Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74S/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Zvolen, právne zastúpený: Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, za účasti ďalších účastníkov konania: X/ Ing. M. O., H. slobody XX, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Pavol Halaj, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, 2/ Z.. K. H. bytom C. XX, XXX XX T., 3/ Z.. B. H., bytom C. XX, XXX XX T., 4/ E. B., Na Q. XXXX/X, XXX XX T., 5/ P.. N. D., K. XX, XXX XX K., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2020/018062-2, TS zo dňa 29. júna 2020 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚ BB OVBP2-2020/018062-2,TS zo dňa 29. júna 2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

Ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Na základe žiadosti o stavebné povolanie podanej stavebníkom P.. M. O., H.. K. XX, T., stavebnému úradu Mesto Zvolen 07. 03. 2017, stavebný úrad rozhodnutím 1245/2017/2 povolil stavbu - prestavba rodinného domu, ktorá má byť umiestnená na pozemku v k.ú. Zvolen, parc. KNC č. 1640, 1639/2, 1639/3 a 1639/1. Jednalo sa o zmenu existujúcej stavby rodinného domu súp. č. 1257 a garáže súp. č. 8233 na Borovianskej ceste vo Zvolene. Povolenie nadobudlo právoplatnosť 30. 5. 2017. Vo veci bol podaný protest prokurátora Okresnou prokuratúrou Zvolen zo dňa 4. 9. 2018, na základe ktorého bol rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky zrušené predmetné stavebné povolenie. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Ministerstvom dopravy a výstavby SR, odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. 05555/2019/Sv/07356 zo dňa 28. 1. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. 2. 2019. Dôvodom zrušenia stavebného povolenia bolo, že boli zistené na strane stavebného úradu procesné pochybenia hlavne, že stavebný úrad nesprávne stanovil okruh účastníkov stavebného konania. Stavebný úrad Mesto Zvolen vykonal opakovane konanie o žiadosti o stavebné povolenie, pričom bolo v tomto konaní zistené, že počas trvania platnosti stavebného povolenia bolo vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením Stavebným úradom Mesto Zvolen č. SU 3208/2018/2 zo dňa 16. 08. 2018. V opakovanom stavebnom konaní Stavebný

úrad listom z 5. 6. 2019 oznámil účastníkom konania začatie stavebného konania, ako aj dotknutým orgánom a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 16. 07. 2019. Na ústnom pojednávaní boli podané námietky žalobcom a účastníkmi konania Mgr. K. H. a Z.. B. H.. Účastník konania P.. N. T. L.. podal námietku zaujatosti, voči pracovníkom stavebného úradu a primátorke. Bolo vydané rozhodnutie o nevylúčení zamestnancov stavebného úradu. V konaní bolo účastníkom doručené oznámenie o možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vo veci bola podaná aj ďalšia námietka na vylúčenie zamestnancov stavebného úradu a primátorky Z. T., o ktorej bolo rozhodnuté tak, že títo zamestnanci nie sú vylúčení. V priebehu konania došlo k zmene účastníkov konania, keď na miesto P.. N. T. L.. a P.. Z. T. sa na základe kúpnej zmluvy z 8. 1. 2020 stala vlastníčkou pozemkov parc. č. 1641 až 1642 a rodinného domu súp. č. 1266 stala Katarína B., T.. Táto účastníčka sa ku konaniu vyjadrila tak, že proti stavbe nemá žiadne námietky. Svoje stanovisko zmenili aj účastníci Z.. K. H. a Z.. B. Novotná, ktorí 21. 10. 2019 písomne uviedli, že súhlasia s vydaním stavebného povolenia. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Prvostupňový správny orgán stavebný úrad Mesto Zvolen spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy pod č. SU 1245/2017/II dňa 26. 02. 2020 povolil stavbu, prestavba rodinného domu. V rozhodnutí uviedol opis stavby, podľa ktorého sa jedná o zmenu existujúcej stavby rodinného domu súp. č. 1257 a garáže súp. č. 8233 na Borovianskej ceste vo Zvolene. Prestavia sa prvé nadzemné podlažie a krov, vytvoria sa nové obytné priestory v podkroví vrátane obytných priestorov nad kôlňou, prístreškom a podbráním. V podbrání bude umiestnená garáž. Zastrešenie je navrhnuté kombináciou sedlovej, valbovej a pultovej strechy. V uličnej časti strechy je navrhovaný pultový vikier. Ďalej je v rozhodnutí uvedené, z akých miestností po prestavbe bude rodinný dom pozostávať v suteréne, prvom nadzemnom podlaží a podkroví. Pre uskutočnenie stavby bolo stanovených 19 podmienok. O námietkach účastníkov bolo rozhodnuté tak, že žalobcovým opodstatneným námietkam bolo čiastočne vyhovené zapracovaním do podmienok stavebného povolenia pod č., 7, 11, 12, 13, pričom ostatné námietky boli zamietnuté. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že s poukazom na § 88 b) ods. 1 Stavebného zákona sa ust. § 88a ods. 1 a 6 Stavebného zákona nevzťahujú na konanie o stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo všeobecne záväzným nariadením a že na opakované konanie o žiadosti sa primerane vzťahujú ust. § 58 až § 66 Stavebného zákona. Ďalej, že počas trvania platnosti stavebného povolenia bola stavba uskutočnená v súlade s rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením. Preto podkladom pre rozhodnutie bola projektová dokumentácia, aký predpokladá projektová dokumentácia zmeny stavby pred jej dokončením. Ďalej, že rozhodnutie o povolaní zmeny stavby pred jej dokončením, s ohľadom na zrušenie stavebného povolenia sa stalo nevykonateľným. V posudzovaní oprávnenosti námietok a pripomienok sa stavebný úrad riadil stavebným zákonom, predovšetkým , podľa ktorého navrhovaná stavba musí spĺňať všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb v súčinnosti s vyhláškou č. . Ďalej, že preskúmal žiadosť z hľadísk uvedených v Stavebného zákona, najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom, požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby a včasné vybudovanie technického, občianskeho, alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie stavby a tiež, či stavbu bude uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb. Stavebný úrad zistil, že realizáciou, alebo užívaním stavby nie sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Navrhovaná stavba sa nachádza v území, ktoré platný územný plán Mesta Zvolen schválený uznesením 144/2004 zo dňa 3. 12. 2004 v znení neskorších zmien definuje ako obytné územie - plochy zástavby rodinných domov. Rozvoj obytnej funkcie v súčasne zastavanom území má byť v zmysle územného plánu zameraný na rekonštrukcie, dostavby a nadstavby budov. Navrhovaná stavba sa nachádza v zástavbe samostatne stojacích rodinných dvojdomov, ktoré obsahujú prízemie, resp. prízemie a podkrovie a sú zastrešené sedlovými, resp. valbovými strechami. Navrhovanou prestavbou nedôjde k narušeniu existujúcej uličnej línie a architektonického výrazu územia. Projektová dokumentácia spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Stavebný úrad nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia, na základe týchto skutočností stavbu povolil. K námietkam žalobcu uviedol, že im vyhovel zapracovaním do podmienok stavebného povolenia pod č. 7, 11, 12, 13. Ďalej, že v tomto konaní nebolo možné stavebníkovi nariadiť úpravy už zrealizovanej stavby podľa Stavebného zákona, pretože to vyplýva z Stavebného zákona. Ďalej, že na opakované konanie o žiadosti o stavebné povolenie sa primerane vzťahujú až 66 Stavebného zákona a to, či boli dodržaná projektová dokumentácia schválená v tomto konaní a podmienky stavebného povolenia stavebný úrad skúma v kolaudačnom konaní stavby.

Požiadavku zmeny okna v miestnosti č. 203 v podkroví stavebný úrad zamietol, pretože je to okno z obytnej miestnosti vo východnej obvodovej stene rodinného domu, ktoré je smerované do pozemku (záhrady) stavebníka a nie do pozemku žalobcu. V obvodovej stene smerujúcej k pozemku žalobcu nie je navrhované žiadne okno. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie Mesta Zvolen tak, že vypustil podmienky pre uskutočnenie stavby uvedené pod bodmi č. 2, 9, 10, a 13 a ostatné časti výroku ponechal v platnosti. Vypustený bod 13 znel: „13. žiadna konštrukčná časť stavby nebude presahovať nad pozemok, ku ktorému stavebník nemá iné právo podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré by ho k tomu oprávňovalo“. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol námietky, ktoré podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolateľ stavebník. V odvolacích námietkach odvolateľ navrhol vypustiť bod 13 z dôvodu, že táto podmienka nebola v pôvodnom stavebnom povolení uvedená. V pôvodnom stavebnom konaní žalobca neuplatnil žiadne námietky k povoľovanej stavbe a žiadny z účastníkov konania nepodal odvolanie. Tak isto v konaní o vydanie povolenia na zmeny stavby pred jej dokončením. Všetci účastníci sa vzdali práva podať odvolanie proti rozhodnutiu o stavebnom povolení. Dôvodom pre zrušenie právoplatného rozhodnutia o povolení stavby bolo, že stavebný úrad sa nesprávne procesne vysporiadal s tým, či účastníkmi konania majú byť aj vlastníci susedného pozemku P.. V zrušovacom rozhodnutí nebolo, že by vydaním stavebného povolenia boli porušené vlastnícke, alebo iné práva účastníkov konania. V opakovanom stavebnom konaní stavebný úrad konal aj s opomenutými účastníkmi konania, P. ktorí v určenej lehote neuplatnili žiadne námietky. Podľa odvolateľa nová lehota na podávanie námietok pre žalobcu už neplynula. Zdôraznil, že napadnuté stavebné povolenie bolo vydané v čase, keď bola stavba - prestavba rodinného domu bez zbytku ukončená. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca sa k tejto odvolacej námietke vyjadril tak, že nesúhlasí s odvolaním stavebníka a rozhodnutie stavebného úradu považuje za zákonné. Ďalej, že podal námietky na základe výzvy stavebného úradu, pričom tak plne postupoval podľa poučenia stavebného úradu zo dňa 5. 6. 2019. Pokiaľ stavba nepresahuje do pozemku žalobcu, nemôže mať stavebník s bodom 13 podmienok pre uskutočnenie stavby žiadny problém. Žalovaný ďalej v odôvodnení popísal priebeh administratívneho konania na prvom stupni a následne v časti 2 označenej ako odvolacie konanie a právny názor odvolacieho orgánu k dôvodom odvolania uviedol, že preskúmal podané odvolanie a odvolaním napadnuté rozhodnutie a správny spis. Uviedol, že rozhodol na základe , , , , , Správneho poriadku a podľa , ods. 1, b ods. 1 Stavebného zákona. Uviedol, že odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia 30. 5. 2017 do právoplatného rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni o proteste prokurátora 25. 2. 2017 (správne má byť 2919) stavebník stavbu aj zrealizoval. Tiež, že bolo potrebné postupovať podľa ) ods. 1 Stavebného zákona a na skutkový stav primerane aplikovať ust. až 66 Stavebného zákona. Pri zisťovaní skutočného stavu veci musí stavebný úrad vychádzať z aktuálneho stavu v čase vydania rozhodnutia, čo platí aj pri určovaní podmienok pre uskutočnenie stavby zvlášť ak, stavba bola dokončená pred zrušením právoplatného stavebného povolenia na stavbu „prestavba rodinného domu“. Preto podmienky pre uskutočnenie stavby vo výrokovej časti rozhodnutia pod č. 2, 9, 10 nereagujú na aktuálny skutočný stav veci. Vytýčenie priestorovej polohy stavby sa uskutočňuje ešte pred jej realizáciou. Taktiež nie je možné splniť podmienku oznámiť zhotoviteľa stavby a ani začiatok zahájenia prác, keď stavba je už zrealizovaná. 5. Pokiaľ ide o podmienku pre uskutočnenie stavby pod č. 13 „žiadna konštrukčná časť stavby nebude presahovať nad pozemok, ku ktorému stavebník nemá iné právo podľa Stavebného zákona, ktoré by ho k tomu oprávňovalo“, tak podľa predloženého vytyčovacieho náčrtu autorizovaného odborne spôsobilou osobou Ing. A., sa stavba rodinného domu už v čase vydania stavebného povolenia nachádzala na hranici pozemku a podľa projektovej dokumentácie nedošlo k pôdorysnému rozšíreniu stavby na susedný pozemok, teda stav zostal zachovaný. Preto aj táto podmienka je v stavebnom povolení neopodstatnená. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ešte zmienil o tom, že nesúhlasí s tým, že stavba si nevyžaduje kolaudačné rozhodnutie, pretože Stavebný zákon v stanovuje, že aj časť stavby spôsobilá na samostatné užívanie, alebo tá časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Ďalej tiež uviedol dôvody, pre ktoré návrhu stavebníka na uloženie vlastníkom susedných nehnuteľností povinnosť strpieť činnosti súvisiace s uskutočnením stavby v zmysle Stavebného zákona nevyhovel. Žalobné body

6. Žalobca v žalobe uviedol, že je vlastníkom pozemku CKN parc. č. 1638 k. ú Zvolen, ktorý susedí so stavbou a pozemkami, na ktorých je stavba umiestnená. Požiadavka, aby žiadna konštrukčná časť stavby nepresahovala na tento pozemok vyplynula z dokumentu zameranie skutkového stavu vyhotoveného geodetom P., ktorý je súčasťou administratívneho spisu a z ktorého je zrejmé, že prestrešenie stavby stavebníka zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný tento bod úplne vypustil odôvodňujúc to tým, že táto podmienka je neopodstatnená, nakoľko podľa projektovej dokumentácie nedošlo k jej pôdorysnému rozšíreniu na susedný pozemok. 7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej. 8. Vyššie uvedené námietky žalobca konkretizoval v bode III. žaloby. Namietal záver žalovaného, že podľa projektovej dokumentácie stavby stavebníka nedošlo k jej pôdorysnému rozšíreniu na susedný pozemok, pretože je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, nakoľko zo zamerania skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že prestrešenie stavby zasahuje do pozemku žalobcu. 9. Tejto skutočnosti si musí byť vedomý aj stavebník, pretože inak by nemal s bodom 13 podmienok stavebného povolenia žiadny problém. 10. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie nemá dostatočné odôvodnenie vypustenia bodu 13, ktorá je podmienkou v súlade so zákonom, pretože podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s otázkou zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, čo je okolnosť, ktorá mala byť pre napadnuté rozhodnutie významná. Toto spôsobilo nesprávne skutkové a právne závery. 11. Žalovaný rezignoval na práva žalobcu a jednostranne bezdôvodne poskytol ochranu stavebníkovi, ktorému fakticky umožnil umiestniť stavbu s presahom do pozemku žalobcu bez toho, aby tento mal k pozemku žalobcu právo v zmysle § 139 ods. 1 Staveného zákona, čím rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že k podstatnej námietke žaloby k vypusteniu podmienky, že žiadna konštrukčná časť stavby nebude presahovať nad pozemok, ku ktorému stavebník nemá iné právo podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, opakuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Po zrušení právoplatného stavebného povolenia z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom, bolo potrebné postupovať podľa § 88b ods. 1 Stavebného zákona a na skutkový stav aplikovať primerane ustanovenia § 58 až § 66 Stavebného zákona. Pri zisťovaní skutočného stavu veci musí stavebný úrad vychádzať z aktuálneho stavu v čase vydania rozhodnutia, čo platí aj pri určovaní podmienok pre uskutočnenie stavby zvlášť po zrušení právoplatného stavebného povolenia na stavbu. Preto podmienky pre uskutočnenie stavby vo výrokovej časti rozhodnutia pod č. 2, 9, 10 nereagujú na aktuálny skutočný stav veci. Pokiaľ ide o podmienku pre uskutočnenie stavby pod č. 13 tak podľa predloženého vytyčovacieho náčrtu autorizovaného odborne spôsobilou osobou Ing. Jánom Šramkom, sa stavba rodinného domu už v čase vydania stavebného povolenia nachádzala na hranici pozemku. A podľa projektovej dokumentácie nedošlo k pôdorysnému rozšíreniu stavby na susedný pozemok, teda stav zastal zachovaný. Preto aj táto podmienka je v stavebnom povolení neopodstatnená.

13. K námietkam nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, žalovaný uviedol, že vec správne posúdil a rozhodnutie dostatočne odôvodnil. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že tento bolo zistený dostatočne. Prestavba rodinného domu spočívala okrem iného aj v nadstavbe jestvujúcej garáže, ktorá pred realizáciou stavby bola umiestnená na hranici pozemku aj s určitým presahom strechy. Po prestavbe garáže spočívajúcej aj v nadstavbe sa umiestnenie stavby nezmenilo, nezmenil sa pôdorys objektu a tým aj presah strechy zostal nezmenený. Z toho vyplýva, že žalovaný mal dostatočne zistený skutkový stav.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tiež uviedol, že na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné povolenie rozhodnutím z 3.5.2017, proti tomuto rozhodnutiu bol podaný protest prokurátora, ktorému žalovaný vyhovel rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa

28.01.2019. Následne bolo vydané nové stavebné povolenie 26.2.2020, ktoré bolo žalovaným potvrdené napadnutým rozhodnutím. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici -210 zo dňa 15.7.2020 bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 28.1.2019 ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.10.2018, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o vydaní stavebného povolenia. Nastala teda situácia, že sú vydané dve stavebné povolenia. Po zrušení rozhodnutia o zrušení stavebného povolenia z roku 2017 je toto rozhodnutie o stavebnom povolení právoplatné a tak isto je právoplatné stavebné povolenie z roku 2020, ktoré je predmetom žaloby. Podľa žalovaného je teda potrebné napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu zrušiť aj keď žalovaný nesúhlasí s dôvodmi žaloby.

Vyjadrenia účastníkov konania

15. Ďalší účastník konania 5/ P.ý vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol, poukázal na obštrukčné konanie žalobcu, ktoré považuje za manipulovanie a zamlčanie, že si žalobca svoje práva ako účastník stavebného konania už raz uplatnil. V prvom stavebnom konaní žalobca nemal žiadne námietky, a preto bola stavba tak aj postavená. V pokračujúcom stavebnom konaní nenastali žiadne zmeny v projekte stavby. Žalobca úmyselne zamlčuje, že v priamom kontakte so stavbou stavebníka užíva čierne stavby situované tak, že vďaka nim ani nie je možné vykonať korektné geodetické meranie hraníc. Stavebník realizoval stavu na pôvodnom mieste a na pôvodných základoch. Namieta aj zameranie skutkového stavu, ktoré je súčasťou spisu a ktoré predložil žalobca. Toto zameranie je vykonané bez zamerania hraničných a lomových bodov pozemku spodnej hranice, aby sa dalo preukázať, či vôbec dochádza k presahu stavebných konštrukcií na susedný pozemok. Navyše k prístupu k meraným bodom bránia čierne stavby žalobcu.

16. Ďalší účastník 1/ P. vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, že aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že síce nepozná motív žalobcu ale podľa neho je ním brániť pokojnému užívaniu legálne postavenej stavby ďalšieho účastníka. Podľa ďalšieho účastníka žaloba je pokusom poprieť zásadu koncentrácie, keď žalobca sa domáha a namieta skutočnosti, ktoré mal možnosť namietať v stavebnom konaní v roku 2017, resp. pri vydaní rozhodnutia o zmene stavby pred jej dokončením v roku 2018. Vo svojom ďalšom vyjadrení tento účastník prostredníctvom svojho zástupcu popísal priebeh stavebného konania a konania o proteste prokurátora, resp. následného súdneho konania. Poukázal na to, že proti pôvodnému stavebnému povoleniu, resp. pred jeho vydaním neboli podané žiadne námietky proti navrhovanej stavbe a v súlade s koncentračnou zásadou obsiahnutou v nemožno prihliadať na námietky vznesené účastníkom konania po uplynutí lehoty určenej stavebným úradom prihliadať. Poukázal pritom na rozhodnutia NS SR. Mesto Zvolen ako stavebný úrad nesprávne procesne postupovalo, pokiaľ oznámenie o začatí stavebného konania s poučením možnosti podať námietky doručilo nielen manželom T., ktorí boli v pôvodnom stavebnom konaní opomenutými účastníkmi ale aj ostatným účastníkom stavebného konania, ktorým už bolo oznámenie v minulosti doručené. Žalobcovi sa po zrušení pôvodného stavebného povolenia neprinavrátila lehota na nové vznášanie námietok, ktoré nevzniesol v pôvodnom stavebnom konaní. K žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že toto v napadnutom rozhodnutí nevzhliadol. K námietke nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ďalší účastník uviedol, že táto nebola nijako odôvodnená a námietka nezrozumiteľnosti a súčasne nedostatku dôvodov sa navzájom logicky vylučuje. Podľa stavebníka je napadnuté rozhodnutie zrozumiteľné a obsahuje dostatočné zdôvodnenie umožňujúce súdny prieskum. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že žalobca v priebehu stavebného konania nepredkladal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, a preto takýto žalobný dôvod neexistuje. K námietke, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu uviedol, že je vlastne uplatnením dvoch navzájom sa logicky vylučujúcich dôvodov, pričom žalobcom nebol odôvodnený ani jeden. Skutkový stav nie je v rozpore s obsahom správneho spisu a vyplýva z neho, preto takýto žalobný dôvod neexistuje. Navrhol, aby bol žalobca zaviazaný na náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi. Navrhol, aby správny súd prerušil konanie do rozhodnutia o kasačnej sťažnosti proti rozsudku -210 zo dňa 15.7.2020, nakoľko pokiaľ kasačnej sťažnosti nebude vyhovené, žaloba bude bez právneho významu, nakoľko oprávnenie stavebníka zrealizovať rekonštrukciu svojho rodinného domu sa bude odvíjať od pôvodného právoplatného stavebného povolenia v spojení s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. V prípade, že by bolo rozhodnutie súdu v kasačnom konaní zrušené, žalobca navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov ďalšieho účastníka konania.

17. Žalobca sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka vyjadril tak, že na žalobe trvá a odmieta tvrdenia o tom, že žaloba bola podaná z dôvodu obštrukcií. Stavba stavebníka svojou konštrukčnou časťou zasahuje do pozemku žalobcu, čo žalobca v prvostupňovom konaní jednoznačne preukázal. Žalobca má za to, že u stavebníka absentuje právo v zmysle ustanovenia § 58 a § 139 ods. 1 Správneho zákona a žalobou si žalobca len háji zákonným spôsobom svoje práva.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1 k vyjadreniu žalobcu

18. Ďalší účastník 1 k vyjadreniam žalobcu uviedol, že žalobca opomína základné zásady, na ktorých je stavebné konanie a celý právny poriadok postavené, a to zásadu právnej istoty, zásadu ochrany dobromyseľnosti nadobudnutých práv, zásadu práva patria bdelým, zásadu zákazu zneužívania práva a zásadu proporcionality. Argumentácia žalobcu zameraná na dovolenosť podávania námietok s poukazom na upovedomenie stavebného úradu o začatí stavebného konania a jeho výzvu na vyjadrenie sa v stavebnom konaní zo dňa 14.6.2019 neobstojí. Stavebné konanie po zrušení prvého stavebného povolenia nebolo novým stavebným konaním. Právo podať v tomto pokračujúcom stavebnom konaní námietky sa vzťahovalo len na tých účastníkov stavebného konania, ktorí boli stavebným úradom pred vydaním zrušeného stavebného povolenia opomenutí a ktorým nebolo umožnené sa v stavebnom konaní vyjadriť. Uviedol, že trvá na ochrane právnej istoty jeho stavebného konania a žiada dodržať zásadu koncentrácie. Rekonštruovaná stavba je na mieste pôvodnej stavby. Žalobcovi v priebehu stavebného konania bola rekonštrukcia z pohľadu presahov vopred známa. Bol v konaní aktívny a aj zmena stavby pred dokončením menila len tvar strechy, voči ktorému sused v zákonnej dobe a zákonným spôsobom nepodal žiadne námietky. Spočiatku poskytol súčinnosť pri výstavbe a napokon nedodržal pôvodnú dohodu. Námietky nevznášal ani na ústnom pojednávaní v júli 2019. Súhlasil, že môže byť zateplenie len 10 centimetrov ale písomne to nepotvrdil, pretože začal vznášať požiadavky o tvare a umiestnení okien detskej izby, čo nebolo opodstatnené. Odvtedy, to bolo v auguste 2019 obmedzil komunikáciu na komunikáciu cez jeho právneho zástupcu a zaťažoval stavebný úrad námietkami. Žalobca sám je v presahoch so susedom z jeho severnej strany a tiež jeho prístavba k rodinnému domu smerom k východu je za úrovňou plota vo výške cca 2 metre, čo určite viac bráni východnému susedovi ako žalobcovi, ak by absurdný postoj žalobcu voči ďalšiemu účastníkovi bol vôbec pripustený a hodný zreteľa. Meranie, ktorým žalobca argumentuje nebolo objektívne, a nesprávnosť máp v tomto katastrálnom území je plus mínus 24 centimetrov a ak nedošlo, a ani nemohlo dôjsť, práve kvôli žalobcovým načierno prevádzkovaným voliéram, k zameraniu presných bodov a k meraniu nebol prizvaný žalobca, toto meranie nemá postačujúcu hodnovernosť. Ak by sa takáto snaha o revízie pozemkov pripustila tak potom celá oblasť Zvolen-Podborová a minimálne Borovianska ulica by z pohľadu súčasných meračských technológií mala charakter nevysporiadanosti. Poukázal na usmernenie úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v oblasti stav kartografie verzus nové meračské technológie. Postup žalobcu je zneužívaním práva a vyhovenie žalobe by opakovane poškodilo stavebníka.

Posúdenie podstatných, skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k zisteniu, že žaloba bola dôvodná.

20. Podľa v znení platnom pre preskúmavané konanie (ďalej len „“); ustanovenia až 6 sa nevzťahujú na konanie o stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Na opakované konanie o žiadosti o stavebné povolenie sa primerane vzťahujú až 66.

21. Podľa , , ; (1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem

a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. (3) Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby. (4) V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [ § 62 ods. 1 písm. d)], i) úľavy na vytýčenie stavby ( § 75a ods. 1), j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

22. Podľa ; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

23. Podľa Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa , Správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 134 ods. 1 SPP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

27. Rozsah a obsah súdneho prieskumu pred správnym súdom je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V preskúmavaných veciach nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedený v , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto

preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe.

28. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánov verejnej správy má zaručené právo na súdnu ochranu. Je ale na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že je na žalobcovi, aby určil v žalobe rozsah a obsah prieskumu správneho súdu. Správny súd je viazaný tak rozsahom ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Správny nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. Inak povedané, všeobecne uplatnené námietky bez ich konkretizácie na daný prípad, neumožňujú súdny prieskum zákonnosti. Z týchto dôvodov na všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti uvedené v žalobe nebolo možné prihliadnuť.

29. Vo preskúmavanej veci správny súd z obsahu správneho spisu zistil priebeh konania o žiadosti stavebníka - ďalšieho účastníka Ing. O. tak, ako je zhrnutý v bode 1 tohto rozsudku.

30. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby, a to v napadnutom rozsahu, keď žalobca namietal nesprávnosť vypustenia bodu 13 z podmienok stavby.

31. Žalobná námietka, že zmena rozhodnutia spočívajúca vo vypustení bodu 13 uvedeného v záväzných podmienkach stavby: „13. žiadna konštrukčná časť stavby nebude presahovať nad pozemok, ku ktorému stavebník nemá iné právo podľa , ktoré by ho k tomu oprávňovalo“ je v rozpore s administratívnym spisom, keď je založené na tom, že podľa projektovej dokumentácie nedošlo k pôdorysnému rozšíreniu stavby, nebola dôvodná. Treba rozlišovať medzi pôdorysom stavby, ktorý v predmetnej veci zodpovedal pôdorysu stavby pred navrhovanou zmenou stavby a presahom strešnej konštrukcie nad tento pôdorys. Takže záver žalovaného o tom, že pôdorys navrhovanej zmeny stavby a pôvodnej stavby je rovnaký je v súlade s projektovou dokumentáciou predloženou k navrhnutej zmene stavby pred jej dokončením. Žalobca ani netvrdí, že došlo k zmene pôdorysu stavby.

32. Žalobná námietka, že žalovaný nedostatočne odôvodnil vypustenie bodu 13 z podmienok stavby, keď to odôvodnil len tým, že nedošlo k zmene pôdorysu stavby bola dôvodná. Predovšetkým je potrebné uviesť, že povinnou náležitosťou rozhodnutia podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku je aj odôvodnenie rozhodnutia, ktoré podľa ods. 3 musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, a akými úvahami bol rozhodujúci orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, akú úvahu použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa vyššie citovaného , v stavebnom povolení musí stavebný úrad rozhodnúť okrem iného aj o námietkach účastníkov konania. Prvostupňový orgán tak urobil a o námietke žalobcu rozhodol tak, že jej vyhovel a určil v podmienkach stavby podmienku pod bodom 13. Žalovaný toto rozhodnutie zmenil bez toho, aby uviedol ako rozhodol o námietke žalobcu a bez toho, aby v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol svoje stanovisko ako sa s touto námietkou vysporiadal. Žalovaný v odôvodnení dokonca túto námietku vôbec neuviedol. Rozhodnutie tak pre žalobcu zostalo nezrozumiteľným pre nedostatok dôvodov, keďže neobsahuje žiadnu úvahu ako sa s námietkou žalobcu žalovaný vysporiadal, aké stanovisko k nej zaujal. Z rozhodnutia vyplýva, že námietke nevyhovel. Dôvody pre ktoré tak urobil ale z rozhodnutia nie je možné zistiť, a tak preskúmať, či bolo rozhodnutie v súlade so zákonom.

33. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), keďže v napadnutej časti, v ktorej žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

34. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd je viazaný dôvodmi žaloby a je oprávnený skúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo len z dôvodov uplatnených v

žalobe. Nemohol sa preto zaoberať námietkami tvrdenej nezákonnosti stavebného konania na ktoré poukazovali vo vyjadreniach ďalší účastníci konania a podľa ktorých mala byť v stavebnom konaní porušená koncentračná zásada tým, že žalobca podal v stavebnom konaní námietky po uplynutí zákonnej lehoty, a preto sa nimi stavebný úrad nemal zaoberať.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa podľa ktorého má úspešný alebo čiastočne úspešný žalobca právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal plnú náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania. O výške trov konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne samostatným rozhodnutím správny súd, ktoré vydá súdny úradník ( ).

36. Správny súd ďalším účastníkom nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa , za ktorých môže správny súd ďalšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania. Ďalším účastníkom nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré uložil správny súd. Správny súd žiadne povinnosti ďalším účastníkom konania neuložil. Ďalší účastníci neoznačili a správny nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by bolo možné ďalším účastníkom priznať náhradu trov konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísali členky senátu JUDr. Drahomíra Mikulajová a JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase vyhotovenia a expedovania rozsudku.