Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-120-2019.pdf
PDF · 169.77 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/120/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: T.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XX, XXX XX J., právne zast: JUDr. Pavol Halaj, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, IČO: 37 893 726, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P. O. Box 100, 810 05 Bratislava 15, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Okresná prokuratúra Zvolen, so sídlom Trhová 7, 960 19 Zvolen, 2/ T.. Z. I., bytom A. XX, XXX XX A., 3/ M. C., bytom K. XXXX/XX, XXX XX J., 4/ M.. Q. G., bytom K. XXXX/XX, XXX XX J., 5/ M.. A. G., bytom K. XXXX/XX, XXX XX J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05555/2019/SV/07356 zo dňa 28. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 05555/2019/ SV/07356 zo dňa 28. januára 2019 v znení opravy vykonanej listom žalovaného č. 05555/2019/ SV/56621 zo dňa 11. júla 2019 a rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2018/029881-2 zo dňa 16.10.2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa - Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu, v sume aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný správny orgán podľa § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), v spojení s § 4 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, v konaní o proteste prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen č. Pd 97/18/6611-7 zo dňa 04.09.2018 proti rozhodnutiu stavebného úradu - Mesta Zvolen č. j. SÚ 1245/2017/2-rozh. zo dňa 03.05.2017 vyhovel protestu prokurátorky podľa § 24 ods. 7 zákona o prokuratúre a protestom napadnuté rozhodnutie Mesta Zvolen zrušil.
2. Protestom napadnutým rozhodnutím Mesta Zvolen bola povolená stavba „Prestavba rodinného domu“ stavebníkovi T.. V. W. (v procesnom postavení žalobca) na pozemkoch v katastrálnom území J., parcely KN-C č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, v zmysle § 62 a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“).
3. Stavebný úrad v oznámení o začatí stavebného konania konštatoval, že ide o zmenu existujúcej stavby rodinného domu s. č. XXXX a garáže s. č. XXXX na K. R. vo J.. Zmena existujúcej stavby bude pozostávať z prestavby X. nadzemného podlažia a krovu, vytvorenia nových obytných priestorov v podkroví, vybudovania prístrešku nad odstavnou plochou medzi rodinným domom a garážou, vybudovania vonkajšej terasy, vybudovania prístrešku a kôlne za garážou, ako aj z realizácie nového oplotenia a spevnených plôch. V stavebnom povolení stavebný úrad určil stavebníkovi záväzné podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby podľa § 39a a § 66 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), rozhodnutie stavebného úradu nadobudlo právoplatnosť 30.05.2017.
4. V proteste prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen uviedla, že rozhodnutím stavebného úradu boli porušené ustanovenia § 58 ods. 1, § 59 ods. 1 písm. b), § 60, § 61 ods. 1, ods. 3, § 139 ods. 1 písm. c) a § 140 stavebného zákona, § 8 ods. 1 písm. g) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) a § 3 ods. 2, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 2 a ods. 3 a § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).
5. Stavebný úrad nevyhovel sám protestu, a preto ho podľa § 24 ods. 6 zákona o prokuratúre predložil spolu s napadnutým rozhodnutím a spisovým materiálom príslušnému nadriadenému správnemu orgánu - Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“).
6. Okresný úrad preskúmal protestom napadnuté rozhodnutie stavebného úradu Mesta Zvolen, vyhodnotil jednotlivé namietané pochybenia obsiahnuté v proteste a dospel k záveru, že rozhodnutím stavebného úradu Mesta Zvolen došlo k porušeniu zákona, v dôsledku čoho rozhodnutím č. OU-BB- OVBP2-2018/029881-2 zo dňa 16.10.2018 vyhovel protestu a zrušil protestom napadnuté rozhodnutie.
7. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného úradu vyplýva, že sa stotožnil s názorom okresnej prokurátorky poukazujúcim na porušenie § 58 ods. 1 a § 59 stavebného zákona, keď stavebník v žiadosti o stavebné povolenie neuviedol všetkých známych účastníkov stavebného konania, teda žiadosť neobsahovala všetky povinné náležitosti, napriek čomu stavebný úrad vydal oznámenie o začatí stavebného konania, čím porušil § 60 a § 61 stavebného zákona. Nesúhlasil však s právnym názorom prokurátorky ohľadom tvrdeného nesprávneho okruhu účastníkov konania, majúc za to, že v zhode so stanoviskom stavebného úradu, účastníkmi konania boli: T.. V. W. (stavebník), T.. Z. I. (projektant), M. C., vlastník susednej parcely č. XXXX a parcely č. XXXX, M.. A. G. a M.. Q. G., vlastníci susedných parciel č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX. Nepovažoval za účastníkov konania T.. Z. J., R.. a T.. M. J., keďže odstup medzi stavbou stavebníka T.. V. W. a rodinným domom manželov J. je viac ako 10 metrov, preto nie je pochybnosť, že by vlastnícke práva alebo právom chránené záujmy vlastníkov susediacich pozemkov parciel č. XXXX a XXXX mohli byť stavebným povolením dotknuté. Stavebný úrad dodržal podmienky odstupu stavieb v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“). Okresný úrad sa stotožnil s protestom prokurátorky ohľadom porušenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď stavebný úrad nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nebol viazaný len návrhmi účastníkov konania. Označil spisový materiál stavebného úradu za nepostačujúci z hľadiska formálneho a obsahového usporiadania, čím absentovala možnosť okresného úradu relevantne posúdiť správnosť postupu stavebného úradu. Pripojil sa k názoru prokurátorky, že stavebný úrad porušil poslednú vetu § 61 ods. 1 stavebného zákona, pretože žiadosť bola podaná 07.03.2017 a oznámenie o začatí stavebného konania je zo dňa 29.03.2017, hoci stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Konštatoval, že z administratívneho spisu nie je možné zistiť z akého dôvodu stavebný úrad vydal toto oznámenie po zákonom stanovenej lehote a v dôsledku čoho tak konal. Navyše konštatoval, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že informatívna kópia z mapy vytvorená cez katastrálny portál je zo dňa 29.03.2017 a súčasne výpisy z LV č. XXXX,XXX a XXXX taktiež vytvorené cez katastrálny portál, sú datované dňom 28.03.2017. Uvedené listiny v takomto formáte nie sú použiteľné na právne účely. Okresný úrad sa taktiež stotožnil s námietkou prokurátorky o porušení § 49 ods. 1 Správneho poriadku v súvislosti s nedodržaním lehoty na vydanie rozhodnutia 30 dní, keďže žiadosť je zo dňa 07.03.2017 a rozhodnutie zo dňa 03.05.2017. Zároveň došlo k porušeniu
§ 49 ods. 2 Správneho poriadku, keď stavebný úrad neupovedomil účastníkov konania s uvedením dôvodov, prečo nerozhodol vo veci do 30 dní, prípadne do 60 dní.
8. K námietke prokurátorky o závažnom porušení § 47 ods. 3 Správneho poriadku tým, že stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia neuviedol nijaké myšlienkové konštrukcie obsahujúce správnu (hodnotiacu) úvahu, ako dospel k svojmu záveru o splnení podmienok pre vydanie kladného rozhodnutia o stavebnom povolení a že odôvodnenie nespĺňa základné zákonné atribúty podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, na základe čoho nemožno akceptovať javiacu sa rezignáciu stavebného úradu na plnenie zákonnej povinnosti riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie, okresný úrad konštatoval, že námietky prokurátorky sú v plnom rozsahu opodstatnené. Okresný úrad sa stotožnil aj s námietkou prokurátorky o porušení § 66 ods. 1 a ods. 3 písm. a) stavebného zákona v súčinnosti s § 46 Správneho poriadku. Ak stavebný úrad chcel konať na základe § 39a ods. 4, teda spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním, mal v tomto duchu viesť celé konanie od jeho začiatku až po vydanie právoplatného rozhodnutia, avšak stavebný úrad konal na základe § 62 Stavebného zákona o zmene existujúcej stavby. Za oprávnené teda považoval tvrdenie prokurátorky o tom, že vo výroku stavebného povolenia, v ktorom sa uvádza: „pre umiestnenie a uskutočnenie stavby stavebný úrad v súlade so znením § 39a a § 66 stavebného zákona určuje nasledovné záväzné podmienky...“ nekorešponduje rozsah konania s predmetom návrhu na začatie konania.
9. Okresný úrad sa stotožnil s protestom prokurátorky v časti ohľadom formálnych náležitostí vedenia administratívneho spisu, absencie prezenčných pečiatok na niektorých záznamoch, vedenia spisu ako celku v zmysle vyhlášky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy, registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu. Spis stavebného úradu nie je chronologicky usporiadaný, v dôsledku čoho bolo náročné posúdiť správnosť a aktuálnosť jednotlivých krokov stavebného úradu a tým pádom z toho vyplývajúce možné právne následky. Okresný úrad uviedol, že v praxi správne konanie prebieha zväčša na základe písomných podkladov, pričom poukázal na to, že jednou zo zásad správneho konania je tzv. zásada písomností. Riadne vedenie administratívneho spisu vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 2 a ods. 6 vyhlášky č. 410/2015 Z. z., pričom len takýto spis poskytuje prehľad nielen o všetkých podkladoch rozhodnutia (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku), ale aj o všetkých procesných úkonoch vykonaných v priebehu správneho konania. Ak spis neposkytuje dostatok podkladov, je rozhodnutie ako aj výsledok správneho konania nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti.
10. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v zastúpení JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, advokátska kancelária Abelovský - Petruňo, so sídlom Tehelná 189, Zvolen, v ktorom namietal, že predmetné rozhodnutie stavebného úradu, ktoré podľa názoru Okresnej prokuratúry Zvolen a okresného úradu trpí procesnými vadami, nie je v rozpore s hmotným právom, pre porušenie ktorého by takéto rozhodnutie malo byť zrušené. Tvrdil, že žalobca v stavebnom konaní splnil všetky podmienky pre vydanie stavebného povolenia, predmetnú stavbu realizoval na základe projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a právo realizovať predmetnú stavbu nadobudol dobromyseľne v súlade s právoplatným stavebným povolením. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom okresného úradu v tom, že stavebný úrad správne posúdil, že vlastníci susedných nehnuteľností T.. Z. J., R.. a T.. M. J. nemali v predmetnom stavebnom konaní postavenie účastníkov konania. Žiadal, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie okresného úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
11. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č.: 05555/2019/SV/07356 zo dňa 28.01.2019 odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu č. OU-BB-OVBP2-2018/029881-2 zo dňa 16.10.2018 potvrdil.
12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že okresný úrad sa v konaní o proteste prokurátora podrobne zaoberal dôvodmi protestu, ktoré posúdil a vyhodnotil v súlade so zákonom, čo podrobne odôvodnil vo svojom rozhodnutí, s ktorým sa žalovaný stotožnil. V zhode so stanoviskom okresného úradu, ako aj s právnym názorom okresnej prokurátorky žalovaný konštatoval, že stavebný úrad vo veci predmetnej stavby postupoval v rozpore so zákonom, keď pri vydávaní stavebného povolenia nevychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, pred vydaním rozhodnutia si nezabezpečil všetky doklady potrebné pre jeho vydanie, a navyše tieto v rozsahu, v akom boli stavebníkom predložené, boli pre jeho rozhodnutie nedostatočné a nepostačujúce. Stavebný úrad začal konanie na
základe neúplnej žiadosti o stavebné povolenie. Stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania po lehote určenej v ustanovení § 61 ods. 1 stavebného zákona a stavebné povolenie vydal po lehote určenej v ustanovení § 49 ods. 2 Správneho poriadku. K odvolacím námietkam uviedol, že odvolateľ zámerne bagatelizuje porušenie zákona zo strany stavebného úradu pri vydávaní predmetného stavebného povolenia len na formálne procesné nedostatky a zdôrazňuje jeho dobromyseľnosť neberúc do úvahy preukázateľné porušenie hmotného práva. Nesúhlasil s námietkami odvolateľa, ktorý poukazoval výlučne na procesné pochybenia a formálno-právne nedostatky, ktoré mali byť podľa neho dôvodom pre zrušenie rozhodnutia stavebného úradu. Zákonnosť, či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu s objektívnym právom. Aj napriek tomu, že pojem „nezákonné rozhodnutie“ právna úprava exaktne nedefinuje, možno ním rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom. Rozhodnutie môže byť preto zrušené ako nezákonné nielen z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu, ale aj z dôvodu vady konania, čiže porušenia zákona v procesnom postupe. V konaní o proteste prokurátora zákon neukladá správnemu orgánu povinnosť vyhodnotiť dobromyseľne nadobudnuté práva, ani na ne prihliadať pri rozhodovaní o proteste prokurátora. Posudzuje sa zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia napadnutého protestom.
13. Žalovaný však nesúhlasil s právnym názorom okresného úradu ohľadom okruhu účastníkov konania, keď sa okresný úrad stotožnil s názorom stavebného úradu, že účastníkmi konania nemajú byť T.. Z. J., R.. a T.. M. J., keďže nehnuteľnosti, ktorých sú vlastníkmi spĺňajú materiálne podmienky susediaceho pozemku a stavby majúce spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré boli ako predmet konania označené v žiadosti. Žalovaný, v zhode so stanoviskom okresnej prokuratúry konštatoval, že spôsob, akým sa okresný úrad vysporiadal s otázkou účastníctva v napadnutom rozhodnutí, je nesprávny a nezákonný. Okresný úrad sám nahradil úplne absentujúcu správnu úvahu stavebného úradu týkajúcu sa určenia okruhu účastníkov predmetného stavebného konania, a akúsi pravdepodobnosť „povýšil“ nad relevantné skutkové zistenia, ktoré však v danej veci úplne absentujú a z administratívneho spisu stavebného úradu ani nie sú zistiteľné. Pravdepodobne ide o snahu okresného úradu odstrániť nezákonný postup stavebného úradu pri stanovovaní okruhu účastníkov stavebného konania. Jedná sa o závažné nedostatky rozhodnutia stavebného úradu majúce podstatný vplyv na zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu z hľadiska hmotného práva a spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť.
14. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 05555/2019/SV/07356 zo dňa 28.01.2019 ako aj rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚ-BB-OVBP2-2018/029881-2 zo dňa 16.10.2018 a vrátenia veci okresnému úradu na ďalšie konanie.
15. Žalobca v žalobe uvádzal, že na základe právoplatného stavebného povolenia prestavbu zrealizoval v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou, pričom do doručenia rozhodnutia žalovaného vykonal všetky stavebné práce. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie okresného úradu sú nesprávne a nezákonné, pretože dôvody pre zrušenie právoplatného stavebného povolenia neexistujú, v konaní o proteste prokurátora boli porušené jeho procesné i hmotné práva a vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k ujme na jeho právach. Zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného sa domáhal z dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 a písm. g) SSP).
16. Žalobca v žalobe poukázal na to, že správny súd je oprávnený a zároveň povinný v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým vyhovel protestu prokurátora, skúmať, či správny orgán rešpektoval zákonné predpoklady na vyhovenie protestu prokurátora a či jeho rozhodnutie vychádzalo zo skutkových dôvodov.
17. Ako dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia okresného úradu uvádzal nasledovné skutočnosti:
- napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané po uplynutí 30 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia, pričom žalovaný nemal lehotu na rozhodnutie predĺženú,
- žalovaný nerešpektoval ustanovenie § 3 ods. 1 Správneho poriadku a nechránil dobromyseľne nadobudnuté práva a záujmy žalobcu ako stavebníka, ktorý stavbu zrealizoval na základe právoplatného stavebného povolenia a rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, pričom rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením je naďalej právoplatné,
- vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný nesprávne uviedol, že potvrdzuje rozhodnutie Okresného úradu Žilina namiesto Okresného úradu Banská Bystrica,
- odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je vnútorne rozporuplné, keď na strane 5 uvádza, že sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného úradu, avšak na strane 7 svojho rozhodnutia uvádza, že nesúhlasí s právnym názorom okresného úradu ohľadom účastníkov stavebného konania, vlastníkov pozemkov KN-C parc. č. XXXX a XXXX, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť,
- žalovaný konštatuje „preukázateľné porušenie hmotného práva“, pričom neuvádza žiadne bližšie vysvetlenie v čom toto porušenie má spočívať a aké hmotné právo a koho bolo v stavebnom konaní porušené a akým spôsobom,
- žalovaný rozhodol formálne bez skúmania vecnej stránky a bez poznania reálnej situácie na rekonštruovanej nehnuteľnosti, so snahou protestu vyhovieť,
- rozhodnutie žalovaného je porušením zásady ústavne konformného výkladu právnych predpisov, ktorá je v najvšeobecnejšej rovine vyjadrená v článku 1 ods. 1 Ústavy SR, poukázal na stabilnú judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, uprednostňuje sa ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom v pochybnostiach sa majú právne normy vykladať v prospech realizácie ústavou garantovaných základných práv a slobôd,
- vytknuté procesné pochybenia stavebného úradu spočívajúce v tom, že stavebný úrad začal konanie na základe neúplnej žiadosti, že nebolo možné použiť informatívne výpisy z LV, ani informatívnu kópiu z katastrálnej mapy, že stavebný úrad oznámil začatie konanie po lehote, že vydal stavebné povolenie po lehote, nemožno odstrániť zrušením rozhodnutia,
- neexistuje rozdiel medzi údajmi z informatívnych LV, kópie katastrálnej mapy a tými istými dokladmi získanými za správny poplatok. Vzhľadom k účinnosti zákona o boji proti byrokracii, v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný ani nemohol uložiť stavebnému úradu, aby žiadal od žalobcu predložiť tieto údaje z evidencie nehnuteľností, keďže ide o povinnosť, ktorú musí realizovať stavebný úrad ex offo z jemu dostupnej evidencie,
- samotná skutočnosť, že vlastníci nehnuteľností (pozemkov a stavieb na nich parc. č. C-KN XXXX a XXXX) neboli účastníkmi stavebného konania, nemôže byť dôvodom pre zrušenie právoplatného stavebného povolenia, pokiaľ nebolo zároveň zistené, že vydaním stavebného povolenia a na jeho základe realizovaním stavby došlo k porušeniu vlastníckych alebo iných práv týchto osôb. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž/31/02 z 27.08.2002, z ktorého vyplýva, že „zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Správne konanie (procedúra) výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či právoplatné rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t. j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno, či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka“.
18. Podľa žalobcu rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pokiaľ žalovaný rozhodol bez toho, aby skúmal, či došlo vydaním stavebného povolenia a na jeho základe realizovaní stavby k porušeniu hmotného práva - vlastníckych alebo iných práv týchto osôb. Ani protest prokurátora, ani rozhodnutie okresného úradu a ani rozhodnutie žalovaného neobsahujú žiadnu
zmienku o tom, že by rekonštrukcia nehnuteľnosti žalobcu podľa stavebného povolenia akýmkoľvek spôsobom negatívne zasiahla do práv vlastníkov nehnuteľností parc. č. C-KN XXXX a XXXX. Títo vlastníci sa v stavebnom konaní nedomáhali svojho účastníctva a súčasťou administratívneho konania nie sú ani žiadne námietky týchto osôb. Stavebný úrad preto nemal osobitný dôvod uvádzať, prečo s týmito osobami ako s účastníkmi stavebného konania nekonal. Mesto Zvolen listom zo dňa 02.07.2017 odpovedalo na sťažnosť T.. Z. J., R.. a T.. M. J. ohľadom odstránenia oplotenia na hranici pozemkov parc. č. C-KN XXXX/X a XXXX, v ktorom objasnil prečo s nimi ako s účastníkmi stavebného konania stavebný úrad nekonal.
19. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je priamym popretím základných princípov právneho štátu, ak žalovaný nerešpektoval zásadu dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu, ani zásadu stability práv nadobudnutých právoplatným rozhodnutím, tvrdiac, že takúto povinnosť vôbec nemá. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol správnu úvahu, z akého dôvodu má za to, že v posudzovanom prípade sú procesné vady tak závažným pochybením, že na ich odstránenie je potrebné zasiahnuť do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka. Rozhodnutie žalovaného, i prvostupňové rozhodnutie okresného úradu, je v príkrom rozpore s princípmi dobrej správy vyplývajúcimi z odporúčania Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20.06.2007, a to najmä s princípom proporcionality a princípom právnej istoty, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, vyplývajúcim z článku 1 ods. 1 Ústavy SR, čiastočne je vyjadrený v článku 13 ods. 4 Ústavy SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. Právo na dobrú verejnú správu vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Toto právo síce nepatrí medzi tradične uznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na dobrú správu Rada Európy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Podobným spôsobom bolo právo na dobrú správu uznané aj v článku 41 ods. 1 Charty základných ľudských práv Európskej únie, podľa ktorého má každá osoba právo, aby inštitúcie a orgány Únie riešili jej záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranom čase. Účinnosť princípov dobrej správy sa zásadným spôsobom presadzuje predovšetkým prostredníctvom rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Presadzovanie všeobecných právnych princípov Rady Európy v členských štátoch zabezpečujú najmä súdy v rámci ústavného a správneho súdnictva.
20. Bez stavebného povolenia nemá žalobca možnosť stavbu skolaudovať, v dôsledku čoho nemá možnosť užívať predmetnú stavbu, a to napriek skutočnosti, že ju uskutočnil v dobrej viere a na základe právoplatného stavebného povolenia a právoplatného a doposiaľ nezmeneného a ani nezrušeného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením.
21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že v žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti a okolnosti ako tie, s ktorými sa ministerstvo podrobne zaoberalo v konaní o odvolaní a rozhodlo o nich žalobou napadnutým rozhodnutím.
22. Žalovaný zásadne nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nesprávne právne posúdil vec a že rozhodnutie ministerstva je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. K žalobnej námietke, že skutočnosť, že T.. Z. J., R.. a T.. M. J. neboli zahrnutí do okruhu účastníkov stavebného konania nemôže byť dôvodom pre zrušenie právoplatného stavebného povolenia, pokiaľ nebolo zároveň zistené, že vydaním stavebného povolenia a na jeho základe realizovaním predmetnej stavby došlo k porušeniu vlastníckych práv alebo iných práv týchto osôb, žalovaný poukázal na ustanovenie § 59 ods. 1 stavebného zákona, v ktorom stavebný zákon vymedzuje kto je účastníkom stavebného konania, okrem iných aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že pre to, aby osoba mala postavenie účastníka stavebného konania, musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to, že táto osoba má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb a že jej vlastnícke alebo iné právo k týmto pozemkom alebo stavbám môže byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z rozhodnutia stavebného úradu však nie je zrejmé, ako stavebný úrad dospel k záveru, že za účastníkov konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona považoval len vlastníkov pozemkov a stavieb na nich na parc. č. KN-C č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX a na parc. č. XXXX a XXXX a z akého dôvodu (skutkového aj právneho) nekonal aj s vlastníkmi pozemkov parc. č. KN-C XXXX a XXXX, hoci spĺňajú materiálne podmienky
susediaceho pozemku a stavby majúce spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré boli ako predmet konania označené v žiadosti. Stavebný úrad nedôsledne a nesprávne posúdil okruh účastníkov konania, teda nezistil presne a úplne skutočný stav veci. V súlade s právnym názorom okresnej prokuratúry žalovaný uvádza, že spôsob, akým sa okresný úrad vysporiadal s otázkou účastníctva v napadnutom rozhodnutí, je nesprávny a nezákonný. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju navrhoval zamietnuť, avšak primárne navrhol rozhodnúť podľa § 99 písm. b) SSP, t. j. konanie zastaviť (nekonkretizoval z akých dôvodov).
23. Ďalší účastníci konania sa k žalobe nevyjadrili.
24. Žalobca nepodal repliku v súdom určenej lehote, o možnosti podania ktorej bol poučený pri doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe. Bezprostredne pred pojednávaním žalobca doručil správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom zosumarizoval predmet konania - skutkové okolnosti a právne posúdenie veci, rozvinul žalobné body a poukázal na ďalšiu judikatúru súdov k otázke zrušenia právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a k pojmu dobromyseľnosti (rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžk/27/2017 zo dňa 27.04.2018, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sžo/61/2012 zo dňa 23.04.2013), k princípu legitímnych očakávaní, ktorý nemožno považovať za sekundárny (rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sža/1/2018 zo dňa 28.02.2018), k nezlučiteľnosti mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej istoty, keď princíp právnej istoty môže pri uplatňovaní mimoriadnych opravných prostriedkov ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy podstatných vád alebo omylov, ale nie z dôvodu snahy o „právnu čistotu“ (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veciach Ryabykh proti Rusku, rozsudok zo dňa 24.07.2003, Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok zo dňa 23.07.2009). K podaniu pripojil listinu - odpoveď mesta Zvolen zo dňa 02.06.2020, z ktorej vyplynula nová skutočnosť, a to, že vlastníci susediacich nehnuteľností - manželia J. kúpnou zmluvou zo dňa 08.01.2020 nehnuteľnosti predali C. Q., ktorá k stavbe v novom konaní nemá žiadne pripomienky.
25. Správnemu súdu bolo doručené podanie s prílohami od T.. Z. J., R.. a T.. M. J., označené ako „Podnet na preskúmanie údajov a dôkazov uvedených v žalobe žalobcu, na obsah ktorého súd nemal dôvod prihliadať, keďže neboli účastníkmi súdneho konania. Je zrejmé, že neboli účastníkmi administratívneho konania (konania o proteste - § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom nastavenie inštitútu všeobecného účastníctva v aktuálnej procesnej právnej úprave spočíva v automatickom stotožnení účastníka administratívneho konania s účastníkom súdneho preskúmavacieho konania (§ 32 ods. 3 písm. a) SSP).
26. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP dňa 17.06.2020. Za účelom oboznámenia sa senátu, ako aj prítomných účastníkov konania s posledným podaním žalobcu vrátane jeho príloh, ktoré im bolo doručené na pojednávaní, správny súd pojednávanie prerušil na nevyhnutný čas. Žiaden z prítomných účastníkov konania nenavrhol po oboznámení sa s týmto podaním odročiť pojednávanie, naopak, zastávali názor, že v podaní nie sú v zásade žiadne nové skutočnosti. Po prejednaní veci na pojednávaní správny súd rozhodol v súlade s § 116 SSP tak, že rozsudok bude vyhlásený 15.07.2020 s tým, že neprítomným účastníkom konania bol termín vyhlásenia rozsudku oznámený na webovej stránke správneho súdu podľa § 137 ods. 4 SSP.
27. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na argumentácii uvedenej v podaniach žalobcu doručených súdu a vyslovil názor, že v danom prípade bola prokuratúra „zneužitá“ v typickom susedskom spore. Žalobca medzičasom dom zrekonštruoval v zmysle stavebného povolenia, ktoré bolo na základe mimoriadneho opravného prostriedku - protestu prokurátora - zrušené. Navrhoval žalobe vyhovieť.
28. Žalobca na pojednávaní uviedol, že ak by aj uznal, že pochybil pri označovaní správneho okruhu účastníkov stavebného konania, bolo úlohou stavebného úradu takéto pochybenie napraviť a akonáhle tak stavebný úrad neurobil, v tom okamihu začal byť dobromyseľný. Druhýkrát sa stal dobromyseľným v okamihu, keď bolo vydané ďalšie rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením. Hypotéza, že neoznačením vlastníkov susediacich pozemkov za účastníkov správneho konania, by mohlo dôjsť k dotknutiu na ich právach, resp., že by ich práva mali byť poškodené, sa nenaplnila. Naopak, zrušením stavebného povolenia bol dotknutý na právach on, pretože mu bolo upreté priznané právo, resp. princíp právnej istoty a vníma to tak, že bol potrestaný za nesprávny postup štátneho orgánu, pričom doteraz nemá vyriešenú otázku vlastníctva, má problémy s hypotékou v dôsledku skutočnosti, že stavba dodnes
nie je skolaudovaná napriek tomu, že už je postavená. Daný stav sa nedotýka len jeho, ale aj jeho rodiny, vrátane troch detí.
29. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a na vyjadrení k žalobe a žalobu ako nedôvodnú navrhoval zamietnuť. K obsahu podania, ktoré mu bolo krátkou cestou doručené na pojednávaní, uviedol, že žalobca v ňom neuvádza žiadne nové skutočnosti, v podstate cituje judikatúru, pričom uvedená judikatúra sa netýka zrušenia rozhodnutia v súvislosti s podaným protestom prokurátora, ale v mimo odvolacom konaní.
30. Zástupca Okresnej prokuratúry Zvolen nesúhlasil s podanou žalobou s tým, že prokuratúra sa stotožňuje s rozhodnutím žalovaného ako aj s dôvodmi žalovaného uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Protestom bolo napadnuté stavebné povolenie, pretože od samotného začiatku, konanie začaté na základe žiadosti žalobcu, bolo v rozpore so zákonom. Tým, že manželia J. neboli účastníkmi stavebného konania, nemohli sa zapojiť do tohto konania, o ktorom sa dozvedeli až následne pri realizovaní stavebných prác. Uviedol, že z nepráva nemôže vzniknúť právo a žalobca nemohol byť dobromyseľný, ak sám od začiatku postupoval v konaní v rozpore so zákonom, keď bol povinný uviesť ako účastníkov stavebného konania vlastníkov susediacich pozemkov, ale tak neurobil. Navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní o proteste boli preukázané pochybenia stavebného úradu vytknuté v proteste a pokiaľ takéto pochybenia dopadajú na žalobcu, tento, pokiaľ tvrdí, že mu vznikla škoda konaním štátneho orgánu, má voči štátu iné právne prostriedky nápravy.
31. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup v administratívnom konaní, vrátane prvostupňového rozhodnutia, a to v rozsahu dôvodov žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, ktorými je viazaný a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je v niektorých žalobných bodoch dôvodná, čo vyústilo do zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zároveň správny súd rozhodol o vrátení veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.
32. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
34. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
36. Podľa § 177 ods. 2 SSP; ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
37. V posudzovanom prípade je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bolo zrušené stavebné povolenie na základe protestu prokurátora, po zistení, že došlo k vytknutému porušeniu zákona protestom prokurátora, a to ustanovenia § 58 ods. 1, § 59 ods. 1 písm. b), § 60, § 61 ods. 1, ods. 3, § 139 ods. 1 písm. c) a § 140 stavebného zákona, § 8 ods. 1 písm. g) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., a § 3 ods. 2, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 2 a ods. 3 a § 49 Správneho poriadku.
38. Podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona; žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti
uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.
39. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona; účastníkmi stavebného konania sú: osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
40. Podľa § 60 Stavebného zákona; (1) Ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. (2) Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4, c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d) neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.
41. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona; stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
42. Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona; stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
43. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona; pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.
44. Podľa § 140 Stavebného zákona; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
45. Podľa § 8 ods. 1 písm. g) Vyhlášky č. 453/2000 Z. z.; žiadosť o stavebné povolenie obsahuje zoznam účastníkov stavebného konania, ktorí sú stavebníkovi známi; ak ide o líniovú stavbu a stavbu mimoriadne rozsiahlu s veľkým počtom účastníkov stavebného konania, zoznam účastníkov sa neuvádza.
46. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
47. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
48. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
49. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku; výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
50. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
51. Podľa § 49 Správneho poriadku; (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
52. Primárne správny súd posudzoval spôsobilosť predmetu súdneho prieskumu, a to s prihliadnutím aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý navrhol (síce bez odôvodnenia) konanie zastaviť. Správny súd nezistil žiadny dôvod pre zastavenie súdneho konania. Aktívna legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby je daná, zároveň existuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Predmetom súdneho prieskumu sú aj rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora a došlo k zrušeniu protestom napadnutého rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní. Na existencii súdneho prieskumu nič nezmenila ani nová právna úprava zavedená prijatím zákona č. 162/2015 Z. z. - Správneho súdneho poriadku. Zákonom č. 125/2016 Z. z. o opatreniach súvisiacich s rekodifikáciou Občianskeho súdneho poriadku došlo síce k zrušeniu ustanovenia § 69 Správneho poriadku, avšak, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy tohto novelizujúceho zákona, stalo sa tak len z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko konanie o proteste prokurátora sa stalo plne súčasťou zákona o prokuratúre a preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy súdom vyplýva priamo zo Správneho súdneho poriadku.
53. V rámci súdneho prieskumu, správny súd zistil, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nakoľko orgány verejnej správy nedali dostatočnú odpoveď pri posudzovaní relevantných otázok v konaní o proteste prokurátora, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo vyústilo do zrušenia žalobou napadnutých predmetných rozhodnutí súdom v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP.
54. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané po uplynutí 30 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia s tým, že žalovaný nemal lehotu na rozhodnutie predĺženú, toto nie je samo o sebe spôsobilé vyvolať zrušenie rozhodnutia. Nejde o takú vadu, na ktorú by musel súd prihliadnuť. Námietku žalobcu, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný nesprávne uviedol, že potvrdzuje rozhodnutie Okresného úradu Žilina namiesto Okresného úradu Banská Bystrica správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, ak došlo neformálnym spôsobom k oprave rozhodnutia vydaním listu žalovaného č. 05555/2019/SV/56621 zo dňa 11. júla 2019, čo bolo uvedené (zohľadnené) aj vo výroku tohto rozsudku. Je zrejmé, že žalovaný si uvedomil túto zrejmú nesprávnosť, ktorú opravil tak, ako mu to umožňuje Správny poriadok, teda listom, ktorý doručil účastníkom konania.
55. Tvrdenie žalobcu, že došlo k vydaniu prísne formálneho rozhodnutia len v snahe vyhovieť prokuratúre, túto žalobnú námietku možno označiť za všeobecnú, pretože nič konkrétne žalobca na preukázanie tohto tvrdenia neuviedol. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový orgán uviedli v odôvodnení rozhodnutí ako sa vysporiadali s každým vytknutým porušením jednotlivých ustanovení zákonov protestom prokurátora. Posudzovali opodstatnenosť tých skutočností, ktoré boli v proteste namietané, čiže túto žalobnú námietku nepovažuje správny súd za
dôvodnú. Žiadna „snaha vyhovieť“ prokuratúre nebola súdom zistená. Za nesprávny postup však súd považuje to, že v konaní o proteste prokurátora sa orgány verejnej správy nezaoberali aj ďalšími skutočnosťami, najmä otázkou už nadobudnutých práv z protestom napadnutého rozhodnutia.
56. V zásade sa možno stotožniť s tým, že vytknuté procesné pochybenia stavebného úradu spočívajúce v tom, že stavebný úrad začal konanie na základe neúplnej žiadosti, že nebolo možné použiť informatívne výpisy z LV, ani informatívnu kópiu z katastrálnej mapy, že stavebný úrad oznámil začatie konanie po lehote, že vydal stavebné povolenie po lehote, že spis nebol správne žurnalizovaný, nemožno odstrániť zrušením rozhodnutia, ide o také vady v konaní, ktoré by zrušením rozhodnutia na základe protestu prokurátora už vlastne nevedeli konvalidovať ten stav, čo ale neznamená, že správny súd nesúhlasí s vytknutými vadami prokurátorom. Podstatné je ale, či tieto vady a tvrdená nezákonnosť ohľadom týchto skutočností mohla privodiť v danom prípade zrušenie rozhodnutia - stavebného povolenia.
57. To, že žalovaný nechránil dobromyseľne nadobudnuté práva a záujmy žalobcu ako stavebníka, ktorý stavbu zrealizoval, že sa s tým teda vôbec nezaoberal a že stavbu zrealizoval na základe právoplatného stavebného povolenia a rozhodnutia po povolení zmeny stavby pred jej dokončením, v tejto časti správny súd považuje žalobnú námietku za dôvodnú.
58. Samotná skutočnosť, že vlastníci susediacich nehnuteľností neboli účastníkmi stavebného konania, správny súd nepovažuje za dôvod zrušenia rozhodnutia - stavebného povolenia, pokiaľ nemal okresný úrad (aj žalovaný) preukázané, že došlo k zásahu na ich hmotných právach a s týmto sa orgány v konaní o proteste prokurátora mali vysporiadať. Žalobca namietal, resp. aj ďalší účastník konania T.. I., odôvodňoval tú skutočnosť, prečo je žalobca presvedčený o tom, že manželia J. nemuseli byť účastníkmi stavebného konania. Natíska sa otázka, či účastník stavebného konania, u ktorého sa nepredpokladá profesionalita v oblasti stavebného práva, by mal naisto vedieť, kto má byť účastníkom konania, ak aj stavebný úrad uvedenú otázku nevyhodnotil správne. Potom argumentácia žalobcu, že sa cítil dobromyseľný už od okamihu, keď stavebný úrad odobril ním označený okruh účastníkov konania, resp. vychádzal zo stavu takéhoto okruhu účastníkov, je udržateľná.
59. Ohľadom dobromyseľnosti pri nadobudnutí práv a priori platí, že ak niekto nadobudne práva z rozhodnutia právoplatného, ktoré ešte vykazuje znaky zákonnosti, predtým ako sa preukáže opak, t. j. že sa jedná o nezákonné rozhodnutie, v zásade treba hľadieť na takto nadobudnuté práva, ako na dobromyseľne nadobudnuté práva vo viere v správnosť, v zákonnosť rozhodnutia a profesionalitu rozhodovania príslušných orgánov verejnej správy. Preto, ak žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutia sú priamym popretím základných princípov právneho štátu, ak žalovaný nerešpektoval zásadu dobromyseľne nadobudnutých práv, ani zásadu stability práv nadobudnutých právoplatným rozhodnutím, žalobná námietka je dôvodná. Len v prípade, ak by sa preukázalo zavinenie samotného stavebníka na nezákonnom stave (napr. že by stavebný úrad pri podaní žiadosti alebo v priebehu konania o nej nejako zavádzal, poskytoval nepravdivé „falšované“ listiny, poskytoval nepravdivé informácie, či inak konal spôsobom, ktorému by nemala byť poskytnutá právna ochrana), v takom prípade by bolo možné vec posúdiť inak, čo ale pri rozhodovaní o proteste prokurátora v predmetnej veci vôbec nebolo posudzované.
60. Ak by mal byť samotný záver prokurátora, premietnutý v rozhodnutí o zrušení rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe jeho protestu, bez ďalšieho akceptovaný správnym súdom, v tom zmysle, že akékoľvek pochybenia, ktoré spôsobujú nezákonnosť, odôvodnene v každom prípade vedú k zrušeniu takéhoto protestom napadnutého rozhodnutia, potom by súdny prieskum bol v zásade iluzórny alebo neposkytujúci žiadnu právnu ochranu účastníkom konania, ktorí už dobromyseľne nadobudli práva z neskôr zrušeného rozhodnutia. Správne teda žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, na nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej istoty, ale aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že mimoriadne opravné prostriedky majú slúžiť k náprave hmotnoprávnych omylov, a nie na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov. To, že v súčasnosti Správny súdny poriadok nepozná už povinnosť prokurátora prihliadať pri prokurátorských žalobách, ak sa nevyhovie protestu, na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov konania, neznamená, že by sa nemohol domáhať súdnej ochrany v rámci súdneho prieskumu účastník správneho konania, ak protestu bolo vyhovené, za predpokladu, že by preukazoval, že sa neprimerane zasiahlo do jeho práv, ktoré nadobudol dobromyseľne v čase, keď sa na rozhodnutie
hľadelo ako na zákonné. Súdny prieskum v prípade, ak sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného v konaní o proteste prokurátora, ktorému bolo vyhovené a došlo k zrušeniu protestom napadnutého rozhodnutia, nie je ex lege vylúčený. V konaní sa vyskytla sporná otázka, či by správny súd mal alebo musel akceptovať v zmysle princípu zákonnosti každé prokurátorom namietané a orgánom verejnej správy akceptované vytknuté porušenie zákonnosti s tým dôsledkom, že orgán verejnej správy pri akomkoľvek zistení nezákonnosti namietnutej v proteste prokurátora, protestu vyhovie, čím vlastne súdny prieskum by bol obmedzený, správny súd takto limitovaný vo svojej činnosti pri poskytovaní ochrany namietaných porušených dobromyseľne nadobudnutých právach účastníka konania. Konanie o proteste prokurátora ani nenahrádza súdny prieskum. Správny súd zastáva názor, že so zistenou nezákonnosťou je významné, či došlo zároveň k porušeniu verejného záujmu, avšak ponímaného nielen v dodržiavaní zákonov a iných právnych predpisov, ale v danom prípade v súvislosti s konkrétnou stavbou.
61. Za podstatnú považuje v tejto veci správny súd tiež skutočnosť, že manželia J. neuplatnili svoje procesné práva v stavebnom konaní, že sa nedomáhali svojich práv (napr. podaním žaloby opomenutého účastníka konania) a v podstate sami sa zbavili možnosti nejakej nápravy v rámci administratívneho konania. Na podanie, ktoré doručili súdu po podaní správnej žaloby, správny súd neprihliadol, keďže išlo o podanie nie účastníkov konania, iba posúdil podľa obsahu, či neobsahuje nejaký procesný návrh, podľa ktorého by mal postupovať v konaní, čo však nezistil.
62. Z rozhodnutí žalovaného a okresného úradu vyplýva, že sa nezaoberali s dobromyseľne nadobudnutými právami stavebníka. Nevyplýva z nich, prečo prevýšil princíp zákonnosti nad princípom stavu právnej istoty a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 21/08 vyplýva, že princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho štátu, medzi ktoré princíp právnej istoty nepochybne patrí, zaručený primát, a preto treba každý prerokovaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti (osobitosti) daného prípadu.
63. Správny súd nepovažuje za správny taký postup orgánov verejnej správy, ak postupujú rozdielne pri posudzovaní otázky dobromyseľne nadobudnutých práv pri posudzovaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí v rámci mimo odvolacieho konania a na základe protestu prokurátora. V obidvoch prípadoch sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok, pričom v oboch prípadoch musí orgán verejnej správy posúdiť intenzitu porušenia zákonnosti vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutým právam stavebníka. Účelom oboch konaní, t. j. konaní na základe oboch mimoriadnych opravných prostriedkov je odstraňovanie rozporov v rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi. Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím je relevantné, aby postupom na základe mimoriadnych opravných prostriedkov neboli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Poukazovanie žalovaného na rozdielny postup v konaní pri posudzovaní zákonnosti v rozhodnutí mimo odvolacieho konania a na základe protestu prokurátora preto nepovažuje správny súd za dôvodné. Rovnako ani konštatovanie, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán nemuseli prihliadať na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníka administratívneho konania z nezákonného rozhodnutia.
64. Aj protest prokurátora ako opravný prostriedok spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu predstavuje zákonom stanovenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto je označovaný za mimoriadny opravný prostriedok. Z povahy tohto inštitútu vyplýva, že je ho možné s úspechom uplatniť len vo výnimočných prípadoch, čo korešponduje s tým, že právna istota a stabilita nastolená právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne.
65. Správny súd nepovažuje za dostatočné odôvodnenie postupu a zdôvodnenia právnej úvahy orgánov verejnej správy oboch inštancií, na základe ktorej dospeli k záveru pri posudzovaní otázky vo vzťahu k právam stavebníka nadobudnutým stavebným povolením. Z odôvodnenia rozhodnutí nevyplýva záver ohľadom povýšenia záujmu nad dodržiavaním zákona nad právami nadobudnutými dobromyseľne. Rozhodnutia v tomto smere neboli náležite odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
66. Rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného úradu, správny súd nepovažuje za dostatočne odôvodnené, ak z rozhodnutí nie je možné zistiť konkrétne porušenie hmotného práva postupom stavebného úradu, resp. samotným stavebným povolením. Nie je zrejmé, kto bol nositeľom hmotného práva, ktoré bolo porušené v stavebnom konaní a akým spôsobom. Princíp zákonnosti a verejného záujmu sa uplatňuje v konaní pred správnym súdom, rovnako ho dodržiava aj správny orgán, avšak z odôvodnení napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, prečo verejný záujem prevýšil nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých správ stavebníka. Z predmetných rozhodnutí nevyplýva, ako rekonštrukcia nehnuteľností žalobcu realizovaná podľa stavebného povolenia negatívne zasiahla do práv vlastníkov susediacich nehnuteľností - manželov J.. Žalovaný, ani okresný úrad v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom neobjasnil úvahu, prečo považoval vytknuté procesné vady za tak závažné pochybenia, že na ich odstránenie je potrebné zasiahnuť do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka. Správny súd poznamenáva, že primárne bude potrebné posúdiť otázku eventuálneho zavinenia žalobcu na vytknutom nezákonnom stave v stavebnom konaní a ustáliť, či v jeho prípade ide skutočne o dobromyseľne nadobudnuté práva.
67. Správny súd a rovnako aj orgán verejnej správy musí prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany, a to predovšetkým súdnej v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu (porovnaj závery nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 72/2010. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania, čo je jedným z princípov konania pred správnym súdom v zmysle § 5 ods. 2 SSP. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku.
68. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá aj na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Prokurátor dbá na dodržiavanie zákonnosti vo verejnom záujme, teda aj na ochranu verejného záujmu. Správny súd nepovažuje postup orgánu verejnej správy oboch inštancií za správny, keď v konaní o proteste prokurátora, predmetom ktorého bolo posúdenie protestom namietaného porušenia zákonnosti stavebného povolenia neupriamili svoju pozornosť k predmetu posúdenia aj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníka správneho konania.
69. V ďalšom konaní orgán verejnej správy sa bude musieť zaoberať princípom právnej istoty a princípom legality a otázkou, či uprednostnenie princípu právnej istoty pred princípom legality (alebo naopak) je daný a tento záver, úvaha musí byť náležite odôvodnená, lebo je evidentné, že v tomto smere sa pri rozhodovaní o proteste prokurátora orgány, ktoré vydali rozhodnutia, vôbec nezaoberali, čo ale vzhľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo potrebné (porovnaj aj závery rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžk/58/2018 zo dňa 30.06.2020 a rozsudku sp. zn. 3Sžk/8/2017 zo dňa 30.05.2018).
70. Za rozhodujúce považuje správny súd v danej veci posúdiť aj mieru zavinenia stavebníka na nezákonnom stave. V prípade jeho nepreukázania posúdi aj proporcionalitu výsledku v podobe zrušenia stavebného povolenia v pomere k dobromyseľne nadobudnutým právam na základe stavebného povolenia.
71. Správny súd sa nestotožňuje so stanoviskom prokuratúry, ktorým v podstate odôvodňuje správnosť postupu ak pri zistení akejkoľvek nezákonnosti musí dôjsť k zrušeniu rozhodnutia orgánu verejnej správy, že účastník konania, ktorého sa takéto zlyhanie orgánu verejnej správy dotkne, má ešte zachované právo domáhať sa náhrady škody voči štátu spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, a preto nie je potrebné prihliadať na dobromyseľne nadobudnuté práva z takéhoto rozhodnutia. Správny súd poznamenáva, že nárast akýchkoľvek sporov, vrátanie sporov o náhradu škody, nie je žiadúcim javom v spoločnosti a preto správanie každého, aj orgánov verejnej správy pri rozhodovaní, by malo viesť k ich eliminovaniu.
72. Keďže žalobca bol úspešný v konaní, súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP priznal náhradu trov konania v úplnom rozsahu, pôjde o dôvodne vynaložené trovy konania. Ich výšku ustáli vyšší súdny úradník samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
73. Ďalším účastníkom konania správny súd podľa § 169 SSP náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal, pretože neuložil správny súd týmto ďalším účastníkom konania žiadnu povinnosť, s ktorou by im nejaké trovy vznikli a neuplatnili si ani iné trovy konania, kde by súd musel zvažovať dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich priznanie. .
74. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Poučenie : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.