Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-153-2019.pdf
PDF · 176.87 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/153/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. H. U., nar. XX.X.XXXX, adresa Y., X. XXX/XX, 2. J. U., nar. XX.X.XXXX, adresa Y., X. XXX/XX, zastúpení advokátom: Mgr. Štefan Baláž, advokát, so sídlom Senica, Hviezdoslavova 473, proti žalovaným: 1. Štefan Rehuš, s miestom podnikania Železničná 1524, Senica, IČO: 14 091 968, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46/276, IČO: 36 837 857, 2. S-projekt sk, s.r.o., so sídlom Skalica, Duklianska 46A/2450, IČO: 36 273 406, o odstránenie vady zhotoveného diela a iné, na odvolanie žalovaného 1. proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 11C/145/2010-593 zo dňa 17.10.2018 a opravnému uzneseniu č. k. 11C/145/2010-665 zo dňa 22.3.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/145/2010-703 zo dňa 14.5.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného 1. proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami v napadnutom výroku II., včítane závislého výroku V. o d m i e t a .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami v napadnutom výroku I., výroku III. a výroku IV. p o t v r d z u j e .
III. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanému 1. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného 1. bezplatne odstrániť vady diela vzniknuté plnením zo Zmluvy o dielo č. 1/2007 zo dňa 2.1.2007, spočívajúce v neprimeranom priehybe nosnej konštrukcie krovu a to: kompletnou výmenou strešnej konštrukcie (krovu) zahŕňajúcou: demontáž krytiny, demontáž nosnej konštrukcie krovu, vybúranie častí štítového muriva vrátane nadokenných prekladov s následným vybetónovaním železobetónového venca V2, uložením stredovej väznice, osadením pomocných konzol a väzníc na závitové tyče a následnú montáž nosnej konštrukcie krovu podľa projektovej dokumentácie vypracovanej žalovaným 2. dňa 4.10.2006, poverenej a schválenej v stavebnom konaní pod č. j. 837/06 dňa 30.10.2006 a dopracovanej žalovaným 2. dňa 30.9.2016 a v mesiaci 02/2018 (výkres krovu - detaily) pri dodržaní kvality použitého reziva na zhotovenie krovu v súlade s platnou STN a to do 3. mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom II. konanie proti žalovanému 2. zastavil, výrokom III. zaviazal žalovaného 1. zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, výrokom IV. zaviazal žalovaného 1. zaplatiť náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením a výrokom V. žalobcom náhradu trov konania voči žalovanému 2. nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 631, § 633 ods. 1, 2, § 637 ods. 1, 2, § 638 ods. 1, 2, § 646 ods. 3, § 647, § 648 ods. 1, 2 a § 649 Občianskeho zákonníka platného do 28.2.2007, § 44 zákona č. 50/1976 Zb. platného do 31.5.2007, § 255 ods. 1, § 259 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vecne súd argumentoval tým, že: „Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade prišlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o dielo. Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzatvorená medzi žalobcami ako fyzickými osobami (objednávateľmi) žalovaným v 1. rade ako podnikateľom (zhotoviteľom), súd posúdil nárok žalobcov podľa § 636 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného v čase uzatvorenia Zmluvy. Žalovaný v 2. rade dodal na základe objednávky žalobcov projektovú dokumentáciu ne predmet diela. Predmetom žaloby bolo odstránenie vád zhotoveného diela a tak, ako je špecifikované vo výroku tohto rozsudku. Žalobcovia ako objednávatelia uzatvorili dňa 2.1.2007 so žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom „Zmluvu o dielo č. 1/2007“ (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bola dodávka stavebných prác na akcii: Výstavba RD Ing. H. U., miesto IBV Q. Y., p. č. XXXXX/XX, XXX v k. ú. Y.. Stavebné práce boli podrobne vyšpecifikované v čl. II ods. 1 predmetnej Zmluvy a v rámci nich boli predmetom dodávky aj „Práce PVS a materiály- tesárske konštrukcie“. V ust. Čl. II ods. 2 Zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonať v rámci predmetu diela všetky práce, služby a dodávky a výkony, ktoré sú nevyhnutné k riadnemu dokončeniu a odovzdaniu diela vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V ust. Čl. II ods. 3 predmetnej Zmluvy sa žalovaný v 1. rade zaviazal vykonať dielo podľa schválenej projektovej dokumentácie a podmienok uvedených v stavebnom povolení pri dodržaní všeobecných platných právnych predpisov a noriem platných v SR v čase zhotovenia diela. V zmysle ust. čl. XI ods. 1.2 Zmluvy zhotoviteľ poskytol záruku na predmet diela podľa OZ v dĺžke 36 mesiacov od odovzdania a prevzatia diela bez závad a nedorobkov. Skryté vady vyskytnuvšie sa na diele v uvedenej záručnej dobe bol objednávateľ povinný písomne reklamovať u zhotoviteľa ihneď po ich zistení. Dielo bolo odovzdané žalobcom na základe preberacieho protokolu dna 23.11.2007. V priebehu mesiaca august 2008 žalobca v 1. rade ústne informoval žalovaných v 1. aj 2. rade ako zhotoviteľa diela o tom, že pri ohliadke a následnom premeraní strešnej konštrukcie na vyššie uvedenom diele zistil, že nosná konštrukcia krovu je neprimerane prehnutá v priečnom smere v rozpätí 30-50 mm a v pozdĺžnom smere v rozpätí 15-30 mm. Do podania žaloby neprišlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu dohody.“. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že: „Vo veci bolo vypracovaných niekoľko ZP, pričom v rámci súdneho konania to bol znalecký posudok č. 006/2013 znalca Doc. Ing. Pavla Martona, CSc. a znalecký posudok č. 10-03/2015 Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. Bratislava zo dňa 26.3.2016. Bol to práve ZP č. 10-03/2015 ústavu, ktorý odstránil nezrovnalosti ostatných vo veci podaných ZP, či už súdnych alebo mimosúdnych, pričom zo záverov tohto ZP vyplýva, že dodávateľ stavebných prác (zhotoviteľ), teda žalovaný v 1. rade v rozpore s projektovou dokumentáciou nezhotovil železobetónový veniec V2, nezhotovil a nezabudoval do krovu pomocné konzoly (položka 09) pásiky (položka 06) v spojoch klieštín a krokiev nepoužil svorníkové závitové tyče. Týmto počínaním zmenil zhotoviteľ hrubým spôsobom schému statického pôsobenia dreveného krovu. K projektovej dokumentácii sa ústav a vyjadril v tom zmysle PD nie je spracovaná so všetkými náležitosťami podľa čl. 19 a 20 STN 73 1701: 1983, obsahuje nejaké pochybnosti špecifikované vyššie, najmä vo výkrese 2.03 sú zakreslené a v legende vymenované nosné preklady, ktoré sa počas výstavby dostali do priestorovej kolízie so železobetónovou konštrukciou venca V2 a zrejme v dôsledku nedostatočného naštudovania výkresu 2.04 sa veniec V2 nezrealizoval, nakoľko v murive boli už zamurované namiesto venca preklady (v tejto etape výstavby bolo potrebné tesárske práce prerušiť a vyriešiť v spolupráci s projektantom náhradný spôsob uloženia väzníc krovu resp. ich prípadné zosilnenie). Konštrukcia krovu nebola zhotovená podľa predloženej PD, pričom pri pozornom preštudovaní projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (aj s jestvujúcimi vadami tejto PD) sa výkonu vadných stavebných prác dalo predísť. V priebehu výstavby sa nevykonala s dostatočnou účinnosťou ani kontrola čiastkových prác podľa STN 736 2310: 1987, čo spadá aj do náplne činnosti stavebného dozoru. Napriek konštatovaniu ústavu, že pri vyhotovovaní diela, ktoré je predmetom žaloby zlyhala súčinnosť zhotoviteľa, stavebného dozoru autorského dozoru zodpovedného projektanta, má súd za to, že primárnu zodpovednosť za vadu diela nesie len žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ diela. Tento sa zaviazal v zmysle Zmluvy (čl. II ods.2 Zmluvy) vykonať v rámci predmetu diela všetky práce, služby a dodávky a výkony, ktoré sú nevyhnutné k riadnemu dokončeniu a odovzdaniu diela vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ďalej sa zaviazal (čl. II ods.3 Zmluvy) vykonať dielo podľa schválenej projektovej dokumentácie a podmienok uvedených v stavebnom povolení pri dodržaní všeobecných platných právnych predpisov a noriem platných v SR v čase zhotovenia diela. V konaní bolo bez pochybností preukázané, že žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ diela nepostupoval podľa predloženej PD. Aj napriek skutočnosti, že PD obsahovala vady,
(ktoré napokon boli žalovaným v 2. rade odstránené v priebehu tohto konania), mohol výkonu vadných stavebných prác predísť pokiaľ by si pozorne naštudoval predloženú PD. K PD súd uvádza ešte toľko, že táto bola riadne overená a schválená príslušným stavebný úradom a preto nebol dôvod pochybovať o jej správnosti. Ak aj napriek tejto skutočnosti mal žalovaný v 1. rade ale za to, že predložená PD obsahovala také vady, pre ktoré nebolo možné dielo riadne vykonať mohol a mal na túto skutočnosť žalobcov upozorniť (§ 637 ods. 1 veta prvá OZ), čo však neurobil. Pokiaľ ide o stavebný dozor v osobe p. N., tohto človeka si na dané dielo zavolali žalobcovia a tento človek takisto nemôže niesť zodpovednosť za vady diela, pretože stavba bola v danom prípade uskutočňovaná v zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 50/1976 a to žalovaným v 1. rade, ktorý v plnom rozsahu prevzal všetku zodpovednosť za vyhotovenie diela bez závad. Stavebný dozor by mohol niesť zodpovednosť za prípadné vady diela len v prípade, ak by dielo bolo vyhotovované svojpomocne v zmysle § 44 ods. 2 cit. zákona.“.
5. Prvoinštančný súd následne uzavrel, že: „Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v 1. rade, že právo uplatnené žalobou zaniklo, pretože nebolo uplatnené včas tu sa súd priklonil k tvrdeniu právneho zástupcu žalobcov a naopak má za to, že právo zo zodpovednosti za vady bolo uplatnené včas. V zmysle ust. čl. XI ods. 1.2 Zmluvy zhotoviteľ poskytol záruku na predmet diela podľa OZ v dĺžke 36 mesiacov od odovzdania a prevzatia diela bez závad a nedorobkov. Skryté vady vyskytnuvšie sa na diele v uvedenej záručnej dobe bol objednávateľ povinný písomne reklamovať u zhotoviteľa ihneď po ich zistení. Dielo bolo žalobcami prevzaté dňa 23.11.2007 a už v auguste 2008 žalobcovia zistili vadu, ktorá je predmetom žaloby (žalovaný v 1. rade nepreukázal opak), pričom túto skutočnosť ihneď obom žalovaným oznámili. Pretože neprišlo medzi stranami sporu k dohode listom zo dňa 30.10.2008 u oboch žalovaných reklamovali vady dodaného diela a uplatnili právo zo zodpovednosti za vady. Napokon žalobu podali na súd dňa 24.10.2010, teda v rámci plynutia všeobecnej trojročnej lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe voči žalovanému v 1. rade vyhovela a uložil mu povinnosť bezplatne odstrániť vady diela tak, ako je špecifikované vo výroku tohto rozsudku a to všetko v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou žalovaným v 2. rade dňa 4.10.2006, poverenou a schválenej v stavebnom konaní pod č. j. 837/06 dňa 30.10.2006 a dopracovanou žalovaným v 2. rade dňa 30.9.2016 a v mesiaci 02/2018 (výkres krovu - detaily) pri dodržaní kvality použitého reziva na zhotovenie krovu v súlade s platnou STN a to do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Tuto dokumentáciu (aj s opravami a novým výkresom „výkres krovu - detaily) budú mať k dispozícii žalobcovia, ktorí sú povinní ju žalovanému v 1. rade včas predložiť. Pokiaľ ide o poznámku projektatnta (žalovaného v 2. rade), že tiež je vhodné posúdenie spojov a dimenzií prvkov nového krovu na základe platnej legislatívy - aktuálnym statickým posúdením (2018) - autorizovaným statikom, k tomuto súd uvádza, že toto prípadné statické posúdenie (ak to bude považovať k odstráneniu vád za nevyhnutné) je povinný si dať vypracovať na vlastné náklady žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ diela vzhľadom na uzatvorenú Zmluvu.“.
6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali v konaní úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému 1., ktorý mal vo veci neúspech. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 259 CSP a pretože žalovaný 1. mal vo veci neúspech, súd mu uložil aj povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %, ktoré vznikli. O trovách žalovaného 2. rade súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a žalobcom náhradu trov konania proti tomuto žalovanému v 2. rade nepriznal.
7. Opravným uznesením č. k. 11C/145/2010-665 zo dňa 22.3.2019 súd prvej inštancie rozhodujúc o zrejmej nesprávnosti písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku tento doplnil o tú jeho časť odôvodnenia, ktorá náhlym zlyhaním mechanickej činnosti asistentky sudcu pri úprave rozsudku z písomného vyhotovenia vypadla.
8. Opravným uznesením č. k. 11C/145/2010-703 zo dňa 14.5.2019 súd prvej inštancie opravil zrejmú nesprávnosť záhlavia opravného uznesenia označeného v predchádzajúcom odseku v časti označenia žalovaného 1. bez právneho zastúpenia.
9. Proti rozsudku vo vzťahu k výrokom I. až IV. podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie žalovaný 1., ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamieta. Ako odvolacie dôvody, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho právnym názorom, podľa ktorého považuje
uplatnený nárok na odstránenie vady zhotoveného diela za zaniknutý. Poukazuje na § 645 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého si mali žalobcovia uplatniť zodpovednosť za vady v záručnej dobe, t.j. ihneď po prevzatí prác, ktoré považujú za vadné. Toto ustanovenie odkazuje na § 504 Občianskeho zákonníka, podľa ktoré domáhať sa na súde zodpovednosti za vady mohli žalobcovia len vtedy, ak vytkli vadu bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote do 6 mesiacov od vzniku vady, ktorá lehota je prekluzívna. Je nepochybné, že vady, o ktorých sa žalobcovia v žalobe zmieňujú, mali vzniknúť už pri realizácii diela. Žalobcovia v čase realizácie diela určili stavebný dozor v osobe p. N.. V čase realizácie stavby bol vedený stavebný denník, z ktorého vyplýva, že práce, ktoré považujú žalobcovia za vadné, boli vykonávané v období od 27.8.2007 do 10.9.2007, čiže prípadné vady mali žalobcovia vytknúť už v roku 2007 a nie v októbri 2008. Má za to, že ani v Preberacom protokole zo dňa 23.11.2007 mu neboli vady, ktoré boli zrejmé, vytknuté žalobcami ako objednávateľmi. V závere tohto preberacieho protokolu žalobcovia zhodne konštatujú, že dielo je odovzdané bez závad. Všetky povinnosti, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný dozor porušil.
10. Odvolateľ poukázal na to, že žalobcovia si u žalovaného 2. neobjednali riadny projekt pre realizáciu, tzv. projekt realizácie stavby, ktorý by obsahoval všetky náležitosti, ktoré sa až počas tohto súdneho konania dodatočne dopĺňali a prerábali. Pre realizáciu diela mu bola žalobcami dodaná len projektová dokumentácia pre stavebné povolenie v mierke 1 : 100. Pri nejasnostiach projektovej dokumentácie postupuje každý zhotoviteľ podľa vlastného riešenia svojej výrobnej dokumentácie. Od začatia realizácie diela existovala spolupráca so žalobcami, ktorí s takýmto spôsobom realizácie súhlasili, bola vykonávaná kontrola prác, bol vedený stavebný denník, v ktorom sa nevyskytuje žiaden záznam o vyjadrení nesúhlasu, či už žalobcov alebo ich stavebného dozoru a to dokonca ani v čase, keď sa murovala štítová stena bez betónových pomocných konzol, ktoré nie sú vo výkrese podkrovia zakreslené a hľadalo sa riešenie pri montáži krovu so statikom ako prenášať tlak od väznice do prekladu okna. Taktiež preklad nazývaný vencom V2 nebol fakturovaný a žalobcovia mali vedomosť, že sa vôbec nerobil.
11. Odvolateľ tiež namietal, že to, čo navrhujú žalobcovia v zmene petitu žaloby už nie je odstránenie vád, ale stavba kompletne novej strechy, na čo aj vzhľadom na statické posúdenie nie je dôvod. Ak by v skutočnosti malo dôjsť k zhotoveniu nového krovu tak, ako navrhujú žalobcovia, je potrebné, aby mu bol predložený ako zhotoviteľovi kompletný „Projekt realizácie diela" s novým rozpočtom a statickými posudkami. Súd prvej inštancie pripustil na návrh žalobcov zmenu petitu uznesením č. k. 11C/145/2010-557 zo dňa 3.7.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.7.2018, v ktorom uznesení súd prvej inštancie rozhodol aj o spôsobe odstránenia vád, ktoré uznesenie nemá oporu, práve čo do určenia spôsobu odstránenia vád, v žiadnom právnom predpise.
12. Žalovaný 1. v odvolaní poukázal i na to, že samotný projektant v liste zo dňa 15.8.2018 súdu doručenom dňa 17.8.2018 uvádza, že nakoľko bude krov realizovaný celý znova, je vhodné využiť realizačný výkres detailov 02/2018, ktorý bol vypracovaný k projektu na stavebné povolenie z roku 2006. Vzhľadom na realizáciu krovu v roku 2018 je však podľa jeho názoru nutné, tak ako je uvedené i vo výkresovej časti, posúdenie spojov a dimenzií prvkov krovu na základe teraz platnej legislatívy
- aktuálnym statickým posúdením (2018) - autorizovaným statikom. Súd rozhodoval už v čase, kedy je v platnosti nová legislatíva, ktorá si vyžaduje aktuálne statické posúdenie autorizovaným statikom. Zastáva preto názor, že súd mu nemôže klásť za vinu, že nerealizoval v roku 2008 konštrukcie, ktoré boli do projektovej dokumentácie postupne dodatočne dopĺňané až do rozhodnutia súdom. Súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, že ani podľa takto doplnenej projektovej dokumentácie nie je možné krov správne zrealizovať a nezaviazal žalovaného 2. k dodaniu správnej a úplnej projektovej dokumentácie a to napriek tomu, že samotný žalovaný 2. v liste zo dňa 15.8.2018 poukázal na nutnosť aktuálneho statického posúdenia autorizovaným statikom. Primárne pochybenie vzniklo v nedostatočne vypracovanej projektovej dokumentácie a sekundárne pochybenie nastalo stavebným dozorom. V znaleckom posudku vypracovanom doc. Martoňom je vyjadrený názor znalca, že návrh železobetónového venca je v rozpore s požiadavkami bezpečného statického návrhu (str. 30 časť „d" znaleckého posudku). Aj napriek takto jasne definovanej chybe v projektovej dokumentácie v oblasti statiky, nielen častí krovu, ale dokonca aj celej štítovej steny zaväzuje ho súd ako zhotoviteľa takto zrealizovať práce. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že v posudkoch je viac konštatovaní, na ktoré poukazoval, ktoré sú v projektovej dokumentácie zle definované a nesúhlasia s dodatočnými upresňovaniami, alebo sú doslovne zmenené, ktoré projektant postupne predkladal ako napr. styk krokiev medzi sebou, styk krokiev s klieštinami, doplnenie venca V2 aj do štítovej strany. Aj z dôkazných
prostriedkov vykonaných počas konania vypracovaných znaleckých posudkov vyplýva, že žalovaný 2. dodal pre realizáciu stavebných prác na rodinnom dome vädnú projektovú dokumentáciu, ktorú odstraňoval počas konania až do rozhodnutia a to nedostatočne.
13. V závere odvolateľ poukázal na to, že súd konanie voči žalovanému 2. zastavil majúc zato, že projektová dokumentácia predložená pred rozhodnutím súdu je postačujúca na zrealizovanie stavebných prác, čo považuje za nesprávne a nedôvodné. Vypracovanie úplne nového výkresu krovu: „Výkres krovu detaily" z 02/2018 súd nesprávne zhodnotil ako snahu žalovaného 2. vec vyriešiť mimosúdne. Opakovane tvrdí, že tento nový výkres je nedostatočný pre realizáciu odstránenia vád na stavbe rodinného domu, čoho dôkazom je list žalovaného 2. zo dňa 15.8.2018, v ktorom tento žalovaný uvádza, že je ho nutné doplniť aktuálnym statickým posúdením (2018-autorizovaným statikom).
14. Žalobcovia odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaného 1. predložili písomné vyjadrenie, ktorým navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Prioritne poukázali na to, že vada diela, spočívajúca v neprimeranom prehnutí nosnej konštrukcie krovu, ktorej odstránenie je predmetom uvedeného súdneho sporu, sa prejavila - bola zistená v priebehu mesiaca august 2008 (po uplynutí cca 9 mesiacov po odovzdaní diela žalovaným 1.), t.j. v rámci plynutia zákonnej ako i zmluvnej záručnej doby. U žalovaného 1. si uplatnili nárok zo zodpovednosti za vady koncom mesiaca august 2008 v rámci osobnej komunikácie a následne i písomne dňa 30.10.2008, t.j. bez zbytočného odkladu v rámci plynutia prepadnej (prekluzívnej) šesťmesačnej lehoty od zistenia vady (vada prejavená a nimi zistená v priebehu mesiaca august 2008. Prepadná šesťmesačná lehota na uplatnenie zodpovednosti za vady by im uplynula až v priebehu mesiaca február 2009).
15. Žalobcovia rovnako dali do pozornosti, že ustanovenie § 504 Občianskeho zákonníka, vymedzujúce pojem „bez zbytočného odkladu, po tom čo mal možnosť vec prezrieť" sa týka iba vád, ktoré vec mala v čase plnenia a iba v prípadoch, v ktorých zákon nemá iné ustanovenie. Vada diela spočívajúca v neprimeranom prehnutí nosnej konštrukcie krovu, sa prejavila a bola zistená až po odovzdaní diela, t.j. išlo o skrytú vadu a teda vadu, ktorá sa vyskytla až po prevzatí veci v záručnej dobe. Na uplatnenie práva z ich strany sa vzťahuje ustanovenie prvej vety § 649 Občianskeho zákonníka. Majú za to, že žalovaný 1. opomenul, že uskutočňoval pre nich na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 1/2007, zo dňa 2.1.2007, dodávku stavebných prác na akcii: „Výstavba RD Ing. H. U., miesto: IBV Q. Y., k. ú. Y.", ako podnikateľ a na kľúč. Nešlo teda o uskutočňovanie jednoduchej stavby z ich strany svojpomocne, tak ako to definuje § 44 ods. 2 stavebného zákona. Zodpovednosť za vadv je v občianskoprávnej úprave koncipovaná ako objektívna zodpovednosť. Na vznik tejto zodpovednosti právna úprava nevyžaduje, aby vadu predmetu záväzku niekto zavinil. Zákon nepripúšťa ani to, aby sa zodpovedný subjekt mohol svojej zodpovednosti zbaviť (liberovať). Predmetnú projektovú dokumentáciu mal žalovaný 1. k dispozícii v dostatočnom časovom predstihu pred samotnou realizáciou diela a mal dostatok času sa s ňou podrobne oboznámiť. Na základe nimi predloženej projektovej dokumentácie žalovanému 1. (v priebehu mesiaca november 2006), žalovaný 1. vypracovával ponukový rozpočet ceny diela a po jeho odsúhlasení vypracoval i Zmluvu o dielo č. 1/2007, ktorá bola dňa 2.1.2017 z ich strany ako i zo strany žalovaného 1. podpísaná. Žalovaný 1. pred zahájením realizácie diela ani v samotnom priebehu realizácie zhotovenia diela na základe Zmluvy o dielo ich a ani žalovaného 2. ako dodávateľa projektovej dokumentácie bez zbytočného odkladu neupozornil na skutočnosť, že jemu predložená projektová dokumentácia overená a schválená v stavebnom konaní pod č. j. 837/06 zo dňa 30.10.2006 na základe, ktorej mal tento žalovaný dielo realizovať má nedostatky, ktoré bránia riadnemu vykonaniu diela. Z výpovede žalovaného 1. z pojednávania zo dňa 20.7.2011 je zrejmé, že v priebehu realizácie diela ignoroval odkaz uvedený na každom výkrese predloženej projektovej dokumentácie, aby zmeny oproti projektovej dokumentácie vyvolané realizáciou stavby konzultoval s projektantom. Zastávajú preto názor, že nakoľko žalovaný 1. napriek odkazu uvedeného na každom výkrese nimi predloženej projektovej dokumentácie overenej a schválenej v stavebnom konaní pod č. j. 837/06 zo dňa 30.10.2006, z ktorého vyplývalo, že predložená „výkresová dokumentácia neobsahuje podrobnosti dodávateľskej (výrobnej dielenskej dokumentácie“, si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 637 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka a bez zbytočného odkladu ich neupozornil na skutočnosť, že nimi predložená projektová dokumentácia má nedostatky, v súlade s § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka v plnom rozsahu zodpovedá za vady diela, tak ako keby nešlo o nedostatky projektovej dokumentácie, ktoré bránili riadnemu vykonaniu diela.
16. V závere žalobcovia zdôraznili, že vykonaným znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne a nespochybniteľné preukázané, že dodané dielo zo strany žalovaného 1. vykazuje vady diela,
spočívajúce v „neprimeranom prehnutí nosnej konštrukcie krovu". Prípadné vady diela spočívajúce v „ neprimeranom priehybe nosnej konštrukcie krovu" nie je možné napraviť prípadným podoprením alebo spevnením nosnej konštrukcie krovu proti ďalšiemu prehybu, resp. ďalšej deštrukcii nosnej konštrukcie krovu. Do pozornosti dali žalobcovia judikatúru - R/121989 (s. 62 ods. 4 a s 42 ods. 1).
17. Žalovaný 2. odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného 1. predložil vyjadrenie, v ktorom v podstate konštatoval, že stavba nebola zrealizovaná podľa schválenej projektovej dokumentácii a preto nemôžeme niesť zodpovednosť za vady zhotoveného diela. Nesúhlasí s názorom žalovaného 1., že primárne pochybenie vzniklo v nedostatočne vypracovanej projektovej dokumentácii a sekundárne stavebným dozorom. To, že žalovaný 1. nepostupoval podľa projektu, je zhrnuté v znaleckom posudku č. 10-03/2015 Technický a Skúšobný ústav stavebný, n.o. Bratislava. O tom, či je dokumentácia dostatočná, nerozhoduje žalovaný 1., ani pán docent, ale rozhoduje niekto iný - kompetentný.
18. Žalovaný 1. podal odvolanie aj proti opravnému uzneseniu č. k. 11C/145/2010-665 zo dňa 22.3.2019, čím vlastne doplnil odvolanie voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, keďže opravným uznesením bola vykonaná jeho oprava doplnením jeho písomného vyhotovenia v rozhodnej časti odôvodnenia. Žalovaný 1. namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil ako procesnej strane uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP doručením neúplného rozsudku. Zdôraznil, že nie je možné mu zo strany súdu uložiť formulovanú povinnosť quasi zostrojiť úplne nový krov na báze projektovej dokumentácie žalovaného 2., ktorú tento vyprodukoval ako podklad k odstráneniu vady diela v čase 10 rokov po jeho prvom zhotovení projektovej dokumentácie (4.10.2016, ktorá bola podkladom k realizácii diela), prvý krát dopracovanej žalovaným 2. už v čase prebiehajúceho súdneho konania vo veci (30.9.2016) a druhý krát dopracovanej v mesiaci 02/2018 (výkres krovu - detaily). Z odseku 39 napadnutého uznesenia súd jednostranne posúdil zodpovednosť za vadu diela len vo vzťahu k nemu, napriek tomu, že závery Znaleckého posudku Č. 10-03/2015 Technického a skúšobného ústavu, n. o. Bratislava zo dňa 26.3.2016 spochybnili správne spracovanie projektovej dokumentácie žalovaného 2. s poukazom na čl. 19 a čl. 20 STN 73 1701/1983, najmä nesprávne naprojektovaný výkres 2.03 pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorá bola podkladom k realizácii diela. Taktiež v tomto znaleckom posudku bolo poukázané na nedostatočnú účinnosť kontroly čiastkových prác diela podľa STN 736 2310/1987 zo strany stavebného dozoru. Ak potom žalobcovia pri začatí diela poverili pána N. funkciou stavebného dozoru a pán N. túto funkciu skutočne vykonával, robil zápisy do stavebného denníka a kontroloval prebiehajúce práce, bez ohľadu na to musí niesť v posudzovanom prípade svoju zodpovednosť aj napriek tomu, že nebol zo strany žalobcov v tomto spore zažalovaný. V tomto smere argumentácia súdu v napadnutom uznesení - že nemôže stavebný dozor niesť svoju zodpovednosť v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon - nie je dôvodná. Má teda za to, že zodpovednosť za vadu diela treba zo strany súdu určiť v primeranom podiele vo finančnom vyjadrení ceny opravy vady diela nielen vo vzťahu k nemu, ale aj vo vzťahu k žalovanému 2. a vo vzťahu k p. N., stavebnému dozoru. Z tohto dôvodu je preto potrebné zo strany súdu vyjadriť vo finančnom ohodnotení cenu odstránenia vady diela a túto cenu rozpočítať podľa príslušného podielu pochybenia vo vyhotovení diela medzi oboma žalovanými a stavebným dozorom, od ktorého samozrejme vzhľadom k tomu, že nebol žalovaný, nie je možné podiel vymáhať. Žalovaný 2. spolupracoval so žalobcami v priebehu súdneho konania a postupne im vyhotovoval správnu projektovú dokumentáciu, čo ho ale nezbavuje pochybenia a zbavenia od podanej žaloby. Projektovú dokumentáciu žalovaný 2. zhotovil dňa 4.10.2016 ako podklad k vyhotoveniu diela. Závery Znaleckého posudku č. 10-03/2015 Technického a skúšobného ústavu, n. o. Bratislava zo dňa 26.3.2016 spochybnili správne spracovanie projektovej dokumentácie s poukazom na čl. 19 a čl. 20 STN 73 1701/1983, najmä nesprávne naprojektovaný výkres 2.03 pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorá bola podkladom k realizácii diela. Domnieva sa, že súd v odvolacom konaní uzná pochybenie a zodpovednosť na odstránení vady diela nielen z jeho strany, ale aj zo strany žalovaného 2. a zo strany osoby stavebného dozoru p. N., ktorý však nebol subjektom žalovaným. V takom prípade nebude povinnosť náhrady trov konania ako aj náhrady trov konania štátu v rozsahu 100 % len z jeho strany, ale táto povinnosť bude uložená v primeranom podiele v závislosti od miery pochybenia aj žalovanému 2. a osobe stavebného dozoru, od ktorého samozrejme vzhľadom k tomu, že nebol žalovaný, nie je možné náhradu trov vymáhať. Odvolaciemu súdu tak navrhuje zrušiť prvoinštančný rozsudok doplnený opravným uznesením a vrátiť mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
19. Žalobcovia k predmetnému doručenému odvolaniu žalovaného1. predložili písomné vyjadrenie, v ktorom zhrnuli vyjadrenia predložené v odvolacom konaní.
20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) skôr, ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania žalovaného 1. voči jednotlivým napadnutým výrokom rozsudku v spojení s opravnými uzneseniami, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi inými a prednostne otázkou, či bolo odvolanie podané voči jednotlivých výrokom rozsudku na to oprávnenou osobou.
21. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
22. Pokiaľ potom ide o odvolanie podané žalovaným 1. aj proti výroku II., včítane závislého výroku V., t.j. voči zastaveniu konania voči žalovanému 2., včítane závislého výroku o náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným 2., tieto výroky sa nijako nedotýkajú jeho práv a povinností, preto nie je subjektom oprávneným na podanie odvolania voči nim. Vzťah medzi žalovanými nie je založený na nerozlučnom spoločenstve, žalobcovia si voči žalovaným uplatňovali samostatné nároky, na základe osobitného vzájomného právneho vzťahu. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné, ako s použitím ust. § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovaného 1. proti výroku II. napadnutého rozsudku včítane závislého výroku V. ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť, bez možnosti zaoberať sa ich odvolacou argumentáciou v tejto časti.
23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dôvodné vo veci samej voči žalovanému 1. včítane závislého výroku o náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovanom 1. (osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého) a v napadnutom výroku o náhrade trov konania štátu ako vecne správny v zmysle § 387 CSP potvrdiť.
24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, je s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody žalovaného 1. a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku posúdiť správnosť postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne správnosť jeho záverov vo veci samej o nároku žalobcu na bezplatné odstránenie vady diela vzniknuté plnením zo Zmluvy o dielo č. 1/2007 zo dňa 2.1.2007 žiadaným spôsobom.
25. Podľa § 380 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. (ods. 1) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. (ods. 2)
26. Odvolateľ v odvolacích dôvodoch vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t .j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli zakladať odvolacie dôvody podľa § 365 CSP, odvolací súd v rámci prieskumu prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd tak môže prihliadať len na tie dôvody, ktoré vyplývajú z podaného odvolania a v odvolacom konaní zároveň vyšli najavo. Výnimkou sú len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ktoré v danom prípade zistené neboli.
27. Vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, s poukazom na konštatované v predchádzajúcom odseku, odvolací súd poukazuje na primárnu zodpovednosť žalovaného 1. za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (cit. § 380 ods. 1 CSP).
28. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobným návrhom uplatneného nároku žalobcu na odstránenie vytknutej vady diela a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa v podstatnom a rozhodujúcom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho pre vec podstatných dôvodov a už iba odkazuje na písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty žalovaného 1. nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od kľúčových záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať v rozhodnom za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o uvedenom nároku uvádza nasledovné:
29. Ako prvé žalovaný 1. namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho právnym názorom, podľa ktorého považuje uplatnený nárok na odstránenie vady zhotoveného diela za zaniknutý. Poukázal na § 645 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého si mali žalobcovia uplatniť zodpovednosť za vady v záručnej dobe, t.j. ihneď po prevzatí prác, ktoré považujú za vadné. Toto ustanovenie podľa odvolateľa odkazuje na § 504 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého domáhať sa na súde zodpovednosti za vady mohli žalobcovia len vtedy, ak vytkli vadu bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote do 6 mesiacov od vzniku vady, ktorá lehota je prekluzívna. Je nepochybné, že vady, o ktorých sa žalobcovia v žalobe zmieňujú, mali vzniknúť už pri realizácii diela. Prípadné vady tak mali žalobcovia vytknúť už v roku 2007 a nie v októbri 2008. Ani v Preberacom protokole zo dňa 23.11.2007 mu neboli vady, ktoré boli zrejmé, vytknuté žalobcami ako objednávateľmi.
30. Otázkou vzťahu všeobecnej a osobitnej časti Občianskeho zákonníka (resp. v konkrétnej rovine všeobecnej úpravy zodpovednosti za vady a špeciálnej úpravy zodpovednosti za vady zo zmluvy o dielo a v rámci nej špeciálnej úpravy zodpovednosti za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku) sa dostatočne zaoberá právna teória. Zásada, že špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou, ktorá nastupuje tam, kde chýba špeciálne ustanovenie, nie je otázkou, ku ktorej by bolo treba zaujatie osobitného výkladového stanoviska. Špeciálne ustanovenie § 645 Občianskeho zákonníka zakladá zodpovednosť zhotoviteľa za vady veci zhotovenej na zákazku, ktoré vec má ako v čase plnenia (pri prevzatí objednávateľom), tak aj za tie, ktoré sa vyskytnú po plnení v záručnej dobe. Použitie všeobecného ustanovenia § 504 Občianskeho zákonníka (na ktoré zákonné ustanovenie § 645 Občianskeho zákonníka neodkazuje, ako to nesprávne odvolateľ tvrdí v odvolaní) tak vylučuje úprava špeciálna, tú potom § 645 v spojení s § 649 vety prvej Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje povinnosť objednávateľa uplatniť práva zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe, inak zanikajú. Vzťah ustanovenia § 649 vety prvej a § 645 Občianskeho zákonníka, resp. rozsah vád, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 649 vety prvej Občianskeho zákonníka, možno vyvodiť priamo z textu inkriminovaných ustanovení. Navyše so zreteľom na článok. XI ods. 2 zmluvy o dielo, podľa ktorého skryté vady vyskytnuvšie sa na diele v uvedenej záručnej lehote (tu 36 mesiacov od odovzdania a prevzatia diela), je objednávateľ povinný písomne reklamovať ihneď po ich zistení - preto prípadné závery vedené týmto smerom nezáviseli ani na vzťahu ustanovenia § 649 vety prvej Občianskeho zákonníka a § 645 Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom na § 502 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje dohodu zmluvných strán o zodpovednosti za vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších zásad, než ustanovuje zákon. Tu potom článok XI ods. 2 Zmluvy o dielo zo dňa 2.1.2007 stanovil zodpovednosť zhotoviteľa za skryté vady, bez ohľadu na to, či ide o vady, ktoré tu existovali v čase plnenia, alebo sa vyskytli po plnení v záručnej dobe, po celú záručnú dobu 36 mesiacov. V danom prípade niet pochýb o tom, že žalobcami reklamovaná vada (prehnutie strechy) sa prejavila až po odovzdaní a prevzatí zákazky ako dôsledok vadného prevedenia konštrukcie krovu zhotoveného z reziva dodaného žalovaným 1., získaného z nedostatočne vysušeného dreva, čím konštrukčné prvky krovu začali nerovnomerne vysychať, čo postupne spôsobilo viditeľné priehyby krajných krokiev zo strany exteriéru a priehyby hrebeňa strechy (závery znaleckého posudku č. 10 - 03/2015 zo dňa 26.3.2015 vypracovaného Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n. o.), čím potom ide jednoznačne o vadu skrytú (vada existovala už v čase plnenia, prejavila sa ale až neskôr postupným vysychaním konštrukčných prvkov krovu). Žalobcovia ako laici mohli preukázateľne nadobudnúť vedomosť o vadnom plnení až na základe využitia odborných znalostí, v danom prípade využitím znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. Jánom Bielikom č. 33/08 zo dňa 8.10.2008, ktorý znalec vyhotovil daný znalecký posudok výlučne na základe zadania žalobcov dňa 15.9.2008, ktorí žalobcovia tak preukázateľne začali konať hneď po tom, ako v auguste spozorovali neprimeraný prehyb
strechy a po bezprostrednom využití predchádzajúcej súčinnosti odborníka, písomnou reklamáciou zo dňa 30.10.2008 si u žalovaného 1. ako zhotoviteľa písomne uplatnili právo zo zodpovednosti za vady. Takýto postup žalobcov i odvolací súd považuje za včasné uplatnenie zodpovednosti za vadné zhotovenie tesárskych konštrukcií (dodávky stavebných prác a materiálov) a to ako v súlade s článkom XI ods. 2 Zmluvy o dielo zo dňa 2.1.2007, v ktorej sa bližšie nekonkretizuje, čo mali účastníci zmluvy na mysli pod pojmom „ihneď“ a odvolateľ napokon namietal len neuplatnenie reklamácie najneskôr v lehote do 6 mesiacov od vzniku vady, t.j. od odovzdania zákazky, vychádzajúc pritom výlučne z § 504 Občianskeho zákonníka, ktoré všeobecné zodpovednostné zákonné ustanovenie sa na daný typ zodpovednosti za vady (zhotovenie veci na zákazku) s osobitnou úpravou, nevzťahuje (bližšie vysvetlené v tomto odseku odôvodnenia vyššie), a ktorým namietaním ako jediným je odvolací súd viazaný v rámci svojho prieskumu, tak aj v súlade s § 649 veta prvá Občianskeho zákonníka (upravujúce uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady pri zmluve o zhotovení veci na zákazku, ktorou zmluvou je práve tá prejednávaná). Pokiaľ aj odvolateľ v súvislosti s danou odvolacou námietkou odkazuje na zodpovednosť stavebného dozoru, ani jedno zo žalovaným 1. v odvolaní namietané porušenie právnych povinností osoby vykonávajúcej stavebný dozor nie je viazané na zánik oprávnenia žalobcov ako objednávateľov uplatniť si práva zo zodpovednosti za vady a zánik výlučnej zodpovednosti zhotoviteľa za vadné plnenie.
31. Žalovaný 1. v odvolaní poukazoval i na to, že žalobcovia si neobjednali u žalovaného 2. ako projektanta tzv. projekt realizácie stavby, ktorý by obsahoval všetky náležitosti, projekt podľa ktorého postupoval sa dopĺňal až počas tohto súdneho konania. Pre realizáciu diela mu bola žalobcami dodaná len projektová dokumentácia pre stavebné povolenie v mierke 1:100. Pri nejasnostiach projektovej dokumentácie postupuje každý zhotoviteľ podľa vlastného riešenia svojej výrobnej dokumentácie. Od začatia realizácie diela existovala spolupráca so žalobcami, ktorí s takýmto spôsobom realizácie súhlasili, bola vykonávaná kontrola prác, bol vedený stavebný denník, v ktorom sa nevyskytuje žiaden záznam o vyjadrení nesúhlasu, či už žalobcov alebo ich stavebného dozoru a to dokonca ani v čase, keď sa murovala štítová stena bez betónových pomocných konzol, ktoré nie sú vo výkrese podkrovia zakreslené a hľadalo sa riešenie pri montáži krovu so statikom ako prenášať tlak od väznice do prekladu okna. Taktiež preklad nazývaný vencom V2 nebol fakturovaný a žalobcovia mali vedomosť, že sa vôbec nerobil.
32. V súvislosti s danou odvolacou argumentáciou odvolací súd zdôrazňuje, že výklad § 645 Občianskeho zákonníka aplikovaného na vec súdom prvej inštancie, i keď bez osobitnej citácie, nerobí v právnej teórii ani súdnej praxi problémy (porov. Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol., Občiansky zákonník II., § 460 880, Komentár, 1. vydanie, Praha CH Beck, 2008, str. 1665, str. 1647). Z prvého odseku § 645 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá ako za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku v čase plnenia, t. j. pri prevzatí veci objednávateľom, tak aj za vady, ktoré sa vyskytnú po plnení v záručnej dobe. Ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá vzniká nezávisle na zavinení zhotoviteľa. Z druhého odseku § 645 potom vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá aj za vady, ktorých príčinou bola vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov. Za takéto vady nezodpovedá zhotoviteľ len v prípade, že si splnil svoju povinnosť objednávateľa na nevhodnosť materiálu alebo pokynov upozorniť (§ 637 ods. 1). V prípade pokynov objednávateľa otázka, či zhotoviteľ nevedel (nemohol zistiť), že pokyn objednávateľa vykonať zákazku podľa nim dodanej projektovej dokumentácie s chybami a nedostatkami bude mať za následok vadné plnenie, a či na základe svojich odborných znalostí mohol a mal zistiť vhodnosť použitia takejto dokumentácie, súvisí s otázkou jeho zavinenia, ktorá ako vyplýva zo zhora uvedeného výkladu pri objektívnej zodpovednosti (t. j. zodpovednosti za výsledok) je bez právneho významu. Svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť ani s poukazom na zavinenie tretích osôb. V prípade pokynu objednávateľa, u ktorého bola nevhodnosť zistená až dodatočne, nastáva rovnaká situácia ako u skrytých vád objednávateľom dodaného materiálu. V danom prípade sa ale konštrukcia krovu zhotovovala z reziva dodaného práve žalovaným 1., získaného z nedostatočne vysušeného dreva vychádzajúc z odborných zistení znaleckej organizácie Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o.); za tieto nedostatky nesie objektívne zodpovednosť zhotoviteľ, teda žalovaný 1.. Povinnosť upozorniť na nevhodnosť pokynov je povinnosťou objektívnou, lebo zhotoviteľ nesie následky jej nesplnenia aj vtedy, ak o nevhodnosti nevedel (nemohol vedieť). Zákonným dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti je potom zodpovednosť za vady zhotovenej veci podľa § 645 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1. ako v konaní, tak ani v odvolaní netvrdil, že by žalobcov na nevhodnosť ich pokynu daného chybami a nedostatkami dodaného projektu, v odvolaní konkretizovanými len nezakreslením vo výkrese podkrovia betónové pomocné konzoly, čo
malo spôsobovať tomuto žalovanému problémy pri murovaní štítovej steny (čím potom nebolo možné zrealizovať ani naprojektovaný preklad nazývaný vencom V2, pritom nezrealizovanie železobetónového venca V2 pod väznicami v štítových stenách sa podľa vyjadrení menovanej znaleckej organizácie považuje za hrubú chybu realizácie, i keď sa sama o sebe neprejavuje v neprimeranom prehnutí nosnej konštrukcie krajných krokiev pri pohľade z exteriéru, môže však mať za následok vznik ďalších trhlín - poznámka odvolacieho súdu), upozornil a títo by aj napriek upozorneniu trvali na tomto, podľa odvolateľa chybnom postupe. Pretože tak neurobil, je daná jeho zodpovednosť podľa § 645 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na nedostatky použitého projektu.
33. Odvolateľ tiež namietal, že to čo navrhujú žalobcovia v zmene petitu žaloby už nie je odstránenie vád, ale stavba kompletne novej strechy, na čo aj vzhľadom na statické posúdenie nie je dôvod. Súd prvej inštancie rozhodol aj o spôsobe odstránenia vád, čo nemá oporu v žiadnom právnom predpise.
34. Odborná literatúra aj rozhodovacia prax súdov je zajedno v tom, že zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu odborným spôsobom tak, aby vec mala také vlastnosti, ktoré mala mať podľa zmluvy, aké boli dohodnuté alebo aké zodpovedajú povahe zhotovovanej veci. Voľba spôsobu odstránenia vady zásadne prináleží zhotoviteľovi. Iba ak ponúka zhotoviteľ odstránenie chyby nevhodným spôsobom, môže objednávateľ požadovať odstránenie vady spôsobom zodpovedajúcim povahe vady (porovnaj Zhodnotenie NS ČSR z 20.10.1988, sp. zn. Cpj 39/88, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 12/1989, a Slivka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občiansky zákonník II. Komentár. 2. vydanie. Praha: CH Beck, 2009, 1833 s.).
35. V danom prípade nie je možné odignorovať závery odborných posúdení stavu zhotovenej strešnej konštrukcie, ktoré závery zhodne konštatujú existenciu viacerých trhlín a prasklín konštrukčných prvkov krovu, pričom trhliny sa nachádzajú i v murive zo strany exteriéru v úrovni venca V1, ako i na štítových stenách v oblasti uloženia podmúrnic a tiež v severnej štítovej stene, čo je čiastočne podmienené vynechaním venca V2 a sčasti štíhlosťou murovanej konštrukcie štítu. Identifikovaný bol aj hrubý a neodborný zásah do priečneho rezu krajnice väznice, ktorý zásah má podľa odborného stanoviska za následok významné oslabenie prierezu vzdorujúceho ohybu od účinkov zaťaženia a v ťahovej oblasti prierezu spôsobuje navyše vrubový účinok. Zásadným zistením je skutočnosť, že konštrukcia krovu sa zhotovila z reziva získaného z nedostatočne vysušeného dreva, ktorý chybný materiál dodal sám žalovaný 1. ako zhotoviteľ, a postupným nerovnomerným vysychaním konštrukčných prvkov krovu zostrojeného z nevhodného materiálu začali vznikať prehyby krajných krokiev a priehyb hrebeňa strechy. I nezrealizovanie železobetónového venca V2 je hrubou chybou realizácie zákazky, a i keď sa neprejavuje v neprimeranom prehnutí nosnej konštrukcie krajných krokiev, môže podľa odborníka mať však v budúcnosti následky vo vzniku ďalších trhlín a v progresívnom rozvoji jestvujúcich trhlín v štítoch a to najmä pri prípadných seizmických udalostiach a zaťaženiach strechy účinkami silného vetra alebo tiaže hrubej vrstvy snehu, ktoré udalosti sa bežne opakovane dejú. Nezrealizovanie venca V2 malo za následok aj zmenu kotvenia a neumožnenie upevnenia pomocných konzol 09, ktoré sa vynechali, ktorá chyba tiež nepriamo prispela k prekročeniu dovolených priehybov krajných väzníc a tým aj k poklesu úložných miest stykov krokiev, čo sa už v súčasnosti prejavuje v miernom prehnutí strešnej roviny pri účinkoch vlastnej tiaže, nie to ešte očakávanej tiaže snehom. Použitý materiál na konštrukciu krovu sa nedal skontrolovať celý, čím potom nemožno vylúčiť do budúcnosti vznik ďalších výsušných prasklín a trhlín nielen na krokvách ale i na väzniciach, kde sa už identifikovali široko roztvorené trhliny, čo by z hľadiska statického predstavovalo problém. Ako znalec Doc. Ing. Pavol Martoň CSc, tak aj znalecká organizácia Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., v posudkoch konštatovali, že krov nevyhovuje stavu únosnosti (jednak vlastnej tiaže, ktorá sa ešte znásobí účinkami tiaže snehu), čím sa očakáva prekročenie prípustných prehybov, dokonca i možná havária krovu, ktorý stav vyžaduje opatrenia na odstránenie súčasného stavu krovu z hľadiska ochrany zdravia a to nevyhnutne.
36. Vychádzajúc z uvádzaného je možné potom uzavrieť jedine to, že vzhľadom na početné pochybenia žalovaného 1. pri zhotovovaní drevenej nosnej konštrukcie krovu na rodinnom dome žalobcov (v rámci jeho výstavby na zákazku), ktorá konštrukcia je zásadným stavebným prvkom strechy domu ako i na skutočnosť, že tento nosný konštrukčný prvok (krov) bol zhotovený z nevhodného materiálu dodaného samotným žalovaným 1., je akceptovateľné, až nutné, vykonať odstránenie takéhoto vadného plnenia výmenou vadného krovu za nový, ktorý bude vyhotovený z vhodného materiálu - reziva, ktoré rezivo bude zodpovedať požiadavke príslušnej stavebnej normy, nakoľko zhotoviteľom navrhované riešenie len zosilnením nosných prvkov krovu, je vzhľadom na množstvo a charakter zistených nedostatkov pri
realizácii danej zákazky skutočne neudržateľné. Nemožno opomenúť ani to, že v rámci odstraňovania vady pri zhotovení veci na zákazku sa musí vada odstrániť úplne, pričom zhotovovaná vec nemôže byť výskytom vady, ani jej odstraňovaním znehodnotená. Vzhľadom na popísaný charakter zhotovovanej veci a množstvo pochybení zhotoviteľa je zrejmé, že inak než spôsobom navrhovaným žalobcami, t.j. kompletnou výmenou strešnej konštrukcie krovu (postupom ako takým z hľadiska technického žalovaným 1. nenamietaným) by zistené vady nemohli byť odstránené tak, aby zhotovovaná vec nebola znehodnotená, keď nosná konštrukcia krovu strechy domu, je jeho významnou súčasťou a to nielen z hľadiska statiky, ale aj ochrany domu pred vonkajšími vplyvmi. Takémuto uplatneniu práva žalobcov na odstránenie vady nebráni ani tá žalobcom namietaná skutočnosť, že ide o nákladné riešenie, a ani to, že skutočne ide o vadu zložitejšie odstrániteľnú. V tejto súvislosti sami žalobcovia odkázali na judikát R/121989, z ktorého vychádzal i odvolací súd pri danom posudzovaní.
37. Odvolateľ napádal i to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s otázkou, že ani podľa doplnenej projektovej dokumentácie nie je možné krov správne zrealizovať a nezaviazal žalovaného 2. k dodaniu správnej a úplnej projektovej dokumentácie a to napriek tomu, že samotný žalovaný 2. poukázal na nutnosť aktuálneho statického posúdenia autorizovaným statikom. K danej námietke odvolací súd odkazuje na zodpovednosť i samotných žalobcov za svoje pokyny, ktorým pokynom je i nimi špecifikovaná projektová dokumentácia, na ktorú ich posledný žalobný návrh odkazuje, t.j. pokiaľ táto nebude zodpovedať príslušným zákonným normám, alebo bude vykazovať prípadne iné nedostatky, resp. i chyby, je na žalovanom 1. ako zhotoviteľovi, aby žalobcov ako objednávateľov upozornil na nevhodnosť ich pokynov, t.j. na nesprávnosť alebo na nedostatky nimi dodanej projektovej dokumentácie, podľa ktorej sa má postupovať, tu konkrétne bez jej statické posúdenia, ako to žalovaný 1. namieta, a pokiaľ žalobcovia naďalej budú trvať na postupe podľa tejto predmetnej dokumentácie bez odstránenia jej nedostatkov, na ktoré ich žalovaný 1. ako zhotoviteľ upozorní, môže žalovaný 1. odmietnuť pokračovať v odstraňovaní vád a tým dôjde na strane žalobcov k zmareniu vykonania súdneho rozhodnutia pre neposkytnutie súčinnosti alebo ak vzhľadom na výslovnú žiadosť žalobcov zhotoviteľ bude pokračovať v prácach podľa takéhoto neúplného, resp. chybného projektu, za prípadné vady z toho vzišlé už zodpovedať nebude (§ 645 ods. 1).
38. Uvedené v predchádzajúcom odseku je potom použiteľné i pre namietanie návrhu železobetónového venca, ktorý je podľa odvolateľa v rozpore s požiadavkami bezpečného statického návrhu ako i nevzatie do úvahy, že v posudkoch je viac konštatovaní, na ktoré poukazoval, ktoré sú v projektovej dokumentácie zle definované a nesúhlasia s dodatočnými upresňovaniami, alebo sú doslovne zmenené, ktoré projektant postupne predkladal ako napr. styk krokiev medzi sebou, styk krokiev s klieštinami, doplnenie venca V2 aj do štítovej strany.
39. Námietka doručenia neúplného rozsudku bola odstránená vydaním opravného uznesenia č. k. 11C/145/2010-665 zo dňa 22.3.2019.
40. Ani namietanie jednostranného posúdenia zodpovednosti za vadu diela len vo vzťahu k zhotoviteľovi, napriek tomu, že závery Znaleckého posudku č. 10-03/2015 Technického a skúšobného ústavu, n. o. Bratislava zo dňa 26.3.2016 spochybnili správne spracovanie projektovej dokumentácie žalovaného 2. a pochybení sa dopustil i pán N., ktorý vykonával funkciou stavebného dozoru, čím je preto potrebné zo strany súdu vyjadriť vo finančnom ohodnotení cenu odstránenia vady diela a túto cenu rozpočítať podľa príslušného podielu pochybenia vo vyhotovení diela medzi oboma žalovanými a stavebným dozorom, od ktorého samozrejme vzhľadom k tomu, že nebol žalovaný, nie je možné podiel vymáhať, neobstojí. Zodpovednostným subjektom za vady veci zhotovenej na zákazku je výlučne zhotoviteľ (pozri znenie § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Jedine, keby si žalovaný 1. ako zhotoviteľ splnil povinnosť podľa § 637 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pozri ods. 29 tohto odôvodnenia) bolo by možné dovodiť, že za vzniknuté vady nezodpovedá. Pokiaľ sa aj v rámci celého komplexu činností pri vykonávaní zákazky dopustili porušení zákonných, resp. zmluvných povinností i tretie osoby, nie je vylúčená ich prípadná zodpovednosť za škodu voči osobám, ktorým porušením týchto právnych povinností tretích osôb v priamej príčinnej súvislosti škoda vznikla.
41. Na záver odvolací súd poznamenáva, že projektová dokumentácia, podľa ktorej žalobcovia žiadajú aby žalovaný 1. pri odstraňovaní vád diela postupoval je stále tá istá, ktorá je súčasťou zmluvy žalobcov a žalovaného 1., len bola v priebehu konania podrobnejšie dopracovaná, vrátane odstránenia v nej zistených nedostatkov. Napokon nie je účelom daného sporu, aby sa vady odstraňovali opäť
chybným postupom, za ktorý postup napokon i naďalej zodpovedá žalovaný 1. ako zhotoviteľ. Odborné odstránenie zistených nedostatkov tejto dokumentácie zo strany odborníkov tak chráni i samotného žalovaného 1.. Podstatou sporu je predsa dosiahnuť odstránenie vadného plnenie žiadaným spôsobom v súlade s riadnou projektovou dokumentáciou, na ktorú odkazuje zmluva sporových strán, je jej súčasťou, ktorá dokumentácia je jednoznačná, identifikovateľná, nezameniteľná, a to i v rámci jej doplnení počas konania, ide o originál, ktorý sa dá nájsť ako v zmluve, tak aj u projektanta (tu i v dopracovanej forme).
42. Odvolateľ napádal i rozhodnutie o náhrade trov konania štátu, ku ktorej bol napadnutým rozsudkom zaviazaný.
43. Podľa odvolacej argumentácie žalovaného 1., domnievajúc sa, že súd v odvolacom konaní uzná pochybenie a zodpovednosť na odstránení vady diela nielen z jeho strany, ale aj zo strany žalovaného 2. a zo strany osoby stavebného dozoru p. N., ktorý však nebol subjektom žalovaným, nebude povinnosť náhrady trov konania ako aj náhrady trov konania štátu v rozsahu 100 % len z jeho strany, ale táto povinnosť bude uložená v primeranom podiele v závislosti od miery pochybenia aj žalovanému 2. a osobe stavebného dozoru, od ktorého samozrejme vzhľadom k tomu, že nebol žalovaný, nie je možné náhradu trov vymáhať.
44. Vychádzajúc z uvedenej argumentácie žalovaného 1. a výsledok odvolacieho konania vo veci samej, táto stratila opodstatnenie.
45. I napriek tomu, odvolací súd ozrejmuje, že pokiaľ ide o trovy konania štátu, ktoré v danom prípade preukazateľne vznikli, keďže v predmetnom konaní je nepopierateľné, že pri dokazovaní vznikla povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, ktorou je štát, ktorý vyplatil znalečné zo štátnych rozpočtových prostriedkov, ktorému táto povinnosť vyplýva z § 2 ods. 4 s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 382/2004 o znalcoch...., s účinnosťou do 30.6.2016 ich upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol ale s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, zákon č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd prvej inštancie preto, rozhodujúc o trovách štátu, správne postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 259 CSP, čo mu podporne umožňoval čl. 4 ods. 2 CSP (analogia legis) a napadnutým výrokom IV. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému 1.. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu tým súd prvej inštancie aplikoval rovnaké východiská ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu, t.j. pomer ich úspechu a neúspechu. Niet preto dôvodu, aby strana v prípade neúspechu neznášala okrem trov úspešnej strany aj vzniknuté trovy štátu, prihliadajúc na právo štátu vlastniť majetok. Jedinou možnosťou pre nepriznanie náhrady trov štátu voči strane je analogické použitie ustanovenia § 257 CSP, k čomu však súd nevidel dôvod ako u žalobcov, tak ani u odvolateľa.
46. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného 1. odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu tohto žalovaného nespôsobilú ovplyvniť priznanie uplatneného nároku žalobcom, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
47. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej voči žalovanému 1., vrátane súvisiaceho a odvolaním osobitnou argumentáciou nenapadnutého výroku o náhrade trov konania týchto sporových strán a napadnutého výroku o náhrade trov konania štátu, ako vecne správny potvrdil.
48. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP, ktoré zákonné ustanovenie použil analogicky i vo
vzťahu k čiastočnému odmietnutiu odvolania žalovaného 1., tu i v spojení s § 256 ods. 1 CSP, pretože takéto odmietnutie odvolania bez oprávnenia zavinil žalovaný 1. a v odvolacom konaní tak v celom rozsahu úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania proti tomuto neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).