Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Remo & partners, s.r.o., Kostelní 537/9, 664 48 Moravany, Česká republika, IČO: 27 733 092, práv. zast. JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 44, 821 08 Bratislava-Ružinov, proti žalovanému CEVASERVIS a.s., Cementárska 15, 900 31 Stupava, IČO: 31 412 670, práv. zast. SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, o zaplatenie 22.802,26 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. -118 zo dňa 16.7.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. -118 zo dňa 16.7.2020 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.508,18 EUR, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10.017,72 EUR od 16.9.2017 do 29.9.2017, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.894,53 EUR od 16.9.2017 do 27.10.2017, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.459,73 EUR od 16.9.2017 do 15.12.2017, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.426,25 EUR od 16.9.2017 do 19.2.2018 a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 274,02 EUR od 16.9.2017 do 30.4.2018, vo zvyšku súd žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,8%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou postúpenou súdu dňa 21.11.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 22.802,26 EUR s prísl. titulom zmluvnej pokuty. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.8.2017 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie projektovej dokumentácie „Novostavba komplexu bytových domov objekt „A“ a objekt „B“ v rozsahu dokumentácie pre územné a stavebné konanie, realizačnej projektovej dokumentácie a výkon autorského dozoru na stavbe, za dojednanú cenu diela 3.870.000 Kč bez DPH (152 015,08 EUR). Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v súlade s bodom 7.2 zmluvy vystavil žalovanému dňa 16.8.2017 faktúru č. 20170001 na sumu 1.161.000 Kč na zaplatenie zálohy na zaistenie realizácie prác na projekte s lehotou splatnosti 15.9.2017. Ďalej súd z vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaný faktúru uhradil po častiach, a to sumou 650.000 Kč /25.532,25 EUR dňa 21.8.2017, sumou 255.031,30 Kč/ 10.017,72 EUR dňa 29.9.2017, sumou 124.605 Kč /4.894,53 EUR dňa 27.10.2017, sumou 62.620 Kč/ 2.459,73 EUR dňa 15.12.2017, sumou 61.767,50 Kč/ 2.426,25 EUR dňa 19.02.2018 a napokon sumou 6.976,20 Kč /274,02 EUR dňa 30.4.2018. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu podľa bodu 11.4 zmluvy vo výške 15% z ceny diela, čo predstavuje

sumu 580.500 Kč/ 22.802,26 EUR/ a zákonný úrok z omeškania so zaplatením faktúry č. 20170001 zo dňa 16.8.2017 na sumu 1.161.000 Kč splatnú 15.9.2017.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zmluvnú pokutu dojednanú v čl. 11. bod 11.4, ktorý odôvodnil tým, že podľa 7.2 zmluvy vystavil žalovanému faktúru na zaplatenie zálohy na cenu diela vo výške 30% z dohodnutej celkovej ceny diela, ktorú žalovaný zaplatil v omeškaní viacerými platbami, posledná platba vo výške 6.976,20 Kč bola uhradená až dňa 30.4.2018 s oneskorením 7,5 mesiaca odo dňa splatnosti, z ktorého dôvodu mu vznikol nárok na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 15% dohodnutej ceny diela. Po posúdení zmluvných dojednaní súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dojednaná medzi stranami zmluvy v predpísanej písomnej forme a z dojednania bolo zrejmé, pre prípad porušenia akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá, pre prípad omeškania objednávateľa s úhradou faktúry alebo iného peňažného záväzku. Súd prvej inštancie nezistil v obsahu zmluvy existenciu žalovaným namietanú nevyváženosť zmluvných pokút (v čl. 11. body 11.1 a 11.6 pre zhotoviteľa a 11.3 a 11.4 pre objednávateľa), ani tvrdená nevyváženosť by neodôvodňovala záver o neplatnosti zmluvnej pokuty. Ani prípadné dojednanie sankcie v zmluve, napr. len pre jednu zo zmluvných strán nie je neplatné pre rozpor s poctivým obchodným stykom, ak je výsledkom zmluvnej voľnosti a zmluvná strana nemá záujem na dojednaní zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností svojho zmluvného partnera.

4. Žalovaný ďalej namietal neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty a žiadal súd o jej moderáciu. Súd po posúdení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že výška žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty je neprimeraná a moderačné právo využije. Pokiaľ išlo o povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, bolo potrebné posúdiť, či je zmluvnou pokutou zabezpečená hlavná povinnosť zmluvnej strany, ktorá tvorí podstatnú náležitosť zmluvy, alebo ide o zabezpečenie nepodstatnej povinnosti dohodnutej stranami v zmluve, a ktorej splnenie jednou zmluvnou stranou (dlžníkom) nie je nevyhnutné pre plnenie zmluvy druhou zmluvnou stranou (veriteľom). Vôľou zmluvných strán v čase uzatvorenia zmluvy bolo plnenie jej predmetu tak, že vyhotovenie a odovzdanie diela bolo dojednané po častiach a tomu zodpovedala ja dohoda o zaplatení ceny za dielo, kedy bol vznik nároku na zaplatenie ceny za časť diela viazaný na vykonanie a odovzdanie jednotlivých častí diela, čo bolo predpokladom pre ďalšiu dohodnutú etapu vykonávania diela. Nemožnosť pokračovať vo vykonávaní diela z dôvodu nezaplatenia faktúry by odôvodňovalo potom podľa názoru súdu prvej inštancie uplatnenie sankcii vo forme zmluvnej pokuty , a to aj z celkovej dohodnutej ceny diela . V posudzovanej veci však zálohová faktúra predstavovala preddavok bez ohľadu na poskytnutie plnenia zhotoviteľom, vznik nároku je tu viazaný na okamih uzatvorenia zmluvy a čas plnenia záväzku objednávateľom ponechaný na vôli zhotoviteľa - veriteľa, teda žalobca mohol faktúru vystaviť kedykoľvek, preto bolo možné dospieť k záveru, že úhrada zálohovej faktúry nebola nevyhnutnou podmienkou pre plnenie zmluvy (začatie vykonávania diela) žalobcom. Súd zároveň pri moderácii uplatnenej zmluvnej pokuty v súdenej veci zohľadnil ďalšie okolnosti veci, a to že zmluvné strany prejavili fakticky vôľu predčasne ukončiť zmluvu o dielo, obe strany predložili druhej zmluvnej strane návrh dohody o ukončení zmluvy, ku ktorého uzatvoreniu síce neprišlo, avšak súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že k faktickému ukončeniu zmluvy prišlo z dôvodu tvrdeného nezáujmu žalovaného o ďalšie plnenie zmluvy, napokon ako prvý vypracoval a doručil návrh dohody o ukončení zmluvy žalobca žalovanému. Zo skutkových okolností naopak vyplývalo, že predmet bol splnený iba čiastočne s ohľadom na nezáujem oboch strán pokračovať v plnení zmluvy z dôvodu absencie súhlasu Mesta Stupava s investičným zámerom. V súdenej veci bola zmluvná pokuta síce dojednaná na zabezpečenie zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť faktúru alebo iný peňažný záväzok v lehote splatnosti, avšak výška zmluvnej pokuty 22.802,26 EUR uplatnenej z dôvodu omeškania so zaplatením sumy 10.054,55 EUR je neprimeraná, nezodpovedá žiadnej z funkcií zmluvnej pokuty, tak ako súd dôvodí vyššie. Priznanie zmluvnej pokuty podstatne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, čo by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobcu a vo vzťahu k povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty je vo výlučnej právomoci zmluvných strán a predmetom moderácie môže byť len výška zmluvnej pokuty ako konkrétna suma. Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty bolo namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa ustanovenia bola rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou (Uznesenie NS SR spis. zn. ). Žalobca odôvodňuje primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty len

argumentáciou, že zmluvná pokuta vo výške 15 % z ceny diela nie je neprimeraná či neobvyklá, pretože štandardná pokuta v obchodných vzťahoch pri omeškaní je vo výške 0,05% denne, čo predstavuje 18,25 % ročne. Uvedené by ale mohol súd zohľadniť v prípade, že by žalobca uplatnil zmluvnú pokutu formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku, teda konečná výška by bola závislá na žalovanom a okamihu, kedy zmluvnú povinnosť splní. V prípade, že by žalobca uplatnil zmluvnú pokutu dojednanú v čl. 11 bod 11.3. v sadzbe 0,02 % denne, t. j. 7,3% ročne, patril by mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za dobu omeškania celom sumou 190,53 EUR. Žalobca ale uplatnil zmluvnú pokutu dojednanú pevnou sumou, kde jej výška nie je závislá od trvania porušenia povinnosti žalovaným, a o to podstatnejšie s ohľadom na spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami je, aby táto výška zodpovedala významu a hodnote povinnosti, ktorej porušenie je dôvodom pre jej uplatnenie.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade prihliadnutia na to, že by žalobca v rámci svojho podnikania nemohol disponovať so sumou 10.054,53 EUR a výšku obvyklej úrokovej sadzby z krátkodobých úverov do 1 roka poskytovaných podnikateľom bankami v čase vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa čl. 11 bod 11.4 zmluvy tak ako sú verejne známe a dostupné na stránke NBS (31 deň t.j. 16.10.2017) v sadzbe 2,2 % ročne by v prípade, ak by bol žalobca nútený situáciu riešiť uzavretím zmluvy o úvere na obdobie omeškania pre nárok podľa č. 11.4 od 16.10.2017 do 30.4.2018, bol by povinný banke zaplatiť titulom úrokov sumu približne 118,78 EUR, ktorá suma by predstavovala prípadnú škodu v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného. Nebolo podľa názoru súdu primerané a súladné so zásadou poctivého obchodného styku v obchodno-záväzkových vzťahoch požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty z celkovej dojednanej ceny diela za skutkového stavu, že toto dielo nebude realizované bez zavinenia žalovaného v celom rozsahu. Vzhľadom na okolnosti uplatnenia zmluvnej pokuty sa javilo, že žalobca má záujem refundovať ekonomické straty vyplývajúce zo skutočnosti, že nepríde k naplneniu zmluvy a jeho podnikateľského zámeru. Pokiaľ teda má zmluvná pokuta zjavne plniť v súdenej veci predovšetkým funkciu sankčnú, súd sa javilo ako primerané znížiť jej výšku až do sumy vyčíslenej v dohodnutej výške zo sumy, ktorej nezaplatenie riadne a včas a zároveň v omeškaní viac ako 30 dní je dôvodom jej uplatnenia, t.j vo výške 15% z omeškanej sumy 10.054,53 EUR /časť zálohy neuhradená do 16.10.2017/. S prihliadnutím na uvedené znížil žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu na sumu 1.508,18 EUR, ktorú považoval za primeranú a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané ani tvrdené, že žalobcovi neuhradením časti zálohovej platby vo výške 10.054,55 EUR v lehote viac ako 30 dní odo dňa splatnosti vznikla škoda. V súdenej veci súd nedospel k záveru, že by využitie moderačného oprávnenia akýmkoľvek spôsobom zvýhodňovalo žalovaného ako dlžníka, a to s poukazom na charakter záväzku, pre ktorého nesplnenie žalobca uplatnil zmluvnú pokutu, výšku omeškania sumy a dobu omeškania vzhľadom k čiastočným úhradám realizovaným do úplného zaplatenia pohľadávky, ktoré omeškanie nemohlo mať pre žalobcu výrazne nepriaznivé ekonomické dôsledky.

6. Uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania s úhradou faktúry č. 20170001 na sumu 1.161.000 Kč súd prvej inštancie čiastočne nevyhovel. Žalobca zálohovú faktúru vystavil dňa 16.8.2017 so splatnosťou 15.9.2017. Platobné podmienky si strany upravili v zmluve tak, že zhotoviteľ uplatní cenu za dielo vystavením faktúry a objednávateľ sa zaväzuje takto uplatnenú cenu zaplatiť, a to do 30 dní od doručenia faktúry objednávateľovi (čl. 7 bod 7.1). Vzhľadom k tomu, že splatnosť faktúry 30 dní určil žalobca vo faktúre dňa 15.9.2017, avšak žalovaný splatnosť zálohy nesporoval, súd ďalej neskúmal okamih doručenia faktúry žalovanému ani deň uplynutia lehoty 30 dní, v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Súd ďalej považoval za nesporné, že žalovaný túto faktúru uhradil po častiach, t.j. sumu 650.000 Kč (25.532,25 EUR) uhradil 21.8.2017, sumu 255.031,30 Kč (10.017,72 EUR) 29.9.2017, sumu 124.605 Kč (4.894,53 EUR) 27.10.2017, sumu 62.620 Kč (24.59,73 EUR) 15.12.2017, sumu 61.767,50 Kč (2.426,25 EUR) 19.2.2018 a sumu 6.976,20 Kč (274,02 EUR) dňa 30.4.2018. Žalobca nárok uplatnil z jednotlivých čiastočných úhrad od omeškania do zaplatenia danej čiastočnej úhrady (teda nie vždy zo sumy neuhradeného zostatku od nasledujúceho dňa po čiastočnej úhrade), avšak nebolo možné sa stotožniť so žalobcom v posúdení okamihu vzniku omeškania žalovaného s úhradou, ktorý svoj nárok uplatnil odo dňa splatnosti zálohy 15.9.2017. Pokiaľ je peňažná pohľadávka veriteľa splatná v určitý čas, dlžník sa dostáva do omeškania až márnym uplynutím lehoty na plnenie určenej veriteľom ako splatnosť peňažného záväzku, teda až dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, preto žalobcovi nároky z omeškania za deň, ktorý je veriteľom určený ešte ako čas plnenia nepatria (15.9.2017). Z uvedených dôvodov preto konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, a to zo sumy 10.017,72 EUR počnúc 16.9.2017 do úhrady dňa 29.9.2017, zo sumy 4.894,53

EUR počnúc 16.9.2017 do 27.10.2017, zo sumy 2.459,73 EUR od 16.9.2017 do 15.12.2017, zo sumy 2.426,25 EUR od 16.9.2017 do 19.2.2018 a zo sumy 274,02 EUR od 16.9.2017 do 30.4.2018; vo zvyšku (úrok z omeškania od 15.9.2017 do 16.9.2017) nárok žalobcu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 22.802, EUR s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.508,18 EUR s príslušenstvom, t.j. 6,6 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 21.294,08 EUR s príslušenstvom, t.j. 93,4 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalovanému tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 86,8 %.

7. Proti II. výroku /ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol/ a výroku III. /trovy konania/ podal včas odvolanie žalobca a uviedol, že je hrubá disproporcia medzi procesnou obranou žalovaného a samotným rozhodnutím. Žalobca na pojednávaní namietal, že žalovaný je povinný uniesť svoje dôkazné bremeno ohľadne prípadnej neprimeranosti zmluvnej pokuty. Celá argumentácia však spočívala v tvrdení, že ide o 50 % z hodnoty vykonaného diela, čo malo byť podľa žalovaného neprimerané. Žalobca má za to, že žalovaný neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu, rozsudok nie je výsledkom jeho obrany, ale ide o svojvoľné, doslova vlastné rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že obrana žalovaného bola postavená len na subjektívnom tvrdení (50% z prvej faktúry a dielo sa nedokončilo), ale z pohľadu žalobcu nezákonne a porušujúc zásady nestrannosti vytvoril vlastnú konštrukciu zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere ide podľa žalobcu o hrubý zásah do kontradiktórností konania v neprospech žalobcu. Obrana žalovaného bola tak neurčitá, že súd sa s takouto obranou nemal vôbec zaoberať. Žalobca uviedol, že mal so žalovaným systém dohodnutého „zálohového“ financovania, čo je právne významné aj pre posúdenie tej skutočnosti, prečo bola zmluvná pokuta dohodnutá z celej ceny diela, keďže zabezpečovala nevyhnutné splnenie povinnosti platby na strane žalovaného, aby dielo mohlo byť zhotovené. Žalobca tvrdí, že dielo sa hradilo preddavkovo, čo vyplýva z obsahu zmluvy, keďže takto si to dohodli zmluvné strany, logicky, aby bremeno financovania nepadlo na žalobcu (žalobca nebol povinný ani financovať žalovaného, ani to nemal v úmysle). Ergo zmluvná pokuta z celkovej ceny diela je dôvodná, dáva logiku a zmysel. Súd však tento názor zrejme v dôsledku nesprávnej interpretácie financovania nezreflektoval v rozsudku. Súd tiež v rozpore s písomnými dôkazmi mal za to, že k pokračovaniu diela nedošlo z dôvodu absencie súhlasu Mesta Stupava (viď výpoveď žalovaného). Vyššie uvedené popreté tvrdenie žalovaného nespadá ani do kategórie dôkazu, ani do kategórie procesnej obrany, naviac je v rozpore s písomnými dokladmi. Z písomných dokladov jednoznačne vyplýva, že v diele sa nepokračovalo z dôvodu absencie pokynu (ergo subjektívne rozhodnutie) žalovaného. Naviac zmluvná pokuta uplatnená v tomto konaní, nemá nič spoločné s tým, že či a prečo nebolo dielo dokončené, ale je viazaná na to, prečo bol žalovaný 7,5 mesiaca v omeškaní s platením. V neposlednom rade žalobca už v žalobe uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným prebehli viaceré rokovania, z ktorých zo strany žalovaného vzišlo viacero návrhov na zaplatenie, a to najprv suma 12.000,- EUR, potom 20.000,- EUR, 15.000,- EUR a na koniec pred podaním žaloby išlo o sumu 17.500,- EUR, na pojednávaní už len 5.000,- EUR, ide o nesporné a právne významné skutočnosti, ktoré súd vôbec nehodnotil, napriek tomu, že predstavujú jasné a reálne postoje strán k výške zmluvnej pokuty. Uvedené je právne významné z toho hľadiska, že súd zasahuje do zmluvnej voľnosti, ktorú podriaďuje len svojim subjektívnym kritériám a vôbec nezohľadňuje postoje samotných účastníkov zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmenil /alternatívne zrušil/ a žalobe vyhovel, a súčasne zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa nestotožňuje so závermi žalobcu a zastáva názor, že súd postupoval v súlade so zákonom pri využití moderačného práva. Žalovaný poukazuje na to, že zmluvná pokuta vo výške žalovanej sumy je neekvivalentná vo vzťahu k omeškaniu so zaplatením sumy 10.054,55 EUR, nakoľko jej zaplatenie na strane žalovaného by viedlo k neprimeranému finančnému prospechu na strane žalobcu, a teda by viedlo aj k získaniu neoprávnenej výhody, ktorá zjavne nemá oporu v podmienkach poctivého obchodného styku ani v záväzkových vzťahoch medzi podnikateľskými subjektmi. Žalobca v ďalšom namieta, že úhrada zálohovej faktúry predstavovala nutnú finančnú zálohu na zahájenie prác. S týmto tvrdením žalovaný nesúhlasí, pričom sa v rámci svojej argumentácie opiera o tú skutočnosť, že strany sporu sa síce v zmluve dohodli na zaplatení uvedenej finančnej zálohy, avšak predmetná zálohová faktúra v danom prípade predstavovala preddavok, ktorý nebol závislý od poskytnutia plnenia žalobcom ako zhotoviteľom. Vznik nároku na vystavenie zálohovej faktúry bol viazaný na okamih uzatvorenia zmluvy a čas plnenia záväzku ponechaný na vôli žalobcu. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je tak namieste konštatovať, že úhrada zálohovej faktúry nepredstavovala

obligatórnu podmienku pre počiatočný moment vykonávania diela. Žalovaný nerozporuje, že žalobcovi nezaslal písomný pokyn k zahájeniu prác na ďalšej etape, uvedená skutočnosť však bola spôsobená práve absenciou súhlasného stanoviska mesta Stupava k realizovanej výstavbe /to však nepredstavuje porušenie povinnosti žalovaného/. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmysle bodu 3 prílohy 1 zmluvy o dielo bol žalobca povinný obstarať doklady a stanoviská verejnoprávnych orgánov a organizácií potrebných k dokumentácii k územnému konaniu, ktoré zahŕňajú súhlasné stanovisko mesta Stupava. Nejednalo sa o subjektívne rozhodnutie žalovaného. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

9. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného odvolania, ako aj dôvodov tam uvedených.

10. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu poukazuje na obsah svojho vyjadrenia k odvolaniu a má za to, že sa primerane vyjadril k námietkam žalobcu, tak do zisteného skutkového ako aj právneho stavu.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.9.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.

12. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku II. a III. ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:

15. V prejednávanej veci si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, dojednanú v čl. 11 bod. 11.4 zmluvy o dielo z dôvodu, že v zmysle čl. 7.2 zmluvy, vystavil žalovanému faktúru na zaplatenie zálohy na cenu diela vo výške 30% z dohodnutej celkovej ceny diela, ktorú žalovaný zaplatil v omeškaní viacerými platbami. Posledná platba bola uhradená až dňa 30.4.2018, s oneskorením 7,5 mesiaca odo dňa splatnosti. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 15% dohodnutej ceny diela, t.j. 22.802,26 EUR.

16. Účelom dohody o zmluvnej pokute je primárne zabezpečiť záväzok pre prípad jeho nesplnenia zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej povinnosti.

17. Podľa ustanovenia , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl. .

18. Pre správnu aplikáciu ustanovenia (a pre moderáciu zmluvnej pokuty) musia byť splnené viaceré predpoklady. Súd musí pritom vyhodnocovať všetky tieto predpoklady a nemôže vychádzať len z jedného, pričom zostávajúce ostanú zo strany súdu rozhodujúceho vo veci nepovšimnuté. Prvotným predpokladom je, že k moderácii zmluvnej pokuty treba pristupovať podľa konkrétnych okolností prípadu v nadväznosti na zistený skutkový stav veci. Zároveň však súd musí prihliadať aj na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla druhej strane škoda a ak vznikla, aj na jej výšku. Okrem týchto predpokladov priamo upravených v ustanovení treba zohľadniť aj druh zavinenia dlžníka, jeho postoj k ním prevzatej zmluvnej povinnosti, ako aj skutočnosť, že zaplatenie zmluvnej pokuty má predstavovať sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Pokiaľ ide o povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, je nevyhnutné pri rozhodovaní o možnej moderácii zmluvnej pokuty zohľadniť to, či je zmluvnou pokutou zabezpečená hlavná povinnosť zmluvnej strany, ktorá tvorí podstatnú náležitosť zmluvy (napr. zaplatenie ceny diela objednávateľom), alebo ide o zabezpečenie nepodstatnej (fakultatívnej) povinnosti dohodnutej stranami v zmluve, a ktorej splnenie jednou zmluvnou stranou (dlžníkom) nie je nevyhnutné pre plnenie zmluvy druhou zmluvnou stranou (veriteľom) (Uznesenie NS SR, sp. zn. ).

19. Pri rozsahu moderačného práva súdu je súd limitovaný spodnou hranicou takéhoto zníženia. Ustanovenie obmedzuje súd tým, že ustanovuje , že súd môže zmluvnú pokutu znížiť až do výšky škody, ktorá bola spôsobená veriteľovi porušením zabezpečenej povinnosti. To znamená, že aj keď súd zistí, že sú naplnené podmienky zníženia neprimeranej vysokej zmluvnej pokuty, musí vždy zachovať právo veriteľa na zmluvnú pokutu vo výške škody, ktorá už vznikla. Vznik škody nie je podmienkou uplatnenia moderačného práva, ale je okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty. Ako už bolo uvedené, zmluvná pokuta plní nielen reparačnú, ale aj sankčnú funkciu, t.j. je sankciou za nesplnenie zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobca v konaní vznik konkrétnej škody a ani hrozbu jej vzniku netvrdil a teda ani nepreukazoval. Preto sa javí uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom ako sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti a je potrebné nahliadať na zmluvnú pokutu a jej výšku vzhľadom na stav, ktorý existoval v čase porušenia povinnosti žalovaným. Súd prvej inštancie zároveň pri moderácii uplatnenej zmluvnej pokuty veci zohľadnil ďalšie okolnosti veci, a to že zmluvné strany prejavili fakticky vôľu predčasne ukončiť zmluvu o dielo, obe strany predložili druhej zmluvnej strane návrh dohody o ukončení zmluvy, ku ktorého uzatvoreniu síce neprišlo, avšak v konaní bolo preukázané, že predmet zmluvy bol splnený iba čiastočne s ohľadom na nezáujem oboch strán pokračovať v plnení zmluvy z dôvodu absencie súhlasu mesta Stupava.

20. Odvolací súd konštatuje správnosť použitia moderačného práva súdom prvej inštancie, keď uviedol, že výška žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty je neprimeraná aj vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie správne posúdil primeranosť zmluvnej pokuty individuálne aj vzhľadom na všetky osobitosti daného prípadu /napr. vôľa zmluvných strán ukončiť zmluvu, neuhradenie časti zálohovej faktúry v lehote splatnosti, druh zavinenia dlžníka, ako aj skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie/. Súd prvej inštancie zobral na zreteľ aj spôsob dojednania zmluvnej pokuty /v prejednávanej veci stanovenej pevnou sumou/, pričom v prípade ak by si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu dojednanou formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku /bod 11.3 zmluvy, kde mali strany dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,02% z dlžnej sumy za každý deň omeškania/, bola by konečná výška závislá na žalovanom a okamihu, kedy žalovaný zmluvnú povinnosť splní. Tým, že si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu dojednanú pevnou sumou /bod 11.4 zmluvy 15% z ceny diela/, kde jej výška nebola závislá od trvania porušenia povinnosti žalovaným, bolo potrebné vo veci použiť moderačné právo súdu a zmluvnú pokutu primerané znížiť. V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje.

21. Súd prvej inštancie v danom prípade správne využil moderačné právo aj vzhľadom iné skutočnosti ako aj dohodu strán sporu nepokračovať v uzatvorenej zmluve o dielo č. 0107017 zo dňa 16.8.2017. To, že súd prvej inštancie priznal zmluvnú pokutu za 30 dní z neuhradenej časti a nie z celej ceny diela, ako sa domáhal žalobca, sa môže zdať žalobcovi ako neprimerané, avšak odvolací súd ustálil, že takto vyčíslená zmluvná pokutu je primeraná aj so spôsobom jej výpočtu, ktorý použil súd prvej inštancie. Zmluvná pokuta vo výške žalovanej sumy 22.802,26 EUR by bola neadekvátna vo vzťahu k omeškaniu so zaplatením sumy 10.054,55 EUR, nakoľko jej zaplatenie by viedlo k finančnému prospechu na strane žalobcu a bolo by to aj v rozpore s poctivým obchodným stykom.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

23. Vzhľadom na to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie, pomer úspechu sporových strán ostal nezmenený, teda správne percentuálne vyjadrený 86,8%, a teda v súlade s

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).