Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-99-2018.pdf
PDF · 192.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/99/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej v právnej veci žalobcu: ALEX RV s.r.o., Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 36 572 489, právne zastúpeného: JUDr. Miroslav Katunský - advokát, Floriánska č. 16, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102133728/2018 zo dňa 29.10.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 05.12.2018, včas doručenou správnemu súdu dňa 20.12.2018, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102133728/2018 zo dňa 29.10.2018, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava č. 101245162/2018 zo dňa 28.06.2018, ktoré potvrdil a ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 v sume 25.051,- Eur.
I. Administratívne konanie
2. Správca dane rozhodnutím z 28.6.2018 určil podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní žalobcovi rozdiel dane v sume 25.051 Eur, odpočítal daň vyrubenú a priznanú samotným žalobcom 800,55 Eur. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane v celkovej sume 25.051,00 € z faktúry vystavenej spoločnosťou: GRPK TRADE s.r.o., Čučmianska dlhá 2, Rožňava, IČO: 44999020
- int. č. 156700387, dátum dodania 30.11.2015, základ dane 125 255,00 €, DPH: 25 051,00 €, s predmetom faktúry: sprostredkovanie obchodu. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že spoločnosť na adrese sídla - Čučmianska dlhá 2, Rožňava sa nenachádzala, nemala žiadne označenie spoločnosti, nemala zriadenú poštovú schránku, nemala vytvorené priestory na podnikanie. Po preverovaní zdaniteľných obchodov so spoločnosťou GRPK TRADE s.r.o. uzavrel, že zo strany dodávateľa GRPK TRADE s.r.o. nedošlo k dodaniu služieb a tým k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a tak ani k právu žalobcu odpočítať daň z týchto služieb podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 tohto zákona). Podľa § 49 ods. 2 písm. a) tohto zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 tohto zákona môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 1.8.2018, ktorým navrhol odvolaciemu orgánu, aby zrušil rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava č. 101245162/2018 zo dňa 28.6.2018.
4. Žalovaný rozhodnutím č. 102133728/2018 zo dňa 29.10.2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101245162/2018 zo dňa 28.6.2018. Žalovaný konštatoval, že správca dane vychádzal zo záverov vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - november 2015, v rámci ktorej zisťoval správnosť uplatneného odpočtu DPH aj za november 2015. O výsledku vyhotovil protokol č. 101835682/2017 zo dňa 25.08.2017 /za zdaňovacie obdobia 01, 02, 04, 05, 07, 11/2015 a protokol č. 101835680/2017 zo dňa 25.08.2017 za zdaňovacie obdobia /03,06,08,09,10 2015/, ku ktorým sa žalobca spolu po výzve vyjadril 21.09.2017 a správca dane vydal dňa 28.06.2018 rozhodnutie č. 101245162/2018, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 25 051,00 € za zdaňovacie obdobie november 2015. Uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie jeho rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane dotknutým rozhodnutím neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 25.051,00 € z faktúry vystavenej žalobcovi dodávateľskou spoločnosťou: GRPK TRADE s.r.o., Čučmianska dlhá 2, Rožňava, IČO: 44999020 - int. č. fa 156700387, dátum dodania 30.11.2015, základ dane 125 255,00 €, DPH: 25 051,00 €, predmet faktúry: sprostredkovanie obchodu. O dodávateľovi preverovaním zistil, že sa na adrese sídla nenachádza, nemal tam označenie spoločnosti, ani poštovú schránku, ani vytvorené priestory na podnikanie (záznam z miestneho zisťovania č. 103576714/2016 zo dňa 22.07.2016) a konštatoval, že podľa čl. 9 ods. 1 Smernice o systéme DPH je zdaniteľnou osobu každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť. Ak túto činnosť nemá kde vykonávať, nie je zdaniteľnou osobou. Adresa GRPK TRADE s.r.o., uvedená v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti, nezodpovedala sídlu ekonomickej činnosti, preto v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 28.06.2007, C-73/06, Pflanzer, pre preukázanie, že adresa nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, bol správca dane oprávnený považovať podnik za fiktívny. Uviedol, že citované rozhodnutie ESD uvádza: „Ak vyplynie zo zisťovaní, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu (charakteristika podnikateľa v práve DPH) nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité dôsledky."
5. Žalovaný k odvolacej námietke o nevypočutí p. F. uviedol, že z ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce zrealizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V danom prípade správca dane vykonával dokazovanie v priamom vzťahu dodávateľ - odberateľ a jeho úlohou pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane bolo vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Subjektom povinným predkladať dôkazy alebo ich návrhy bol v prvom rade žalobca, ktorý existenciu práva alebo povinnosti tvrdil. Ten nebol schopný predložiť dôkazy na preukázanie toho, že ním tvrdené skutočnosti sú dané a nemožno túto absenciu dôkazu nahradiť dôkazom opaku zo strany daňových orgánov. V odôvodnení konkrétne uviedol, že správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI") č. 1371797/2016 zo dňa 26.07.2016, za účelom vypočutia konateľa spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. - D. F., S. H. V. X, XXXX M., H. (konateľ od 27.04.2015 do 11.10.2016) vo veci dodania služby - sprostredkovanie obchodu pre daňový subjekt ALEX RV s.r.o., D. F. potvrdil, že bol od 27.04.2015 konateľom spoločnosti GRPK TRADE s.r.o., uviedol tiež, že za podpísanie dokladov o prevzatí spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. dostal finančnú odmenu od neznámeho muža. Uviedol tiež, že žiadne splnomocnenie k akýmkoľvek úkonom inej osobe neudelil, že nepozná predchádzajúceho konateľa spoločnosti a žiadne doklady za spoločnosť mu neboli odovzdané. K predmetu hlavnej činnosti a k obchodným aktivitám spoločnosti sa p. D. F.
nevedel vyjadriť, ani nevedel uviesť kde má spoločnosť zriadené sídlo, koľko mala zamestnancov v preverovanom zdaňovacom období, kto viedol účtovníctvo, kto podával daňové priznania k DPH a ani o žalobcovi - ALEX RV s.r.o. nevedel nič (Čiastočná odpoveď č. 1572855/2016 zo dňa 29.09.2016 a konečná odpoveď č. 1779651/2016 zo dňa 13.12.2016 na žiadosť o MVI). Správca dane uviedol, že predložené plnomocenstvo zo dňa 03.06.2015, ktorým konateľ spoločnosti F. za spoločnosť GRPK TRADE s.r.o. mal splnomocniť E. F. konať za spoločnosť GRPK TRADE s.r.o., nebolo zaevidované v registri Daňového úradu Košice ako plnomocenstvo splnomocneného zástupcu spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. Správcovi dane bola predložená Zmluva o sprostredkovaní, propagačné služby zo dňa 30.06.2015 a Dodatok č. 1 k zmluve o sprostredkovaní, propagačné služby zo dňa 01.08.2015. Z MVI bolo zistené, že pán F. nevie nič o obchodovaní spoločnosti GRPK TRADE s.r.o., neudelil žiadne splnomocnenie k akýmkoľvek úkonom inej osobe. Preto správca dane konštatoval, že za spoločnosť GRPK TRADE s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období vystupovala a konala neoprávnená osoba. Jedinou oprávnenou osobou vystupovať a konať v mene spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. bol konateľ D. F., S. H. V. X, XXXX M., H.. Zistené skutočnosti správca dane oznámil 29.01.2018 E. P., konateľovi žalobcu. Správca dane v uvedenej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu 5 Sžf/97/2009 zo dňa 27.01.2010. Konštatoval základnú zásadu obchodného práva a poctivého obchodného styku, ktorá je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti. Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch s ktorými spolupracuje. V prípade, že takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, výkon práva nemá právnu ochranu v zmysle § 264 Obchodného zákonníka. Správca dane nevyhovel návrhu žalobcu vypočuť bývalého konateľa spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. E. F.P., označovanej splnomocnenej osoby. Uviedol, že tomuto v spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. konateľstvo zaniklo dňa 27.04.2015. Predložené plnomocenstvá správca dane pokladal za neplatné a vychádzal z toho, že súčasný konateľ D. F. už bol vypočutý v rámci zaslanej žiadosti o MVI, kde sa vyjadril, že neudelil plnú moc a E. F. nepoznal. Žalovaný konštatoval, že správca dane na návrh žalobcu preveril dodanie tovarov a služieb na základe podaných kontrolných výkazov spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. a 22.02.2018 s ním spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100431282/2018. Z kontrolných výkazov v príslušnom zdaňovacom období konštatoval, že sú tam zahrnuté dodania služieb spoločnosťou GRPK TRADE s.r.o.. Správca dane spísal dňa 14.06.2018 poslednú zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101163848/2018 a oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami a závermi vo veci. Na základe šetrení v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dospel k záveru, že dodanie služieb daňovým subjektom GRPK TRADE s.r.o. sa pre žalobcu
- ALEX RV s.r.o. nepotvrdilo. Nemal za preukázané, že služby boli reálne dodané zdaniteľnou osobou
- spoločnosťou GRPK TRADE s.r.o.. Vychádzal z toho, že sa nepotvrdila pravdivosť údajov uvedených na faktúrach a nepokladal samotné prehlásenie žalobcu o zdaniteľnom obchode za dostatočný dôkaz o reálnom dodaní služby a predloženie faktúry pokladal len za splnenie formálnej stránky povinnosti pre uplatnenie odpočítania DPH, avšak v prípade vzniku pochybnosti, táto faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré žalobca, ako platiteľ, podľa správcu dane nepreukázal.
6. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane, ktorý v rámci daňovej kontroly vykonal šetrenia zamerané na zistenie skutkového stavu, t.j. či predložené faktúry odrážajú skutočnosť. Správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu, teda či sa uskutočnilo dodanie sprostredkovateľskej služby. Dodávateľ žalobcu, spoločnosť GRPK TRADE s.r.o., nepreukázal, že k dodaniu služieb reálne došlo. Jediný konateľ spoločnosti D. F. sa k predmetu hlavnej činnosti, ako aj k obchodným aktivitám spoločnosti nevedel vyjadriť, nevedel uviesť sídlo spoločnosti, nevedel koľko mala spoločnosť zamestnancov, kto viedol účtovníctvo, nedisponoval a nedisponuje žiadnymi dokladmi za spoločnosť. Preto právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr od dodávateľa GRPK TRADE s.r.o. neuznal. Konštatoval, že daňový doklad je pre nárok na odpočítanie dane nepoužiteľný len vtedy, lebo je pochybné, že údaje v ňom uvedené neodrážajú skutočnosť. Zo strany dodávateľa GRPK TRADE s.r.o. ale nedošlo k potvrdeniu ani k dodaniu služieb a ku vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 a tak ani k právu odpočítať daň z týchto služieb podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7. Žalovaný k uvedeným zisteniam, vyvodeným záverom správcu dane, ako i k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako i skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota.
8. Žalovaný citoval, že podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 tohto zákona). Podľa § 49 ods. 2 písm. a) tohto zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 tohto zákona môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9. Preto konštatoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Uviedol, že len overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. K rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ktorými sú všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
10. Žalovaný z predloženého spisového materiálu konštatoval, že správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a postupoval pri tom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Nevychádzal len z faktúr a dokladov predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či žalobca
- ALEX RV s.r.o. prijal fakturované dodania od spoločnosti uvedenej na faktúre - GRPK TRADE s.r.o. a údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky a výsledky šetrenia, podľa žalovaného je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku a konštatoval, že správca dane všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti.
11. Žalovaný z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, protokolu o daňovej kontrole a z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane vychádzal z vlastných šetrení, z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z preverovaných faktúr. Konštatoval, že vykonal dokazovanie a počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania získal dôkazy, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že odvolávajúci sa odpočítal daň z preverovanej faktúry neoprávnene a dodanie služieb deklarovaných preverovanou faktúrou nemohlo byť uskutočnené tak ako bolo deklarované. Dodávateľská spoločnosť nepreukázala dodanie služieb podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., lebo D. F. - konateľ dodávateľskej spoločnosti GRPK TRADE s.r.o., sa k sprostredkovaniu obchodu žalobcovi nevedel vyjadriť, nevedel koľko mala
jeho spoločnosť zamestnancov, kto viedol účtovníctvo, nedisponoval a nedisponuje žiadnymi dokladmi za spoločnosť, za podpísanie dokladov o prevzatí spoločnosti dostal finančnú odmenu od neznámeho muža, splnomocnenie inej osobe konať za spoločnosť neudelil, nepoznal predchádzajúceho konateľa, dodávateľa žalobcu ani spoločnosť žalobcu, hoci bol jedinou oprávnenou osobou konať za dodávateľskú spoločnosť GRPK TRADE s.r.o. Uviedol, že doklady, ktoré mal správca dane k dispozícii, majú povahu listinných dôkazov, ktoré nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane, týkajúce sa ekonomickej činnosti dodávateľskej spoločnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Žalobca ničím relevantným nespochybnil závery správcu dane. Podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak nevznikla dodávateľovi pri dodaniach služieb daňová povinnosť podľa § 19 tohto zákona, nemohlo odberateľovi vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 tohto zákona.
12. Ustanovenie § 24 Daňového poriadku vymenúva rôzne druhy a typy dôkazných prostriedkov, ktoré zákon pripúšťa na využitie daňovým subjektom. Z vykonaného dokazovania mal žalovaný za zrejmé, že predloženým dokladom absentuje reálny základ pre pochybnosti správcu dane o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a tieto pochybnosti neboli odvolávajúcim sa odstránené ani tým, že žalobca priložil k odvolaniu vyhlásenia odberateľov, reklamné letáky, fotografie. Žalovaný uviedol, že vyhlásenia odberateľov, ktorých v priebehu roka 2015 kontaktovali obchodní zástupcovia a prinášali im aktuálne letáky a propagačné materiály, fotografie a letáky, nepreukazujú zistenia správcu dane a vyjadrenia konateľa dodávateľskej spoločnosti nevyvracajú a nepotvrdzujú, že ním fakturované služby boli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre.
13. Preukazovanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, je v kompetencii daňového subjektu, avšak toto nemôže vysvetľovať tak, že túto svoju povinnosť ako právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním uplatnených nárokov. Správca dane mal pochybnosti o zákonnosti daňovým subjektom uplatneného odpočítania dane a vykonal podľa svojej úvahy a úsudku všetky dôkazy, ktoré považoval za potrebné na zistenie skutkového stavu a uviedol ich v odôvodnení rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Primárnou povinnosťou žalobcu bolo k uplatneniu práva na odpočítanie dane preukázať, že na predmetné právo má aj právny nárok, avšak v pozícii odberateľa nepreukázal, že zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili tak, ako je deklarované na faktúre od dodávateľa na základe jeho sprostredkovania.
14. Žalovaný k tvrdeniam daňového subjektu o dôkaznom bremene uviedol, že správca dane vykonal preverovanie na strane deklarovaného dodávateľa služieb, ale vzhľadom na zistené skutočnosti pri zmene konateľa dodávateľa služby žalobcu oprávnene nadobudol pochybnosti o tom, či tieto dodania skutočne dodal deklarovaný dodávateľ. Pri posudzovaní práva na odpočítanie dane sa kladie dôraz na preukázanie dodania zdaniteľných obchodov konkrétnymi podnikateľskými subjektmi a nielen na samotnú existenciu materiálneho plnenia u platiteľa dane. Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Nevyhnutným pre právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu a tovary a služby tam deklarované boli aj reálne dodané osobou uvedenou tejto faktúre. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo podstatné nepreukázanie dodania služieb deklarovanou spoločnosťou GRPK TRADE s.r.o.
15. Žalovaný uviedol, že správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol zdaniteľný obchod uskutočnený tak ako bol deklarovaný, nie je povinný preukazovať jeho neuskutočnenie. To daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predloženej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, inak nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie dane. Jedinou osobou ktorá bola oprávnená konať v mene spoločnosti GRPK TRADE s.r.o., bol D. F., ktorý však poprel akékoľvek aktivity tejto spoločnosti. Preto daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady na to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť pod kontrolou daňového subjektu, preto odvolávajúci sa ako platiteľ dane mal možnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočnenia zdaniteľného obchodu tak, ako je to deklarované na faktúre. Má byť v záujme daňového subjektu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou obozretnosti a aby správcovi dane predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju dôkaznú povinnosť, tak ako k tomu došlo v danom prípade. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/97/2009, v ktorom súd upozornil na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Najvyšší súd SR v rozsudku č. 2Sžf/42/2012 uviedol: „V záujme predchádzania právnej neistoty a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera.“.
16. Tvrdenie o splnení si dôkaznej povinnosti a unesení dôkazného bremena smerujúceho k preukázaniu zdaniteľných obchodov žalobcom, s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, považoval žalovaný za neopodstatnené. Aj keď by žalobca v tomto zmysle vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, nebránilo to správcovi dane preverovať ďalšie skutočnosti týkajúce sa toho, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako je uvedené na faktúre, keďže spornou otázkou v tomto konaní bolo to, či v tomto prípade reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu - dodaniu služieb uvedených na predmetnej spornej faktúre spoločnosťou na nich uvedenou - GRPK TRADE s.r.o. Žalovaný nezistil pochybenie správcu dane a ten preukázal, že dodávateľská spoločnosť nedodala fakturované služby a tak daňový subjekt nemohol tieto dodania od tohto dodávateľa nadobudnúť.
17. Správca dane obchodné vzťahy medzi daňovými subjektmi vyhodnotil tak, že zdaniteľné obchody deklarované predmetnou faktúrou neboli reálne uskutočnené spoločnosťou GRPK TRADE s.r.o., boli tak spochybnené a žalobca nepreukázal opak. Správca dane preto opodstatnene nepriznal právo na odpočítanie dane, pretože s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázal, že toto právo nebolo uplatnené v súlade s ustanovením § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uzavrel, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 a ustanovením § 24 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o porušení ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a neuznaní odpočítania dane z preverovanej faktúry a to vychádzaním z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré vyhodnotil, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že daňová povinnosť nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane také relevantné dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18. Žalobca v správnej žalobe /rovnako ako v odvolaní správca dane/ namietal, že žalovaný nesprávne uzavrel svoje tvrdenia z výpovede p. F. a ostatné listinné dôkazy ignoroval. Správca dane odmietol vykonať výsluch svedka p. E. F., bytom E.. C.. F., ktorý bol v rozhodnom období oprávnený na základe generálnej plnej moci zo dňa 3.6.2015 konať za obchodnú spoločnosť GRPK TRADE s.r.o. a uvedená plná moc mu bola doručená p. F.. Správca dane dôvodil tým, že p. F. v MVI uviedol, že nepozná predchádzajúceho konateľa spol. GRPK TRADE s.r.o., a preto správca dane uzavrel, že mu nemohol udeliť plnomocenstvo. Žalovaný sa bez všetkého stotožnil so záverom správcu dane, žiadnym spôsobom sa nevyporiadal so skutočnosťou, že F. uznal podpis na udelenom plnomocenstve, hoci toto plnomocenstvo p. F.P., F. podpísané a úradne overené, bolo predložené správcovi dane.
19. Žalobca namietal, že nemal prístup k účtovníctvu iných obchodných spoločností a teda nevie nijako ovplyvniť vedenie ich účtovníctva a nemôže niesť zodpovednosť a sankcie za to, že iná spoločnosť neodviedla daň. Teda nevie nijako ovplyvniť vedenie ich účtovníctva, z čoho potom následne vyplýva, že žalobca nemôže niesť ani žiadnu zodpovednosť a ani sankcie za to, že iná spoločnosť si nesplnila svoje povinnosti a neodviedla daň.
20. Žalobca poukázal na jednu zo základných zásad daňového konania, zásadu zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 zákona o správe daní). Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad, tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. S poukazom na § 24 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku, žalobca komentoval, že žalobca má povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti, ale to nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení. (Pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/7/2011 zo dňa 31.5.2011). Správca dane je povinný dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 odsek 2 zákona o DPH). Správca dane takto nemôže prenechať na daňovom subjekte absolútne dôkazné bremeno, to znamená, že správca dane nemôže celé dokazovanie nechať na pleciach platiteľa dane. V tejto súvislosti poukazuje taktiež na ustálenú judikatúru, ktorá uvádza, že „v prípade, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. marca 2011, 3 Sžf 1/2011).Dôkazné bremeno na preukázanie opaku prešlo na správcu dane, pričom žalobca zvýrazňuje tú skutočnosť, že správca dane nepreukázal nesplnenie podmienok uplatnenia práva odpočítať daň v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca dane neoznačil dôkaz, alebo relevantnú skutočnosť, ktorou by vyvrátil žalobcove tvrdenia. Žalovaný sa s uvedeným nevyporiadal a uviedol len, že dôvodom pre neuznanie odpočítania dane boli zistenia nepreukazujúce vznik daňovej povinnosti u dodávateľských spoločnostiach. Uviedol, že dôkazné bremeno nezaťažuje žalobcu bezhranične, pretože po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. Je preto chybný záver správcu dane ako i žalovaného o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že jeho dodávateľom boli spoločnosti GRPK TRADE s.r.o.. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, predložil všetky dostupné informácie, listiny a doklady na preukázanie svojich tvrdení a za predkladanie dôkazov tretím subjektom - nástupníckymi obchodnými spoločnosťami a za plnenie si ich daňových povinností nemôže niesť zodpovednosť a právne následky. Žalobca preukázal realizovanie správcom dane kontrolovaných zdaniteľných plnení a zidentifikoval svojho dodávateľa, ktorý uvedený zdaniteľný obchod nepopiera. Správca dane viedol dokazovanie jednostranne a nevykonal všetky daňovým subjektom navrhované dôkazy, napr. výsluch svedka E. F.. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je zásadou daňového konania a získavanie dôkazov, ako aj ich hodnotenie daňovými orgánmi vykonávať v súlade s právnymi predpismi, nie svojvoľne.
II. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe 17.5.2019 žiadal žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť, lebo posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto zákona a Daňového poriadku. Uviedol, že v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní - o čom svedčí odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je v súlade s relevantnými ustanoveniami § 63 Daňového poriadku a v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný uviedol, že daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že žalobca odpočítal daň z preverovanej faktúry neoprávnene, keďže dodanie služieb deklarovaných preverovanou faktúrou nebolo uskutočnené
tak, ako bolo deklarované - spoločnosťou uvedenou na faktúre - GRPK TRADE s.r.o. Každý daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov a má bremeno tvrdenia, povinnosť svoje tvrdenie doložiť /dôkazné bremeno/, ktoré plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Ten je oprávnený a povinný zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. D. F. ako jediný konateľ spoločnosti GRPK TRADE s.r.o., ktorá fakturovala daňovému subjektu služby - sprostredkovanie obchodu, sa k predmetu hlavnej činnosti, ako aj k obchodným aktivitám spoločnosti nevedel vyjadriť, nevedel uviesť sídlo spoločnosti, nevedel koľko mala spoločnosť zamestnancov, kto viedol účtovníctvo, nedisponoval a nedisponuje žiadnymi dokladmi za spoločnosť. D. F. zároveň uviedol, že za podpísanie dokladov o prevzatí spoločnosti dostal finančnú odmenu od neznámeho muža, žiadne splnomocnenie inej osobe neudelil, predchádzajúceho konateľa spoločnosti nepozná. Žalovaný nepovažuje tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že p. F. uznal podpis na udelenom plnomocenstve za svoj, za opodstatnené. Podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii D. F. uviedol, že podpísal doklady v slovenskom jazyku pred notárom, za čo dostal 50 000 HUF. Na otázku, či udelil on ako konateľ spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. plnú moc inej osobe, uviedol p. F., že nie. Žalobca si uplatňoval právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry a mal povinnosť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predloženej faktúre, inak nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie dane. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že dodávateľ žalobcu sám nepotvrdil či a s kým pri preverovaných zdaniteľných obchodoch jednal. D. F. bol jedinou osobou za spoločnosť GRPK TRADE s.r.o., ktorá bola oprávnená konať v jej mene a ten poprel akékoľvek aktivity tejto spoločnosti. Preto ak za spoločnosť GRPK TRADE s.r.o. vystupovala iná osoba, ktorá nebola oprávnená na konanie za spoločnosť, žalobca v posudzovanom obchodom prípade neprejavil náležitú mieru opatrnosti. Ekonomická činnosť je pod kontrolou daňového subjektu, preto žalobca ako platiteľ dane mal povinnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu tak, ako je to deklarované na faktúre. Bolo v jeho záujme, aby si obchodného partnera vyberal s určitou dávkou obozretnosti a správcovi dane predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov. Správca dane spochybnil žalobcom preukazované, že dodávateľská spoločnosť dodala fakturované služby a žalobcom navrhované vypočutie svedka, ktorý za spoločnosť konal, nevykonal, pretože konateľ jeho dodávateľa uviedol, že ho nesplnomocnil na zastupovanie GRPK TRADE s.r.o.. Obchodné vzťahy medzi vyššie uvedenými daňovými subjektmi vyhodnotil tak, že zdaniteľné obchody deklarované predmetnou faktúrou neboli reálne uskutočnené spoločnosťou GRPK TRADE s.r.o. a žalobca ich nepreukázal ani platným splnomocnením pre svedka E. F. od konateľa D.N. F.C. na zastupovanie GRPK TRADE s.r.o.. Správca dane opodstatnene nepriznal právo na odpočítanie dane, pretože s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázal, že toto právo nebolo uplatnené v súlade s ustanovením § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
III. Replika žalobcu
22. K vyjadreniu žalovaného v replike žalobca 3.9.2019 uviedol, že: „Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.5.2019 uvádza, že jedinou oprávnenou osobou, ktorá mohla v preverovanom zdaňovacom konaní konať za spoločnosť GRPK TRADE s.r.o., bol D. F.. Žalovaný bez všetkého vzal za pravdivé tvrdenie D.N. F., že on žiadne splnomocnenie neudelil a preto správca dane neakceptoval predložené splnomocnenie. Žalobca nerozumie tvrdeniu žalovaného, že „z predloženého spisového materiálu takáto skutočnosť (uznanie podpisu) nevyplýva.“ Žalobca riadne do spisu doručil Plnú moc udelenú spoločnosťou GRPK TRADE s.r.o., za ktorú konal D. F., pánovi E. F. zo dňa 3.6.2015 s úradne osvedčeným podpisom. Preto žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach, že správca dane nezistil skutkový stav veci riadne, keď nevykonal výsluch svedka pána E. F., ktorý bol oprávnený za spoločnosť GRPK TRADE s.r.o. konať a s ktorým žalobca pri dohadovaní zdaniteľných obchodov za spol. GRPK TRADE s.r.o. jednal a ktorý je schopný potvrdiť reálnosť zdaniteľných plnení.“
IV. Závery správneho súdu
23. Žalobca podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. napadol žalobou rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu pre nesprávne právne posúdenie a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, následkom čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného vecne nesprávne, ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Neuznal dôvod, pre ktorý bol správcom dane vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty, pretože údajne zo strany GRPK TRADE s.r.o. nebolo preukázané dodanie tovarov a služieb v zdaňovacom období november. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP) opätovne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov; (ďalej len „Daňový poriadok“) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6, prvá veta Daňového poriadku účinného do 01.01.2018).
S účinnosťou od 01.01.2018 bol Daňový poriadok doplnený v ustanovení § 3 ods. 6 o nasledovný text: „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“ Predmetná dopĺňajúca časť ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku bola síce včlenená do zákona po vydaní žalobou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 10.06.2016, avšak jej právnym východiskovým podkladom bola tak rozhodovacia prax daňových správnych orgánov, ako aj judikatúra krajských súdov, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj súdneho dvora Európskej únie, týkajúca sa boja proti daňovým podvodom.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno v zmysle § 24 ods. 4, prvá veta Daňového poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods.5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
24. Žalobca uviedol, že dodanie služieb preukázal faktúrami, zmluvou o sprostredkovaní, listinou propagačné služby zo dňa 1.8.2015, výpoveďou konateľa zdaniteľného subjektu a reálnosťou zdaniteľného obchodu preukazovala aj priložená fotodokumentácia a vyhlásenia odberateľom kontrolovaného, pretože žalobca má v kontrolnom výkaze v príslušnom zdaňovacom období zahrnuté dodanie tovarov a služieb pre žalobcu.
25. Základom argumentácie žalobcu je jeho tvrdenie v správnej žalobe, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorou len zopakoval odvolacie dôvody, ktoré namietal a reagoval zhodne aj v žalobe prezentujúcim názorom k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a žalobcom vytýkaného výlučne jednostranného hodnotenia dôkazov a uvedenia len tých dôkazov, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného vo vzťahu k spochybneniu dodania podľa § 191 ods.1 písm. e/ a písm.d/ SSP a namietal, že správca dane na základe zisteného vyhodnotil, že žalobca nesplnil podmienky priznania práva na odpočet DPH, ktoré uplatnil k dani z pridanej hodnoty za obdobie november 2015. Namietal, že sám vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a predložil všetky dôkazy, aby preukázal opodstatnenosť svojho odpočtu DPH a navrhol, aby sa správny súd zaoberal judikatúrou vo vzťahu k jeho povinnostiam a označil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/7/2011 zo dňa 31.5.2011 a rozsudok 3Žf 1/2011. Mal za to, že kontrolované zdaniteľné plnenia boli dostatočným spôsobom preukazované a identifikované prostredníctvom reálneho dodávateľa, ktorý obchod nepopiera a za ktorého konal na základe splnomocnenia E. F.. Podľa žalobcu žalovaný bezdôvodne a neopodstatnene vzal za pravdivé tvrdenie D.N. F., že žiadne splnomocnenie na konanie za spoločnosť neudelil, preto správca dane dôvodne neakceptoval predložené splnomocnenie. Žalobca namietal, že riadne do spisu doručil plnú moc udelenú spoločnosťou GRPK TRADE s.r.o., za ktorú konal D. F., pánovi E. F. zo dňa 3.6.2015 s úradne osvedčeným podpisom. Zotrváva na svojich tvrdeniach, že správca dane nezistil skutkový stav veci riadne, ak nevykonal výsluch svedka E. F., oprávneného za spoločnosť GRPK TRADE s.r.o. konať, s ktorým žalobca pri dohadovaní zdaniteľných obchodov za spoločnosť GRPK TRADE s.r.o. jednal a ktorý bol schopný potvrdiť reálnosť zdaniteľných plnení.
26. Citované ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. vymedzujú právo platiteľa dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítane dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok treba dôkazne podložiť, teda preukázať. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj nároku na oslobodenie od dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené správcovi dane daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly ešte sami o sebe nedeklarujú uskutočnenie obchodov, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach a preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad.
27. Správny súd v prvom rade s poukazom a akcentom na materiálny základ dobrej verejnej správy konštatuje, že správca dane preverujúc dodávateľa žalobcu dňa 21.07.2016 vykonal miestne zisťovanie v sídle dodávateľa žalobcu, spoločnosti GRPK TRADE s.r.o, ktorá mala sídlo za písané v obchodnom registri na adrese Čučmianska dlhá 2, 048 01 Rožňava. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že na uvedenej adrese sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať s daňovým subjektom, ani jeho konateľom D. F.. Žiadosťou o MVI požiadal o vypočutie uvedeného konateľa dodávateľa žalobcu, spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. pána D.N. F.C., dátum narodenia XX.XX.XXXX, S.O.O. H. V. X, XXXX M., H., ako svedka.
28. V tomto prípade, je podľa správneho súdu užitočným doslovne uviesť zámer správcu zisťovať či úradne označený konateľ dodávateľa žalobcu pán D. F. má alebo mal vedomosť o obchodných aktivitách
daňového subjektu GRPK TRADE s.r.o., v ktorej bol od 27.04.2015 konateľom. Svedkovi boli položené tieto otázky, obsah a rozsah ktorých podľa správneho súdu ukazuje záujem o objektívne posúdenie reálnosti obchodnej komunikácie žalobcu a jeho dodávateľom o uzavretom obchode založenom na sprostredkovaní obchodu pre žalobcu týmto dodávateľom: „Podľa výpisu z Obchodného registra SR ste sa dňom 27.04.2015 stali konateľom spoločnosti GRPK TRADE s.r.o., Čučmianska dlhá 2, 048 01 Rožňava. Môžete túto skutočnosť potvrdiť? Vysvetlite za akých okolností ste sa stali konateľom spoločnosti GRPK TRADE s.r.o.? Kto Vás kontaktoval? Podrobne popíšte, ako a za akých okolností prebehol prepis spoločnosti na Vašu osobu. Viete kto bol predchádzajúci konateľ spoločnosti GRPK TRADE s.r.o.? Uveďte jeho meno. Prišli ste do osobného kontaktu s bývalým konateľom spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. pánom E. F.? Kde a za akých okolnosti? Kto Vám ho predstavil, resp. kto Vás s ním zoznámil? Akou činnosťou ste sa zaoberali predtým, ako ste sa stali konateľom spoločnosti GRPK TRADE s.r.o.? Boli Vám odovzdané účtovné doklady a pečiatky spoločnosti GRPK TRADE. s.r.o.? Ak áno, kto a kde Vám ich odovzdal. Viete predložiť účtovné doklady a iné doklady spoločnosti GRPK TRADE s.r.o.? Bol o prevzatí dokladov a ostatných vecí spísaný preberací a odovzdávací protokol? Ak áno, viete ho predložiť? Uveďte čo bolo v roku 2015 a je hlavným predmetom činnosti spoločnosti GRPK TRADE s.r.o.. Uveďte bližšie informácie k spoločnosti GRPK TRADE s.r.o.: Kde sa nachádza sídlo spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. Kto je vlastníkom priestorov, v ktorých v zmysle výpisu z Obchodného registra SR je sídlo spoločností GRPK TRADE s.r.o.? V prípade prenájmu priestorov, s kým bola uzatvorená nájomná zmluva na prenájom týchto priestorov? Viete nám nájomnú zmluvu, resp. iný relevantný doklad, ktorý oprávňuje spoločnosť GRPK TRADE s.r.o. užívať priestory, ktorých sa v zmysle výpisu z Obchodného registra SR nachádza sídlo spoločnosti GRPK TRADE s.r.o.? Vystavuje spoločnosť GRPK TRADE s.r.o., v období od kedy ste jej konateľom, faktúry? Ak áno, kto ich vystavuje a podpisuje za spoločnosť GRPK TRADE s.r.o.. Kto vedie účtovníctvo spoločnosti GRPK TRADE s.r.o.? Uveďte meno, resp. názov účtovníckej spoločnosti a presnú adresu. Udelili ste Vy ako konateľ spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. písomnú plnú moc - splnomocnenie k akýmkoľvek úkonom inej osobe? Ak áno, uveďte meno a priezvisko tejto osoby, prípade jej trvalý pobyt. Predložte predmetné splnomocnenie, ktoré ste udelili. Poznáte spoločnosť ALEX RV s.r.o., Hlavná 43, 049 41 Pača, IČO: 36572489, DIČ: 2020037866, IČ DPH: SK2020037866, resp. jej konateľa? Ak áno, podrobne popíšte ako a za akých okolností ste sa nakontaktovali na túto spoločnosť, resp. jej konateľa. Došlo medzi spoločnosťami GRPK TRADE s.r.o. a ALEX RV s.r.o. k obchodným jednaniam? Kde prebiehali a kto pri týchto jednaniach vystupoval za tieto spoločnosti? Aký bol predmet obchodných jednaní? Existuje nejaký doklad (zmluva) o vzájomnej spolupráci medzi týmito spoločnosťami? Ak áno, žiadame o jeho predloženie. Vystavila spoločnosť GRPK TRADE s.r.o. faktúry č. 2015/208, 2015/209, 2015/210, 2015/211, 2015/294 a zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 30.06.2015 pre spoločnosť ALEX RV s.r.o.? Bližšie špecifikujte čo bolo úlohou spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. pri sprostredkovaní obchodu pre spoločnosť ALEX RV s.r.o.. Na základe akých prvotných dokladov boli vystavené faktúry za sprostredkovanie obchodu? Kto podpisoval vystavené faktúry a predmetnú zmluvu o sprostredkovaní za spoločnosť GRPK TRADE s.r.o.? Patrí podpis uvedený na faktúrach a zmluve o sprostredkovaní pánovi D. F.A.? Mala spoločnosť GRPK TRADE s.r.o. v čase od kedy ste konateľom spoločnosti vlastných zamestnancov? Viete predložiť zoznam zamestnancov? Kto podáva daňové priznanie na DPH za daňový subjekt GRPK TRADE s.r.o. od apríla 2015?“ Z administratívneho spisu vyplýva pod bodmi 7, 8 obsah výmeny informácií podľa Nariadenia 904/2010 EÚ, adresovaný vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, ktorý mal odpovedať na správcom dane formulované otázky.
29. Z odpovedí je podstatný výber, ako výsledok preverovania dodania služby od daňového subjektu GRPK TRADE s.r.o. (priamy dodávateľ služby - sprostredkovania obchodu pre daňový subjekt ALEX RV s.r.o.): konateľ daňového subjektu GRPK TRADE s.r.o. pán D. F. uviedol, že za podpísanie dokladov o prevzatí spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. dostal finančnú odmenu od neznámeho muža, neudelil žiadne splnomocnenie k akýmkoľvek úkonom inej osobe, nepozná predchádzajúceho konateľa spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. (predchádzajúcim konateľom spoločnosti GRPK TRADE s.r.o. bol pán E. F.). D. F. sa nevedel vyjadriť k predmetu hlavnej činnosti a obchodným aktivitám spoločnosti GRPK TRADE s.r.o., nevedel uviesť kde má spoločnosť zriadené sídlo, nevedel uviesť počet zamestnancov spoločnosti, nevedel uviesť kto viedol účtovníctvo tejto spoločnosti a ďalej sa vyjadril, že o spoločnosti ALEX RV s.r.o. nevie nič.
30. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správcovi dane boli v rámci daňovej kontroly predložené ZMLUVA O SPROSTREDKOVANÍ, PROPAGAČNÉ SLUŽBY zo dňa 30.06.2015 a DODATOK č. 1 k ZMLUVE O SPROSTREDKOVANÍ, PROPAGAČNÉ SLUŽBY zo dňa 01.08.2015. Na
uvedenej zmluve a na dodatku k tejto zmluve figuruje meno a podpis pána D. F., konateľ spoločnosti GRPK TRADE s.r.o.. Podľa správcu dane, ktorý si osvojil i žalovaný za GRPK TRADE s.r.o. vystupovala a konala neoprávnená osoba, pretože D. F., S.O.O. H. V. X, XXXX M., H. vyhlásil, že nesplnomocnil na konanie za spoločnosť nikoho a nepozná predchádzajúceho konateľa spoločnosti GRPK TRADE s.r.o., preto námietka žalobcu nemá potenciál na to, aby správny súd v intenciách správnej žaloby rozhodnutie žalovaného zrušil zo žalobného dôvodu podľa § 191 ods. písm. e/ SSP, ani za situácie existencie naznačovanej námietky žalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože zo zápisnice o ústnom pojednávaní v administratívnom spise zo dňa 28.7.2017 vyplýva, že zistenia správcu dane boli prejednané so zástupcom žalobcu za účasti konateľa spoločnosti E. P.. Z administratívneho spisu tiež bolo preukázané (strana 18 - dokument administratívneho spisu), že protokol z 25.8.2017 bol prejednaný začiatok daňovej kontroly 27.6.2016. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 1.3.2017 daňová kontrola bola rozhodnutím z 1.3.2017 prerušená dňa 3.3.2017. Dôvody prerušenia pominuli 13.6.2017. Výsledok kontroly bol prejednaný, pričom daň z pridanej hodnoty bola kontrolovaná za mesiace 01, 02, 04, 05, 07 a 11/2015. Predmetné rozhodnutie, ktoré je napadnuté správnou žalobou, sa týka novembra 2015. Listom z 25.8.2017 správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu aby sa k protokolu vyjadril a k predmetnému protokolu sa vyjadril podaním zo dňa 20.9.2017. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že pod bodmi 26, 30, 32 a 34 administratívneho spisu sú zápisnice o ústnom pojednávaní z 29.1.2018 /za účasti konateľa žalobcu/, zápisnica z 22.2.2018 / za účasti konateľa žalobcu/, zápisnica z 27.3.2018 bola za účasti žalobcu, a zápisnica zo 14.6.2018. Odvolacie dôvody sú zhodné so žalobnými dôvodmi žalobcu. Podľa správneho súdu procesný postup správcu dane, ktorý bol v kontakte so žalobcom na úrovni jeho komunikácie so štatutárnym zástupcom žalobcu, s možnosťou byť informovaný a vyjadriť sa ako i navrhovať /§ 3 § 63 Daňového poriadku/.
31. V administratívnom spise založená zmluva o sprostredkovaní, uzavretá medzi dodávateľom žalobcu a žalobcom dňa 30.6.2015, predmetom ktorej bol záväzok pre záujemcu od sprostredkovateľa GRPK TRADE s.r.o. získať príležitosť uzavrieť obchod so subjektmi v období od 1.7. do 31.12.2015 za 20 % províziu z obratu nebol preukázaný. Súčasne sú tu pripojené dodatky, ktoré obsahujú informácie o prílohe k faktúram a odrážajú výšku 20 % provízie zo zdaniteľného plnenia vrátane november 2015. Z napadnutého rozhodnutia z 29.10.2018 vyplýva, že žalovaný rozhodnutie správcu dane z 28.6.2018, ktorým vyrubil rozdiel 25.051,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za 11/2015 žalobcovi, potvrdil. Z rozhodnutia vyplýva, že v úvode uvádza námietky uvedené v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a následne konštatuje, že správca neuznal právo na odpočítanie vo výške 25.051,00 Eur z vystavenej faktúry od dodávateľa GRPK Trade s.r.o., Čučmianska 2, Rožňava. Uvádza číslo faktúry a fakturovanú sumu, základ dane 125.255,00 Eur a DPH 25.051,00 Eur vystavené dodávateľom. Žalovaný predovšetkým konštatoval, že v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 28.6.2007, označeným ako C-73/06, vo veci Pflanzer vykonal zisťovanie, pretože ekonomická činnosť žalobcu nezodpovedala sídlu jeho ekonomickej činnosti a podnik považoval za fiktívny. Správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií 26.7.2016. D. F., ktorý bol od 27.4.2015 konateľom dodávateľa žalobcu, ale uviedol, že neprevzal doklady o prevzatí tejto spoločnosti a od neznámym muža prevzal za podpísané doklady odmenu. Neprevzal iné ako napríklad pečiatky a pod. Konateľ F. sa nevedel vyjadriť k sídlu spoločnosti, k počtu zamestnancov, k účtovníctvu, k daňovému priznaniu a o žalobcovi nevedel nič uviesť. Správca dane s poukazom na rozsudok 27.1.2010 Najvyššieho súdu SR 5Sžf/97/2009 poukázal i na na zásady poctivého obchodného styku ako základnú zásadu obchodného práva. Toto všetko bolo podľa správneho súdu dôvodným základom pre žalovaného na potvrdenie rozhodnutia správcu dane aj s poukazom na § 3 ods.3, § 24 ods.2 a 4 Daňového poriadku, zásady daňového konania a voľného hodnotenia dôkazov. Z obsahu výziev a súčinností medzi správcom dane a kontrolovaným žalobcom vyplýva, že správca dane poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k jeho procesným postupom a k vyhodnoteniam zisteným týmito postupmi. K odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane 1.8.2018 je možné konštatovať, že odkazuje v prílohe na vyhlásenia a reklamné letáky, z ktorých mal mať preukázané sprostredkovanie služieb dodávateľom žalobcu a mal uniesol dôkazné bremeno.
32. Z administratívneho spisu pod bodom 20 je možné zistiť vyjadrenie žalobcu k protokolu o výsledku daňovej kontroly, kde sú uvádzané za jednotlivé mesiace účtovné doklady, faktúry za sprostredkovanie obchodu označenému dodávateľovi žalobcu aj na konečnom vyúčtovaní, ktorým žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty za november 2015. Z administratívneho spisu vyplýva protokol z 25.8.2017 o prejednaní so žalobcom za obdobie január, február, apríl, máj, jún a november 2015.
33. Podľa právneho názoru správneho súdu správca dane svoj záver, že zdaniteľné plnenie deklarované vo faktúre č. 156700387, predloženej daňovým subjektom ALEX RV s.r.o. k daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - november 2015 nebolo uskutočnené dodávateľom GRPK TRADE s.r.o., oprel o skutkové zistenia s konkrétnym odkazom na vykonané dôkazy, pričom ich obsah vyhodnotil a dostatočne odôvodnil. Podľa správneho súdu hodnotenie dôkazov neznamená bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako faktov. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom údaje odrážajú skutočnosť. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúrach, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala službu odberateľovi. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia a to osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu, je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z dokladu. Aby k odpočítaniu dane mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru. V prvom rade musí prísť k dodaniu služby a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (k dodaniu služby) a až následne k vystaveniu faktúry (§ 71 zákona o DPH), len v takomto prípade môže prísť k odpočítaniu dane.
34. Správny súd k tomu, že sa žalobca odvoláva na dôkazné bremeno, ktoré sám vyčerpal s poukazom na ustálenú judikatúru, keďže disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa a po prechode dôkazného bremena na správcu dane, tento naopak bremeno dokazovania neuniesol..., že zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, pretože daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Existencia predmetnej faktúry č. 156700387 (vrátane súvisiacich dokladov) predloženej daňovým subjektom ALEX RV s.r.o. nepostačuje. Pokiaľ žalobca ako platiteľ DPH uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, bol povinný a schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Na základe výpovede pána D. F. (jediná oprávnená osoba vystupovať a konať v mene spoločnosti GRPK TRADE s.r.o.) nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, konateľ vykonanie obchodu nepotvrdil a rovnako nepotvrdil, že inú osobu splnomocnil na vykonanie tohto obchodu a nebol ním ani bývalý konateľ dodávateľa žalobcu E. F.A., na plnú moc ktorého sa žalobca odvoláva, tvrdiac, že túto plnú moc mal od konateľa dodávateľa žalobcu D. F.C.. Preto správca dane správne aj podľa správneho súdu uzavrel, že nepotvrdil konanie v mene dodávateľa žalobcu osobou E. F.A.P., ktoré nie je konaním za spoločnosť dodávateľa žalobcu a nie je možné hovoriť o vykonanom obchode zakladajúcom právo žalobcu založené na aplikácii ust § 19 , § 49 ods.1 a 51 ods. 1 písm. a /zákona o dani z pridanej hodnoty. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre dlhodobo vyjadruje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Napríklad v rozsudku č.k. 1Sžfk/74/2017 z 09.10.2018. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v bode 28. odôvodnenia rozsudku nasledovné závery: „judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov“.
35. Správny súd uvádza k tomu, že žalobca tvrdí, že na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa žalobcu, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. Marca 2011, 3 Sžf 1/2011)", že ani v prípade, ak disponuje existenciou faktúry a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, žalobca nedisponuje materiálnymi, ale formálnymi dôkazmi a preto ak vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, je na ňom preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa. Faktúry predstavujú a deklarujú formálnu stránku, ale nepreukazujú materiálne
plnenie. Možno súhlasiť s tým, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly. Skutočnosť, že správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je tak na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
36. Správny súd uvádza, že žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP nie je daná, pretože rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonným požiadavkám na obsah odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný, ako aj správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre potvrdenie rozhodnutia správcu dane. Zároveň žalovaný reagoval vo svojom rozhodnutí na návrhy a námietky žalobcu. Podrobne uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej úpravy. Dôkazy vykonané správcom dane boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
37. Správny súd udáva, že napriek tomu, že daňový subjekt ALEX RV s.r.o. viedol účtovníctvo a predložil k daňovej kontrole faktúru č. 156700387 za dodanie služby (sprostredkovanie obchodu), z ktorej si uplatnil odpočítanie dane, správca dane kontrolou zistil a preukázal, že zo strany dodávateľa GRPK TRADE s.r.o. nedošlo k dodaniu služby a tým k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom základným predpokladom práva odpočítať daň zo služby (ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH) je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi služby. Odpočítaním dane pri dodaní služby došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
- právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby.
38. Správny súd dodáva tiež, že správca dane preveroval formálnu deklaráciu uvedenú na predložených dokladoch tak, aby doklady boli odrazom reálneho zdaniteľného plnenia a to v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, ale aj s prihliadnutím na cieľ uznaný v Smernici Rady 2006/112/ES, týkajúci sa boja proti podvodom, respektíve zneužívania práv, týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. Z Rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/l 7/2011 vyplýva, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v kontrolovanom zdaňovacom období sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Umelý charakter transakcií; nepreukázanie ekonomickej činnosti, sídla spoločnosti; konateľ priameho dodávateľa, ktorý nevie nič o svojej spoločnosti, rovnako aj o svojom odberateľovi a ďalšie objektívne skutočnosti, sú jasným dôkazom nasvedčujúcim tomu, že nedošlo k materiálnemu dodaniu služby - sprostredkovania obchodu dodávateľom uvedenom na preverovanej faktúre. Na základe uvedených skutočností žalovaný odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 28.06.2018 dôvodne nevyhovel.
39. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie dane z predmetného obchodu, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
40. Právo na náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný (§ 167 ods. 1 SSP), a u žalovaného nezistil dôvody pre priznanie práva na náhradu trov konania v zmysle § 168 SSP.
41. Senát správneho súdu rozhodol v tejto veci jednomyseľne /§ 139 ods. 4 SSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).