Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/84/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu D.. P. F., Z.. XX. XX. XXXX, B. V. K., A. XXXX/X proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o náhradu škody z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. -257 zo dňa 24. septembra 2018

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Predmetom konania je žaloba žalobcu titulom náhrady škody z dôvodu neplatnosti právneho úkonu podľa a (ďalej len „“).

2. Žalobca sa žalobou zo dňa 14. 06. 2006, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 06. 2006, upravenou písomným podaním zo dňa 04. 06. 2015, doručeným súdu dňa 09. 06. 2015, upraveným písomným podaním zo dňa 25. 08. 2017, doručeným súdu toho istého dňa a upraveným písomným podaním zo dňa 12.04.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 04. 2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.420,81 eur s úrokmi z omeškania, ktoré sú vyčíslené podľa rozpisu za jednotlivé obdobia v písomnom podaní zo dňa 12. 04. 2018 (č.l. 238 spisu) ako aj náhrady trov konania.

3. Svoju žalobu žalobca odôvodňoval tým, že mu bola spôsobená škoda z dôvodu neplatnosti právneho úkonu podľa a . Na základe konania žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 7.880,65 eur. K uvedenej sume žiadal priznať aj úroky podľa rozpisu za jednotlivé obdobia (č.l. 238 spisu). Škoda žalovanému vznikla nevyplatením valorizovanej mzdy za obdobie mesiacov apríl 2006 až január 2007. Žalovaný v uvedenom období neprideľoval prácu žalobcovi ani na základe jeho výzvy a preto vznikli prekážky na strane zamestnávateľa podľa . Vymeriavací základ za uvedené obdobie je určený z valorizovaného tarifného platu z roku 2003 vo výške 8 % v sume 21.060,- Sk a príplatku za riadenie 3.500,- Sk, ktorý mu nebol odobratý, čiže funkčný plat v roku 2006 činil sumu 24.560,- Sk, čo je v prepočte 815,24 eur. Celkový rozpis škody aj s úrokmi po jednotlivých mesiacoch je nasledovný:

- mzda za mesiac apríl 2006 od 11.04.2006 v sume 543,49 eur (16.373,- Sk) s 8 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.05.2006 do zaplatenia

- mzda za mesiac máj 2006 v sume 815,24 eur (24,560,- Sk) s 8 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.06.2006 do zaplatenia

- mzda za mesiac jún 2006 v sume 815,24 eur (24.560,- Sk) s 8 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.07.2006 do zaplatenia

- mzda za mesiac júl 2006 v sume 815,24 eur (24.560,- Sk) s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.08.2006 do zaplatenia

- mzda za mesiac august 2006 v sume 815,24 eur (24.560,- Sk) s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.09.2006 do zaplatenia

- mzda za mesiac september 2006 v sume 815,24 eur (24.560,- Sk) s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.10.2006 do zaplatenia

- mzda za mesiac október 2006 v sume 815,24 eur (24.560,- Sk) s 9,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.11.2006 do zaplatenia

- mzda za mesiac november 2006 v sume 815,24 eur (24.560,- Sk) s 9,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.12.2006 do zaplatenia

- mzda za mesiac december 2006 v sume 815,24 eur (24.560,- Sk) s 9,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.01.2007 do zaplatenia

- mzda za mesiac január 2007 v sume 815,24 eur (24.560,- Sk) s 9,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.02.2007 do zaplatenia.

4. V čase, keď žalovaný nepridelil žalobcovi prácu z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa , dovŕšil žalobca životné jubileum 50 rokov veku dňa 16.11.2006 a preto mu bol žalovaný povinný podľa kolektívnej zmluvy platnej v roku 2006 poskytnúť odmenu až do výšky jeho funkčného platu. Z kolektívnej zmluvy vyplýva, že ak túto odmenu nevyplatí, musí písomne žalobcovi túto skutočnosť oznámiť. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil a preto žalobca žiadal vyplatiť odmenu pri dosiahnutí životného jubilea vo výške 815,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 14. 12. 2007 do zaplatenia.

5. Na základe kolektívneho vyjednávania bola v roku 2003 od 01.05.2003 určená valorizácia tarifných platov o 8 %. Žalobcov tarifný plat činil v máji 2003 sumu 19.500,- Sk, čiže valorizácia mala byť vo výške 1.560,- Sk. Valorizáciu žiadal žalobca priznať len za obdobie od mája 2003 do septembra 2004, spolu sumu 724,92 eur, pričom k uvedenej sume žiadal aj úroky podľa rozpisu za jednotlivé obdobia:

- valorizácia za mesiac máj 2003 v sume 51,78 eur s 13 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.06.2003 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac jún 2003 v sume 51,78 eur s 13 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.07.2003 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac júl 2003 v sume 51,78 eur s 13 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.08.2003 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac august 2003 v sume 51,78 eur s 13 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.09.2003 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac september 2003 v sume 51,78 eur s 12,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.10.2003 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac október 2003 v sume 51,78 eur s 12,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.11.2003 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac november 2003 v sume 51,78 eur s 12,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.12.2003 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac december 2003 v sume 51,78 eur s 12 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.01.2004 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac január 2004 v sume 51,78 eur s 12 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.02.2004 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac február 2004 v sume 51,78 eur s 12 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.03.2004 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac marec 2004 v sume 51,78 eur s 11 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.04.2004 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac apríl 2004 v sume 51,78 eur s 10 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.05.2004 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac máj 2004 v sume 51,78 eur s 10 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.06.2004 do zaplatenia

- valorizácia za mesiac jún 2004 v sume 51,78 eur s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.07.2004 do zaplatenia.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže mal za to, že žalobcovi neprináleží vyplatenie škody spolu s úrokmi z omeškania, nakoľko dňa 27. 10. 2006 podpísali dohodu v zmysle titulom

náhrady mzdy, ktorá bola vyplatená v celkovej výške 175.500 Sk (teda vo výške 9 funkčných platov) a dňa 28. 07. 2014 podpísali dohodu o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru, v zmysle ktorej bola žalobcovi priznaná náhrada mzdy za čas 36 mesiacov, čím sa žalovaný žalobcovi zaviazal vyplatiť náhradu mzdy v sume 27.484,92 eur, zníženú o povinné platby podľa záväzných právnych predpisov, a to platbou poistného do sociálnej poisťovne, platbou zdravotného poistenia do všeobecnej zdravotnej poisťovne a platbou dane zo mzdy, ktoré žalobca poukázal na účet žalovaného v termíne 10. 09. 2014 s tým, že čo sa týka nároku na vyplatenie odmeny za dovŕšenie životného jubilea 50 rokov, ide o nenárokovateľnú zložku a čo sa týka nároku na úroky za valorizáciu z obdobia od mája 2003 až do mája 2006, tieto nároky nie sú právne opodstatnené, keďže platná právna úprava náhrada mzdy v analógii so škodou spolu s úrokmi z omeškania počíta len s obdobím najviac 36 mesiacov, ktoré je možné spravodlivo požadovať.

7. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. , účinného ku dňu 11. 04. 2006 a ku dňu 26. 05.2014, t.j. ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. a ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , (ďalej len „“), OZ, OZ a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a to z týchto dôvodov.

8. Predmetom konania je :

- nevyplatená mzda za mesiace apríl 2006 až január 2007 vo výške 7.880,65 eur s príslušenstvom,

- nevyplatená valorizácia tarifných platov o 8 % za mesiace máj 2003 až jún 2004 vo výške 724,92 eur s príslušenstvom,

- nevyplatená odmena pri dosiahnutí životného jubilea 50 rokov vo výške 815,24 eur s príslušenstvom.

9. Čo sa týka nárokov vyplývajúcich z neplatnej výpovede, spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu je výslovne upravený v . Počas trvania pracovného pomeru žalobcu od 1.6.1999 do 30.9.2014 boli žalobcovi dané dve výpovede, ktoré boli následne súdmi vyhlásené za neplatné. Prvá výpoveď zo dňa 17.6.2003, bola rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 20.2.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2006 vyhlásená za neplatnú. Druhá výpoveď bola žalobcovi daná dňa 9.10.2006, pričom bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. - 195 zo dňa 24.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.5.2014, vyhlásená za neplatnú.

10. Čo sa týka nárokov vyplývajúcich z neplatnej výpovede zo dňa 17.6.2003, tieto boli žalobcovi žalovaným vyporiadané Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.10.2006, na základe ktorého mu v zmysle , bolo žalobcovi vyplatených 9 funkčných platov v celkovej výške 175.500,- Sk. Čo sa týka druhej výpovede zo dňa 9.10.2006, v tomto prípade strany sporu uzavreli dňa 28.7.2014 Dohodu o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru, v ktorej ustálili, že pracovný pomer žalobcu trval od 1.6.1999 do 30.9.2014, zároveň sa v nej dohodli, že v zmysle , patrí žalobcovi náhrady mzdy vo výške 36 mesačných platov, ktoré boli žalobcovi, ako aj sám potvrdil, vyplatené.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že počas trvania pracovného pomeru žalobcu od 1.6.1999 do 30.9.2014 boli nároky z obidvoch neplatných výpovedí medzi stranami sporu vyporiadané spôsobom uvedeným v a pod tento spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu je potrebné subsumovať aj žalobcom uplatnené nároky titulom nevyplatenej mzdy za mesiace apríl 2006 až január 2007 vo výške 7.880,65 eur s príslušenstvom a nevyplatenej valorizácie tarifných platov o 8 % za mesiace máj 2003 až jún 2004 vo výške 724,92 eur s príslušenstvom, nakoľko žalobcovi bola poskytnutá náhrada mzdy v prvom prípade vo výške 9 funkčných platov a v druhom prípade vo výške 36 funkčných platov, pričom žalobcom uplatnené nároky prevyšujú rámec zákonnej úpravy.

12. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku titulom nevyplatenej odmeny za životné jubileum k dosiahnutiu 50. roku veku, na ktorú, podľa žalobcu, mu vznikol nárok v novembri 2006, pričom si ju na súde uplatnil až 9.6.2015 (č.l. 130 spisu), súd uviedol, že v tomto prípade žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd bol povinný prihliadať, a preto tento nárok považoval za premlčaný, keďže si ho žalovaný neuplatnil počas premlčacej doby 3 rokov, ktorá uplynula v novembri 2009.

13. O trovách konania rozhodol v zmysle .

14. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle s tým, že z obsahu odvolania vyplýva rovnako aj odvolací dôvod v zmysle , , nakoľko žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku s odkazom aj na právne posúdenie veci. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že v predmetnej právnej veci bola podaná žaloba titulom náhrady škody z dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktorou sa domáhal nevyplatenia mzdy za mesiac apríl 2006 až január 2007 vo výške 7.880,65 eur s prísl. prameniaciu z nevyplatenej valorizácie tarifných platov a nevyplatenej odmeny pri dosiahnutí životného jubilea.

15. Konštatácia súdu prvej inštancie, že počas trvania pracovného pomeru nároky z obidvoch neplatných výpovedí stranami sporu, boli vysporiadané, a preto je tu potrebné subsumovať aj žalobcom uplatnené nároky nevyplatenej mzdy za mesiac apríl 2006 až január 2007 vo výške 7.880,65 eur s prísl. a nevyplatenej valorizácie tarifných platov o 8 % za obdobie máj 2003 až jún 2004, vrátane nevyplatenej odmeny za životné jubileum, nemá oporu v skutkových zisteniach a v konečnom dôsledku má za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie.

16. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalobcu neuvádza rozhodujúce argumenty, tvrdenia, dávajúce odpoveď na otázku, prečo má byť subsumovaný jeho nárok vyplývajúci zo žaloby, pod nároky už vysporiadané a žalovaným už uspokojené.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu mal za to, tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, keďže súd vo svojej výrokovej časti rozsudku v bode 32 jasne uvádza, čo je predmetom konania, keďže už hneď z dôvodu odôvodnenia, ako aj spisovej dokumentácie prípadu je zrejmé, že žalobca svoju žalobu niekoľkokrát vo forme písomných podaní upravoval. Táto námietka žalobcu je podľa žalovaného názoru irelevantná, ako aj námietka týkajúca sa nedostatočného zaoberania sa dôkaznou situáciou, zo strany súdu. Žalobca vo svojom odvolaní nekonkretizuje, ktorými relevantnými dôkazmi sa podľa jeho názoru súd nezaoberal, jeho tvrdenia sú zavádzajúce a nie pravdivé.

18. Z odôvodnenia rozsudku je naopak zrejmé, že súd sa dostatočne a podrobne zaoberal predmetom konania a jednotlivými predloženými listinnými dôkazmi, akými boli najmä: dohoda medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 27. 10. 2006 o vyplatení náhrady mzdy vo výške 9 funkčných platov, dohodou o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28. 07. 2014, v zmysle ktorej bola žalobcovi vyplatená náhrada mzdy za 36 mesiacov, ďalej súd skúmal rozsudky týkajúce sa neplatne skončeného pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným, ako aj ďalšie listinné dôkazy uvedené napr. v bodoch 11 - 26 odôvodnenia rozsudku. Žalobca nedôvodne uvádza, že súd argumentačne nezvládol, prečo je potrebné subsumovať jeho nároky uplatnené v žalobe týkajúce sa obdobia apríl 2006 až január 2007, ako aj obdobia mesiacov máj 2003 až 2004, vrátane nevyplatenej odmeny za životné jubileum, keďže ani neuvádza žiadne zákonné ustanovenia, z ktorých pri svojich tvrdeniach vychádza. V tejto súvislosti poukázal na bod 33 a nasl. odôvodnenia rozsudku, v ktorých súd jasne, určito a zrozumiteľne zdôvodňuje právnu stránku veci - vzťah medzi a - „lex specialis derogat legi generali“ a povinnosť súdu postupovať v zmysle uvedeného, teda v zmysle . Práve v súlade s , v platnom znení (ďalej len „“), o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení bola žalobcovi vyplatená náhrada mzdy vo výške 9 (deviatich) funkčných platov - 19.500 Sk v celkovej sume predstavujúcej 175.500 Sk, schválená dňa 27. 10. 2006, vyplatenie ktorej žalobca sám potvrdil a s jej výškou, ako aj dôvodom v danom čase súhlasil, pričom jej výšku ani nenamietal. Táto dohoda sa týkala prvého neplatne skončeného pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným. Následne v súlade s , , dňa 28. 07. 2014 žalobca so žalovaným uzavreli Dohodu o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru, v zmysle ktorej sa zamestnávateľ, v tomto prípade žalovaný zaviazal zaplatiť náhradu mzdy za čas 36 mesiacov v sume 27.484,92 eur. Zo všeobecnej vtedy platnej a záväznej právnej úpravy vyplýva, že náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 (tridsaťšesť) mesiacov, ktorej vyplatenie žalobca potvrdzuje a rovnako tak je limitovaná aj výška náhrady mzdy - 36 mesiacov. Žalobcovi bola táto suma vyplatená, voči čomu žalobca tým, že plnenie bez výhrad prijal, nemal žiadne námietky a s jej výškou, ako aj dôvodom v danom čase súhlasil. Tak súd prvej inštancie priznal žalobcovi nároky z obidvoch neplatných výpovedí

medzi stranami sporu dohodou titulom nevyplatených nárokov za mesiac apríl 2006 až január 2007, ako aj nevyplatenej valorizácie tarifných platov za mesiace máj 2003 až jún 2004, keďže bola žalobcovi poskytnutá náhrada mzdy v prvom prípade vo výške 9 funkčných platov a v druhom prípade vo výške 36 funkčných platov, pričom žalobcom uplatnené nároky prevyšujú rámec zákonnej úpravy 36 mesiacov s tým, že žalobca s takto vyplatenou výškou aj súhlasil, čo aj podpísal a preto mali za to, že akékoľvek ďalšie nároky sú neopodstatnené, keďže odmena za životné jubileum je nenárokovateľná čiastka, v danom prípade aj premlčaná, tak ako to odôvodnil súd v bode 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

19. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukazoval na to, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé o vyplatení 9 funkčných platov a nemajú vplyv na nevyplatenú mzdu za mesiac apríl 2006 až január 2007, keďže obdobie od apríla 2006 do januára 2007 nebolo predmetom konania o náhradu mzdy a to aj s odkazom na s tým, že rovnako ani dohoda o sporných nárokoch nesubsumuje obdobie od apríla 2006 do 31. 01. 2007, ale až obdobie od 01. 02. 2007 s tým, že tarifná odmena sa mu nevalorizovala, čo malo byť v náhrade mzdy zohľadnené, pričom nárok na výplatu odmeny k dosiahnutiu 50 rokov veku nie je premlčaná, nakoľko žiadosťou zo dňa 30. 01. 2015 požiadalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny o stornovanie vykázaného prerušenia sociálneho poistenia tzv. absenciu D.. P. F. za obdobie od 18. 09. 2006 do 31. 01. 2007 X.. D.. K. F., čím sa v zákonnej lehote troch rokov domáhal uplatnenia tohto nároku v kontexte pripojenej žiadosti.

20. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa poukázal na to, že odvolateľ vo vyjadrení zo dňa 21. 03. 2019 už uvádza nové odvolacie dôvody, ktoré ale v zákonom stanovenej lehote neuplatnil, čím odvolací súd, naň nemôže prihliadať. Opätovne poukazoval, že ním uplatnené nároky s poukazom na uzavreté dohody a limitovanú výšku náhrady mzdy za 36 mesiacov, sú nad rozsah zákona a preto navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a nepriznal odvolateľovi náhradu trov konania.

21. Toto vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené už len na vedomie.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako včas podané a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , v znení uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. 07. 2020 o 10.40 hodine, č. dverí 212/II posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 29. 06. 2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

24. Odvolací súd konštatuje, že uplatnené odvolacie dôvody vo veci nie sú naplnené.

25. Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou vadou konania danou aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

26. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

27. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

29. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní argumentuje predovšetkým skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, čím sú odvolacie námietky žalobcu nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

31. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov vo veci nebolo potrebné, pričom súd správne vo veci zohľadnil aj sudcovskú koncentráciu, ktorá spočíva aj na zásade hospodárnosti konania a vykonaní vo veci len relevantných dôkazov potrebných pre náležité zistenie skutkového stavu, a keďže tak súd prvej inštancie konal, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a s tým, že dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, pričom zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže správne, podrobné, ako aj presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ( ), s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje v zmysle .

32. Odvolací súd, čo sa týka odvolacích námietok žalobcu, ktoré sú totožné s jeho procesným útokom v konaní na súde prvej inštancie, konštatuje ich nedôvodnosť, tak ako to správne aj učinil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ( viď body 32, 35, 36 a 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

33. Odvolací súd so zreteľom na určenie neplatnosti prvej, ako aj druhej výpovede, právoplatnými rozhodnutiami súdu bola, čo sa týka nárokov vyplývajúcej z danosti neplatnosti výpovede zo dňa 17. 06. 2003, vysporiadaná Rozhodnutím Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27. 10. 2006, na základe ktorého žalobcovi v zmysle , bolo vyplatených 9 funkčných platov o celkovej výške 175.500 Sk a čo sa týka druhej výpovede zo dňa 09. 10. 2006, strany sporu uzavreli dňa 28. 07. 2014 dohodu o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru, v ktorej ustálili, že pracovný pomer žalobcu trval od 01. 06. 1999 do 30. 09. 2014 s tým, že strany sporu sa rovnako dohodli aj na náhrade mzdy vo výške 36-tich mesačných platov, ktoré mu boli vyplatené a preto počas trvania pracovného pomeru žalobcu od 01. 06. 1999 do 30. 09. 2014 boli nároky z obidvoch neplatných výpovedí medzi stranami sporu vysporiadané spôsobom uvedeným v ,

pričom predmetom vyporiadania boli aj nároky uplatnené titulom nevyplatenej mzdy za mesiace apríl 2006 až január 2007 vo výške 7.880,65 eur s prísl., v znení aj nevyplatenej valorizácie tarifných platov o 8 % z mesiac máj 2003 až jún 2004 vo výške 724,92 eur s prísl., keďže žalobcovi bola poskytnutá náhrada mzdy v prvom prípade vo výške 9 funkčných platov a v druhom prípade vo výške zákonom stanoveného limitu 36 funkčných platov. Preto žalobcom uplatnené nároky sú uplatnené už nad rámec zákonnej úpravy, pričom čo sa týka žalobcom uplatneného nároku titulom nevyplatenej odmeny za životné jubileum dosiahnutia 50-tého roku veku, ide o nenárokovateľnú čiastku, ktorá je premlčaná, tak ako to správne aj konštatoval súd prvej inštancie v bode 37 na strane 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku, so zreteľom aj na dôvodnosť premlčania sčasti uplatneného nároku.

34. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam tak napadnuté rozhodnutie nepostráda vecnú nesprávnosť ani nepreskúmateľnosť a preto odvolací súd potvrdil v zmysle napadnutý rozsudok a to s odkazom na ako vecne správny s tým, že len dodáva, že ďalšie skutočnosti, ako aj dôkazy, ktorými žalobca zdôvodňuje oprávnenosť uplatneného nároku postrádajú zákonné predpoklady novôt v odvolacom konaní v zmysle , a preto odvolací súd už na tieto nové dôkazy v odvolacom prieskume neprihliadal, keďže ich žalobca mohol bez svojej viny uplatniť už v konaní na súde prvej inštancie s tým, že rovnako ani tento dôvod, nakoľko bol uplatnený až žalobcom v podanom vyjadrení presahuje rámec odvolacieho prieskumu z dôvodu neuplatnenia odvolacieho dôvodu v zmysle v zákonnej lehote v zmysle s odkazom na .

35. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

36. Podľa odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

37. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

38. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , a a plne úspešnému žalovaného v odvolacom konaní proti neúspešnému žalobcovi priznal 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške priznaného nároku rozhodne súd prvej inštancie v zmysle .

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).