Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu S. O., J.. XX.XX.XXXX, bývajúceho I. G., G. XX, adresa pre doručovanie: Ľ. XX, XXX XX G., proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: OU-KE-OOP1-2018/014352/GEC zo dňa 14.03.2018 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím sp. zn.: OU-KE-OOP1-2018/014352/GEC zo dňa 14.03.2018 ako príslušný odvolací orgán podľa o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (správny poriadok) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU- KE-OVVS2-2017/014214, VVS-Pr/331/2017/ZAO zo dňa 11.12.2017 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie orgánu prvého stupňa“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) tak, že podľa správneho poriadku odvolanie obvineného S. O. zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj: „správny orgán prvého stupňa“ resp. „prvostupňový správny orgán“) vyššie označeným rozhodnutím zo dňa 11.12.2017 uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 12.09.2016 v čase okolo 7:50 hod. krátko pred oficiálnym zasadnutím Mestského zastupiteľstva Košice v miestnosti veľkej zasadačky v budove Magistrátu mesta Košice, na Tr. SNP 48/A v Košiciach po tom, čo bol príslušníkmi Mestskej polície Košice opakovane vyzvaný, aby sa zdržiaval v sektore určenom pre verejnosť, výzvu neuposlúchol, vbehol do uličky v strednom rade zasadačky, kde následne vyskočil na stôl a začal preskakovať z jedného stola na druhý, čím neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Správny orgán prvého stupňa podľa s poukazom na zákona o priestupkoch uložil obvinenému za spáchaný priestupok sankciu (pokutu) vo výške 50,00 Eur a podľa zákona o priestupkoch uložil povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,00 Eur.

3. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie obvinený, v ktorom namietal, že rozhodnutie bolo vydané predčasne, bez náležitého skúmania

skutkového stavu, vypočutí boli iba dvaja policajti, pričom ani nemôžu byť v procesnom postavení svedkov, z čoho vyvodil, že mu nebolo umožnené riadne sa brániť proti tvrdeniam uvedeným v rozhodnutí a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zároveň namietal, že rozhodnutie by nemalo byť vydané bez toho, aby mal právo sa vyjadriť a jediná pozvánka na pojednávanie nie je dostatočným prostriedkom k tomu, aby bolo preukázané, že nevyužil svoje právo byť prítomný a právo vyjadriť sa vo veci. V deň prejednávania priestupku bol práceneschopný a svoju neprítomnosť včas oznámil telefonicky, preto mal zato, že bude vytýčený ďalší termín pojednávania, no vo veci bolo rozhodnuté aj v jeho neprítomnosti, čo považuje za hrubé porušenie jeho práv, ako aj zásad správneho konania. Ďalej namietal, že v rozhodnutí bol hodnotený iba jeden videozáznam, ale jeho vlastné záznamy, ktoré boli celé a nezostrihané si správny orgán nevyžiadal a ani ich neskúmal a nehodnotil. Ide teda o značnú nerovnováhu zbraní, pričom proti nemu vypovedali dvaja účelovo vybraní svedkovia - policajti Mestskej polície, ktorých výber považuje za hrubo nezákonný, nevyvážený a účelový s cieľom ho trestať a znemožniť mu riadne sa brániť v celom konaní. Mal zato, že svedkom vo veci nemôže byť správny orgán, ktorý vo veci konal alebo koná, teda obecná polícia, ktorá ho po údajnom spáchaní priestupku aj predviedla do jej sídla. Zároveň mu nebolo jasné, prečo o priestupku jednal prvostupňový správny orgán a nie priamo obecná polícia, ktorá konanie začala, čo tiež považoval za hrubú prekážku zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasil ani s postupom obecného policajta, ktorý od neho požadoval predložiť doklad totožnosti, čo však nemalo zákonné opodstatnenie a na opakované výzvy nechcel od žalobcu iný doklad totožnosti, napr. občiansky preukaz, pričom iných novinárov púšťali bez kontroly takéhoto (novinárskeho) preukazu, z čoho žalobca vyvodil, že bol diskriminovaný. V ďalšej časti odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca opísal okolnosti a postup jeho zaistenia zo strany Mestskej polície Košice, stanica Západ a následne odovzdanie Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Košice - Západ, poukázal na ne o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, a . V záverečnej časti odvolania uviedol, že žiada, aby mu bolo umožnené nahliadnutie do spisu, a aby do času opätovného rozhodnutia nadriadený orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil. Navrhol vypočutie primátora mesta p. V. V., náčelníka Mestskej polície, ako aj zástupkyňu V. X., tiež aj novinárov, ktorí celý dej filmovali a správny orgán ich mal povinnosť stotožniť. Namietal aj tú skutočnosť, že poučenie o práve odvolania obsiahnuté v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa obsahuje vady a je nesprávne, pretože odvolanie podáva proti rozhodnutiu, nie proti rozkazu a žiadal preto túto vadu odstrániť.

4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí po citácii ustanovení § 2 ods. 1, § 3, § 47 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ako aj § 32 ods. 1, § 34 ods. 5, § 46 zákona o správnom konaní konštatoval, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu a po oboznámení sa s odvolacími námietkami žalobcu v podanom odvolaní sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Zdôraznil, že po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že K. Y. - príslušník Mestskej polície použil výzvu voči obvinenému v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 písm. a/ a e/ zákona o obecnej polícii, podľa ktorého príslušník obecnej polície je oprávnený vyzvať osobu, aby upustila od konania, ktorým narušuje verejný poriadok alebo od iného protiprávneho konania a je oprávnený prikázať každému, aby na nevyhnutný čas nevstupoval na určené miesta, alebo sa na nich nezdržiaval, pokiaľ to vyžaduje účinné zabezpečenie plnenia úloh obecnej polície alebo obce. Narušenie verejného poriadku obvineným bolo preukázané aj videozáznamom z rokovania Mestského zastupiteľstva Košice zo dňa 12.09.2016 zachyteného na CD nosiči, ktorý je súčasťou spisového materiálu a tento videozáznam je umiestnený aj na portáli youtube.com, z ktorého vyplýva, že obvinený vyskakoval na lavice a prebiehal po nich smerom k pódiu. Spáchanie predmetného skutku bolo obvinenému dostatočne preukázané, preto bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch a bola mu uložená sankcia vo výške 50,00 Eur, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku. Zároveň žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil výpovede svedkov K. Y. a Y. H. a neoznačil ich za nevierohodné. Svedkovia boli pred podaním výpovede riadne poučení o právnych následkoch krivej výpovede, pričom žalovaný poukázal aj na § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého je každý povinný vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Uvedené ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach majúcich vzťah k prejednávanej veci. Podľa ods. 4 označeného ustanovenia správny orgán poučí svedka pred

výsluchom aj o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Svedkovia toto poučenie vlastnoručne podpísali, teda nebol dôvod spochybňovať ich výpovede, pretože v priebehu priestupkového konania nebolo preukázané, že by vypovedali nepravdivo. K tvrdeniu, že napadnuté rozhodnutie nemalo byť vydané bez toho, aby sa žalobca mal právo vyjadriť, žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový správny orgán umožnil obvinenému vypovedať pred správnym orgánom v územnom obvode trvalého bydliska, čo však obvinený nevyužil a žiadal byť vypočutý priamo pred prvostupňovým správnym orgánom, ktorým bol obvinený predvolaný na ústne pojednávanie na deň 30.08.2017, kedy sa obvinený dostavil a vo veci vypovedal. Následne bol predvolaný na deň 25.10.2017 za účelom prítomnosti pri výsluchu svedka, predvolanie doručované do adresy trvalého bydliska si vyzdvihol včas, na ústne pojednávanie sa nedostavil. Predvolanie na vykonanie úkonu - oboznámenie sa s podkladmi na vydanie rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní na deň 06.12.2017 si obvinený prevzal dňa 23.11.2017, na úkon prvostupňového správneho orgánu sa nedostavil. Obvinený k podanému odvolaniu nedoložil potvrdenie o jeho práceneschopnosti, na ktorú sa odvolal. Zároveň odvolací orgán poukázal na to, že nie je príslušný na skúmanie zákonnosti postupu verejných činiteľov - príslušníkov obecnej polície resp. policajného zboru pri zaistení osoby obvineného dňa 12.09.2016, na ktoré v odvolaní poukázal obvinený. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávneho poučenia v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa žalovaný uviedol, že túto považuje za opodstatnenú, nemajúcu však vplyv na vecnú stránku rozhodnutia. Obvinený naviac podal odvolanie včas a na príslušnom správnom orgáne, a teda v dôsledku nesprávneho poučenia zo strany prvostupňového správneho orgánu neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu je potrebné konštatovať, že obvinený v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nevinu.

5. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 04.06.2018, zaslanou elektronicky na Krajský súd v Košiciach dňa 05.06.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2018 zo dňa 14.03.2018 o uložení pokuty za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa a žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. V žalobe namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané predčasne a bez náležitého skúmania skutkového stavu. Uviedol, že v priebehu správneho konania mu nebolo umožnené riadne sa brániť proti tvrdeniam uvedeným v rozhodnutí o priestupku, pričom takéto rozhodnutie nemôže byť vydané bez toho, aby zohľadňovalo celý skutkový stav a vysporiadalo sa so všetkými okolnosťami a rozpormi uvedenými v odvolaní žalobcu. Zároveň mal zato, že rozhodnutie je nejasné a existuje aj absencia úvahy týkajúcej sa zákonných kritérií výšky uloženej sankcie. V prípade, ak správny orgán konajúci o odvolaní nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a takéto rozhodnutie nezrušil z dôvodu, že je nezákonné alebo postihnuté vadami, ale ho potvrdil bez zrušenia alebo bez zmeny, rozhodol rovnako nesprávne ako prvostupňový správny orgán. Aj z tohto dôvodu preto rozhodnutie žalovaného žalobca považoval za nezákonné a nepreskúmateľné. Naviac žalobca namietal tú skutočnosť, že výrok rozhodnutia správneho orgánu neobsahuje podrobný popis skutku v rozsahu miesto, ako aj spôsob spáchania tvrdeného deliktu spolu s uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným. V tej súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky sp. zn. zo dňa 08.10.2010, sp. zn. zo dňa 18.05.2011, sp. zn. zo dňa 23.07.2009, sp. zn. zo dňa 13.03.2008, sp. zn. zo dňa 06.03.2008), z ktorých vyplýva, že v rozhodnutiach o správnych deliktoch je nevyhnutné vo výroku presne vymedziť skutok, za ktorý je subjekt postihnutý. Vo výroku rozhodnutia musí byť jednoznačne určené, čoho sa páchateľ správneho deliktu dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. To je možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcim popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania tak, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2018 k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Vo vyjadrení veľmi podrobne zrekapituloval obsah tak rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutia žalovaného a v súvislosti s podanou žalobou poukázal nato, že žalobca neuviedol žiadne také dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného zrušené. Mal zato, že argumenty žalobcu nie sú opodstatnené, pretože rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného je vecne správne tak po stránke hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej. Po oboznámení sa s

predloženým odvolaním žalobcu a po dôkladnom preskúmaní predloženého súvisiaceho spisového materiálu sa žalovaný stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že žalobca sa dopustil priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zároveň uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na potvrdenie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vysporiadal sa aj so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Kľúčovými dôkazmi pre uznanie viny žalobcu zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch boli výpovede svedkov K. Y. a Y. H., ktorí jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností žalovaného usvedčujú zo spáchania uvedeného priestupku, a tiež aj videozáznam z rokovania Mestského zastupiteľstva Košice zo dňa 12.09.2016 na CD nosiči, ktorý je súčasťou spisového materiálu. Ako nedôvodnú žalovaný hodnotil aj námietku žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu neobsahuje popis skutku, pretože vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-KE-OVVS2-2017/014214, VVS-Pr/331/2017/ZAO zo dňa 11.12.2017 je skutok náležite popísaný a to s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, teda popísaný skutok nie je zameniteľný s iným skutkom. Žalobca tak v žalobe neuviedol žiadne konkrétne relevantné dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného replikou nevyjadril, napriek tomu, že výzva súdu spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 15.11.2018 mu bola doručená dňa 24.01.2020.

8. Správny súd v konaní podľa (ďalej len: „SSP“) posudzujúc správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa a nasl. , po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru o neopodstatnenosti podanej správnej žaloby, preto žalobu zamietol.

9. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri prerokovaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi resp. účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

10. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli k vydaniu rozhodnutia o uložení sankcie - pokuty vo výške 50,00 Eur podľa § 47 ods. 2 s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch za spáchanie priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 12.09.2016 v čase okolo 7:50 hod., krátko pred oficiálnym zasadnutím Mestského zastupiteľstva Košice v miestnosti veľkej zasadačky v budove Magistrátu mesta Košice na Tr. SNP 48/A v Košiciach po tom, čo bol príslušníkmi Mestskej polície Košice opakovane vyzvaný, aby sa zdržiaval v sektore určenom pre verejnosť výzvu neuposlúchol, vbehol do uličky v strednom rade zasadačky, kde následne vyskočil na stôl a začal preskakovať z jedného stola na druhý, čím neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.

11. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupku sa dopustí ten, kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.

12. Podľa § 47 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa ods. 1 písm. a/ až d/ možno uložiť pokutu do 100,00 Eur, za priestupok podľa ods. 1 písm. e/ až g/ pokutu do 300,00 Eur a za priestupok podľa ods. 1 písm. h/ až l/ pokutu do 500,00 Eur.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

14. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

15. Podľa o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, príslušník obecnej polície pri plnení úloh je oprávnený vyzvať osobu, aby upustila od konania, ktorým narušuje verejný poriadok, alebo od iného protiprávneho konania, a podľa písm. e/ označeného ustanovenia zákona, prikázať každému, aby na nevyhnutný čas nevstupoval na určené miesta alebo sa na nich nezdržiaval, pokiaľ to vyžaduje účinné zabezpečenie plnenia úloh obecnej polície alebo obce.

16. Podľa o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov - správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

17. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

18. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

19. Z obsahu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sp. zn.: OU-KE-OVVS2-2017/014214 č.: VVS-Pr/331/2017/ZAO zo dňa 11.12.2017 vydaného Okresným úradom Košice, odborom všeobecnej vnútornej správy vyplýva, že tento ako príslušný prvostupňový správny orgán podľa čl. I o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení v nadväznosti na a správneho poriadku s poukazom na a 55 zákona o priestupkoch uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa priestupkového zákona, ktorého sa dopustil tým: „že dňa 12.09.2016 v čase okolo 7:50 hod. krátko pred oficiálnym zasadnutím Mestského zastupiteľstva Košice v miestnosti veľkej zasadačky v budove Magistrátu mesta Košice na Tr. SNP 48/A v Košiciach potom, čo bol príslušníkmi Mestskej polície Košice opakovane vyzvaný, aby sa zdržiaval v sektore určenom pre verejnosť, výzvu neuposlúchol, vbehol do uličky v strednom rade zasadačky, kde následne vyskočil na stôl a začal preskakovať z jedného stola na druhý, čím neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci,“ začo mu bola podľa s poukazom na priestupkového zákona uložená sankcia vo výške 50,00 Eur a zároveň podľa označeného zákona mu bolo uložené nahradiť paušálnu sumu trov konania vo výške 16,00 Eur na označený účet v peňažnom ústave. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že dňa 02.03.2017 bol Okresnému úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy predložený Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodným oddelením policajného zboru Košice - Západ pod č. ORPZ-KE-OPP6-883/2016-P spisový materiál na prejednanie priestupku proti verejnému poriadku podľa priestupkového zákona obvineného S. O., ktorý sa skutku dopustil konaním ako je uvedené vyššie. Správny orgán podľa zákona o správnom konaní požiadal o vykonanie procesného úkonu - výsluchu obvineného Okresný úrad Bratislava, a to vzhľadom na jeho trvalé bydlisko v územnom obvode tohto správneho orgánu. Dňa 30.05.2017 bol spisový materiál vrátený, že obvinený sa na nariadené termíny ústneho pojednávania dňa 03.05.2017 a 25.05.2017 bezdôvodne a bez ospravedlnenia nedostavil, aj keď v spisovom materiáli v priebehu vyšetrovania 12.09.2016 prehlásil, že žiada, aby vec bola vedená okresným úradom v mieste jeho trvalého bydliska. Z obsahu úradného záznamu zo dňa 26.05.2017 (prílohy postupujúcej správy) vyplýva, že obvinený mal telefonicky oznámiť, že žiada, aby bol predvolaný na prejednanie priestupku pred Okresným úradom Košice. Konanie voči obvinenému bolo začaté dňa 11.05.2017, a listom z 03.07.2017 bola obvinenému zaslaná fotokópia celého spisu (vrátane vyšetrovacieho spisu OOPZ Košice - Západ č. ORP-2805/ZA-KE-2016 v počte 154 listov) za účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie. Súčasne obvinený podľa zákona o správnom konaní bol upovedomený o predĺžení lehoty z dôvodu nariadenia ústneho pojednávania. Obvinený vypovedal na ústnom pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 30.08.2017, ktorého sa zúčastnil aj predvolaný svedok K. Y., príslušník Mestskej polície Košice - Západ, ktorý takisto na tomto ústnom pojednávaní vo veci vypovedal. Obvinený do zápisnice o prejednávaní priestupku uviedol, že dňa 12.09.2016 prišiel ako riadny novinár na zasadnutie mestského zastupiteľstva v budove Magistrátu mesta Košice na Tr. SNP 48/A v Košiciach, ktoré sa konalo v zasadacej miestnosti. Pri vstupe do budovy vošiel voľne, pri vstupe do zasadacej miestnosti ho však nechceli pustiť cez hlavnú kontrolu,

pričom od neho žiadali novinársky preukaz. Uviedol: „ .... v právnych podmienkach SR neexistuje a nie je žiadnym dokladom totožnosti a preto nemá povinnosť ho predkladať.“ Neexistuje pritom ani žiaden zákon, ktorý by oprávňoval štátneho a ani obecného policajta takýto doklad žiadať, aby im ukázal. Poukázal aj na to, že obecní policajti prítomní na mieste nemali ustanovený odev podľa zákona, preto nebolo možné rozlíšiť, či sú to riadni mestskí policajti alebo „nejakí pomätenci vo falošných uniformách.“ Následne spracoval podnet pre Generálnu prokuratúru, kde opísal presný priebeh udalosti z uvedeného dňa. Ďalej uviedol, že obecného policajta sa obvinený pred vstupom na miesto vyhradené pre média opýtal, či sa dopúšťa priestupku - povedal mu že nie a bezdôvodne ho na miesto odmietol vpustiť, policajta preto vopred upozornil (bolo 40 minút pred začatím zasadnutia a teda nemohol nikoho ohrozovať, nakoľko predstavitelia mesta neboli prítomní), že ak sa na miesto nedostane riadnou cestou, pôjde po stoloch. Zákrok Mestskej polície Košice bol neprimeraný vzhľadom k času a k miestu, kedy sa mohol obvinený priestupku, či trestného činu dopustiť. V následných bodoch uvedenej zápisnice obvinený opísal spôsob zadržania jeho osoby, následne konanie príslušníkov mestskej polície pri poskytovaní zdravotnej pomoci, privolaní štátnej polície, jeho zadržaní, právnej kvalifikácie skutku a namietal ďalší procesný postup Mestskej polície Košice v tomto prípade. Ďalej uviedol, že keď vstupoval na miesto pre novinárov bola tam údajne nejaká pomyselná čiara, o ktorej hovorí, že nebola žiadnym spôsobom označená. Mienil vyhotoviť ilustračné zábery, no nebolo mu to povolené a naďalej bolo zisťované, či je novinár. V priestore vyhradenom pre novinárov sa v tom čase zdržiavalo viacero osôb. Nevedel však uviesť, prečo práve pri ňom si tieto skutočnosti overujú a z akého zdroja. Obvinený pritom mestskému policajtovi oznámil, že si sadne na miesto a keď mu príde policajt povedať, že má ísť preč, tak odíde. Text výzvy ako aj ostatné skutočnosti sú na priložených videách. Ďalej uviedol, že keď ho tam policajt nechcel pustiť riadnou cestou, volil tú najjednoduchšiu cestu, ktorá nebola zakázaná, to znamená prešiel cez lavice, s cieľom sadnúť si na miesto medzi novinármi a zotrvať na ňom, kým mu niekto nepríde povedať, či to už preveril alebo nie. Je síce pravdou, že táto osoba (policajt) mu povedala, že má zotrvať na mieste pre verejnosť, čo obvinený považoval za nezákonné. Konanie policajta podľa obvineného začalo vzbudzovať veľké pohoršenie verejnosti, lebo aj iným sa nezákonný postup policajta nepáčil.

20. Z formulácie skutkovej podstaty priestupku upraveného v § 49 ods. 1 písm. a/ priestupkového zákona vyplýva, že priestupku podľa tohto ustanovenia sa dopustí každý, kto neuposlúchne výzvu, ktorú verejný činiteľ urobil pri výkone svojej právomoci, tj. právomoci zverenej mu zákonom. Na základe takéhoto zákonného splnomocnenia sa výslovne ukladá povinnosť niečo vykonať, určitého konania sa zdržať alebo niečo strpieť. Výzva je pritom bezprostredným úkonom a nepredchádza jej formalizovaný právny postup s jej adresátom. Neuposlúchnutím výzvy preto nebude nesplnenie povinnosti uloženej rozhodnutím (napr. nedostavenie sa na predvolanie správneho orgánu a pod.), ale k splneniu podmienok pre aplikáciu takto vymedzenej skutkovej podstaty dôjde vtedy, ak adresát výzvy, ktorá bola vykonaná bezprostredne (a to aj bez predchádzajúcej komunikácie s adresátom), pri výkone právomoci verejného činiteľa jeho výzvu adresát neuposlúchne, teda sa správa v rozpore s výzvou. Pojem verejný činiteľ je vymedzený v komentári k § 21 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, s tým, že verejným činiteľom je osoba, ktorá v zásade vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy. Takouto osobou v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o priestupkoch možno jednoznačne považovať aj príslušníkov Mestskej polície v Košiciach, ktorí konali v súlade s ust. § 8 ods. 1 písm. a/ a e/ zákona o obecnej polícii. Napokon, z právnej konštrukcie označeného priestupku pre danú vec je podstatným, že na spáchanie priestupku postačuje zavinenie z nedbanlivosti.

21. Správny súd sa stotožňuje so zistením a ustálením skutkového stavu udalostí, ktorá sa stala dňa 12.09.2016 krátko pred oficiálnym zasadnutím Mestského zastupiteľstva Košice v miestnosti veľkej zasadačky v budove Magistrátu mesta Košice, keď žalobca neuposlúchol opakovanú výzvu príslušníkov Mestskej polície Košice, ktorí ako verejní činitelia ho vyzvali, aby sa zdržiaval v sektore určenom pre verejnosť. Žalobca po neuposlúchnutí výzvy vbehol do uličky v strednom rade zasadačky a preskakovaním po stoloch sa snažil dostať na iné miesto v jednacom sále. V konaní pred správnym orgánom bolo jednoznačne preukázané, že takýmto konaním (zachyteným aj na videozázname v elektronickej podobe na CD nosiči v administratívnom spise) žalobca jemu adresovanú výzvu verejného činiteľa pri výkone právomoci neuposlúchol. Správny súd zdôrazňuje, že svedok K. Y. (príslušník mestskej polície), ktorý vykonával zásah pri svojej výpovedi dňa 30.08.2017 pred správnym orgánom prvého stupňa potvrdil, že opakovane vyzýval žalobcu, aby zostal na mieste a nevstupoval do priestoru pre novinárov, žalobca túto výzvu neuposlúchol vyskočil na lavicu a krížom cez sediacich poslancov sa

rozbehol smerom k pódiu. Uvedené potvrdil samotný žalobca, ktorý v Zápisnici o prejednávaní priestupku zo dňa 30.08.2017 spísanej Okresným úradom Košice pod č. OU-KE-OVVS2-2017/014214, číslo priestupku: VVS - Pr/2017/331/ZAO uviedol: „Je síce pravdou, že mi táto osoba povedala, že mám zotrvať na mieste pre verejnosť, čo som považoval za nezákonné a konanie policajta začalo vzbudzovať veľké pohoršenie pred verejnosťou , lebo aj iným sa nezákonný postup policajta nepáčil“. Z obsahu ďalších vyjadrení žalobcu možno usúdiť, že motívom takéhoto jednania bol jeho nesúhlas s postupom príslušníkov mestskej polície pri preverovaní jeho statusu novinára, ktorý by ho oprávňoval k vstupu na vyhradené miesto v jednacej sále. Podľa názoru súdu však uvedené žalobcu zodpovednosti za uvedený priestupok nezbavuje a nie je ani žiadnym liberačným dôvodom, pretože príslušníci mestskej polície postupovali v zmysle svojich zákonných oprávnení týkajúcich sa ochrany verejného poriadku na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Košiciach. V konaní neboli zistené ani žiadne okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania žalobcu, preto správny súd dospel k záveru, že neuposlúchnutím výzvy mestského policajta pri výkone jeho právomoci boli žalobcom naplnené všetky formálne ako aj materiálne znaky priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch.

22. Ako nedôvodné hodnotí správny súd jednotlivé námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných dôvodoch, pretože podľa názoru súdu bol vo veci dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav, ktorý tvorí základ administratívneho rozhodnutia o uložení pokuty za spáchaný priestupok. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočne a v celom rozsahu zaoberal a v rozhodnutí aj vysporiadal s dôvodmi podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a tieto sa premietli do odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. Ako nedôvodnú hodnotí aj námietku, že rozhodnutie administratívneho orgánu neobsahuje dostatočnú špecifikáciu skutku, ktorý je mu kladený za vinu, pretože z rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného vyplýva, že uvedený skutok (tak, ako to vyplýva aj odôvodnenia tohto rozhodnutia) je dostatočne podrobne popísaný a je vymedzený tak miestom spáchania priestupku ako aj dostatočne presným časovým údajom a preto takto vymedzený skutok nemôže byť zamenený s iným. V konaní správneho orgánu podľa názoru súdu nevznikla ani pochybnosť o oprávnení príslušníka mestskej polície vykonať smerom k žalobcovi označenú výzvu, pretože aj keď žalobca v podanom odvolaní túto skutočnosť spochybňoval (tvrdením, že išlo údajne o nejakých pomätencov vo falošných uniformách), bolo preukázané, že K. Y. a Y. H. vykonávali v danom čase svoje služobné povinnosti, za účelom zabezpečenia poriadku v rokovacej miestnosti, kde sa neskôr uskutočnilo zasadnutie mestského zastupiteľstva. V rámci tejto činnosti ich výzva smerom k žalobcovi, aby v danej chvíli zostal v sektore určenom pre verejnosť (do okamihu, kým sa nepreverí, či je novinárom) bola aj podľa názoru súdu legitímna. Správny súd sa stotožňuje s právnym hodnotením žalovaného a to jednotlivých námietok uplatnených v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k namietaným procesným pochybeniam, že mestskí policajti nemôžu byť v správnom konaní v postavení svedkov, ako aj vo vzťahu k tomu, že žalobcovi nebolo umožnené sa riadne brániť proti tvrdeniam, ktoré sú mu kladené za vinu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že mestskí policajti boli v priebehu správneho konania pred výpoveďami riadne poučení a ako svedkovia vypovedali o skutočnostiach, ktorých sa zúčastnili a boli ich priamymi svedkami, pričom správny orgán ich výpovede dostatočne vyhodnotil a nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by ich výpovede nemali byť vierohodné, resp. by neodrážali skutočnosť. Obsah ich výpovedí zodpovedá aj obsahu kamerového záznamu daného incidentu, ktorý na priloženom CD nosiči je súčasťou administratívneho spisu. Žalobca aj podľa názoru súdu mal dostatok možností sa v správnom konaní brániť proti vznesenému obvineniu z priestupku, na jednotlivé úkony bol pred správnym orgánom riadne predvolaný a zúčastnil sa aj osobne na prejednaní priestupku dňa 30.08.2017, kde vypovedal.

23. Neobstojí ani námietka žalobcu o absencii úvahy týkajúcej sa zákonných kritérií výšky uloženej sankcie, pretože takáto úvaha vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý s odvolaním sa na ust. § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 priestupkového zákona prihliadal na spôsob spáchania priestupku, mieru zavinenia, na osobu páchateľa a na pohnútky, ktoré viedli žalobcu k spáchaniu priestupku a okolnosti jeho spáchania - žalobca porušil súhrn pravidiel správania, pričom objekt priestupku bol porušený neumožnením riadneho výkonu právomoci verejného činiteľa pri ochrane verejného poriadku. Zároveň správny orgán prihliadal aj na tú skutočnosť, že žalobca nebol doposiaľ za obdobný priestupok postihnutý a preto mu bola uložená sankcia vo výške 50 eur, ktorú správny orgán považoval za primeranú spáchanému skutku a spôsobilú k naplneniu jej účelu, ktorým je náprava páchateľa. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného tvorí ako celok jednotné administratívne rozhodnutie, preto z týchto záverov prvostupňového rozhodnutia možno vychádzať aj pri hodnotení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Podľa názoru správneho súdu v

postupe správnych orgánov neboli zistené ani žiadne také porušenia procesných predpisov, ktoré by mohli mať za následok žalobcom navrhované zrušenie rozhodnutia žalovaného.

24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a súd neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému nepatrí náhrada trov konania podľa , pretože neboli preukázané žiadne dôvodne vynaložené trovy konania žalovaného, ktoré by mohol od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.