Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-81-2019.pdf
PDF · 136.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Remo & partners, s.r.o., Kostelní 537/9, 664 48 Moravany, Česká republika, IČO: 27 733 092, zastúpený A., proti žalovanému: CEVASERVIS a.s., Cementárska 15, 900 31 Stupava, IČO: 31 412 670, zastúpený SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, o zaplatenie 22.802,26 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.508,18 €, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.017,72 € od 16.09.2017 do 29.09.2017, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.894,53 € od 16.09.2017 do 27.10.2017, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.459,73 € od 16.09.2017 do 15.12.2017, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.426,25 € od 16.09.2017 do 19.02.2018 a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 274,02 € od 16.09.2017 do 30.04.2018, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,8 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením
odôvodnenie:
1. Dňa 22.11.2019 bola postúpená tunajšiemu súdu podľa § 14 ods. 3 zák.č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica v záhlaví označená sporová vec na prejednanie podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca sa domáhal voči žalovanému žalobou doručenou upomínaciemu súdu 31.07.2019 (s opravou podaniami doručenými dňa 19.09.2019 a 23.09.2019), aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť 22.802,26 € s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 16.8.2017 uzatvorená Zmluva o dielo č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zhotovenie projektovej dokumentácie pre účely developerského projektu „Novostavba komplexu bytových domov objekt „A“ a objekt „B“. V súlade s ustanovením bodu 6.1 zmluvy bola celková cena diela stanovená na sumu 3.870.000 Kč bez DPH (152.015,08 €, kurzový lístok ECB k 03.07.2019). V súlade s ustanovením bodu 7.2 zmluvy na cenu diela poskytne objednávateľ zhotoviteľovi finančnú zálohu na podklade faktúry, ktorá môže byť vystavená ihneď po uzatvorení zmluvy vo výške 30% z dohodnutej ceny diela. Podľa bodu 11.4 zmluvy v prípade omeškania objednávateľa o viac ako tridsať (30) dní s úhradou faktúry alebo iného peňažného záväzku má zhotoviteľ právo na jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 15% z ceny diela. Žalobca v súlade s bodom 7.2 zmluvy vystavil faktúru č. 20170001 na sumu 1.161.000 Kč s lehotou splatnosti 15.09.2017, ktorá bola žalovaným zaplatená viacerými platbami: suma 650.000 Kč uhradená 21.08.2017 bez omeškania, suma 255.031,30 Kč (10.017,72 €) uhradená 29.09.2017, suma 124.605 Kč
(4.894,53 €) uhradená 27.10.2017, suma 62.620 Kč (24.59,73 €) uhradená 15.12.2017, suma 61.767,50 Kč (2.426,25 €) uhradená 19.02.2018, suma 6.976,20 Kč (274,02 €) uhradená dňa 30.04.2018. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu podľa bodu 11.4 zmluvy vo výške 15% z ceny diela, čo činí sumu 580.500 Kč (22.802,26 €) a zákonný úrok z omeškania vo výške 8% ročne s úhradou faktúry č. 20170001 od 15.09.2017 do zaplatenia; t.j. zo sumy 10 017,72 € od 15.09.2017 do 29.09.2017, zo sumy 4.894,53 € od 15.09.2017 do 27.10.2017, zo sumy 2.459,73 € od 15.09.2017 do 15.12.2017, zo sumy 2.426,25 € od 15.09.2017 do 19.02.2018 a zo sumy 274,02 € od 15.09.2017 do 30.04.2018. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.
2. Upomínací súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 23Up/939/2019-0 zo dňa 24.09.2019, proti ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný nepoprel, že došlo k vzniku okolností, ktoré spôsobili, že faktúra č. XXXXXXXX bola uhradená po lehote splatnosti. Žalovaný v prvom rade akcentuje potrebu náležitého posúdenia obsahu pojmu „dielo“, podľa článku 3. bod 3.1 zmluvy, Z obsahu samotnej zmluvy je nepochybne zrejmé, že jej predmet - Dielo podľa definície článku 3. a nasl., ktoré ustanovenia zmluvy žalovaný v odpore cituje, pozostáva a bolo vykonávané po častiach, pričom odovzdanie každej konkrétnej časti bolo rozhodujúcim predpokladom pre pokračovanie v ďalšom vykonávaní projektu výstavby. Žalovaný potom zastáva názor, že výška zmluvnej pokuty, ktorá bola v zmluve dojednaná v rozsahu 15 % z celkovej ceny diela, je neprimeranou, a to predovšetkým s prihliadnutím na rozsah diela, obsah jednotlivých častí, z ktorých dielo pozostáva, ako aj následnú fakturáciu a spôsob platenia ceny diela, ktoré sú zmluvne viazané na ukončenie tej ktorej časti diela a následný moment jeho postupného odovzdávania. V intenciách znenia v odpore citovaných zmluvných ustanovení článku 8. je nepochybné, že strany zamýšľali v čase uzatvorenia zmluvy jej obsah, ako aj platbu za vykonanie diela prispôsobiť okamihu vykonania a odovzdania jednotlivých častí diela. Zálohová faktúra č. XXXXXXXX vystavená dňa 16.08.2017 a splatná dňa 15.09.2017 predstavovala finančnú zálohu na zahájenie prác, ergo časový moment jej vystavenia nebol v tomto prípade explicitne naviazaný na odovzdanie konkrétnej časti diela, ale na okamih uzatvorenia zmluvy, ktorej predmet bol napokon splnený iba čiastočne. Žalovaný poukazuje na vyjadrenia žalobcu, potvrdzujúce nezáujem strán sporu na pokračovaní pri realizácii prác spojených s dielom, keď došlo z jeho strany po vzájomnom dohovore strán k zaslaniu návrhu „Dohody o ukončení diela“, ktorý však žalovaný neakceptoval a dňa 09.11.2018 žalovaný vypracoval nový návrh, ktorý však nebol akceptovaný žalobcom. Prejavy vôle zmluvných strán nepochybne smerovali k ukončeniu zmluvy, nakoľko finálne práce k príprave projektovej dokumentácie pre územné konanie (spojenej so znením čl. 6. bod 6.1.2 a čl. 7 bod 7.3.1 zmluvy), ktorá bola rozhodujúcou okolnosťou pre možnosť pokračovania v projekte výstavby na základe ustanovenia čl. 3. bod 3.3.3 a čl. 4 bod 4.1 písm. b), neboli splnené z dôvodu absencie súhlasu Mesta Stupava s investičným zámerom, spôsobeným nekonaním žalobcu v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, čo má podstatný význam pre konanie. V nadväznosti na tieto skutočnosti žalovaný zastáva názor, že zmluvná pokuta 15 % z ceny diela je neprimerane vysokou, prihliadajúc nielen na jednoznačný prejav vôle oboch zmluvných strán nepokračovať v ďalšej realizácii diela, ale aj štádia, do ktorého realizácia projektu výstavby dospela. Naproti tomu z článku 11. bod 11.4 vyplýva, že v prípade omeškania zhotoviteľa s vykonaním akejkoľvek časti diela je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,02 % z ceny diela za každý deň omeškania, čo vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko formuluje predpoklady pre vznik neekvivalentných zmluvných protiplnení za obdobné porušenie zmluvných povinností, čo vybočuje z medzí slušností v podnikateľských vzťahoch a vyvoláva predpoklady pre vznik okolností, ktoré odporujú zásadám poctivého styku. Priznanie zmluvnej pokuty by sa v posudzovanom prípade priečilo zásadám poctivého obchodného styku v obchodnoprávnom vzťahu. Žalovaný poukazuje tiež na splnenie povinnosti z ustanovenia článku 11. bod 11.11 zmluvy, podľa ktorého žalobcovi uhradil náklady spojené s vykonaním diela v čiastočnom rozsahu 1.412.165,00 Kč z celkovej sumy 1.419.767,50 Kč (zostávajúca suma vo výške 7.602,50 Kč doposiaľ nebola zo strany žalobcu fakturovaná). V prípade, ak by sa konajúci súd nestotožnil s právnymi závermi žalovaného, žalovaný navrhuje primerané zníženie výšky zmluvnej pokuty so zreteľom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom hranicou takého zníženia je výška škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
3. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní podľa § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Podaním odporu sa v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. platobný rozkaz ex lege zrušuje, preto Okresný súd Malacky po postúpení veci o zrušení platobného rozkazu postup podľa § 267 ods. 3 CSP neaplikoval. K obsahu odporu žalobca uviedol, že žalovaný ako nesporné potvrdil, že faktúra č. XXXXXXXX bola uhradená s omeškaním, tak ako to je uvedené v žalobnom návrhu, slúžila ako
finančná záloha na zahájenie prác žalobcu, čiže nebola zmluvne naviazaná na splnenie konkrétnej povinnosti žalobcu, ale jej vystavenie vyplývalo zo samotného uzatvorenia Zmluvy o dielo, ergo išlo o zmluvnú povinnosť žalovaného takto vystavenú faktúru uhradiť riadne a včas. Argumentácia žalovaného je založená na faktickom uznaní dôvodnosti zmluvného nároku žalobcu, avšak apelujúca na moderačné právo súdu, subjektívne vnímajúc uplatnenú zmluvnú pokutu ako neprimerane vysokú, pričom podružne argumentuje tým, že dielo nebolo vykonané, zmluvné strany prejavili záujem zmluvu ukončiť, čo podľa žalobcu neobstojí. Ustanovenia o zmluvnej pokute boli navrhnuté žalovaným, zmluvná pokuta vo výške 15% z ceny diela nie je neprimeraná, či neobvyklá, štandardná pokuta v obchodných vzťahoch pri omeškaní je vo výške 0,05% denne, čo predstavuje 18,25 % ročne. Naviac žalovaný sám uviedol, že táto suma (záloha) bola rozhodujúca pre zahájenie prác žalobcu a plnenie si jeho termínových povinností. Rozsah vykonania diela ani snaha zmluvných strán ukončiť zmluvu dohodou podľa žalobcu nesúvisí s uplatneným nárokom, keďže táto fakticky zálohová suma slúžila na zahájenie prác žalobcu, čiže nebola zmluvne naviazaná na splnenie konkrétnej zmluvnej povinnosti žalobcu. Dielo nebolo in fine dokončené z dôvodu, že žalovaný stratil záujem (doslovne) o vykonanie diela. Išlo o vnútornú pohnútku žalovaného, ktorá nebola žalobcovi nikdy objektivizovaná.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 21.01.2020 neuviedol iné tvrdenia a nenavrhol ďalšie dokazovanie nad rámec obsahu podaného odporu.
5. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
6. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
7. Podľa článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby.
8. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.
9. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
10. Podľa čl. 12 bod 12.1. veta prvá zmluvy právne vzťahy zo zmluvy, vrátane vzťahov súvisiacich so zmluvou (jej uzavretie, platnosť, poskytnutie zabezpečení v súvislosti so zmluvou) sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky.
11. Nakoľko strany sporu majú miesta podnikania v rôznych štátoch, žalobca je právnická osoba so sídlom na území členského štátu EU (Česká republika) a žalovaný právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, rovnako na území členského štátu EU, ide o konanie s medzinárodným prvkom, súd primárne skúmal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. S poukazom na čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 má žalovaný sídlo na území Slovenskej republiky, miestom zmluvného plnenia je územie Slovenskej republiky, právomoc súdov SR je daná. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu (ktorá ale nebola namietaná) je daná sídlom žalovaného. Súd vec prejednal a rozhodol podľa procesných noriem zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom aplikoval slovenský právny poriadok, ktorý si strany určili voľbou práva v čl. 12 bod 12.1. zmluvy ako rozhodné právo.
12. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
13. Súd sa oboznámil s procesnými podaniami strán sporu, nariadil podľa § 177 ods. 1 CSP vo veci pojednávanie, vykonal stranami navrhované dokazovanie, pričom ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
14. Zo Zmluvy o dielo č. XXXXXXXX (č.l. 5 - 12 spisu) vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 16.08.2017 zmluvu, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela špecifikovaného v čl. 3 zmluvy pre projekt „Novostavba komplexu bytových domov objekt „A“ a objekt „B“ za dojednanú cenu diela 3.870.000 Kč bez DPH. Podľa čl. 6 bod 6.1 zmluvy objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi za vykonané dielo cenu diela, pričom bude platená po častiach po vzniku práva na zaplatenie tejto príslušnej časti ceny diela. Právo na konkrétnu časť ceny diela vzniká vykonaním tejto časti diela a po splnení podmienok podľa tejto zmluvy. Cena diela je 3.870.000 Kč bez DPH. Prílohou zmluvy boli Základné pokyny objednávateľa na Dielo (príloha č. 1), Kalkulácia ceny (príloha č. 2), predpokladaný harmonogram projektových prác (príloha č. 3).
15. Podľa čl. bod 3.1 predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela - projektovej dokumentácie pre Stavbu pre správne konanie podľa Stavebného zákona a podrobný projekt na stavebnú realizáciu Stavby (realizačná projektová dokumentácia). Podľa článku 3. bod 3.2.3 bude dielo použiteľné na získanie rozhodnutí potrebných pre výstavbu Stavby, najmä pre územné a stavebné, kolaudačné alebo iné konanie, najmä podľa Stavebného zákona. Podľa čl. 3. bod 3.3 dielo pozostáva najmä z nasledovných častí: 3.3.1. Návrh stavby - architektonická štúdia, 3.3.2. projektová dokumentácia pre Územné konanie, 3.3.3. Projektová dokumentácia pre Stavebné konanie, 3.3.4. podrobný projekt na stavebnú realizáciu Stavby (realizačná projektová dokumentácia), 3.3.5. zabezpečenie výkonu stavebného dozor počas výstavby Stavby v rozsahu čl. 4 bod 4.2 Zmluvy, 3.3.6. vypracovanie podkladov potrebných a nevyhnutných pre vydanie jednotlivých rozhodnutí a povolení orgánov verejnej správy, konzultácie, poskytovanie informácií a vysvetlení a súčinnosť v konaniach ...“
16. Podľa čl. 7 bod 7.2 zmluvy na cenu diela poskytne objednávateľ zhotoviteľovi finančnú zálohu na podklade faktúry, ktorá môže byť vystavená ihneď po uzatvorení tejto zmluvy, vo výške 30% z dohodnutej ceny diela.
17. Podľa čl. 11.bod 11.3 zmluvy v prípade omeškania objednávateľa s úhradou faktúry alebo iného peňažného záväzku má zhotoviteľ voči objednávateľovi právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,02% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
18. Podľa čl. 11 bod 11.4 zmluvy, v prípade omeškania objednávateľa o viac ako tridsať (30) dní s úhradou faktúry alebo iného peňažného záväzku má zhotoviteľ voči objednávateľovi právo na jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 15% z ceny diela.
19. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.08.2017 na sumu 1.161.000 Kč splatnou 15.09.2017 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému na základe Zmluvy o dielo č. XXXXXXXX zálohu na zaistenie realizácie prác na projekte Novostavba komplexu bytových domov objekt „A“ a objekt „B“, K. (č.l. 21 spisu).
20. Z písomnosti právneho zástupcu žalobcu Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, adresovanej žalovanému zo dňa 07.03.2019 vyplýva, že žalobca si voči žalovanému uplatnil podľa bodu 11.4. zmluvy o dielo nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 580.500 Kč a úroku z omeškania (č.l. 13-14 spisu).
21. Z návrhov Dohôd o ukončení diela datovaných dňa 26.10.2018 (č.l. 19, návrh žalobcu) a 09.11.2018 (č.l. 18, návrh žalovaného), vyplýva, že zmluvné strany prejavili vôľu predčasne ukončiť Zmluvu o dielo č. XXXXXXXX (vyplýva z oboch návrhov), k uzatvoreniu dohody neprišlo. Zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného, ako aj predloženej e-mailovej komunikácie (č.l. 23), vyplynulo, že strany zo zmluvy neplnia napriek tomu, že formálne nebola platnosť zmluvy ukončená.
22. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nesporoval, súd ustálil, že žalovaný zaplatil faktúru č. XXXXXXXX na sumu 1.161.000 Kč sumou 650.000 Kč (25.532,25 €) dňa 21.08.2017, sumou 255.031,30 Kč (10.017,72 €) dňa 29.09.2017, sumou 124.605 Kč (4.894,53 €) dňa 27.10.2017, sumou 62.620 Kč (2.459,73 €) dňa 15.12.2017, sumou 61.767,50 Kč (2.426,25 €) dňa 19.02.2018 a napokon sumou 6.976,20 Kč (274,02 €) dňa 30.04.2018.
23. Štatutárny zástupca žalovaného P. na pojednávaní vo veci uviedol, že nie je pravdou, že žalovaný nemal záujem v plnení zmluvy, súčasťou podkladov pre územné rozhodnutie je súhlasné stanovisko Mesta K., ktoré nebolo vydané, preto žalovaný nemohol pokračovať v plnení zmluvy. Nevedel uviesť, ktorá zo strán predložila návrh zmluvy.
24. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
25. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
26. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
27. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
28. Podľa § 365 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
29. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
30. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v okamihu vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
33. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.08.2017 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie projektovej dokumentácie „Novostavba komplexu bytových domov objekt „A“ a objekt „B“ v rozsahu dokumentácie pre územné a stavebné konanie, realizačnej projektovej dokumentácie a výkon autorského dozoru na stave, za dojednanú cenu diela 3.870.000 Kč bez DPH. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vystavil žalovanému dňa 16.08.2017 faktúru č. XXXXXXXX na zaplatenie zálohy na zaistenie realizácie prác na projekte, splatnej 15.09.2017. Ďalej súd z vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaný faktúru uhradil po častiach, a to sumou 650.000 Kč/25.532,25 € dňa 21.08.2017, sumou 255.031,30 Kč/10.017,72 € dňa 29.09.2017, sumou 124.605 Kč/4.894,53 € dňa 27.10.2017, sumou 62.620 Kč/2.459,73 € dňa 15.12.2017, sumou 61.767,50 Kč/2.426,25 € dňa 19.02.2018 a napokon sumou 6.976,20 Kč/274,02 € dňa 30.04.2018.
34. Žalobou uplatnený nárok teda pozostáva: 1/ z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, vo výške 580.000 Kč, prepočtom žalobcu kurzom ku dňu 03.07.2019 sumy 22.802,26 €, 2/ z nároku na zaplatenie úroku z omeškania so zaplatením faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.08.2017 na sumu 1.161.000 Kč splatnú 15.09.2017.
35. Zmluvná pokuta je upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. V Obchodnom zákonníku je úprava zmluvnej pokuty postavená na zodpovednostnom princípe. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Obč. z.), Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch úpravách vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá.
36. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody (Uznesenie NS SR sp. zn. 7MCdo/9/2012).
37. Zmluvné strany dojednali pre prípad omeškania objednávateľa s úhradou faktúry alebo iného peňažného záväzku dve zmluvné pokuty, a to zmluvnú pokutu v čl. 11 bod 11. 3, ako aj v bode 11.4., a to vo výške 0,02% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (čl. 11.bod 11.3) a tiež v prípade omeškania objednávateľa o viac ako tridsať (30) dní s úhradou faktúry alebo iného peňažného záväzku jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 15% z ceny diela (čl. 11. bod 11.4).
38. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zmluvnú pokutu dojednanú v čl. 11. bod 11.4, ktorý odôvodnil tým, že podľa 7.2 zmluvy vystavil žalovanému faktúru na zaplatenie zálohy na cenu diela vo výške 30% z dohodnutej celkovej ceny diela, ktorú žalovaný zaplatil v omeškaní viacerými platbami, posledná platba vo výške 6.976,20 Kč bola uhradená až dňa 30.04.2018 s oneskorením 7,5 mesiaca odo dňa splatnosti, z ktorého dôvodu mu vznikol nárok na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 15% dohodnutej ceny diela.
39. Po posúdení zmluvných dojednaní súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dojednaná medzi stranami zmluvy v predpísanej písomnej forme a z dojednania je zrejmé, pre prípad porušenia akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá: pre prípad omeškania objednávateľa s úhradou faktúry alebo iného peňažného záväzku. Súd nezistil v obsahu zmluvy existenciu žalovaným namietanú nevyváženosť zmluvných pokút (v čl. 11. body 11.1 a 11.6 pre zhotoviteľa a 11.3 a 11.4 pre objednávateľa), ani tvrdená nevyváženosť by neodôvodňovala záver o neplatnosti zmluvnej pokuty. Ani prípadné dojednanie sankcie v zmluve napr. len pre jednu zo zmluvných strán nie je neplatné pre rozpor s poctivým obchodným stykom, ak je výsledkom zmluvnej voľnosti a zmluvná strana nemá záujem na dojednaní zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností svojho zmluvného partnera.
40. Žalovaný ďalej namieta neprimeranosť výška zmluvnej pokuty a žiada súd o jej moderáciu. Súd po posúdení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že výška žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty je neprimeraná a moderačné právo využije.
41. Moderačné právo predstavuje vážny zásah do zmluvnej voľnosti strán, a preto by malo byť použité len výnimočne a v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí neprimerane vysoká tak, aby nezasiahol neprimerane do postavenie strán v neprospech veriteľa. Nevyváženosť a neprimeranosť zmluvnej pokuty je dôvodom využitia moderačného oprávnenia súdu v prípade, že v konkrétnej
posudzovanej veci v teste proporcionality je jej výška neprimeraná s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom zákon umožňuje znížiť zmluvnú pokutu až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Veriteľ má teda vždy právo na zmluvnú pokutu aspoň vo výške vzniknutej škody. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva by sa mal súd zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Súd by sa mal zamerať však nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej nehnuteľnosti, ale aj na iné skutočnosti (napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj na skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie a pod.) (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Obdo/39/2010). Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.
42. Pokiaľ ide o povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, je potrebné posúdiť, či je zmluvnou pokutou zabezpečená hlavná povinnosť zmluvnej strany, ktorá tvorí podstatnú náležitosť zmluvy, alebo ide o zabezpečenie nepodstatnej (fakultatívnej) povinnosti dohodnutej stranami v zmluve, a ktorej splnenie jednou zmluvnou stranou (dlžníkom) nie je nevyhnutné pre plnenie zmluvy druhou zmluvnou stranou (veriteľom). Ako vyplýva z konštrukcie zmluvy, vôľou zmluvných strán v čase uzatvorenia zmluvy bolo plnenie jej predmetu tak, že vyhotovenie a odovzdania diela bolo dojednané po častiach a tomu zodpovedala aj dohoda o zaplatení ceny za dielo, kedy bol vznik nároku na zaplatenie ceny za časť diela viazaný na vykonanie a odovzdanie jednotlivých častí diela. Odovzdanie časti zhotoviteľom a zaplatenie časti ceny za vyhotovenú a odovzdanú časť bolo predpokladom pre ďalšiu dohodnutú etapu vykonávania diela, nemožnosť pokračovať vo vykonávaní diela z dôvodu nezaplatenia faktúry by odôvodňovala potom podľa názoru súdu uplatnenie sankcií vo forme zmluvnej pokuty, a to aj z celkovej dohodnutej ceny diela, vzhľadom na možné dôsledky porušenia zmluvných povinností pre zhotoviteľa (nemožnosť financovať materiálne a personálne zdroje na vyhotovenie ďalšej etapy). V posudzovanej veci však zálohová faktúra predstavovala preddavok bez ohľadu na poskytnutie plnenia zhotoviteľom, vznik nároku je tu viazaný na okamih uzatvorenia zmluvy a čas plnenia záväzku objednávateľom ponechaný na vôli zhotoviteľa - veriteľa, teda žalobca mohol faktúru vystaviť kedykoľvek, preto je možné dospieť k záveru, že úhrada zálohovej faktúry nebola nevyhnutnou podmienkou pre plnenie zmluvy (začatie vykonávania diela) žalobcom.
43. Pokiaľ ide o prevenčnú funkciu zmluvnej pokuty čeliť porušeniu povinnosti, táto z dôvodu, že zabezpečená povinnosť bola napokon žalovaným splnená, táto funkcia zmluvnej pokuty bola vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Žalobca v konaní vznik konkrétnej škody a ani hrozbu jej vzniku netvrdil, a teda ani nepreukazoval. V súdenej veci preto rozhodujúcou sa javí uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom ako sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti, a je potrebné nahliadať na zmluvnú pokutu a jej výšku vzhľadom na stav, ktorý existoval v čase porušenia zabezpečenej povinnosti žalovaným (t.j. v čase vzniku omeškania žalovaného so zaplatením ceny diela) a tiež v čase uplatnenia zmluvnej pokuty žalobcom. Súd zároveň pri moderácii uplatnenej zmluvnej pokuty v súdenej veci zohľadnil ďalšie okolnosti veci, a to že zmluvné strany prejavili fakticky vôľu predčasne ukončiť zmluvu o dielo, obe strany predložili druhej zmluvnej strane návrh dohody o ukončení zmluvy, ku ktorého uzatvoreniu síce neprišlo, avšak súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že k faktickému ukončeniu zmluvy prišlo z dôvodu tvrdeného nezáujmu žalovaného o ďalšie plnenie zmluvy, napokon ako prvý vypracoval a doručil návrh dohody o ukončení zmluvy žalobca žalovanému. Zo skutkových okolností naopak vyplýva, že predmet splnený iba čiastočne s ohľadom na nezáujem oboch strán pokračovať v plnení zmluvy z dôvodu absencie súhlasu Mesta Stupava s investičným zámerom.
44. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné ďalšie skutočnosti rozhodné pre posúdenie primeranosti výšky uplatnenej zmluvnej pokuty:
- celková cena diela bola dohodnutá vo výške 3.870.000 Kč (152.015,08 €);
- cena skutočne vyhotoveného diela 1.419.767,50 Kč (55.769,01 €);
- cena fakturovaná žalobcom 1.412.165 Kč (55.470,38 €);
- záloha 30 % 1.161.000 Kč (45.604,50 €);
- zaplatená časť zálohy v lehote splatnosti 650.000 Kč (25.532,25 €);
- zostatok v omeškaní potom predstavuje 511.000 Kč (20.072,25 €);
- zostatok v omeškaní pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu (omeškanie o viac ako 30 dní, t.j. časť zálohy neuhradená do 16.10.2017) sumu 255.968,70 Kč (10.054,53 €);
- uplatnená zmluvná pokuta predstavuje sumu vo výške 580.000 Kč (22.802,26 €).
45. V súdenej veci bola zmluvná pokuta síce dojednaná na zabezpečenie zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť faktúru alebo iný peňažný záväzok v lehote splatnosti, avšak výška zmluvnej pokuty 22.802,26 € uplatnenej z dôvodu omeškania so zaplatením sumy 10.054,55 € je neprimeraná, nezodpovedá žiadnej z funkcií zmluvnej pokuty, tak ako súd dôvodí vyššie. Priznanie zmluvnej pokuty podstatne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobcu a vo vzťahu k povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty je vo výlučnej právomoci zmluvných strán a predmetom moderácie môže byť len výška zmluvnej pokuty ako konkrétna suma. Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou (Uznesenie NS SR spis. zn. 3Obdo/11/2019). Žalobca odôvodňuje primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty len argumentáciou, že zmluvná pokuta vo výške 15 % z ceny diela nie je neprimeraná či neobvyklá, pretože štandardná pokuta v obchodných vzťahoch pri omeškaní je vo výške 0,05% denne, čo predstavuje 18,25 % ročne. Uvedené by ale mohol súd zohľadniť v prípade, že by žalobca uplatnil zmluvnú pokutu formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku, teda konečná výška by bola závislá na žalovanom a okamihu, kedy zmluvnú povinnosť splní. V prípade, že by žalobca uplatnil zmluvnú pokutu dojednanú v čl. 11 bod 11.3. v sadzbe 0,02 % denne, t. j. 7,3% ročne, patril by mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za dobu omeškania celom sumou 190,53 €. Žalobca ale uplatnil zmluvnú pokutu dojednanú pevnou sumou, kde jej výška nie je závislá od trvania porušenia povinnosti žalovaným, a o to podstatnejšie s ohľadom na spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami je, aby táto výška zodpovedala významu a hodnote povinnosti, ktorej porušenie je dôvodom pre jej uplatnenie.
46. V prípade prihliadnutia na to, že by žalobca v rámci svojho podnikania nemohol disponovať so sumou 10.054,53 € a výšku obvyklej úrokovej sadzby z krátkodobých úverov do 1 roka poskytovaných podnikateľom bankami v čase vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa čl. 11 bod 11.4 zmluvy tak ako sú verejne známe a dostupné na stránke NBS (31 deň t.j. 16.10.2017) v sadzbe 2,2 % ročne by v prípade, ak by bol žalobca nútený situáciu riešiť uzavretím zmluvy o úvere na obdobie omeškania pre nárok podľa č. 11.4 od 16.10.2017 do 30.04.2018, bol by povinný banke zaplatiť titulom úrokov sumu približne 118,78 €, ktorá suma by predstavovala prípadnú škodu v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného.
47. Nie je podľa názoru súdu primerané a súladné so zásadou poctivého obchodného styku v obchodno-záväzkových vzťahoch požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty z celkovej dojednanej ceny diela za skutkového stavu, že toto dielo nebude realizované bez zavinenia žalovaného v celom rozsahu. Vzhľadom na okolnosti uplatnenia zmluvnej pokuty sa javí, že žalobca má záujem refundovať ekonomické straty vyplývajúce zo skutočnosti, že nepríde k naplneniu zmluvy a jeho podnikateľského zámeru. Zmluvná pokuta vo svojej podstate plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, ktorá však vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného, nie z iných s týmto porušením nesúvisiacich dôvodov.
48. Pokiaľ teda má zmluvná pokuta zjavne plniť v súdenej veci predovšetkým funkciu sankčnú (ako je odôvodnené vyššie), súd sa javí ako primerané znížiť jej výšku až do sumy vyčíslenej v dohodnutej výške zo sumy, ktorej nezaplatenie riadne a včas a zároveň v omeškaní viac ako 30 dní je dôvodom jej uplatnenia, t.j vo výške 15% z omeškanej sumy 10.054,53 €. S prihliadnutím na uvedené znížil žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu na sumu 1.508,18 €, ktorú považoval za primeranú a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané ani tvrdené, že žalobcovi neuhradením časti zálohovej platby vo výške 10.054,55 € v lehote viac ako 30 dní odo dňa splatnosti vznikla škoda. V súdenej veci súd nedospel k záveru, že by využitie moderačného oprávnenia akýmkoľvek spôsobom zvýhodňovalo žalovaného ako dlžníka, a to s poukazom na charakter záväzku, pre ktorého nesplnenie žalobca uplatnil zmluvnú pokutu, výšku omeškania sumy a dobu omeškania vzhľadom k čiastočným úhradám realizovaným do úplného zaplatenia pohľadávky, ktoré omeškanie nemohlo mať pre žalobcu výrazne nepriaznivé ekonomické dôsledky.
49. Uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania s úhradou faktúry č. XXXXXXXX na sumu 1.161.000 Kč súd čiastočne nevyhovel. Žalobca zálohovú faktúru vystavil dňa 16.08.2017 so splatnosťou 15.09.2017. Platobné podmienky si strany upravili v zmluve tak, že zhotoviteľ uplatní cenu za dielo vystavením faktúry a objednávateľ sa zaväzuje takto uplatnenú cenu zaplatiť a to do 30 dní od doručenia faktúry objednávateľovi (čl. 7 bod 7.1). Vzhľadom k tomu, že splatnosť faktúry 30 dní určil žalobca vo faktúre dňa 15.09.2017, avšak žalovaný splatnosť zálohy nesporoval, súd ďalej neskúmal okamih doručenia faktúry žalovanému ani deň uplynutia lehoty 30 dní vychádzajúc z § 151 CSP, v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
50. Súd ďalej považoval za nesporné, že žalovaný túto faktúru uhradil po častiach, t.j. sumu 650.000 Kč (25.532,25 €) uhradil 21.08.2017, sumu 255.031,30 Kč (10.017,72 €) 29.09.2017, sumu 124.605 Kč (4.894,53 €) 27.10.2017, sumu 62.620 Kč (24.59,73 €) 15.12.2017, sumu 61.767,50 Kč (2.426,25 €) 19.02.2018 a sumu 6.976,20 Kč (274,02 €) dňa 30.04.2018. Žalobca nárok uplatnil z jednotlivých čiastočných úhrad od omeškania do zaplatenia danej čiastočnej úhrady (teda nie vždy zo sumy neuhradeného zostatku od nasledujúceho dňa po čiastočnej úhrade), avšak nie je možné sa stotožniť so žalobcom v posúdení okamihu vzniku omeškania žalovaného s úhradou, ktorý svoj nárok uplatnil odo dňa splatnosti zálohy 15.09.2017. Pokiaľ je peňažná pohľadávka veriteľa splatná v určitý čas, dlžník sa dostáva do omeškania až márnym uplynutím lehoty na plnenie určenej veriteľom ako splatnosť peňažného záväzku, teda až dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, preto žalobcovi nároky z omeškania za deň, ktorý je veriteľom určený ešte ako čas plnenia nepatria (15.09.2017). Z uvedených dôvodov preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, a to zo sumy 10.017,72 € počnúc 16.09.2017 do úhrady dňa 29.09.2017, zo sumy 4.894,53 € počnúc 16.09.2017 do 27.10.2017, zo sumy 2.459,73 € od 16.09.2017 do 15.12.2017, zo sumy 2.426,25 € od 16.09.2017 do 19.02.2018 a zo sumy 274,02 € od 16.09.2017 do 30.04.2018; vo zvyšku (úrok z omeškania od 15.09.2017 do 16.09.2017) nárok žalobcu zamietol. Výšku úroku z omeškania s plnením peňažného dlhu súd priznal s poukazom na § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z. vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. deň nasledujúci po splatnosti faktúry.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 22.802,26 € s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.508,18 € s príslušenstvom, t.j. 6,6 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 21.294,08 € s príslušenstvom, t.j. 93,4 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalovanému tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 86,8 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).