Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Marekom Olekšákom, v spore žalobcu: Mesto Prievidza so sídlom: Námestie slobody 14, 971 01 Prievidza, IČO: 31 84 42 proti žalovanému: moravcik-schroner, s.r.o. so sídlom Pražská 2, 949 11 Nitra, IČO: 47 185 422, zastúpenému: UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o. so sídlom Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava, IČO: 51 308 185 o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 25.11.2019 domáhal určenia, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy o dielo uzavretej dňa 04.12.2017 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom (ďalej len „Zmluva o dielo“) v časti článku 10. Súhlas na použitie diela, bod 10.1. je neplatné a nároku na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2017 uskutočnil verejné obstarávanie na realizáciu zákazky „Nadstavba a rekonštrukcia Zariadenia pre seniorov Ul. J. Okáľa v Prievidzi - projekt pre realizáciu stavby“. V opise predmetu zákazky sa uvádza: „Predmetom zákazky je vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby spojenej s výkonom autorského dozoru nadstavby a rekonštrukcie vnútorných priestorov blok A1, B1 a hospodárskej budovy Zariadenia pre seniorov na Ul. J. Okáľa v Prievidzi. Pri spracovaní je potrebné vychádzať zo Statického posúdenia „Zariadenie pre seniorov - zhodnotenie existujúcich stavebných konštrukcií pre možnosť nadstavby a možnosť realizácie vonkajších výťahov“, spracovaného OH- STATIK, s.r.o., Ing. Stanislav Oboňa, 12/2016.“ V požiadavke na predloženie cenovej ponuky bolo tiež uvedené, v súlade s ktorými konkrétnymi právnymi predpismi má byť projekt spracovaný, okrem iného napríklad s vyhláškou č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení neskorších predpisov a podľa sadzobníka UNIKA. Žalobca na základe výsledku verejného obstarávania uzavrel dňa 04.12.2017 so žalovaným Zmluvu o dielo č. 951/2017/2.4.1., ktorá nadobudla účinnosť dňa 06.12.2017. Žalovaný ako zhotoviteľ sa v zmluve zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa zhotoviť dielo, a to vypracovanie projektu pre realizáciu stavby spojenej s výkonom autorského dozoru stavby „Nadstavba a rekonštrukcia Zariadenia pre seniorov Ul. I. Okáľa v Prievidzi“ podľa výzvy, súťažných podkladov a predloženej ponuky. Predmetom projektu mala byť nadstavba 5. nadzemného podlažia nad blok A1, B1 a 3. nadzemného podlažia nad hospodársku budovu za účelom vytvorenia nových izieb, resp. ubytovacích buniek pre klientov s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie resp. ležiacich klientov s príslušným sociálnym zariadením, riešenie lôžkového výťahu v bloku A1, B1. Ďalej posúdenie kapacity a funkčnosti existujúcich spoločenských priestorov, zázemia pre personál, odborných ambulancií, sociálnych zariadení, kuchyne, vrátane návrhu ich zosúladenia s platnou legislatívou. Súčasťou mala byť aj rekonštrukcia existujúcich technických a technologických rozvodov. Termín ukončenia a odovzdania diela - projektu bol dohodnutý najneskôr do 60 dní od

začatia vykonávania prác, t. j. do 06.02.2018. Po uzavretí zmluvy sa medzi žalobcom a žalovaným uskutočnili pracovné stretnutia dňa 18.12.2017, 28.12.2017, 12.01.2018, 24.01.2018 a 29.01.2018, na ktorom riešili detaily diela a jeho rozsah. Na základe týchto stretnutí bol termín ukončenia diela dohodnutý na 12.03.2018. Projektová dokumentácia bola žalovaným odovzdaná v dohodnutom termíne a v požadovanom položkovitom rozsahu. Pri kontrole projektovej dokumentácie boli zaznamenané nedostatky vo výkresoch ako aj chýbajúce časti projektu; tieto boli spísané a zoznam odovzdaný zhotoviteľovi dňa 27.03.2018. Opätovne a definitívne bola projektová dokumentácia odovzdaná žalobcovi dňa 25.04.2018. Dňa 03.05.2018 žalovaný doručil žalobcovi Kalkuláciu odovzdaných prác na odsúhlasenie pre účely fakturácie, v ktorej žalovaný uviedol dohodnutú cenu diela vo výške 32.520 eur s DPH a zároveň v nej uviedol aj cenu za práce naviac za architektonickú štúdiu vo výške 19.200 eur s DPH, za projekt EPS (elektronická požiarna signalizácia) vo výške 1.600 eur s DPH a za projekt HSP (hlasová signalizácia požiaru) vo výške 700 eur s DPH, t. j. spolu eur s DPH. Žalovaný zároveň uviedol, že žiada o predloženie návrhu písomného dodatku k zmluve pre účtovné potreby. Listom zo dňa 07.05.2018 žalobca odmietol zaplatiť práce naviac uvedené v Kalkulácii odovzdaných prác na odsúhlasenie pre účely fakturácie s odôvodnením, že predložené naviac práce sú v rozpore s článkom 5. CENA bodom 5.4 zmluvy o dielo, v ktorom je dohodnuté, že práce naviac sa zhotoviteľ zaväzuje pre objednávateľa vykonať na základe písomného dodatku k zmluve podpísaného štatutárnymi orgánmi oboch zmluvných strán, ktorého obsahom bude hlavne cena, druh, rozsah a termíny plnenia naviac prác. Žalovaný (zhotoviteľ) počas plnenia nepredložil žalobcovi (objednávateľovi) požiadavku na naviac práce a s tým súvisiace navýšenie ceny diela, ani neupozornil žalobcu (objednávateľa) na možnosť vzniku prác naviac súvisiacich so spracovaním dispozičných riešení. Na absenciu projektu elektrickej požiarnej signalizácie a projektu hlasovej signalizácie požiaru upozornil žalobca (objednávateľ) žalovaného (zhotoviteľa) dňa 27.03.2018 v rámci prerokovania pripomienok k odovzdanej projektovej dokumentácii. Potreba spracovania týchto projektov vyplynula z požiarnobezpečnostného riešenia stavby a nie na základe písomnej požiadavky žalovaného (zhotoviteľa ). Následne bola dňa 06.06.2018 žalobcovi doručená faktúra žalovaného za spracovanú projektovú dokumentáciu vo výške 32.520 eur s DPH, teda v zmysle zmluvy o dielo, ktorá bola v lehote splatnosti zaplatená. Mesiac po protokolárnom odovzdaní a prevzatí diela dňa 29.05.2018 sa uskutočnilo pracovné stretnutie žalobcu a žalovaného k prácam naviac s tým, že žalobca odmietol vykonanie prác naviac. Taktiež v októbri 2018 sa dostavil žalovaný k žalobcovi za účelom výmeny upravenej časti projektu - vykurovanie v zmysle Odborného stanoviska Technickej inšpekcie a.s.. V rámci tejto výmeny sa vôbec nedomáhal riešenia naviac prác. Následne, výzvou žalovaného zo dňa 13.12.2018 na zaplatenie dlžnej sumy vyzval žalovaný žalobcu o zaplatenie za vykonané práce naviac v dvoch alternatívach: a) vo výške 4.800 eur bez DPH (5.760 eur s DPH) v prípade, ak žalobca nepoužil ani nepoužije odovzdaný realizačný projekt ako projekt pre vydanie stavebného povolenia, alebo; b) vo výške 18.800 eur bez DPH (22.560 eur s DPH) v prípade, ak žalobca použil alebo plánuje použiť odovzdaný Realizačný projekt ako projekt pre vydanie stavebného povolenia. 2. Podľa názoru žalovaného boli vyhotovené tieto práce naviac: (1) Projekt pre stavebné povolenie v podrobnosti realizačného projektu, a (2) Materiál Štúdia nevyhnutného na dispozičné a hmotové riešenie stavby, projektová časť (ďalej len „Štúdia“), Hlasová signalizácia požiaru (ďalej len „Projekt HSP“) a projektová časť Elektrická požiarna signalizácia (ďalej len „Projekt EPS“). Zároveň žalovaný doručil žalobcovi Znalecký posudok č. 12/2018 vypracovaný Ing. Arch. Vladimírom Kubišom, Jurigovo nám. č.13, Bratislava, znalcom v odbore Stavebníctvo, Odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, Projektovanie a stavebníctve a Pozemné stavby vypracovaný vo veci: Posúdenia projektovej dokumentácie stavby „Nadstavba a rekonštrukcia zariadenia pre seniorov na ul. J. Okáľa v Prievidzi“, vypracovanej na základe výzvy cez verejné obstarávanie a stanovenia jej hodnoty s rozdelením na práce vykonané na základe Zmluvy o dielo, príp. naviac práce, ako i zodpovedania otázok stanovených objednávateľom. Keďže žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného o vykonaní naviac prác ani so závermi znaleckého posudku, listom zo dňa 30.01.2019 reagoval na výzvu žalovaného s odôvodnením, že predmet diela bol zhotoviteľom zrealizovaný v súlade s podmienkami zadanými pre zákazku a následne bol protokolárne odovzdaný žalovaným (zhotoviteľom) žalobcovi (objednávateľovi) bez akýchkoľvek námietok. Zo strany žalobcu bola zaplatená dohodnutá cena v súlade so zmluvou o dielo. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný listom zo dňa 06.03.2019 doručeným žalobcovi dňa 11.03.2019 odstúpil od Zmluvy o dielo v časti bodu 10.1., podľa ktorého neudeľuje súhlas na použitie vyhotoveného diela v neobmedzenom rozsahu, ale len v rozsahu predmetu zmluvy, teda súhlasí s využitím odovzdaného diela výlučne ako projektu pre realizáciu stavby, nie ako projektu pre vydanie stavebného povolenia. Žalobca považuje toto čiastočné odstúpenie od zmluvy, konkrétne od bodu 10.1. zmluvy o dielo za neplatné z dôvodu, že medzi stranami sporu nie je sporné, či žalobca vyhlásil verejné obstarávanie na realizáciu zákazky

„Nadstavba a rekonštrukcia Zariadenia pre seniorov Ul. J. Okáľa v Prievidzi - projekt pre realizáciu stavby“. Samotný žalobca uvádza, a nikdy to ani nepoprel, že projektovú dokumentáciu použije aj ako projekt pre stavebné povolenie. O tejto skutočnosti však mal žalovaný po celý čas vedomosť, vyplýva to zo všetkých dokumentov, ako aj zo samotnej výzvy na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania. Ďalej podľa žalobcu žalovaný nevykonal práce naviac, keďže:

- žalobca nepožadoval spracovanie vizualizácií ani architektonických štúdií. Žalobca požadoval predložiť pôdorysy jednotlivých podlaží s dispozičným riešením, ktoré slúžili ako podklad pre konzultáciu s objednávateľom (podmienka ZoD Čl. 3 bod 3.3. ods. e)) a prevádzkovateľom zariadenia pre seniorov pre stanovenie konečného riešenia, ktoré bude zohľadňovať požiadavky príslušných noriem, predpisov ale aj reálne prevádzkové možnosti zariadenia a potreby klientov;

- navrhované dispozičné riešenie bolo zakreslené do skutkového stavu, ktoré si žalovaný vykreslil na základe zamerania objektu (bola to podmienka výzvy), lebo žalobca nedisponoval dokumentáciou skutkového stavu v elektronickej forme iba v papierovej forme. O tomto bol žalovaný informovaný;

- potreba spracovania dispozičného riešenia bola zrejmá aj z výzvy na predkladanie ponúk, kde bolo uvedené, že predmetom riešenia má byť nadstavba 5. nadzemného podlažia nad blok A1, B1 a 3. nadzemného podlažia v rozsahu vytvorenia nových izieb, resp. ubytovacích buniek, návrh nového lôžkového výťahu, úprava vstupnej chodby vo všetkých ubytovacích bunkách pre zabezpečenie manipulácie s lôžkom, posúdenie kapacity a funkčnosti existujúcich priestorov slúžiacich pre personál, odborných pracovníkov, kuchyne, práčovne, obslužných priestorov a v prípade zistenia ich poddimenzovania návrh ich rozšírenia resp. rekonštrukcie v súlade s platnou legislatívou, technologické a strojové vybavenie kuchyne a práčovne;

- pôdorysy predložené projektantom sú v stavebnej praxi označované aj ako „slepé výkresy“ a sú podkladom pre spracovanie ďalších častí projektu - jednotlivé profesie (statika, elektroinštalácia, zdravotechnika.....), ktoré riešili rekonštrukciu technických a technologických rozvodov ako aj pre návrh technologického a strojového vybavenia kuchyne a práčovne;

- dispozičné usporiadanie priestorov v nadstavbe 5. nadzemného podlažia v bloku A1, B1, vychádzalo z dispozície existujúcich spodných podlaží, čo bolo výrazné zjednodušenie pre žalovaného. Taktiež návrh počtu klientov umiestnených v jednotlivých izbách bol dodaný od riaditeľa zariadenia pre seniorov (mail zo dňa 19.12.2017);

- pre riešenie rozšírenia existujúcich dverných otvorov nebolo nevyhnutné spracovať dispozičné riešenia;

- počas spracovania dispozícií ani pri ich odovzdaní na CD nosiči nebol žalobca upozornený, že tieto práce budú predmetom naviac prác ani nebol uzatvorený dodatok na naviac práce (podmienka ZoD Čl. 5 bod 5.3, 5.4);

- žalobca počas spracovania projektu nesledoval, ako si tieto výkresy žalovaný označil, pomenoval, nakoľko boli žalobcovi zasielané iba mailom vo formáte PDF a boli používané iba na odsúhlasenie návrhu riešenia požadovaného vo výzve. Tieto výkresy rozsahom a formou nemajú charakter architektonickej štúdie (potvrdil to aj samotný žalovaný - projektant v Zápise z pracovného stretnutia zo dňa 29.05.2018), nie sú ani opatrené razítkom spôsobilej osoby (objednávateľ nemá príslušnú odbornú spôsobilosť na spracovanie architektonických štúdií - viď doklady predložené v rámci verejného obstarávania). V preberacom protokole je uvedené, že objednávateľ prevzal architektonickú štúdiu elektronicky na CD nosiči v zmysle zmluvy o dielo č. 951/2017. Aj na základe tejto skutočnosti nemal žalobca žiadnu vedomosť, že by malo ísť o naviac práce. Žalobca uvedené považoval za konečné riešenie dispozície, ktoré je odsúhlasené obidvomi stranami, a nepovažoval to za architektonickú štúdiu, ako si to nazval žalovaný;

- „Statický posudok - zhodnotenie stavebných konštrukcií pre možnosť nadstavby a možnosť realizácie vonkajších výťahov“, spracovaný OH - Statik sú podkladom, ktorý predpísal žalovanému akým spôsobom, za akých podmienok a z akých materiálov má byť realizovaná nadstavba 5. nadzemného a 3. nadzemného podlažia (bod 3.6. statického posudku). Pokiaľ to bol pre žalovaného nedostatočný podklad, mal túto skutočnosť namietať už v procese verejného obstarávania;

- architektonické riešenie, funkčné využívanie, dispozícia prevádzky nadstavby 5. nadzemného podlažia blok A1, B1 boli prevzaté z existujúcich spodných podlaží - projektant ich nenavrhoval. Dispozičné riešenie 3. nadzemného podlažia hospodárskeho pavilónu vzišlo z podmienky výzvy posúdenie kapacity a funkčnosti existujúcich priestorov slúžiacich pre personál, odborných pracovníkov, kuchyne, práčovne, obslužných priestorov a v prípade zistenia ich poddimenzovania návrh ich rozšírenia resp. rekonštrukcie v súlade s platnou legislatívou. Pri riešení tohto hospodárskeho pavilónu žalobca ako prevádzkovateľ zariadenia pre seniorov v rámci konzultácií dispozičného návrhu preložil žalovanému-projektantovi upravené - preriešené pôdorysy (v papierovej forme), ktoré zohľadňovali reálne potreby prevádzky z

hľadiska zásobovania, obsluhy ako aj nadväznosti jednotlivých postupov súvisiacich so zabezpečením odbornej starostlivosti. Následne tieto žalovaný zapracoval do svojich výkresov. 3. Podľa žalobcu v Zmluve o dielo bol predmet zmluvy jasne a zrozumiteľne špecifikovaný v bodoch 3.1 až 3.7. článku 3., vymedzený určitým a jednoznačným spôsobom a zo zmluvy vyplýva konkrétny určitý záver o tom, čo malo byť predmetom diela, a čo v procese uzavierania zmluvy bolo medzi účastníkmi prerokované. Žalobcom zverejnená Výzva na predkladanie ponúk (ktorá je súčasťou špecifikácie predmetu zmluvy o dielo) vykazuje všetky znaky výzvy na zhotovenie projektu stavby s podrobnosťou realizačného projektu, o čom mal žalovaný vedomosť, avšak to popiera. Protokolárnym odovzdaním a prevzatím diela a následným zaplatením ceny diela došlo podľa žalobcu k zániku záväzku jeho splnením. Žalobca považuje odstúpenie od zmluvy uzavretej medzi stranami sporu za neplatné, keďže povinnosť žalovaného bola v zmluve s určitosťou vyjadrená. Z predložených dôkazov je podľa žalobcu nesporné, že žalobca mal záujem použiť projektovú dokumentáciu nielen pre účely realizácie stavby ale aj pre účely vydania stavebného povolenia. Túto skutočnosť žalobca nikdy nepopieral a vyplýva to aj z podmienok verejného obstarávania uvedených v žalobe. Z konania žalovaného po protokolárnom odovzdaní diela žalobcovi vyplýva, že napriek vedomosti o účele použitia projektovej dokumentácie žalobcom, zmenil svoj názor a odstúpil čiastočne od zmluvy o dielo. Svojím konaním žalovaný zmenil účel, pre ktorý žalobca realizoval verejné obstarávanie, dokonca možno povedať, že tento účel zmaril. Medzi žalobcom a žalovaným je nesporné uzavretie zmluvy o dielo za účelom vypracovania projektovej dokumentácie pre účely realizácie stavby. Zároveň medzi účastníkmi je podľa žalobcu nesporné, že uvedená projektová dokumentácia je vypracovaná nielen v stave použiteľnosti pre účely realizácie stavby ale aj v stave použiteľnosti pre účely stavebného povolenia, teda je schopná použitia pre oba stupne. Čiastočným odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo v časti bodu 10.1. žalovaný podľa žalobcu zmaril nielen účel využitia projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie (2. stupeň) ale zmaril aj účel použitia projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby (1. stupeň) z dôvodu, že pokiaľ žalobca nemôže použiť projektovú dokumentáciu pre oba stupne, nemá pre žalobcu žiadny význam a je prakticky preňho nepoužiteľná. Žalobca nerealizoval verejné obstarávanie iba za účelom dodania projektovej dokumentácie pre 1. stupeň - pre účely realizácie stavby, cieľom a účelom verejného obstarávania bolo vypracovanie projektovej dokumentácie použiteľnej pre oba stupne. Pochybením žalobcu bolo dielo nesprávne označené - pomenované. Žalobca poukázal na to, že vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby (1.stupeň) nemá od počiatku obstarávania žiadny význam, keďže pre pokračovanie v rekonštrukcii Zariadenia pre seniorov by žalobca musel vykonať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní ďalšie verejné obstarávanie za účelom vypracovania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie (2. stupeň). Pritom nikde nie je zaručené, že v rámci uskutočňovania verejného obstarávania by bol žalovaný úspešný a tiež nie je nikde zaručené, či by žalovaný dal súhlas tretej osobe - víťazovi súťaže súhlas k použitiu projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby ako podklad pre vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Vzhľadom na to, žalobca opätovne poukázal na to, že účelom verejného obstarávania bolo od počiatku vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby a súčasne pre stavebné povolenie. Keďže žalobca nesúhlasí s odstúpením od zmluvy, a plánuje pokračovať v prácach predchádzajúcich realizácii samotnej rekonštrukcie zariadenia pre seniorov, je toho názoru, že je nútený domáhať sa svojho práva a určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Označenie predmetu zmluvy v skrátenej verzii by podľa žalobcu nemalo mať vplyv na tvrdenie žalovaného, že vypracoval len projekt pre realizáciu stavby, i keď po obsahovej stránke vypracoval projekt pre realizáciu stavby pripravený v podrobnosti, ktorá zahŕňa aj projekt pre stavebné povolenie. Z dôvodu odstúpenia od zmluvného vzťahu a súčasne zámeru žalobcu pokračovať v rekonštrukcii zariadenia pre seniorov vznikol medzi stranami sporu stav objektívnej neistoty, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu a tento stav nie je možné odstrániť iným právnym prostriedkom. Žalobca preukazuje naliehavosť právneho záujmu právnou neistotou vzťahov medzi stranami, keďže zakázal používať dielo a žalobca nemôže pristúpiť k rekonštrukcii zariadenia pre seniorov a tento stav nie je možné vyriešiť inými právnymi prostriedkami. Vyriešením tejto otázky dosiahne žalobca odstránenie neistoty vo vzťahu k žalovanému. Žalobca má prostredníctvom tejto určovacej žaloby záujem na vydaní rozhodnutia, ktorého výrok odstráni žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, keďže pred odstúpením od zmluvy v bode 10.1. bol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ukončený splnením záväzku. 4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 13.10.2017 (na č. l. 17-22), Zmluva o dielo zo dňa 04.12.2017 (na č. l. 23-29), Kalkulácia projektových prác zo dňa 21.11.2017 (na č. l. 30), Zápis z pracovného stretnutia zo dňa 18.12.2017 (na č. l. 24-25), Zápis z pracovného stretnutia zo dňa 28.12.2017 (na č. l. 26-28), Zápis z pracovného stretnutia zo dňa 12.01.2018 (na č. l. 29-30), Zápis z pracovného stretnutia zo

dňa 29.01.2018 (na č. l. 31-32), Úradný záznam žalobcu zo dňa 02.02.2018 (na č. l. 33), Preberací protokol zo dňa 12.03.2018 (na č. l. 34-35), Preberací protokol zo dňa 25.04.2018 (na č. l. 36), Kalkulácia odovzdaných prác na odsúhlasenie pre účely fakturácie zo dňa 02.05.2018 (na č. l. 37-38), Výpočet honoráru architekta (na č. l. 39-40), List žalobcu zo dňa 07.05.2018 (na č. l. 41), Faktúra č. 2018016 zo dňa 01.06.2018 (na č. l. 42), Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 13.12.2018 (na č. l. 43-48), Oznámenie o odstúpení žalovaného od zmluvy zo dňa 22.03.2019 (na č. l. 49-52). 5. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 19.12.2019, doručeným súdu dňa 23.12.2019, v ktorom uviedol, že projekt pre realizáciu stavby je druhým stupňom projektovej dokumentácie, ktorá sa spravidla vypracúva po spracovaní projektu pre stavebné povolenie. Projekt pre realizáciu stavby úzko nadväzuje na projekt pre stavebné povolenie a laicky povedané popisuje, akým spôsobom sa bude stavba po získaní stavebného povolenia realizovať. Ďalej uviedol, že počas úvodného stretnutia so zástupcami žalobcu si vyžiadal od žalobcu podklady, na základe ktorých má spracovať realizačný projekt (štúdiu, alebo projekt pre územné rozhodnutie), pričom žalobca mu mal oznámiť, že uvedené podklady nemá a nemá spracovaný ani projekt pre stavebné povolenie. Žalovanému mal žalobca tiež uviesť, že si má stavbu zamerať sám a použiť ako podklad statický posudok. Žalobca mal tiež žalovanému oznámiť, že požaduje od žalovaného, aby vypracoval pre žalobcu projekt pre realizáciu stavby v podrobnosti projektu pre stavebné povolenie. Z uvedeného bolo podľa žalobcu zrejmé, že dokumentácia, ktorú bude potrebné spracovať pre žalobcu, nebude môcť zodpovedať Kalkulácii projektových prác, ktorá je prílohou Zmluvy o dielo, ani v Požiadavke na predloženie cenovej ponuky. Žalobca mal však na uvedené zistenie reagovať tak, že ide o štandardný postup pri zadávaní zákaziek pri verejnom obstarávaní. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným obsahovala ustanovenia o prácach naviac a žalobca podľa žalovaného požadoval od neho práce naviac (vypracovanie projektu pre realizáciu stavby bez predchádzajúceho vypracovania projektu pre stavebné povolenie, teda vypracovanie projektu pre realizáciu stavby v podrobnosti projektu pre stavebné povolenie bez potrebných podkladov a vypracovanie ďalších podkladov - projektu elektrickej požiarnej signalizácie a projektu hlasovej signalizácie požiaru), žalovaný považoval za samozrejmé, že budú uvedené práce naviac, ktoré neboli spomenuté v predmete zmluvy, v cenovej kalkulácii, ani v opise predmetu zákazky, žalovanému riadne zaplatené podľa rovnakej metodiky výpočtu ceny prác naviac ako metodiky výpočtu ceny ostatných prác v zmysle zmluvy. Žalovaný si dal spracovať k predmetu sporu znalecký posudok, v ktorom zadal znalcovi otázky takým spôsobom, aby znalec ako objektívny odborník poprel nepravdivé domnienky a tvrdenia zástupcov žalobcu o povahe predmetu zmluvy a prác naviac a zároveň, aby určil trhovú hodnotu vykonaných prác naviac. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca odmietol na výzvu predložiť dodatok k prácam naviac a zaplatiť žalovanému na jeho výzvu za práce naviac, žalovaný s účinnosťou ku dňu 11.03.2019 odstúpil od Zmluvy o dielo v časti neobmedzenej licencie na použitie vyhotoveného diela. Od momentu uvedeného odstúpenia je žalobca podľa žalovaného oprávnený použiť dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy, len na zmluvne dohodnutý účel, teda ako projekt pre realizáciu stavby, nie aj ako projekt pre stavebné povolenie. Žalovaný poprel tvrdenie, že by bol v zmluve o dielo jasne a zrozumiteľne špecifikovaný predmet zmluvy tak, že by mal byť predmet zmluvy použitý ako projekt pre stavebné povolenie. Zdôraznil, že predmet zmluvy nebolo možné zrealizovať bez prác naviac tak, aby bol predmet zmluvy použitý aj pre vydanie stavebného povolenia. Za uvedené práce naviac však žalobca odmieta zaplatiť, preto žalovaný trvá na použití predmetu zmluvy výlučne v rozsahu jeho špecifikácii v zmluve, teda ako realizačného projektu, nie projektu pre stavebné povolenie. Na žiadnom mieste zmluvy ani vo výzve žalobcu ako obstarávateľa (resp. podmienok obstarávania) nie je uvedené, že by mal byť realizačný projekt použitý ako projekt pre stavebné povolenie. Žalobca tvrdí, že celý spor medzi ním a žalovaným vznikol len „pochybením žalobcu“, na základe ktorého „bolo dielo nesprávne označené - pomenované“; žalovaný ale odmieta niesť za uvedené pochybenie žalobcu zodpovednosť. O výhru v súťaži sa uchádzal s predpokladom, že ide o realizačný projekt, nie o projekt pre stavebné povolenie, čomu prispôsobil aj svoju cenovú ponuku. Na úvodnom stretnutí žalobca zmenil predmet zmluvy na realizačný projekt s podrobnosťou projektu pre stavebné povolenie a žalovaný v zhotovení diela pokračoval výlučne z dôvodu, že mal v zmluve so žalobcom zmluvne dohodnutý mechanizmus za doplatenie prác naviac. Žalobca odmietol žalovanému za prepracovanie predmetu zmluvy nad zmluvne dohodnutý rámec zaplatiť, z uvedeného dôvodu žalovaný udelil žalobcovi licenciu na použitie predmetu zmluvy len v rozsahu, ktorému prispôsobil svoju cenovú ponuku v obstarávaní a len v rozsahu, ktorý je explicitne uvedený v zmluve. Ostatné tvrdenia žalobcu o tom, že pred uzatvorením zmluvy existoval konsenzus medzi stranami sporu o tom, že sa má predmet zmluvy použiť pre vydanie stavebného povolenia sú podľa žalovaného nepravdivé, tendenčné a zjavne účelové.

6. K naliehavému právnemu záujmu žalobcu na určení neplatnosti odstúpenia žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže nepreukázal, že by z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalovaným, nemohol realizovať predmet zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal prečo z právneho hľadiska potrebuje, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného je neplatné - napríklad rozhodnutím orgánu verejnej moci, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný nemôže realizovať stavbu z dôvodu odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalovaného. Aj v prípade, ak by súd rozhodol o neplatnosti odstúpenia zo strany žalovaného a takéto rozhodnutie by o niekoľko rokov, počas ktorých by prebiehali súdne konania o určenie neplatnosti odstúpenia, po vyčerpaní opravných prostriedkov, nadobudlo právoplatnosť, takéto rozhodnutie by bolo pre žalobcu nepoužiteľné, keďže by nenahrádzalo súhlas žalovaného, ktorý žalobca potrebuje od žalovaného ako autora projektovej dokumentácie, na použitie predmetu zmluvy ako projektu pre vydanie stavebného povolenia. Vzhľadom na skutočnosť, že je vo výsledku toto súdne konanie pre žalobcu zbytočné, žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ žalobca tvrdí, že je zo zmluvy zrejmé, že išlo o vypracovanie projektu pre stavebné povolenie, potom podľa žalovaného nemôže mať problém použiť realizačný projekt žalovaného aj bez namietania neplatnosti odstúpenia, keďže má podľa zákona licenciu na použitie diela na dosiahnutie účelu zmluvy. Naopak, žalobca podaním žaloby sám potvrdzuje, že účelom zmluvy bolo len vypracovanie realizačného projektu, ktorý nemôže bez súhlasu autora použiť ako projekt pre stavebné povolenie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca môže použiť dielo na zmluvne dohodnutý účel - ako realizačný projekt aj v prípade platnosti odstúpenia, nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia žalovaného. Pokiaľ žalobca žiada od súdu, aby určil, že môže použiť dielo aj iným spôsobom ako spôsobom nevyhnutným na dosiahnutie účelu zmluvy, potom týmto konaním sám žalobca priznáva, že účelom zmluvy nebolo zhotoviť projekt pre stavebné povolenie, ale realizačný projekt. Pokiaľ sa žalobca snaží domôcť prostredníctvom tohto konania súhlasu žalovaného s použitím realizačného projektu aj pre účely vydania stavebného povolenia, potom žalobca prekračuje možnosti tohto súdneho konania, keďže určenie neplatnosti odstúpenia nemôže nahradiť prejav vôle žalovaného. 7. K dôvodom neplatnosti odstúpenia žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol vo svojej žalobe akýkoľvek dôvod neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného. Odstúpenie je platné vtedy, pokiaľ sú splnené zákonné náležitosti pre odstúpenie - teda pokiaľ bolo písomné, tak ako zmluva o dielo, teda bola zachovaná zákonom požadovaná forma odstúpenia; pokiaľ bolo ako adresný jednostranný právny úkon doručené druhej zmluvnej strane (doručenie odstúpenia potvrdil žalobca v žalobe); a pokiaľ bol na odstúpenie zákonný alebo zmluvný dôvod. Zákonným dôvodom odstúpenia od zmluvy o dielo v časti použitia predmetu zmluvy (realizačného projektu) neobmedzeným spôsobom (aj ako projektu pre stavebné povolenie) bolo podľa žalovaného nevyhotovenie dodatku za práce naviac a nezaplatenie odplaty za práce naviac. Aj keď žalovaný zastáva názor, že išlo o podstatné porušenie zmluvnej povinnosti (keďže žalovaný by za uvedených podmienok, ak by si bol vedomý možného porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom, zmluvu vôbec neuzatvoril), žalovaný splnil zákonom stanovené podmienky aj pre odstúpenie na základe nepodstatného porušenia zmluvy, keďže žalobcovi písomnými výzvami poskytol dostatočnú primeranú dodatočnú lehotu na splnenie jeho zmluvných povinností. Žalobca podľa žalovaného žiadnym spôsobom nešpecifikoval, z akého dôvodu namieta neplatnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, nespochybnil zákonný dôvod žalovaného na odstúpenie od zmluvy, formálne ani hmotnoprávne náležitosti odstúpenia, teda v žalobe nešpecifikoval žiadny dôvod neplatnosti odstúpenia. Žalobca v žalobe uviedol len, že nesúhlasí s tvrdeniami Žalovaného a znaleckým posudkom znalca. Uvedený nesúhlas žalobcu s tvrdeniami žalovaného a znalca je však len procesnou obranou voči povahe prác naviac a nie voči zákonnosti odstúpenia od zmluvy. Ak došlo k vykonaniu akýchkoľvek prác naviac, ktoré nevyplývajú z predmetu zmluvy (znalecký posudok potvrdil, že došlo), bez ktorých by realizačný projekt nebolo možné použiť ako projekt pre stavebné povolenie (znalecký posudok potvrdil, že by nebolo), žalovaný má zákonný dôvod požadovať odplatu za práce naviac a odstúpiť od zmluvy v prípade nezaplatenia za práce naviac. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného má podľa neho za následok, že licencia na použitie diela nie je neobmedzená, ale že sa považuje za zmluvne nedohodnutú, teda zákonnú. Pokiaľ licencia nie je zmluvne dohodnutá platí, že je udelená licencia nevyhnutná na dosiahnutie účelu zmluvy. Účel zmluvy je vypracovanie realizačného projektu, nie projektu pre stavebné povolenie. Žalovaný v cenovej ponuke, ktorou sa uchádzal o zákazku vo verejnom obstarávaní uviedol cenu za práce potrebné na vyhotovenie realizačného projektu v zmysle zadania žalobcu, žalovaný nezohľadnil v cene vyhotovenie (a súvisiacu zodpovednosť) projektu pre stavebné povolenie. Zmluva medzi stranami sporu bola teda uzatvorená podľa špecifikácie predmetu zmluvy - na vypracovanie realizačného projektu - a na použitie zhotoveného diela ako realizačného projektu má žalobca zákonom stanovenú licenciu na dosiahnutie účelu zmluvy.

Keďže žalobca odmietol zaplatiť za práce naviac, na základe ktorých bol predmet zmluvy prepracovaný do iného diela, ktoré je možné použiť ako projekt pre stavebné povolenie (pričom prepracovanie diela nevyplýva zo zmluvy ani zo zadania verejného obstarávania), žalovaný neudelil žalobcovi licenciu na použitie prácami naviac prepracovaného diela. 8. Žalovaný vo vyjadrení poprel tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a týkajúce sa prác naviac (resp. dôvodov, prečo podľa žalobcu nejde o práce naviac); keďže tieto nie sú predmetom sporu, nie je potrebné túto argumentáciu podľa súdu uvádzať (avšak sú obsahom spisu). 9. K vyjadreniu pripojil Znalecký posudok č. 12/2018 zo dňa 03.10.2018 (na č. l. 73-100). 10. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval podaním zo dňa 31.01.2020, doručeným súdu dňa 03.02.2020, v ktorom uviedol, že je nepravdivé vyjadrenie žalovaného, že žalobca neposkytol žiadne podklady, keďže žalobca poskytol žalovanému určitú dokumentáciu (napr. projektovú dokumentáciu „Rekonštrukcia kúpeľní na objekte Zariadenia pre seniorov v Prievidzi“, spracovaný spoločnosťou prodoma s.r.o., ktorú zhotoviteľ prevzal do svojho projektu; architektonickú štúdiu „Zariadenie pre seniorov - prestavba“, spracovanú Ing. Hedvigou Z.; projektovú dokumentáciu „Zahustenie obytného súboru Zapotôčky 42 b.j. Prievidza blok B1 + Zahustenie obytného súboru Zapotôčky 42 b.j. Prievidza blok B2 + Zahustenie obytného súboru Zapotôčky 42 b.j. Prievidza, Hospodársky pavilón“ - stavebná časť, spracovanú spoločnosťou Okresný stavebný podnik Prievidza v roku 1984, podľa ktorej bola stavba postavená a skolaudovaná). Ďalej je nepravdivé tvrdenie žalovaného že projektant sa dozvedel až na pracovnom stretnutí, že si má zamerať stavbu. Podmienka zamerania diela bola uvedená aj v požiadavke na predkladanie cenových ponúk v bode 3.1, takže o nej vedel žalovaný-projektant ešte pred podpisom zmluvy v čase predkladania cenovej ponuky. Túto skutočnosť mal žalovaný zohľadnenú v cenovej kalkulácií pod názvom položky „Geodetické zameranie“ vo výške 1.200 eur bez DPH. 11. K vyjadreniam žalovaného o prácach naviac žalobca uviedol, že ak žalovaný zistil po úvodných pracovných stretnutiach, že má spracovať práce nad rámec predloženej cenovej ponuky, mal na túto skutočnosť poukázať hneď, resp. mohol zastaviť práce alebo odstúpiť od zmluvy. V zmluve o dielo je jednoznačne definovaný postup riešenia naviac prác; z tohto dôvodu žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že považoval za samozrejmé, že práce naviac, ktoré predložil až po protokolárnom odovzdaní projektovej dokumentácie, mu budú zaplatené. Žalobca tiež uviedol, že má za to, že žalovaný ako odborne spôsobilá osoba musí vedieť, že realizovať nadstavbu, prístavbu a stavebné úpravy možno len na základe vydaného príslušného povolenia a pokiaľ bolo vo výzve uvedené, že žalobca požaduje riešiť nadstavbu podlaží alebo prístavbu výťahu, tak je zarážajúce, že žalovaný (projektant) si vyvodil záver, že predmetom zákazky je iba dopracovanie už spracovaného projektu. Žalobca sa ďalej rozsiahlo vyjadroval aj k prácam naviac, avšak ako už súd uviedol vyššie, keďže tieto nie sú predmetom sporu, nie je potrebné túto argumentáciu podľa súdu uvádzať (avšak opätovne poukazujúc na to, že je obsahom spisu). 12. K otázke naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že právny záujem žalobcu je naliehavý v tom zmysle, že žalobca v právnom vzťahu so žalovaným chce dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Právo žalobcu v použití diela (projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby a súčasne pre stavebné povolenie) na účely, na ktoré bolo dielo zhotovené, je ohrozené a bez určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy je jeho postavenie neisté. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy je podľa neho daný, pretože ak by bolo žalobe vyhovené, bola by tým vnesená právna istota do právnych vzťahov medzi účastníkmi a mohlo by sa predísť prípadným ďalším sporom medzi nimi. Vyhovením žalobe by bola naisto vyriešená otázka, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo. 13. Žalovaný opäť reagoval podaním zo dňa 09.03.2020, doručeným súdu 10.03.2020, v ktorom v prevažnej časti uviedol argumentáciu, týkajúcu sa údajných prác naviac, ktorých nezaplatenie žalobcom viedlo žalovaného k odstúpeniu od zmluvy, čo ale nie je primárne predmetom tohto konania. Súd preto neuvádza v odôvodnení tohto rozhodnutia celú argumentáciu strán sporu (v tejto časti žalovaného), ale len tú, ktorá sa týka argumentácie potrebnej pre rozhodnutie súdu vo veci. Žalovaný teda vo vyjadrení zo dňa 09.03.2020 okrem iného uviedol, že vzhľadom na bežnú prax a obchodné zvyklosti, nepredpokladal v procese obstarávania, že žalobca nedisponuje predchádzajúcimi stupňami projektovej dokumentácie, na ktoré by mal realizačný projekt nadväzovať, keďže sa na všetkých miestach výzvy na predkladanie ponúk uvádza ako predmet zákazky realizačný projekt a nie sú ani náznakovo spomenuté iné stupne projektovej dokumentácie. Keďže sa realizačný projekt spracúva ako posledný stupeň dokumentácie pred samotnou realizáciou stavby, žalovaný dôvodne považoval za samozrejmé, že žalobca disponuje predchádzajúcimi stupňami projektovej dokumentácie, a preto nepokladal za potrebné žiadať o vysvetlenie v procese obstarávania. Ďalej žalovaný uviedol, že predpokladal, že pokiaľ došlo k doplneniu rozsahu diela zo strany žalobcu ako objednávateľa, čo bolo potvrdené v zápisniciach

z jednotlivých pracovných stretnutí, budú tieto práce v zmysle bodu 5.4 Zmluvy o dielo považované za naviac práce a návrh dodatku predloží žalobca vzhľadom na to, že bol spracovateľom pôvodnej zmluvy o dielo. Keďže nedošlo k návrhu úpravy zmluvného vzťahu do konečného termínu spracovania diela, žalovaný po odovzdaní celého diela zaslal žalobcovi výkaz prác, ktoré boli vykonané nad rámec zmluvne dohodnutého rozsahu s ocenením jednotlivých položiek. Podľa žalovaného žalovaný nie je v rámci obstarávania povinný skúmať z akého dôvodu obstarávateľ realizuje obstarávanie danej služby/tovaru. Žalovaný v rámci obstarávania ocenil jednotlivé položky, ktoré boli v popise predmetu zákazky a je na Žalobcovi ako oferentovi, aby dostatočne určito a zrozumiteľne prejavil jeho vôľu v rámci návrhu zmluvy. Keď následne požaduje od žalovaného ako projektanta práce nad rámec zmluvy (to že ide o práce naviac podľa žalovaného jednoznačne konštatoval znalec v znaleckom posudku), je žalobca povinný za uvedené práce zaplatiť, pričom uvedená povinnosť mu vyplýva zo zmluvy aj zo zákona. Žalovanému rozhodne nemôže byť kladené za vinu, pokiaľ žalobca v zmluve požadoval zhotovenie realizačného projektu a v skutočnosti mal vôľu objednať aj projekt pre stavebné povolenie a žalovaný nemá povinnosť skúmať prečo žalobca požaduje spracovať konkrétne položky z výzvy, keď uvedené položky v žiadnom prípade nesignalizovali, že by žalobca požadoval aj vypracovanie projektu pre stavebné povolenie, ale požadoval, ako to explicitne uviedol do zmluvy „realizačný projekt“. 14. K absencii naliehavého právneho záujmu žalovaný uviedol, že jeho odôvodnenie žalobcom považuje za nesprávne z dôvodu, že žalobca bude podľa neho v každom prípade potrebovať súhlas žalovaného s použitím projektovej dokumentácie pri žiadosti o stavebné povolenie, uvedený súhlas nemôže nahradiť ani právoplatné rozhodnutie súdu v tomto konaní o určenie neplatnosti, keďže súd by v prípade neplatnosti len, vzhľadom na požadovaný petit, určil, že je neplatné odstúpenie od zmluvy Žalovaným - takéto rozhodnutie súdu by nenahradilo súhlas žalovaného v následnom správnom konaní, keďže súd by len určil, že žalobca môže použiť predmet zmluvy - „realizačný projekt“ neobmedzeným spôsobom a nie aj práce naviac, ktoré zo zmluvy nevyplývajú - žalobca by preto nemohol použiť návrh dispozičného riešenia uvedeného v dokumentácii Štúdia, nemohol by použiť projekty EPS a HSP a podobne - uvedená dokumentácia nevyplýva z výzvy, ani z príloh zmluvy, teda nie je súčasťou zmluvy, ale je prácou naviac, nezahrnutou pod zmluvu, teda sa na uvedenú dokumentáciu nemôže vzťahovať súhlas uvedený v zmluve. Ako uvádza sám žalobca na strane 9 vyjadrenia, „pochybením Žalobcu bolo dielo nesprávne označené - pomenované.“ Uvedené pochybenie žalobcu vyústilo do sporu medzi zmluvnými stranami o tom, čo malo byť predmetom zmluvy a čo je považované za práce naviac. Rozhodujúca je však skutočnosť, že žalovaný na základe uvedeného pochybenia žalobcu nacenil práce s prihliadnutím na gramatické znenie výzvy žalobcu a gramatický význam predmetu zmluvy, ktoré v súčasnosti označuje žalobca za jeho „pochybenie“, teda nacenil práce za vypracovanie realizačného projektu, nie aj projektu pre stavebné povolenie. Pojmy ako „realizačný projekt“ a „práce naviac“ nie sú podľa žalovaného právnymi pojmami a právnymi otázkami, ale otázky: „čo uvedené pojmy označujú“ a „čo sa rozumie pod prácami v zmysle zmluvy a pod naviac prácami“, sú odbornými otázkami, odpovede na ktoré uviedol znalec v znaleckom posudku, ktorý je obsahom súdneho spisu. K uvedenému dôkazu neexistuje žiadny iný dôkaz, ktorý by závery znalca akýmkoľvek spôsobom negoval alebo popieral. 15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.05.2019, na ktoré sa dostavil žalobca prostredníctvom poverených osôb, žalovaný prostredníctvom štatutárnych zástupcov - konateľov a právny zástupca žalovaného. Súd sa pokúsil v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o zmier strán sporu a keďže prejavili snahu o zmierlivé riešenie sporu, pojednávanie odročil ešte pred jeho otvorením na 14.07.2020. 16. Dňa 07.07.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.07.2020, v ktorom uviedol, že napriek rokovaniu o mimosúdnom urovnaní k zmieru medzi stranami sporu nedošlo. Zároveň vo vyjadrení uviedol, že žalovaný nepožadoval od žalobcu bezodkladné vyhotovenie dodatku k zmluve z dôvodu, že považoval za jednoznačné, že dodatok k zmluve o dielo vyhotoví žalobca, keďže žalobca bol zmluvnou stranou, ktorá požadovala zmenu diela a súvisiacu zmenu zmluvy z realizačného projektu na projekt pre stavebné povolenie v podrobnosti realizačného projektu. V zmysle bodu 5.3. Zmluvy o dielo mal byť dodatok za prípadné práce naviac uzatvorený v zmysle Zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle výkladu analogiae legis je iniciátorom komunikácie a oferentom zmluvnej dokumentácie žalobca. Žalovaný naviac nebol nútený iniciovať komunikáciu o dodatku so žalobcom, keďže v prípade, ak by žalobca dodatok nepredložil, žalovaný bol pripravený plniť aj len pôvodnú zmluvu o dielo bez jej dodatku

- teda zhotoviť pre žalobcu len realizačný projekt bez možnosti jeho použitia ako projektu pre stavebné povolenie - žalovaný teda nevidel nespracovanie dodatku pred odovzdaním prvej časti dokumentácie v zmysle zmluvy ako problém, ktorý by mu znemožňoval pokračovať v prácach na projekte. Pôvodnú zmluvnú dokumentáciu prekladal tiež žalobca, teda išlo o obchodnú prax zavedenú stranami sporu ako zmluvnými stranami. Zároveň, žalovaný na rozdiel od žalobcu nemá interné právne oddelenie ani právne

vzdelanie na spracovanie návrhu dodatku. Žalovaný ďalej poukázal na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vzhľadom na ktoré podľa neho došlo jednoznačne k dojednaniu zmeny diela (z pôvodného predmetu zmluvy - realizačného projektu, došlo k zmene predmetu zmluvy a rozsahu diela) a nedošlo k dojednaniu dôsledkov zmeny diela na výšku ceny, preto mal žalobca povinnosť zaplatiť cenu zvýšenú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela. Uvedené zákonné ustanovenie sa podpisom zmluvy o dielo stalo zmluvnou povinnosťou žalobcu, ktorú žalobca porušil, preto bol žalovaný nútený čiastočne odstúpiť od zmluvy, aby žalobca nebol oprávnený použiť odovzdané dielo v celosti aj ako projekt pre stavebné povolenie, ale aby bol oprávnený použiť len tie časti zhotoveného diela, ktoré vyplývajú z pôvodného znenia zmluvy a zadania, teda aby mohol použiť projektovú dokumentáciu výlučne ako realizačný projekt a len tie časti dokumentácie, ktoré vyplývajú zo zmluvy a nie celú projektovú dokumentáciu, akýmkoľvek spôsobom, aj ako projekt pre stavebné povolenie. S použitím projektovej dokumentácie výlučne pre účely realizačného projektu je spojená menšia miera zodpovednosti Žalovaného, z ktorého dôvodu je ekonomicky prijateľná aj pôvodná cena diela (za predpokladu doplatenia nižšej ceny za práce naviac podľa znaleckého posudku). 17. Na ďalšie pojednávanie dňa 14.07.2020 sa dostavil žalobca prostredníctvom poverených osôb, žalovaný prostredníctvom štatutárneho zástupcu - konateľa a právny zástupca žalovaného. 18. Na pojednávaní žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe zo dňa 18.11.2019 a na všetkých písomných vyjadreniach, ktoré doručil súdu a navrhuje, aby súd určil, že odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného je neplatné. Žalovaný uviedol, že je podľa neho nesporné, že zo strany žalovaného došlo k prácam naviac pri realizácii Zmluvy o dielo, čo vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý predložil. Žalobca si objednal realizačný projekt, avšak neskôr požadoval dielo prepracovať tak, aby slúžilo aj ako projekt na stavebné povolenie. Medzi stranami došlo aj k písomnému odsúhlaseniu týchto prác, avšak žalobca nepristúpil k vyhotoveniu a podpísaniu dodatku k Zmluve o dielo, čo viedlo žalovaného k upozorneniu žalobcu a následnému odstúpeniu od Zmluvy o dielo, v časti Licencie na neobmedzené použitie diela. Má za to, že žalobca má zákonnú licenciu na použitie diela podľa účelu zmluvy, t. j. ako projekt na realizáciu stavby, a preto nevidí dôvod na vyhovenie žalobe, keďže žalobca dosiaľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o dielo. Preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 19. Po uvedení predbežného právneho názoru súdom žalobca uviedol, že netrvá na vypočutí svedkov, ktorých navrhol (v žalobe a neskorších vyjadreniach navrhoval žalobca ako dôkaz výsluch viacerých svedkov). 20. V záverečnej reči žalobca uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu aj žalovaného, že je tu existencia zákonnej licencie. Zároveň poukázal na odstúpenie od zmluvy: „klientom vypracovaná dokumentácia v súčasnosti nemôže byť použitá ako projekt pre stavebné povolenie, ale výlučne ako projekt pre realizáciu stavby“. Na základe uvedeného sa stotožňuje s právnym názorom súdu, že v zmysle Zmluvy o dielo je dielo možné použiť pre realizáciu stavby, ale aj ako projekt pre stavebné konanie v zmysle zákonnej licencie. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na predbežný právny názor súdu súhlasí, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení; zároveň požiadal súd (keďže nevykonal dokazovanie k odborným otázkam týkajúcich sa tohto sporu, tzn. či došlo alebo nedošlo k prácam naviac, resp. keďže súd nehodnotil obsah znaleckého posudku v rámci jeho predbežných názorov), aby k uvedeným otázkam uvádzal odôvodnenie svojho rozhodnutia zdržanlivo a spôsobom ktorý nemôže negatívne ovplyvniť nadchádzajúce žaloby o plnenie na doplatenie zvyšnej časti odmeny za vykonané práce naviac, aby odôvodnenie tohto súdu nezasiahlo a negatívne neobmedzilo oprávnený nárok žalovaného na spravodlivú odmenu za zhotovenie projektovej dokumentácie pre žalobcu. 21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: Žaloba (na č. l. 1-16), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 13.10.2017 (na č. l. 17-22), Zmluva o dielo zo dňa 04.12.2017 (na č. l. 23-29), Kalkulácia projektových prác zo dňa 21.11.2017 (na č. l. 30), Zápis z pracovného stretnutia zo dňa 18.12.2017 (na č. l. 24-25), Zápis z pracovného stretnutia zo dňa 28.12.2017 (na č. l. 26-28), Zápis z pracovného stretnutia zo dňa 12.01.2018 (na č. l. 29-30), Zápis z pracovného stretnutia zo dňa 29.01.2018 (na č. l. 31-32), Úradný záznam žalobcu zo dňa 02.02.2018 (na č. l. 33), Preberací protokol zo dňa 12.03.2018 (na č. l. 34-35), Preberací protokol zo dňa 25.04.2018 (na č. l. 36), Kalkulácia odovzdaných prác na odsúhlasenie pre účely fakturácie zo dňa 02.05.2018 (na č. l. 37-38), Výpočet honoráru architekta (na č. l. 39-40), List žalobcu zo dňa 07.05.2018 (na č. l. 41), Faktúra č. 2018016 zo dňa 01.06.2018 (na č. l. 42), Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 13.12.2018 (na č. l. 43-48), Oznámenie o odstúpení žalovaného od zmluvy zo dňa 22.03.2019 (na č. l. 49-52), Vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.12.2019 (na č. l. 68-72), Znalecký posudok č. 12/2018 zo dňa 03.10.2018 (na

č. l. 73-100), Vyjadrenie žalobcu zo dňa 31.01.2020 (na č. l. 111-115, Vyjadrenie žalovaného zo dňa 09.03.2020 (na č. l. 120-126), Pôdorysy na č. l. 128-132), Vizualizácie (na č. l. 133-138), Vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.07.2020 (na č. l. 146-148), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 23.06.2017 (na č. l. 149-150), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 22.02.2018 (na č. l. 151-152); Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 13.05.2016 (na č. l. 153-154), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 21.10.2014 (na č. l. 155-156), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 14.11.2019 (na č. l. 157-158), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 16.05.2019 (na č. l. 159-161), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 27.05.2019 (na č. l. 162-163), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 12.06.2019 (na č. l. 164-166), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 20.08.2018 (na č. l. 167-168), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 28.02.2019 (na č. l. 169-171), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 02.03.2018 (na č. l. 172-173), Požiadavka na predloženie cenovej ponuky zo dňa 02.03.2018 (na č. l. 174-175), Cenová ponuka žalovaného zo dňa 18.07.2018 (na č. l. 176), Špecifikácia diela v rozsahu architektúra/stavebné práce (na č. l. 177-178), Zmluva o dielo zo dňa 20.08.2018 (na č. l. 179-182), Vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.07.2020 (na č. l. 186), Záznam z prieskumu trhu (na č. l. 187), Žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 24.06.2020 (na č. l. 188); a s ústnymi vyjadreniami strán. 22. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 23. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 24. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 25. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 26. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 27. Podľa , hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 28. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 29. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 30. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 31. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 32. Podľa , v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. 33. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 34. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 35. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 36. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 37. Podľa , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 38. Podľa , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

39. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 40. Podľa , ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. 41. Podľa , ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela. 42. Podľa , ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi. 43. Podľa , výsledok činnosti, ktorá je predmetom diela podľa , je zhotoviteľ oprávnený poskytnúť aj iným osobám než objednávateľovi, pokiaľ to zmluva dovoľuje. Ak zmluva neobsahuje zákaz tohto poskytnutia, je naň zhotoviteľ oprávnený, ak to vzhľadom na povahu diela nie je v rozpore so záujmami objednávateľa. 44. Podľa , ak je predmetom diela podľa výsledok činnosti, ktorý je chránený právom z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, je objednávateľ oprávnený použiť ho len na účel vyplývajúci z uzavretej zmluvy o dielo. Na iné účely je oprávnený ho použiť len so súhlasom zhotoviteľa. 45. Podľa , zhotoviteľ zodpovedá za porušenie práva inej osoby z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva v dôsledku použitia predmetu diela, ak k tomuto porušeniu dôjde podľa slovenského právneho poriadku alebo podľa právneho poriadku štátu, kde sa má predmet diela využiť, a zhotoviteľ o tom vedel v čase uzavretia zmluvy. Pre právne vady diela platia primerane a 435. 46. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu. 47. Podľa , autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. 48. Podľa , dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Podľa , použitím diela je najmä a) spracovanie diela, b) spojenie diela s iným dielom, c) zaradenie diela do databázy podľa , d) vyhotovenie rozmnoženiny diela, e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela 1. prevodom vlastníckeho práva, 2. vypožičaním, 3. nájmom, f) uvedenie diela na verejnosti 1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela, 2. verejným vykonaním diela, 3. verejným prenosom diela. 50. Podľa , licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len „licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa , rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. 51. Podľa , obsah licenčnej zmluvy alebo jej časť je možné určiť aj odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú im dostupné v čase uzavretia licenčnej zmluvy. 52. Podľa , licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu.

53. Podľa , ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy, ktoré musí obsahovať špecifikáciu diela, ktoré je predmetom licencie, a podmienky podľa a a až 69 a , na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká. Ak druhá zmluvná strana potvrdenie podľa prvej vety nevydá do 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie potvrdenia, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. 54. Podľa , ak licenčná zmluva neurčuje spôsob použitia diela podľa , platí, že licencia je udelená na spôsob použitia diela nevyhnutný na dosiahnutie účelu zmluvy. 55. Podľa o dokumentácii stavieb, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), tento zákon upravuje vypracúvanie, prejednávanie a schvaľovanie dokumentácie stavieb, ktorých investormi sú socialistické organizácie, zabezpečujúce súlad týchto stavieb s plánovitým rozvojom národného hospodárstva a so zásadami územného plánovania a zabezpečujúce najpokrokovejšiu techniku, najvyššiu hospodárnosť v prevádzaní a v prevádzke (užívaní) stavieb a ich kultúrnu úroveň. 56. Podľa , dokumentácia stavieb zahrnuje a) prípravnú dokumentáciu, b) projektovú dokumentáciu. 57. Podľa , projektová dokumentácia stavieb sa spravidla člení na dva stupne, a to na zadávací projekt a na vykonávací projekt. Vykonávacie predpisy určia, v ktorých prípadoch možno vypracovať projektovú dokumentáciu ako jednostupňový projekt, prípadne kedy možno ju vypracovať iným spôsobom. 58. Podľa , zadávací projekt je súborným technickoekonomickým riešením stavby vymedzenej investičnou úlohou; určuje jednoznačne dispozičné riešenie, prevádzku a funkciu projektovanej stavby, technológiu, ekonomické účinky a výtvarné riešenie, navrhuje základné technologické zariadenia ovplyvňujúce rozhodujúcim spôsobom prevádzku a zásady konštrukčného riešenia stavebnej časti. Zadávací projekt rieši stavbu v súlade s rozhodnutím o umiestení stavby. Podľa ustanovení vykonávacích predpisov určuje zadávací projekt dobu trvania prevádzania stavby; rozpočet k zadávaciemu projektu určuje neprekročiteľný limit odbytovej ceny stavby alebo jej časti. 59. Podľa , vykonávací projekt rozvádza (prípadne i zlepšuje) obsah zadávacieho projektu do podrobností potrebných pre nevyhnutné spresnenie, doplnenie a overenie riešenia obsiahnutého v schválenom zadávacom projekte a do podrobností potrebných pre jednoznačné technické vyjasnenie dodávky strojov a zariadení, včítane montáže a na vykonanie stavebných prác. Po stránke technickoekonomickej musí byť vykonávací projekt zameraný na zníženie investičných a prevádzkových nákladov stavby oproti schválenému zadávaciemu projektu bez ujmy jej kvality, na skrátenie doby výstavby a na zníženie vlastných nákladov výroby dodávateľa. 60. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe (ďalej len „vybrané činnosti vo výstavbe“), je projektová činnosť. 61. Podľa , projektovou činnosťou sa rozumie a) vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, b) vypracovanie dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia, c) vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb a projektového energetického hodnotenia. 62. Podľa Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), táto vyhláška upravuje podrobnosti o obsahu návrhov na vydanie rozhodnutí a rozsahu a obsahu dokumentácie, ktorú k nim treba priložiť. 63. Podľa , návrhom podľa je a) návrh na vydanie územného rozhodnutia, b) žiadosť o stavebné povolenie, c) žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, d) žiadosť o povolenie terénnych úprav, e) žiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení, f) návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, g) návrh na povolenie zmeny v užívaní stavby,

h) žiadosť o povolenie na odstránenie stavby, i) žiadosť o poskytnutie štátneho stavebného príspevku, j) návrh na overenie dokumentácie skutočného realizovania stavby a zjednodušenej dokumentácie skutočného realizovania stavby, k) návrh na vyvlastnenie. 64. Podľa , k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladá projektová dokumentácia stavby (projekt stavby) vypracovaná oprávnenou osobou v troch vyhotoveniach; ak ide o stavby podľa zákona, postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním. 65. Podľa , projektová dokumentácia stavby (projekt stavby), ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä a) sprievodnú správu s údajmi, ktoré dopĺňajú základné údaje o stavbe uvedené v žiadosti o stavebné povolenie, s informáciami o dodržaní podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby, ak bolo vydané, alebo o dodržaní podmienok schváleného územného plánu zóny, ak sa územné rozhodnutie nevyžaduje, s informáciami o výsledku vykonaných prieskumov a meraní, b) súhrnnú technickú správu, z ktorej musia byť dostatočne zrejmé 1. navrhované urbanistické, architektonické a stavebnotechnické riešenie stavby, jej konštrukčných častí a použitie vhodných stavebných výrobkov vo väzbe na splnenie základných požiadaviek na stavby ( zákona) a dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu vrátane všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,11) 2. požiarno-bezpečnostné riešenie podľa osobitných predpisov,4) 3. nároky na zásobovanie energiami a vodou, odvádzanie odpadových vôd, dopravu (vrátane parkovania), zneškodňovanie odpadov a riešenie napojenia stavby na jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia, 4. údaje o nadzemných a podzemných stavbách na stavebnom pozemku (vrátane sietí a zariadení technického vybavenia) a o jestvujúcich ochranných pásmach, 5. pri stavbách s prevádzkovým, výrobným alebo technickým zariadením údaje o tomto zariadení, o koncepcii skladovania, riešení vnútornej dopravy a plôch pre obsluhu, údržbu a opravy a nároky na vykonanie skúšobnej prevádzky po dokončení stavby, 6. údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi štátnej správy, ak boli obstarané pred podaním žiadosti, 7. usporiadanie staveniska a opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak ide o uskutočňovanie stavebných prác za mimoriadnych podmienok, 8. spôsob zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení pri výstavbe aj pri budúcej prevádzke, c) celkovú situáciu stavby (zastavovací plán) v mierke spravidla 1:200 až 1:500 s vyznačením 1. hraníc pozemkov a ich parcelných čísel podľa katastra nehnuteľností vrátane susedných pozemkov a jestvujúcich stavieb na nich, 2. podzemných sietí a zariadení technického vybavenia, 3. návrhu prípojok na dopravné a technické vybavenie územia, 4. ochranných pásem; d) vytyčovacie výkresy alebo potrebné geometrické parametre vyznačené v zastavovacom pláne jednoduchých stavieb, e) stavebné výkresy stavby, z ktorých je zrejmý doterajší a navrhovaný stav, predovšetkým pôdorysy, rezy a pohľady (v mierke spravidla 1:100) obsahujúce jednotlivé druhy konštrukcií a častí stavby (napr. základy, nosné konštrukcie, schodištia, obvodový plášť, strešné konštrukcie, komíny), polohové a výškové usporiadanie stavby a všetkých jej priestorov s presným vyznačením funkčného určenia, schematické vyznačenie vnútorných rozvodov a inštalácií (napr. zdravotechnické vrátane požiarneho vodovodu, silnoprúdové, slaboprúdové, plynové, teplovodné), technické zariadenia (napr. kotolne a výťahy), úpravy a riešenia predpísané na osobitné zabezpečenie stavieb z hľadiska civilnej ochrany,8) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/453/20010101> požiarnej ochrany4) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/453/20010101> a z hľadiska splnenia základných požiadaviek na stavby, f) statické posúdenie stavby, ktoré preukazuje mechanickú odolnosť a stabilitu nosnej konštrukcie, g) návrh úprav okolia stavby (exteriéru) a návrh ochrany zelene počas uskutočňovania stavby, h) ak ide o stavby s prevádzkovým, výrobným alebo technickým zariadením, stavebné výkresy, ktoré obsahujú priestorové umiestnenie strojov a zariadení vrátane riešenia vnútorných komunikácií,

i) ak ide o stavby s osobitnými nárokmi na uskutočňovanie, projekt organizácie výstavby, ak nepostačujú údaje uvedené v súhrnnej technickej správe. 66. Na základe vykonaných dôkazov zistil súd skutkový stav, na ktorý aplikoval vyššie citované ustanovenia a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 67. Keďže žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti odstúpenia od časti zmluvy o dielo je určovacou žalobou v zmysle , súd v prvom rade skúmal, či má žalobca naliehavý právny záujem na tomto určení ako conditio sine qua non úspešnosti takejto žaloby. Podmienka tohto skúmania pred samotným prejednaním veci samej vyplýva z napr. z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.01.2018, podľa ktorého „Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba podľa [v súčasnosti ] má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem o požadovanie určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne) existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania [spravidla žalovaného ()]. Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie sporu a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu o požadované určenie treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá -ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Ako vyplýva z komentára k (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016), žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. 68. Súd považoval za nesporné, že medzi žalovaným a žalobcom došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo dňa 04.12.2017 na základe výsledku verejného obstarávania podľa Požiadavky na predloženie cenovej ponuky na stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky zo dňa 13.10.2017. Súd mal preukázané, že v článku 3.1. zmluvy sa žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ dohodli, že žalovaný pre žalobcu vykoná dielo, a to vypracovanie projektu pre realizáciu stavby spojenej s výkonom autorského dozoru stavby „Nadstavba a rekonštrukcia Zariadenia seniorov Ul. J. Okáľa v Prievidzi“ podľa výzvy, súťažných podkladov a predloženej ponuky a žalobca zaplatí cenu za dielo. Zároveň sa v článku 10.1. zmluvy dohodli, že v prípade, že dielo alebo jeho ktorákoľvek časť, ktorého vykonanie je predmetom tejto zmluvy, spĺňa náležitosti autorského diela podľa , zhotoviteľ udeľuje v zmysle a nasl. objednávateľovi súhlas na použitie diela v neobmedzenom rozsahu, na neobmedzený čas, spôsobom podľa a túto licenciu objednávateľovi poskytuje bezodplatne. 69. Spor medzi žalobcom a žalovaným nastal vtedy, keď žalovaný po vykonaní diela (spracovaní projektovej dokumentácie) vystavil žalovanému faktúru, v ktorej okrem ceny podľa zmluvy o dielo fakturoval žalobcovi aj ceny za naviac práce, keďže mal za to, že tieto práce vykonal nad rámec zmluvy. Keďže žalobca tieto „práce naviac“ odmietol žalovanému uhradiť, žalovaný túto skutočnosť považoval za porušenie zmluvy a odstúpil od nej v časti vyššie citovaného článku 10.1. Zároveň oznámil žalobcovi, že používanie dokumentácie zhotovenej žalovaným ako projektu pre stavebné povolenie je ním, momentom odstúpenia od zmluvy (11.03.2019), považované za porušenie jeho autorských práv,

ktorých ochrany sa bude domáhať súdnou cestou. Na základe tejto skutočnosti žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti tohto odstúpenia, keďže mal za to, že neexistuje zmluvný ani zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Súd sa teda v zmysle citovanej judikatúry a právnej doktríny zaoberal tým, či dôsledkom jeho rozhodnutia o platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy bude odstránenie neistoty v právnom vzťahu žalobcu a žalovaného a či bude takéto rozhodnutie pre žalobcu užitočné. Podstatnou otázkou, ktorú musel v tejto súvislosti súd vyriešiť bolo, či dielo zhotovené žalobcom (projektová realizačná dokumentácia) môže byť žalobcom použité ako dokumentácia pre stavebné povolenie a zároveň, či na takýto spôsob použitia je potrebný súhlas žalovaného ako autora diela (keďže v danom prípade je dielo architektonickým dielom v zmysle ), alebo či na takého použitie súhlas potrebný nie je, keďže na takýto spôsob použitia diela sa vzťahuje zákonná licencia podľa (prípadne ). Súd pri riešení tejto otázky zohľadnil tak argumentáciu žalobcu (uvedenú v ods. 3., 12. a 18. odôvodnenia tohto rozsudku) ako aj žalovaného (uvedenú v ods. 6., 14. a 20. odôvodnenia tohto rozsudku) a dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy v časti článku 10.1 (Súhlas na použitie diela). 70. Pri závere o nedostatku naliehavého právneho záujmu súd vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého, ak je predmetom diela podľa výsledok činnosti, ktorý je chránený právom z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva (čo je aj prípad diela v prejednávanej veci), je objednávateľ oprávnený použiť ho len na účel vyplývajúci z uzavretej zmluvy o dielo. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že účelom vyplývajúcim zo zmluvy o dielo, zohľadňujúc predmet a rozsah diela (špecifikovaný v článku 3.1.), ale aj následný priebeh realizácie diela, je použitie diela nielen ako realizačného projektu ale aj ako projektu na stavebné povolenie. 71. Ako vyplýva z vyššie citovaných právnych predpisov, dokumentáciu stavieb upravujú viaceré právne predpisy; najmä , a . Z týchto predpisov vyplýva, že k zhotoveniu stavby je potrebná projektová dokumentácia, pričom existuje viacero stupňov tejto dokumentácie. Medzi najčastejšie stupne projektovej dokumentácie patrí (i) dokumentácia pre územné rozhodnutie, (ii) projekt pre stavebné povolenie a (iii) realizačný projekt, pričom tretí spomenutý stupeň nie je právnymi predpismi definovaný, a preto nie sú stanovené ani zákonné požiadavky na jeho obsah a náležitosti. Najbližšie je možné ho zaradiť pod vykonávací projekt podľa . Napriek absencii legislatívneho ukotvenia realizačného projektu (projektová dokumentácia pre realizáciu stavby) ako aj samotného pojmu „realizačný projekt“ je možné konštatovať, že ide o najvyšší stupeň projektovej dokumentácie, ktorý obsahuje rozpracovanie projektovej dokumentácie do takej podrobnosti, aby poskytovala dostatočný podklad na prípravu a uskutočnenie celej stavby, najmä na kalkuláciu stavebných nákladov, na uzavretie zmlúv na realizačné fázy výstavby a na prípravu jednotlivých zhotoviteľov. Projekt musí byť dostatočným podkladom na uskutočnenie celej stavby a na záverečné vyúčtovanie stavebných prác. Zjednodušene povedané, cieľom je vytvoriť dokumentáciu diela tak, aby ho zhotoviteľ vedel celé zrealizovať. Pri takejto legislatívnej úprave projektovej dokumentácie (prihliadnuc na absenciu úpravy realizačnej projektovej dokumentácie) súd dospel k záveru, že pokiaľ dohodnutým predmetom zmluvy o dielo bolo „vypracovanie projektu pre realizáciu stavby spojenej s výkonom autorského dozoru stavby „Nadstavba a rekonštrukcia Zariadenia seniorov Ul. J. Okáľa v Prievidzi“ podľa výzvy, súťažných podkladov a predloženej ponuky“, z výzvy (Požiadavka na predloženie cenovej ponuky) vyplýva, že návrh riešenia má žalovaný spracovať v súlade s (ktorá upravuje projektovú dokumentáciu stavby), vzhľadom na skutočnosť, že „realizačná projektová dokumentácia“ je najvyšším stupňom projektovej dokumentácie (a v rozsahu, v akom bola vyhotovená je použiteľná aj pre stavebné povolenie; táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná), tak účelom zmluvy (t. j. aj účelom, na ktorý žalobca zamýšľal použiť dielo) bolo použitie diela aj na účely povoľovacieho konania (stavebného povolenia). Súd v tejto súvislosti prihliadol aj na proces realizácie diela, keď samotný žalovaný uviedol, že na úvodnom stretnutí žalobca zmenil predmet zmluvy na realizačný projekt s podrobnosťou projektu pre stavebné povolenie a žalovaný v zhotovení diela pokračoval výlučne z dôvodu, že mal v zmluve so žalobcom zmluvne dohodnutý mechanizmus za doplatenie prác naviac. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj nebola úvaha súdu o tom, že účelom uzavretej zmluvy bolo použitie projektovej dokumentácie aj na účely stavebného povolenia správna, medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami došlo k zmene rozsahu zmluvy po jej uzavretí, kde už bolo jednoznačné, že účelom projektovej dokumentácie bolo jej použitie aj na stavebné povolenie. 72. Keď teda podľa záveru súdu bolo účelom zmluvy vyhotovenie projektovej dokumentácie, ktorá mala byť použitá nielen ako „realizačná projektová dokumentácia“, ale aj ako dokumentácia na stavebné povolenie, potom je súd toho názoru, že zákonná licencia na použitie diela podľa sa vzťahuje aj na tento prípad a v tejto súvislosti je článok 10.1. zmluvy o dielo bez významu k žalobnému petitu. Inak povedané, rozhodnutie súdu o tom, či odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo v časti článku 10.1.

(čo znamená odvolanie súhlasu na neobmedzené použitie diela) je alebo nie je neplatné nemá význam pre záujem žalobcu na tomto určení, keďže žalobca má záujem použiť dielo na stavebné povolenie a podľa názoru súdu sa zákonná licencia na takéto použitie vzťahuje. 73. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že naliehavý právny záujem je podľa neho daný, pretože ak by bolo žalobe vyhovené, bola by tým vnesená právna istota do právnych vzťahov medzi účastníkmi a mohlo by sa predísť prípadným ďalším sporom medzi nimi. Súd je toho názoru, že spornou skutočnosťou medzi žalobcom a žalovaným je, či práce, ktoré žalovaný vykonal pri zhotovení diela boli prácami naviac alebo spadali pod dohodnutý rozsah zmluvy. Rozhodnutím súdu o tom, či odstúpenie žalovaného od časti zmluvy, ktorá sa týka iba súhlasu na použitie diela, je alebo nie je platné, by neodstránilo tento spor a nemohlo by ani napomôcť predídeniu tohto sporu, keďže otázku oprávnenosti fakturácie prác naviac je potrebné riešiť v inom konaní a vykonať na tento účel iné dokazovanie. Súd sa však nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného (napriek záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu) v bode 14. odôvodnenia tohto rozsudku, keďže (ako súd uviedol vyššie) sám žalobca potvrdil, že po uzavretí zmluvy sa so žalobcom dohodol na modifikácii rozsahu diela v tom zmysle, že vykoná aj také práce, ktoré nie sú explicitne uvedené vo výzve, v zmluve alebo v inej dokumentácii podľa čl. 3.1. zmluvy. Za takýchto okolností potom podľa súdu neobstojí argumentácia o tom, že na práce naviac sa zákonná licencia nevzťahuje. Odporuje to aj argumentu žalobcu o prácach naviac - ak boli podľa neho vykonané práce naviac ako súčasť zmluvy o dielo (nešlo podľa neho o nové dielo, novú zmluvu, ale práce, ktoré zmluva predpokladala), potom sa zákonná licencia musí vzťahovať aj na tieto práce. Súd zároveň uvádza, že pri riešení otázky (ne)existencie naliehavého právneho záujmu neprihliadol na znalecký posudok predložený žalobcom, konkrétne odpoveď na otázku č. 5 („Môže byť realizačný projekt stavby použitý na účely stavebného konania bez predchádzajúceho súhlasu autora realizačného projektu? Vyplýva takýto súhlas autora zo zmluvy o dielo zo dňa 04.12.2017?), keďže ide o čisto právnu otázku, ktorú znalec nie je v zmysle oprávnený riešiť. 74. Záverom, k požiadavke žalovaného o zdržanlivosť v odôvodnení rozsudku, súd uvádza, že s prihliadnutím na vyššie citované Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.01.2018, nie je na mieste, aby sa súd zaoberal vecnou opodstatnenosťou žaloby, t. j. otázkou, či odstúpenie o zmluvy je alebo nie je neplatné; či boli dané zákonné alebo zmluvné dôvody na odstúpenie; či boli alebo neboli uskutočnené práce naviac a pod. Ak sa týmito otázkami súd zaoberal, tak pre účely tohto rozhodnutia len v miere potrebnej na určenie, či naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti odstúpenia je alebo nie je daný. 75. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 76. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 77. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 78. Pokiaľ ide o trovy konania, súd rozhodoval v zmysle podľa zásady úspešnosti v spore. Keďže žalobca bol neúspešný v celom rozsahu uplatňovaného nároku, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( a ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( ): a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo h) ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.