Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/140/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného W. B., nar. XX.XX.XXXX v J., t. č. ÚVTOS Leopoldov, pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo 6. júna 2019, č. k. -189, na verejnom zasadnutí konanom 21. júla 2020 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 6. júna 2019, č. k. -189, obžalovaného W. B. (ďalej len obžalovaný) podľa písmeno a) oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava z 25. januára 2018 sp. zn. , pre skutok, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste, hoci nebol držiteľom zbrojného preukazu, si bez povolenia zadovážil pištoľ zn. STEYR mod. 1909, kal. 6,35 mm, v. č. 2884 a 6 ks nábojov kal. 6,35 Browning a tieto neoprávnene prechovával až do 03.20 hod. dňa 02.06.2016, kedy boli nájdené a zaistené v rámci prehliadky osobného motorového vozidla zn. VW golf, EVČ: TT: 455GI, vykonanej v Trnave, ul. Sambucusa na základe príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa , pričom krátka palná zbraň v zmysle ustanovení v platnom znení je podľa zaradená ako zbraň kategórie b), ktorej držanie a nosenie v zmysle o strelných zbraniach a strelive je podľa strelivom, ktoré podľa zákona môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že všetky usvedčujúce dôkazné prostriedky a teda dôkazy z nich vyplývajúce pochádzajú z prvotného dôkazného prostriedku, ktorým je samotná prehliadka iných priestorov a pozemkov, ktorú obhajoba namietala ako nezákonnú s odôvodnením, že príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov bol absolútne nedostatočne odôvodnený a tiež obhajoba poukazovala na to, že skutočným dôvodom prehliadky bolo iba to, že polícia disponovala informáciami, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený pre drogovú trestnú činnosť. S týmito závermi sa okresný súd po vykonanom dokazovaní aj stotožnil. Citujúc ust. okresný súd dôvodil tým, že prehliadka iných priestorov môže byť ako neodkladný alebo neopakovateľný úkon vykonaná, pokiaľ existuje dôvodné podozrenie, že sa v týchto priestoroch nachádza vec alebo osoba dôležitá pre trestné konanie. Je treba mať na pamäti, že ide o úkon smerujúci na objasnenie a preverenie skutočností dôvodne nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Aj napriek tomu, že ide iba o počiatočnú fázu konania (spravidla pred vznesením obvinenia),

musia mať orgány činné v trestnom konaní dostatok informácií a dôkazov, ktoré sú o existencii dôvodného podozrenia spôsobilé presvedčiť objektívneho pozorovateľa. Podľa názoru okresného súdu v zásade platí, že ak sa podozrenie zo spáchania trestného činu po vykonaní úkonu podľa nepotvrdí, táto skutočnosť sama osebe ešte neznamená neústavnosť vykonaného zásahu. Skutkové zistenia sa totiž v počiatočných fázach trestného konania vždy pohybujú iba v rovine pravdepodobnosti. V takejto situácii treba hodnotiť, či sa prehliadka mohla javiť dôvodnou s ohľadom na informácie, ktoré orgány činné v trestnom konaní mali a mohli mať k dispozícii v čase jej nariadenia. Rovnako však platí, že ak sa podozrenie zo spáchania trestného činu po vykonaní úkonu podľa potvrdí, táto skutočnosť sama o sebe ešte neznamená ústavnosť vykonaného zásahu bez toho, aby súd skúmal materiálne a formálne podmienky vykonaného úkonu. Okresný súd ďalej argumentoval tým, že v prípade použitia trestno-procesného nástroja spôsobilého zasiahnuť do garantovaných práv kohokoľvek, akým je aj prehliadka iných priestorov a pozemkov, sa požiadavka ochrany základných práv musí prejaviť aj v štádiu prípravného konania vo vydaní dostatočne odôvodneného príkazu policajta. Tieto orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť poskytnúť dostatočné záruky zákonnosti a ústavnosti ako pri rozhodovaní o nariadení prehliadky iných priestorov a pozemkov, tak aj pri jej realizácii, inak je ich postup spôsobilý porušiť právo na spravodlivý proces a ďalšie práva súvisiace s ochranou súkromia dotknutých osôb (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2010, sp. zn. ). V predmetnej trestnej veci je z príkazu na prehliadku iných priestorov alebo pozemkov vydaného podľa dňa 2. júna 2016 (č. l. 57) zrejmé, že tento bol vydaný (po predchádzajúcom súhlase prokurátora) na prehliadku osobného motorového vozidla zn. VW Golf AC kombi, EČ:TT-455GI, pretože bolo dôvodné podozrenie, že v uvedenom vozidle sa nachádzajú omamné a psychotropné látky, ako aj prípadne iné veci pochádzajúce z trestnej činnosti alebo súvisiace s trestnou činnosťou. Príkaz je odôvodnený tým, že „dňa 02.06.2016 v čase o 01:20 hod. bolo príslušníkmi PMJ KR PZ Trnava nájdené na Ul. J. Sambucusa, Trnava zaparkované osobné motorové vozidlo zn. VW Golf kombi, TEČ TT455Gl, modrej metalízy tmavej, ktoré malo otvorené vodičove dvere, pričom prišlo k dôvodnému podozreniu, že vo vozidle sa nachádzajú veci pochádzajúce z trestnej činnosti, alebo že sa samotné vozidlo stalo predmetom trestnej činnosti“. Podľa názoru okresného súdu predmetný príkaz nie je odôvodnený žiadnymi skutkovými zisteniami, na základe ktorých by k záveru o dôvodnosti podozrenia mohol dospieť nestranný pozorovateľ (v tomto prípade súd). Naopak, vydaný príkaz podľa vo svojom odôvodnení úplne postráda akékoľvek zdôvodnenie esenciálnej materiálnej podmienky, ktorou je dôvodnosť podozrenia a jeho obsah jednoducho neumožňuje preskúmanie legality, legitimity a proporcionality vykonaného zásahu do súkromia. Dôvodné podozrenie, že v predmetom osobnom motorovom vozidle sa nachádzajú veci, pre ktoré bol príkaz vydaný, v žiadnom prípade nie je možné vyvodzovať zo skutočnosti, že motorové vozidlo bolo neuzamknuté, prípadne že malo otvorené dvere vodiča. Nezabezpečenie vozidla prostriedkami montovanými do vozidla jeho výrobcom je síce priestupkom na úseku cestnej dopravy v zmysle , nie však v žiadnom prípade dôvodom na vykonanie prehliadky vozidla podľa . S poukazom na obsah výpovede svedkov L. G. a Bc. A. D. sa okresný súd priklonil k námietke obhajoby, že skutočným dôvodom pre ktorý bol zásah do súkromia realizovaný bola vedomosť príslušníkov PMJ o kriminálnej minulosti obžalovaného, ktorý bol aj pred skutkom a i po skutku právoplatne odsúdený za drogovú trestnú činnosť. V tomto smere je však nutné kategoricky odmietnuť čo i len myšlienku, že zákon by pristupoval rôzne k osobám s kriminálnou minulosťou a k bezúhonným osobám. Z ustanovenia je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že predmetný úkon môže byť vykonaný jedine, ak je splnená materiálna podmienka v podobe dôvodnosti podozrenia. Okresný súd síce pripustil, že u osôb s kriminálnou minulosťou môže existovať s poukazom práve na kriminálnu minulosť vždy istý stupeň podozrenia, avšak samotné podozrenie nie je dostačujúce. Práve skutočnosť, že nemôže ísť o akékoľvek podozrenie, ale iba o dôvodné podozrenie, predstavuje mechanizmus, ktorého účelom je zabrániť nedôvodnému zasahovaniu do práva na súkromie, ktorý by ľahko mohlo nadobudnúť rozmery šikany zo strany štátnej moci. Okresný súd dodal, že ak príslušníci PMJ disponovali operatívnymi informáciami, z ktorých by dôvodnosť podozrenia v danej veci vyplynula, tieto sa neodzrkadlili v odôvodnení predmetného príkazu a nevyplynuli ani z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. Skutočnosť, že na osobnom motorovom vozidle obžalovaného boli podľa tvrdení svedkov otvorené dvere, ako ani skutočnosti, že príslušníci PMJ obžalovaného poznali zo služobnej činnosti, ani len náznakom neodôvodňuje dôvodnosť

podozrenia, že v motorovom vozidle obžalovaného sa mali nachádzať omamné alebo psychotropné látky, alebo iné veci pochádzajúce alebo súvisiace s trestnou činnosťou. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd vydaný príkaz podľa vyhodnotil ako nezákonný a dodal, že za dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom, sa považuje nielen dôkaz, pri ktorom bola nezákonnosť spôsobená, ale aj každý dôkaz získaný na základe takéhoto dôkazu. Nezákonnosťou sú teda postihnuté aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré boli získané na základe nezákonného postupu (ide o tzv. teóriu plodov z otráveného stromu, ktorá vychádza z toho, že všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia byť vylúčené. Taktiež nemožno použiť ani ďalšie dôkazy, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného postupu). Uvedené sa v prejednávanej trestnej veci podľa okresného súdu týka aj ostatných obžalobných dôkazov, čoho následkom je, že v prejednávanej trestnej veci neexistuje žiaden zákonný priamy dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu obžalobou. Okresný súd dodal, že vyššie vykonané dôkazy síce nasvedčujú pravý opak, avšak nie je možné z nich v konaní pred súdom vychádzať. V súvislosti s dôkaznou núdzou, aká sa vyskytla v posudzovanom prípade, poukázal okresný súd na zásadu „in dubio pro reo“, teda „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, ktorá vyplýva z ustanovenia a ktorej použitie prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Vzhľadom na dôkaznú núdzu a citovanú zásadu in dubio pro reo nemal súd inú možnosť, ako obžalovaného s pod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Na záver okresný súd zdôraznil, že nekonštatuje, že obžalovaný sa nedopustil skutku uvedeného v obžalobe, ale konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil. Nedokázaná vina tu má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je, za použitia zásady in dubio pro reo, oslobodenie spod obžaloby. Výrok o ochrannom opatrení okresný súd odôvodnil tým, že nakoľko obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nemohol mu uložiť trest prepadnutia veci. Avšak s poukazom na závery znaleckého posudku KEÚ PZ 2016/10609 rozhodol o zhabaní odňatej samo nabíjacej pištole zn. STEYR mod. 1909, kal. 6,35 mm Browning, vč. 2884 spolu so zásobníkom, pretože si to podľa názoru okresného súdu vyžaduje bezpečnosť ľudí. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní voči nemu prokurátor zahlásil ihneď odvolanie. Obžalovaný sa po porade s obhajcom vzdal práva na podanie odvolania. Prokurátor odvolanie odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 5. novembra 2019. V odvolaní uviedol, že právny názor okresného súdu o nezákonnosti príkazu nie je správny. Test proporcionality, na ktorý sa poukazuje, je zo strany okresného súdu chápaný čisto vo formálnej rovine, teda existencii samotného príkazu a jeho formálneho, resp. obsahového spracovania, nie však v materiálnej rovine, ktorá je reprezentovaná predovšetkým kauzálnym nexusom medzi zásahom do základného ľudského práva a slobody a samotným základným ľudským právom a slobodou. Pokiaľ okresný súd poukazuje v danom smere na absenciu dôvodnej miery podozrenia, na základe čoho stráca podľa jeho názoru predmetný príkaz legitímnosť a následne zásah do základných ľudských práv a slobôd realizovaný na podklade neho neprechádza testom proporcionality, je nutné dodať, že ide zo strany okresného súdu o čisto formálny výklad ustanovení . Čo sa týka princípu proporcionality uvedenom v , z ktorého vychádza aj daný test, tak je vždy potrebné skúmať predovšetkým samotný zásah do základného ľudského práva alebo slobody, jeho realizáciu, ako aj sledovaný účel, elementárne späté s mierou intenzity zásahu a mierou obmedzenia základného ľudského práva a slobody. V danom kontexte je na mieste dať do pozornosti ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, najmä s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. : „Test proporcionality je klasicky založený na nasledujúcich troch krokoch. Prvým krokom (A) je test dostatočne dôležitého cieľa (test of legitimate aim/effect), teda test vhodnosti (Geeignetheit) - či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý na ospravedlnenie zásahu; a test racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu - či daným prostriedkom (obmedzením slobody prejavu) je možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ (ochranu cti). Druhým krokom (B) je test nevyhnutnosti (test potrebnosti použitia daného prostriedku zásahu (Erforderlichkeit), test of neccecity, test of subsidiarity) - teda či nebolo možné použiť šetrnejší zásah. Napokon tretím krokom (C) je test proporcionality v užšom slova zmysle (Angemessenheim, test of proporcionality in strict sense, proporcionate effect), ktorý zahŕňa jednak (C1) praktickú konkordanciu

(praktickú súladnosť), t.j. test zachovania maxima z obidvoch základných práv, ako aj (C2) tzv. Alexyho vážiacu formulu, vážiaci vzorec." V súvislosti s citovaným je podľa prokurátora na mieste uviesť, že v žiadnom prípade pri vyhodnotení proporcionality zásahu na dosiahnutie legitímneho cieľa nemôžu prevažovať formálno-obsahové náležitosti príkazu nad cieľ sledovaný ustanoveniami osobitnej časti , ktorými je ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. V danej ochrane spočíva splnenie prvého kroku tohto testu, ktorým je legitímnosť a dôležitosť cieľa. Druhý krok, ktorým je test nevyhnutnosti, je možné vyvodiť z existencie skutkového stavu v momente realizácie príkazu. Opustené motorové vozidlo, bez prítomnosti osoby oprávnenej s ním nakladať, s otvorenými dverami, patriace osobe niekoľkonásobnej súdne trestanej, o ktorej trestnej činnosti majú orgány činné v trestnom konaní operatívne poznatky je dostatočne odôvodnená skutočnosť, na základe ktorej je potrebné verifikovať podozrenie, či dané auto nebolo použité na spáchanie trestného činu, nebolo hmotným predmetom útoku trestného činu a pod., najmä za situácie, kedy samotný vlastník motorového vozidla mal možnosť zúčastniť sa jeho prehliadky, poskytnúť napríklad súčinnosť po predchádzajúcej výzve, avšak tak neurobil, z čoho vyplýva skutočnosť, že daný legitímny ciel sledovaný týmto zásahom do základných ľudských práv a slobôd nebolo možné v tejto situácií dosiahnuť iným spôsobom. Tretím krokom je proporcionalita v užšom slova zmysle, t. j. intenzita zásahu a miera narušenia základného ľudského práva a slobody za účelom dosiahnutia sledovaného cieľa. V tomto kontexte dal prokurátor do pozornosti skutočnosť, že išlo o opustené motorové vozidlo, s ktorým vlastník, resp. oprávnený detentor v danom momente žiadnym spôsobom nenakladal, teda jeho sloboda, resp. právo bolo de iure obmedzené, ale de facto nie, nakoľko nechcel v danom konkrétnom momente s motorovým vozidlom odísť, ani s ním nijak inak oprávneným spôsobom nakladať, nakoľko sa nachádzal v hotelovej izbe. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je možné podľa prokurátora skonštatovať, že zásah do základných ľudských práv a slobôd v teste proporcionality obstál. Čo sa týka námietky okresného súdu ohľadom absencie odôvodnenia miery dôvodného podozrenia na vydanie príkazu podľa , prokurátor poukázal na samotný výsluch zásah realizujúcich príslušníkov Policajného zboru SR, v ktorom je uvedené, že tento príkaz bol vydaný z dôvodu, že z operatívnej činnosti mali poznatky o trestnej činnosti obžalovaného. Pokiaľ by takéto poznatky nemali, je absolútne neprípustná realizácia takéhoto zásahu z ich strany, nakoľko by v danom prípade išlo o konanie vykazujúce prvky svojvôle. Avšak, ako už bolo vyššie uvedené, podľa názoru okresného súdu obsahovo nedostatočné odôvodnenie príkazu podľa ešte neznamená skutočnosť, že príkaz ako taký je nedôvodný resp. nezákonný, najmä v prípade, keď sú splnené všetky ďalšie postupy v rámci vykonania tohto zásahu. V danom kontexte dal prokurátor do pozornosti taktiež rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä s poukazom na rozhodnutie zo 14. januára 2016 k sťažnosti č. 21381/11

- Duong vs. Česká republika, v ktorého prípade spočívala podstata námietok sťažovateľa v nespĺňaní formálnych náležitostí príkazu na domovú prehliadku, najmä pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Predmetom posudzovania tak bola otázka, či predmetná formálna chyba mala za následok nezákonnosť takto získaného dôkazu, kde Európsky súd pre ľudské práva vychádzal zo záveru, v zmysle ktorého je dodržiavanie formálnych náležitostí dôležité, ale pre naplnenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je predovšetkým podstatná obsahová stránka, t. j. súladnosť v materiálnej rovine. To znamená, že aj nedodržanie formálnych náležitostí automaticky nevedie k absolútnej neúčinnosti dôkazu. Napriek formálnemu pochybeniu bola domová prehliadka v zmienenom prípade u Duonga vyhodnotená ako dôvodná, v súvislosti s čím sa poukazovalo aj na jej kriminalisticky relevantné výsledky, v danom prípade u obžalovaného reprezentované závermi znaleckého posudku Kriminalisticko

- expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEÚ-KE-EXP-2016/2230 a následným výsluchom znalkyne Ing. Andrey Polákovej. Z vyššie uvedených dôvodov považuje prokurátor oslobodenie obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby podľa za nezákonné a v konečnom návrhu žiadal, aby krajský súd podľa písmeno b) zrušil napadnutý výrok rozsudku a vrátil vec súdu prvého stupňa podľa , aby ju znovu prejednal a rozhodol. K písomným dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný vlastnoručným podaním doručeným okresnému súdu 22. novembra 2019. Vyjadril sa v podstate v tom zmysle, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný, naopak odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné. S poukazom na to v konečnom návrhu žiadal, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa zamietol. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie 28. novembra 2019.

Krajský súd vo veci vykonal 21. júla 2020 verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného JUDr. Juraj Gavalec. Pokiaľ ide o obžalovaného, verejné zasadnutie bolo vykonané v jeho neprítomnosti, nakoľko o to obžalovaný výslovne požiadal. V konečnom návrhu prokurátor uviedol, že sa pridržiava písomne zdôvodneného odvolania, pričom navrhuje napadnutý rozsudok podľa písmeno b/ zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa , aby ju znovu prejednal a rozhodol. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu žiadal, aby krajský súd odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietol. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa odvolací súd nemôže sám a) uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený, b) uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla a urobila tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Po takomto preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom, prokurátor v odvolaní konkrétne procesné pochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne porušenie procesných pravidiel zo strany okresného súdu nezistil. Podľa názoru krajského súdu vykonal okresný súd dokazovanie náležitým spôsobom, v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom. V dôsledku toho správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Následne urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o nevine obžalovaného, pričom svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil. Krajský súd sa s argumentáciou okresného súdu plne stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Keďže odvolacie konanie v spojení s konaním pred okresným súdom tvorí jeden celok, nie je dôvod

opätovne bližšie rekapitulovať dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých okresný súd urobil záver o nevine obžalovaného. Krajský súd preto upriamil pozornosť na odvolacie námietky prokurátora. Faktom je, že prehliadka motorového vozidla obžalovaného bol ten úkon trestného konania, ktorým bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Od tohto neopakovateľného úkonu a jeho výsledku (skutkovo zakladajúceho podstatu vzneseného obvinenia) sa odvíja celé ďalej vykonávané dokazovanie v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní. Ak by tento úkon nebol vykonaný v súlade s , došlo by k zmareniu použiteľnosti tohto úkonu a ním získaného dôkazu v trestnom konaní. Nezákonnosť vykonania dotknutého úkonu v predsúdnom konaní sa následne prenáša i do nezákonnosti dokazovania na hlavnom pojednávaní, a to bez možnosti nastalé účinky porušenia zákona právne konvalidovať. Dôkaz získaný na základe nezákonnej prehliadky je trestno-procesne znehodnotený a nepoužiteľný ako podklad pre rozhodnutie súdu v merite veci (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2011, sp. zn. ). Vykonanie prehliadky iných priestorov v rozpore so zákonom je podstatnou chybou, ktorú v ďalšom konaní nemožno sanovať. Ide o neopakovateľný úkon a aj výstup z takéhoto úkonu - dôkaz je absolútne neúčinný, a teda je nepoužiteľný ako dôkaz o vine (pozri rozsudok Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. ). Je teda zrejmé, že kľúčové pre posúdenie tejto trestnej veci je posúdenie zákonnosti úkonu trestného konania - prehliadky iných priestorov - osobného motorového vozidla patriaceho obžalovanému. Okresný súd tento úkon vyhodnotil ako nezákonný s poukazom na to, že v odôvodnení príkazu na prehliadku iných priestorov alebo pozemkov vydaného podľa dňa 2. júna 2016 (v spise na č. l. 57) absentovalo zdôvodnenie skutkovými okolnosťami prípadu, na základe ktorých by mohol nestranný pozorovateľ dospieť k záveru o dôvodnosti podozrenia, resp. okresný súd vytýkal, že vydaný príkaz vôbec neobsahuje zdôvodnenie esenciálnej materiálnej podmienky, ktorou je dôvodnosť podozrenia a jeho obsah jednoducho neumožňuje preskúmanie legality, legitimity a proporcionality vykonaného zásahu do súkromia. Prokurátor s odkazom na ním citovanú judikatúru pre zmenu okresnému súdu vytýkal formalistický prístup a zastáva ten právny názor, že obsahovo nedostatočné odôvodnenie príkazu podľa ešte neznamená skutočnosť, že príkaz ako taký je nedôvodný, resp. nezákonný, najmä v prípade, keď sú splnené všetky ďalšie postupy v rámci vykonania tohto zásahu, pričom poukazuje na konkrétne okolnosti tohto prípadu s tým, že je presvedčený, že v danej veci policajti dôvodné podozrenie na realizáciu prehliadky motorového vozidla obžalovaného mali. Podľa (Dôvody domovej prehliadky a osobnej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov), domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody. Podľa , z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie (ďalej len „“) a prehliadku pozemku, ktoré nie sú verejne prístupné. Podľa (Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov), prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu. Podľa , prehliadku iných priestorov alebo pozemkov vykoná bez meškania orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt. Podľa , bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. O vykonaní tohto úkonu musí však bez meškania upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákonným predpokladom pre vykonanie prehliadky osobného motorového vozidla je existencia dôvodného podozrenia, že sa vo vozidle

nachádza buď (i) vec dôležitá pre trestné konanie alebo, že (ii) sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo (iii) je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody. Alternatívy dva a tri je možné v posudzovanej veci vylúčiť, keďže z vykonaného dokazovania je nepochybné, že v predmetnom motorovom vozidle sa nikto neskrýval a ani nebolo potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody. Legitímnym dôvodom pre vykonanie prehliadky motorového vozidla v tomto prípade tak mohla byť iba a len existencia dôvodného podozrenia, že sa vo vozidle nachádza vec dôležitá pre trestné konanie. Zároveň treba mať na pamäti, že v prípade prehliadky iných priestorov vykonávanej podľa ide o úkon smerujúci na objasnenie a preverenie skutočností, ktoré dôvodne nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin. V tejto súvislosti je potrebné ozrejmiť, čo sa rozumie pod pojmom „dôvodné podozrenie“, keďže pojem „vec dôležitá pre trestné konanie“ nie je sporný. Podľa ESĽP dôvodné podozrenie predpokladá existenciu faktov alebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností každého konkrétneho prípadu (Fox, Cambell a Hartley c. Veľká Británia z 30. 8. 1990). Na to, aby podozrenie bolo dôvodné, nestačí len všeobecné, nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, naopak podozrenie musí mať kvalifikovaný rozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností. Z toho potom vyplýva, že prostý prejav policajta bez kvalifikovanej, objektívnej skutočnosti, ktorá podozrenie robí skutočne dôvodným aj pre tretie, nezávislé osoby, nie je dostatočným dôvodom na vykonanie prehliadky osobného motorového vozidla postupom podľa . Aj napriek tomu, že je tento úkon realizovaný v počiatočnej fáze konania, musia mať orgány činné v trestnom konaní dostatok informácií a dôkazov, ktoré sú o existencii dôvodného podozrenia spôsobilé presvedčiť objektívneho pozorovateľa. Z ust. explicitne vyplýva, že spomínaný príkaz musí mať písomnú formu a musí byť odôvodnený. Je tomu tak nepochybne preto, aby na podklade neho realizovaný zásah do základných ľudských práva a slobôd bol neskôr preskúmateľný z hľadiska legality, legitimity a proporcionality. Z tohto dôvodu by každé odôvodnenie takéhoto príkazu malo obsahovať relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento zásah. Bez takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je príkaz spravidla nepreskúmateľný (podobne nález Ústavného súdu SR zo 4. februára 2009, sp. zn. ). V kontexte vyššie uvedeného je potrebné súhlasiť s názorom okresného súdu, že zdôvodnenie príkazu na prehliadku iných priestorov alebo pozemkov z 2. júna 2016, ČVS: ORP-1422/O1-TT-TT-2016 (v spise na č. l. 57) je nedostatočné, keďže neobsahuje bližší opis skutkových okolností prípadu, na základe ktorých by mohol nestranný pozorovateľ dospieť k záveru o existencii dôvodného podozrenia vo vzťahu k osobe obžalovaného. Inak povedané, odôvodnenie príkazu neobsahuje žiadne podrobnosti alebo konkrétne skutočnosti, kto- ré by viedli k záveru, že obžalovaný pravdepodobne spáchal určitý trestný čin a že vyšetrovanie ne- bolo možné vykonať iným, menej do práv zasahujúcim spôsobom. Absenciu náležitého odôvodnenia príkazu považuje krajský súd za podstatnú chybu. Podľa názoru krajského súdu možnosť spätného (dodatočného) odôvodnenia príkazu neposkytuje adekvátnu a dostatočnú záruku proti zneužitiu a naopak otvára dvere svojvôli. Hoci prokurátor v odvolaní okresnému súdu pri hodnotení predmetného príkazu vytýkal prílišný formalizmus, faktom zostáva, že okresný súd nekonštatoval nezákonnosť prehliadky motorového vozidla výlučne len na základe absencie náležitého zdôvodnenia príkazu, ale aj na základe skutkového zistenia, ku ktorému dospel výsluchmi svedkov A. I., O. Q., Bc. B. S., Bc. A. D. a prečítaním výpovede svedka Mgr. L. G. z prípravného konania, že policajti v danom mieste a čase nedisponovali žiadnou (operatívnou) informáciou dôvodne nasvedčujúcou tomu, že v kritický čas bol práve zo strany obžalovaného spáchaný nejaký trestný čin, ergo nemali zákonný dôvod pristúpiť k prehliadke jeho osobného motorového vozidla. Ako správne skonštatoval okresný súd, dôvodnom na prehliadku osobného motorového vozidla nemôže byť fakt, že policajti obžalovaného poznali zo služobnej činnosti ako tzv. závadovú osobu s drogovou trestnou minulosťou. Rovnako dôvodom prehliadky nemôže byť iba skutočnosť, že motorové vozidlo obžalovaného malo v noci otvorené dvere, keďže sa jedná len o priestupok na úseku cestnej premávky, ktorého spáchanie nie je a nemôže byť legitímnym dôvodom na realizáciu tohto úkonu. Ani kombinácia týchto okolností nebola podľa názoru krajského súdu dostatočným dôvodom na to, aby bolo pristúpené k prehliadke osobného motorového vozidla, keďže policajti podľa vlastných výpovedí nedisponovali

relevantnou informáciou o tom, že sa má práve obžalovaný v danom mieste a čase dopúšťať nejakej trestnej činnosti. Zvlášť v situácii, keď obžalovaný ako vlastník vozidla mal byť skôr v pozícii poškodeného (otvorené dvere na jeho vozidle mohli skôr indikovať neoprávnené vniknutie do vozidla treťou osobou), pričom on udalosť nechcel polícii hlásiť (resp. podávať trestné oznámenie), dokonca s policajtami nechcel vôbec komunikovať, chcel len cez priateľku B. A. svoje vozidlo uzamknúť, čo nebolo policajtami umožnené. Dôležitý je v tomto smere fakt, že osobné motorové vozidlo obžalovaného bolo zaparkované v tesnej blízkosti Penziónu M. v J., pričom svedkyňa P. L. policajtom na mieste potvrdila, že obžalovaný je v tom penzióne ubytovaný legálne na základe zmluvy. Správne preto okresný súd v napadnutom rozsudku uzavrel, že prehliadka osobného motorového vozidla obžalovaného bola vykonaná v rozpore so zákonom. Rovnako správny je záver okresného súdu, že išlo o úkon neopakovateľný a že výstup z takejto prehliadky ako dôkaz je absolútne neúčinný a nepoužiteľný ako dôkaz o vine obžalovaného. V dôsledku toho správne okresný súd usúdil, že sa prokurátor dostal do stavu dôkaznej núdze, kedy v konaní bezpečne nepreukázal, že sa skutok stal, čo správne viedlo okresný súd k tomu, že obžalovaného spod obžaloby postupom podľa písmeno a) oslobodil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, krajský súd konštatuje, že v posudzovanej trestnej veci nebol zistený žiadny zákonný dôvod na zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku, preto bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodné postupom podľa zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.