Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Cob-236-2015.pdf
PDF · 111.24 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/236/2015
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: SERVEL, s.r.o., Dolný Val 1523/5, Žilina, IČO: 44 637 951, zast. JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, Bratislava, proti žalovanému: Hotely mládeže Slovakia, a.s., Pražská 11, Bratislava, IČO: 31 347 771, zast. De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, Bratislava, o zaplatenie 14.061,32 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/25/2011-154 zo dňa 8.12.2014 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/25/2011-154 zo dňa 8.12.2014 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/25/2011-177 zo dňa 29.1.2015 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na nové konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.061,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.643,30 eur od 30.8.2010 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 843,50 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanému ďalej uložil povinnosť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 3.278,89 eur na účet právneho zástupcu žalobcu M.. W. F. a tiež uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 746,28 eur na účet O.. O. Ř.. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 3.12.2010 domáhal od súdu vydania rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 14.061,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.643,30 eur od 3.8.2010 do zaplatenia, z titulu náhrady škody a neuhradenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej z porušenia zmluvnej povinnosti zo Zmlúv o výkone servisu č. SER/200908001, č. SER/200903002, č. SER/200903005, č. SER200904003, č. SER/200908002, č. SER/200908003, č. SER/200903003, č. SER/200903006, č. SER/200908004, č. SER/200903001, č. SER/200903007, č. SER/200904001.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmlúv o výkone servisu č. SER/200908001, č. SER/200903002, č. SER/200903005, č. SER200904003, č. SER/200908002, č. SER/200908003, č. SER/200903003, č. SER/200903006, č. SER/200908004, č. SER/200903001, č. SER/200903007, č. SER/200904001, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, žalobca ako dodávateľ dočasne prenechal žalovanému ako odberateľovi dávkovacie zariadenia na hygienický spotrebný materiál za odplatu po dobu platnosti jednotlivých zmlúv a zároveň sa zaviazal zásobovať žalovaného náplňami do týchto dávkovacích zariadení a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za prenechanie dávkovacích zariadení do užívania za montáž a pravidelné zásobovanie. Žalovaný neuhradil svoje záväzky voči žalobcovi vyplývajúce zo zmlúv o výkone servisu č. SER 200908001, č. SER/200908002, č. SER/200908003 a č. SER/200908004 a preto žalobca z ust. bodu 2 § 6 všeobecných zmluvných podmienok odstúpil od zmlúv o výkone servisu a to dňom doručenia odstúpenia, čiže dňom 2.8.2010. V zmysle bodu 3 § 6 všeobecných zmluvných podmienok si zmluvné strany dohodli, že z
dôvodu porušenia niektorej zo zmluvných povinností odberateľom v tomto prípade, ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako 30 dní, je odberateľ povinný zaplatiť odberateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50% zo súčtu cien za každý, aj začatý mesiac ostávajúci do skončenia doby trvania alebo predĺženia zmluvy. Žalobca listom zo dňa 8.9.2010 vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú žalovaný prevzal dňa 10.9.2010. Žalovaný zmluvnú pokutu nezaplatil. Žalobca si preto uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 5.643,30 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Ďalej žalobca uvádza, že zmluvy o výkone servisu boli uzavreté na dobu určitú, t.j. 48 mesiacov od montáže dávkovacích zariadení. V dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného vznikla žalovanému škoda v podobe ušlého zisku 8.418,02 eur za obdobie 3 mesiacov. Ušlý zisk predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou náplní - spotrebného materiálu a dávkovacích zariadení a paušálnou cenou, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v zmysle všeobecných zmluvných podmienok. Žalobca za účelom zabezpečenia svojich zmluvných povinností voči žalovanému vyplývajúcich z predmetných zmlúv na základe osobitnej zmluvy so spol. KOGINS s.r.o. Bratislava sa zaviazal na nákup náplní ako aj samotných dávkovacích zariadení a to na obdobie, ktoré zodpovedá trvaniu zmlúv o výkone servisu. O vzniku škody v podobe ušlého zisku žalobca informoval žalovaného listom dňa 8.9.2010 a vyzval ho na náhradu tejto škody, ktorú žalovaný neuhradil.
3. Súd výzvou zo dňa 29.11.2011 vyzval žalovaného, aby sa k návrhu vyjadril, napriek riadnemu prevzatiu (11.8.2011) sa žalovaný nevyjadril.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 26.11.2012, kde právny zástupca žalovaného do spisu založil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu.
5. Vo vyjadrení žalovaný nepoprel existenciu predmetných zmlúv, spochybnil však nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že podľa jeho názoru žalobcom uplatnený nárok nemá oporu v platnej právnej úprave, ani v jej aplikácii. Uviedol, že zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil z dôvodu odstúpenia od zmluvy a nie z dôvodu porušenia žalovaným. Dojednanie o zmluvnej pokute v § 6 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok sa podľa neho nevzťahuje na zmluvnú povinnosť žalovaného, ale na výkon práva žalobcu. Z toho dôvodu navrhol nárok žalobcu vo výške zmluvnej pokuty 5.643,30 eur s príslušenstvom zamietnuť, nakoľko zmluvná pokuta nebola v tomto prípade riadne dojednaná. Ako ďalší dôvod na zamietnutie tohto nároku uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu musí vzniknúť pred skončením hlavného záväzku, v opačnom prípade zánikom hlavného záväzku zaniká aj dohoda o zmluvnej pokute. Čo sa týka nároku na ušlý zisk, žalovaný namieta absenciu splnenia podmienky porušenia povinností žalovaným a podmienky príčinnej súvislosti na to, aby mu takýto nárok mohol byť priznaný. Poukázal, že žalobca sa dobrovoľne rozhodol odstúpiť od 4 zmlúv o výkone servisu. Z toho dôvodu navrhol, aby súd aj v tejto časti žalobný návrh zamietol.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, pričom vykonaným dokazovaním mal preukázanú existenciu riadneho zmluvného vzťahu. Poukázal na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 300 Obchodného zákonníka, § 302 Obchodného zákonníka a ustálil, že zmluvná pokuta sa v danom prípade riadi relevantnými ustanoveniami tak Občianskeho ako aj Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ust. § 373 Obchodného zákonníka, § 379 Obchodného zákonníka veta prvá ako i na ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že i keď došlo k odstúpeniu od zmluvy zákon vymedzil určité inštitúty, ktoré ostávajú účinné aj po zániku zmluvy ako takej. V tomto prípade ide o ustanovenia, ktorými sú náhrada škody a zmluvná pokuta. Ich zánik by poškodenej strane odňal zánik domáhať sa svojich nárokov, pretože by sa nemala o čo oprieť. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcom je dôvodný. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že nezaplatil dohodnutú odplatu za dodávky a služby vykonané žalobcom riadne a včas. V dôsledku porušenia tejto povinnosti vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak ako si ju zmluvné strany dohodli v ust. § 6 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok. Žalobca jasne preukázal, že zmluvnú pokutu si neuplatňuje z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ale z dôvodu porušenia povinnosti zo strany žalovaného. Ust. § 6 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok jasne vymedzuje skutkovú podstatu pre porušenie, ktorej vzniká nárok na výkon práva žalobcu. Z listinných dôkazov je preukázateľné, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť a to zaplatiť dohodnutú odplatu riadne a včas. Čo sa týka nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku súd má za preukázané, že porušením povinnosti žalovaného, ktorá spočívala v porušení povinnosti zaplatiť
záväzok riadne a včas, žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku, ktorý vyplýval z príjmu žalobcu zo zmluvy o výkone servisu ako aj preukázateľne vynaložených nákladov a to v príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou formou ušlého zisku. Z toho dôvodu súd priznal žalobcovi uplatnenú náhradu škody, ktorá predstavuje zisk, ktorý by býval žalobca dosiahol pri bežnom chode veci. Na záver súd prvej inštancie zdôraznil, že od žalobcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby zotrval v zmluvnom vzťahu, z ktorého nemá zmluvne dohodnutý príjem, hoci sú od neho požadované ďalšie investície a náklady na zabezpečenie servisu. Právo účastníka záväzkového vzťahu odstúpiť od zmluvy je jednostranne adresovaným právnym úkonom, vzniká zásadne ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti druhou stranou, teda ide o právo zodpovednostné. Odstúpenie v prípade obchodného záväzkového vzťahu sa však výslovne netýka nároku na náhradu škody, nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a tých ustanovení zmluvy, ktoré malo trvať aj po ukončení zmluvy buď podľa prejavu vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že žalobcovi vznikol v súvislosti s omeškaním žalovaného aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. O trovách konania rozhodol tak, že ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie trov konania vo výške 4.868,67 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 843,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 4.025,17 eur a to náhradu trov právneho zastúpenia pre O.. O. Ř. za dva úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh a za šesť úkonov právnej pomoci (bližšie nešpecifikovanej) ako náhradu trov právneho zastúpenia pre M.. W. F. vo výške 3.278,89 eur.
7. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý v odvolaní namietal nezákonnosť rozsudku v celom rozsahu. Okresný súd sa dopustil podľa jeho názoru závažných pochybení vo vzťahu k meritu veci, keď v rozpore s právnou úpravou ako aj právnou doktrínou priznal žalobcovi právo na zmluvnú pokutu ako aj ušlý zisk a to bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky, resp. aby odôvodnenie okresného súdu malo skutkovú oporu v dôkazoch založených v súdnom spise. Označil iné vady konania, ktorými sú nevykonanie dokazovania, nemožnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, nepredvídateľnosť napadnutého rozsudku, nedostatočná svojvoľné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci k otázke zmluvnej pokuty ako i ušlého zisku, náhrady trov konania, zasielanie písomností elektronickými prostriedkami.
8. Zdôrazňuje, že zo zápisnice zo žiadneho pojednávania nevyplýva, že by okresný súd vôbec nejaké dokazovanie vo veci aj skutočne vykonal ako to uvádza v napadnutom rozsudku. Tým, že okresný súd nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom, bolo žalovanému zo strany súdu prvej inštancie odňaté právo vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom. Zdôraznil nepredvídateľnosť napadnutého rozsudku v súvislosti s porušením zákonného ust. § 118 ods. 2 O.s.p. O nepredvídateľnosti napadnutého rozsudku podľa názoru žalovaného svedčí tá skutočnosť, že okresný súd vyhlásil, že žalobca jasne preukázal, že zmluvnú pokutu si neuplatňuje z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ale z dôvodu porušenia povinnosti zo strany žalovaného, pričom zdôrazňuje, že strany sporu sa nikdy nedohodli na zmluvnej pokute pre prípad porušenia akejkoľvek povinnosti. Preto žalovaný nevie a napadnutý rozsudok mu v tomto neponúka žiadne odpovede, čím mal žalobca okresnému súdu preukázať právny titul, z ktorého odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu.
9. Ďalej poukazuje i na nedostatočné a svojvoľné odôvodnenie napadnutého rozsudku poukazujúc na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru okresný súd k argumentácii žalovaného nezaujal v napadnutom rozsudku žiadne stanovisko a dokonca sa s vyjadrením žalovaného zo dňa 16.4.2013 ani len neoboznámil. Zdôrazňuje, že predmetom tohto konania sú nároky, ktoré mali podľa žalobcu vyplývať zo 4 zmlúv o výkone servisu. Z uvedeného preto nie je žalovanému zrejmé, prečo žalobca argumentuje s 12 zmluvami o výkone servisu, s čím sa aj okresný súd stotožnil, keď žalobe vyhovel v celom rozsahu. Túto disproporciu však okresný súd v napadnutom rozsudku nijako nevysvetľuje. Žalovaný uviedol, že predmet dodávaných hnuteľných vecí podľa 4 zmlúv o výkone servisu je neurčitý (napr. kôš veľký drôtený, osviežovač vzduchu a pod.) a teda zo zákona je takýto neurčitý úkon neplatný. Okresný súd ani k tejto námietke nezaujal žiadne stanovisko. Zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že by dodávané hnuteľné veci podľa 4 zmlúv o výkone servisu uzavretých 3.8.2009 boli totožné s predmetmi kúpy podľa rámcovej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou KOGINS s.r.o. dňa 7.9.2009. Na základe čoho okresný súd dospel k záveru, že sa je jedná o totožné hnuteľné veci, z ktorých je možné následne vychádzať pri kvantifikácii ušlého zisku v napadnutom rozsudku chýba. Okresný súd ďalej úplne opomenul fakt, že kým žalobca so spoločnosťou KOGINS s.r.o. uzavrel len rámcovú kúpnu zmluvu, tak so žalovaným uzavrel 4 zmluvy o výkone servisu, pri ktorých je kľúčovým
práve servis a nie obyčajná kúpa toaletných potrieb. Z uvedeného dôvodu nie je možné bez ďalšieho zrovnávanie týchto zmlúv pre vyčíslovanie ušlého zisku, pretože je zrejmé, že 4 zmluvy o výkone servisu mali nepomerne širší predmet a tým aj vyššie nákladové zaťaženie pre žalobcu ako len samotná kúpa podľa rámcovej kúpnej zmluvy. Žalobca si kvantifikoval svoje nároky, ušlý zisk a zmluvnú pokutu za obdobie 3 mesiacov avšak počas celého konania neuviedol, za ktoré konkrétne tri kalendárne mesiace si svoje nároky uplatňuje, čo je podstatné o to viac, že žalobca si aj v inom konaní vedenom na okresnom súde (sp. zn. 26Cb/146/2013) uplatňuje voči žalobcovi rovnaké nároky a z rovnakých právnych titulov, pričom bez presného určenia zo strany žalobcu je vylúčené určiť, či sa uplatnené nároky prekrývajú alebo či sa jedná len o samotne uplatnené čiastkové nároky žalobcu. Inými slovami tým, že žalobca presne nešpecifikoval za aké konkrétne kalendárne obdobie (od - do) si uplatňuje zmluvnú pokutu a ušlý zisk, zaťažil svoju žalobu neurčitosťou. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vychádza v napadnutom rozsudku zo skutkových tvrdení, ktoré nemajú žiadnu oporu v súdnom spise, napr. že žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku, ktorý vyplýval z príjmu žalobcu zo zmluvy o výkone servisu ako aj preukázateľne vynaložených nákladov. Súd prvej inštancie nijako nevysvetľuje, aký má súvis škoda v podobe ušlého zisku s príjmami žalobcu podľa 4 zmlúv o výkone servisu, žalovanému nie je ani zrejmé, aké preukázateľne vynaložené náklady má okresný súd na mysli.
10. Namieta tiež nesprávne právne posúdenie veci. Predmetom konania boli dva samostatné nároky, teda ušlý zisk a zmluvná pokuta. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty poukazuje na § 6 ods. 3 VOP a uvádza, že nárok na zmluvnú pokutu vyplývajúci z porušenia povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou musí vzniknúť pred skončením hlavného záväzku, pretože v opačnom prípade zánikom hlavného záväzku zaniká aj dohoda o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta je v 4 zmluvách o výkone servisu upravená len vo VOP. Podľa § 6 ods. 3 VOP žalobcovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu až odstúpením od zmluvy o výkone servisu, z čoho jednoznačne vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu nevznikol pred zánikom zmluvy a keďže odstúpením od zmluvy zmluva zanikla, nemôže už dôjsť k vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa ustanovení zaniknutých 4 zmlúv o výkone servisu. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že k odstúpeniu od 4 zmlúv o výkone servisu došlo 2.8.2010 a k vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa žalovaného mohlo dôjsť až 3.8.2010. Odstúpením od zmluvy nezaniká len nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý však musel vzniknúť pred odstúpením od zmluvy, aby sa mohlo jednať o záväzkový vzťah nezávislý od hlavného záväzku. Podľa názoru žalovaného formulácia ust. § 6 ods. 3 VOP neumožňuje, aby nárok na zmluvnú pokutu vznikol skôr ako dôjde k odstúpeniu od zmluvy a preto tento nárok nemôže nikdy vzniknúť. K otázke ušlého zisku žalovaný v odvolaní uvádza, že v prípade žalobcom uplatneného tohto nároku absentuje splnenie podmienky porušenia povinnosti žalovaným a podmienky príčinnej súvislosti na to, aby mohol byť žalobcovi priznaný nárok na ušlý zisk. Meškaním s úhradou faktúr podľa 4 zmlúv o výkone servisu zo strany žalovaného nedošlo a ani dôjsť nemohlo k vzniku ušlého zisku na strane žalobcu, pretože ten podľa samotného žalobcu mal vzniknúť až tým, že sa sám žalobca dobrovoľne rozhodol odstúpiť od 4 zmlúv o výkone servisu. Z uvedeného je teda zrejmé, že dôvodom vzniku škodu v podobe ušlého zisku nebolo porušenie právnej povinnosti žalovaným, ale výkon práva zo strany žalobcu. Neuhradenie zmluvne dojednanej odplaty riadne a včas, nie je spôsobením škody ako sa podľa názoru žalovaného nesprávne domnieval okresný súd, ale je neplnením si zmluvnej povinnosti.
11. V závere namieta aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvislosti s rozhodnutím náhrady trov konania, keď poukázal na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ako i na ust. § 137 O.s.p. a uvádza, že nemá žiadnu zákonnú oporu, aby v súdnom rozhodnutí boli v súvislosti s náhradou trov konania určené tri rôzne platobné miesta, ako to urobil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Platobným miestom pre náhradu trov konania v celej priznanej výške má byť len aktuálny právny zástupca strany sporu a v čase vyhlásenia rozhodnutia strana sporu už právnym zástupcom zastúpená nie je, tak platobným miestom je priamo strana sporu. Namieta aj samotné jednotlivé úkony priznané právnemu zástupcovi žalobcu a to najmä v súvislosti s pojednávaniami, keď má za to, že v danom prípade súd uskutočnil tri meritórne pojednávania a nie šesť meritórnych pojednávaní ako uviedol v napadnutom rozsudku. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
12. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 19.6.2015 vyjadril žalobca, ktorý vo vyjadrení uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, vychádzajúce z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
13. K otázke nevykonania dokazovania a nemožnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom uvádza, že žalovaný sa v predmetnej právnej veci na celkovo troch pojednávaniach mohol vyjadriť k vykonanému dokazovaniu v súlade so zásadou ústnosti a mal príležitosť vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam, ktoré boli v konaní prednesené žalobcom, pričom mal tiež možnosť navrhnúť akékoľvek dôkazy. Nie je pravdou, že okresný súd ignoroval meritórne vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.4.2013, kedy súd žalovaného dokonca na pojednávaní dňa 12.11.2014 ubezpečil, že predmetné vyjadrenie mu bolo doručené, toto v spise eviduje a predmetné vyjadrenie zaslal aj žalobcovi. Žalobca tiež uviedol, že súd nie je povinný vykonávať dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, pokiaľ má z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázaný skutkový stav veci, aby mohol vo veci meritórne rozhodnúť. Súd vykonal dokazovanie nielen listinnými dôkazmi, ale aj ústnymi prednesmi na troch pojednávaniach, ktoré boli v uvedenej veci nariadené. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaného, že okresný súd vo veci nevykonal žiadne dokazovanie.
14. K otázke nepredvídateľnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že podľa názoru žalobcu žalovaný stále nechce pochopiť a to je fakt, že v predmetnej právnej veci bolo v konaní preukázané, že zmluvná pokuta nebola dojednaná pre prípad odstúpenia od zmluvy ako mylne stále dookola uvádza žalovaný, ale bola jednoznačne dojednaná pre prípad porušenia povinnosti, čo v danom prípade bolo omeškanie žalovaného s platením. Uvedené jednoznačne konštatoval aj konajúci súd. Žalovaný neustále opakuje rovnaké argumenty, ktoré sú podľa názoru žalobcu absurdné, a s ktorými sa nemožno absolútne stotožniť. Skutočnosť, že žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú odplatu riadne a včas, jednoznačne vyplýva z ust. § 6 ods. 3 VOP, ktoré jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej vzniká nárok žalobcovi, čím konajúci súd zamietol všetky vyššie argumenty žalovaného. Má za to, že v konaní bolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností a to nezaplatenie odplaty za poskytnuté služby, čo v zmysle platne dojednaných VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť každej zmluvy o výkone servisu, a s ktorými bol žalovaný oboznámený a dôvodom pre platné odstúpenie od zmluvy a súčasne aj dôvodom pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom ide o dva samostatné právne inštitúty, ktoré sa vzájomne podmieňujú ako opätovne účelovo tvrdí žalovaný. Podľa názoru žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol okamihom porušenia povinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú odmenu riadne a včas. Správanie sa žalovaného považuje za absurdné, pokiaľ opomína vlastné porušenie povinnosti a to zaplatiť dohodnutú odplatu riadne a včas, čo bolo jednoznačne preukázané a o čom neexistujú žiadne pochybnosti. Správanie žalovaného podľa názoru žalobcu by bolo možné klasifikovať ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.
15. K námietke priznaného ušlého zisku žalobca uvádza, že v prípade nároku žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku tento nárok žalobcovi riadne vznikol, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu riadne a včas a táto škoda vo forme ušlého zisku vyplývala jednak z príjmu žalobcu zo zmlúv o výkone servisu ako aj z preukázateľne vynaložených nákladov. Žalovaný v rámci konania nenamietal spôsob výpočtu náhrady ušlého zisku. Namietal len samotnú existenciu vzniku tohto nároku. Žalobca má za to, že predložil konajúcemu súdu riadne vyčíslenie náhrady škody vo forme ušlého zisku.
16. Na záver namieta aj skutočnosť tvrdenú žalovaným v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, pokiaľ náhradu trov právneho zastúpenia rozdelil medzi dvoch právnych zástupcov v zmysle vyčíslenia žalobcom, keď podľa názoru žalobcu žiadny právny predpis nezakazuje konajúcemu súdu vydať výrok rozhodnutia, podľa ktorého sa prisúdi náhrada trov konania úspešnému účastníkovi konania s tým, že súd v rámci výroku rozdelí prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia medzi dvoch advokátov podľa toho ako určí úspešný účastník konania.
17. Z týchto dôvodov preto navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť a súčasne žiada aj priznať náhradu trov odvolacieho konania.
18. K vyjadreniu žalobcu sa písomne dňa 28.9.2015 vyjadril žalovaný, ktorý v uvedenom vyjadrení reaguje na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu, pričom uvedené vyjadrenie je totožné s obsahom podaného odvolania.
19. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 26.1.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.
20. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
21. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 26Cb/25/2011-177 zo dňa 29.1.2015, ktorým opravil výrok rozsudku v časti náhrady trov konania je tá skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nepreskúmateľné a z toho dôvodu nesprávne.
22. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že k záveru o dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu dospel na základe vykonaného dokazovania, keď mal za preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že nezaplatil dohodnutú odplatu za dodávky a služby vykonané žalobcom riadne a včas. Vyhodnotil, že žalobca jasne preukázal, že zmluvnú pokutu si tento neuplatnil z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ale z dôvodu porušenia povinnosti zo strany žalovaného. V tejto časti poukázal na § 6 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok, ktorý podľa názoru súdu prvej inštancie jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej vzniká nárok na výkon práva žalobcovi.
23. S týmto právnym záverom sa stotožňuje aj odvolací súd, keď má za to, že ust. § 6 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
24. Teda za správny záver považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že ust. § 6 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej vzniká žalobcovi nárok na výkon práva vo forme nároku na úhradu zmluvnej pokuty, keď takýto záver jednoznačne vyplýva zo slovného výkladu uvedeného ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, kde jednotlivé prípady, kedy vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sú oddelené spojkou alebo, kedy je možný jednoznačný výklad, že nárok na úhradu zmluvnej pokuty vzniká „v prípade ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako 30 dní“. Z uvedeného znenia teda jednoznačne vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká už samotným omeškaním odberateľa bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k odstúpeniu od zmluvy.
25. Za nedostatočné však považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tej časti, kde už priznáva samotnú výšku zmluvnej pokuty, keď výšku priznanej zmluvnej pokuty nijakým spôsobom nekonkretizoval, neuviedol za aké obdobie vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, čiže samotná výška priznanej zmluvnej pokuty je z pohľadu odvolacieho súdu nepreskúmateľná.
26. K druhému uplatnenému nároku a to ušlému zisku súd prvej inštancie uviedol výlučne skutočnosť, že nárok na priznanie ušlého zisku má za preukázaný, pričom ušlý zisk vyplýva z príjmu žalobcu zo zmluvy o výkone servisu ako aj preukázateľne vynaložených nákladov a to v príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou ušlého zisku. Aj v tejto časti odvolací súd vytýka nedostatočné odôvodnenie, neuvedenie žiadnych dôvodov, resp. úvah, akými sa súd prvej inštancie riadil, keď dospel k tomuto záveru. Z pohľadu odvolacieho súdu je i tento nárok resp. odôvodnenie tohto nároku súdom prvej inštancie za nepreskúmateľný, v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku je súd prvej inštancie povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci resp. predčasné rozhodnutie vo veci, nakoľko súd prvej inštancie svoj právny záver riadne neodôvodnil a jeho rozsudok zostal z tohto dôvodu nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Z pohľadu odvolacieho súdu je tento nedostatok závažným nedostatkom, pokiaľ odvolací súd nemal možnosť, z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej
inštancie preskúmať dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
27. Za nesprávne odvolací súd tiež považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaných trov konania. Z vtedy platného § 149 ods. 3 O.s.p. vyplynulo, že v prípade, ak má účastník konania viacerých právnych zástupcov zvolí si, na účet ktorého advokáta jemu priznaná náhrada trov konania bude poukázaná, teda určí platobné miesto, na ktoré má byť jemu priznaná náhrada trov konania poukázaná. Pre prípad, že strana sporu, ktorej je priznaná náhrada trov konania toto miesto platobné neurčí, súd prizná náhradu trov na účet ktoréhokoľvek z nich. Uvedený postup je upravený aj v ust. § 263 CSP, kde odsek 2, v prípade ak v konaní bola úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Takýto záver je opodstatnený práve z dôvodu, že advokát je len príjemcov trov konania, teda platobné miesto priznanej náhrady trov konania, pričom ďalší režim trov konania bude závisieť od prípadných dohôd medzi klientom a advokátom, čo však už nie je predmetom súdneho konania.
28. Na záver odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ súd vyhlásil rozsudok na pojednávaní, je týmto výrokom viazaný a preto pokiaľ rozhodol nesprávne o niektorom z nárokov a v takejto podobe rozsudok vyhlásil, uvedené už nie je možné zhojiť opravným uznesením, tak ako vykonal súd prvej inštancie a pochybenie súdu prvej inštancie je možné na odvolanie oprávneného účastníka zhojiť len formou rozhodnutia odvolacieho súdu.
29. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil v spojení s opravným uznesením a to podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) a b) CSP a vec vrátil na nové prejednanie veci. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v hore naznačenom smere, doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie i náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
30. O trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).