Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 72/2010
PDF · 115.42 KB
No categories available
II. ÚS 72/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára
2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Z. K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom
JUDr. F. N., B., veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
12 CoE 101/2009 z 26. augusta 2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti Z. K., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra
2009 doručená elektronickým podaním sťažnosť spoločnosti Z. K., s. r. o., B. (ďalej len
„sťažovateľka“), doplnená podaním 19. januára 2010 o prílohy, ktorou namietala porušenie
základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 12 CoE 101/2009 z 26. augusta 2009 v spojení s uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo
16. decembra 2008.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala návrh na
vykonanie exekúcie proti M. P., H. (ďalej len „povinný“), na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi sťažovateľkou a poisťovňou P. v konkurze, B. (ďalej len
„poisťovňa“), zo 7. júla 2005 napriek tomu, že uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 7 K 70/01 z 20. apríla 2001 bol na jej majetok poisťovne vyhlásený konkurz.
Platobný výmer č. 821/2005 z 25. mája 2008 bol vydaný správcom konkurznej podstaty
úpadcu v zmysle ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní v príslušnom znení. Okresný súd v konaní o vymoženie sumy
356,14 € s prísl. proti povinnému uznesením č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008
povolil odklad exekúcie vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. A. S. pod sp. zn.
EX 1138/08 až do právoplatného skončenia konaní vo veci vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 6 Cbi 111/2005 a sp. zn. 9 Cbi 15/2006.
Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol
krajský súd uznesením sp. zn. 12 CoE 101/2009 z 26. augusta 2009 tak, že potvrdil
uznesenie okresného súdu.
Podľa sťažovateľky okresný súd i krajský súd sa vo svojich rozhodnutiach nenáležite
vysporiadali s otázkou dôvodnosti očakávania zastavenia predmetného exekučného konania,
krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutia a len stroho konštatoval povolenie
odkladu exekúcie. Na základe uvedeného je sťažovateľka toho názoru, že označené
rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú nepresvedčivé a arbitrárne, čím porušujú
jej základné právo a právo na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny).
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal
nález, v ktorom vysloví, že uznesením krajského súdu sp. zn. 12 CoE 101/2009
z 26. augusta 2009 v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 1 Er 1064/2008-13
zo 16. decembra 2008 boli porušené jej základné práva zaručené v čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a základné právo zaručené v čl. 36 ods. 1 listiny, zruší predmetné rozhodnutia
okresného súdu a krajského súdu a vec vráti na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov
konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základných práv
zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva zaručeného v čl. 36
ods. 1 listiny uznesením krajského súdu sp. zn. 12 CoE 101/2009 z 26. augusta 2009
v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008.
1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka
namieta porušenie označených práv uznesením okresného súdu č. k. 1 Er 1064/2008-13
zo 16. decembra 2008 nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu je daná
iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc
ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľky,
porušenie ktorých namieta, vo vzťahu ku konaniu okresného súdu (vo veci rozhodol
uznesením č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008), proti ktorému sťažovateľka
podala odvolanie, rozhodoval v odvolacom konaní krajský súd (uznesenie č. k.
12 CoE 101/2009 z 26. augusta 2008). Vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity preto nie
je v právomoci ústavného súdu preskúmať označené uznesenie okresného súdu.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti
namietajúcej porušenie označených práv uznesením okresného súdu č. k. 1 Er 1064/2008-13
zo 16. decembra 2008 po predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej
právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Sťažovateľka namietala porušenie ňou označených práv aj uznesením krajského
súdu sp. zn. 12 CoE 101/2009 z 26. augusta 2009, ktorým potvrdil uznesenie okresného
súdu č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že všeobecné súdy pôvodne vydali
poverenie na vykonanie exekúcie, v ďalšom však dospeli k názoru, že exekúciu nie je
možné vydať pre absenciu jednej zo základných podmienok tohto konania, ktorou je
existencia exekučného titulu. Dospeli k záveru, že platobný výmer prezentovaný
sťažovateľkou je ako exekučný titul v skutočnosti nulitným aktom, ktorý za exekučný titul
nemožno považovať. Z uvedeného vyplýva, že všeobecné súdy z pohľadu sťažovateľky jej
odmietli poskytnúť ochranu označenému základnému právu na súdnu ochranu v rámci
exekučného konania.
Podľa názoru ústavného súdu pri takto formulovanej námietke mala sťažovateľka
právo podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, čo však neurobila. Sťažovateľka
teda nevyčerpala mimoriadny opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej
základných práv účinne poskytol a na použitie ktorého bola oprávnená v zmysle
Občianskeho súdneho poriadku, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti, a preto ústavný súd
sťažnosť v tejto časti odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2010