Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-44-2017.pdf
PDF · 99.71 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Vranove nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci navrhovateľa: U. U.C., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. XXXX/XX, B., zast.: JUDr. Peter Gdovin, advokát, Kalininova 675, 066 01 Humenné proti žalovanému: X. U., O.. XX.XX.XXXX, V. Č. XX, zast.: JUDr. Miroslav Goga, advokát, Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to parcele N.-M. Č..XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu X. O. Z., odbor katastrálny, na G. Č.. XXX, M.. Ú.. Č..
II. Súd pozemok N.-M. Č..XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, zapísaný v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu X. O. Z., odbor katastrálny, na G. Č.. XXX, M.. Ú.. Č. p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca j e p o v i n n ý do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 925,- € z titulu náhrady za jeho zaniknutý spoluvlastnícky podiel.
IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu žalobca navrhol, aby súd vydal tento rozsudok: „Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti a to parcele N.-M. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu X. O. Z., odbor katastrálny, na G. Č.. XXX, M.. Ú.. Č..
Súd pozemok N.-M. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, zapísaný v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu X. O. Z., odbor katastrálny, na G. Č.. XXX, M.. Ú.. Č. prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
Žalobca je povinný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 925,- € z titulu náhrady za jeho zaniknutý spoluvlastnícky podiel.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca aj spolu so žalovaným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorú navrhuje vyporiadať. Žalobca je tiež výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Č., a to parcely N.-M. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1819 m2, zap. na G. Č.. XXX pre katastrálne územie Č.. Parcela č. XXXX, ktorú má žalobca so žalovaným v podielovom spoluvlastníctve, tvorí jedinú prístupovú cestu k „zadnej“ parcele č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Parcela č. XXXX, ktorá tvorí túto prístupovú cestu, má šírku 3,7 m a dĺžku 66,5 m. Žalovaný ale dlhodobo znemožňuje žalobcovi užívanie tejto nehnuteľnosti. Na predmetnej nehnuteľnosti vysadil rôzne stromy a kríky a tým celkom znemožnil prístup žalobcu na pozemok v jeho výlučnom vlastníctve, č. XXXX a bráni mu v prístupe na túto parcelu. Žalobca vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, navrhol žalovanému zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva parcely č. XXXX dohodou. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti možné nie je bez toho, aby bol absolútne znemožnený a zablokovaný jediný prístup žalobcu na jeho pozemok vo výlučnom vlastníctve, parc. č. XXXX. Preto žalobca žalovanému navrhol aj odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu. Za tým účelom
- zistenia hodnoty uvedenej nehnuteľnosti si dal vypracovať znalecký posudok znalkyňou C.. U., Č.. XXX/XXXX, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu pozemku, parc. č. N.-M. XXXX na sumu 1.595,77,- eur, plota od cesty na sumu 129,65,- € a studňu na sumu 121,34,- €. Celková hodnota nehnuteľnosti s príslušenstvom tak bola určená vo výške 1.850,- €, z čoho na spoluvlastnícky podiel žalovaného pripadá 925,- €. Túto sumu žalobca navrhol vyplatiť žalovanému na zaniknutý spoluvlastnícky podiel. Nakoľko na tento návrh žalovaný žiadnym spôsobom nereflektoval, žalobca podal súdnu žalobu v tomto zmysle.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom bol vypočutý žalobca, žalovaný, vykonané predložené listinné dôkazy a znalecký posudok.
5. Žalobca na pojednávaní zotrval na písomných dôvodoch podanej žaloby. Doplnil, že prístupový pozemok, ktorý sa dotýka parcely, ktorú užíval, je vysadený lesnými drevinami a on sa na svoju parcelu nemôže dostať. Ťahá sa to už vyše 30 rokov. Pozemok potrebuje využívať, snažil sa dohodnúť so žalovaným, ale nešlo to, nakoľko to žalovaný odmieta. 30 rokov žalobca za tento pozemok platil daň, pričom ho nevyužíva. Bolo dohodnuté jednanie na Obecnom úrade v Č. ohľadom dohody so žalovaným, kde sa ale žalovaný nedostavil. Niet iného prístupu na jeho vlastnú parcelu, než po parcele, ktorej podielové spoluvlastníctvo so žalovaným je predmetom tohto sporu. Niet iného prístupu od obecnej cesty. Na uvedenej parcele je stará kamenná studňa, ktorá sa využíva len ako úžitková voda, voda v nej pitná nie je, nakoľko do nej stekajú splašky povrchovej vody. Nebol by problém tú studňu posunúť zhruba o 1,5 m, aby sa nenachádzala na uvedenej parcele. Na svoju zadnú parcelu, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, v minulosti aktívne chodieval, chodil tam oberať ovocné stromy a sadil zeleninu. Bolo to zhruba 30 rokov dozadu. Teraz keď tam zašiel, po dvore sa voľne pohyboval vlčiak, ktorý ho napadol. Keď oslovil žalovaného, ten ho začal atakovať a hádali sa. Žalovaný mu tvrdil, že pozemok je jeho. Plot tam síce nie je, ale žalovaný tam postavil nejaké stromy, ktoré bránia tomu, aby sa táto cesta dala užívať a žalobca sa tak nemá možnosť dostať dozadu na svoj vlastný pozemok. Tie stromy vysadil žalovaný bez súhlasu žalobcu, o čom ani vôbec nevedel. Žalobca tam prišiel so skupinou asi štyroch ľudí s tým, že tie stromy idú vyrezať. Žalovaný vybehol z domu a začal na nich hulákať, že ich zažaluje a zavolá políciu. Polícia prišla a zamedzila im v ďalšom postupu, zakázala im ďalej píliť s tým, že žalobca nemal právo sám o tom rozhodovať, pretože je tam spoluvlastník aj žalovaný. Doposiaľ sa so žalovaným nepodarilo dospieť k žiadnej dohode. Žalobca si dal vypracovať znalecký posudok, ale žalovaný odmieta aj toto.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd podielové spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným nezrušoval. A to z toho dôvodu, že prikázaním veci žalobcovi by žalovanému bola znemožnená prístupová cesta na parc. č. XXXX a tým by bolo znemožnené užívanie predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej má žalovaný postavený rodinný dom.
7. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že žalobca je jeho bratom. Sporná parcela bola predmetom dedenia po ich zosnulom otcovi. Jemu z dedičstva po otcovi pripadla jeho vlastná parcela č. XXXX, kde má postavený dom. Pochádzajú zo siedmych súrodencov so žalobcom. V dedičskom konaní sa súrodenci dohodli tak, že budú súhlasiť s odstúpením svojich dedičských podielov v prospech žalovaného pokiaľ ide o dom a pokiaľ ide aj o pozemok. Do dedičského konania sa ale prisunul aj jeho brat - žalobca. Keď sa jeho brat - žalobca prisunul do toho dedičského konania, tak súrodenci sa dohodli aj s mamou na tom, že im obidvom odstúpili uvedené pozemky aj s domom. Následne urobili so žalobcom to, že reálne rozdelili pozemok, žalobcovi pripadol do výlučného vlastníctva čistý pozemok, žalovanému do výlučného vlastníctva pripadol pozemok so starým domom. Starý dom neskôr žalovaný zbúral. Žalobca ale už od začiatku mal špekulatívne dôvody, kalkuloval s tým, že ten pozemok, ktorý pripadol jemu do vlastníctva, bude chcieť neskôr predať. Pozemok, ktorý je predmetom sporu, je vlastne iba prístupovou cestou, ktorá zostala v polovičných podieloch jemu a jeho bratovi - žalobcovi. Žalobca s uvedeným pozemkom fakticky dosť dlho nič nerobil. Nejakým nedopatrením sa stalo, že kataster zaregistroval žalovanému cca 1100 m2, ale žalobcovi 1600 m2. Žalovaný oba pozemky, t.j. jeho aj žalobcov obrábal, pestoval poľnohospodárske plodiny, kosil ich a platil za ne dane. Keď prešli registre do počítačov, tak začali posielať daňové výmery osobitne jemu ale aj žalobcovi, a žalobca za ten pozemok potom musel začať platiť dane sám. Od r. 1980 do r. 2005 sa takýmto spôsobom žalovaný v zásade výlučne sám o tento pozemok staral. Žalovaný sa oň prakticky vôbec nehlásil, občas tam prišiel na kontrolu, neskôr ho vyzval, aby ho odkúpil. On to od neho odkúpiť odmietol. Na svojom vlastnom pozemku, ktorý prešiel do jeho výlučného vlastníctva, pôvodne XXX/X, postavil nový dom a teraz v ňom žalovaný býva od r. 1990. Režim pozemku, ktorý majú v polovičnom podielovom spoluvlastníctve je momentálne taký, že žalobca to prišiel akurát poobrábať, a pozrezovať mu stromy na tej prístupovej ceste, lebo uviedol, že mu vadili. Žalovaný vysadil tie stromy za tou prístupovou cestou kvázi už na pozemku žalobcu. Bol taký projekt s MNV, že sa mala robiť samostatná prístupová cesta zozadu s tým, že sa tam mali vyčleňovať potom stavebné parcely. Žalovaný uviedol, že reálne rozdelenie pozemku, ktorý je predmetom sporu, možné nie je. Na prístupovej ceste, ktorá je predmetom sporu, stojí studňa a ak by súd tento pozemok prikázal bratovi, žalovaný by nemal možnosť ju užívať. Žalovaný ale má zriadenú prípojku na mestský vodovod, ale má tam problém so zriadením kanalizácie. Prevažne využíva vodu z tejto studne. Žalovaný nerozporoval žalobcom navrhovanú sumu na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 925,- €. Potvrdil, že výlučným vlastníkom parcely č. XXXX je žalobca a výlučným vlastníkom parcely č. XXXX je on sám. K svojmu domu má prístup priamo z obecnej komunikácie. V plote od obecnej komunikácie žalovaný má zriadené z prívodných inžinierskych sietí plynomer a vodomernú šachtu a pod. Žalobcu informoval o tom, že na uvedenej prístupovej ceste vysadil kríky a stromy, ale súhlas od neho nemal. Urobil tak preto, že v susedstve sused choval svine a išiel odtiaľ príšerný smrad. Chcel tomu smradu takýmto spôsobom zabrániť. Brat sa k tejto jeho informácii nevyjadril, ale zobral ju na vedomie. Žalovaný potvrdil, že žalobca nemá iný prístup k parcele č. XXXX, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, než po pozemku, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve a predstavuje prístupovú cestu. Nemá tam iný prístup ani peši, ani motorovým vozidlom, ani iný prístup za účelom zriadenia inžinierskych sietí, t.j. vodovodu, kanalizácie, plynu, elektriny, internetu a pod. K nevôli žalovaného tam teraz žalobca chodí peši po chodníku žalovaného.
8. Na pojednávaní súd oboznámil žalobu a pripojené listiny. A to návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, podací lístok, geometrický plán, výkaz výmer, geometrický plán z 15.9.1980, náčrt situácie, fotografiu domu nafotenú zhora. Bol oboznámený rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 6C/42/81 zo dňa 29.02.1981 s pripojeným geometrickým plánom. Bol oboznámený znalecký posudok C.. Z. U. Č.. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s prílohami.
9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Pozemok, parc. č. XXXX o výmere XXX U.X, nachádzajúci sa v k.ú. Č. je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, každý v podiely 1. Tento sporný pozemok má šírku 3,7 m a dĺžku 66,5 m a predstavuje jedinú prístupovú cestu k parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu, spájajúcu túto parcelu s obecnou cestou. V prednej časti v bezprostrednom susedstve s obecnou cestou je parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného, na ktorej má žalovaný postavený rodinný dom. Žalovaný dlhodobo znemožňuje žalobcovi užívať parcelu č. XXXX, ktorú majú obaja v podielovom spoluvlastníctve. Napríklad tým, že na tejto parcele osadil kríky, stromy, čím znemožnil prístup žalobcu k jeho vlastnému pozemku č. XXXX v zadnej časti, uvedenú parcelu dal strážiť voľne pobehujúcemu strážnemu psovi, a to aj pred samotným žalobcom, ktorý je jej spoluvlastníkom. Dlhodobo sa odmieta so žalobcom dohodnúť o spôsobe užívania tejto parcely v podielovom spoluvlastníctve a samotnému žalobcovi užívanie tejto parcely neumožňuje a znemožňuje. Na uvedenej parcele č. XXXX sa nachádza kopaná studňa.
10. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:
11. Podľa § 136 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
12. Podľa § 136 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
13. Podľa § 137 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
14. Podľa § 139 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
15. Podľa § 139 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
16. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
17. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
18. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Po aplikácii citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:
22. Je zrejmé, že žalovaný žalobcovi nielenže bráni hospodáriť so spoločnou vecou - spoločnou parcelou, ale bráni mu ju eo ipso i užívať. V zásade ju žalovaný i napriek vedomosti o tom, že uvedená parcela mu patrí iba v 50 % podiele spoluvlastníctva, celú užíva ako výlučne vlastnú a žalobcovi v jej užívaní bráni. Preto je namieste vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spornej parcely č. XXXX. Nakoľko k dohode nedošlo, je namieste vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
23. V zmysle poradia priority spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v súlade s § 142 ods. 1 OZ súd skúmal možnosť reálneho rozdelenia parcely. Sporové strany sa zhodli na tom, že jeho reálne rozdelenie možné nie je, ktoré zhodné tvrdenie sporových strán si súd osvojil.
24. Preto prichádza do úvahy najmä prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Žalobca k pozemku, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, parc. č. XXXX, nemá inú možnosť prístupu od obecnej komunikácie, ako ani možnosť prívodu inžinierskych sietí k tomuto pozemku a naopak pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného, na ktorom má postavený rodinný dom, parc. č. XXXX, je v priamom susedstve obecnej komunikácie s možnosťou zriadenia všetkých prípojok inžinierskych sietí. Účelným využitím veci sa preto javí byť prikázanie tohto pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu. Napokon, pre prípad zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho prikázania jednému zo spoluvlastníkov žalovaný prikázanie tejto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva ani nenavrhoval. Súd pri prikázaní tejto veci do výlučného vlastníctva žalobcu prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaný dlhodobo bránil žalobcovi vôbec užívať tento pozemok a žalobcovi tak prakticky znemožnil užívať jeho vlastnú parcelu č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nakoľko mu k nej znemožnil prístup. I to je dôvod, prečo sa najspravodlivejším riešením javí byť prikázanie tejto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu.
25. K určeniu primeranej náhrady za zaniknutý spoluvlastnícky podiel žalovaného žalobca predložil znalecký posudok C.. Z. U., znalkyne v príslušnom odbore, ktorá v znaleckom posudku č. XXX/XXXX určila všeobecnú hodnotu sporného pozemku aj s na ňom sa nachádzajúcim príslušenstvom (studňa a plot) v sume spolu 1.850,- €. V zmysle veľkosti zaniknutého spoluvlastníckeho podielu žalovaného (1/2) mu tak z uvedenej sumy patrí polovica, t.j. 925,- €. Žalovaný výšku všeobecnej hodnoty tohto pozemku s príslušenstvom určenú znalkyňou nenamietal. Súd i bez toho nemá dôvod o hodnote tohto pozemku určenej znalkyňou pochybovať. Preto sa súd stotožnil s návrhom žalobcu a za zaniknutý podiel mu uložil vyplatiť žalovanému sumu 925,- € v zmysle ocenenia znaleckým posudkom.
26. Súd sa zaoberal aj návrhom žalovaného nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 OZ. Súd však nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by nemal zrušovať a vyporiadavať spoluvlastníctvo. Naopak, nakoľko sa spoluvlastníci nedokázali dohodnúť na spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ), ba dokonca žalovaný de facto úplne znemožnil žalobcovi užívanie spoločnej veci, a k dohode o zrušení spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo, bolo práve namieste ich podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať.
27. Súd v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu a to i pokiaľ ide o zrušenie podielového vlastníctva, navrhovaný spôsob jeho vyporiadania, ako aj určenie povinnosti a výšky sumy na zaplatenie žalovanému za zaniknutý spoluvlastnícky podiel. Zároveň súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobca pred podaním žaloby žalovanému navrhol zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou, a to identickým spôsobom ako uplatnil v žalobe. Žalovaný na tento návrh nereflektoval, resp. ho odmietol. Aj to sú dôvody, prečo má žalobca nárok na plnú náhradu trov konania (porovnaj napr. Rozsudok NS SSR, sp. zn. 2Cz/4/71; R 31/1972, atď.) Preto je možné konštatovať, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto podľa § 255 ods. 1 CSP má nárok na plnú náhradu trov konania.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. §-u 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. §-u 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. §-u 62 ods. 3 CMP, ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Podľa ust. §-u 61 ods. 1 CMP, zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bol rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo, že nie je.
Podľa ust. §-u 61 ods. 2 CMP, ak rozsudok uvedený v odseku 1 neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenie rozsudku.