Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-59-2020.pdf
PDF · 99 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/ X K. Z. zastúpeného advokátom JUDr. Peter Vachan, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35807598, v konaní o určenie, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 13. februára 2020 č.k. 14Csp/234/2017-94
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Trebišov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 905400070 zo dňa 28.08.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Žalobca odôvodnil v konaní uplatnený nárok absenciou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.), nesprávne a v neprospech spotrebiteľa uvedenou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) zmluvy, ako aj neprimeranou a dobrým mravom odporujúcou úrokovou sadzbou úveru 68% ročne.
3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4.10.2018 č.k. 14Csp/234/2017-50 žalobu zamietol vychádzajúc z názoru, že pokiaľ žalobca v petite žaloby uviedol, že sa domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy č. 905400070 zo dňa 23.8.2015, aj keď predložil listiny o uzavretí zmluvy č. 905400070 zo dňa 28.08.2015, tak neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.7.2019 č.k. 2Co/78/2019-68 zrušil uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces poukazujúc na to, že z obsahu listinných dôkazov vyplývalo, že žalobca sa dopustil len zrejmej nesprávnosti pri vymedzení údajov zmluvy, a nebolo na mieste uplatňovať zásady dôkazného bremena, ale súd bol povinný postupovať podľa § 129 Civilného sporového poriadku (CSP). Nakoľko žalobca v priebehu odvolacieho konania upravil identifikačné údaje zmluvy zodpovedajúco predloženým listinným dôkazom, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie skúmať, či posudzovaná zmluva spĺňa náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., resp., či jej ustanovenia neodporujú zákonu alebo dobrým mravom, z ktorých dôvodov ide o zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.
4. V opätovnom konaní súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 905400070 zo dňa 28.8.2015 (ďalej „zmluva“) bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600 €, ktorý mal vrátiť v celkovej výške 1176 € do 28.8.2016 pri úroku 68% ročne vyčíslenom na sumu 408 €, a za odplatu 168 €, ktorá odplata mala predstavovať RPMN 28%. Podľa splátkového kalendára žalobca mal dlh uhrádzať v 12-tich mesačných splátkach vo výške 98 € so splatnosťou od 7.10.2015 do 7.9.2016.
5. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa § 1, § 2, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., aplikujúc tiež ustanovenia o dobrých mravoch a platnosti právnych úkonov podľa § 3 a § 39 OZ. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 z 22.8.2018 konštatoval, že nie je možné vysloviť bezúročnosť, či bezpoplatkovosť zmluvy pre absenciu členenia splátok dlhu na jednotlivé jej zložky, avšak dospel k záveru, že v zmluve absentuje resp. je uvedená nesprávna hodnota RPMN, nakoľko pokiaľ samotná zmluva uvádza RPMN 28 %, chýbajú akékoľvek informácie o údajoch, ktoré do výpočtu RPMN vstupovali, pričom úrok z úveru predstavuje až 68% ročne. Poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/173/2003, 1MCdo/1/2009 dohodu o úrokovej sadzbe úveru považoval za odporujúcu dobrým mravom, a preto absolútne neplatný právny úkon, pretože viac ako 6-násobne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk, ako vyplývali zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska, poskytovaných na úvery v čase uzavretia zmluvy 28. 8. 2015. Z uvedených údajov zistil, že u obdobných typov spotrebiteľských úverov, aký bol poskytnutý žalovanému, úroková sadzba pri splatnosti do jedného roka činila 8,51% ročne a pri splatnosti od 1 do 5 rokov, úroková sadzba predstavovala 10,24% ročne. So záverom, že zmluva pre nedostatky v dohode o úrokoch a RPMN nespĺňa náležitosti stanovené zákonom, vyhovel žalobe a podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. určil, že ide o zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Aplikujúc § 255 ods. 1 CSP priznal plne procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo rozhodnutie súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.
7. Odvolateľ nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne dôvodiac, že žalobca ako spotrebiteľ vzal na vedomie, že RPMN sa vypočíta podľa vzorca uvedeného vo všeobecných obchodných podmienkach v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, keď RPMN 28% uvedená v zmluve zohľadňovala jednorázovú úhradu dlhu, až následne bola uzavretá dohoda o splátkach, čo znamenalo nárast RPMN na 300,29%. Hodnota RPMN zodpovedala vzorcu na jej výpočet uvedený v prílohe k zákonu č. 129/2010 Z.z. a žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že RPMN je nesprávna. Namietal tiež vyhodnotenie úrokovej sadzby úveru ako neprimeranej, pretože u nebankových subjektov nemožno výšku odplaty odvodzovať od výšku úroku požadovaného bankami, ale od výšky úrokov požadovaných obdobnými podnikateľskými subjektami. Poplatok za poskytnutie úveru hodnotil rovnako ako primeraný, odrážajúci postavenie žalovaného ako nebankového subjektu, ktorého podnikateľské náklady a riziko podnikania sú odlišné oproti bankám. Zdôraznil, že žalobca voči zmluve nenamietal, finančné prostriedky prevzal, od zmluvy neodstúpil, teda nepovažoval podmienky zmluvy za neprimerané.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu hodnotil rozsudok súdu ako vecne správny, preto ho žiadal potvrdiť a priznať mu náhradu vzniknutých trov. S odkazom na zákonnú úpravu (zákon č. 129/2010 Z.z. a nar. vl. č. 87/95 Zb.) považoval argumentáciu žalovaného za odporujúcu právu, keďže hodnota RPMN musí odrážať všetky v zmluve dohodnuté poplatky a úroky, a pokiaľ bola úroková sadzba na úrovni 68% ročne, RPMN 28% bola zjavne nesprávnym údajom. Ak by sa malo vychádzať z hodnoty RPMN 300,29% ročne uvádzanej žalovaným, táto prevyšovala zákonom určenú maximálnu hodnotu tj dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobných typoch úveru ako boli poskytnuté žalobcovi, čo rovnako zakladá jej nesprávnosť, a teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Celková odplata zo zmluvy uvedená v sume 576 € dosahuje takmer 100% sumy poskytnutého úveru 600 €, čo na obdobie splatnosti jedného roka, za ktoré bola odplata dohodnutá, znamená až úžerné protiplnenie, a teda neplatný právny úkon.
9. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9. júla 2020 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade, ak v dôsledku nesprávneho postupu súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prihliada na skutočnosti, ktoré neboli preukázané alebo sú nesprávne skutkové zistenia výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny predpis, tento ale bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
14. Žalovaným tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v zhode so zásadami § 191 a §192 CSP a vyvodil z nich správne skutkové zistenia, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, ktoré aj správne interpretoval, a nebola zistená žiadna iná vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. Strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., žalobca v postavení spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa (§ 52 OZ). V zmysle ustanovení zmluvy zo dňa 28.08.2015 vyhotovenej na formulárovej predtlači predloženej žalobcovi na podpis, bola mu poskytnutá finančná čiastka vo výške 600 €, za odplatu v hodnote 576 €, ktorá odplata zodpovedala úroku 68 % ročne vyčíslenom na obdobie jedného roka v hodnote 408 € a poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 168 €. Peňažné prostriedky vrátane odplaty mal žalobca vrátiť jednorázovo do 28.8.2016, RPMN zmluvy činila 28%. V ten istý deň bola uzavretá stranami sporu aj Dohoda o splátkach, podľa ktorej mal žalobca dlh uhradiť v 12-tich splátkach po 98 € mesačne so splatnosťou prvej splátky 7.10.2015 a splatnosťou poslednej splátky 7.9.2016. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému v postavení veriteľa, nevznikol zo zmluvy nárok na úroky a poplatky z dôvodu neprimeranej odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a z dôvodu absencie RPMN resp. zavádzania o hodnote RPMN, ktorá je uvedená v neprospech spotrebiteľa. S uvedenými závermi sa odvolací súd stotožňuje.
16. Povinnosť na uvedenie určitej a zrozumiteľnej hodnoty RPMN v zmluve vyplývala z § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
17. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
18. RPMN v zmysle zákonnej definície vyplývajúcej zo zákona č. 129/2010 Z.z. v sebe zahŕňa všetky náklady, ktoré je povinný spotrebiteľ veriteľovi uhradiť, teda aj úroky a akékoľvek ďalšie finančné náklady spojené s poskytnutím úveru. Vychádzajúc zo zákonného obsahu pojmu RPMN a celkových nákladov, je aj bez bližšie konkretizovaného výpočtu zrejmé, že údaj RPMN zmluvy vo výške 28 % nemôže zodpovedať skutočnosti, pokiaľ je vyššia úroková sadzba samotného úveru, ktoré úroky tvoria súčasť celkových nákladov spotrebiteľa a predstavujú až 68 %. Niet tak žiadnych pochybností o tom, že v posudzovanej zmluve nie je uvedený korektný a správny údaj RPMN tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., pretože RPMN neodzrkadľuje reálny obsah práv a povinností spotrebiteľa a neinformuje ho o skutočných nákladoch úveru. Údaj RPMN je nesprávny a uvedený v neprospech žalobcu - spotrebiteľa, preto sa podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva považuje za zmluvu bez poplatkov a bez úrokov. Ak žalovaný odkazuje na inú hodnotu RPMN 300,29% ročne, v súvislosti s dohodou strán sporu o splátkach, žiadna taká informácia sa v zmluve nenachádza, a pokiaľ k uvedenej informácii o hodnote RPMN mal žalobca dospieť sám, výpočtom podľa vzorca obsiahnutého vo všeobecných obchodných podmienkach ako to vyplýva z tvrdení žalobcu, dokazuje to len skutočnosť, že žalovaný predkladal spotrebiteľom na podpis zmluvy neobsahujúce zákonom vyžadované náležitosti. Aj v prípade, ak by zmluva obsahovala údaj o hodnote RPMN 300,29% ročne, išlo by o odplatu odporujúcu zákonnej úprave účinnej v čase uzavretia zmluvy (§ 1a nar. vl. č. 87/95 Z.z.), podľa ktorej odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. V rozhodnom čase sa dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN pohyboval na úrovni 40%. Z uvedených dôvodov zisk žiadaný žalovaným od spotrebiteľov, ktorý sa premieta do hodnoty RPMN 300,29% a odráža úrokovú sadzbu 68% ročne, nemožno hodnotiť inak ako neprimeraný a odporujúci dobrým mravom.
19. Pojem dobrých mravov odráža prevažujúcu mienku rozhodnej časti spoločnosti o tom, aký má byť výkon práv vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, aby tento bol v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku, ako sú zásady slušnosti, poctivosti, čestnosti, dôvery a podobne. Za výkon práva s dobrými mravmi je teda možné považovať aj konanie, pri ktorom veriteľ postupom obchádzajúcim zákon, či mariacim jeho zmysel a účel, poškodzuje či znevýhodňuje povinnú stranu v postavení spotrebiteľa. Je prirodzené, že nebankové subjekty môžu mať so svojou činnosťou spojené vyššie náklady, čo však neznamená, že v neakceptovateľnom rozsahu zneužívajú situáciu na finančnom trhu (napr. že spotrebiteľovi by nebol poskytnutý úver zo strany banky) do takej miery, že úroky dosahujú takmer 7- násobok úrokov v peňažných ústavoch. Snaha veriteľa, ktorého základným zdrojom obchodnej činnosti je požičiavanie finančných prostriedkov, o dosiahnutie zisku je prirodzená, avšak zisk musí byť úmerný poskytovanej finančnej čiastke a situácii na finančnom trhu, nie prejavom zneužitia nedostatku finančných prostriedkov u spotrebiteľa. Z konania veriteľa nemôže vyplývať zjavné zneužitie dominancie v hospodárskych finančných vzťahoch, ktoré mu umožňuje dosahovať neprimerane vysoké zisky v rozsahu viac ako 50% poskytnutej finančnej čiastky ročne, čo nie je úmerné ani ziskom dosahovaným na akciových trhoch. Sumu odplaty 68% ročne dohodnutú so žalobcom je preto dôvodné považovať za odporujúcu princípom dobrých mravov i poctivého obchodného styku.
20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené ako zákonné a vecne správne. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania podľa § 255 ods. 1 CSP vychádzajúce zo zodpovednosti strán sporu za výsledok konania, keď plný procesný úspech žalobcu v spore, zakladá jeho nárok na náhradu trov proti žalovanému v rozsahu 100%.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zhode s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný ako odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, nevznikol mu preto nárok na náhradu trov, a tento patrí v plnom rozsahu 100% procesne úspešnému žalobcovi.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).