Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, B., právne zastúpený JUDr. Peter Gdovin, advokát, Kalininova 675, 066 01 Humenné, proti žalovanému: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Goga, advokát, Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 5. februára 2019 č. k. -59 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„ I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to parcele C-KN č.XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor katastrálny, na LV č. XXX, kat. úz. I..

II. Súd pozemok C-KN č.XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, zapísaný v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor katastrálny, na LV č. XXX, kat. úz. I. p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca j e p o v i n n ý do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 925,- € z titulu náhrady za jeho zaniknutý spoluvlastnícky podiel.

IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia , , , , , a a (ďalej len „“).

3. Vykonaným dokazovaním mal súd I. inštancie za preukázané, že pozemok, parc. č. XXXX o výmere 163 m2, nachádzajúci sa v k.ú. I. je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, každý v podiely 1. Pozemok má šírku 3,7 m a dĺžku 66,5 m a predstavuje jedinú prístupovú cestu k parc. č.

XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu, spájajúcu túto parcelu s obecnou cestou. V prednej časti v bezprostrednom susedstve s obecnou cestou je parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného, na ktorej má žalovaný postavený rodinný dom. Žalovaný dlhodobo znemožňuje žalobcovi užívať parcelu č. XXXX, ktorú majú obaja v podielovom spoluvlastníctve. Na tejto parcele osadil kríky, stromy, čím znemožnil prístup žalobcu k jeho vlastnému pozemku č. XXXX v zadnej časti, uvedenú parcelu dal strážiť voľne pobehujúcemu strážnemu psovi, a to aj pred samotným žalobcom, ktorý je jej spoluvlastníkom. Dlhodobo sa odmieta so žalobcom dohodnúť o spôsobe užívania tejto parcely v podielovom spoluvlastníctve a samotnému žalobcovi užívanie tejto parcely neumožňuje a znemožňuje. Na uvedenej parcele č. XXXX sa nachádza kopaná studňa.

4. Je zrejmé, že žalovaný žalobcovi nielenže bráni hospodáriť so spoločnou vecou - spoločnou parcelou, ale bráni mu ju eo ipso i užívať. V zásade ju žalovaný i napriek vedomosti o tom, že uvedená parcela mu patrí iba v 50 % podiele spoluvlastníctva, celú užíva ako výlučne vlastnú a žalobcovi v jej užívaní bráni. Preto je namieste vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spornej parcely č. XXXX. Nakoľko k dohode nedošlo, je namieste vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom podľa .

5. V zmysle poradia priority spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v súlade s súd skúmal možnosť reálneho rozdelenia parcely. Sporové strany sa zhodli na tom, že jeho reálne rozdelenie možné nie je, ktoré zhodné tvrdenie sporových strán si súd osvojil. Preto prichádza do úvahy najmä prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Žalobca k pozemku, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, parc. č. XXXX, nemá inú možnosť prístupu od obecnej komunikácie, ako ani možnosť prívodu inžinierskych sietí k tomuto pozemku a naopak pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného, na ktorom má postavený rodinný dom, parc. č. XXXX, je v priamom susedstve obecnej komunikácie s možnosťou zriadenia všetkých prípojok inžinierskych sietí. Účelným využitím veci sa preto javí byť prikázanie tohto pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu. Napokon, pre prípad zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho prikázania jednému zo spoluvlastníkov žalovaný prikázanie tejto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva ani nenavrhoval. Súd pri prikázaní tejto veci do výlučného vlastníctva žalobcu prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaný dlhodobo bránil žalobcovi vôbec užívať tento pozemok a žalobcovi tak prakticky znemožnil užívať jeho vlastnú parcelu č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nakoľko mu k nej znemožnil prístup. I to je dôvod, prečo sa najspravodlivejším riešením javí byť prikázanie tejto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu.

6. K určeniu primeranej náhrady za zaniknutý spoluvlastnícky podiel žalovaného žalobca predložil znalecký posudok C.. Z. U., znalkyne v príslušnom odbore, ktorá v znaleckom posudku č. XXX/XXXX určila všeobecnú hodnotu sporného pozemku aj s na ňom sa nachádzajúcim príslušenstvom (studňa a plot) v sume spolu 1.850,- eur. Súd v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu a to i pokiaľ ide o zrušenie podielového vlastníctva, navrhovaný spôsob jeho vyporiadania, ako aj určenie povinnosti a výšky sumy na zaplatenie žalovanému za zaniknutý spoluvlastnícky podiel vo výške 925,- eur (podľa výšky spoluvlastníckeho podielu 1/2) v zmysle ocenenia znaleckým posudkom.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. , ust. (ďalej len „“).

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil ust. a tým, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že od roku 1981 doposiaľ žalobcovi nebránil v užívaní predmetnej parcely N. č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve, ako aj parcely N. č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Súd I. inštancie napriek návrhu žalovaného nevykonal dôkaz obhliadkou na mieste samom, za účelom oboznámenia sa v teréne so stavom predmetnej nehnuteľnosti, jej situovaním, prístupovými možnosťami, existenciou inžinierskych sieti, prípojok, studne a porastov nachádzajúcich sa na predmetnej nehnuteľnosti, čím procesným postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva ako účastníka konania na spravodlivý proces.

9. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nemožno automaticky považovať za postup, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom. Zároveň podotkol, že si ani nie je vedomý skutočnosti, že by k návrhu obhliadky zo

strany žalovaného vôbec došlo. Ak by aj k takejto obhliadke došlo, nemalo by to vplyv na rozhodnutie súdu uvedené podielové spoluvlastníctvo zrušiť a sporný pozemok prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Podľa ust. , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

13. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

14. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

15. „Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. )

16. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta nevykonanie navrhnutého dôkazu obhliadkou, tak k tomu treba uviesť, že z obsahu spisu a zo zvukovej nahrávky pojednávania uskutočneného dňa 5.2.2019 nevyplýva, žeby žalovaný bol navrhol súdu I. inštancie vykonanie takéhoto dôkazu na mieste samom.

17. Podľa ustanovenia , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa odseku 2, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa odseku 3, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný nenamietal závery predloženého znaleckého posudku, a v prejednávanej veci žalovaný ani nepreukázal ničím právne významným, prečo by súd mal vykonať obhliadku na mieste a prečo vykonanie tohto dôkazu považuje žalovaný za významné.

19. Súd I. inštancie sa vyporiadal so všetkými predloženými dôkazmi v konaní a jeho rozhodnutie nie je možné hodnotiť ako arbitrárne. Podľa názoru odvolacieho súdu súd I. inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že jednotlivým predkladaným návrhom venoval dostatočnú pozornosť, využil všetky dôkazy k zisteniu objektívneho skutkového stavu a vec správne právne posúdil.

20. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. v spojení s a a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).