vyššie uvedenom konaní, o ktorom rozhodoval krajský súd, keďže notárska zápisnica deklaruje, že v deň jej spísania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pričom povinný sa zaviazal súhlasiť s vykonateľnosťou k plneniu dlhu, ktorý ešte neexistoval a mal len v budúcnosti vzniknúť, čiže vyhlásenie o vykonateľnosti exekučného titulu bolo uskutočnené v ten istý deň, kedy bola zmluva o pôžičke uzatvorená. Ďalej uvádzal, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke považuje za pochybné a v rozpore so zásadami odbornej starostlivosti, pretože povinný nemal dôvod si od oprávneného požičiavať peňažné prostriedky, keďže disponoval dostatkom prostriedkov, ďalej vypožičanie peňažných prostriedkov od oprávneného ako fyzickej osoby považuje za neobvyklé, podľa neho išlo o "fingovaný prevod", keďže peňažné prostriedky mal podľa notárskej zápisnice poskytnúť oprávnený povinnému v hotovosti pri uzatvorení zmluvy o pôžičke, avšak povinný ich mal plniť oprávnenému bezhotovostne na účet. Poukázal na to, že konanie prezidenta povinného pri uzatvorení zmluvy o pôžičke bolo v rozpore s bodom D. vnútornej smernice č. 1/2010 Pravidlá hospodárenia SZFB, podľa ktorej zmluvy, ktoré majú priamy dopad na zmenu finančného stavu povinného nad 700 eur musia za povinného podpísať dvaja štatutárni zástupcovia a to prezident povinného alebo viceprezident a generálny sekretár povinného.

7. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že navrhuje sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a priznať oprávnenému náhradu trov konania za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného. Oprávnený uviedol, že napádané uznesenie považuje za vecne správne, podrobne a logicky zdôvodnené, kedy sa súd vysporiadal so všetkými námietkami povinného z návrhu na zastavenie exekúcie, je preskúmateľné a nie je zaťažené žiadnou vadou, pre ktoré by mohlo byť zrušené či zmenené, pričom povinný v sťažnosti zopakoval dôvody z návrhu na zastavenie exekúcie, pričom ani teraz neuniesol dôkazné bremeno a uvedené dôvody nepreukázal. Zotrval na svojej argumentácii týkajúcej sa materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu uvedenej vo vyjadrení sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie majúc za to, že exekučný súd sa s touto námietkou povinného v napádanom rozhodnutí dostatočne vysporiadal. Podľa neho koná povinný účelovo, keď zamieňa úhradu mzdy so splátkami dlhu, pričom si povinný protirečí, keď na jednej strane uvádza, že ním uvedené platby sú plnením vymáhaného nároku, ale vzápätí napáda samotný exekučný titul s tvrdením, že ho podpísala neoprávnená osoba. Z výpisov z účtov predložených povinným a z mzdových listov vyplýva len úhrada čistej mzdy oprávneného, pričom povinný iné nepreukázal.

8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

13. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany povinného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Povinný tvrdil, že ním predložené dôkazy súd nevyhodnotil správne. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. V danom prípade však vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

17. Povinný v sťažnosti zopakoval dôvody neprípustnosti vedenia exekúcie tvrdené už v návrhu na zastavenie exekúcie, keď sa proti exekúcii bránil v prvom rade tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu splnením dlhu, konkrétne plnením zo strany povinného pred začatím exekúcie v splátkach v období od 27.12.2012 do 03.02.2016 spolu vo výške 9.800 eur a zvyšok v sume 160 eur mal byť obsiahnutý v platbe povinného voči oprávnenému zo dňa 3.2.2016 vo výške 8.107,08 eur. V zmysle ustálenej súdnej praxe dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia povinného o zániku dlhu podľa príslušných hmotno-právnych ustanovení zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného. Exekučný súd nevyhľadáva dôkazy o splnení dlhu za povinných. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie na svoje tvrdenie o úhrade pohľadávky oprávnenému na jeho bankový účet po vzniku exekučného titulu a pred začatím exekúcie predložil výpisy z účtu, na podklade ktorých posielal oprávnenému finančné prostriedky. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci na tom základe, že na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 4. júna 2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom spísanej do notárskej zápisnice č. N 711/2012, Nz 19818/2012 notárom JUDr. Ivanom Macákom dňa 4. júna 2012 požičal oprávnený povinnému bezúročnú pôžičku vo výške 9.960 eur jednorázovo v hotovosti a v celej výške k rukám dlžníka za účelom vrátenia financií na štátny účet, ktorú sa povinný zaviazať vrátiť oprávnenému do 4. júla 2012 jednorazovo v plnej výške buď v hotovosti alebo na účet veriteľa číslo 1634902959/0200 vedený vo VÚB, a.s. Z exekučného titulu vyplýva vyhlásenie povinného, že dňa 4.6.2012 prevzal od oprávneného pôžičku vo výške 9.960 eur v hotovosti v plnej výške pri podpise zmluvy, čo potvrdil podpisom zmluvy o pôžičke, ďalej vyhlásenie povinného o uznaní dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke čo do dôvodu a výšky a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V zmysle bodu 7 zmluvy o pôžičke, všetky zmeny a doplnky tejto zmluvy musia byť vyhotovené v písomnej forme a nadobúdajú

účinnosť podpísaním oboma zmluvnými stranami. Pod riadne a včas zaplateným dlhom sa v zmysle čl. II. bod 2 zmluvy o pôžičke rozumie, že dlh bude najneskôr ku dňu jeho splatnosti, tj. najneskôr do 4.7.2012 zaplatený v hotovosti v plnej výške k rukám veriteľa alebo pripísaný na účet veriteľa uvedený vyššie. Súd v sťažnostnom konaní má za to, že vyšší súdny úradník sa v napádanom rozhodnutí vysporiadal s každou jednou platbou a mzdovým listom v období od 27.12.2012 do 03.02.2016, tieto vzájomne porovnal a vyhodnotil, že každá jedna platba povinného je súčasťou mzdy poskytnutej oprávnenému, pričom súd v tejto časti odkazuje na odôvodnenie vyššieho súdneho úradníka. Nemožno súhlasiť s tvrdením povinného uvádzaným v sťažnosti, že súd v napádanom rozhodnutí prehliadol položku mzdového listu nazvanú "Pôžička" vo výške 300 eur. Vyšší súdny úradník sa s uvedeným tvrdením povinného vysporiadal, keď z mzdových listov zistil, že suma označená ako pôžička bola zrazená oprávnenému zo mzdy a oprávnenému na osobný účet uhradená suma čistej mzdy po odčítaní 300 eur. Vyšší súdny úradník poukázal aj na to, že napríklad pri platbe zo dňa 27.12.2012 mal aj zo mzdového listu preukázané, že nejde o povinným tvrdené plnenie peňažného dlhu, pretože z výpisu z účtu k úhrade zo dňa 27.12.2012 vyplýva, že bola uhradená suma 300 eur ako je vyššie uvedené a suma 658,69 eur, pričom z mzdového listu vyplýva, že povinný mal za obdobie 12/2012 tarifnú mzdu 1.444 eur, čistú mzdu 658,69 eur, tak ako bolo prevedené na účet - pôžička 300 eur, zrážky spolu 300 eur. Listinu vystavenú oprávneným nazvanú „Vec: Žiadosť o zasielanie peňazí na účet“ vyhodnotil vyšší súdny úradník správne ako žiadosť oprávneného o zasielanie jednotlivých zložiek výplaty na dva rôzne účty a to: sumu 300 eur na účet č. 253040/7300 s VS: 20 32 800 401 a ostatok výplaty na účet č. 1634902959/0200 v nadväznosti aj na znenie čl. I. bod 7 zmluvy o pôžičke, kedy ak by malo ísť o zmenu alebo doplnok zmluvy o pôžičke, muselo by uvedené byť vyhotovené v písomnej forme podpísané oboma zmluvnými stranami a keď vyhodnotil, že povinný opak nepreukázal. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver, že povinný nepreukázal dôvody vedúce k zastaveniu exekúcie.

18. Súd v sťažnostnom konaní nesúhlasí s tvrdením povinného, že sa súd v napádanom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s tvrdenou materiálnou nevykonateľnosťou exekučného titulu a s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 31.8.2010, na ktoré odkazoval povinný. Povinný trval na tom, že v tomto exekučnom konaní ide o totožný prípad ako vo vyššie uvedenom konaní, o ktorom rozhodoval krajský súd, keďže notárska zápisnica deklaruje, že v deň jej spísania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pričom povinný sa zaviazal súhlasiť s vykonateľnosťou k plneniu dlhu, ktorý ešte neexistoval a mal len v budúcnosti vzniknúť, čiže vyhlásenie o vykonateľnosti exekučného titulu bolo uskutočnené v ten istý deň, kedy bola zmluva o pôžičke uzatvorená. Vyšší súdny úradník v napádanom rozhodnutí posúdil, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní je materiálne vykonateľná, keďže obsahuje právny záväzok, je v nej riadne označená a individualizovaná oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, pričom rozhodnutie predložené povinným sa netýka totožnej veci, keďže v tomto konaní je predmet plnenia - dlh povinného dostatočne určitý a poskytnutá suma pôžičky bola aj preukázateľne vyplatená povinnému (povinný vyplatenie pôžičky podpísal). Súd v sťažnostnom konaní má za to, že vyšší súdny úradník v napádanom rozhodnutí dospel k správnym záverom, ktoré aj dostatočne odôvodnil a súčasne dáva do pozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.07.2000, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici; to, že dlh povinného nebol splatný v okamihu jej vyhotovenia, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici. Súd ďalej konštatuje, že v zmysle ust. podmienil neplatnosťou právneho úkonu také uznanie dlhu v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, avšak v danom prípade bola suma pôžičky preukázateľne vyplatená povinnému, keď povinný v notárskej zápisnici prehlásil, že oprávnený mu už požičal finančné prostriedky, čím zmluva o pôžičke spísaná notársku zápisnicou má len deklaratórny charakter, v ktorej sa konštatuje poskytnutie pôžičky pred podpisom notárskej zápisnice, teda v čase podpisu notárskej zápisnice dlh povinného voči oprávnenému už existoval a bol určitý. Tvrdenie povinného, že celá pôžička

- transakcia je neobvyklá a fingovaná (pretože povinný nemal dôvod si od oprávneného požičiavať peňažné prostriedky, keďže disponoval dostatkom prostriedkov), pričom ďalej spochybňoval aj spôsob poskytnutia a vrátenia pôžičky, považuje súd len za domnienku povinného nepodloženú a nepreukázanú dôkaznými prostriedkami. Navyše na rozdiel od tvrdenia povinného, mal povinný v zmysle čl. II. bod 2 notárskej zápisnice na výber, či pôžičku splatí v hotovosti alebo na účet oprávneného. V súvislosti s

prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím súd ďalej poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

19. Rovnako sa vyšší súdny úradník v napádanom rozhodnutí vysporiadal aj s argumentom povinného týkajúcim sa „nedostatočnosti“ podpisu notárskej zápisnice, čím podľa povinného malo dôjsť k porušeniu vnútornej smernice povinného, keď uviedol, že táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu oprávneného, keďže za povinného konal jeho štatutárny orgán - prezident. Závery vyššieho súdneho úradníka sú v súlade so zákonom, kedy v zmysle -4 v znení neskorších predpisov ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. (1) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. (2) Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. (3) Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje. (4) Na základe uvedeného neobstoja tvrdenia povinného, i keď konanie prezidenta povinného pri uzatvorení zmluvy o pôžičke bolo v rozpore s bodom D. vnútornej smernice č. 1/2010 Pravidlá hospodárenia SZFB, podľa ktorej zmluvy, ktoré majú priamy dopad na zmenu finančného stavu povinného nad 700 eur musia za povinného podpísať dvaja štatutárni zástupcovia a to prezident povinného alebo viceprezident a generálny sekretár povinného, uvedené obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu nakladať s finančnými prostriedkami nad 700 eur, zaväzuje povinného, aj keď jeho štatutárny orgán prekročil svojím konaním rozsah svojich právomocí, pričom uvedeného obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať nie je účinné voči oprávnenému ako tretej osobe.

20. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník dospel k správnemu záveru, že povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu tak, ako ich tvrdil povinný, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16.10.2019 ako nedôvodnú zamietol.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

25. Oprávnený si vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekúcie za jeden úkon právnej služby a to za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že v zmysle Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie sa oprávneného k sťažnosti povinného vo výške 174,08 eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon v sume 135,27 eur, z režijného paušálu za rok 2019 v sume 9,80 eur a z 20 % DPH v sume 29,01 eur. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.