Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/92/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským, v právnej veci žalobcu: M.B.P. Prešov, s.r.o., so sídlom Jarková 27/3085, 080 01 Prešov, IČO: 31723004, zastúpeného: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31718523, zastúpenému: Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, o zaplatenie 6.751,49 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalobcovi zaplatiť trovy žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.05.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.751,49 € s príslušenstvom titulom náhrady škody, ako aj náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný ako bývalý správca bytového domu na schôdzi uskutočnenej dňa 25.04.2012 oboznámil vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu s potrebou realizácie produktu HRV - hydraulické vyregulovanie sústavy ústredného kúrenia bytového domu, na čo vlastníci bytov a nebytových priestorov odsúhlasili túto realizáciu tak, že produkt HRV uhradia vo forme mesačných splátok vo výške 2,78 € na jedno VT, a to po dobu 48 mesiacov. Žalovaný po odsúhlasení produktu HRV zo strany vlastníkov zabezpečil v rámci správy bytového domu službu a tovary v rámci HRV, a to na základe zmluvy o dielo č. 06/04/2013 zo dňa 09.05.2013, ktorú uzatvoril ako objednávateľ so zhotoviteľom: Milan Suchan - Sumit Slovakia, IČO: 41951671. Žalovaný v zmysle tejto zmluvy uhradil cenu za dielo vo výške 13.131,07 €. Dňa 18.06.2016 informoval žalovaný ako správca vlastníkov bytov o celkovej výške ceny realizácie produktu HRV, a to vo výške 19.882,56 €, ktorú vlastníci uhradili formou splátok. Z toho vyplýva, že žalovaný uhradil zhotoviteľovi cenu za dielo vo výške 13.131,07 € a vlastníci bytov uhradili žalovanému sumu 19.882,56 €. Rozdiel v týchto sumách, tzn. 6.751,49 € podľa žalobcu predstavuje škodu vlastníkov bytov. Žalobca tvrdí, že suma 6.751,49 € nemôže žalovanému náležať ako odmena za služby ktoré vlastníkom bytov poskytol, nakoľko tieto služby spadajú do výkonu správy žalovaného ako správcu, a žalovaný bol za tieto odmeňovaný v zmysle zmluvy o výkone správy. Žalovaný preto podľa žalobcu nemal zákonný nárok na poskytnutie odmeny za služby, ktoré je v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov povinný poskytovať. K porušeniu povinnosti zo strany žalovaného ako správcu bytov žalobca uviedol, že žalovaný v rozpore so zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sledoval výlučne svoje záujmy a nie záujmy vlastníkov bytov, pričom je zrejmé, že nedbal na ochranu práv vlastníkov. Porušenie povinnosti žalovaného bolo v danom prípade konštatované právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa

21.10.2016 v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorým krajský súd zamietol žalobu žalovaného na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 07.07.2017. Žalovaný preto podľa žalobcu porušil právnu povinnosť, čím vznikla vlastníkom bytov a nebytových priestorov škoda vo výške 6.751,49 €, pričom medzi konaním a následkom je daná príčinná súvislosť. Žalobca poukázal na to, že škoda bola spôsobená úmyselne, a preto premlčacia lehota je v danom prípade 10 rokov odo dňa kedy došlo k škodovej udalosti. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.10.2017, v ktorom uviedol, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Poukázal pritom na zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v zmysle ktorého správca koná v mene vlastníkov a na ich účet, nie teda vo svojom mene ako to vyplýva z podanej žaloby. Ďalej uviedol, že in eventum vznáša námietku premlčania, pretože vlastníci bytov museli o prípadnej škode vedieť už pred 11.05.2015 (žaloba bola podaná 11.05.2017). Za najpodstatnejšiu skutočnosť v tejto súvislosti žalovaný označil, to že konanie pred Slovenskou obchodnou inšpekciou, začaté na podnet vlastníkov bytov, začalo dňa 9.3.2015, a to na základe kontrol vykonaných v dňoch 27.8.2014 a 4.11.2014. Žalovaný poukázal na ust. a , v zmysle ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žalovaný poukázal na to, že ak dôjde k uplynutiu jeden z týchto lehôt, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Ak teda už uplynula subjektívna dvojročná doba, na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada. Ďalej žalovaný uviedol, že je podnikateľom v oblasti bytového, objektového manažmentu a zároveň v oblasti energetického manažmentu. V rámci realizácie HRV vystupoval ako správca len v rozsahu obstarania HRV, t.j. zvolal schôdzu vlastníkov, na ktorej navrhol uskutočnenie HRV a obstaral službu HRV prostredníctvom vlastnej zložky, ktorá vykonáva energetický manažment. Vystupoval teda v postavení dodávateľa, pričom HRV zabezpečil subdodávkou vo svojom mene na vlastný účet. Suma 6.751,49 € preto nie je navýšením ceny diela, ale odplatou za uvedené činnosti.

3. Podľa (ďalej len „“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

4. Podľa , strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

5. Podľa , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

6. Podľa , ak súd neodmietol žalobu podľa alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

7. Podľa , spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

8. Podľa , ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

9. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

10. Podľa , pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

11. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, vyjadreniami strán a svedeckými výpoveďami súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Žalovaný ako správca bytového domu na schôdzi uskutočnenej dňa 25.04.2012 oboznámil vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu s potrebou realizácie produktu HRV. Vlastníci bytov v bytovom dome odsúhlasili uskutočnenie tohto projektu, pričom zároveň odsúhlasili aj jeho financovanie formou splátok, a to tak, že projekt mal realizovať žalovaný z vlastných zdrojov a vlastníci mali za tento platiť v splátkach po 2,78€ na jedno VT po dobu 48 mesiacov. Žalovaný ako správca v súlade s výsledkom tejto schôdze obstaral realizáciu HRV v bytovom dome, pričom celková vyfakturovaná cena realizácie HRV predstavovala 19.882,56 €. Uvedenú sumu vlastníci bytov žalovanému uhradili, čo nebolo v konaní medzi stranami sporné. Žalovaný realizáciu HRV zabezpečil prostredníctvom dodávateľa Milan Suchan - Sumit Slovakia, ktorý žalovanému vyfakturoval za dodané dielo sumu 13.131,07 €. Zmluva o dielo bola uzatvorená dňa 9.5.2013. Suma 19.882,56 € bola žalovanému uhradená v splátkach, pričom posledná splátka bola uhradená 26.6.2014.

13. Medzi stranami je sporné, či žalovaný porušením povinnosti správcu bytového domu spôsobil vlastníkom bytov škodu. Žalobca tvrdí, že porušenie právnej povinnosti je v konaní preukázané, pričom sa odvoláva na rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ktoré potvrdili, že správca nepostupoval pri výkone správy v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, porušil teda právnu povinnosť v príčinnej súvislosti s čím mala vlastníkom bytov vzniknúť škoda.

14. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a rovnako vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku.

15. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

16. Podľa (ďalej len „“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa a , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

18. Podľa a , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

19. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“), pri správe domu je správca povinný a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,

f) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiadajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň štvrtinu hlasov (ďalej len „štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome“), g) vypracovať a každoročne do 30. novembra vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome predložiť plán opráv na nasledujúci kalendárny rok, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok, h) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o), i) podať návrh na exekučné konanie, j) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom, k) priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb, v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk. Pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, ak nejde o zabezpečenie odborných prehliadok a skúšok technického zariadenia, ktoré je správca povinný vykonávať pri správe domu.

20. Podľa , spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome

21. Podľa , správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

22. V prvom rade súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný.

23. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29. júna 2010).

24. Novelou , , ktorým sa mení a dopĺňa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (účinná od 1. novembra 2018), boli do zákona vložené nové ustanovenia a , v zmysle ktorých správca (aj spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov) naďalej pri správe domu koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe pri zastupovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde zákonodarca zmenil spôsob konania správcu (aj spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri súdnych sporoch, a to tak, že správca zastupuje a koná vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Z uvedeného vyplýva, že po tejto novele je správca aktívne alebo pasívne vecne legitimovaný zastupovať

vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde vo vlastnom mene, no na ich účet. Správca preto bude sám účastníkom (stranou) konania. (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 29.10.2019).

25. S ohľadom na uvedené súd považoval žalobcu za aktívne vecne legitimovaného pre podanie žaloby.

26. Súd v ďalšom považoval za nevyhnutné zodpovedať, či žalovaný realizoval projekt HRV v postavení správcu, alebo v postavení podnikateľa podnikajúceho v oblasti energetického manažmentu.

27. V tomto smere sa súd stotožňuje s tým záverom, že žalovaný výmenu HRV realizoval ako správca bytového domu. Nasvedčuje tomu predovšetkým tá skutočnosť, že medzi vlastníkmi bytov a žalovaným ako subjektom podnikajúcim v oblasti energetického manažmentu nebola uzatvorená žiadna zmluva o obstaraní tohto produktu. Naopak zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 25.4.2012 jasne vyplýva, že žalovaný na nej vystupoval v pozícii správcu. Tento záver je podporený aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. -57 zo dňa 21.10.2016, ktoré je súčasťou súdneho spisu.

28. Rovnako má súd za to, že pokiaľ správca vykonáva činnosti v zmysle ust. , za ktorých výkon mu prináleží odplata v zmysle zmluvy o výkone správy, nemôže o tých istých činnostiach tvrdiť že ich vykonal aj ako správca aj ako podnikateľ a žiadať za uvedené činnosti odplatu dvakrát. Inými slovami, ak je povinnosťou správcu obstarať služby alebo tovar v rámci výkonu správy, tak aj odplata za obstaranie týchto služieb a tovaru správcovi patrí v rámci výkonu správy. Správca nemôže tú istú vykonanú činnosť subsumovať aj pod výkon správy, ktorý je odplatný, a aj pod akúsi zmluvu o obstaraní veci z ktorej následne znovu uplatní odplatu za to isté plnenie.

29. Z uvedeného má súd za to, že hoci v danom prípade bolo zo strany Krajského súdu v Prešove a Slovenskej obchodnej inšpekcie konštatované porušenie povinnosti správcu, uvedený zistený skutkový stav je z hľadiska právnej kvalifikácie skôr bezdôvodným obohatením než škodou.

30. Žalovaný podľa názoru súdu nepreukázal, na základe akého právneho titulu si sumu 6.751,49 € ponechal. V zmysle vyššie uvedeného totiž medzi žalovaným a vlastníkmi bytov neexistovala zmluva o obstaraní veci a uvedená suma rovnako nie je platbou za výkon správy.

31. V ďalšom sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Žalovaný predovšetkým poukázal na to, že žalobca už pred 11.5.2015 musel vedieť o škode aj o tom, kto za ňu zodpovedá.

32. Súd sa s týmto stotožnil. Podľa názoru súdu sám žalobca v žalobe uviedol, že suma 19.882,56 € bola žalovanému vyplatená 26.6.2014. Dielo malo byť v zmysle zmluvy o dielo realizované dodávateľom Milan Suchan - Sumit Slovakia v priebehu roka 2013. Ako to vyplynulo z výpovede svedka Jaroslava Prčíka na pojednávaní dňa 24.4.2019, asi rok na to, ako bolo schválené financovanie HRV a menil sa správca bytového domu „bolo odkomunikované, že tam je akýsi dlh, ktorý vznikol zafinancovaním toho hydraulického vyregulovania, ktorý mal byť vo výške 14-15.000 €... Vtedy si väčšina spoluvlastníkov uvedomila, že je tam akýsi splátkový produkt ... a vtedy sme sa na to bližšie pozreli...“ Následne na to podľa svedeckej výpovede podali podnet na kontrolu Slovenskou obchodnou inšpekciou, čomu zodpovedá aj záznam z vykonanej kontroly Slovenskou obchodnou inšpekciou zo dňa 27.8.2014 a 4.11.2014 nachádzajúci sa v súdnom spise na č.l. 78 a nasl.

33. Z uvedeného má súd za to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa ako nositelia hmotnoprávneho nároku dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na ich úkor obohatil, najneskôr v priebehu roka 2014.

34. Vzhľadom k tomu, že subjektívna premlčacia doba je v zmysle ust. dva roky a žalobca právo na súde uplatnil 11.05.2017, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané.

35. Súd dodáva, že k rovnakému záveru by dospel aj vtedy, keby uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu škody tak, ako to uvádza žalobca.

36. Neobstojí argumentácia žalobcu o tom, že žalovaný škodu spôsobil úmyselne.

37. Bez ohľadu na to, či ide o plynutie objektívnej a subjektívnej premlčacej doby podľa alebo 107 , súd má za to, že na to aby bol uplatňovaný nárok premlčaný stačí, ak uplynie jedna z týchto dôb, tzn. objektívna alebo subjektívna.

38. V zmysle ustálenej judikatúry, ale aj teoreticko-právnych úvah, plynie subjektívna doba iba v rámci objektívnej. Z uvedeného vyplýva, že ak odo dňa kedy začala plynúť subjektívna doba (od dňa kedy sa dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá) už uplynuli dva roky a žalovaný vzniesol námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. (R9/1986).

39. Rovnako neobstojí argument žalobcu o tom, že sa ako správca a teda zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov dozvedel o škode až z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.10.2016, pretože nebol účastníkom konaní vedených Slovenskou obchodnou inšpekciou a až rozhodnutím krajského súdu mal za preukázané, že žalovaný spôsobil škodu.

40. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu a Ústavného súdu je správca bytov nositeľom hmotnoprávneho nároku popri vlastníkoch bytov. Podľa názoru súdu je účelové na jednej strane odvodzovať hmotnoprávny nárok a aktívnu vecnú legitimáciu pre podanie žaloby zo vzťahu medzi správcom a vlastníkmi bytov, a na druhej strane tvrdiť, že tomuto hmotnoprávnemu nároku plynie iná premlčacia doba pre správcu a iná pre vlastníkov bytov.

41. S ohľadom na vyššie uvedené preto súd nemal inú možnosť iba žalobu zamietnuť, a to s poukazom na námietku premlčania, ktorú žalovaný vzniesol pri prvom úkone.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

44. Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v súlade s ustanovením , podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. ( a ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.