Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_20CoCsp-30-2020.pdf
PDF · 92.72 KB
Case nature
Subarea
20CoCsp/30/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX A., právne zastúpenej: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Na rozhliadke 2, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 680 552, proti žalovanej: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenej Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp/65/2020-18 zo dňa 28.04.2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku I., II. a IV..
II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) prvým výrokom napadnutého uznesenia uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov žalobkyne zo dňa 09.06.2015, uzavretej na zabezpečenie pohľadávky žalovanej, ktorá vznikla na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2015. Druhým výrokom zamestnávateľovi žalobkyne, KE Prešov Elektrik, s.r.o., so sídlom Jilemnického 5, 080 01 Prešov, IČO: 36 513 555, uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 09.06.2015, uzavretej na zabezpečenie pohľadávky žalovanej, ktorá vznikla na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2015. Tretím výrokom v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, Štvrtým výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa na preukázanie ňou tvrdených skutočností predložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 09.06.2015 a dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.06.2015. Zmluva aj dohoda boli uzatvorené ako formulárové zmluvy, kde žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa a žalovaná dodávateľa. Zmluva obsahuje výšku úveru 13.800 Eur s pravidelnou mesačnou splátkou 225,30 Eur. V rámci dohody je uvedené, že veriteľ je oprávnený sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo zmluvy v prípade omeškania sa s úhradou pohľadávky. 1.2. Ďalej uviedol, že žalobkyňa zároveň predložila žiadosť žalovanej o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 05.06.2017 adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne, na základe ktorej žiada
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške 231,00 Eur mesačne s prihliadnutím na výšku zrážok postihnuteľných výkonom rozhodnutia v prospech účtu žalovanej. 1.3. Mal za preukázané, že žalovaná pristúpila k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 05.06.2017, ktorým vyzvala zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej dohody o zrážkach zo mzdy, a to bez existencie súdneho rozhodnutia, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť. 1.4. Uzavrel, že majetková sféra žalobkyne je tak v možnom ohrození, a preto považoval súd potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu za osvedčenú a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 1.5. Poznamenal, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že na tamojšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 32Csp/31/2020, ktorého predmetom sú peňažné nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2015, a preto súd v zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. 1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Uviedla, že žalobkyňa do dnešného dňa neuhradila ani len istinu úveru. Vzhľadom na túto skutočnosť neexistuje žiaden naliehavý záujem, pre ktorý je nevyhnutné vo veci vydať neodkladné opatrenie. Pripomenula, že žalobkyňa doteraz uhradila len sumu 390,88 eura z celkovo poskytnutej výšky úveru. Mala za to, že platí preto, že naliehavý právny záujem je na strane žalovanej, ak sa domáha uplatnenia dlžnej sumy, z dôvodu, že žalobkyňa neplní to, k čomu sa dobrovoľne zaviazala. Ďalej uviedla, že žalobkyňa tvrdí, že sa obáva zásahu do svojho majetku. Bola toho názoru, že jej obava však nie je ani podložená ani odôvodnená, nakoľko doposiaľ uhradila z dlžnej sumy len 390,88 eura. Uzavrela, že v danom prípade preto neexistuje bezodkladná potreba upraviť pomery strán, ktoré pre vydanie neodkladného opatrenia vyžaduje ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd vydané neodkladné opatrenie zrušil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že jej boli v období od júla 2017 do 20.02.2020 v prospech žalovanej realizované zrážky zo mzdy v celkovej výške 2329,00 eur. Fáza splácania spotrebiteľského úveru ale nemení nič na skutočnosti, že dochádza k protiprávnemu zasahovaniu do majetkove sféry spotrebiteľa, a to proti jeho vôli. Mala za to, že dôležité je teda vyhodnotiť zákonnosť, resp. nezákonnosť zásahu. Bola toho názoru, že dohodu o zrážkach zo mzdy je nutné považovať za neplatnú z dôvodov opísaných v predmetnom podaní a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhla, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
6. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti musia potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovať. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
7. Na základe vyššie uvedených kritérií bolo potrebné posudzovať aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Oboznámením sa s obsahom spisu, predovšetkým s dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi stranami konania, najmä dohodou o zrážkach zo mzdy, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
10. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ,,ZoOS“), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
11. Hoci inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a právna úprava nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, presadzovanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy bez ingerencie súdu (priamo) je možné len za predpokladu rešpektovania ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcej práve z ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) ZoOS. Podľa tohto ustanovenia je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako spôsob zabezpečenia záväzku bola prípustná len za predpokladu splnenia kumulatívnych podmienok, a to ako výnimka z pravidla, ktorú je potrebné vykladať reštriktívne.
12. Odvolací súd má však za to, že predmetná dohoda je síce formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, pretože bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a obsahovala aj poučenie o dôsledkoch jej uzavretia (bod 2. Predmet dohody). Z dohody o zrážkach zo mzdy však nevyplývala možnosť spotrebiteľa odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy (vo vzťahu k možnosti spotrebiteľa uzavrieť zmluvu o úvere aj bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy) a žalovaná svoje tvrdenie o poučení žalobkyne o možnosti odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy žiadnym spôsobom nepreukázala.
13. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietala, že nemala možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, bez vplyvu na uzavretie úverovej zmluvy, žalovaná niesla dôkazné bremeno preukázania naplnenia tejto kumulatívnej zákonom stanovenej podmienky prípustnosti aplikovania dohody o zrážkach zo mzdy, za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy (preukázanie možnosti spotrebiteľa odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy).
14. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalobkyňa mala možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy (v kontexte vplyvu na možnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) v danom prípade niesla žalovaná, v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009), t. j. negatívnu skutočnosť (niečo čo sa nestalo, čo neexistuje).
15. Negatívna skutočnosť môže byť preukázaná len preukázaním pozitívnej skutočnosti, ktorá tým negatívnu skutočnosť vylúči. Preto ak žalobkyňa tvrdila, že nemala možnosť odmietnuť uzavretie dohody
o zrážkach zo mzdy a žalovaná v odvolaní navyše tvrdila, že žalobkyňa bol poučená o možnosti odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, niesla potom žalovaná dôkazné bremeno, aby preukázala, že žalobkyňa bola poučená o možnosti odmietnuť uzavretie tejto dohody.
16. Je nepochybné, že žalovaná v uvedenom smere nepredložila žiadne dôkazy a dôkazné bremeno neuniesla. Bolo preto nutné konštatovať, že výnimka z neprípustnosti zabezpečenia splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy (dohodou o zrážkach zo mzdy) nebola naplnená, z dôvodu chýbajúcej kumulatívnej zákonnej podmienky (možnosť spotrebiteľa odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy).
17. Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah [(rozsudky POHOTOVOSŤ, EÚ:C:2014:101, bod 39 a citovaná judikatúra: Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13, EÚ:C:2014:282, bod 39 a citovaná judikatúra, ako aj Sánchez Morcillo a Abril García, C-169/14, EÚ:C:2014/2099, bod 22), porov. rozsudok Z. E. proti SMART Capital, a.s., C-34/13, bod 48]. Vzhľadom na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia, treba pripomenúť, že výnimku, ako každú výnimku je potrebné vykladať reštriktívne (porov. rozsudok Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s., C-34/13, bod 77).
18. S poukazom na vyššie uvedené, možnosť neprijatia návrhu na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je možné stotožňovať s možnosťou odmietnuť uzavretie tejto dohody (z hľadiska následkov na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere), uzatváranej spolu s úverovou zmluvou v rovnaký deň a v rovnakom čase (deklarované vyhlásenie zmluvných strán v závere dohody o zrážkach zo mzdy, najmä o oboznámení sa s obsahom dohody, o porozumení jej obsahu, zrozumiteľnom a slobodnom vyjadrení vôle zmluvných strán, nie je spôsobilé preukázať poučenie spotrebiteľa o možnosti odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, v kontexte nepodmieneného uzavretia úverovej zmluvy).
19. Žalobkyňa osvedčila aj naliehavosť úpravy pomerov, vzhľadom na bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keďže na základe neplatne dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy, by bola ďalej realizovaná uhradzovacia funkcia tohto zabezpečovacieho inštitútu (poukazovaním finančných prostriedkov žalovanej zo mzdy žalobkyne, k čomu už došlo), boli preto osvedčené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na uvedené závery nemá vplyv skutočnosť či došlo k plnej úhrade istiny úveru.
20. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej, poukazujúcej na dohodu o zrážkach zo mzdy ako zákonom povolený zabezpečovací inštitút (súčasne nástroj k dispozícii veriteľa, pomocou ktorého bude môcť uspokojiť svoju pohľadávku), je potrebné zdôrazniť účel právnej regulácie zabezpečenia splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z.z., ktorým bol novelizovaný ZoOS (§ 5a). Zákonodarca zabezpečenie záväzku prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, výslovne vylúčil, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch alebo nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy (iných príjmov) spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. 20.1. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadovala schválenie súdom, stačil iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho, čím sa vytvárala výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto bolo žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Bolo potrebné, aby o uzavretí takejto dohody spotrebiteľ mohol rozhodnúť a odmietnuť ju. Podľa dôvodovej správy sa vyžadovalo, aby predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozornil spotrebiteľa na toto ustanovenie, prípadne poskytol jeho výklad tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.
21. Nariadením neodkladného opatrenia za takejto situácie nedochádza k neprimeranému zásahu do práv žalovanej ako veriteľa (najmä práva na vrátenie dlžných finančných prostriedkov). Žalovaná nie
je obmedzená v práve domáhať sa svojho nároku na plnenie voči žalobkyni žalobou o zaplatenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Znemožnenie priameho uspokojenia žalovanej prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, je dôsledkom nepreukázania splnenia všetkých zákonných požiadaviek prípustnosti aplikácie zabezpečovacieho inštitútu dohodou o zrážkach zo mzdy.
22. Vo vzťahu k naplneniu zákonných požiadaviek prípustnosti zabezpečovacieho inštitútu (dohody o zrážkach zo mzdy) sa zdôrazňuje a vyžaduje práve aktivita dodávateľa alebo poskytovateľa služby, ktorú nemožno prenášať na spotrebiteľa (v kontexte uvedeného nemohol obstáť poukaz na definíciu tzv. priemerného spotrebiteľa v rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora Európskej únie). V prejednávanej veci možnosť súdu vydať neodkladné opatrenie predstavuje primeraný a účinný prostriedok ochrany v konaní o priamom (mimosúdnom) výkone úhrad záväzku spotrebiteľa, prostredníctvom zabezpečovacieho inštitútu (porov. rozsudok Z. E. proti SMART Capital, a.s., C-34/13, bod 67).
23. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výrokoch I., II. a IV. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %, ktorá je povinná ich uhradiť, pričom kvantifikáciu trov vykoná súd prvej inštancie samostatným uznesením.
26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Strany, ktorým sa ukladá povinnosť, môžu podať žalobu vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.