Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-10-2006.pdf
PDF · 128.11 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/10/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v spore žalobcu: D.. P. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXXX/X, XXX XX K. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Š. X, XXX XX B. v konaní o náhradu škody z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.06.2006, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.06.2006, upravenou písomným podaním zo dňa 04.06.2015, doručeným súdu dňa 09.06.2015, upraveným písomným podaním zo dňa 25.08.2017, doručeným súdu toho istého dňa a upraveným písomným podaním zo dňa 12.04.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.04.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.420,81 Eur s úrokmi z omeškania, ktoré sú vyčíslené podľa rozpisu za jednotlivé obdobia v písomnom podaní zo dňa 12.04.2018 (č.l. 238 spisu) ako aj náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škoda z dôvodu neplatnosti právneho úkonu podľa § 17 ods. 2 a 3 Zákonníka práce. Na základe konania žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 7.880,65 Eur. K uvedenej sume žiadal aj úroky podľa rozpisu za jednotlivé obdobia (č.l. 238 spisu). Škoda žalovanému vznikla nevyplatením valorizovanej mzdy za obdobie mesiacov apríl 2006 až január 2007. Žalovaný v uvedenom období neprideľoval prácu žalobcovi ani na základe jeho výzvy a preto vznikli prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Vymeriavací základ za uvedené obdobie je určený z valorizovaného tarifného platu z roku 2003 vo výške 8 % v sume 21.060,- Sk a príplatku za riadenie 3.500,- Sk, ktorý mu nebol odobratý, čiže funkčný plat v roku 2006 činil sumu 24.560,- Sk, čo je v prepočte 815,24 Eur. Celkový rozpis škody aj s úrokmi po jednotlivých mesiacoch je nasledovný:
- mzda za mesiac apríl 2006 od 11.04.2006 v sume 543,49 Eur (16.373,- Sk) s 8 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.05.2006 do zaplatenia
- mzda za mesiac máj 2006 v sume 815,24 Eur (24,560,- Sk) s 8 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.06.2006 do zaplatenia
- mzda za mesiac jún 2006 v sume 815,24 Eur (24.560,- Sk) s 8 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.07.2006 do zaplatenia
- mzda za mesiac júl 2006 v sume 815,24 Eur (24.560,- Sk) s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.08.2006 do zaplatenia
- mzda za mesiac august 2006 v sume 815,24 Eur (24.560,- Sk) s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.09.2006 do zaplatenia
- mzda za mesiac september 2006 v sume 815,24 Eur (24.560,- Sk) s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.10.2006 do zaplatenia
- mzda za mesiac október 2006 v sume 815,24 Eur (24.560,- Sk) s 9,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.11.2006 do zaplatenia
- mzda za mesiac november 2006 v sume 815,24 Eur (24.560,- Sk) s 9,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.12.2006 do zaplatenia
- mzda za mesiac december 2006 v sume 815,24 Eur (24.560,- Sk) s 9,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.01.2007 do zaplatenia
- mzda za mesiac január 2007 v sume 815,24 Eur (24.560,- Sk) s 9,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.02.2007 do zaplatenia.
3. V čase, keď žalovaný nepridelil žalobcovi prácu z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, dovŕšil žalobca životné jubileum 50 rokov veku dňa XX.XX.XXXX a preto mu bol žalovaný povinný podľa kolektívnej zmluvy platnej v roku 2006 poskytnúť odmenu až do výšky jeho funkčného platu. Z kolektívnej zmluvy vyplýva, že ak túto odmenu nevyplatí, musí písomne žalobcovi túto skutočnosť oznámiť. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil a preto žalobca žiadal vyplatiť odmenu pri dosiahnutí životného jubilea vo výške 815,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 14.12.2007 do zaplatenia.
4. Na základe kolektívneho vyjednávania bola v roku 2003 od 01.05.2003 určená valorizácia tarifných platov o 8 %. Žalobcov tarifný plat činil v máji 2003 sumu 19.500,- Sk, čiže valorizácia mala byť vo výške 1.560,- Sk. Valorizáciu žiadal len za obdobie od mája 2003 do septembra 2004, spolu sumu 724,92 Eur. K uvedenej sume žiadal aj úroky podľa rozpisu za jednotlivé obdobia:
- valorizácia za mesiac máj 2003 v sume 51,78 Eur s 13 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.06.2003 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac jún 2003 v sume 51,78 Eur s 13 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.07.2003 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac júl 2003 v sume 51,78 Eur s 13 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.08.2003 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac august 2003 v sume 51,78 Eur s 13 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.09.2003 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac september 2003 v sume 51,78 Eur s 12,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.10.2003 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac október 2003 v sume 51,78 Eur s 12,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.11.2003 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac november 2003 v sume 51,78 Eur s 12,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.12.2003 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac december 2003 v sume 51,78 Eur s 12 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.01.2004 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac január 2004 v sume 51,78 Eur s 12 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.02.2004 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac február 2004 v sume 51,78 Eur s 12 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.03.2004 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac marec 2004 v sume 51,78 Eur s 11 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.04.2004 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac apríl 2004 v sume 51,78 Eur s 10 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.05.2004 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac máj 2004 v sume 51,78 Eur s 10 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.06.2004 do zaplatenia
- valorizácia za mesiac jún 2004 v sume 51,78 Eur s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 14.07.2004 do zaplatenia.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.08.2006, doručenému súdu dňa 28.08.2006 (č.l. 18 spisu), uviedol, že dňa 11.04.2006 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu v Trebišove č. k. 10C/122/2005 zo dňa 20.02.2006, ktorým súd rozhodol, že výpoveď daná žalobcovi zo dňa 17.06.2003 je neplatná. Žalobca bol zamestnaný na Okresnom úrade práce v K. od 01.06.1999 do 31.08.2003. Po skončení pracovného pomeru bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Okresnom úrade práce
v K. a Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny V. K. (nástupnícka organizácia Okresného úradu práce, zriadená zákonom NR SR č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb, zamestnanosti a o zmene o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a to od 01.09.2003 do 14.04.2004. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky K. zo dňa 22.08.2006 vyplýva, že žalobcovi boli vyplatené za toto obdobie dávky v nezamestnanosti v celkovej sume 34.522,- Sk. Z podkladov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v K. je zrejmé, že žalobca ako evidovaný nezamestnaný uzatvoril dňa 15.10.2003 s Okresným úradom práce podľa § 88 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, dohodu o vytvorení pracovného miesta na samozamestnanie a poskytnutie nenávratného finančného príspevku na vytvorenie dohodnutého pracovného miesta ev. č. XXX/XX/XXXX na základe čoho mu bol poskytnutý finančný príspevok vo výške 70.000,- Sk s podmienkou vykonávania podnikateľskej činnosti počas obdobia dvoch rokov. Ďalšiu dohodu ev. č. XX/opX/§XX/XXXX/PS o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorázovej paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest v chránených dielňach a na chránených pracoviskách v rámci projektu Podpora vytvárania nových pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov uzatvoril žalobca s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V. K. dňa 21.12.2005, a to v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, na základe čoho mu bol poskytnutý finančný príspevok vo výške 447.782,- Sk. Dňa 31.05.2006 žalobca uzavrel s vyššie uvedeným úradom ďalšiu dohodu ev. č. XX/opX/§XX/XXXX/ NS podľa zákona č. 5/2004 Z. z., kde žiadateľ Informačné centrum mladých K., zastúpené žalobcom, obdŕžalo na vytvorenie dvoch pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím finančnú čiastku v sume 447.782,- Sk. V čase nástupu do zamestnania dňa 01.06.1999 na pracovnú pozíciu riaditeľa Okresného úradu práce V. K., žalobca uzavrel so zamestnávateľom zmluvu o mzde č. XX/XXXX-X., pričom jeho mesačná mzda bola 19.500,- Sk. Dodatkom Č.. X, Č.. XX/XXXX-H. T. J. zo dňa 30.06.2000 v tejto zmluve bola žalobcova mesačná mzda upravená na sumu 21.900,- Sk a dodatkom č. 2 zo dňa 01.08.2001 na sumu 23.000,- Sk. V čase skončenia pracovného pomeru žalobca poberal podľa platového výmeru zo dňa 18.04.2002 funkčný plat vo výške 23.000,- Sk, ktorý pozostával z tarifného platu vo výške 19.500,- Sk a príplatku za riadenie v sume 3.500,- Sk. V roku 2003 počas trvania pracovného pomeru žalobcu mu boli vyplácané tiež dávky nemocenského poistenia a to v období od 27.05.2003 do 06.06.2003 v sume 2.625,- Sk. Po skončení pracovného pomeru žalobcu, mu boli v ochrannej dobe od 29.09.2003 do 28.11.2003 vyplácané dávky nemocenského poistenia v sume 13.965,- Sk. Celková vyplatená suma dávok nemocenského poistenia bola 16.590,- Sk.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.09.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.09.2015 (č.l. 154 spisu) uviedol, že žalobcovi neprináleží vyplatenie škody spolu s úrokmi z omeškania, nakoľko dňa 27.10.2006 podpísali žalobca so žalovaným dohodu v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhradu mzdy, ktorá bola vyplatená v celkovej sume 175.500,- Sk (teda vo výške 9 funkčných platov). Dňa 28.07.2014 žalobca so žalovaným podpísali Dohodu o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru. Zo všeobecne platnej a záväznej právnej úpravy vyplýva, že náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov a rovnako tak je limitovaná aj výška náhrady mzdy, t. j. 36 mesiacov. Z tohto dôvodu žalovaný uvádza, že uplatňovaný nárok žalobcu o náhradu škody spolu s úrokmi za obdobie apríl 2006 až január 2007 je v rozpore s platnou právnou úpravou. Žalovaný sa podpisom uvedenej Dohody zaviazal zaplatiť žalobcovi, ktorému dal neplatnú výpoveď, náhradu mzdy v sume 27.484,92 Eur zníženú o povinné platby podľa záväzných právnych predpisov, a to o platbu poistného do Sociálnej poisťovne, platbu zdravotného poistenia do Všeobecnej zdravotnej poisťovne a platbu dane zo mzdy, a tieto poukázal na účet žalobcu v termíne 10.09.2014. Čo sa týka nároku na vyplatenie odmeny za dovŕšenie životného jubilea 50 rokov veku, k tomu uvádza, že táto odmena je nenárokovateľnou zložkou, ktorú zamestnávateľ môže a nemusí poskytnúť. Žalobca v uvedenom období nemal prideľovanú prácu žalovaným a takýto nárok zmenou kolektívnej zmluvy už zanikol. Žalovaný v danom období nemohol vedieť, že spor o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa rozhodne až v roku 2014, kedy súd určil, že žalobcovi bola daná výpoveď neplatne. Žalobca si mal túto požiadavku nárokovať, keď nastala daná skutočnosť. Nakoľko však takto neurobil jeho právo je premlčané. Žalovaný, ešte pred dovŕšením jubilea žalobcu ,spolu podpísali dňa 27.10.2006 dohodu o vyplatení 9 funkčných platov v celkovej sume 175.500,- Sk. Čo sa týka žalobcovho nároku na úroky za valorizáciu z obdobia od mája 2003 až do mája 2006 k uvedenému žalovaný zastáva názor, že tieto nároky nie sú právne opodstatnené, nakoľko platná právna
úprava náhrady mzdy v analógii so škodou spolu s úrokmi z omeškania počíta len s obdobím najviac 36 mesiacov, ktoré je možné spravodlivo požadovať.
7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.12.2015 (č.l. 180 spisu) uviedol, že potvrdzuje, že dňa 09.11.2006 mu bola uhradená suma 175.500,- Sk ako náhrada mzdy za obdobie od septembra 2003 do mája 2004, nie však z funkčného platu, nakoľko jeho funkčný plat sa skladal z tarifného platu 19.500,- Sk a príplatku za riadenie 3.500,- Sk. V Dohode o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru uzatvorenej dňa 28.07.2014 sa so žalovaným dohodol z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 79 Zákonníka práce na náhrade mzdy za čas 36 mesiacov od 01.02.2007. V článku III. bod 3.2. tejto dohody sa zamestnávateľ zaviazal, že dá do poriadku všetky náležitosti pracovného pomeru trvajúce od 01.06.1999 až do skončenia pracovného pomeru dňa 30.09.2014. Žalovaný mu bol povinný pri dovŕšení životného jubilea veku vyplatiť odmenu do výšky jedného funkčného platu podľa kolektívnej zmluvy na rok 2006, nakoľko bol v tom čase zamestnancom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny V. B.. V období od 11.04.2006 do 31.01.2007 mu zamestnávateľ neprideľoval prácu v mieste výkonu práce K., ako sám uznal v Dohode, bolo to z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa v zmysle ust. § 142 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Čo sa týka úrokov za obdobie od mája 2003 do mája 2006 na uvedený prípad je potrebné aplikovať § 79 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2012, ktoré nemalo obmedzenie 36 mesiacov.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.08.2017 (č.l. 210 spisu), doručeným súdu dňa 04.09.2017, uviedol, že žalobca si neoprávnene uplatňuje z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru náhradu škody vo výške 8.959,34 Eur a to spolu s úrokmi z omeškania. Uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach a naďalej zastáva názor, že žalobcovi neprináleží vyplatenie škody spolu s úrokmi z omeškania, nakoľko mu bola v súlade s § 79 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, § 29 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplatená náhrada mzdy vo výške 9 funkčných platov, teda 19.500,- Sk v celkovej sume predstavujúcej 175.500,- Sk, schválená dňa 27.10.2006, vyplatenie ktorej žalobca sám potvrdzuje. Dňa 28.07.2014 žalobca so žalovaným podpísali Dohodu o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru. Zo všeobecnej platnej a záväznej právnej úpravy vyplýva, že náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov a rovnako tak je limitovaná aj výška náhrady mzdy, teda 36 mesiacov. Z tohto dôvodu uplatňovaný nárok žalobcu o náhrade škody spolu s úrokmi za obdobie apríl 2006 až január 2007 je v rozpore s platnou právnou úpravou. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že tým, že žalobca predmetnú dohodu podpísal mal za to, že súhlasí s vyplatenou sumou čo do výšky ako aj dôvodu. Táto suma mu bola aj reálne vyplatená, teda akékoľvek nároky, ktoré si žalobca uplatňuje sú neopodstatnené a nemajú ani oporu v zákone. Čo sa týka odmeny pri dovŕšení jubilea 50 rokov veku opätovne uvádza, že táto odmena je nenárokovateľnou zložkou, ktorú zamestnávateľ môže a nemusí poskytnúť. Žalobca v uvedenom období nemal prideľovanú prácu zo strany žalovaného a takýto nárok zmenou kolektívnej zmluvy už zanikol. Žalovaný má za to, že táto požiadavka, resp. tento jeho nárok je už premlčaný.
9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, pričom trvá na troch nárokoch. Prvým nárokom je nevyplatená mzdy za obdobie apríl 2006 až január 2007, ďalej je to nevyplatená valorizácia za mesiace máj 2003 až jún 2004 a zároveň je to nevyplatená odmena za životné jubileum k dosiahnutiu 50 roku veku za november 2006. Ide o nároky vyplývajúce na základe prvého neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2006. Čo sa týka druhej neplatnej výpovede, kde rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2014, z tohto považuje všetky nároky za splnené, nakoľko na tieto nároky sa vzťahovala Dohoda o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.07.2014. On si uplatňuje len nároky vyplývajúce z prvého neplatného skončenia pracovného pomeru, nakoľko dohoda uzavretá so žalovaným zo dňa 28.07.2014 sa vzťahovala na obdobie od 01.02.2007, na základe ktorej mu bolo vyplatená náhrada mzdy za 36 mesiacov. Keďže aj touto dohodou bolo určené, že bol zamestnancom od 01.06.1999 do 30.09.2014 nie je preukázané, že mal vyplatenú mzdu za obdobie od 11.04.2006 do 31.01.2007, čo pokladá za škodu, ktorú mu spôsobil zamestnávateľ tým, že mu neprideľoval prácu, nedal mu funkciu, ktorú vykonával pred výpoveďou a neplatil mu mzdu.
10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca bol v pracovnom pomere od 01.06.1999 až do 31.01.2003. Bol zamestnancom úradu práce a neskôr bol zamestnancom ústredia práce od 01.01.2004
do 30.09.2014, rešpektujúc právoplatné rozsudky, ktoré pojednávali o prvom, ako aj druhom neplatnom skončení pracovného pomeru. Čo sa týka vyplácania nárokov z týchto neplatne skončených pracovných pomerov, prvá dohoda so žalobcom bola uzatvorená dňa 27.10.2006, kde mu bolo vyplatených 175.500,- Sk, teda v zmysle vtedy platného Zákonníka práce vo výške 9 funkčných platov z dôvodu neplatne skončeného prvého pracovného pomeru. Čo sa týka neplatne skončeného druhého pracovného pomeru, so žalobcom bola uzatvorená Dohoda o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru dňa 28.07.2014, kedy zo všeobecne platnej a záväznej právnej úpravy vyplývalo, že náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov a rovnako tak aj limitovaná výška náhrady mzdy, teda 36 mesiacov. Z tohto dôvodu žalovaný opätovne zastáva názor, že nárok žalobcu o náhrade škody za obdobie od 11.04.2006 až do januára 2007 je v rozpore s platnou právnou úpravou a jednak by bolo v rozpore aj s prvou aj s druhou dohodou o sporných nárokoch, ktoré žalobca so žalovaným podpísal. Čo sa týka valorizácie a ostatných nárokov taktiež je tieto možné subsumovať pod tieto dohody s tým, že ich žalobca podpísal, súhlasil s výškou, aká mu bola vyplatená. Čo sa týka nárokov voči Sociálnej poisťovni, žalovaný nemá žiadne nedoplatky voči žalobcovi voči Sociálnej poisťovni. Čo sa týka nároku na vyplatenie odmeny pri dovŕšení životného jubilea , tento nárok žalobcu považuje za premlčaný. Žalovaný zastáva názor, že nároky, ktoré si žalobca uplatňuje sú v rozpore so zákonom a takisto by boli v rozpore s dohodami, ktoré žalobca so žalovaným uzatvorili a ktoré žalobca ani nikdy nespochybnil, teda sú platné, účinné a všetky sporné nároky si žalovaný voči žalobcovi splnil, čiže boli vyplatené.
11. Z výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce zo dňa 17.06.2003 (č.l. 4 spisu) bolo zistené, že s účinnosťou od 01.02.2003 bol žalovaný odvolaný z funkcie riaditeľa Okresného úradu práce V. K. v súlade s § 17 ods. 3 písm. c) bod 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce mu Národný úrad práce ku dňu 30.06.2003 dal výpoveď, nakoľko nespĺňal predpoklady ustanovené zákonom č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Výpovedná doba 2 mesiace začala plynúť 01.07.2003 a skončila 31.08.2003.
12. Z rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/122/2005 zo dňa 20.02.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2006 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že výpoveď daná žalobcovi zo dňa 17.06.2003 je neplatná.
13. Z oznámenia zo dňa 24.06.2003 označenom ako Neplatná výpoveď (č.l. 7 spisu) bolo zistené, že ho žalobca adresoval Národnému úradu práce, Generálnemu riaditeľstvu a podľa § 79 Zákonníka práce trval na tom, aby ho naďalej zamestnávali, prideľovali mu prácu a platili mzdu, vzhľadom na to, že výpoveď zo dňa 17.06.2003 bola určená za neplatnú.
14. Podľa platového výmeru Generálneho riaditeľstva Národného úradu práce zo dňa 18.04.2002 (č.l. 8 spisu), bol žalobcovi určený s účinnosťou od 01.04.2002 tarifný plat 19.500,- Sk, príplatok za riadenie 3.500,- Sk, teda funkčný plat spolu 23.000,- Sk.
15. Z výzvy zo dňa 11.07.2003 (č.l. 9 spisu), ktorú žalobca adresoval Generálnemu riaditeľstvu Národného úradu práce bolo zistené, že žiada o valorizáciu platu.
16. Z oznámenia o valorizácii tarifných platov Národného úradu práce zo dňa 19.05.2003 (č.l. 10 spisu) bolo zistené, že na základe kolektívneho vyjednávania bolo rozhodnuté o 8 %-nej valorizácii z objemu tarifných platov zamestnancov NÚP v termíne od 01.05.2003 s tým, že po zaokrúhlení je určená suma na zvýšenie platov pre zamestnancov na okresných úradoch práce v objeme 1.000,- Sk na osobu. Valorizácia sa týka všetkých zamestnancov v pracovnom pomere k 01.05.2003.
17. Zo žiadosti o pridelenie práce zo dňa 12.04.2006 (č.l. 11 spisu) bolo zistené, že žalobca žiadal Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny o okamžité pridelenie práce, zabezpečenie pracovného miesta, pracovnej náplne a trval na svojom zamestnaní.
18. Z potvrdenia o zamestnanie Národného úradu práce zo dňa 28.08.2003 (č.l. 21 spisu) je zrejmé, že žalobca bol v Národnom úrade práce zamestnaný od 01.06.1999 do 31.08.2003.
19. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. zo dňa 01.08.2006 (č.l. 22 spisu) bolo zistené, že žalobca bol v evidencii uchádzačov od 01.09.2003 do 14.04.2004.
20. Z oznámenia Finančné príspevky APTP (č.l. 23 spisu) bolo zistené, že žalobca uzatvoril s NÚP
- OÚP V. K. Dohodu o vytvorení pracovného miesta v súlade s ustanovením § 88 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov a o poskytnutí finančných prostriedkov. Dohoda bola uzatvorená 15.10.2003, evidovaná pod č. XXXX/XX/XXX. Výška poskytnutého príspevku je 70.000,- Sk, doba trvania záväzku vykonávať podnikateľskú činnosť 2 roky, t. j. do 31.12.2005. Finančné prostriedky boli odpísané z účtu NÚP - OÚP V. K. 30.10.2003. Dohoda č. XX/opX/§XX/XXXX/PS zo dňa 21.12.2005 - žiadateľ D.. P. F., na vytvorenie 2 pracovných miest pre občanov so ZP. Výška poskytnutého príspevku 447.782,- Sk. Dohoda č. XX/opX/§XX/XXXX/NS zo dňa 31.05.2006 - žiadateľ Informačné centrum mladých K., v zastúpení D.. P. F., na vytvorenie 2 pracovných miest pre občanov so ZP. Výška poskytnutého príspevku 447.782,- Sk.
21. Zo zmluvy o mzde zo dňa 26.05.1999 (č.l. 44 spisu) uzavretej medzi D.. P. Š., generálnym riaditeľom Národného úradu práce a D.. P. F. bolo zistené, že táto zmluva upravovala mesačnú mzdu zamestnanca, t. j. žalobcu po dobu výkonu funkcie riaditeľa NÚP - Okresného úradu práce v K. Q. účinnosťou od 01.06.1999. Mesačná mzda bola určená sumou 19.500,- Sk. Z dodatku č. 1 k zmluve o mzde zo dňa 26.05.1999 (č.l. 47 spisu) bolo zistené, že mesačná mzda žalobcu sa zvýšila na 21.900,- Sk. Z dodatku č. 2 k zmluve o mzde zo dňa 26.05.1999 zo dňa 01.08.2001 (č.l. 47 spisu) bolo zistené, že mesačná mzda žalobcu sa zvýšila na 23.000,- Sk.
22. Z oznámenia Daňového úradu K. zo dňa 20.11.2006 (č.l. 64 spisu) bolo zistené, že žalobca mal príjmy z podnikania za rok 2003 vo výške 0,- Sk, za rok 2004 vo výške 35.052,- Sk a za rok 2005 vo výške 96.685,- Sk.
23. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8C/96/2007-195 zo dňa 24.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2014 (č.l. 114 spisu) bolo zistené, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 09.10.2006, doručená žalobcovi dňa 11.10.2006 je neplatná. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/365/2012-220 zo dňa 24.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2014.
24. Z kolektívnej zmluvy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v K. na rok 2006 bolo z článku 22 zistené, že zamestnávateľ poskytne zamestnancom odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku vo výške ich funkčného platu.
25. Zo spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/1/2006 súd zistil, že predmetom konania bola náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Žalobcom bol D.. P. F. a žalovaný bolo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Z rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Služobného úradu, Š.E. X, XXX XX B., ktoré je v predmetnom spise založené pod č.l. 73 súd zistil, že v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, patrí zamestnancovi D.. P. F. v súlade s § 79 ods. 1, ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 29 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov náhrada mzdy vo výške 9 funkčných platov vo výške 19.500,- Sk. Celková suma predstavuje sumu 175.500,- Sk. Uvedené rozhodnutie schválil riaditeľ Osobného úradu J.. P. B. a generálny riaditeľ X.. P. Q., V. B. dňa 27.10.2006.
26. Z Dohody o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.07.2014, ktorá bola uzavretá medzi Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a žalobcom bolo zistené, že sa strany dohodli na skončení pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa osobitného predpisu, ktorý ustanovoval voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad pre vykonávanie funkcie štatutárneho orgánu a v dôsledku legislatívnej zmeny pôvodné funkčné miesto zamestnanca zaniklo. Čo sa týka nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy sa dohodli, že pre účely výpočtu nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru v zmysle § 79 Zákonníka práce, ako aj pre účely
náhrady mzdy počas výpovednej doby z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, sa bude v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení vychádzať z funkčného platu, ktorý bol zamestnancovi priznaný platovým výmerom č. XX/XXXX-H. zo dňa 18.04.2002 vo výške 23.000,- Sk, ktorý zodpovedá sume 763,47 Eur brutto. Zamestnávateľ sa zaväzuje zaplatiť zamestnancovi, ktorému dal neplatnú výpoveď titulom nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 79 Zákonníka práce náhradu mzdy za čas 36 mesiacov v sume 27.484,92 Eur vo výplatnom termíne k 10.09.2014. Zároveň sa strany dohody, že pracovný pomer zamestnanca trval od 01.06.1999 až do skončenia dňa 30.09.2014.
27. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v rozhodnom období, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
28. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce účinného ku dňu 11.4.2006, t. j. ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/122/2005, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
29. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce účinného ku dňu 26.5.2014 t. j. ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 8C/96/2007, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
30. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v rozhodnom období, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
31. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v rozhodnom období, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Predmetom konania je : · nevyplatená mzda za mesiace apríl 2006 až január 2007 vo výške 7.880,65 eur s príslušenstvom, · nevyplatená valorizácia tarifných platov o 8 % za mesiace máj 2003 až jún 2004 vo výške 724,92 eur s príslušenstvom,
· nevyplatená odmena pri dosiahnutí životného jubilea 50 rokov vo výške 815,24 eur s príslušenstvom.
33. Úprava náhrady škody v Občianskom zákonníku je komplexom lex generali vo vzťahu k osobitným právnym úpravám. Úprava náhrady škody podľa Zákonníka práce, ktorý je lex specialis, sa týka náhrady škody v pracovnoprávnych vzťahoch. Zákonník práce v samostatnej časti výslovne upravuje zodpovednosť zamestnanca a osobitne zodpovednosť zamestnávateľa za spôsobenú škodu, pričom zodpovednosť pri oboch subjektoch je buď všeobecná alebo osobitná. Vo vzťahu medzi všeobecným právnym predpisom lex generalis a špeciálnym právnym predpisom lex specialis, ktoré majú rovnakú právnu silu, nie sú teda vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, platí zásada lex specialis derogat legi generali, a teda, pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu.
34. Žalobca si však v tomto konaní uplatnil nároky v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, pričom svoje nároky odôvodňoval neplatnými výpoveďami. Súd je však povinný vychádzať z postavenia Zákonníka práce ako lex specialis k Občianskemu zákonníku, ktorý je povinný použiť len v prípadoch výslovne neupravených v Zákonníku práce.
35. Čo sa týka nárokov vyplývajúcich z neplatnej výpovede, spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu je výslovne upravený v § 79 Zákonníka práce. Počas trvania pracovného pomeru žalobcu od 1.6.1999 do 30.9.2014 boli žalobcovi dané dve výpovede, ktoré boli následne súdmi vyhlásené za neplatné. Prvá výpoveď zo dňa 17.6.2003, bola rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/122/2005 zo dňa 20.2.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2006 vyhlásená za neplatnú. Druhá výpoveď bola žalobcovi daná dňa 9.10.2006, pričom bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8C/96/2007 - 195 zo dňa 24.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.5.2014, vyhlásená za neplatnú. Čo sa týka nárokov vyplývajúcich z neplatnej výpovede zo dňa 17.6.2003, tieto boli vyporiadané Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.11.2006, na základe ktorého mu v zmysle § 79 ods. 1,2 Zákonníka práce bolo vyplatených 9 funkčných platov v celkovej výške 175.500,- Sk. Čo sa týka druhej výpovede zo dňa 9.10.2006, v tomto prípade strany sporu uzavreli dňa 28.7.2014 Dohodu o sporných nárokoch a o skončení pracovného pomeru, v ktorej ustálili, že pracovný pomer žalobcu trval od 1.6.1999 do 30.9.2014. Zároveň sa v nej dohodli, že v zmysle § 79 ods. 1,2 Zákonníka práce patrí žalobcovi náhrady mzdy vo výške 36 mesačných platov, ktoré boli žalobcovi, ako aj sám potvrdil, vyplatené.
36. Čiže počas trvania pracovného pomeru žalobcu od 1.6.1999 do 30.9.2014 boli nároky z obidvoch neplatných výpovedí medzi stranami sporu vyporiadané spôsobom uvedeným v Zákonníku práce a pod tento spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu je potrebné subsumovať aj žalobcom uplatnené nároky titulom nevyplatenej mzdy za mesiace apríl 2006 až január 2007 vo výške 7.880,65 eur s príslušenstvom a nevyplatenej valorizácie tarifných platov o 8 % za mesiace máj 2003 až jún 2004 vo výške 724,92 eur s príslušenstvom, nakoľko žalobcovi bola poskytnutá náhrada mzdy v prvom prípade vo výške 9 funkčných platov a v druhom prípade vo výške 36 funkčných platov, pričom žalobcom uplatnené nároky prevyšujú rámec zákonnej úpravy.
37. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku titulom nevyplatenej odmeny za životné jubileum k dosiahnutiu 50. roku veku, na ktorú, podľa žalobcu, mu vznikol nárok v novembri 2006, pričom si ju na súde uplatnil až 9.6.2015 (č.l. 130 spisu), súd uvádza, že v tomto prípade žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd bol povinný prihliadať a preto tento nárok považuje za premlčaný, keďže si ho žalovaný neuplatnil počas premlčacej doby 3 rokov, ktorá uplynula v novembri 2009.
38. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v prejednávanej veci za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.12.1994 séria A, č. 303/B; Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997; Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998).
39. S poukazom na vyššie uvedené, súd žalobu zamietol, keď po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalobcovi.
41. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.