Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľky: G. D., nar. XX.X.XXXX, adresa W., W. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: Ing. Ľubomír Hojer, adresa Bratislava, Sibírska 5, proti povinnému: Q. D., nar. X.X.XXXX, adresa B. - W., G. XXXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -60 zo dňa 31.1.2018, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -151 zo dňa 10.10.2019 - v napadnutej zamietajúcej časti v rozsahu žiadaného výživného 60,- Eur mesačne včítane závislého výroku o zročnom výživnom a trovách konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti v rozsahu žiadaného výživného 60,- Eur mesačne včítane závislého výroku o zročnom výživnom a trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca ako povinného voči navrhovateľke tak, že je povinný prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným zo sumy 160,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne, ktoré otec je povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 15.11.2017. Druhým výrokom zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom na navrhovateľku za čas od 15.11.2017 do 28.2.2018 vo výške 141,33 Eur k rukám navrhovateľky do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím výrokom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. -55 zo dňa 26.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -86 zo dňa 21.5.2014 v časti týkajúcej sa výšky výživného otca na navrhovateľku. Piatym výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a 78 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len čiastočne. Od posledného rozhodnutia, ktorým bola určená výška výživného sa podstatne zmenili pomery v zmysle § 78 Zákona o rodine. U navrhovateľky súd za podstatnú zmenu pomerov považoval skutočnosť, že v súčasnosti navštevuje vysokú školu, čím teda náklady na uspokojovanie jej potrieb preukázateľne vzrástli. Súd prihliadol na bežné potreby študenta vysokej školy, pričom bývanie na internáte vzhľadom na vzdialenosť bydliska od školy nemožno považovať za nadštandard, taktiež treba uviesť, že rozvrh prednášok a seminárov nie je vždy možný zvoliť len podľa požiadaviek študenta. Čo sa týka zdravotných problémov navrhovateľky, tieto boli deklarované už pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom, nemožno ich považovať za zmenu pomerov, finančné náklady však zo zdravotných dôvodov naďalej pretrvávajú, čo bolo doložené aj príslušnými lekárskymi správami. Na strane rodičov navrhovateľky taktiež prišlo k podstatným zmenám pomerov, a to v tom smere, že matka je v súčasnosti zamestnaná jej príjem oproti rodičovskému príspevku vzrástol o vyše 500,- Eur, počet vyživovacích povinností zostal nezmenený. Otcovi vzrástla výška dosahovaného príjmu oproti príjmu dosahovanému pri poslednej úprave výživného len o cca 40,- Eur, pričom počet vyživovacích povinností zostal nezmenený, vyživovaciu povinnosť má ešte k mal. J. vo výške 140,- Eur mesačne, na ktorú je taktiež podaný návrh na zvýšenie výživného. V konaní bolo preukázané, že otec nadobudol do výlučného vlastníctva rodinný dom a príslušné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k. ú. B.. Za tým účelom uzavrel úverovú zmluvu a úver platí vo výške 84,67 Eur. K tomuto treba uviesť, že ide o mesačnú splátku úveru nižšiu ako splátka úveru v sume 130,- Eur, ktorý si zobral za účelom kúpy bytu pri predchádzajúcom rozhodovaní súdu o výživnom. Súd prihliadol na ustanovenie Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a teda aj otázku vlastného bývania môžu rodičia riešiť až po splnení si vyživovacej povinnosti k deťom. I keď u otca neprišlo k výraznému zvýšeniu jeho príjmu, avšak podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľky, akou nástup na vysokoškolské štúdium bezpochyby je, bola dôvodom na zvýšenie výživného otca na navrhovateľku na sumu 200,- Eur mesačne. Túto čiastku súd považoval za primeranú všetkým zákonným predpokladom pre zvýšenie výživného, teda nielen odôvodneným potrebám navrhovateľky, ale i zárobkovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov, a to i s poukazom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd pri určení výšky výživného vychádzal aj zo súdnej praxe, pričom výživné určil na hornej hranici cca 30% čistého príjmu rodiča na všetky deti, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť, vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy. Výživné súd zvýšil s účinnosťou od 15.11.2017, teda od podania návrhu a v zmysle návrhu, čím otcovi i pri riadnom platení výživného vznikol nedoplatok na zročnom výživnom v sume 141,33 Eur (pomerná čiastka na mesiac november z 40,- Eur - 16 dní, o ktorú bolo výživné zvýšené a 3krát po 40,- Eur za mesiace 12/17, 1/18, 2/18), ktorú je povinný zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa .

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorým žiadala, aby odvolací súd v zmysle zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku zo sumy 160,- Eur mesačne na sumu 260,- Eur mesačne od 15.11.2017, splatnou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred a zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na zročnom výživnom do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľka považuje napadnutý rozsudok za vecne nesprávny, keďže Okresný súd Senica dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vyústilo jeho rozhodnutie do nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom odvolania v zmysle a . Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neprimerane vyhodnotil majetkové pomery otca. Okresný súd nemal nadobudnutie neprimeraného luxusu pre jedného človeka - biologického otca brať do úvahy, naopak, mal ho vylúčiť z posudzovania, a tak zvýšiť príjem biologického otca o mesačnú splátku hypotéky vo výške 84,67 Eur, ročné poistenie domácnosti vo výške 52,00 Eur, ročné poistenie nehnuteľnosti vo výške 65,26 Eur mesačne za kúrenie plynom v rodinnom dome vo výške 100,- Eur, čím by sa zvýšil ročný príjem biologického otca o zaujímavú čiastku 2.333,30 Eur. To je totiž čiastka za jeho neprimeraný luxus, prostredníctvom ktorého si umelo znižuje zdroje na uspokojovanie oprávnených potrieb jeho detí, skutočnosť v žiadnom prípade nemala ostať súdom nepovšimnutá. Kým súd biologickému otcovi ponecháva na užitie si podľa údajnej súdnej praxe 70 % z jeho čistého príjmu, mame, ktorá má svoje dve deti v starostlivosti, nenecháva absolútne nič. Súd sa zaoberal čistým príjmom matky a konštatoval, že jej priemerný mesačný plat je 706,88 Eur, čo predstavuje ročne čiastku 8.482,56 Eur. K tonu 300,- Eur mesačne výživné (G. a J.), čo predstavuje čiastku 3.600,- Eur, a príspevok otca maloletej Q. (5 rokov) vo výške 100,- Eur mesačne, čo predstavuje ročne čiastku 1.200,- Eur, a do príjmu treba započítať rodinné prídavky za rok 2017 vo výške 3 x 23,52 x 12 = 846,72 Eur, tak spolu jej ročný príjem na 4- člennú rodinu činí 14.129,28 Eur. Suma ročných nákladov domácnosti predstavuje čiastku 20.659,15 Eur, ročné príjmy matky 14.129,28 Eur, ročné výdaje matky 20.659,15 Eur. Aby mohla rodina fungovať v štandardnom režime, dosahuje jej ročná strata 6.529,87 Eur. Nový otec (matkin priateľ) uhrádza ako jej, tak aj sestre zvýšené náklady na štúdium. Zdôrazňuje, že vyčíslené náklady zohľadňujú iba zvýšenie finančných nárokov výlučne v súvislosti s jej vysokoškolským štúdiom v Nitre. Tieto zvýšené náklady na štúdium, ktoré je nevyhnutné rozložiť medzi rodičov, sú ročne vo výške 5.647,50 Eur. Jej mama má omnoho nevýhodnejšiu štartovaciu pozíciu, ako biologický otec, ale napriek tomu sama pokladá za spravodlivé, rozdelenie nákladov na polovicu, to jest 2.823,75 Eur pre biologického otca a 2.823,75 Eur pre matku. Má za to, že nepožaduje od biologického otca čiastku, ktorá by ho zruinovala. Nepožaduje, aby mu ostalo iba životné minimum, hoci mame neostáva ani to. Poukazuje na otcov neprimeraný luxus a tiež na to, že biologický otec sa vôbec nepodieľa na je výchove, nakoľko má zákaz styku, napriek tomu tieto argumenty súd nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy. Poukazuje i na zamestnanie otca a v minulosti prebiehajúce štrajky, ktoré vyniesli zamestnancom v priebehu 2 rokov podstatné zvýšenie platov, a to do 31.8.2019 v kumulatívnej výške 14,12 %, a k tomu pribudli jednorazový bonus vo výške 500,- Eur, zvýšila sa podpora počas práceneschopnosti v prvých 3 dňoch, pridaný bol deň dovolenky a pod. Pri aplikácii tohto zvýšenia platu, ktorý je teraz vo výške 1.122,75 Eur, vznikne nárast platu o cca 159, 00 Eur a je zrejmé, že za necelých 12 mesiacov má biologický otec natoľko zvýšený príjem, že ňou navrhované a sestrine zvýšenie má plne pokryté.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Uznal, že navrhovateľka má náklady aké vyčíslila, lebo si na ne zvykla, avšak na druhej strane je potrebné prihliadať i na zárobkové možnosti oboch rodičov. Na v odvolaní navrhovateľkou uvádzaný jeho vyšší príjem pozabudla, že zvýšenie taríf o 14,2% sa má diať postupne do novembra 2018, avšak toto zvýšenie má byť rozložené na niekoľko rokov a v podstate má pokrývať len infláciu. Jednorázová platba vo výške 500,- Eur k 1. júnu 2017 mu bola vyplatená a táto bola zahrnutá do mzdy, ktorú predložil za rok 2017. Poukázal na svoju priemernú mesačnú mzdu 1.143 Eur, z ktorej 30% predstavuje sumu 342,- Eur. Túto sumu je povinný poukazovať svojím deťom, preto aj súd zvýšil výživné na navrhovateľku na sumu 200,- Eur. Rozsudkom OS v Senici č . k. (ktorý nebol v tomto čase právoplatný) súd zvýšil výživné i na mal. J. zo sumy 140,- Eur na 170,- Eur, takže spolu platí na výživu oboch detí 370,- Eur, čo je viac ako 30% z jeho príjmu. Má za to, že súd by mal zobrať v úvahu i príjem priateľa matky navrhovateľky, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti a teda sa podieľa na nákladoch spojených s bývaním. Navrhovateľka si zvykla na luxus a nadštandard, tento však môže mať len ak na to rodičia majú, on však nemá peniaze nazvyš, aby som si mohol užívať nejaký "luxus". V závere povinný otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, nakoľko vychádza z objektívnych potrieb navrhovateľky a súčasne zohľadňuje jeho majetkové pomery. Navyše od poslednej úpravy neprišlo k výraznej zmene pomerov a preto nie je namieste zvyšovať výživné tak, ako to požaduje navrhovateľka.

5. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca k odvolaniu uviedla, že obsahuje v každom bode účelovú lož. Otec vo svojom vyjadrení nespochybnil jej tvrdenia ohľadom platenia výživného riadne a čas, nespochybnil, že zatajil (oklamal) súdu zvyšovanie svojho platu vo výške 14,12 %, a snaží sa naivne dokázať, že on vlastne vyšší príjem mať nebude, lebo toto zvýšenie kryje iba infláciu a tiež zatajil že mal počas vykázanej 1 mesačnej práceneschopnosti príjem aj od Sociálnej poisťovne. Toto považuje za prejav drzosti, keďže otec sa domáha namiesto zvýšenia výživného, na ktoré majú jeho dcéry zákonný nárok, aby ho opätovne zastupoval matkin priateľ pretože tvrdí, že ten má povinnosť prispievať na spoločnú domácnosť. Otec nespochybnil jedinú položku z rozpočtu zvýšených nákladov a nedokázal jej neoprávnenosť.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že prvoinštančnému súdu predložil všetky relevantné listinné dôkazy, vyplatenie nemocenskej dávky nemôže súd posúdiť ako jeho ďalší príjem popri príjmu zo závislej činnosti. Na včasnosť platenia výživného reagoval argumentom, že ak bolo výživné vyplatené matke neskôr tak to bolo z dôvodu, že posielal výživné na nesprávnu adresu a matka ho na zmenu jej adresy neupozornila. Rozsudok Okresného súdu Senica, ktorým mu bolo zvýšené výživné na maloletú J. zo sumy 140 Eur na sumu 170 Eur nadobudol právoplatnosť a v súčasnej dobe platí na maloletú J. mesačne sumu 170,- Eur. Spolu so zvýšeným výživným na navrhovateľku v sume 200 Eur tak bude platiť výživné na obe deti v sume 370 Eur mesačne, čo predstavuje viac ako 32% z jeho priemerného mesačného platu. V závere poukazuje na hypotetické zníženie jeho mzdy v budúcnosti z rôznych dôvodov, čo je však pre toto konanie irelevantné.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( , v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutom rozsahu zamietajúceho výroku obsiahnutého v dopĺňacom rozsudku včítane závislého výroku o zročnom výživnom a výroku o náhrade trov konania je vecne správny potvrdiť.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zvýšenie výživného na plnoletú navrhovateľku zo sumy 160,- Eur na sumu 400,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného na navrhovateľku na sumu 200,- Eur mesačne s účinnosťou od 15.11.2017, vo zvyšku návrh zamietol.

9. Vzhľadom na odvolanie podané navrhovateľkou predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či zvýšenie výživného povinného k navrhovateľke len na sumu 200,- Eur mesačne počínajúc dňom 15.11.2017 a nie na sumu 260,- Eur žiadanú odvolaním, zodpovedá dotknutým zákonným normám a je primerané zistenému skutkovému stavu, teda či bolo dôvodným i v časti navrhovaného zvýšenia v rozsahu 60,- Eur návrh zamietnuť.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel v podstatnom k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa v základnom (kľúčovom) stotožňuje s odôvodnením navrhovateľkou napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty navrhovateľky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže jej preto dať za pravdu ani jednému z odvolateľov. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada už len reagovať na zásadnú odvolaciu argumentáciu navrhovateľky.

11. Predovšetkým sa žiada uviesť, že ani odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) nemal v prejednávanej veci pochybnosti o potrebe zvýšenia výživného na navrhovateľku. Nedostatočnosť sumy doposiaľ určeného výživného navrhovateľke, ktoré jej bolo určené skorším rozhodnutím súdu, pritom vyplývala i bez potreby osobitného skúmania nárastu potrieb navrhovateľky už len z okolnosti časového odstupu medzi časom posledného rozhodnutia o výživnom na navrhovateľku a časom predpokladaného rozhodnutia v prejednávanej veci, keď od úpravy výživného v rámci úpravy práv a povinností rodičov k navrhovateľke v tom čase ešte maloletej (v máji 2014) len do času rozhodnutia súdu prvej inštancie

- napádaným rozsudkom (v januári 2018) uplynuli skoro 4 roky (ktorý časový rozostup sa v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľky ešte predĺžil). Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že výdavky spojené s uspokojovaním potrieb dieťaťa plnoletého (ako je to u navrhovateľky), navyše študujúceho na vysokej škole, sú podstatne vyššími a zároveň zahŕňajúcimi výrazne širší okruh potrieb, než je tomu u detí relatívne útleho veku.

12. Pokiaľ ide o okolnosť spolužitia už plnoletého dieťaťa v rámci domácnosti len s jedným jeho rodičom táto je dôvodom, pre ktorý sa v zmysle požiadavky už plnoletého dieťaťa obdobne ako v prípadoch ešte maloletých detí rozhoduje len o miere vyživovacej povinnosti toho rodiča, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti - tu potom povinného otca, ktorá sa má vynahradzovať poskytovaním peňažných súm slúžiacich na úhradu potrieb dieťaťa.

13. Pokiaľ ide o otázku primeranosti výživného, ktoré sa má zvýšiť (nie určiť po prvý raz) však musel odvolací súd vziať do úvahy nie len potreby navrhovateľky v konaní popísané, ale aj zistený príjem povinného otca.

14. V prípade vyhodnocovania možností a schopností výživou povinného otca podstatnými boli najmä jeho príjmy zo zamestnania, keďže majetok väčšej hodnoty (samozrejme okrem domovej nehnuteľnosti, v ktorej ale býva) u neho zistený nebol a jeho existencia navrhovateľkou tvrdená nebola.

15. Ak potom ustálenou rozhodovacou praxou vo veciach výživného (na záveroch ktorej nevznikol ani v tejto veci dôvod nič meniť i napriek jej namietaniu odvolateľkou) je to, že u zamestnanej výživou povinnej osoby nemajúcej dieťa v osobnej starostlivosti (čo obdobne platí aj na rodiča plnoletého dieťaťa nepodieľajúceho sa na jeho potrebách inak než platením výživného) treba na výživné (ktoré je prednostným výdavkom podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine) počítať so sumou približne 25 - 30% čistého mesačného príjmu; práve toto bolo základom pre určenie takej výšky výživného, u ktorého by sa dalo odôvodnene usudzovať, že je primerané. Keďže ale naznačené pravidlo sa priamo týka len prípadu, keď tu je i ďalšia vyživovacia povinnosť u otca, žiada sa ho doplniť i tým, že v prípade existencie viacerých vyživovacích povinností zaťažujúcich tú istú výživou povinú osobu je namieste uvažovať o potrebe podieľania sa všetkými výživou oprávnenými osobami na vyššie vymedzenom percentuálnom rozsahu z príjmu osoby výživou povinnej, pričom v takomto prípade treba ako so základom pracovať skôr s hornou hranicou nastaveného rozpätia, k čomu pristúpil v prejednávanej veci aj súd prvej inštancie. I keď navrhovateľka v odvolaní takýto postup súdu prvej inštancie namieta, odvolací súd potvrdzuje, že skutočne ide o dlhodobo zaužívanú súdnu prax pri určovaní výšky výživného. Nie je ale vylúčené, že ak by v konaní vyšli najavo okolnosti, s ktorými by sa spájali výdavky oprávnenej osoby prekračujúce hranicu tých obvyklých, bežných, štandardných (napr. v súvislosti s vážnym poškodením zdravia, štúdiom v zahraničí, aktívne venovanie sa športu na závodnej úrovni a pod.), vtedy sa i horná hranica percentuálnom rozsahu z príjmu osoby výživou povinnej pre určenie výživného pri rozhodovaní prekročí. Navrhovateľka ale takéto okolnosti v konaní neprezentovala, jej výdavky majú charakter výdavkov bežných, vrátane výdavkov v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, ktoré sa od výdavkov iného bežného vysokoškoláka nevymykajú, primeranosti sa nevymykajú ani výdavky navrhovateľky v súvislosti so zdravotným stavom. Napokon u povinného, i keď len minimálne, uvedená horná percentuálna hranica jeho čistého príjmu, ktorá má slúžiť na pokrytie jeho vyživovacích povinností, prekročená bola.

16. Povinný potvrdil súdu a vyplýva to aj z predloženého dokladu o výške jeho zárobku potvrdeného jeho zamestnávateľom, že jeho priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania predstavoval v čase rozhodnutia napadnutým rozsudkom sumu 1.165,29 Eur mesačne. Za tejto situácie tak muselo byť zrejmé, že suma prichádzajúca do úvahy na uspokojovanie všetkých jeho vyživovacích povinností, teda aj tej, ktorú ma voči sestre navrhovateľky - maloletej J. nar. X.X.XXXX bola vyjadriteľná zhruba 30% - tami takejto časti príjmu, čo predstavuje približne sumu 349,60 Eur. Medzičasom už tiež plnoletá sestra navrhovateľky, i keď je síce od navrhovateľky mladšia o 4 roky, je tiež vo veku, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky nielen na stravu, ale aj ošatenie, obuv a školské potreby. Za takéhoto stavu sa potom javí skutočne za vhodné, ako to ustálil aj súd prvej inštancie ustáliť pre navrhovateľku, zo sumy 349,60 Eur z príjmu povinného, výživné v sume 200,- Eur a ostatná suma pripadne na Lenku, u ktorej malo byť podľa tvrdení otca medzičasom určené výživné vo výške 170,- Eur, čo spolu prekračuje takto určenú časť príjmu otca o cca 20,- Eur. V tejto súvislosti potom ani namietanie predpokladaného zvýšeniu príjmu otca na základe medializovaných informácii o 14,12% by nemohlo zohrať zásadný význam pre určenie výšky výživného na navrhovateľku, nakoľko ide o zvýšenie hrubej mzdy, z ktorej by na plnenie všetkých vyživovacích povinností otcom pripadlo maximálne 30%, čo by pravdepodobne len zabezpečilo dosiahnutie hornej 30% - tnej hranice z čistého príjmu povinného otca.

17. Pre úplnosť treba ešte doplniť, že odvolacia argumentácia založená na namietanom neuznaní zapojiť povinného na krytí aspoň polovice všetkých navrhovateľkou prezentovaných výdavkov súdom prvej inštancie nemôže vychádzajúc z uvádzaného zhora obstáť, pretože aj v prípade ich plnej akceptácie, možnosti a schopnosti povinného rodiča, tu povinného otca, neumožňujú určiť jej výživné vyššie než určil súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

18. Obstáť nemohol ani ďalší argument navrhovateľky založený na tom, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky výdavky otca, ktoré sú na úkor vykrytia jej potrieb ako osoby na výživné oprávnenej, a to kúpa rodinného domu spojená s povinnosťou otca platiť splátku hypotéky vo výške 84,67 Eur mesačne, ročné poistenie domácnosti vo výške 52,- Eur, ročné poistenie nehnuteľnosti vo výške 65,26 Eur a mesačné platby za kúrenie vo výške 100,- Eur, pretože tieto výdavky neohrozujú plnenie vyživovacích povinností otcom v zmysle popísaných základných východísk pre určenie výživného. Navyše takéto výdavky sú bežne spájané aj s vlastníctvom bytov, neobchádzajúc ani 2 izbový byt, ktorý otec pôvodne vlastnil, a ktorý predal a následne si kúpil navrhovateľkou namietaný rodinný dom ako neprimeraný „luxus“, v ktorom období (v období vlastníctva bytu) povinný otec tiež platil hypotéku, dokonca vyššou splátkou. Zadlženosť povinného otca splátkou hypotekárneho úveru vo výške 84,67 Eur sa nevymyká primeranosti, čím potom otcovi nie je možné vyčítať výmenu bytu za rodinný dom a tým zabezpečenie si bývania podľa vlastných predstáv a želaní, pokiaľ tým neohrozuje svoju schopnosť platiť primerané výživné. Prednosť vyživovacích povinností pred ostatnými výdavkami síce má zákonný podklad, nie je to ale možné ponímať absolútne, pretože i povinný rodič má právo na osobný život. Preto pokiaľ si aj otec zveľaďuje bývanie a je to z tej časti jeho príjmu, ktorá mu zostáva na uspokojovanie jeho životných potrieb, a ak je pre otca prioritou potreba bývania v rodinnom dome, s ktorou sú spojené určité výdavky, deje sa tak na úkor jeho ostatných potrieb. Preto pokiaľ sa v konaní netvrdili a nepreukázali iné pravidelné príjmy otca než jeho zdokladovaný príjem zo zamestnania, alebo iný majetok väčšej hodnoty, než je rodinný dom, v ktorom žije a uspokojuje si ním potreby bývania, nezostal súdu priestor na určenie iného výživného pre navrhovateľku než je výživné, ktoré určil súd prvej inštancie.

19. Napokon ani námietka o pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti matke nemohla zmeniť pohľad na danú vec, nakoľko okrem matky navrhovateľky má k tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť i jeho druhý rodič, čo v rovine prejednávanej veci nemôže ísť na ťarchu povinného otca, ktorý nie je rodičom tohto dieťaťa.

20. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu navrhovateľky zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

21. Keďže potom prvoinštančný súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v napadnutej časti zamietnutia žiadaného zvýšenia výživného nad priznaných 200,- Eur mesačne v rozsahu 60,- Eur mesačne, včítane závislého výroku o zročnom výživnom (osobitnými odvolacími argumentmi nenapadnutého) a trovách konania rozhodol vecne správne, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorým bolo navrhované zvýšenie výživného v rozsahu ďalších 60,- Eur mesačne zamietnuté, ako vecne správny, včítané závislých výrokov, s použitím a potvrdil.

22. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle a 58 , s použitím tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle .

23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti ( až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( ). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č.