Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/33/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: K. D., R.. XX. XX. XXXX, T. D. Ľ. XXXX/XX, I. Ľ., v konaní zastúp. Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: E. T., R.. XX. XX. XXXX, T. D. K. D. D., o vypratanie bytu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 08. 06. 2020, sa žalobca voči žalovanej domáha vypratania a odovzdania bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. XX, na B.. N. P. C. D. D., evidovanom na LV č. XXXX, k. ú. D. D., V. D. D., V. D. D. (ďalej len „byt“), a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s odôvodnením, že vlastnícke právo k bytu nadobudol na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 02. 10. 2007 medzi ním ako kupujúcim a p. V. Z. ako predávajúcim (ďalej len „kúpna zmluva“). Žalobca poukázal na to, že na tunajšom súde prebiehalo konanie, vedené pod sp. zn. , v ktorom sa žalovaná (v predmetnom konaní v procesnom postavení žalobkyne) domáhala vyslovenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy a tiež vydania predbežného opatrenia, ukladajúceho povinnosť žalobcovi umožniť jej nerušené užívanie bytu až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Žalobca v procesnej pozícii žalovaného mal neodkladným opatrením, vydaným súdom v predmetnom konaní, súdom uloženú povinnosť umožniť žalovanej v procesnej pozícii žalobkyne nerušené užívanie bytu do právoplatného skončenia veci, vedenej pod sp. zn. . Napriek skutočnosti, že konanie vedené pod sp. zn. je právoplatne skončené, a teda dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica neodkladné opatrenie ex lege zaniklo, žalovaná predmetný byt obýva naďalej, a to bez právneho dôvodu, a aj napriek tomu, že žalobca ju výzvou zo dňa 14. 05. 2020, ktorú si žalovaná v odbernej lehote neprevzala, vyzval na vypratanie a odovzdanie bytu.

2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to potvrdenie o pobyte žalovanej, vydané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov, preukazujúce, že žalovaná má hlásený pobyt bezdomovca; ďalej kúpnu zmluvu zo dňa 02. 10. 2007, V 5819/2007, predmetom ktorej je prevod vlastníctva k bytu, vrátane spoluvlastníckych podielov o veľkosti 8426/416943 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemkom KN parc. č. XXXX/X/X a parc. č. XXXX/X/X; rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -433 zo dňa 10. 12. 2019 spolu s doložkou právoplatnosti, ktorým súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 01. 2020; uznesenie Okresného súdu č. k. -98 zo dňa 15. 05. 2008, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť umožniť nerušené užívanie bytu žalovanej až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a výzvu na vypratanie bytu zo dňa 14. 05. 2020, adresovanú žalovanej spolu s podacím hárkom a s kópiou vrátenej zásielky, z ktorej je zrejmé, že zásielka nebola adresátom prevzatá v odbernej lehote, z ktorej skutočnosti je podľa žalobcu zrejmé, že aj keď má žalovaná hlásený pobyt bezdomovca, zdržuje

sa na adrese bytu - N. XX, D. D.. Žalobca ako dôkaz navrhol pripojiť aj spis tunajšieho súdu sp. zn. .

3. Následne po podaní žaloby, dňa 26. 06. 2020, doručil žalobca na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovanej vypratať byt a odovzdať ho žalobcovi do 3 dní odo dňa doručenia neodkladného opatrenia, v ktorom žalobca okrem zopakovania argumentácie, uvedenej už v žalobe, doplnil, že konaním žalovanej dochádza podľa žalobcu k závažnému zásahu do garantovaného vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je nezákonným spôsobom obmedzený v užívaní svojho majetku a v nakladaní s ním. Žalovaná nezákonným spôsobom zasahuje do výkonu vlastníckeho práva podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keď reálne žalobcovi bráni vo výkone minimálne práva vec užívať a práva s vecou nakladať a tento nezákonný stav odmieta dobrovoľne odstrániť. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami žalobca odôvodnil aj tým, že mu každým dňom vzniká škoda, spočívajúca v tom, že žalovaná okrem užívania bytu, spotrebúva aj energie a využíva služby spojené s užívaním bytu, pričom za tieto plnenia neplatí. Taktiež samotným užívaním bytu dochádza k jeho fyzickému opotrebeniu a následnej strate na jeho hodnote. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak žalobca domáha vypratania bytu, ktorý žalovaná neoprávnene užíva. Žalobca uvádza, že je potrebná úprava pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktoré poskytuje okamžitú ochranu práv vzhľadom na to, že v opačnom prípade by zo strany žalovanej dochádzalo k nepretržitému zásahu do žalobcových práv a k vzniku škody na jeho majetku, pričom takéto neodkladné opatrenie vyrieši celý užívací vzťah medzi stranami a predíde mnohým ďalším žalobám.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opakovane pripojil ako listinné dôkazy kúpnu zmluvu, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -433 zo dňa 10. 12. 2019, vrátane doložky právoplatnosti, uznesenie Okresného súdu č. k. -98 zo dňa 15. 05. 2008, výzvu na vypratanie bytu zo dňa 14. 05. 2020 s podacím lístkom a s kópiou vrátenej zásielky, a potvrdenie o pobyte žalovanej.

5. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa prvá veta a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci.

12. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 13. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Žalobe, doručenej súdu dňa 08. 06. 2020, ktorou sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľnosti, bola pridelená spisová značka . Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vypratanie nehnuteľnosti, doručený súdu dňa 26. 06. 2020, bol zapísaný osobitne ako nové podanie a pridelený sudcovi podľa zásady náhodného výberu pod sp. zn. . Po zistení, že v predmetnej veci medzi totožnými subjektmi na strane žalobcu a na strane žalovaného prebieha konanie o žalobe na vypratanie bytu, teda že podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predchádzalo podanie žaloby vo veci samej, v ktorej bolo v čase dôjdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia začaté konanie, bol predmetný návrh v súlade s rozvrhom práce Okresného súdu Banská Bystrica na rok 2020, v zmysle ktorého „návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia v už prejednávanej (skôr napadnutej) veci sa zapíše do už prebiehajúceho konania vo veci samej a zákonným sudcom na rozhodnutie o ňom je sudca, ktorý konaná a rozhoduje vo veci same“, pripojený k prebiehajúcemu konaniu, vedenému pod sp. zn. , nakoľko bez ohľadu na to, či je takýto návrh podaný spolu so žalobou alebo neskôr do právoplatného skončenia veci, stáva sa súčasťou vedeného konania vo veci samej, v ktorom je potrebné aj o ňom rozhodnúť. Súd tak bude v jednom konaní vedenom pod spisovou značkou rozhodovať tak o žalobe vo veci samej, ako aj o neodkladnom opatrení.

15. Ako to vyplýva z ustanovenia , zákon rozoznáva neodkladné opatrenie podané pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania je typickým procesným úkonom žalobcu. Ak bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný spolu so žalobou alebo kedykoľvek po začatí a pred právoplatným skončením konania vo veci samej, výzva súdu na podanie žaloby neprichádza do úvahy.

16. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku navrhovateľa zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Súd teda vychádza zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom a predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie ( ) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a bez nariadenia pojednávania. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby všetky rozhodujúce skutočnosti ale aj dostupné dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti boli súdu predložené v samotnom návrhu, resp. pripojené k návrhu. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Súd teda nariadi neodkladné opatrenie, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Ide o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu. Neodkladným opatrením však môžu byť pomery strán v osobitných prípadoch upravené aj trvale za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu, keď v tom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou. 17. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že bude ohrozená exekúcia (princíp opodstatnenosti), a

zároveň aj osvedčenie existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pretože každé procesné zabezpečenie má nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj vtedy, ak nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje v konaní žalobcu (navrhovateľa), t. j. žalobca musí konkretizovať nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež špecifikovať úkony protistrany, vedúce k zhoršeniu, resp. k zneisteniu jeho právneho postavenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posúdiť aj to, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). 18. V posudzovanej veci súd z predložených listinných dôkazov, ako aj z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Banská Bystrica, ktorý si zabezpečil postupom podľa , , mal osvedčené, že žalobca je titulom Kúpnej zmluvy V 5819/2007 zo dňa 08. 10. 2007 - VZ 1944/2007 výlučným vlastníkom, t. j. v podiele 1/1, bytu, ktorého vypratania sa v danom konaní domáha, pričom skúmanie splnenia predpokladov na uloženie povinnosti žalovanej vypratať byt bude predmetom konania vo veci samej.

19. Preto sa súd ďalej zaoberal, či sú splnené aj ďalšie predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia (pozri bod 17. tohto rozhodnutia). Žalobca neodkladným opatrením primárne sleduje vypratanie bytu, a to počas konania o žalobe o vypratanie bytu. Ustanovenie síce výslovne umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, avšak len za podmienky, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Spravidla pôjde o prípady špecifických zdržovacích nárokov, typických pre ochranu vlastníckeho práva, kedy je vlastník vystavený nevyhnutnej potrebe domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí. Vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov nemožno vylúčiť procesné situácie, keď sa žalobca (navrhovateľ) bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej. Môže ísť o návrh počas konania, v ktorom sa už žalobca domáha identického meritórneho výroku, alebo o návrh pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni žalobca takéhoto výroku domáhať. Po skončení konania vo veci samej takéto neodkladné opatrenie, prirodzene, neprichádza do úvahy, pretože záväzné meritórne rozhodnutie konzumuje predbežnú ochranu a vylučuje splnenie podmienok podľa . Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov (Š. K.., F., I.., D., S.., K., I.., D., S.., T., K.. a kol. . Komentár. Praha: P.. H.. D., 2016, 1123 - 1124 s.).

20. V posudzovanej veci však súd dospel k záveru, že samotná povaha predmetu konania (vypratanie bytu) vylučuje, aby procesné rozhodnutie konzumovalo meritórnu ochranu, keď nariadením neodkladného opatrenia dočasného charakteru nemôže byť vytvorený nenávratný stav, ako by tomu bolo v danom prípade, keď by došlo k zásahu do práva žalovanej na obydlie a práva na súkromie (v rámci bytu, ktorého vypratania sa žalobca domáha), zakotveného v článkoch 16 a 21 . V prípade uloženia povinnosti žalovanej vypratať byt formou neodkladného opatrenia by žalovaná prišla o svoje obydlie, čím by jej mohla vzniknúť nenapraviteľná ujma na rozdiel od žalobcu, ktorý sa ochrany vlastníckeho práva môže domáhať prostredníctvom iných právnych prostriedkov, napr. prostredníctvom žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, ktorý právny prostriedok žalobca napokon aj pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia využil.

21. pojem obydlie bližšie nedefinuje. Keďže základné práva a slobody podľa je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (, ), pri vymedzení obsahu uvedeného pojmu je potrebné prihliadať aj na príslušnú judikatúru, týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. ). Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu /porov. rozsudok Gillow v. Spojená kráľovstvo z 24. 11. 1986 (sťažnosť 9063/80), rozsudok Niemietz v. Nemecko z 16. 12. 1992 (sťažnosť 13710/88)/. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Cosic v. Chorvátsko z 05. 06. 2009 sťažnosť č. 28261/06). Preto vzhľadom na význam práva na obydlie s prihliadnutím na osvedčené okolnosti tohto prípadu má súd za to, že povinnosť vypratať nehnuteľnosť neodkladným opatrením nie je možné

uložiť, keď sama skutočnosť, že žalovaná byt užíva a bráni tak žalobcovi vo výkone práva vec užívať a práva s vecou nakladať, ešte neodôvodňuje nevyhnutnosť potreby zásahu súdu pred rozhodnutím vo veci samej. Žalovaná tak nemôže byť zbavená svojho obydlia inak ako zákonom prípustným spôsobom, a to bez ohľadu na to, či v dotknutom byte býva bez právneho dôvodu (ktorá skutočnosť bude predmetom dokazovania vo veci samej). Nariadenie neodkladného opatrenia v tomto štádiu by fakticky viedlo k naplneniu cieľa a účelu sledovaného žalobou o vypratanie nehnuteľností, bez zohľadnenia vyššie uvedenej judikatúry a bez vykonania kvalifikovaného dokazovania vo veci samej. Vo vzťahu k celému predmetu konania o vypratanie nehnuteľností by pritom nešlo o úpravu dočasnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú a nezvratnú (pozri rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 30. 11. 2018, rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 13. 09. 2017). Súd preto dospel k záveru, že je neprípustné, aby žalovanej neodkladným opatrením, ktoré by tak predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, čím by ho vo svojej podstate prejudikovalo, bola uložená povinnosť vypratať byt.

22. Súd ešte pre úplnosť veci uvádza, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom upravujúcim pomery účastníkov v prípade takého stavu, ktorý neznesie odklad, pričom takýto stav osvedčený v konaní nebol (vo vzťahu k vyprataniu bytu), keď žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až cca 5 mesiacov po tom, ako rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -433 zo dňa 10. 12. 2019, ktorým súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nadobudol právoplatnosť (dňa 29. 01. 2020). V takomto prípade teda nemožno hovoriť o naliehavej potrebe dočasnej ochrany vlastníckeho práva žalobcu.

23. Vo vzťahu k všeobecnému tvrdeniu žalobcu (bez akejkoľvek konkretizácie), že mu každým dňom vzniká škoda, spočívajúca v tom, že žalovaná okrem užívania bytu, spotrebúva aj energie a využíva služby spojené s užívaním bytu, pričom za tieto plnenia neplatí a že samotným užívaním bytu dochádza k jeho fyzickému opotrebeniu a následnej strate na jeho hodnote, súd konštatuje, že rovnako absentuje preukázanie, resp. osvedčenie uvedených tvrdení aj v tomto smere, keď tieto skutočnosti z priložených listinných dôkazov nevyplývajú. 24. S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd podľa návrh na nariadene neodkladného opatrenia pre nesplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v , zamietol. 25. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

26. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu konania vo veci samej, pričom o nároku na náhradu trov konania súd aj bez návrhu rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nie je v danom prípade potrebné rozhodovať osobitne o trovách konania, keď o trovách konania o neodkladnom opatrení sa rozhodne v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.