Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/175/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcu: Malé Tatry Partners, s. r. o., so sídlom: Na Grunte 21, 831 52 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 53 694 333, právne zast.: Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát, so sídlom: Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, IČO: 42 137 322, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: D. XXX/XX, XXX XX E., 2/ F. F. E., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 3/ F. F. E., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 4/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 5/ F. J., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 6/ F. K. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 7/ F. L. L., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 8/ F. F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 9/ A. H. L., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 10/ BAVLNÁRSKE ZÁVODY-TEXICOM, s. r. o., so sídlom: Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 388 777, 11/ A. B. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/X, XXX XX H. - H., 12/ J. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. G. XXXX/X, XXX XX H. - H., 13/ Mesto Ružomberok, Nám. A. Hlinku 1098/1, 034 01 Ružomberok, 14/ A3UM 21, s. r. o., so sídlom: Malé Tatry 21, 034 05 Ružomberok, IČO: 36 411 914, za účasti Okresnej prokuratúry Ružomberok, Dončova 8, 034 53 Ružomberok, o preskúmanie rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, číslo: 06014/2022/SSSVP/39677 zo dňa 06. 04. 2022, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 06014/2022/SSSVP/39677 zo dňa 06. 04. 2022 a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- ZA-OVBP2-2021/027988-007 zo dňa 27. 07. 2021 v znení opravy vykonanej listom Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2021/027988-033 zo dňa 09. 11. 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa – Okresnému úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Stavebný úrad Mesta Ružomberok (ďalej len „stavebný úrad“) vydal dňa 11. 01. 2021 rozhodnutie sp. zn. OSS-195-11/2021-VM, ktorým v stavebnom konaní podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) povolil stavbu „Radová zástavba – 2. Etapa, rodinné domy, byty a detské centrum, SO 02 byty a detské centrum“ na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X J. XXXXX/XX v k. ú. H. (ďalej len „stavba“) stavebníkovi, t. j. spoločnosti A3UM 21, s. r. o. so sídlom Malé Tatry 21, 034 01 Ružomberok. Uvedené rozhodnutie stavebného úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 02. 2021. 2. Proti cit. rozhodnutiu stavebného úradu podala okresná prokurátorka protest č. Pd 28/21/5508-4 zo dňa 07. 05. 2021. Prokurátorka namietla nedodržanie ustanovení a , , , , , a , až e) a , až d), , až g) a až f) Ministerstva životného prostredia č. , ktorou sa vykonávajú ustanovenia (ďalej len „“), , , a , a , a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Okresná prokurátorka v podanom proteste uviedla, že stavebný úrad nesprávne určil okruh účastníkov stavebného konania s odvolaním sa na ust. v spojení s ust. , či už vo vzťahu k podateľom podnetu ako k vlastníkom susednej nehnuteľnosti, alebo vo vzťahu k Mestu Ružomberok ako vlastníkom susednej parcely. Okresná prokurátorka taktiež považuje samotné odôvodnenie stavebného povolenia za nedostatočné, nakoľko obsahuje okrem stručnej informácie o priebehu konania len všeobecné konštatovanie, že stavebný úrad preskúmal podanú žiadosť z hľadísk uvedených v , pričom uvedené ust. sa aplikuje len v prípade povoľovania jednoduchých a drobných stavieb. Z uvedeného - 3 -

dôvodu vyplývajú dôvodné pochybnosti o rozsahu preskúmavania predloženej žiadosti, či pri jej preskúmavaní stavebný úrad postupoval podľa alebo , nakoľko z povinnosti vyplývajúcej z ust. mal konať a skúmať, či dokumentácia spĺňa podmienky územného rozhodnutia. Okresná prokurátorka ďalej uviedla, že územným rozhodnutím boli v rámci SO 01 Rodinné domy umiestnených 4 x rodinný dom - 6 bytových jednotiek (ďalej len „BJ“) a v rámci SO 02 Byty a detské centrum umiestnené detské centrum s materskou škôlkou a 7 BJ (spolu 13 BJ), pričom v stavebnom povolení je len v objekte SO 02 povolených až 21 BJ v povoľovanej časti objektu SO 01 je povolených 6 BJ (spolu až 17 BJ). Okresná prokurátorka taktiež uvádza rozdiel v odstupových vzdialenostiach predmetnej stavby od susedných pozemkov oproti územnému rozhodnutiu, rozdiel v podlažnosti objektov oproti územnému rozhodnutiu, ako aj rozdiel v pôdorysných a výškových rozmeroch oproti územnému rozhodnutiu. K tomuto dodala, že uvedenými skutočnosťami sa mal stavebný úrad vysporiadať a to nielen v súvislosti s ust. , ale aj v súvislosti s ust. . Okresná prokurátorka taktiež vytkla stavebnému úradu, že písomnosti určené vlastníkovi susediacich parciel v právoplatnom skončenom konaní zasielal na adresu správcu konkurznej podstaty, pričom v stavebnom konaní písomnosti zasielal priamo na adresu obchodnej spoločnosti, ktoré sa mu vrátili z dôvodu, že adresát je neznámy. Na základe uvedených námietok považuje okresná prokurátorka rozhodnutie za nepreskúmateľné a v rozpore so zákonom, a preto ho požiadala ako nezákonné zrušiť. 3. Stavebný úrad podanému protestu nemienil vyhovieť, a preto ho listom č. OSS-2402- 9/2021- VM zo dňa 09. 06. 2021 predložil v súlade s o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spolu so spisovým materiálom a doručenými vyjadreniami účastníkov konania na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu – okresnému úradu. 4. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „okresný úrad“ alebo aj „orgán verejnej správy“) vydal dňa 27. 07. 2021 v konaní o proteste prokurátora podľa rozhodnutie č. OU-ZA-OVBP2-2021/027988-007 v znení opravy vykonanej listom Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2021/027988-033 zo dňa 09. 11. 2021, ktorým podľa vyhovel podanému protestu prokurátorky a napadnuté rozhodnutie (t. j. právoplatné rozhodnutie Mesta Ružomberok č. OSS-195-11/2021-VM zo dňa 11. 01. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.02.2021) zrušil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že porovnaním obsahu dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia odsúhlasenou stavebným úradom v územnom konaní a obsahu projektovej dokumentácie odsúhlasenou ním v stavebnom konaní (odhliadnuc od určitých nesprávnosti v údajoch týkajúcich sa výškového a pôdorysného usporiadania vrátane funkčného určenia stavieb) dospel k rovnakému záveru, že zmeny medzi týmito dokumentáciami týkajúce sa hmotového, stavebnotechnického riešenia vrátane vnútorného dispozičného a funkčného

usporiadania v nich navrhnutých stavieb a s tým súvisiace zmeny aj v ich umiestnení vo vzťahu k susedným pozemkom a stavbám a k miestnej komunikácii, boli takými zásadnými zmenami oproti podmienkam určených v územnom rozhodnutí, ktorých povoleniu jednoznačne malo predchádzať nové územné konanie a rozhodnutie o zmene právoplatného územného rozhodnutia podľa . Ďalej bolo v rozhodnutí okresného úradu uvedené, že len všeobecné konštatovanie stavebného úradu, že žiadosť preskúmal z hľadísk uvedených v ust. alebo podľa a že v priebehu konania nezistil, že by uskutočnením stavby mali byť ohrozené verejné záujmy chránené a podľa osobitných predpisov alebo neprimerané obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy ostatných - 4 -

účastníkov konania s prihliadnutím na vytýkané porušenie ust. ako aj ďalšie vyššie uvedené zistené nedostatky, ktorých sa stavebný úrad pri posudzovaní povoľovanej stavby dopustil, skutočne nie je možné považovať za súladné s citovaním ustanovením Správneho poriadku. Už tým, že stavebný úrad stavebníka nevyzval na podanie návrhu na zmenu územného rozhodnutia prinajmenšom vyvoláva opodstatnené závery, že stavebný úrad sa nedostatočne venoval tejto hmotnoprávnej zákonnej požiadavke, ktorá tvorila podmieňujúcu podstatu pre vydanie stavebného povolenia, a preto stavebné povolenie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho úradného potupu a z nesprávneho a nedostatočného posúdenia predmetu konania porušujúceho ust. , nemohlo byť v súlade so zákonom. Okresný úrad sa stotožnil s odôvodnením okresnej prokurátorky, že stavebný úrad pri vymedzovaní okruhu účastníkov stavebného konania nepostupoval v súlade s ust. , v stavebnom konaní postupoval jednostranne a výlučne len v prospech stavebníka bez ohľadu na možný resp. potencionálny dopad povoľovanej stavby na užívacie práva osôb podávajúcich podnet ako vlastníkov susednej bytovej stavby rodinného domu, ktorým bez opory v podkladoch rozhodnutia nepriznal postavenie účastníkov a tým im uprel ich zákonné právo zúčastniť sa stavebného konania, pričom okresný úrad sa stotožnil aj s odôvodnením okresnej prokurátorky, že stavebný úrad postavenie účastníka konania nepriznal ani Mestu Ružomberok ako vlastníkovi susedného pozemku. Čo sa týka námietky okresnej prokurátorky o tom, že stavebný úrad nedoručoval písomnosti správne, tak túto námietku okresný úrad nepovažoval za dôvodnú. S ohľadom na dôvodné námietky bolo napadnuté rozhodnutie zrušené. Okresný úrad uviedol, že stavebný úrad po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o proteste prokurátora a po vrátení mu správneho spisu bude povinný stavebné konanie podľa v spojení s ust. Správneho poriadku prerušiť do právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke, ktorou je rozhodnutie o zmene právoplatného územného rozhodnutia č.OSS-5915/4606/2014-TA1-1-AV zo dňa 13.08.2014 postupom podľa a nasl. . 5. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu boli podané odvolania. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako odvolací orgán na základe podaných odvolaní preskúmalo napadnuté rozhodnutie okresného úradu v odvolacom konaní a podľa Správneho poriadku v spojení s svojim rozhodnutím zo dňa 06. 04. 2022 vedeným pod číslom 06014/2022/SSSVP/39677 zamietlo podané odvolania a napadnuté rozhodnutie okresného úradu potvrdilo. Predmetné rozhodnutie ministerstva nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 05. 2022. Ministerstvo uviedlo, že zistilo medzi územným rozhodnutím a staveným povolením rozdiely: účel stavby, dispozično-prevádzková skladba vnútorných priestorov, počet nebytových priestorov, počet bytových jednotiek, zmeny nárokov na parkovanie, pôdorysné tvary a rozmery stavby, zastavaná plocha stavby, odstupové vzdialenosti stavby, výška stavby, podlažnosť stavby, ktoré rozdiely v konečnom dôsledku preukazujú, že stavebný úrad v stavebnom konaní povolil stavbu inú ako tú, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie. Podľa názoru ministerstva nie je napadnuté stavebné povolenie v súlade s právoplatným územným rozhodnutím, ktoré stavebnému povoleniu predchádzalo, čo zakladá nezákonnosť napadnutého stavebného povolenia. Stavebný úrad sa v stavebnom povolení vyššie uvedenými rozdielmi vôbec nezaoberal, navyše uvedené zmeny oproti územnému rozhodnutiu v stavebnom povolení neuviedol a ani ich neodôvodnil. Ministerstvo konštatuje, že zmeny medzi dokumentáciami pre územné rozhodnutie a projektom pre stavebné povolenie boli takými zásadnými zmenami oproti podmienkam určených v územnom rozhodnutí, ktorých povoleniu malo jednoznačne predchádzať nové územné konanie a rozhodnutie o zmene právoplatného územného rozhodnutia v zmysle ust. . S ohľadom na vyššie preukázané - 5 -

zistenia vyplývajúce z porovnania územného rozhodnutia so stavebným povolením a s poukazom na uvedené skutočnosti v odôvodnení stavebného povolenia týkajúce sa preskúmania žiadosti stavebným úradom v stavebnom konaní v zmysle ust. , možno konštatovať, že

stavebný úrad sa v predmetnom konaní nezaoberal súladom dokumentácie s podmienkami územného rozhodnutia tak, ako mu to vyplýva z ust. , nakoľko v opačnom prípade by zistené rozdiely (odchýlky) voči územnému rozhodnutiu práve v odôvodnení svojho rozhodnutia musel riadne uviesť a náležite vyhodnotiť. Ministerstvo k dobromyseľnosti nadobudnutých práv uviedlo, že v konaní o proteste prokurátora zákon neukladá správnemu orgánu povinnosť vyhodnotiť dobromyseľne nadobudnuté práva ani na ne prihliadať pri rozhodovaní o proteste, pričom však preskúmaním odvolaniami napadnutého rozhodnutia okresného úradu a kompletného spisového materiálu v predmetnej veci bolo preukázané, že nezákonnosť postupu stavebného úradu v stavebnom konaní a nezákonnosť vydaného stavebného povolenia v danom prípade prevyšuje aj nad dobromyseľne nadobudnutými právami nového stavebníka ako adresáta právoplatného stavebného povolenia, a preto stavebné povolenie nie je možné ponechať v platnosti. Ministerstvo preskúmalo vec v odvolacom konaní a rozhodlo tak, že odvolania zamietlo a potvrdilo napadnuté rozhodnutie. Súdne konanie 6. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, č.: 06014/2022/SSSVP/39677 vydaného dňa 06.04.2022. Žalobca poukázal na tvrdenie ministerstva v napadnutom rozhodnutí, že v súvislosti s podaním protestu prokurátora sa správne orgány nemusia zaoberať dobromyseľnosťou a v rámci rozhodovania o proteste prokurátora ani nemusia prihliadať na takéto práva, nakoľko podľa názoru ministerstva zákon správnym orgánom neukladá povinnosť vyhodnocovať dobromyseľne nadobudnuté práva v konaní o proteste prokurátora, pričom k predmetnému záveru ešte ministerstvo stroho uviedlo, že nezákonnosť postupu stavebného úradu v stavebnom konaní a nezákonnosť vydaného stavebného povolenia v preskúmavanom prípade prevyšuje nad dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu ako stavebníka. Žalobca má za to, že prezentované právne závery ministerstva ohľadne dobromyseľne nadobudnutých práv sú v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Žalobca má za to, že tak ministerstvo ako aj Okresný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky sa v súvislosti s konaním o proteste prokurátora museli zaoberať vyhodnotením zásahu do práv, ktoré žalobca ako stavebník v dobrej viere nadobudol v súvislosti s právoplatným stavebným povolením. Ak tak ministerstvo a ani Okresný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky nevykonali, zaťažili svoje rozhodnutia vadou, nakoľko nevyhodnotenie zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv je zásahom do subjektívnych práv žalobcu. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s výnimočnosťou rušenia právoplatných rozhodnutí bolo v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakovane akcentované, že princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní má byť priorizovaný pred princípom zákonnosti rozhodnutia. Ide najmä o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: (ide o rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod R 35/2003). Tiež žalobca poukázal na skutočnosť, že viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v súvislosti s konaniami o mimoriadnych opravných prostriedkoch (čo zahrňuje aj konanie o proteste prokurátora proti právoplatnému rozhodnutiu) akcentujú na povinnosť konajúcich orgánov vyhodnocovať a prihliadať na dobromyseľnosť adresátov nezákonných rozhodnutí (napr. už citované rozhodnutia NS SR , alebo , , , ). S prihliadnutím na skutočnosti uvedené vo vyššie označených - 6 -

žalobných bodoch, má žalobca za to, že rozhodnutie ministerstva je nezákonné, nakoľko tak napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie okresného úradu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ) a zároveň rozhodnutie vzhľadom na nedostatok uvedených dôvodov ohľadne posúdenia dobromyseľne nadobudnutých práv, je nepreskúmateľné a arbitrárne (ust. ). S prihliadnutím na ust. žalobca uviedol, že nezákonným rozhodnutím ministerstva v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím došlo k nezákonnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu, nakoľko žalobca bol ako účastník administratívneho konania rozhodnutím orgánu verejnej moci ukrátený na svojich právach, nakoľko z dôvodu nezákonného zrušenia stavebného povolenia žalobca ako stavebník nemôže bez existencie právoplatného stavebného povolenia už zrealizovanú stavbu riadne skolaudovať, nadobudnúť vlastnícke právo k dokončeným bytom a nebytovým priestorom a tieto následne previesť do vlastníctva svojim zmluvným partnerom, nakoľko žalobca je spoločnosťou zaoberajúcou sa developerskou činnosťou. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ministerstva ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného úradu a vec vrátil orgánom verejnej správy na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. 7. Ďalší účastník konania 11/ A. B. M. sa k podanej žalobe vyjadril, že nikde vo svojich ustanoveniach neuvádza, že pri rozhodovaní o dôvodnosti protestu prokurátora je orgán verejnej správy, prípadne jeho nadriadený orgán povinný vyhodnocovať dosah prípadného zrušenia

napadnutého správneho aktu na dobromyseľne nadobudnuté práva. Ak by tak orgán verejnej správy urobil, tak by konal nad rámec toho, čo mu zákon umožňuje. Podľa jeho názoru protest prokurátora nemožno považovať ani za mimoriadny opravný prostriedok. Taktiež uviedol, že možno odôvodnene pochybovať o dobromyseľnosti nadobudnutých práv, do ktorých vstúpil žalobca. K tomuto uviedol, že vydaniu napadnutého stavebného povolenia predchádzalo vydanie územného rozhodnutia Mestom Ružomberok, v ktorom vystupoval A. H. L. ako navrhovateľ a spoluautor dokumentácie pre územné rozhodnutie a spoločnosť A3UM 21, s. r. o. ako vlastník nehnuteľností – pozemkov, na ktorých sa mal predmetný investičný zámer realizovať. Spoločnosť A3UM 21, s. r. o. napriek uvedenému požiadala o vydanie stavebného povolenia na podklade predmetného územného rozhodnutia a to navzdory tomu, že podľa jeho názoru minimálne jedna osoba oprávnená konať v mene tejto spoločnosti musela mať vedomosť o tom, že projektová dokumentácia k stavebnému povoleniu nespĺňa podmienky určené územným rozhodnutím a tiež, že jednou z hlavných otázok, ktoré musí stavebný úrad v akomkoľvek stavebnom konaní v zmysle zodpovedať je, či predložená dokumentácia k stavebnému povoleniu spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Podľa jeho názoru nadobúdateľ nenadobudol tieto práva dobromyseľne, keďže vedel o rozpore územného plánu a stavebného povolenia. Na základe uvedeného navrhuje žalobu zamietnuť. 8. Ministerstvo sa vyjadrilo k žalobe tak, že postup a vydané rozhodnutia sú v súlade so zákonom a všetky skutočnosti týkajúce sa danej veci sú podrobne uvedené v odôvodneniach týchto rozhodnutí, a preto navrhuje žalobu zamietnuť. 9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu ministerstva a k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 11/ A. B. M., pričom žalobca zotrval na svojom názore, že správne orgány mali brať do úvahy to, že protest prokurátora je mimoriadny opravný prostriedok a mali zohľadňovať dobromyseľne nadobudnuté práva a prihliadať na ne. - 7 -

10. Do konania vstúpila Okresná prokuratúra Ružomberok, ktorá sa vyjadrila aj k žalobe. Vo svojom vyjadrení uviedla, že v rozhodnutí stavebného úradu boli zistené závažné porušenia (najmä nesúlad územného rozhodnutia so stavebným povolením), a preto bolo nutné reagovať prokurátorským oprávnením. Čo sa týka dobromyseľne nadobudnutých práv, tak o tieto možno žiadať v priebehu nového správneho (územného a stavebného) konania. Na základe uvedeného prokuratúra navrhla žalobu zamietnuť. 11. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu prokuratúry tak, že poukázal na svoje tvrdenia uvedené v žalobe, a to vo vzťahu k dobromyseľnosti, a preto v zásade odmieta všetky tvrdenia v tomto smere ministerstva, ďalšieho účastníka konania 11/ A. B. M. a prokuratúry. 12. Ďalší účastník konania 14/ A3UM 21, s. r. o. sa vo veci vyjadril tak, že je tým subjektom v prospech ktorého bolo vydané pôvodné územné rozhodnutie a taktiež stavebné povolenie. Podľa jeho názoru ministerstvo ani okresný úrad neskúmali, či žalobca, ktorý na podklade právoplatného stavebného povolenia zrealizoval stavbu bol dobromyseľný a či mu z tohto dôvodu neprináleží ochrana ako adresátovi účinkov právoplatného rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia uvádzajú rozpor medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením, pričom k tomuto uviedol, že pred podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia požiadali Mesto Ružomberok ako stavebný úrad o vyslovenie záveru, či v súvislosti s navrhovanými zmenami dispozície stavby oproti pôvodnému rozhodnutiu je potrebné podať návrh na zmenu územného rozhodnutia alebo nie, pričom Mesto Ružomberok im oznámilo, že stačí podať priamo žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Na základe uvedeného ďalší účastník konania 14/ uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, pretože sa nevysporiadali s dobromyseľnosťou žalobcu, a preto navrhuje tieto rozhodnutia zrušiť. 13. Ďalší účastník 11/ A. B. M. vo svojom ďalšom vyjadrení spochybnil dobromyseľnosť nadobudnutých práv, do ktorých vstúpil žalobca, keďže poukázal na personálnu prepojenosť obchodných spoločností, t. j. pôvodného a súčasného stavebníka. Teda podľa jeho názoru žalobca ako stavebník vedel o podanom proteste prokurátora, avšak námietky vytýkané v proteste nevyriešil, ale pokračoval v stavbe v úmysle ju dokončiť. Ďalší účastník 11/ poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tom smere, že stavebný úrad povolil inú stavbu, než na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie. Teda má za to, že pri dobromyseľnosti, ak má byť posudzovaná miera zavinenia stavebníka na nezákonnom stave, tak stavebník od počiatku vedel, že stavebné povolenie má závažné nedostatky, čiže miera zavinenia stavebníka je značná. 14. K vyjadreniu ďalšieho účastníka 11/ A. B. M. sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že spoločnosť NELLY Consulting, s. r. o. ako aj žalobca boli nositeľmi práv z právoplatného stavebného povolenia. Z tohto ohľadu vzhľadom na princíp právnej istoty, princíp legitímnych očakávaní a prezumpciu správnosti a

zákonnosti právoplatného stavebného povolenia sa mohol ktorýkoľvek adresát práv zo stavebného povolenia spoľahnúť na zákonnosť svojho oprávnenia realizovať stavebné práce. S ohľadom na vyššie označené princípy je pre stav dobrej viery žalobcu ako stavebníka právne irelevantné, či a kedy sa mal žalobca dozvedieť o právnych krokoch (napr. podanie podnetov, správnej žaloby alebo podnetu na podanie protestu prokurátora) vykonaných zo strany A. M. (ďalší účastník 11/) a taktiež je irelevantná skutočnosť, že prokurátor podal voči stavebnému povoleniu protest. Ak by platili právne závery naznačené A. M. (ďalší účastník 11/), tak podanie - 8 -

akéhokoľvek mimoriadneho opravného prostriedku voči právoplatnému rozhodnutiu by malo za následok popretie vyššie naznačených princípov, každý adresát účinkov právoplatného rozhodnutia by sa v podstate dostal do stavu, že by sa musel vzdať výkonu svojich práv z právoplatného rozhodnutia a atribút právoplatnosti rozhodnutia by z tohto ohľadu stratil akýkoľvek zmysel. V zmysle judikatúry súdov možno nedostatok dobromyseľnosti adresáta právoplatného rozhodnutia vyvodzovať len z takého konania adresáta rozhodnutia, ktorý vydanie nezákonného rozhodnutia zavinil, pričom žalobca tvrdí, že nezákonnosť nezavinil, a preto navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť. 15. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, t. j. tzv. replika žalobcu bola zaslaná žalovanému, ktorým je od 01. 01. 2023 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, keďže od 01. 01. 2023 došlo na základe , ktorým sa mení a dopĺňa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“) k zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktorá prešla z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. 16. Žalovaný sa k replike nevyjadril, t. j. nepodal dupliku. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 17. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa o zriadení správnych súdov (ďalej len „“) a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou , prejednal v súlade s ustanovením v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania, pretože pojednávanie žiaden z účastníkov konania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 06. 07. 2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 26. 07. 2023 ( ). 18. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ministerstva a postup v administratívnom konaní, vrátane prvostupňového rozhodnutia, a to v rozsahu dôvodov žaloby v zmysle , ktorými je viazaný, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, čo vyústilo do zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia podľa , teda z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Zároveň správny súd rozhodol o vrátení veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle . 19. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením - 9 -

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa ; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa ; ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

24. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 25. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 26. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 27. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. - 10 -

29. Podľa ; protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia. 30. Podľa ; stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 31. Podľa ; žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. 32. Podľa ; (1) Ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. (2) Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa až 4, nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. 33. Podľa ; stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 34. Podľa ; stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. 35. Podľa ; v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky

územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa - 11 -

stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. 36. Podľa ; ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 37. Podľa ; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 38. Zo spisového materiálu správny súd zistil, že stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým v stavebnom konaní povolil stavbu. Proti tomuto rozhodnutiu stavebného úradu bol podaný protest prokurátora, ktorému bolo vyhovené okresným úradom. Proti vydanému rozhodnutiu okresného úradu bolo podané odvolanie, ktoré bolo zamietnuté ministerstvom. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania rozhodnutia ministerstva ako aj predchádzajúceho rozhodnutia okresného úradu. Žalobca svoju žalobu postavil na tom, že nebolo prihliadnuté na dobromyseľnosť ním nadobudnutých práv, v čom spočívala jediná žalobná námietka. Od 01. 01. 2023 správny súd na základe zmeny zákona už nekonal s ministerstvom ako so žalovaným, ale s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý je v záhlaví tohto rozsudku označený ako žalovaný. 39. V rámci súdneho prieskumu správny súd zistil, že rozhodnutie ministerstva ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nakoľko orgány verejnej správy nedali dostatočnú odpoveď pri posudzovaní relevantných otázok v konaní o proteste prokurátora, čo vyústilo do zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí správnym súdom v zmysle . 40. Správny súd považoval za dôvodnú žalobnú námietku, že orgány verejnej správy sa v dostatočnom rozsahu nevysporiadali s dobromyseľnosťou nadobudnutých práv žalobcu ako stavebníka, ktorý stavbu zrealizoval na základe právoplatného stavebného povolenia, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. 41. Ohľadom dobromyseľnosti pri nadobudnutí práv a priori platí, že ak niekto nadobudne práva z rozhodnutia právoplatného, ktoré ešte vykazuje znaky zákonnosti, predtým ako sa preukáže opak, t. j. že sa jedná o nezákonné rozhodnutie, v zásade treba hľadieť na takto nadobudnuté práva ako na dobromyseľne nadobudnuté práva vo viere v správnosť, v zákonnosť rozhodnutia a profesionalitu rozhodovania príslušných orgánov verejnej správy. Preto, ak žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutia sú priamym popretím základných princípov právneho štátu, ak ministerstvo nerešpektovalo zásadu dobromyseľne nadobudnutých práv, ani zásadu stability práv nadobudnutých právoplatným rozhodnutím, tak žalobná námietka je dôvodná. Len v prípade, ak by sa preukázalo zavinenie samotného stavebníka na nezákonnom stave (napr. že by stavebný úrad pri podaní žiadosti alebo v priebehu konania o nej nejako zavádzal, poskytoval nepravdivé „falšované“ listiny, poskytoval nepravdivé informácie, či inak konal spôsobom, ktorému by nemala byť - 12 -

poskytnutá právna ochrana), v takom prípade by bolo možné vec posúdiť inak, čo ale pri rozhodovaní o proteste prokurátora v predmetnej veci vôbec nebolo posudzované. 42. Ak by mal byť samotný záver prokurátora, premietnutý v rozhodnutí o zrušení rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe jeho protestu, bez ďalšieho akceptovaný správnym súdom, v tom zmysle, že akékoľvek pochybenia, ktoré spôsobujú nezákonnosť, odôvodnene v každom prípade vedú k zrušeniu takéhoto protestom napadnutého rozhodnutia, potom by súdny prieskum bol v zásade iluzórny alebo

neposkytujúci žiadnu právnu ochranu účastníkom konania, ktorí už dobromyseľne nadobudli práva z neskôr zrušeného rozhodnutia. 43. To, že v súčasnosti nepozná už povinnosť prokurátora prihliadať pri prokurátorských žalobách, ak sa nevyhovie protestu, na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov konania, neznamená, že by sa nemohol účastník správneho konania domáhať súdnej ochrany v rámci súdneho prieskumu, ak protestu bolo vyhovené, za predpokladu, že by preukazoval, že sa neprimerane zasiahlo do jeho práv, ktoré nadobudol dobromyseľne v čase, keď sa na rozhodnutie hľadelo ako na zákonné. Súdny prieskum v prípade, ak sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného v konaní o proteste prokurátora, ktorému bolo vyhovené a došlo k zrušeniu protestom napadnutého rozhodnutia, nie je ex lege vylúčený. 44. V konaní sa vyskytla sporná otázka, či by správny súd mal alebo musel akceptovať v zmysle princípu zákonnosti každé prokurátorom namietané a orgánom verejnej správy akceptované vytknuté porušenie zákonnosti s tým dôsledkom, že orgán verejnej správy pri akomkoľvek zistení nezákonnosti namietnutej v proteste prokurátora, protestu vyhovie, čím vlastne súdny prieskum by bol obmedzený, správny súd takto limitovaný vo svojej činnosti pri poskytovaní ochrany namietaných porušených dobromyseľne nadobudnutých právach účastníka konania. Konanie o proteste prokurátora ani nenahrádza súdny prieskum. Správny súd na danú spornú otázku dáva odpoveď, že so zistenou nezákonnosťou je významné, či došlo zároveň k porušeniu verejného záujmu, avšak ponímaného nielen v dodržiavaní zákonov a iných právnych predpisov, ale v danom prípade v súvislosti s konkrétnou stavbou. 45. Podľa názoru správneho súdu žalobca správne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že mimoriadne opravné prostriedky majú slúžiť k náprave hmotnoprávnych omylov, a nie na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov. 46. Správny súd zistil, že z rozhodnutí ministerstva a okresného úradu vyplýva, že sa nezaoberali s dobromyseľne nadobudnutými právami stavebníka. Ministerstvo k dobromyseľnosti nadobudnutých práv v napadnutom rozhodnutí na jednej strane uviedlo, že v konaní o proteste prokurátora zákon neukladá správnemu orgánu povinnosť vyhodnotiť dobromyseľne nadobudnuté práva ani na ne prihliadať pri rozhodovaní o proteste, ale na druhej strany ministerstvo konštatovalo bez akéhokoľvek odôvodnenia, že v danom prípade prevyšuje zákonnosť nad dobromyseľne nadobudnutými právami stavebníka, čo správny súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z napadnutých rozhodnutí teda nevyplýva, prečo prevýšil princíp zákonnosti nad princípom stavu právnej istoty a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. K tomuto správny súd uvádza, že z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. vyplýva, že princíp zákonnosti (sám o sebe) nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho štátu, medzi ktoré princíp právnej istoty nepochybne patrí, zaručený primát, a preto treba každý prerokovaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti (osobitosti) daného prípadu. - 13 -

47. Správny súd nepovažuje za správny taký postup orgánov verejnej správy, ak postupujú rozdielne pri posudzovaní otázky dobromyseľne nadobudnutých práv pri posudzovaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí v rámci mimo odvolacieho konania a na základe protestu prokurátora. V obidvoch prípadoch sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok, pričom v oboch prípadoch musí orgán verejnej správy posúdiť intenzitu porušenia zákonnosti vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutým právam stavebníka. Účelom oboch konaní, t. j. konaní na základe oboch mimoriadnych opravných prostriedkov je odstraňovanie rozporov v rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi. Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím je relevantné, aby postupom na základe mimoriadnych opravných prostriedkov neboli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Poukazovanie ministerstva na rozdielny postup v konaní pri posudzovaní zákonnosti v rozhodnutí mimo odvolacieho konania a na základe protestu prokurátora preto nepovažuje správny súd za dôvodné. Rovnako nedôvodné považuje správny súd aj konštatovanie, že ministerstvo ako aj prvostupňový orgán nemuseli prihliadať na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníka administratívneho konania z nezákonného rozhodnutia. 48. Aj protest prokurátora ako opravný prostriedok spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu predstavuje zákonom stanovenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto je označovaný za mimoriadny opravný prostriedok. Z povahy tohto inštitútu vyplýva, že je ho možné s úspechom uplatniť len vo výnimočných prípadoch, čo korešponduje s tým, že právna istota a stabilita nastolená právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte ( SR) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne.

49. Správny súd nepovažuje za dostatočné odôvodnenie postupu a zdôvodnenia právnej úvahy orgánov verejnej správy oboch inštancií, na základe ktorej dospeli k záveru pri posudzovaní otázky vo vzťahu k právam stavebníka nadobudnutým stavebným povolením. Z odôvodnenia rozhodnutí nevyplýva záver ohľadom dôvodov povýšenia záujmu na dodržiavaní zákona nad právami nadobudnutými dobromyseľne. Rozhodnutia v tomto smere neboli náležite odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 50. Princíp zákonnosti a verejného záujmu sa uplatňuje v konaní pred správnym súdom, rovnako ho dodržiava aj správny orgán, avšak z odôvodnení napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, prečo verejný záujem prevýšil nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka. Ministerstvo ani okresný úrad v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom neobjasnili úvahu, prečo považovali vytknuté vady za tak závažné pochybenia, že na ich odstránenie je potrebné zasiahnuť do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka. Správny súd poznamenáva, že primárne bude potrebné posúdiť otázku eventuálneho zavinenia žalobcu na vytknutom nezákonnom stave v stavebnom konaní a ustáliť, či v jeho prípade ide skutočne o dobromyseľne nadobudnuté práva. V tomto smere bude úlohou orgánu verejnej správy vysporiadať sa aj s dobromyseľnosťou pri postupovaní práv zo stavebného povolenia, a to od pôvodného stavebníka, ktorým bola obchodná spoločnosť A3UM 21, s. r. o. až po súčasného stavebníka, ktorým je žalobca. Zároveň bude úlohou orgánu verejnej správy pri posudzovaní dobromyseľnosti zobrať do úvahy aj list Mesta Ružomberok ako stavebného úradu zo dňa 10. 08. 2021, č. UHA-3690-2/2021-EM, ktorým bolo odpovedané na žiadosť stavebníka o potvrdenie informácie o súlade realizovanej stavby na základe staveného povolenia s územným rozhodnutím. - 14 -

51. Správny súd a rovnako aj orgán verejnej správy musí prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany, a to predovšetkým súdnej v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu (porovnaj závery nálezu Ústavného súdu SR ). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania, čo je jedným z princípov konania pred správnym súdom v zmysle . Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. 52. Podľa pri rozhodovaní správny súd dbá aj na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Prokurátor dbá na dodržiavanie zákonnosti vo verejnom záujme, teda aj na ochranu verejného záujmu. Správny súd nepovažuje postup orgánu verejnej správy oboch inštancií za správny, keď v konaní o proteste prokurátora, predmetom ktorého bolo posúdenie protestom namietaného porušenia zákonnosti stavebného povolenia neupriamili svoju pozornosť k predmetu posúdenia aj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníka správneho konania. 53. V ďalšom konaní orgán verejnej správy sa bude musieť zaoberať princípom právnej istoty a princípom legality a otázkou, či uprednostnenie princípu právnej istoty pred princípom legality (alebo naopak) je daný a tento záver, úvaha musí byť náležite odôvodnená, lebo je evidentné, že v tomto smere sa pri rozhodovaní o proteste prokurátora orgány, ktoré vydali rozhodnutia, vôbec nezaoberali, čo ale vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo potrebné (porovnaj aj závery rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 30.06.2020 a rozsudku sp. zn. zo dňa 30.05.2018). 54. Za rozhodujúce považuje správny súd v danej veci posúdiť aj mieru zavinenia stavebníka na nezákonnom stave. V prípade jeho nepreukázania posúdi aj proporcionalitu výsledku v podobe zrušenia stavebného povolenia v pomere k dobromyseľne nadobudnutým právam na základe stavebného povolenia. 55. Keďže žalobca bol úspešný v konaní, súd mu podľa priznal náhradu trov konania v úplnom rozsahu, pôjde o dôvodne vynaložené trovy konania. Ich výšku ustáli vyšší súdny úradník samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku podľa . 56. Ďalším účastníkom konania správny súd podľa náhradu trov konania nepriznal, pretože neuložil správny súd týmto ďalším účastníkom konania žiadnu povinnosť, s ktorou by im nejaké trovy vznikli a neuplatnili si ani iné trovy konania, kde by súd musel zvažovať dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich priznanie. 57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.