Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/44/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: G. M. Q. K. X., N. N.O. V. Y. XXst P., N. L. V.. K. G. XXXXX, O., W. M. D., Z. M. P. L., V. Č. N. XXXXXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, proti žalovanému: EDYMAX Europe s. r. o., so sídlom Hurbanova 21, 085 01 Bardejov, IČO: 44 498 152, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. -87 zo 6. februára 2020 takto

rozhodol:

Mení uznesenie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto: „I. Súd u k l a d á žalovanému EDYMAX Europe s.r.o., so sídlom Hurbanova 21, Bardejov, IČO: 44 498 152, povinnosť zdržať sa nakladania akýmkoľvek spôsobom s bankovým účtom a finančnými prostriedkami (vykonať bankový prevod prevodným príkazom na úhradu, inkaso, hotovostný výber) do výšky 2 245 000,- Eur, vedený v W. G. N., M..N.., F.: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.

II. Súd žalobcovi u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia voči žalovanému žalobu vo veci samej.“

2. Súd prvej inštancie vychádzajúc z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -84 zo dňa 03.12.2019, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, vyhovel návrhu žalobcu, ktorý posúdil ako dôvodný.

3. Z predložených dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o tichom spoločenstve a následne k jej ukončeniu dohodou zmluvných strán. Z dohody o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný uhradí žalobcovi v súvislosti s ukončením zmluvy sumu vo výške 4.245.000,- eur. Z dodatku číslo 1 k dohode o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 08.07.2018 vyplýva, že v prípade, ak by žalovaný nebol schopný plniť záväzok vyplývajúci z dohody o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve, uspokojiť tento záväzok sú oprávnení aj skutoční vlastníci spoločnosti - žalovaného, a to F.. O. G., S. M. K.. S. H., S.. Z výpisu žalovaného z obchodného registra vyplýva, že ide o spoločníkov a zároveň konateľov spoločnosti EDYMAX Europe s.r.o. Žalobca ďalej preukázal výpisom z účtu, že dňa 10.07.2019 prijal platbu vo výške 2.000.000,- eur s poznámkou „D. D. N. - F. O. G. - P. V.“ z účtu číslo N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - G. O., F.. Z dôkazov, ktoré žalobca predložil mal súd prvej inštancie

preukázané, že žalovaný používal bankový účet, na ktorý žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie ako účet v jeho vlastníctve, keďže tento uviedol na zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zamestnávateľovi číslo XXX/XXXX-F.-X.X/V.

4. Súd v zmysle vyššie uvedenej argumentácie mal preukázanú potrebu chrániť pohľadávku žalobcu, keďže táto mu doposiaľ nebola zo strany žalovaného uhradená v celku. Na druhej strane právo žalovaného sa obmedzí iba čiastočne (do výšky pohľadávky žalobcu) a iba dočasne, kým súd nerozhodne vo veci samej, prípadne do času úhrady tejto pohľadávky žalovaným. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Súčasne súd vo výroku II. rozhodol aj o povinnosti žalobcu podať žalobu na súd vo veci samej v zmysle , v ktorom si uplatní voči žalovanému svoju pohľadávku.

5. Predmet sporu súd prvej inštancie právne posúdil podľa , , , , , , , , a , (ďalej len ).

6. Súd prvej inštancie nerozhodol o trovách predmetného konania opierajúc sa o názor, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia nutne nasleduje konanie vo veci samej, ktorého výsledok je rozhodujúci aj pre nárok procesných strán na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, preto je dôvodná aplikácia ustanovenia , podľa ktorého každý platí výdavky, ktoré mu vzniknú, teda žalobca aj žalovaný platia svoje trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sami, pričom prípadný nárok na ich náhradu je nutne závislí od výsledku nasledujúceho konania vo veci samej.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Odvolacie dôvody podriadil pod ust. , , , teda namietal nesprávne skutkové zistenia, nedostatočne zistený skutkový stav, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené a nesprávne právne posúdenie veci. Poukazom na dôkazy, ktoré tvoria prílohu odvolania žalovaný zdôraznil, že tieto preukazujú neexistenciu obchodnoprávneho vzťahu v podobe tichého spoločenstva medzi žalobcom a žalovaným a súčasne podvodnosť konania žalobcu za účelom získania neoprávneného finančného prospechu na úkor žalovaného. Mal za to, že dôkazy predložené žalovaným navyše svedčia o tom, že zo strany viacerých osôb mohlo dôjsť k spáchaniu skutku napĺňajúceho skutkovú podstatu trestného činu marenia spravodlivosti, trestného činu podvodu, prípadne iných trestných činov. Vyslovil názor, že predložená zmluva o tichom spoločenstve a dohoda o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve sú neplatné právne úkony, na ktoré nie je možné prihliadať z dôvodu ich podstatnej náležitosti, a to skutočnej vôle konajúcich osôb. Trval na tom, že ide o simulované právne úkony, ktorých cieľom bolo zakrytie skutočnej vôle konajúcich subjektov. Žalobcom predložená zmluva o tichom spoločenstve nebola a ani nikdy nemohla byť uzatvorená v roku 2011 a k jej účelovému vytvoreniu došlo až v priebehu marca až apríla 2019, kedy boli kreované aj ostatné dokumenty súvisiace so zmluvou o tichom spoločenstve. Obe zmluvy boli kreované paralelne za účelom vytvorenia fiktívneho právneho titulu na účely podvodného vylákania peňažných prostriedkov od žalovaného. Tieto svoje tvrdenia žalovaný preukazoval kompletnou e-mailovou komunikáciou medzi O. G. ako konateľom žalovaného, ktorý však pri tejto komunikácii nekonal v mene žalovaného, Z.. S. H., právnym zástupcom O. G. a Z. I. ako osobou zastupujúcou, resp. reprezentujúcou záujmy žalobcu z obdobia roku 2019. Z tejto e-mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že čas kreovania zmluvnej dokumentácie, spôsob a účelovosť kreovania zmluvnej dokumentácie bola realizovaná s cieľom dosiahnutia neoprávneného prospechu a tiež skutočnosť, že žalobca sa nikdy nestal tichým spoločníkom žalovaného, a to už vôbec nie v roku 2011. Svedčí o tom to, že údaj o tom, kto má byť tichým spoločníkom poskytol Z. I. až e-mailom zo dňa 16.04.2019, ktorý údaj zodpovedal označeniu žalovaného. Dovtedy žalobca nikde nefiguroval, ani nebol spomínaný. Žalovaný tak predložil úvahu, že zrejmé Z. I. sa snažil nájsť taký subjekt, ktorý existoval niekoľko rokov a mohol by tak byť zmluvnou stranou aj antidatovanej zmluvy. Z e-mailu zo dňa 16.04.2019 tak nepochybne vyplýva, že v danom čase nebola uzavretá a neexistovala žiadna zmluva o tichom spoločenstve a ani dohoda o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve. Z ďalšej e- mailovej komunikácie vyplýva, že zmluva o tichom spoločenstve a dohoda o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve neobsahovali úplne údaje o žalovanom, pričom tieto mali byť doplnené o údaje platné v čase uzavretia zmlúv, čo svedčí o tom, že zmluvy neboli podpisované v aktuálnom čase. Obsah zmlúv bol menený podľa inštrukcií Z. I., čo taktiež vyplýva e-mailovej dokumentácie, predovšetkým jeho pokyn

o ďalšiu modifikáciu zmluvy o tichom spoločenstve. Prílohou e-mailu zo dňa 17.04.2019 (o 21.40 hod.) od odosielateľa Jakuba Vaša boli dokumenty s doplnenými všetkými údajmi, vrátane dátumov, pričom pri zmluve o tichom spoločenstve bol dopĺňaný dátum 30.08.2011 a pri dohode o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve dátum 17.04.2019. Finálna podoba týchto dokumentov tvoriaca prílohu e-mailu zo dňa 17.04.2019 o 21.40 hod. zodpovedá žalobcom predloženým dokumentom v predmetnom konaní.

8. Žalovaný namietal, že platba vo výške 2.000.000,- eur zo súkromného účtu O. G. nebola platbou za žalovaného z titulu zmluvy o tichom spoločenstve alebo z titulu dohody o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve, ale išlo o platbu v súvislosti so súkromnými aktivitami O. G., ktoré nemajú žiadnu súvislosť so žalovaným. Svedčí o tom aj predložená e-mailová komunikácia, v ktorej sa v žiadnej súvislosti nespomína žalovaný a ani jeho údajné záväzky vyplývajúce z ukončeného tichého spoločenstva, ale iba aktivity a záväzky fyzických osôb v súvislosti s obchodnými projektmi. Z uvedeného preto vyplýva, že zmluva o tichom spoločenstve nebola uzavretá v roku 2011, ako to tvrdí žalobca, že obe zmluvy boli vytvárané paralelne a účelovo, aby boli zakryté obchodné aktivity určitých fyzických osôb. Žalobca po prvý krát začal figurovať v danom vzťahu až odo dňa 16.04.2019, žalobca nikdy nevykonával žiadne pracovné aktivity pre žalovaného, ktorými by prispieval k rozvoju podnikania žalovaného, dokumentácia nebola uzatváraná v anglickom jazyku a následne preložená do slovenského jazyka, ale všetky dokumenty sa kreovali v slovenskom jazyku, ktoré skutkové tvrdenia považoval odvolateľ v rozpore so závermi súdu prvej inštancie.

9. Neplatnosť zmluvy o tichom spoločenstve tvrdil žalovaný aj na tom základe, že absentuje akákoľvek jej hospodárska kauza a racionálnosť. Zo zmluvy o tichom spoločenstve vyplýva markantný ekonomický nepomer medzi plneniami žalobcu a žalovaného. Je nelogické, aby sa žalovaný zmluvou o tichom spoločenstve zaviazal vyplácať žalobcovi 50 % každoročného zisku žalovaného, ale bez znášania straty žalovaného, a to len na základe údajného hotovostného vkladu vo výške 35.260,85 eur. O tom, že zmluva o tichom spoločenstve je len účelovo vytvoreným dokumentom svedčí aj vyhlásenie O. G. v rámci zmluvy o prevode obchodného podielu a zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 07.12.018, kde v bode 6.1.21 O. G. vyhlásil, že neuzavrel v mene žalovaného žiadnu zmluvu o tichom spoločenstve a neuskutočnil žiadny právny úkon, na základe ktorého by takáto zmluva mohla vzniknúť.

10. Vyslovil názor, že ak neexistuje medzi žalobcom a žalovaným obchodnoprávny vzťah v podobe tichého spoločenstva, tak nemohol byť platne takýto neexistujúci vzťah ani ukončený dohodou o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve a žalovaný nemohol byť platne zaviazaný zaplatiť žalobcovi kompenzáciu vo výške 4.245.000,- eur za ukončenie neexistujúceho tichého spoločenstva. Navyše, žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve žiadne záväzky voči žalobcovi na vyplatenie akýchkoľvek podielov na zisku žalovaného, ktoré by čo i len čiastočne preukazovali existenciu zmluvy o tichom spoločenstve. Vyslovil podozrenie, že v účtovníctve žalobcu z roku 2011 nebude zaevidovaný žiadny údajný vklad do podnikania žalovaného vo výške 35.260,85 eur.

11. Žalovaný predložil súdu čestné vyhlásenie O. G., obsahom ktorého je potvrdenie, že žalobca nebol nikdy tichým spoločníkom žalovaného, že zmluva o tichom spoločenstve nebola uzavretá v roku 2011, ale bola kreovaná súčasne s dohodou o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve v priebehu marca a apríla 2019, pričom uvedené dokumenty neboli vytvorené za účelom vzniku a následného ukončenia tichého spoločenstva medzi žalobcom a žalovaným, ale tieto boli vyhotovené v priebehu marca až júla 2019 na pokyn osôb, ktoré zastrešoval v komunikácii Z. I., pričom O. G. nekonal v súvislosti s uvedenými dokumentmi v mene žalovaného ako konateľ žalovaného. Zároveň poukázal na skutočnosť, že O. G. podal v N. M. D. trestné oznámenie, predmetom ktorého je podozrenie z podvodného konania žalobcu. Žalovaný trval na tom, že domnelá pohľadávka žalobcu voči žalovanému nikdy nevznikla, teda podmienka osvedčenia dôvodnosti a trvania hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia nie je daná, teda nebola splnená základná podmienka pre nariadenia neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že v prípade vyplatenia sumy 2.000.000,- eur z účtu O. G. išlo o osobnú aktivitu O. G. ako fyzickej osoby, teda nijakým spôsobom nekonal v mene žalovaného. Platba zo súkromné účtu fyzickej osoby nemôže byť za žiadnych okolností považovaná za uznanie dlhu zo strany právnickej osoby, ktorej platiaca fyzická osoba zastáva funkciu štatutárneho orgánu.

12. K nesplneniu podmienky na vydanie neodkladného opatrenia v podobe nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov alebo opodstatnenosti obavy, že exekúcia bude ohrozená žalovaný uviedol, že z návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, ktorý z dôvodov žalobca použil. Za nepostačujúce považoval uvedenie iba skutočnosti, že žalovaný má daňový nedoplatok. Zdôraznil, že nie je evidovaný v zozname daňových dlžníkov, o čom svedčí potvrdenie zo zoznamu daňových dlžníkov zo stránky P. N. N. V., čo znamená, že argumentácia žalobcu pre dôvod na vydanie neodkladného opatrenia je nesprávna a zavádzajúca. Žalobca vôbec nepreukázal, aby žalovaný uskutočňoval úkony, ktoré by znižovali hodnotu jeho exekvovateľného majetku, teda neexistuje tu obava z ohrozenia exekučného konania, v ktorom by sa vymáhala domnelá pohľadávka. Zdôraznil, že svojím konaním nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom samotná skutočnosť, že žalobca tvrdí, že je majiteľom domnelej pohľadávky voči žalovanému, nie je sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Žalovaný vytkol súdu prvej inštancie neprimeranosť, teda nedodržanie podmienky proporcionality pri nariaďovaní neodkladného opatrenia. Súd sa totižto nevysporiadal s otázkou, či jeho nariadením nedôjde k neprimeranému zásahu do právneho postavenia žalovaného. Súd prvej inštancie nepomeriaval záujem žalobcu so záujmom žalovaného, pričom tieto záujmy ani len neidentifikoval, preto nie je vôbec možné konštatovať naplnenie podmienky proporcionality. Zdôraznil, že je spoločnosťou podnikajúcou v oblasti personálneho leasingu a recruitmentu, preto akýkoľvek zákaz s nakladaním s finančnými prostriedkami na účte žalovaného v tak markantnej výške má nepriaznivé následky na jeho podnikanie, nakoľko vyplácanie miezd zamestnancom, prostredníctvom ktorých vykonáva svoju hlavnú podnikateľskú činnosť a uhrádzanie faktúr dodávateľom tvorí základ pre úspešné fungovanie podnikania žalovaného. Nariadené neodkladné opatrenia má tak pre žalovaného likvidačné následky a mohlo by dôjsť k paralyzovaniu celej podnikateľskej činnosti žalovaného. Ide tak o neprimeraný zásah do práv žalovaného.

14. V závere odvolania žalovaný zdôraznil nesplnenie podmienky osvedčenia dôvodnosti a trvania hmotnoprávneho nároku ako aj podmienky proporcionality, v dôsledku čoho vec súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať žalovanému trovy celého konania.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 06.04.2020. Tvrdenia žalovaného považoval za účelové s jediným cieľom, a to vyhnúť sa svojím záväzkom vyplývajúcim z uzavretých zmlúv. Zdôraznil, že žalovaný do dnešného dňa nikdy nespochybnil a ani nenapadol platnosť uzavretých zmlúv. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalovaného, že nebol mu poskytnutý vklad do podnikania vo výške 35.260,85 eur, o nepravdivosti čoho svedčí predložený výpis z konta účtu žalovaného, z ktorých položiek zo dňa 31.08.2011 je evidentné, že presne takáto čiastka sa nachádzala na účte žalovaného, čo sám žalovaný preukázal predmetnými výpismi konta účtu. Uviedol, že tieto finančné prostriedky na základe žiadosti žalovaného mu boli odovzdané na osobnom pracovnom stretnutí. Pokiaľ túto čiastku žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve, tak takúto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť na ujmu žalovaného a nie je žalobcu. Zdôraznil, že všetky listiny, ktoré predložil ako dôkaz boli podpísané žalovaným na základe jeho slobodnej vôle, bez akéhokoľvek nátlaku, uvedomujúc si dôsledky z týchto plynúce. Trval na tom, že bol to práve žalovaný, ktorý inicioval celú spoluprácu a ktorý podpísal dohodu o tichom spoločenstve 30.08.2011 a následne dňa 17.04.2019 dohodu o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve a tiež zaplatil polovicu svojho záväzku a taktiež na základe svojej iniciatívy podpísal aj dodatok č. 1 z 08.07.2019. Je preto nelogické, aby žalovaný zaslal na účet žalobcu 2.000.000,- eur, podpísal dodatok, ktorý nadväzuje na predchádzajúce písomnosti a vzájomnú spoluprácu žalobcu a žalovaného. Trval na tom, že spolupráca medzi žalobcom a žalovaným existuje od roku 2011, o čom svedčí aj čiastka zložená na účet žalovaného v sume 35.260,85 eur.

16. Žalobca vo vyjadrení namietal, že čestné vyhlásenie O. G. z 28.02.2020 nezodpovedá skutočnosti, keďže zo samotných prevodných príkazov z 10.07.2019 jednoznačne vyplýva, že suma 2.000 000,- eur bola na účet žalobcu zaslaná tak, ako je to uvedené a zadané samotným žalovaným v rámci prevodného príkazu, teda za „D. D. N. - F. O. G. - P. V., N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX“. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

17. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zo 04.05.2020 stručne zopakoval svoje odvolacie námietky, na ktorých zotrval v celom rozsahu. Trval na tom, že predloženými dôkazmi preukázal čas kreovania zmluvy o tichom spoločenstve a dohody o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve, ako aj dodatku č. 1, ktoré boli kreované v marci až apríli 2019, pričom žalobca v rámci svojich tvrdení neposkytol ani jediný

dôkaz, ktorý by argumentáciu žalovaného posunul z roviny tvrdení do roviny hodnoverného preukázania a osvedčenia tvrdených skutočností. V súvislosti so zaplatením sumy 35.260,85 eur žalovaný zdôraznil, že ide výlučne o vzťah medzi osobou O. G. a žalovaným, čo potvrdzuje aj popis k transakcii pri špecifikovanej sume, v zmysle ktorého ide o „vrátenie vlastného vkladu“. Nejde tak o listinu preukazujúcu poskytnutie akéhokoľvek vkladu zo strany žalobcu v prospech žalovaného. V súvislosti s vkladmi O. G. predložil žalovaný ďalšie výpisy z konta účtu, z ktorých vyplývajú vklady O. G. v sume napríklad 7.271,93 eur a 27.988,92 eur zo dňa 21.07.2011, teda pred 30.08.2011, čo v súčte zodpovedá práve sume 35.260,85 eur. Tieto vklady boli následne použité na kúpu vozidla pre O. G., o čom svedčí faktúra na akontáciu s rovnakým dátumom splatnosti ako je dátum vkladu, ktoré listinné dôkazy žalovaný predložil. Z uvedeného vyplýva, že účet 365 bol následne vysporiadaný s účtom 335 výlučne pre osobné účely O. G., čomu zodpovedajú aj jednotlivé popisy z účtovníctva, kedy O. G. poskytoval a prijímal vlastné vklady. V závere zdôraznil rozdiel medzi konaním O. G. ako fyzickej osoby a konaním O. G. ako štatutárneho orgánu žalovaného, pričom platba vo výške 2.000.000,- eur, na ktorú sa odvoláva žalobca bola uskutočnená z osobného účtu O. G. ako fyzickej osoby a v súvislosti s jeho osobnými obchodnými aktivitami. Opakovane navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť.

18. Žalobca vo svojej duplike z 05.06.2020 trval na dôvodnosti svojho nároku, a to aj s poukazom na podanú žalobu vo veci samej o zaplatenie 2.245.000,- eur s príslušenstvom. Trval na tom, že zmluvu o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve podpísal F.. O. G. ako konateľ spoločnosti - žalovaného, teda táto nebola rozhodne podpísaná ním ako fyzickou osobou, o čom v konečnom dôsledku svedčí aj samotné zaplatenie sumy 2.000.000,- eur. Mal za to, že v mene podnikateľa, teda žalovaného boli oprávnené uskutočniť právne úkony aj fyzické osoby, čo však nezbavuje žalovaného jeho záväzkov vyplývajúcich z dodatku č. 1 k zmluve, čo znamená, že F.. O. G. konal za žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak považoval za vecne správne.

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

20. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je možné v predmetnom konaní dospieť k záveru, že žalobca sa obával ohrozenia exekúcie, teda pre svoj návrh použil tento dôvod. V súvislosti s týmto záverom poukazuje odvolací súd na svoje predchádzajúce rozhodnutie z 30.01.2020 v bode 16 a 17, v zmysle ktorého bolo úlohou súdu prvej inštancie vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti nekomunikáciu žalovaného so žalobcom od júla 2019, v spojení s listinným dôkazom predloženým žalobcom o existencii daňového nedoplatku. Súd prvej inštancie však prípadne ohrozenie exekúcie nevyhodnotil dostatočným spôsobom, resp. nevyhodnotil vôbec a vo väčšine sa zaoberal dôvodnosťou nároku, teda osvedčením nároku žalobcom. Konštatoval iba, že žalovaný s bankovým účtom, na ktorý žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, riadne disponuje. Nebolo zistené, aký zostatok je na danom účte a či žalovaný nevlastní aj iný majetok, ktorým by prípadná pohľadávka žalobcu mohla byť zabezpečená. V tomto smere preto považoval odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie, tvoriace podklad pre vyhovenie návrhu za nepostačujúce.

23. Žalovaný v odvolacom konaní predložil ako jeden z dôkazov výpis P. N. N. V. z 28.02.2020, z ktorého nevyplýva, aby žalovaný bol evidovaný ako daňový dlžník a z internetovej stránky E.:/..N. preukázal, že nemá žiadne dlhy a nedoplatky, či pohľadávky k štátu, teda celkový prehľad o firme svedčí o náraste jej celkových výnosov, teda o dobrej finančnej kondícii firmy. Odvolací súd preto dospel k záveru, že obava na strane žalobcu o neúspešnosť prípadnej exekúcie je nedôvodná, preto neexistuje základná podmienka pre vydanie neodkladného opatrenia v zmysle citovaného ust. .

24. K preukázaniu opodstatnenosti nároku žalobcu v rámci odvolacieho konania (oproti predchádzajúcemu odvolaciemu konaniu) boli predložené listinné dôkazy, ktoré vážnym spôsobom spochybňujú nárok žalobcu voči žalovanému, preto odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému doposiaľ nebol osvedčený. V úplnosti odkazuje odvolací súd na odvolacie dôvody žalovaného podložené listinnými dôkazmi, opísanými vyššie.

25. S poukazom na uvedené odvolací súd nevidel dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa vo veľkom rozsahu zakázalo žalovanému nakladať s jeho bankovým účtom, čo v konečnom dôsledku by mohlo ovplyvniť jeho podnikateľské aktivity. Odvolací súd uznal odvolanie žalovaného za dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v súlade s ust. a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu zamietol.

26. Odvolací súd zároveň v súlade s ust. v spojení s rozhodol aj o trovách celého konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže predmetné konanie je samostatným konaním, vyznačujúcim sa samostatnými procesnými právami a povinnosťami sporových strán a nie je možné ho ako také výlučne vo vzťahu k trovám konania podriadiť konaniu vo veci samej.

27. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).