Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sž/7/2010

Najvyšší súd -21 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: R. a T. S., zastúpeného: P. & P., spol. s r.o.,

proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, Bratislava, v konaní

o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. zo dňa

9. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

9. februára 2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 303,31 €

na účet právneho zástupcu navrhovateľa P. & P., spol. s r.o., v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Odvolaním zo dňa 17. marca 2010 navrhovateľ napadol rozhodnutie odporkyne

č. zo dňa 9. februára 2010, ktorým odporkyňa podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení

s o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona

č. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. ) uložila navrhovateľovi pokutu vo výške 500 €, za porušenie povinnosti

ustanovenej v (

účinného do 14. decembra 2009), ktorú navrhovateľ porušil tým, že dňa 9. septembra 2009

o cca 5.00 hod. v programe Z. odvysielal informácie o novom slovenskom filme J. – P., ktoré

naplnili definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 3 zákona č.

(definícia skrytej reklamy podľa účinného do

14. decembra 2009).

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku uviedol, že výrok rozhodnutia

predpokladá porušenie dvoch hmotnoprávnych ustanovení platných a účinných v rôznom čase

( a účinného

do 14. decembra 2009) jedným skutkom, čo je objektívne nemožné. Z výroku rozhodnutia

nie je zrejmé, podľa ktorého ustanovenia právneho predpisu sa rozhodlo, a z toho dôvodu

je rozhodnutie nepreskúmateľné. Rozhodnutie je nepreskúmateľné aj z dôvodu, že výrok

neobsahuje jednoznačné určenie skutku, ktorý má byť porušením zákonnej povinnosti

navrhovateľa. V čase uvedenom vo výroku rozhodnutia (cca 5.00 hod.) navrhovateľ vysielal

krátke správy, ktoré trvali do 5.03 hod, z čoho vyplýva, že v čase vymedzenom odporkyňou

neodzneli informácie o filme J. – P.. Ak by aj určením času o 5.00 hod. zo strany odporkyne išlo

len o ohraničenie začiatku páchania deliktu, takéto určenie skutku postráda akékoľvek označenie

tých informácií, ktoré počas trinástich hodín vysielania mali mať právom nedovolenú povahu

a účinky.

Navrhovateľ v odvolaní namieta, že odporkyňa nerozhodla podľa právnej úpravy platnej

a účinnej v čase spáchania deliktu, keďže vo výroku rozhodnutia konštatuje porušenie povinnosti,

ktorá bola zakotvená až s účinnosťou viac ako tri mesiace po údajnom spáchaní správneho

deliktu.

Podľa názoru navrhovateľa odporkyňa vec nesprávne právne posúdila. V odôvodnení

rozhodnutia neoznačuje žiadne výrazové prostriedky, ktorými mali byť informácie o filme J.

zámerne smerované k skrytej propagácii. Odvysielané informácie o filme nemohli mať skrytú

povahu oznámenia, nakoľko celý odvysielaný program bol venovaný historickej postave Juraja

J., ako aj rôznym filmovým spracovaniam jeho osudu v slovenskom kinematografickom umení.

Navrhovateľ tiež poukázal na to, že uvedeným vysielaním plnil svoju zákonnú povinnosť

v zmysle o Slovenskom rozhlase „...rozvíjať kultúrnu úroveň

poslucháčov, poskytovať priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám...“. Skutočnosť,

že navrhovateľ nevkladal propagačné odkazy na uvedený film do iných, nesúvisiacich

programov, ale mu v súlade so svojim zákonným poslaním poskytol priestor transparentným

spôsobom, vylučuje porušenie zákazu skrytej reklamy v posudzovanej relácii.

Na základe uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 9. februára 2010 a vec

jej vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

K podanému opravnému prostriedku sa podaním zo dňa 27. decembra 2010 vyjadrila

odporkyňa, pričom uviedla, že z výroku rozhodnutia (obsahujúceho porušenie dvoch ustanovení

) vyplýva, že konanie, za ktoré bol navrhovateľ sankcionovaný,

je správnym deliktom tak podľa znenia účinného do 14. decembra 2009,

ako aj jeho novelizovaného znenia účinného po tomto dátume. Zo znenia výroku jednoznačne

vyplýva, že odporkyňa rozhodla podľa a len poukazuje

na skutočnosť, aké označenie malo predmetné ustanovenie v čase spáchania deliktu.

Odporkyňa nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa o retroaktívnom použití právnej normy.

Zákonná definícia konania navrhovateľa existovala tak za účinnosti starej právnej normy (skrytá

reklama) a toto konanie je podľa účinnej právnej úpravy súčasťou širšieho inštitútu skrytej

mediálnej komerčnej komunikácie. Po vecnej stránke je definícia tohto konania stále rovnaká.

K namietanej absencii identifikácie skutku v skutkovej vete rozhodnutia odporkyňa

uviedla, že neposudzuje izolovane jednotlivé časti programu, ale program ako celok a iba

program ako celok svojím spracovaním a obsahom môže porušiť záujem chránený zákonom

č. Výroková časť rozhodnutia exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľ

dopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu. Čas uvedený

vo výroku rozhodnutia – cca 5.00 hod. – je len približný. Údajmi uvedenými vo výroku je presne

a jednoznačne identifikovaný program, v rámci ktorého boli odvysielané predmetné informácie.

Pokiaľ ide o právne posúdenie daného skutkového stavu, odporkyňa poukázala na bod 3

na strane 22-30 rozhodnutia, kde sa podrobne vysporiadala s kritériom propagačného,

resp. reklamného účelu odvysielaných informácií. Zároveň poukázala na to, že v prípade,

ak je program pripravovaný dramaturgicky dopredu, možno hovoriť o zámernosti, čo vyplýva

aj z judikatúry NS SR (napr. rozsudok č. ). Odporkyňa uviedla, že sankcia nebola

navrhovateľovi udelená za informovanie o filme J., ale za jeho propagovanie. Recipient mohol

byť uvedený do omylu z dôvodu, že v predmetnom programe nemohol očakávať informácie

propagačného charakteru. Navrhovateľ v programe nepriamo pozýval poslucháčov, aby si film

prišli pozrieť. Takéto konanie je za hranicou informovania a má celkom zjavne propagačný

charakter.

Vzhľadom na uvedené odporkyňa navrhla, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie

č. zo dňa 9. februára 2010 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2

písm. a/ v spojení s preskúmal napadnuté rozhodnutie

odporkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia v spojení

s ustanovením za použitia ustanovenia , a dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa a

v spojení s

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa ustanovení tretej

hlavy piatej časti ( ).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že predmetom

posúdenia je program Z., ktorý navrhovateľ odvysielal dňa 9. septembra 2009 (v trvaní od 5.00

hod do cca 18.00 hod.), pričom v tomto programe mali zaznieť informácie o novom slovenskom

filme J. – P., ktoré podľa odporkyne naplnili definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie

podľa (definícia skrytej reklamy podľa zákon

č. účinného do 14. decembra 2009).

Napadnutým rozhodnutím č. zo dňa 9. februára 2010 odporkyňa

navrhovateľovi uložila pokutu vo výške 500 € za porušenie povinnosti ustanovenej

v ( účinného

do 14. decembra 2009).

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v prejednávanom prípade je okrem iného spornou

otázka, podľa akého právneho predpisu mala odporkyňa o uložení sankcie rozhodnúť, teda

či bolo potrebné aplikovať účinný do 14. decembra 2009 (zákon účinný

v čase porušenia zákonnej povinnosti) alebo účinný od 15. decembra 2009

(zákon účinný v čase rozhodovania o porušení zákonnej povinnosti).

bol s účinnosťou od 15. decembra 2009 zmenený a doplnený

, pričom prechodné ustanovenia upravili len niektoré špecifické právne

inštitúty, ale neriešili aplikáciu ako celku.

Aj keď táto generálna úprava spôsobu aplikácie účinného

od 15. decembra 2009 v jeho prechodných ustanoveniach chýba, pravidlá postupu v takomto

prípade sú jednoznačne dané v právnej teórii, a tiež sú vymedzené aj platnými ústavnými

princípmi.

Vzhľadom na to, že všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení

právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom, určuje, že právne vzťahy, ktoré

vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti

neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého

vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak.

V danom prípade bola navrhovateľovi uložená sankcia formou peňažnej pokuty. Jedná

sa teda o formu správneho trestania, ktoré sa riadi zásadami platnými aj v trestnom práve.

V prejednávanej veci je preto nevyhnutné uplatniť zásadu ustanovenú v SR,

podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,

keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa mala o uložení sankcie rozhodnúť podľa zákona

platného a účinného v čase porušenia zákonnej povinnosti navrhovateľom, teda podľa zákona

č. účinného do 14. decembra 2009. Neskorší zákon mohla použiť, len ak by

to bolo pre navrhovateľa priaznivejšie. Takýto dôvod aplikovania neskoršej právnej normy však

z napadnutého rozhodnutia nevyplýva.

Najvyšší súd priznal úspech aj námietke navrhovateľa, že výrok napadnutého rozhodnutia

neobsahuje jednoznačné určenie skutku, ktorý má byť porušením zákonnej povinnosti

navrhovateľa.

Výrok rozhodnutia predstavuje záväznú, a teda najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo

sú v ňom určené práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny,

aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania.

Správne delikty, ako aj priestupky a trestné činy, sú premietnutím verejnoprávnej

zodpovednosti za protispoločenské konanie. Pri správnych deliktoch a priestupkoch ide o súčasť

tzv. správneho trestania, ktoré sa (ako už bolo spomenuté vyššie) riadi zásadami platnými

aj v trestnom práve. Osobitne nevyhnutné je dbať na konkretizáciu skutku v rozhodnutí. V tomto

smere je jednoznačná platná právna úprava pokiaľ ide o konanie o trestných činoch

a priestupkoch. Podľa musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin,

ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného

ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností

potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený i iným. Obdobne upravuje náležitosti výroku

rozhodnutia o priestupku aj o priestupkoch, podľa ktorého výrok

rozhodnutia musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu,

vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Neexistuje však takáto jednoznačná zákonná úprava

pokiaľ ide o výrok rozhodnutia o správnych deliktoch. V tomto prípade je treba aplikovať § 47

ods. 2 o správnom konaní (správny poriadok), podľa ktorého výrok

rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa

ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať špecifikáciu konania (deliktu)

v takej miere, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver

vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj zo zásad správneho trestania,

podľa ktorých v rozhodnutiach sankčného charakteru, ktorými sú i rozhodnutia o správnych

deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť konanie, za ktoré je subjekt postihnutý. Presné

pomenovanie protiprávneho konania sa uskutočňuje konkretizáciou údajov obsahujúcich popis

skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností,

ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Výrok rozhodnutia musí

jednoznačne vymedziť, akého protiprávneho konania sa páchateľ dopustil a v akom skutkovom

priebehu spáchaný delikt spočíva. Nepostačuje pritom, ak tieto náležitosti obsahuje len

odôvodnenie rozhodnutia, keďže len výroková časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv

a povinností účastníka konania.

Výrok rozhodnutia, v ktorom odporkyňa vymedzila skutok tak, že „Navrhovateľ dňa

9. septembra 2009 o cca 5.00 hod. v programe Z. odvysielal informácie o novom slovenskom

filme J. – P., ktoré naplnili definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 3

(definícia skrytej reklamy podľa

účinného do 14. decembra 2009)“, nespĺňa zákonné požiadavky na jeho presnosť a určitosť

s ohľadom na nedostatočné vymedzenie času a spôsobu spáchania správneho deliktu.

Posudzované vysielanie trvalo trinásť hodín a spôsob spáchania skutku sa odporkyňa pokúsila

konkretizovať len v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom,

ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa

primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisu správneho orgánu alebo z dôvodu,

že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví,

ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi

žaloby v týchto prípadoch súd nie je viazaný.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne najvyšší súd dospel k záveru,

že rozhodnutie č. RP 10/2010 zo dňa 9. februára 2010 bolo vydané na základe neúčinného

právneho predpisu, nakoľko vo výroku rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľovi ukladá

sankciu za porušenie povinnosti ustanovenej v , pričom toto

ustanovenie bolo účinné až od 15. decembra 2009, a teda nebolo účinné v čase porušenia

povinnosti. Vzhľadom na nedostatočne konkretizovaný výrok rozhodnutia ohľadne vymedzenia

skutku, za ktorý bola sankcia uložená, je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho

nezrozumiteľnosť.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

odporkyne zrušil podľa

Námietkou navrhovateľa týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia skutku sa bude

možné eventuálne zaoberať až v prípadnom novom súdnom prieskumnom konaní, potom

ako odporkyňa vo veci znovu rozhodne v intenciách tohto rozsudku a navrhovateľ by podal návrh

na preskúmanie takého rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho

zastúpenia.

V súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena

za dva úkony právnej služby (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. podanie odvolania proti

rozhodnutiu odporkyne), a to v sume 120,23 € za jeden úkon právnej služby (§ 11 ods. 3

v spojení s vyhlášky č. ) a režijný paušál vo výške 7,21 € za každý úkon

právnej služby ( vyhlášky č. ). Nakoľko právny zástupca navrhovateľa

je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú sa priznané trovy právneho zastúpenia o daň

z pridanej hodnoty ( vyhlášky č. ), čo predstavuje sumu 48,43 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. mája 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová