Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-81-2019.pdf
PDF · 109.81 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Energetic Systems, s.r.o., Šamorínska 10, Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46 780 751, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Balážikom, Šamorínska 10, Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice proti žalovanému: Ružinovský športový klub, príspevková organizácia, Mierová 21, Bratislava, IČO: 36 006 257, zastúpenému Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., Miletičova 1, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 860 891 o zaplatenie sumy 452,40 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/161/2015-353 zo dňa 13.11.2018 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/161/2015-353 zo dňa 13.11.2018 p o t v r d z u j e .
Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, ods. 2, § 269 ods. 2, § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, § 757, § 373, § 379 Obchodného zákonníka, § 415, § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 181 ods. 4, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 1.4.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 452,40 eura s príslušenstvom titulom vzniknutej škody/ušlého zisku, ktorý žalobcovi vznikol v súvislosti s uzavretím Zmluvy č. 002/2/2010 o poskytovaní strážnej služby v znení jej neskorších dodatkov v objekte Areál hier Radosť Štrkovec s tým, že uznesením zo dňa 8.2.2016 pod č.k. 42Cb/161/2015-94 súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že v zmysle nového petitu sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 452,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 452,40 eura od 30.5.2012 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 27.3.2018 pod č.k. 42Cb/161/2015-269 súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu 4 line security s.r.o., Šamorínska 10 Bratislava, IČO: 36 859 591, a to s obchodnou spoločnosťou Energetic Systems, s.r.o. Bratislava, IČO: 46 780 751.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako vykonávateľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom dňa 1.7.2010 Zmluvu č. 002/2/2010 o poskytovaní strážnej služby v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 19.11.2020, pričom v zmysle dodatku č. 2 bola zmluva uzatvorená na dobu určitú - na päť rokov od podpísania dodatku č. 2, t.j. do 19.11.2015. Žalovaný spočiatku žalobcovi
uhrádzal faktúry za poskytnuté služby riadne a včas, avšak od novembra 2010 žalovaný prestal žalobcovi uhrádzať odmenu na základe vystavených faktúr, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 24.10.2011 od predmetnej zmluvy odstúpil. Následne žalobca návrhom na Okresný súd Bratislava II inicioval vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 21.191,01 eura s príslušenstvom titulom uplatnenia nároku vo veci nezaplatených faktúr v zmysle predmetnej zmluvy za obdobie jún - november 2011, pričom predmetom návrhu nebolo uplatnenie nároku na náhradu škody. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 23.2.2012 platobný rozkaz pod sp.zn. 33Rob/199/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.3.2012. Žalobca svoj nárok na náhradu škody/ušlého zisku odvodzuje z porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej z čl. I a čl. IV predmetnej zmluvy, z ktorých vyplývala žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za poskytovanie strážnej služby odplatu riadne a včas vo výške 5,15 eura za každú hodinu poskytovania služieb s DPH s tým, že v dôsledku neplnenia uvedenej povinnosti žalovaným od novembra 2010 bol žalobca nútený od zmluvy odstúpiť, na základe čoho mu vznikol nárok na náhradu škody/ušlého zisku, ku ktorému by nedošlo, ak by žalovaný riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, čím by predmetná zmluva ostala v platnosti do 19.11.2015. Na základe uzavretej zmluvy žalobca dôvodne očakával, že dôjde k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, nakoľko žalobca si svoje povinnosti riadne plnil aj vtedy, keď mu žalovaný od novembra 2010 neplatil faktúry, a to až do októbra 2011. V danom konaní žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody/ušlého zisku v zmysle čl. V bod 4 v spojení s čl. V bod 6 predmetnej zmluvy v znení dodatkov odo dňa nasledujúceho po skončení 1 mesiaca odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy, t.j. od 3.12.2011 do 31.12.2011 v celkovej sume 452,40 eura, ktorá predstavuje násobok počtu hodín jednotlivých dní kalendárneho mesiaca, počas ktorých by žalobca poskytoval v zmysle zmluvy strážnu službu žalovanému (29 dní v mesiaci december) a hodinového ušlého zisku, ktorý žalobca vyčíslil na sumu 1,30 eura.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil nedôvodnosť žalobcom uplatňovaného nároku z dôvodu, že v danom prípade absentuje kauzálny nexus, nakoľko žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného spočívajúcim v nezaplatení odmeny za poskytnuté služby a vznikom škody/ušlého zisku na strane žalobcu v období od 3.12.2011 do 31.12.2011 (v období po ukončení zmluvy). Momentom odstúpenia žalobcu od zmluvy zanikol medzi stranami sporu právny vzťah a preto žalovaný by v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedal len za škodu vzniknutú porušením povinnosti do zániku zmluvy odstúpením. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že keby žalovaný platil žalobcovi riadne a včas, zostala by zmluva v platnosti do 19.11.2015, nakoľko predmetná zmluva v znení dodatkov umožňovala stranám za splnenia určitých podmienok okamžite skončiť zmluvu (čl. V bod 6 dodatku č. 2) alebo odstúpiť od zmluvy pred dojednaným časom (čl. V bod 4, 5 dodatku č. 2). Dôsledkom omeškania žalovaného s platením dohodnutej odplaty nie je podľa názoru súdu prvej inštancie vznik nároku na ušlý zisk na strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk nevznikol ako nevyhnutný následok porušenia tejto povinnosti. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý uznal, že sa dopustil porušenia svojej zmluvnej povinnosti, za ktoré bol sankcionovaný tým, že na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.2.2012 pod sp.zn. 33Rob/199/2012 zaplatil žalobcovi zmluvnú pokutu, zaplatením ktorej zanikol aj nárok na akúkoľvek náhradu škody spôsobenej omeškaním s platením odmeny, nakoľko zmluvné strany si nedohodli povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi aj náhradu škody popri zmluvnej pokute, resp. náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. Uhradenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného spôsobilo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody. V konečnom dôsledku následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť odmenu bolo odstúpenie žalobcu od zmluvy, v dôsledku ktorého zmluva platne zanikla a žalobcovi nič nebránilo v možnosti hľadania si nových potenciálnych klientov. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že vynaložil potrebné úsilie, aby mu škoda (ušlý zisk) nevznikla, čím porušil v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka prevenčnú povinnosť, pričom žalobca odstúpil od zmluvy až listom zo dňa 24.10.2011 aj napriek skutočnosti, že čl. V bod 4 zmluvy v znení dodatku č. 2 mu umožňoval odstúpiť od zmluvy už okamihom nezaplatenia dohodnutej odplaty viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace. Nakoľko žalovaný od novembra 2010 neuhradil žalobcovi žiadnu odmenu, bol žalobca oprávnený odstúpiť od zmluvy už mesiacom február 2011, avšak napriek tejto skutočnosti žalobca vykonával pre žalovaného dohodnutú službu až do októbra 2011, čo je nanajvýš zarážajúce vzhľadom na to, že žalobca bol v druhotnej platobnej neschopnosti už pred omeškaním žalovaného a aj napriek tomu stále vykonával služby pre žalovaného bez vidiny odmeny. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nesplnil prevenčnú povinnosť, ktorá ukladá každému dodržiavať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi a povinnosti prevzaté zmluvne, ale aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania si počínať natoľko obozretne, aby
konaním alebo opomenutím konania nevznikla škoda iným a ani jemu samému. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. Civilného sporového poriadku tak, že priznal náhradu trov konania žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom v zmysle žalobného návrhu. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie pôsobí zmätočne, je nepresvedčivé a skôr sa javí protirečivé a v rozpore so zmluvou a s Obchodným zákonníkom, ako aj v rozpore s právnym a skutkovým stavom veci. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevychádzal zo zásady pacta sunt servanda a vytvoril si vlastné úvahy tak, že rozhodnutie trpí svojvôľou bez zákonného odôvodnenia predložených dôkazov a tvrdení žalobcu. Súčasne namietal, že konajúci súd nevykonal hodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach pre spravodlivé posúdenie veci, čo vnáša do meritórneho rozhodnutia svojvôľu - arbitrárnosť. Žalobca v odvolaní tiež vytýkal súdu prvej inštancie nerešpektovanie znenia záväzkového vzťahu - zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ale ušlý zisk (škodu) podradil, respektíve mylne posúdil ako škodu podľa Občianskeho zákonníka, pričom Občiansky zákonník na záväzkové vzťahy nepripúšťa škodu vo forme ušlého zisku, ak ide o vzťah medzi právnickými osobami; čo naopak Obchodný zákonník ju doslovne upravuje a na objektívom princípe ju objektivizuje a pripúšťa. Žalobca zastáva názor, že zmluvná pokuta, ktorá v prvom rade slúži ako zabezpečovací záväzok a až následne ako paušalizovaná náhrada škody, nemôže skonzumovať aj ušlý zisk. Takéto ustanovenie Obchodný zákonník a ani Občiansky zákonník nepozná, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak súd prvej inštancie popiera právo na zisk žalobcu alebo pripúšťa konzumáciu ušlého zisku žalobcu, tak tým popiera aj právo podľa čl. 35 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 a 2, ako aj čl. 12 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca v odvolaní namietal, že náhrada škody/ušlý zisk a zmluvná pokuta spolu právne nesúvisia a majú rôzny právny základ. Porušenie povinnosti uplatňovanej zmluvnej pokuty je za neuhradenie záväzkov žalovaného, t.j. nezaplatenie faktúr za vykonané služby riadne a včas a uplatňovaný ušlý zisk je strata z nenaplnenia zmluvy na dobu určitú, kde žalobca očakával výnosy a tieto sú uplatňované ako právo a chránený záujem žalobcu. Súčasne žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nevykonanie žalobcom navrhovaných výsluchov svedkov T.. Y. E. a P. I., ktoré súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať, avšak podľa žalobcu si súd prvej inštancie na základe výsluchov uvedených osôb mohol overiť alebo doplniť skutočnosti, ktoré mu neboli zrejmé z písomného vyhlásenia. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že súd prvej inštancie odignoroval dôkazy predložené žalobcom na preukázanie skutočnosti, že žalobca sa snažil vyvíjať reklamnú činnosť na získanie obdobných zmlúv - faktúra č. 11 VF 0110 zo dňa 31.12.2011 a namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v danom konaní. Podľa žalobcu je evidentné, že práve opakované a sústavné porušovanie povinností žalovaného viedlo k odstúpeniu od zmluvy žalobcom, čím priamo bol daný základ vzniku škody, ak sa nepodarí žalobcovi získať náhradnú zmluvu za odstupujúcu zmluvu a tým žalobcovi vzniklo právo na ušlý zisk. Žalobca v danom konaní nežiada ušlý zisk a ani náhradu škody z nezaplatených faktúr, ale žiada ušlý zisk z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného (porušenie povinnosti zo zmluvy), ktorého následkom bolo odstúpenie od zmluvy a nemožnosťou získania obdobných zmlúv žalobcom a tým vzniknutou škodou/ušlým ziskom žalobcu. Nespornou skutočnosťou je, že žalovaný si neplnil povinnosti zo zmluvy a tým donútil žalobcu, aby od zmluvy odstúpil, pričom takéto konanie žalovaného je v rozpore s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi. Odstúpením od zmluvy nezanikol nárok žalobcu na náhradu škody, nakoľko porušenie zmluvy zapríčinil žalovaný. Kauzálny nexus je daný tým, že žalovaný porušil zmluvu, čo viedlo v reťazení objektívnych javov ku vzniku škody/ušlého zisku. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne aplikoval hmotnoprávne predpisy Obchodného zákonníka a absolútne nesprávne posúdil skutkový a právny stav v merite sporového konania.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou na predloženie vyjadrenia k odvolaniu boli právnemu zástupcovi žalovaného súdom prvej inštancie doručené dňa 29.3.2019.
7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
11. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako vykonávateľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 1.7.2010 uzavretá v písomnej forme zmluva č. 002/2/2010 o poskytovaní strážnej služby v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ku ktorej boli uzavreté v písomnej forme dva dodatky, a to dňa 30.10.2010 dodatok č. 1 a dňa 19.11.2010 dodatok č. 2. Z dodatku č. 2 vyplýva dohoda zmluvných strán o uzavretí predmetnej zmluvy na dobu určitú, a to na 5 rokov od podpísania tohto dodatku, t.j. do 19.11.2015.
12. V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 2 k predmetnej zmluve o poskytovaní strážnej služby článok V bod 4 zmluvy v novom znení ustanovuje, že vykonávateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak objednávateľ nezaplatí dohodnutú odplatu viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace. Tým nie je dotknuté právo vykonávateľa na náhradu škody a zmluvnú pokutu.
13. V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 2 k predmetnej zmluve o poskytovaní strážnej služby článok V bod 5 zmluvy v novom znení ustanovuje, že objednávateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak vykonávateľ porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a objednávateľ vykonávateľa na porušenie povinnosti písomne upozornil a vykonávateľ napriek upozorneniu nevykonal bez zbytočného odkladu nápravu, je objednávateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť.
14. V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 2 k zmluve o poskytovaní strážnej služby článok V bod 6 zmluvy v novom znení ustanovuje, že odstúpenie od zmluvy dohodnuté v bode 4 a 5 tohto článku je dohodnuté z dôvodu ochrany a prípadných škôd, ktoré by mohli vzniknúť okamžitým skončením zmluvy a nezabezpečením stráženia objektu, ako aj na druhej strane vykonávateľovi by mohla vzniknúť škoda. Zmluvné strany sa dohodli na úprave okamžitého skončenia a to tak, že zmluva skončí do 1 mesiaca odo dňa doručenia okamžitého skončenia zmluvy z dôvodov porušovania zmluvných záväzkov oboch zmluvných strán pred dohodnutým termínom v bode 1 tohto článku.
15. Žalobca svoj nárok konkretizovaný v žalobe odvodzoval zo skutočnosti, že žalovaný neuhrádzal faktúry za poskytovanie strážnej služby na základe predmetnej zmluvy riadne a včas, čím mal porušiť zmluvné povinnosti a žalobcovi tak za obdobie od 3.12.2011 do 31.12.2011 mala vzniknúť škoda - ušlý zisk v sume 452,40 eura, ktorú vypočítal ako násobok počtu dní (hodín), počas ktorých by žalobca poskytoval strážnu službu žalovanému a sumy, ktorú by žalobca za bežných okolností získal zo svojej činnosti s odpočtom nákladov, ktoré na dosiahnutie týchto výnosov vynaložil.
16. Žalovaný bol v omeškaní s platením odplaty za poskytnuté služby v zmysle zmluvy od novembra 2010, avšak od tohto obdobia žalobca naďalej poskytoval žalovanému dohodnuté služby až do októbra 2011. Až následne žalobca listom dňa 24.10.2011 odstúpil od predmetnej zmluvy, z čoho je zrejmé, že
žalobca napriek vedomosti o neplnení zmluvných povinností žalovaným riadne a čas, naďalej vykonával pre žalovaného dohodnuté plnenie zo zmluvy, a to až do dňa odstúpenia. Žalobca si žalobou nárokuje náhradu škody - ušlého zisku za obdobie od 3.12.2011 do 31.12.2011, teda po odstúpení od predmetnej zmluvy, pričom ako hlavný argument uviedol, že ak by žalovaný pravidelne uhrádzal žalobcovi odmenu za poskytnuté služby, nedošlo by ku vzniku vyčíslenej škody/ušlého zisku, keďže by zmluva bola platná a účinná do 19.11.2015.
17. Žalobca nárok na náhradu škody/ušlý zisk odvodzoval z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytovanie strážnej služby odplatu riadne a včas, nakoľko v súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy očakával, že dôjde k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt. Protiprávnym konaním žalovaného spočívajúcim v neuhrádzaní odplaty za poskytnuté služby, však žalobca stratil očakávaný prínos výnosu, ktorý si preto uplatnil v konaní ako náhradu škody/ušlý zisk. Mal za to, že v prípade, že by mu žalovaný pravidelne uhrádzal odmenu za poskytnuté služby, nespôsobil by tým škodu/ušlý zisk, nakoľko zmluva by zostala v platnosti až do 19.11.2015. Vzhľadom na skutkové a právne zistenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstúpením žalobcu od zmluvy listom zo dňa 24.10.2011 záväzkovo- právny vzťah medzi stranami sporu zanikol a žalovaný by zodpovedal za škodu vzniknutú porušením zmluvnej povinnosti do odstúpenia od tejto zmluvy pri kauzálnom nexuse. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie úplne a správne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď ustálil, že kauzálny nexus v predmetnom prípade nie je daný z dôvodu, že keby aj žalovaný za poskytnuté služby žalobcovi riadne a včas platil, nie je isté, že predmetná zmluva by zostala v platnosti až do 19.11.2015 tak, ako to tvrdí žalobca, nakoľko od zmluvy mohli obidve strany odstúpiť pred dojednaným časom za splnenia podmienok uvedených v zmluve a zmluvu bolo možné zrušiť aj písomnou dohodou zmluvných strán. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho súdu ako aj žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného - neplatením odplaty za poskytnuté služby riadne a včas počas rokov 2010 - 2011 a vznikom uplatneného ušlého zisku na strane žalobcu v období od 3.12.2011 do 31.12.2011, čo je základným zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu uplatnenú žalobcom v tomto konaní. V predmetnej veci absentuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom nároku na ušlý zisk. Dôsledkom omeškania žalovaného s platením dohodnutej odplaty nie je vznik nároku na ušlý zisk na strane žalobcu, keďže eventuálny ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok porušenia tejto povinnosti. Žalovaný správne poukázal na to, že porušil len jednu zmluvnú povinnosť, a to uhrádzať odplatu žalobcovi riadne a včas, následkom porušenia ktorej by bola povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu a možnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy. V prípade, ak by žalobca neodstúpil od zmluvy, nárok na ním požadovanú náhradu škody/ušlý zisk by mu nevznikol a je zrejmé, že nárok na náhradu škody uplatňovaný žalobcom mu nemohol vzniknúť počas trvania zmluvy. V danom prípade následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť dohodnutú odmenu však bolo odstúpenie žalobcu od zmluvy, v dôsledku ktorého zmluva platne zanikla, takže žalobcovi nič nebránilo v možnosti uzavrieť novú zmluvu s treťou osobou a tým sa vyhnúť hospodárskemu úpadku svojej spoločnosti, ako správne konštatoval konajúci súd. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný.
18. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2010 pod sp.zn. 4Cdo/319/2008, v zmysle ktorého ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).
19. Žalobca síce využil svoje oprávnenie ukončiť zmluvný vzťah v zmysle vyššie citovaných dodatkov k zmluve o poskytovaní strážnej služby, ale v prípade ukončenia zmluvného vzťahu sa dôsledky pre žalovaného nemôžu právne vymedziť spôsobom uplatňovaným žalobcom, t.j. ako vznik nároku na náhradu škody/ušlý zisk, ak zmluvný vzťah ukončil žalobca, ktorý „zavinil“ ukončenie poskytovania strážnych služieb žalovanému. Aj z toho dôvodu nie je možné priznať žalobcovi náhradu škody - ušlý zisk tak, ako ho uplatnil predmetnou žalobou.
20. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustálenie existencie a výšky ušlého zisku je závislé od posúdenia skutkových okolností konkrétneho prípadu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 29.3.2017 pod sp.zn. 5Cdo/195/2015 uviedol, že „existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná a musí byť založená na konkrétnych skutkových okolnostiach. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba „fikciou“ (m.m. uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 513/2014).“
21. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy - výsluchy svedkov T.. Y. E. a P. I., ktorí mali dosvedčiť, že žalobca sa snažil s nimi uzavrieť náhradnú zmluvu. Výsluchy menovaných svedkov odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu považuje zhodne so súdom prvej inštancie za nadbytočné bez spôsobilosti ich výsledkov privodiť iné rozhodnutie v merite veci.
22. V nadväznosti na ustanovenie § 393 ods. 3 CSP odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu je súladné s rozhodovacou praxou v obdobných veciach medzi rovnakými sporovými stranami a na obdobnom skutkovom základe, a to s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/139/2017-190 zo dňa 20.9.2018, s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/54/2017-188 zo dňa 10.5.2018 a s rozsudkom Krajského súdu v Bratislava č.k. 1Cob/170/2018 zo dňa 13.6.2019, ktorými boli potvrdené rozsudky súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu.
23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (porovnaj PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, Pl. ÚS 16/95). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m.m. Pl. ÚS 21/00, Pl. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Je nutné poznamenať, že k rovnakým skutkovým a právnym záverom, ako dospel konajúci súd v prejednávanej veci, dospeli všeobecné súdy aj v ďalších obdobných veciach.
24. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.
27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).