Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cob-136-2019.pdf
PDF · 145.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/136/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: SERVEL, s.r.o., so sídlom Horný Hričov 120, 013 42 Horný Hričov, IČO: 44 637 951, právne zast. JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Hotely mládeže Slovakia, a.s., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 31 347 771, právne zast. De minimis, spol. s r. o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 868 949 o zaplatenie 14.061,32 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/25/2011-306 zo dňa 11.5.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/25/2011-306 zo dňa 11.5.2018 v napadnutej vyhovujúcej časti mení tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie istiny vo výške 6.318,58 eur, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.742,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.643,30 eur od 3.8.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10% a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.12.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 14.061,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.643,30 eur od 3.8.2010 do zaplatenia, z titulu náhrady škody a neuhradenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej z porušenia zmluvnej povinnosti zo Zmlúv o výkone servisu č. SER/200908001, č. SER/200903002, č. SER/200903005, č. SER200904003, č. SER/200908002, č. SER/200908003, č. SER/200903003, č. SER/200903006, č. SER/200908004, č. SER/200903001, č. SER/200903007, č. SER/200904001, na základe ktorých žalobca ako dodávateľ dočasne prenechal žalovanému ako odberateľovi dávkovacie zariadenia na hygienický spotrebný materiál za odplatu po dobu platnosti jednotlivých zmlúv, zároveň sa zaviazal zásobovať žalovaného náplňami do týchto dávkovacích zariadení a ten sa zaviazal zaplatiť cenu za prenechanie dávkovacích zariadení do užívania, za montáž a pravidelné zásobovanie. Žalovaný neuhradil svoje záväzky voči žalobcovi vyplývajúce zo zmlúv o výkone servisu č. SER 200908001, č. SER/200908002, č. SER/200908003 a č. SER/200908004 a preto žalobca podľa bodu 2 § 6 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) odstúpil od zmlúv o výkone servisu a to dňom doručenia odstúpenia, t.j. dňom 2.8.2010. V zmysle bodu 3 § 6 VOP si zmluvné strany dohodli, že
z dôvodu porušenia niektorej zo zmluvných povinností odberateľom v tomto prípade, ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako 30 dní, je odberateľ povinný zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50% zo súčtu cien za každý, aj začatý mesiac ostávajúci do skončenia doby trvania alebo predĺženia zmluvy. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 8.9.2010 , ktorý žalovaný prevzal 10.9.2010 na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný zmluvnú pokutu nezaplatil. Žalobca si preto uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 5.643,30 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Ďalej žalobca uviedol, že zmluvy o výkone servisu boli uzavreté na dobu určitú, t.j. 48 mesiacov od montáže dávkovacích zariadení. V dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku 8.418,02 eur za obdobie 3 mesiacov ako rozdiel medzi obstarávacou cenou náplní - spotrebného materiálu a dávkovacích zariadení a paušálnou cenou, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v zmysle VOP. Žalobca sa za účelom zabezpečenia svojich zmluvných povinností voči žalovanému na základe osobitnej zmluvy so spol. KOGINS s.r.o. Bratislava zaviazal na nákup náplní ako aj samotných dávkovacích zariadení na obdobie zodpovedajúcemu trvaniu zmlúv o výkone servisu. O vzniku škody v podobe ušlého zisku žalobca informoval žalovaného listom z 8.9.2010 a vyzval ho na náhradu tejto škody, ktorú žalovaný neuhradil.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nepoprel existenciu predmetných zmlúv, spochybnil však nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že žalobcom uplatnený nárok nemá oporu v platnej právnej úprave ani v jej aplikácii. Mal za to, že zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil z dôvodu odstúpenia od zmluvy a nie z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným, pričom dojednanie o zmluvnej pokute v § 6 ods. 3 VOP sa podľa žalovaného nevzťahuje na zmluvnú povinnosť žalovaného, ale na výkon práva žalobcu. Z tohto dôvodu navrhol nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 5.643,30 eur s prísl. zamietnuť, nakoľko zmluvná pokuta nebola v tomto prípade riadne dojednaná. Žalovaný ďalej zdôraznil, že nárok na zmluvnú pokutu musí vzniknúť pred skončením hlavného záväzku, v opačnom prípade zánikom hlavného záväzku zaniká aj dohoda o zmluvnej pokute. V súvislosti s ušlým ziskom žalovaný namietal absenciu splnenia podmienky porušenia jeho povinností a podmienky príčinnej súvislosti na to, aby žalobcovi takýto nárok mohol byť priznaný. Poukázal, že žalobca sa dobrovoľne rozhodol odstúpiť od 4 zmlúv o výkone servisu, preto žalovaný žiadal aj v tejto časti žalobný návrh zamietnuť.
4. Súd prvej inštancie rozsudkom (v poradí prvým) č.k. 26Cb/25/2011-154 zo dňa 8.12.2014 v znení opravného uznesenia z 29.1.2015, č.k. 26Cb/25/2011-177 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 14.061,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.643,30 eur od 3.8.2010 do zaplatenia, zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 843,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.435,39 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Repáka a trovy právneho zastúpenia vo výške 746,28 eur na účet Mgr. Michala Řeháka. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 26.1.2017, č.k. 1Cob/236/2015-208 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.
5. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že nezaplatil dohodnutú odplatu za dodávku a služby riadne a včas. V bode 24. svojho rozhodnutia konštatoval, že záver súdu prvej inštancie považuje za správny, nakoľko ust. § 6 ods. 3 VOP jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej vzniká žalobcovi nárok na výkon práva vo forme nároku na úhradu zmluvnej pokuty, keď takýto záver jednoznačne vyplýva zo slovného výkladu uvedeného ustanovenia VOP, kde jednotlivé prípady, kedy vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sú oddelené spojkou alebo, kedy je možný jednoznačný výklad, že nárok na úhradu zmluvnej pokuty vzniká „v prípade ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako 3 dní.“ Z uvedeného znenia vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká už samotným omeškaním odberateľa bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Odvolací súd považoval za nedostatočné, že súd prvej inštancie výšku priznanej zmluvnej pokuty nijakým spôsobom nekonkretizoval, neuviedol za aké obdobie vzniká žalobcovi nárok, čiže samotná výška zmluvnej pokuty je z pohľadu odvolacieho súdu nepreskúmateľná. K druhému uplatnenému nároku a to ušlému zisku odvolací súd vytkol nedostatočné odôvodnenie, neuvedenie žiadnych dôvodov, resp. úvah, akými sa súd prvej inštancie riadil, keď dospel k záveru, že nárok na priznanie ušlého zisku mal za preukázaný. Aj tento nárok, resp. odôvodnenie považoval odvolací súd za nepreskúmateľné.
6. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalobca doručil dňa 3.1.2018 späťvzatie žaloby v časti istiny a doložil súkromný znalecký posudok č. 49/2017 zo 4.10.2017 vypracovaný znaleckou organizáciou Experta týkajúci sa vyčíslenia výšky zmluvnej pokuty ako aj výšky
náhrady škody vo forme ušlého zisku, z ktorého vyplýva, že výška zmluvnej pokuty za 3 mesiace bola vyčíslená v sume 5.643,30 eur a výška náhrady škody vo forme ušlého zisku bola vyčíslená v sume 2.099,44 eur, na základe ktorého žalobca vzal žalobu v časti istiny v sume 6.318,58 eur späť (rozdiel medzi ušlým ziskom vypočítaným v znaleckom posudku a ušlým ziskom, ktorého sa žalobca domáhal v žalobe). Žalobca sa teda následne domáhal zaplatenia istiny v celkovej sume 7.742,74 eur (5.643,30 eur titulom zmluvnej pokuty za obdobie 3 mesiacov a 2.099,44 eur titulom ušlého zisku rovnako za obdobie 3 mesiacov - od 3.8. 2010 do 31.10.2010). Žalobca mal za to, že preukázal kumulatívne splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na zaplatenie škody vo forme ušlého zisku, a to porušenie povinnosti žalovaného zaplatiť záväzok riadne a včas (odplata na základe Zmlúv o výkone servisu) a zároveň vznik škody vo forme ušlého zisku, ktorý je vyčíslený v znaleckom posudku a rovnako aj príčinnú súvislosti medzi načrtnutým porušením povinnosti a škodou vo forme ušlého zisku, ktorá vznikla priamo v dôsledku tohto porušenia. Žalobca sa domáhal ušlého zisku, ktorý by bol býval dosiahol pri bežnom / obvyklom chode veci. Ohľadne nároku na zmluvnú pokutu žalobca poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý jednoznačne potvrdil, že § 6 ods. 3 VOP vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej vzniká žalobcovi nárok na výkon práva vo forme nároku na úhradu zmluvnej pokuty a poukázal ďalej na výpočet zo znaleckého posudku ohľadne jej výšky.
7. Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby, namietal však výklad § 6 ods. 3 VOP nezávisle od § 6 ods. 2 VOP, ustanovenie ktoré formuluje rovnaké porušenia zmluvných povinností, pretože keď spojka alebo v § 6 ods. 2 VOP má byť vykladaná tak, že úvod ustanovenia je spoločný a až potom nasledujú jednotlivé možnosti, tak v prípade § 6 ods. 3 VOP nemôže absentovať spoločná úvodná časť predmetného ustanovenia s tým, že spojka alebo vlastne rozdeľuje celé zmluvné súvetie na samostatné vety. Poukázal na potrebnú aplikáciu § 266 ods. 4 Obch. zák. a nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 243/07. Mal za to, že žalobcom formulované ustanovenie o zmluvnej pokute z dôvodu odstúpenia nikdy nenastane, čo potvrdzuje aj samotná žaloba, podľa ktorej k odstúpeniu od zmlúv došlo dňa 2.8.2010, no k vzniku nároku na zmluvnú pokutu malo dôjsť až 3.8.2010, čo však právna úprava neumožňuje, pretože dohoda o zmluvnej pokute odstúpením od zmluvy zanikla. Zároveň namietal aj dojednania týkajúce sa výšky zmluvnej pokuty pričom považoval za splnené všetky zákonné podmienky na využitie moderačného práva súdu podľa § 301 Obch. zák. Ďalej žalovaný dôvodil, že v danom prípade absentujú až dva nevyhnutné zákonné predpoklady na vznik škody, konkrétne protiprávne konanie a príčinná súvislosť. Opätovne zdôraznil, že žalobcovi nevznikla žiadna škody tým, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou jeho faktúry, čo je jediný argument, ktorý žalobca pre tento svoj údajný nárok používa. Žalovaný dodal, že žalobca v konaní vôbec nepreukázal splnenie svojej zákonnej prevenčnej povinnosti predchádzať škodám, preto si tiež nemôže úspešne nárokovať od žalovaného ušlý zisk, ktorému vzniku mal svojou vlastnou činnosťou zabrániť alebo ho aspoň minimalizovať. Zo žaloby a ani z iného dôkazu vôbec nevyplýva, že by žalobca vykonal akékoľvek relevantné opatrenia v snahe predísť vzniku škody. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
8. Súd prvej inštancie za účelom odstránenia nedostatkov načrtnutých v rozhodnutí odvolacieho súdu vykonal dokazovanie, pričom zistil a ustálil s poukazom na doložený znalecký posudok presnú výšku zmluvnej pokuty a náhrady škody v podobe ušlého zisku za obdobie troch mesiacov (od 3.8.2010 do 31.10.2010), ktoré má žalobca právo požadovať od žalovaného. Žalovaný nerozporoval znalecký posudok ako ani výpočty v ňom uvedené a teda medzi procesnými stranami nebola sporná vypočítaná výška zmluvnej pokuty (5.643,30 eur) a ani výška náhrady škody vo forme ušlého zisku (2.099,44 eur). Medzi stranami ostali sporné otázky právneho posúdenia nároku na zmluvnú pokutu a na náhradu škody v podobe ušlého zisku a primeranosti výšky zmluvnej pokuty. Nakoľko v časti zaplatenia sumy 6.318,58 eur zobral žalobca svoj návrh sčasti späť z dôvodu zníženia sumy ušlého zisku vyčísleného znaleckým posudkom, súd prvej inštancie v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
9. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 544 ods. 1 Obč. zák., § 300, § 302 Obch. zák., § 6 ods. 2 VOP, § 6 ods. 3 VOP, § 373 Obch. zák., § 379 Obch. zák., § 351 ods. 1 Obch. zák. a konštatoval, že s poukazom na viazanosť názorom odvolacieho súdu sa nezaoberal ustáleným záverom, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle § 6 ods. 3 VOP. V súvislosti s odstúpením od zmluvy a vznikom nároku na zmluvnú pokutu konajúci súd uviedol, že tak v zmysle § 6 ods. 2 posledná veta VOP ako aj podľa § 302 Obch. zák., odstúpením od zmluvy nie sú dotknuté vzniknuté nároky dodávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že k odstúpeniu od zmluvy ako aj k uplatneniu nároku na zmluvnú pokutu došlo z
porušenia povinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú odplatu za dodávky a služby vykonané žalobcom riadne a včas (omeškanie žalovaného).
10. Ďalej súd prvej inštancie ozrejmil, že podanie žalobcu z 3.1.2018 nevyhodnotil ako podstatnú zmenu žaloby, uplatnený nárok ostal identický a jednalo sa iba o špecifikáciu konkrétnym časovým ohraničením od 3.8.2010 do 31.10.2010, pričom už aj v žalobe je uvedené, že žalobca žiada zmluvnú pokutu a ušlý zisk za obdobie troch mesiacov. Uplatnená zmluvná pokuta ostala v rovnakej výške, došlo len k zníženiu uplatnenej náhrady škody v podobe ušlého zisku v zmysle znaleckého posudku, čo aj malo za následok neúspech žalobcu v časti zníženej sumy. Zároveň tak nebolo potrebné osobitné rozhodnutie o prípustnosti zmeny žaloby.
11. Súd prvej inštancie s poukazom na žalobcom predložený súkromný znalecký posudok č. 49/2017 a podaním žalobcu z 3.1.2018 mal za to, že zmluvná pokuta a ušlý zisk boli dostatočne konkretizované, špecifikované obdobia za ktoré boli uplatnené, ako aj spôsob ich výpočtu. Výšku vyčíslenej zmluvnej pokuty súd prvej inštancie nevyhodnotil ako neprimeranú, aj keď ide o skoro 2,7 násobok vyčíslenej náhrady škody v podobe ušlého zisku, keď sa v danom prípade jednalo medzi žalobcom a žalovaným o obchodný záväzkový vzťah uzavretý dobrovoľne medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, s obsahom zmlúv a príslušnými VOP, teda aj s ustanovením § 6 ods. 3 VOP, ktoré určuje výpočet výšky zmluvnej pokuty, sa riadne oboznámili, pričom platí princíp zmluvnej voľnosti a nikto žalovaného nenútil vstupovať do tohto zmluvného vzťahu, ak nesúhlasil s niektorými ustanoveniami zmluvy. Naopak po ich podpísaní, prejavil súhlas s ich obsahom a bol uzrozumený aj s hroziacou výškou zmluvnej pokuty. V zmysle naznačeného sa súd prvej inštancie nepriklonil k aplikácii § 301 Obch. zák., nakoľko podnikateľské subjekty musia niesť zodpovednosť za svoje konanie a uzavreté zmluvy sú povinné dodržiavať. Zmluvná pokuta mala zabezpečovať povinnosť žalovaného - odberateľa uhrádzať faktúry riadne a včas a keďže zmluvná pokuta musí mať aj určitý sankčný charakter, súd jej výšku predstavujúcu 2,7 násobok vyčísleného ušlého zisku nepovažoval za neprimeranú.
12. Ohľadom nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku mal súd prvej inštancie za to, že sa naplnili všetky zákonné predpoklady na jej priznanie. Žalobca preukázal aj výšku škody (ušlého zisku za obdobie 3 mesiacov), ktorá je vyčíslená v znaleckom posudku na sumu 2.099,44 eur. Podľa záveru súdu prvej inštancie preto nebolo sporné, že k porušeniu povinnosti zaplatiť záväzok riadne a včas zo strany žalovaného došlo a rovnako nie je sporná ani vyčíslená výška vzniknutej škody (ušlého zisku, ktorý by pravdepodobne mohol žalobca dosiahnuť pri riadnom plnení zmluvy žalovaným počas celého dohodnutého časového obdobia). Výkon práva žalobcu v podobe odstúpenia od zmluvy nie je možné vyhodnotiť ako prerušenie príčinnej súvislosti, nakoľko žalobca ním len realizoval svoje zákonné a zmluvné oprávnenie, ktoré sa práve dalo očakávať. Odstúpenie od zmluvy bolo priamym následkom porušenia povinnosti žalovaného a naň ďalej automaticky nadväzuje, rovnako priamy následok, vznik škody (ušlého zisku), keďže bez porušenia povinnosti žalovaného by zmluvný vzťah ďalej pokračoval a žalobcovi by škoda v podobe ušlého zisku nevznikla. Načrtnutá chronológia tvorí podľa súdu jednoliaty, na seba nadväzujúci a priamo príčinne súvisiaci celok. K jeho pretrhnutiu nedochádza odstúpením od zmluvy, keďže aj tento úkon je súčasťou ostatných uvedených, na seba nadväzujúcich predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody (porušenie povinnosti a vznik škody), ktoré nemožno od seba izolovať a vykladať spôsobom, že spolu priamo nesúvisia. Odstúpenie od zmluvy žalobcom, žiadnym spôsobom neneguje, že vznik škody bol priamo zapríčinený porušením povinnosti žalovaného.
13. Súd prvej inštancie ďalej priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy priznanej zmluvnej pokuty, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, od kedy mu vznikol uplatnený nárok na úhradu zmluvnej pokuty (od 3.8.2010 do zaplatenia). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP s konštatovaním, že žalobca v priebehu konania vzal časť žaloby vo výške 6.318,58 eur späť, čo znamená, že v tejto časti zavinil zastavenie konania a vo veci bol neúspešný, ktorá suma predstavuje 45% z pôvodne žalovanej sumy (14.061,32 eur). Úspešný bol naopak v časti priznanej istiny (7.742,74 eur), ktorá suma predstavuje 55% zo žalovanej istiny, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10% (rozdiel medzi úspechom: 55% a neúspechom: 45%). Žalovanému súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, keďže na základe jeho odvolania došlo k zrušeniu a vráteniu veci súdu prvej inštancie.
14. Proti rozsudku, do výroku II. a prvej vety výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP. Úvodom žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, najmä zdôraznil, že v napadnutom rozsudku súd nezaujal žiadny postoj k prostriedku procesnej obrany žalovaného týkajúceho sa argumentu o prevenčnej povinnosti žalobcu, neposúdil ho a to napriek tomu, že nesplnenie si prevenčnej povinnosti je v konaniach o náhradu škody nepochybne jedným zo zásadných argumentov. Pasívnym ostal súd prvej inštancie aj voči predloženej rozsiahlej judikatúre zo strany žalovaného, pričom túto súd nielen neprevzal, ale rozhodol opačne, a to bez toho, aby to akokoľvek zdôvodnil, čím porušil svoju povinnosť napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 2 CSP) v rozhodovacej činnosti súdov. Žalovaný mal ďalej za to, že žaloba bola neurčitá od začiatku, keď z nej nevyplývalo, za ktoré konkrétne obdobie si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu ako aj nárok na ušlý zisk. Namietal, že žalobca neuviedol, ktorých konkrétnych troch mesiacov sa má uplatnený nárok týkať a bez toho, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne mesiace (a nie počet mesiacov) sú predmetom toho ktorého súdneho konania, nie je možné posúdiť základné otázky týkajúce sa napríklad prekážky litispendencie alebo prípadného premlčania, nakoľko žalobca podal rovnaké žaloby voči žalovanému postavené na identickom skutkovom aj právnom základe (sp.zn. 26Cb/25/2011 a sp.zn. 26Cb/146/2013.
15. Žalovaný v súvislosti s nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu uviedol, že túto nemožno dojednať pre prípad výkonu práva, titulom na vznik nároku môže byť výlučne porušenie povinnosti, s ktorým zmluva vznik nároku na zmluvnú pokutu spája. Žalovaný tu poukázal na § 6 ods. 2 VOP a § 6 ods. 3 VOP, pričom z odseku 3 podľa jeho názoru vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu nevzniká porušením povinnosti, ale jedine a len v prípade, ak dodávateľ (t.j. žalobca) odstúpi od zmluvy a nijako inak. Niet podľa žalovaného žiadneho právneho, racionálneho a ani legitímneho dôvodu na to, aby sa § 6 ods. 3 VOP už vykladal inak a to tak, že úvod tohto ustanovenia „V prípade, ak dodávateľ odstúpi od zmluvy z dôvodu“ nie je spoločným ustanovením, pretože to údajne vylučuje spojka alebo, ktorá je pred textom v znení „ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako 30 dní“, hoc sa jedná o absolútne totožnú spojku aká je použitá aj v prípade § 6 ods. 2 VOP. Žalovaný mal za to, že spojenie „ale aj“ nie je nijako spôsobilé zapríčiniť, že by úvod nejakého ustanovenia bol spoločný a bez tohto spojenia by už spoločný byť nemal. Interpretačnú moc, ktorú okresný súd pripísal spojeniu „ale aj“ nemá žiadnu oporu, preto sa s takýmto tvrdením okresného súdu žalovaný nestotožnil.
16. Žalovaný ďalej ozrejmil, že žalobca odstúpil od zmlúv o výkone servisu dňa 2.8.2010 a preto si nárok uplatnil odo dňa nasledujúceho, t.j. od 3.8.2010. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 266 ods. 1, 3 a 4 Obch. zák. ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 243/07 a vyvodil, že nemožno vyčítať žalovanému, ako si žalobca naformuloval VOP v predmetných svojich formulárových zmluvách. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie nebral uvedené do úvahy a iba prevzal prvotný názor odvolacieho súdu, avšak uvedené sa nijak netýka konzistentného úmyslu, ktorý mali sporové strany ako zmluvné strany pri uzavretí predmetných zmlúv, počas ich trvania a dokonca aj po ich skončení. Ak obe sporové strany si vykladali § 6 ods. 3 VOP tak, že bez odstúpenia od zmluvy v prípade omeškania s úhradou faktúry nevznikne žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, tak súd prvej inštancie mal na tento úmysel zmluvných strán ako aj ich opakované následné správanie prihliadať, a nie sa zakryť len za údajne jasným § 6 ods. 3 VOP, ktorý však obe dotknuté zmluvné strany očividne vykladali inak, a teda aj mali záujem o iný obsah tohto zmluvného dojednania, aký mu nakoniec priznal okresný súd v napadnutom rozsudku.
17. V súvislosti s moderačným právom súdu žalovaný opakovanie poukázal na § 6 ods. 3 VOP a konštatoval, že existovali štyri identické zmluvy o výkone servisu týkajúce sa len iných objektov. Sumárna suma mesačných faktúr vystavených na základe týchto zmlúv predstavovala 3.762,20 eur. Predmetné zmluvy o výkone servisu boli dojednané na dobu 48 mesiacov, pričom 33 mesiacov pred uplynutím tejto doby žalobca od predmetných zmlúv odstúpil z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou faktúry a v predmetnom odstúpení si rovno aj kvantifikoval požadovanú zmluvnú pokutu vo výške 62.454,90 eur. Za omeškanie žalovaného s úhradou faktúr vystavených na základe zmlúv o výkone servisu v celkovej výške 3.762,20 eur by tak mal byť žalovaný sankcionovaný nielen uhradením dlžnej sumy s príslušenstvom, ale aj ušlým ziskom vo výške 23.235,61 eur a súčasne aj zmluvnou pokutou vo výške 61.949,10 eur. Súd prvej inštancie použitie moderačného práva v zmysle § 301 Obch. zák. vylúčil vo vzťahu k žalovanému len preto, že je podnikateľ, čo je podľa žalovaného neprípustný postup okresného súdu bez akejkoľvek zákonnej opory. Súdom prvej inštancie uvádzaný vysoký 2,7 násobok, je potrebné
zvýšiť až na 16,47 násobok, pretože za omeškanie s úhradou 3.762,20 eur má podľa žalobcu vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu vo výške 62.454,90 eur, ktorú neskôr na základe znaleckého posudku upravil na 61.949,10 eur, pričom je bez akéhokoľvek právneho aj skutkového významu do koľkých konaní žalobca takýto svoj nárok rozdelí. Žalovaný mal tiež za to, že samotným omeškaním žalovaného s úhradou faktúry nevznikla žalobcovi žiadna škoda, keď v konaní nebol predložený jediný dôkaz, že by touto oneskorenou úhradu zo strany žalovaného vznikla žalobcovi akákoľvek škoda.
18. Vo vzťahu k ušlému zisku žalovaný naďalej zotrval na názore, že pri tomto nároku uplatnenom žalobcom absentujú nevyhnutné zákonné podmienky na to, aby bolo možné priznať žalobcovi náhradu škody v podobe ušlého zisku. V prípade žalobcom uplatneného nároku absentuje splnenie podmienky porušenia povinnosti žalovaným a podmienky príčinnej súvislosti. Žalovaný poukázal na to, že to bol žalobca, kto svojím právnym úkonom trvanie zmlúv ukončil. Z uvedeného je zrejmé, že dôvodom vzniku škody v podobe ušlého zisku nebolo porušenie právnej povinnosti žalovaným, ale až následný výkon práva zo strany žalobcu. Rovnako absentuje aj príčinná súvislosť, pričom podľa žalovaného sa súd prvej inštancie neriadil názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 292/2006, v zmysle ktorého „...Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba preto škodu izolovať“ od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina ju vyvolala...“. Neuhradenie zmluvne dojednanej odplaty riadne a včas nie je spôsobením škody, ale je neplnením si zmluvnej povinnosti. Nárok na náhradu škody predstavuje mimozmluvný vzťah, na ktorý nemožno vzťahovať povinnosti podľa štyroch zmlúv o výkone servisu, vrátane finančných plnení v nich dojednaných. Príčinou údajného ušlého zisku na strane žalobcu bolo jeho slobodné a vedomé rozhodnutie ukončiť zmluvy o výkone servisu. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade sa jedná o výkon práva zo strany žalobcu, ktorý mohol podľa § 6 ods. 2 zmlúv o výkone servisu realizovať kedykoľvek a bez akéhokoľvek dôvodu mohol od predmetných zmlúv odstúpiť. Práve z tohto dôvodu, že odstúpenie od zmlúv predstavuje výkon práva žalobcu nemožno tu hovoriť o škode a teda ani o príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a výkonom práva zo strany žalobcu. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania žalovaný uviedol, že nakoľko je výrok o náhrade trov konania priamo závislý od výsledku sporu, nesprávny je aj na to nadväzujúci III. výrok v časti jeho prvej vety napadnutého rozsudku, ktorým mal súd prvej inštancie priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% žalovanému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta, vo výroku III. tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, eventuálne v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú dané dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol tak, že napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Podaním zo dňa 27.12.2018 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že žalovaný porušil zásadu pacta sunt servanda, ignoroval platne uzavreté zmluvné dojednania, preto bol žalobca sám nútený od zmlúv odstúpiť. Ohľadne domnelej neurčitosti žaloby mal žalobca za to, že argumenty žalovaného sú účelové, nakoľko súd priamo priznáva od určitého okamihu nárok na úrok z omeškania. Tvrdenie, že mesiace mal žalobca prvýkrát uviesť až v podaní zo dňa 3.1.2018 nie je správne, najmä ak samotný žalovaný túto argumentáciu zvolil až v ostatných podaniach a nevyjadril sa tým spôsobom ani k samotnej žalobe vo veci samej. K uplatnenej zmluvnej pokute žalobca uviedol, že to bol žalovaný, kto porušil svoju povinnosť, na ktorú sa zmluvne zaviazal, na základe čoho bola uplatnená zmluvná pokuta. Porušením povinnosti žalovaného je skutočnosť, že nezaplatil dohodnutú cenu riadne a včas, v dôsledku čoho vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý navyše priamo vyplýva z ustanovenia § 6 odsek 3 VOP. Žalobca poukázal na § 302 Obch. zák. a uviedol, že nárok na zaplatenie zmluvnej povinnosti vznikol v okamihu porušenia zabezpečovanej povinnosti. Za správny považoval žalobca aj záver súdu v tej časti, že podnikateľské subjekty musia niesť zodpovednosť za svoje konanie a uzavreté zmluvy sú povinné dodržiavať.
20. V časti uplatneného nároku na zaplatenie ušlého zisku, žalovaný absolútne nedôvodne namieta porušenie povinnosti, keď tento nepreukázal opak, že neuhradil svoje záväzky riadne a včas. Toto porušenie povinnosti malo za priamy následok existenciu právoplatného rozhodnutia súdu a následnej exekúcie na majetok žalovaného, ktoré skutočnosti boli v priebehu súdneho konania preukázané. Žalobca mal za to, že podmienky pre uplatnenie nároku na zaplatenie škody vo forme ušlého zisku, boli v konaní opakovane preukázané, a to porušenie povinnosti, nezaplatiť záväzok riadne a včas (odplata na základe Zmlúv o výkone servisu, bola predmetom súdneho výkonu rozhodnutia), a zároveň vznik
škody vo forme ušlého zisku, ktorý vyplýval z príjmu žalobcu zo Zmlúv o výkone servisu, ktorého výšku potvrdil i znalecký posudok č. 49/2017; a zároveň z toho vyplývajúca existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a spôsobenou škodou. Vzhľadom na absenciu dôvodnosti žalovaným uvádzaných skutočností považoval žalobca za nesporné, že mu nemôže vzniknúť ani nárok na náhradu trov konania. Záverom žalobca poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj ustanovenie § 391 ods. 2 CSP a vzhľadom na skutočnosť, že dôvodnosť nároku bola v konaní preukázaná, žiadal, aby odvolací súd vyniesol rozsudok, ktorým zamietne odvolanie žalovaného v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
21. K vyjadreniu žalobcu sa následne vyjadril žalovaný, ktorý opakovane zdôraznil, že práve a len v dôsledku odstúpenia žalobcu od predmetných zmlúv došlo k vzniku škody v podobe ušlého zisku na jeho strane. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že svoju zákonnú povinnosť predchádzať škodám splnil tým, že odstúpil od zmlúv, nakoľko žiadnej škode nepredchádzal, naopak ju vytvoril. V prípade pokračovania v trvaní zmlúv žalobcovi žiadne škody nehrozili, čo dokazuje skutočnosť, že keď sa žalovaný aj dostal do omeškal s úhradou faktúry, tak sa žalobca v súdnom konaní domáhal len úhrady dlžnej odmeny vyplývajúcej z predmetných zmlúv a nie aj náhrady škody spôsobenej týmto omeškaním, pretože omeškaním mu žiadna škoda nevznikla. V súvislosti so zmluvnou pokutou sa žalobca podľa názoru žalovaného vo svojom vyjadrení obmedzil len na označenie argumentácie žalovaného za tendenčnú, a to bez toho, aby na ňu akokoľvek vecne reagoval. Žalovaný nerozporoval omeškanie so zaplatením faktúry, a teda porušenie predmetných zmlúv, ale sankcie ktoré ho za to majú podľa žalobcu postihnúť sú podľa neho neprípustné. Žalovaný mal za to, že úlohou súdu prvej inštancie bolo skúmať celú zmluvnú pokutu a nie len jej časť, pretože to by znamenalo, že žalobcovi stačí neprimerane vysokú zmluvnú pokutu uplatňovať po častiach, nie v jednom, ale vo viacerých súdnych konaniach, čo žalobca aj robí. Žalovaný zdôraznil, že k vzniku ušlého zisku nedošlo len z dôvodu jeho omeškania, ale až na základe ďalšej právnej skutočnosti a to odstúpenia od zmlúv zo strany žalobcu. Bez tohto výkonu práva zo strany žalobcu by k žiadnemu ušlému zisku nedošlo a to je rozhodujúce, nakoľko to vylučuje splnenie príčinnej súvislosti. V ostatnom žalovaný zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a argumentoch uvedených v odvolaní.
22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP a nariadil vo veci pojednávanie na termín 18.6.2020 v zmysle § 385 ods. 1 CSP, na ktorom v súlade s § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie oboznámením obsahu listín uvedených v zápisnici z pojednávania a odročil pojednávanie za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na termín 16.7.2020.
23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
24. Podľa § 390 písm. a), b) CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť.
26. Odvolací súd k zmene napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
27. Podľa § 344 Obch. zák., od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
28. Podľa § 349 ods. 1 Obch. zák., odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
29. Podľa § 351 ods. 1 Obch. zák., odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných povinností týkajúcich sa voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi
zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
30. Podľa § 6 bod 3 Všeobecných obchodných podmienok (VOP), v prípade ak dodávateľ odstúpi od zmluvy z dôvodu porušenia niektorej zo zmluvných povinností odberateľom, najmä a nielen pre nesplnenie oznamovacej povinnosti uvedenej v § 4 ods. 2, ods. 3 VOP alebo ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako 30 dní, alebo v prípade hrubého porušenia zmluvných povinností podľa § 3 ods. 1 VOP, zaväzuje sa odberateľ zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50% zo súčtu cien za každý, aj začatý mesiac ostávajúci do skončenia doby trvania alebo predĺženia zmluvy, pričom dodávateľ má okrem tejto zmluvnej pokuty nárok na náhradu škody v plnom rozsahu. Povinnosť na náhradu škody a zaplatenie zmluvnej pokuty trvá aj v prípade ak k porušeniu zmluvných povinností odberateľa došlo z dôvodu jeho nedbanlivosti.
31. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 14.061,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.643,30 eur od 3.8.2010 do zaplatenia, z titulu náhrady škody a neuhradenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej z porušenia zmluvnej povinnosti zo Zmlúv o výkone servisu. Nakoľko žalovaný neuhradil svoje záväzky, žalobca podľa ust. bodu 2 § 6 VOP odstúpil od zmlúv o výkone servisu a to dňom doručenia odstúpenia, čiže dňom 2.8.2010. Žalobca odstúpil od 4 zmlúv o výkone servisu, a to zmluvy č. SER/200908001, č. SER/200908002, č. SER/200908003 a č. SER/200908004. V zmysle bodu 3 § 6 VOP si zmluvné strany dohodli, že z dôvodu porušenia niektorej zo zmluvných povinností odberateľom v tomto prípade, ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako 30 dní, je odberateľ povinný zaplatiť odberateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50% zo súčtu cien za každý, aj začatý mesiac ostávajúci do skončenia doby trvania alebo predĺženia zmluvy. Žalobca si v konaní uplatnil zmluvnú pokutu a náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktoré žalovaný neuhradil. V priebehu konania (po zrušení rozsudku uznesením Krajského súdu v Bratislave) žalobca predložil súdu prvej inštancie znalecký posudok, ktorým ustálil presnú výšku zmluvnej pokuty a náhrady škody vo forme ušlého zisku. Žalovaný znalecký posudok nerozporoval a výška zmluvnej pokuty 5.643,30 eur a ušlého zisku 2.099,44 eur nebola medzi stranami sporná. Sporným ostalo samotné právne posúdenie nároku na zmluvnú pokutu a náhradu škody vo forme ušlého zisku.
32. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval porušenie povinnosti žalovaným v zmysle § 6 ods. 3 VOP a naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 373 Obch. zák. Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal samotnú výšku zmluvnej pokuty ako aj náhrady škody v podobe ušlého zisku predloženým súkromným znaleckým posudkom. Konajúci súd mal za to, že doplnením dokazovania znaleckým posudkom a podaním žalobcu z 3.1.2018 (doplnenie vyjadrenia, späťvzatie žaloby v časti istiny) v súlade s názorom odvolacieho súdu boli zmluvná pokuta a ušlý zisk dostatočne konkretizované, špecifikované obdobia, za ktoré boli uplatnené, ako aj spôsob ich výpočtu. Výšku zmluvnej pokuty súd prvej inštancie vyhodnotil ako primeranú aj pri násobku skoro 2,7 vyčíslenej náhrady škody v podobe ušlého zisku. Z uvedenými argumentmi v rámci odôvodnenia rozsudku sa odvolací súd nestotožnil.
33. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktorého účelom je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta je teda peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Ustanovenie § 544 ods. 1 Obč. zák., ktoré je kogentnej povahy, teda umožňuje dohodnutie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy, či už zo zákona alebo na základe dojednania účastníkov (§ 344 Obch. zák.) bez zreteľa na to, či k odstúpeniu dôjde jednostranným úkonom alebo na základe dohody účastníkov, nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti, ale ide o výkon práva. To platí aj vtedy, ak odstúpil účastník od zmluvy preto, že druhá strana porušila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy (NS ČR 6Cdo/3455/2009).
34. V rámci VOP zmluvy o výkone servisu boli upravené dve zmluvné pokuty za porušenie povinnosti, a to v zmysle ust. § 5 ods. 3 za omeškanie s úhradou splatnej faktúry, vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania a v zmysle ust. § 6 ods. 3 (sporné ustanovenie v rámci konania). Žalobca odstúpil od 4 zmlúv o výkone servisu z dôvodu neuhradenia faktúr za služby poskytnuté žalobcom vyplývajúce zo zmlúv o výkone servisu. Z výpočtu, ktorý žalobca predložil vyplýva, že zmluvná pokuta bola uplatnená
aj zo zmlúv, od ktorých žalobca neodstúpil. Z § 6 bod 3 VOP vyplýva, že zmluvná pokuta nie je v tomto bode dohodnutá za porušenie konkrétnej povinnosti, ale právo na uplatnenie zmluvnej pokuty vznikne žalobcovi až po realizácii odstúpenia od zmluvy. Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 1Cob/236/2015-208 zo dňa 26.1.2017 v predmetnej veci síce zdôraznil, že ust. § 6 ods. 3 VOP jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej vzniká žalobcovi nárok na výkon práva vo forme nároku na úhradu zmluvnej pokuty s tým, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká už samotným omeškaním odberateľa bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ je dojednanie o zmluvnej pokute viazané na omeškanie s úhradou splatnej faktúry vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy (v zmysle § 5 ods. 3 VOP), tak ust. § 6 bod 3 VOP je viazané nielen na omeškanie s úhradou splatnej faktúry, ale aj na odstúpenie od zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že takto dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore so zákonom konkrétne s ust. § 544 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého „ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda“. V zmysle cit. ust. zákon hovorí o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a nie pre prípad odstúpenia od zmluvy. Titulom vzniku nároku na zmluvnú pokutu môže byť len porušenie povinnosti, s ktorým zmluva vznik nároku na zmluvnú pokutu spája. Naproti tomu v ust. § 6 bod 3 VOP je uvedené, že až odstúpením od zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti vzniká žalobcovi (dodávateľovi) nárok na zmluvnú pokutu, čo sa odvolaciemu súdu javí ako obchádzanie nárokov, ktoré by žalobcovi patrili v súvislosti s odstúpením od zmluvy (§ 351 a nasl. Obch. zák.), ako aj na náhradu škody, ktorú by musel žalobca preukazovať v konaní. Z ust. § 6 bod 3 VOP vyplýva, že porušenie povinnosti bez toho, aby došlo k odstúpeniu od zmluvy nezakladá nárok na zmluvnú pokutu. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že v ust. § 6 bod 3 VOP nie je dohodnutá zmluvná pokuta za konkrétne porušenie povinnosti, ale je viazaná na odstúpenie od zmluvy, ide teda o výkon práva, pre prípad ktorého je neprípustné dojednanie zmluvnej pokuty. V nadväznosti na vyššie uvedené je zmluva v tejto časti neplatná a žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. Nie je bez právneho významu, že zmluvná pokuta za porušenie tej istej povinnosti už bola v rámci VOP dojednaná a to konkrétne v § 5 bod 3 pod názvom Cena a platobné podmienky.
35. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku sa odvolací súd nestotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jej priznanie. Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je objektívnou zodpovednosťou a je upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk, ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti (kauzálny nexus). Ušlý zisk sa v súlade s konštantou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s pohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktíva, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, alebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu(škodnej udalosti). V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba „fikciou“ (uznesenie NS SR sp.zn. 4MCdo 28/2008). Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho, ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Pokiaľ žalobca nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode veci očakávať, nemôže byť v konaní úspešný.
36. Žalobca nárok na náhradu škody/ušlého zisku odvodzoval z porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalobca si uplatnil nárok na ušlý zisk ako rozdiel medzi obstarávacou cenou náplní a paušálnou cenou, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v zmysle jednotlivých zmlúv a VOP. Odvolací súd konštatuje, že žalobca tento nárok v konaní neosvedčil. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo/126/2009). Žalobca v konaní nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného - nezaplatením faktúry a vznikom uplatneného ušlého zisku na strane žalobcu za obdobie troch mesiacov, čo je základným zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu uplatnenú žalobcom v tomto konaní. V predmetnej veci chýba príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom nároku na ušlý zisk. Dôsledkom omeškania sa žalovaného s riadnou úhradou faktúry nie je vznik nároku na ušlý zisk na strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok porušenia tejto povinnosti. V prípade, ak by žalobca neodstúpil od zmluvy, nárok na ním požadovanú náhradu škody/ ušlý zisk by mu nevznikol. Pokiaľ by aj žalovaný žalobcovi faktúru riadne a včas uhradil, nie je isté, že predmetné zmluvy by zostali v platnosti vzhľadom k tomu, že od zmluvy mohol dodávateľ (žalobca) odstúpiť bez uvedenia dôvodu pred dojednaným časom za splnenia podmienok uvedených v zmluve, resp. vo VOP (§ 6 ods. 2). Tiež je potrebné uviesť, že za ušlý zisk nemožno považovať hypoteticky ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ.
37. Je potrebné tiež uviesť, že v tejto súvislosti nemá opodstatnenie ani znalecké dokazovanie - znalecký posudok predložený žalobcom v konaní, nakoľko preukázanie príčinnej súvislosti medzi správaním sa žalovaného a ekonomickým úpadkom žalobcu, je oprávnený posúdiť výlučne súd a nie znalec, keďže ide o jeden zo základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (ušlého zisku), ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje na základe podanej žaloby. Právne posúdenie veci, t.j. či (ne)boli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a či je nárok v žalobe opodstatnený, je výlučne vecou súdu a nie znalca. Inými slovami nárok poškodeného na ušlý zisk nemôže založiť znalecký posudok, ale len preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.
38. Odvolací súd na základe uvedených skutočností uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného - nezaplatením faktúry riadne a včas a vznikom škody/ušlého zisku na strane žalobcu, čo je základným zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škody uplatnenú žalobcom v tomto konaní. V časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu mal odvolací súd za preukázané, že zmluva je v tejto časti neplatná a žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol.
39. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.
40. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).