Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoCsp-20-2023.pdf
PDF · 111.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/20/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo Komárno, so sídlom Zimná 16, 945 01 Komárno, IČO: 00 170 984, zastúpeného JUDr. Matejom Pekarikom, advokátom so sídlom Výpalisko 19, 940 02 Nové Zámky, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX A. D. E. XXX, zastúpeným KESZEGH & PUSKÁS advokátska kancelária so sídlom Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 42 162 891, o zaplatenie sumy 1.106,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14Csp/138/2021-204 zo dňa 03.04.2023 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 391,80 eura, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 135,92 eura od 21.02.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 139,05 eura od 21.03.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 116,83 eura od 21.04.2021 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 135,92 eura od 21.02.2021 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 139,05 eura od 21.03.2021 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 116,83 eura od 21.04.2021 do zaplatenia zastavil. Výrokom II. v zastavujúcej časti žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Výrokom III. zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 714,96 eura spolu s úrokom s omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22,22 eura od 21.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 139,05 eura od 21.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 139,05 eura od 21.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 103,66 eura od 21.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 103,66 eura od 21.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 103,66 eura od 21.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 103,66 eura od 21.10.2021 do zaplatenia, a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 22,22 eura od 21.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 139,05 eura od 21.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 139,05 eura od 21.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 103,66 eura od 21.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 103,66 eura od 21.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 103,66 eura od 21.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 103,66 eura od 21.10.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV. súd vo vzťahu k vyhovujúcej časti priznal žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 139, § 460, § 471 ods. 1, 2, § 488, § 489, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 8a ods. 7, § 8b ods. 1, § 10 ods. 1, 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.106,76 eura s príslušenstvom z titulu nedoplatku na mesačných zálohových platbách a poplatkoch na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od februára 2021 do októbra 2021 a náhradu trov konania.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 14Csp/138/2021-52 dňa 02.12.2021, ktorým podanej žalobe vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podali žalovaní včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom namietali, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 18D 604/2020, Dnot 258/2020 zo dňa 20.08.2021 sú síce účastníkmi dedičského konania, ktoré doposiaľ nebolo ukončené, avšak v dedičskom konaní súd nariadil likvidáciu dedičstva z dôvodu, že dedičstvo po poručiteľovi je predlžené. V priebehu likvidácie dedičstva preto dôjde k predaju všetkých hnuteľných vecí a nehnuteľností poručiteľa, pričom zo získaných finančných prostriedkov budú potom uspokojení veritelia poručiteľa, a teda žalovaní 1/, 2/ z titulu dedenia nenadobudnú žiaden majetok v rámci dedičského konania, a preto nemôžu zodpovedať ani za dlhy poručiteľa. Z uvedeného dôvodu namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore a podanú žalobu navrhli zamietnuť v celom rozsahu.
4. Podaním doručeným súdu dňa 07.12.2022 žalobca učinil čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 391,80 eura, ktorá v zmysle vyúčtovania skutočných nákladov na dodané plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2021 predstavovala preplatok na skutočných nákladoch oproti predpísaným zálohovým platbám. Tiež zobral žalobu späť v časti prislúchajúceho príslušenstva istiny vo výške 391,80 eura a prislúchajúcej zmluvnej pokuty. Konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Žalovaní 1/, 2/ vyjadrili súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.
5. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu a vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je správcom bytov v bytovom dome na adrese F. G. H. X I. A., pričom v tomto bytovom dome sa nachádza aj byt č. XX na X. poschodí bytového domu, ktorý patril otcovi žalovaných 1/, 2/, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Počnúc od mesiaca máj 2020 neboli uhrádzané preddavkové platby na náklady spojené s užívaním predmetného bytu, pričom v období mesiacov február 2021 až október 2021 vznikol v dôsledku neuhrádzania zálohových platieb v súvislosti s užívaním predmetného bytu dlh vo výške 1.106,76 eura.
6. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/, 2/ súd odvodil od ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a z ustanovenia § 8a ods. 7 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. V danom prípade ako zákonní dedičia v I. dedičskej skupine vystupovali celkovo traja synovia poručiteľa. V mene maloletého syna došlo zo strany jeho matky k odmietnutiu dedičstva. Dedičmi sa preto stali dvaja dospelí synovia poručiteľa (žalovaní 1/, 2/), ktorí dedičstvo neodmietli. Tým, že žalovaní 1/, 2/ ako dedičia dedičstvo neodmietli, z titulu univerzálnej sukcesie upravenej v § 460 Občianskeho zákonníka sa momentom smrti ich otca stali vlastníkmi predmetného bytu (bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností). Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu o danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/, 2/ v konaní poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2011 zo dňa 08.08.2012. Keďže predmetom tohto konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dlhu titulom nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie po smrti otca žalovaných 1/, 2/ ako pôvodného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, tento dlh je dlhom žalovaných 1/, 2/ ako dedičov pôvodného vlastníka bytu, ktorí dedičstvo pozostávajúce aj z predmetného bytu neodmietli, a teda vlastníctvo k nemu nadobudli momentom smrti ich otca, pričom v zmysle § 8a ods. 7 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. prešli na nich i práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Na tomto právnom názore súdu nič nezmenila ani skutočnosť, že v rámci dedičského konania bola nariadená likvidácia dedičstva. Výklad žalovaných 1/, 2/, že vlastníctvo k predmetnému bytu z dôvodu nariadenej likvidácie dedičstva nikdy nenadobudnú, súd považoval za nesprávny a odporujúci zákonu. Jedine u dediča platí zásada univerzálnej sukcesie, teda automatického vstupu do práv a povinností poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Preto i v danom prípade žalovaní 1/ a 2/ momentom smrti svojho otca (keďže dedičstvo po ňom neodmietli) vstúpili do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke (teda ku dňu smrti svojho otca sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a prešli na nich i práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy) a toto ich vlastnícke právo
bude trvať do momentu, kedy dôjde v rámci likvidácie dedičstva k priamemu predaju predmetného bytu, resp. k jeho vydraženiu, kedy vlastnícke právo k predmetnému bytu nadobudne nový vlastník.
7. V priebehu konania došlo v mesiaci máj 2022 k vyúčtovaniu nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 s preplatkom vo výške 391,80 eura, žalobca v súvislosti s týmto vyúčtovaným preplatkom pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby, s čím žalovaní 1/, 2/ vyjadrili súhlas. Preto súd postupujúc podľa § 154 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 391,80 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou zastavil. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 714,96 eura žalovaní 1/, 2/ vznik ani výšku tejto pohľadávky nepopierali a v konaní nepreukázali, že túto pohľadávku žalobcovi uhradili alebo že táto zanikla inak. Súd ich preto zaviazal na zaplatenie tejto dlžnej sumy, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania z vyčíslených dlžných platieb. Súd tiež vyhovel žalobe žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výšku považoval za primeranú charakteru zmluvného vzťahu a povinnosti zabezpečenej týmto právnym inštitútom. Súd nemal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keď dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za nesplnenie si zmluvnej povinnosti vlastníkom bytu nie je neprimerane vysoká a tiež nejde o duplicitné sankcionovanie nesplnenia zmluvnej povinnosti, keď podľa zmluvy o výkone správy je úrok z omeškania nárokom ostatných vlastníkov bytov v konkrétnom bytovom dome voči „neplatičovi“ a je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom zmluvná pokuta je sankciou za nesplnenie si zmluvnej povinnosti vo vzťahu k správcovi.
8. O nároku na náhradu trov konania v časti konania, ktoré bolo pre späťvzatie žaloby zastavené, súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zavinenie čiastočného zastavenia konania súd nepripísal žiadnej zo strán sporu, ale zmene skutkového stavu v dôsledku vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2021, ktoré je správca povinný vypracovať do mája nasledujúceho roka (čo bol i daný prípad). Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v tejto časti konania bol žalobca s ohľadom na výsledok sporu plne úspešný.
9. Proti tomuto rozsudku vo výroku II., III. a IV. podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní navrhujúc rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, eventuálne ho zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a im prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podané odvolanie odôvodnili s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietali, že v priebehu konania poukázali na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (sp. zn. 21Cdo/1611/2013, 24Cdo/638/2021), ktoré riešili účinky nariadenia likvidácie dedičstva a prijali dôležité právne závery, ktoré bolo a je možné aplikovať aj v tomto konaní. Ak súd nariadi likvidáciu dedičstva, mení sa účel a zmysel celého konania, keď už súd nebude zisťovať a deklarovať dedičské právo dedičov, ale bude zaisťovať úhradu pohľadávok poručiteľa. Súd teda nikdy nebude zisťovať a deklarovať dedičské právo dedičov k nehnuteľnosti, keďže dedičia vlastnícke právo k nehnuteľnosti nikdy nenadobudnú pre likvidáciu dedičstva. Pri likvidácii dedičstva notár predá celý majetok poručiteľa a po uhradení nákladov notára rozdelí výťažok z predaja medzi veriteľmi poručiteľa. Účelom likvidácie dedičstva je teda ukončenie všetkých majetkovoprávnych a záväzkových vzťahov poručiteľa tým, že dedičstvo nenadobudnú dedičia, ale dedičstvo notár speňaží za účelom rozdelenia výťažku medzi veriteľmi poručiteľa. Ustanovenie § 207 ods. 4 a § 208 ods. 1 CMP hovorí o speňažení majetku poručiteľa, a nie o speňažení majetku dedičov poručiteľa. V dôsledku likvidácie dedičstva na nich neprešla povinnosť platiť náklady súvisiace s užívaním bytu a právoplatným skončením likvidácie tento záväzok zanikne ku dňu smrti poručiteľa. Princíp univerzálnej sukcesie zakotvený v § 460 Občianskeho zákonníka teda neplatí neobmedzene. Platia totiž ďalšie pravidlá zakotvené v § 470 a § 471 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého majetku, pričom v prípade predĺženia dedičstva sa dedičstvo prenechá veriteľom na úhradu dlhu. Ak sa dedičia nedohodnú s veriteľmi, nariadi sa likvidácia dedičstva, pričom dedičstvo sa prenechá na účely likvidácie dedičstva. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Predmetný byt, ktorý bol vo vlastníctve ich otca, nikdy neužívali. Žalobca napriek tomu od nich požaduje zaplatenie nákladov za užívanie bytu. Z majetku ich otca nenadobudnú nič, z tohto majetku nebudú mať žiadne príjmy a nebudú mať ani možnosť s týmto majetkom akýmkoľvek spôsobom nakladať. Výklad súdu prvej inštancie, podľa ktorého nadobudli vlastnícke právo k bytu a vstúpili do všetkých práv a povinností poručiteľa vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy, je nielen v rozpore s ustanoveniami CMP a OZ, ale je v rozpore s celou podstatou a zmyslom inštitútu likvidácie
dedičstva, pričom svojim výkladom súd prvej inštancie spochybňuje existenciu a opodstatnenie inštitútu likvidácie dedičstva.
10. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca navrhujúc napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, pretože je plne v súlade so zákonom. Pri jeho vydaní boli súdom dodržané tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne predpisy, ktoré sa na prejednávanú právnu vec vzťahujú. Súd v konaní správne zistil skutkový a právny vzťah medzi stranami sporu. Správne vyhodnotil tvrdenia a dôkazy, ktoré v priebehu konania súdu sporové stany prezentovali a predložili, pričom súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých dospel aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. Súd sa pri svojom rozhodovaní žiadnym spôsobom neodchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ani od rozhodnutí najvyšších súdnych autorít v zhodných alebo podobných právnych veciach. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd vyčerpávajúco a dôkladne vysporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami, riadne vyhodnotil každý dôkaz predložený sporovými stranami a riadne a bezo zbytku prezentoval všetky úvahy a závery, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov a pri právnom posúdení veci, na základe ktorých napadnutý rozsudok vydal.
11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, preto ho v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.106,76 eura s príslušenstvom z titulu nedoplatku na mesačných zálohových platbách a poplatkoch na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od februára 2021 do októbra 2021. O podanej žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) rozhodol súd prvej inštancie vydaním platobného rozkazu č. k. 14Csp/138/2021-52 dňa 02.12.2021 tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní vecne odôvodnený odpor. Uznesením č. k. 14Csp/138/2021-77 zo dňa 28.01.2022 súd zrušil vydaný platobný rozkaz. Podaním doručeným súdu dňa 07.12.2022 zobral žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 391,80 eura, ktorá v zmysle vyúčtovania skutočných nákladov na dodané plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2021 predstavovala preplatok na skutočných nákladoch oproti predpísaným zálohovým platbám. Tiež zobral žalobu späť v časti prislúchajúceho príslušenstva istiny vo výške 391,80 eura a prislúchajúcej zmluvnej pokuty. Žalovaní 1/, 2/ vyjadrili súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby. Po prejednaní veci súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 14Csp/138/2021-204 zo dňa 03.04.2023 tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie, pričom uvádzali, že odvolaním napádajú výroky II., III., a IV. rozsudku. Z obsahu podaného odvolania však vyplýva, že odvolanie žalovaných smeruje len voči výrokom III. a IV. napadnutého rozsudku, pretože v súvislosti s výrokom II., ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k zastavujúcej časti, žalovaní v odvolaní nenamietali žiadne skutočnosti a neuviedli ani žiadne odvolacie dôvody. V súlade s čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaných ako smerujúce len voči výroku III. a s ním súvisiacemu výroku IV. tohto rozsudku. Výrok I. o čiastočnom zastavení konania a s ním súvisiaci výrok II. o náhrade trov konania v zastavujúcej časti v dôsledku absencie podaného odvolania nadobudli právoplatnosť.
13. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s prihliadnutím na odvolacie námietky vznesené žalovanými v podanom odvolaní. Odvolací súd preskúmal obsah celého spisového materiálu, rozsudok č. k. 14Csp/138/2021-204 zo dňa 03.04.2023 v napadnutej časti výrokov III. a IV., avšak vady vytýkané odvolateľmi nezistil. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil na základe príslušných zákonných ustanovení ako i v súlade s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, ktorá v predmetnom spore je daná, a v tejto súvislosti odkazuje na zákonné ustanovenia citované v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.
14. Súd prvej inštancie mal správne za preukázané, že žalovaní 1/, 2/ sú zákonní dedičia po neb. J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX pre kat. úz. A., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX na parcele registra „C“ parc. č. 5878 ako aj podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3604/115469. Rovnako mal súd správne za preukázané, že žalobca je správcom bytov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt patriaci otcovi žalovaných 1/, 2/, a že počnúc od mesiaca máj 2020 neboli uhrádzané preddavkové platby na náklady spojené s užívaním predmetného bytu, pričom v období mesiacov február 2021 až október 2021 vznikol v dôsledku neuhrádzania zálohových platieb v súvislosti s užívaním predmetného bytu dlh vo výške 1.106,76 eura, ktorého zaplatenia sa žalobca podanou žalobou (pred čiastočným späťvzatím) domáhal.
15. V súvislosti s posúdením otázky pasívnej vecnej legitimácie odvolací súd uvádza nasledovné. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke, to znamená, že nielen do práv, ale i povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou. Z prebiehajúceho dedičského konania po poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, sp. zn. 18D/604/2020, Dnot 258/2020 vedenom na Okresnom súde Komárno, a predloženého uznesenia č. k. 18D/604/2020 zo dňa 20.08.2021 vyplýva, že zákonnými dedičmi po poručiteľovi sú jeho tri deti, pričom maloletý syn poručiteľa v zastúpení matkou dedičstvo odmietol, čím sa vylúčil z dedenia a priznania postavenia dediča. Ostatní zákonní dedičia, a to žalovaní 1/, 2/ dedičstvo po poručiteľovi neodmietli, nevylúčili sa takýmto jednostranným právnym úkonom z dedenia po poručiteľovi, preto sú podľa právnej teórie považovaní za dedičov poručiteľa, a to bez ohľadu na to, či v predmetnom dedičskom konaní prebieha likvidácia dedičstva alebo nie. V dôsledku zásady univerzálnej sukcesie, žalovaní 1/, 2/ ako dedičia vstúpili do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa okamihom smrti poručiteľa. Totožný záver o následkoch univerzálnej sukcesie pri právnej úprave dedenia konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/12/2011, na ktoré poukazoval aj súd prvej inštancie. Hoci dedičské konanie po poručiteľovi ešte nie je právoplatne skončené, žalovaní 1/, 2/ ako zákonní dedičia poručiteľa, ktorí neodmietli dedičstvo, okamihom smrti poručiteľa vstúpili do jeho vlastníckych práv k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX na parcele registra „C“ parc. č. 5878 evidovanej na LV č. XXXXX pre kat. úz. A., k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, k príslušenstvu a k spoluvlastníckemu podielu na pozemku vo veľkosti 3604/115469, ako aj k povinnosti uhrádzať preddavkové platby na náklady spojené s užívaním predmetného bytu. Aj keď dedičské konanie po poručiteľovi ešte nie je právoplatne skončené a prebieha v ňom likvidácia dedičstva, uvedené nemení nič na stále platnej dedičskej zásade univerzálnej sukcesie spôsobujúcej vstup dedičov do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa okamihom jeho smrti. Nemožno teda prisvedčiť námietke žalovaných, že dedičia vlastnícke právo k nehnuteľnosti (bytu) nikdy nenadobudnú pre likvidáciu dedičstva, preto nie sú ani povinní uhrádzať zálohové platby spojené s predmetným bytom. Dôležitým pri riešení otázky pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore je, že v období medzi nadobudnutím dedičstva podľa § 460 Občianskeho zákonníka a právoplatným skončením dedičského konania, sú z právnych úkonov týkajúcich sa majetkových práv poručiteľa, ktoré nezanikli smrťou poručiteľa, oprávnení a povinní dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo neodmietli. Uvedené platí bez ohľadu na spôsob skončenia dedičského konania, a teda aj v prípade predĺženého dedičstva, ktoré dedičia mali možnosť odmietnuť, ale rozhodli sa nevylúčiť z dedenia predĺženého dedičstva.
16. Z rozhodnutia Mestského súdu v Prahe sp. zn. 11Co/48/72 publikovaného pod R/42/1974, na ktoré v spore poukazoval žalobca, vyplýva obdobný právny záver, že v období medzi nadobudnutím dedičstva a potvrdením nadobudnutia dedičstva sú z právnych úkonov týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva povinní i oprávnení voči iným osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo doposiaľ neodmietli, spoločne a nerozdielne. Skutočnosť, že v dedičskom konaní po poručiteľovi nedôjde k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva (deklarovaniu dedičského práva), pretože prebieha jeho likvidácia, podľa názoru odvolacieho súdu nemení právny záver, že až do právoplatného rozhodnutia dedičského súdu (notára ako súdneho komisára) sú dedičia, ktorí neodmietli dedičstvo, považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva, preto sú aj z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Likvidácia predlženého dedičstva nevylučuje dedičskú zásadu univerzálnej sukcesie, a teda vstupu dedičov do práv a povinností poručiteľa okamihom jeho smrti. Nie je preto správne tvrdenie žalovaných, že v dôsledku likvidácie dedičstva na nich neprešla povinnosť platiť náklady súvisiace s užívaním bytu a právoplatným skončením likvidácie tento záväzok zanikne ku dňu smrti poručiteľa. Záväzok poručiteľa hradiť zálohové platby za byt rozhodne nezaniká právoplatnosťou likvidácie dedičstva ku dňu smrti poručiteľa. Takéto konštatovanie nemá oporu v zákone, právnej teórii a ani v rozhodovacej praxi. Pokiaľ žalovaní v odvolaní poukazovali na znenie ustanovenia § 207 ods. 4 a § 208 ods. 1 CMP, tu je potrebné
dodať, že dikcia týchto ustanovení na vyššie uvedenom právnom závere nič nemení, pretože v prípade likvidácie dedičstva v dedičskom konaní po poručiteľovi nemožno hovoriť o speňažení majetku dedičov, keď sa speňažuje dedičstvo po poručiteľovi.
17. V tejto súvislosti odvolací súd podporne odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5MCdo/15/2007 z 22.02.2008, podľa ktorého ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu (v dedičskom konaní) považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
18. Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní poukazovali na ustanovenie § 470 a § 471 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého majetku, pričom v prípade predĺženia dedičstva sa dedičstvo prenechá veriteľom na úhradu dlhu, uvedené ustanovenie nie je možné uplatniť v predmetnom spore, pretože žalobcom uplatnenú pohľadávku nemožno subsumovať pod pasíva dedičstva. Dlhy poručiteľa patria do dedičstva len v tom rozsahu, v akom existovali ku dňu smrti poručiteľa. V predmetnej veci dlh vzniknutý z titulu nedoplatku na mesačných zálohových platbách a poplatkoch na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu vznikol po smrti poručiteľa (08.10.2020). Tento dlh preto nepatrí do pasív dedičstva po poručiteľovi v zmysle ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2011 súd prijal rovnaký názor, že pre zaradenie dlhu do pasív dedičstva je určujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Predmetom dedičstva nemôže byť dlh, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa. V tomto rozhodnutí súd ďalej doplnil, že dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného za byt, ktorého nájomcom bol poručiteľ a úhrady za plnenia poskytované s užívaním (neužívaním) tohto bytu, ak vznikol za dobu od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva. Dlhom patriacim do pasív dedičstva nemôžu byť ani pohľadávky vzniknuté síce v súvislosti s bytom, ktorého nájomcom bol poručiteľ, ale po jeho smrti. Súd prvej inštancie preto vo veci správne postupoval, keď sa riadil týmto právnym názorom a prijal záver o danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaných.
19. Žalovaní v podanom odvolaní ako aj pred súdom prvej inštancie poukazovali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/1611/2013 a sp. zn. 24Cdo/638/2021. Uvedené rozhodnutia sa síce zhodujú v názore, že nariadením likvidácie sa zásadne mení zmysel a účel dedičského konania, lebo tu už nejde o zistenie a deklarovanie dedičského práva po poručiteľovi, ale o zaistenie úhrady pohľadávok poručiteľových veriteľov, avšak neriešia otázky podstatné pre toto sporové konanie, ktoré v tejto veci bolo potrebné zodpovedať, a to predovšetkým otázku pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore súvisiacu so zásadou univerzálnej sukcesie v dedičskom konaní.
20. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu súd prvej inštancie správne vychádzal z právnej úpravy, ktorej iná interpretácia ako tá, ktorú súd prvej inštancie zvolil, by viedla k potlačeniu práva veriteľa (žalobcu), ktorým by nebola poskytnutá náležitá ochrana. Rozhodne nie je možné konštatovať, že by rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť uhradiť nedoplatok na zálohových platbách uplatnený podanou žalobou, došlo k výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako uvádzali žalovaní. Žalovaní v dedičskom konaní po poručiteľovi mali možnosť odmietnuť jeho predĺžené dedičstvo a vyhnúť sa vstupu do jeho majetkových práv a povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli, avšak neurobili tak, preto nie je v rozpore s dobrými mravmi od žalovaných požadovať plnenie záväzkov, do ktorých vstúpili po poručiteľovi. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že otázka pasívnej vecnej legitimácie bola posúdená v súlade so znením zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i Civilného mimosporového poriadku, a taktiež v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti výrokov III. a IV. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).