Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-146-2024.pdf
PDF · 73.19 KB
Case nature
Subarea
27Ek/146/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar: 29.2.1972, C. XXXX/X, XXX XX D., proti povinnému: 1/ D. E. F., nar: 24.6.1962, C. XX/XX, XXX XX D., 2/ G. H. I., nar: 30.7.1951, J. X/X, XXX XX D., 3/ H. I., nar: 14.7.1954, J. X/X, XXX XX D., 4/ JUDr. Ladislav Bujňák, nar: 20.2.1962, H. J. X/X, XXX XX D., 5/ D. K. L., nar: 14.12.1962, H. J. X/X, XXX XX D., o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 23.01.2024, domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na základe exekučného titulu – rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky sp. zn.: PUSR-2022/24688-2/4195/6/ADC zo dňa 18.01.2022, ktoré sa stalo vykonateľné dňa 22.03.2022 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. 3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom. 4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu. 5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 6. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. 7. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. 8. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom. 9. Súd preskúmaním predloženého exekučného titulu zistil, že ním bola povinným ako jedným z vlastníkov kultúrnej pamiatky uložená povinnosť (o.i.) cit.: „Zabezpečiť odvádzanie dažďovej vody z dažďového zvodu západnej fasády hlavného objektu Hlavná 9 spôsobom, ktorý nebude ohrozovať predmetné NKP a to zaústením dažďového zvodu do dažďovej kanalizácie, retenčnej nádrže, vsakovacej jamy, alebo iným spôsobom odsúhlaseným KPÚ Prešov.
10. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012). 11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). 12. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Nemožno však vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Výlučne prechádza právo alebo povinnosť z exekučného titulu, alebo sa prevádza právo či preberá povinnosť z exekučného titulu (§ 37 ods. 3 prvá veta EP). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. 13. Súd v predmetnej veci poukazuje, že rozhodnutie, ktoré bolo súdu predložené ako exekučný titul osobitne neoprávňuje oprávneného (v tomto exekučnom konaní) domáhať sa jeho výkonu. Rozhodnutie vydané v súlade so zákonom č. 49/2002 Z.z. o o ochrane pamiatkového fondu a s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku je rozhodnutím, vykonania ktorého, resp. výkonu povinnosti mím uloženým sa môže domáhať Slovenská republika konajúca prostredníctvom príslušného správneho orgánu, a to v záujme zachovania tej ktorej spoločensky významnej hodnoty - ochrany kultúrnej pamiatky. Súd osobitne poukazuje, že v zmysle § 42 ods. 1 písm. o) (horeuvedeného zákona) za porušenie povinnosti uloženej takýmto rozhodnutím vzniká priestupková zodpovednosť dotknutej osoby. Rozhodnutie, ktoré bolo súdu predložená tak nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného domôcť sa povinností v ňom uložených. Nejde totiž o rozhodnutie o ochrane vlastníckeho práva dotknutej osoby, ale o rozhodnutie o uložení povinnosti v záujme ochrany kultúrnej pamiatky, teda povinností, ktorej splnenie je v záujme spoločnosti, t.j. v záujme Slovenskej republiky. Inými slovami, subjekt, ktorý sa domáha splnenia povinnosti uložených v rozhodnutí návrhom na vykonanie exekúcie, nie je v skutočnosti oprávnený ich splnenie požadovať v rámci výkonu rozhodnutia.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že z exekučného titulu nemal za preukázané, že by osobe označenej v návrhu na vykonanie exekúcie ako „Oprávnený“, prináležalo vymáhať splnenie povinnosti, ktorá bola uložená exekučným titulom povinným. Na to, aby oprávnený mohol požadoval splnenie povinnosti od povinných, musí mu exekučný titul takéto právo priznať, pričom z exekučného titulu nevyplýva, že by takéto právo oprávnenému priznané bolo. Súd uvádza, že v tomto prípade oprávnenou osobou požadovať splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom je Slovenská republika. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatoval rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.