Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr Adriany Murínovej a členiek JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V., C. XXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Parajosom, so sídlom v Košiciach, Skladná 236/64, o zaplatenie 735,24 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9. decembra 2020 č.k. -122 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 17. decembra 2020 č.k. -132, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s jeho opravným uznesením. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I.) a zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % (II.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 735,24 € s príslušenstvom v súvislosti so Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 29.4.2009 medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s. a žalobcom za skutkového tvrdenia, že v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní s tým, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 26.10.2015 Zmluvu č. 4510251422, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky s tým, že žalobca mal za to, že predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere, tiež v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neplnil splátky v stanovených termínoch, čím porušil svoju povinnosť a ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu vo výške 2.313,34 €. Pretože žalovaný po postúpení pohľadávky vykonal čiastočné úhrady, v konečnom dôsledku sa žalobca domáha sumy vo výške 735,24 € predstavujúcej rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami (2.000 €) a úhradami žalovaného, s tým, že zvyšnú sumu si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Súd poukázal tiež na odpor žalovaného, ktorý podal proti vydanému platobnému rozkazu v upomínacom konaní s poukazom na to, že v konečnom dôsledku bolo potrebné sa zaoberať žalovaným namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého mal zrejmé, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol veriteľom poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver za zmluvne dohodnutých podmienok, v zmysle ktorých povinnosťou veriteľa bolo poskytnúť úver a povinnosťou dlžníka bolo predmetný úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Z dôvodu omeškania dlžníka došlo zo strany veriteľa k zosplatneniu spotrebiteľského úveru, o čom bol žalovaný informovaný výzvou zo dňa 8.11.2017, odovzdanou

na poštovú prepravu nasledujúci deň. Zo strany žalovaného bolo namietané, že na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia z dôvodu nedodržania postupu podľa . Napriek tomu, že žalobca predložil súdu upomienku datovanú dňa 15.9.2017, ktorou pôvodný veriteľ upozornil dlžníka na možnosť zahájenia vymáhania celého úveru a vyzval ho na úhradu omeškanej sumy vo výške 326,16 €, súdu nepreukázal, že predmetnú upomienku zároveň dlžníkovi doručil. Na základe uvedeného súd posudzoval dôvodnosť podanej žaloby a skúmal, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania (aktívna vecná legitimácia) a či žalovanému zodpovedá povinnosť, ktorú si voči nemu žalobca uplatňuje (pasívna vecná legitimácia). V danom prípade sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovanej strany o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu nedodržania postupu v zmysle ust. . Mal za to, že postup podľa tohto zákonného ustanovenia je obligatórnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorému predchádza upozornenie veriteľa na možnosť takéhoto postupu dlžníkovi. Keďže žalobca nepreukázal zaslanie výzvy v zmysle ust. , jeho následné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neplatným právnym úkonom podľa ust. . Súd sa stotožnil s tým, že pokiaľ nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nie je možné, aby bolo platné následné postúpenie vzniknutej pohľadávky, a teda na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia. Na základe uvedeného po právnom zhodnotení veci a citácii ust. a , , a , o spotrebiteľských úveroch a zhodnotil, že žalobe nebolo možné vyhovieť a preto ju v celom rozsahu zamietol. Súčasne sa úkonom čiastočného späťvzatia v konaní, ktorým žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 100 € z dôvodu úhrad týchto čiastok zo strany žalovaného (splátka 50 € 15.4.2020 a splátka 50 € 13.5.2020) nezaoberal, nakoľko žalobca nie je aktívne legitimovaný ako veriteľ na uskutočnenie takéhoto úkonu. 3. O náhrade trov konania rozhodol podľa a a , keď priznal plne úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. Súd opravným uznesením zo dňa 17. decembra 2020 č.k. -132 opravil záhlavie napadnutého rozsudku v časti označenia právneho zástupcu žalovaného. 5. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov, podľa ktorých rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nestotožnil sa s tvrdením a odôvodnením súdu, že nedošlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre rozpor s ust. . Súd svoj názor opiera o tézu, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo neplatné, nakoľko v zmysle žalobca nepreukázal, že výzva bola žalovanému riadne doručená. S takýmto výkladom odvolateľ vyjadril nesúhlas, pretože mal za to, že takýto záver z dikcie ani explicitne nevyplýva. Postup, ktorý zvolil postupca pri zosplatnení úveru podľa bol v súlade so zákonnou úpravou a zároveň postupca postupoval v intenciách , ktorý zosplatneniu pri spotrebiteľských zmluvách predchádza. V dôsledku toho súd dospel k nesprávnym právnym záverom, že nebolo platné ani postúpenie pohľadávky podľa a nasl. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Po odcitovaní článku 16 ods. 1 a , a uviedol, že výzvou zo dňa 15.9.2017 oznámil postupca žalovanému, že je v omeškaní so splácaním úveru k uvedenému dňu vo výške 326,16 € a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy. Tiež ho upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí, postupca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Doručenie tejto výzvy, ako aj výzvy zo dňa 8.11.2017 (výzva k splateniu celého dlhu) neboli zo strany žalovaného počas súdneho konania žiadnym spôsobom rozporované, a preto ich mal súd považovať za nesporné. Ďalej uviedol, že postupca mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil výzvou zo dňa 8.11.2017 s označením ako výzva k splateniu celého úveru. K účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru potom došlo po uplynutí 15 dňoch od spísania tejto výzvy. K uvedenému žalobca doložil súdu aj doklad o odoslaní tejto písomnosti žalovanému - podací hárok zo dňa 9.11.2017. Postup, ktorý postupca pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je v súlade s odbornou literatúrou, v ktorej možno nájsť odpoveď ohľadom výkladu k v spojení s . Podľa Občianske právo s vysvetlivkami, 1. až 4. zväzok, Bratislava: Iura Edition spol. s r.o., Plank K. a kol. 2009, 1900 s. ISBN 80-88715-07-5: „V odseku 9 sa spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z , t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva,

od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Pre úplnosť treba dodať, že 15 dňová lehota však môže najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Zákonodarca sa však v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené sa v § 53 ods. 9 malo ustanoviť, že posledná veta v § 565 sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to, dokedy teda dodávateľ môže toto právo uplatniť. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v .“ Podľa 1. zväzok (Všeobecná časť), Bratislava: Eurokódex, Fekete I. 2017, 1112 s. ISBN 978-80-8155-073-7: „Uplynutie trojmesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu. Zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí vopred notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-dňovej lehote. Po jej uplynutí sa právo na zaplatenie celej zvyšnej pohľadávky stáva účinným. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje na zaplatenie celej pohľadávky. Ust. neupravuje moment začiatku plynutia uvedenej notifikačnej lehoty. Nie je teda jasné, kedy tak veriteľ má alebo môže urobiť. Podľa nášho názoru tak veriteľ môže urobiť až po uplynutí trojmesačnej lehoty nasledujúcej po splatnosti splátky. Ak tak veriteľ urobil, môže po uplynutí 15 dňovej lehoty vymáhať od dlžníka zaplatenie celej zvyšnej pohľadávky.“

6. Žalobca má za to, že došlo k riadnemu zosplatneniu úveru, a to bez ohľadu na to, že žalobca súdu nepredložil listinu preukazujúcu doručenie výzvy pred zosplatnením zo dňa 15.9.2017, ktorá by preukazovala, že táto bola žalovanému riadne doručená. Doručenie tejto výzvy navyše žalovaný počas celého konania nijakým spôsobom nerozporoval. S ohľadom na vyššie citovaný výklad predmetného ustanovenia, aj keby v súdenom prípade žalobca nepredložil doklad o doručení uvedenej výzvy, nemôže to samo o sebe spôsobiť neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a teda aj samotné následné postúpenie pohľadávky. Samotné nepredloženie dokladu o odoslaní výzvy pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nemá právnu relevanciu, nakoľko právny predchodca žalobcu použil spôsob zosplatnenia úveru, ktorý je v plnej miere lege artis. Podaním postupcu zo dňa 15.9.2017 tento upozornil žalovaného, že právo na zosplatnenie pohľadávky si uplatní v prípade, ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok. Zároveň žalovaného podaním zo dňa 8.11.2017 vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t. j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie. Žalobca považuje za nesporné, že toto svoje právo využil v súlade s pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu troch mesiacov. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že v konaní bolo preukázané, že došlo k určitému zosplatneniu úveru a preto žalobcovi patrí nárok tak, ako ho špecifikoval v žalobe. V dôsledku toho súd dospel k nesprávnym právnym záverom, že nebolo platné ani postúpenie pohľadávky podľa a nasl. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z dôvodu, že neboli splnené podmienky uvedené v .

7. Žalobca mal tiež za to, že odvolací dôvod porušenia práva na spravodlivý súdny proces a to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, bol okresným súdom naplnený hneď niekoľkokrát. V konaní podľa názoru žalobcu je nesporné, že predmetná výzva zo dňa 15.9.2017 s upozornením pred zahájením vymáhania celého úveru bola žalovanému riadne doručená. Žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil. Po odcitovaní a zhodnotil, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím mu vznikol voči žalovanému nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov. Doručenie predmetnej výzvy zo dňa 15.9.2017 podľa postupcom žalovanému nebolo počas celého konania spornou otázkou a žalovaný vo svojich vyjadreniach túto skutočnosť nerozporoval, na základe čoho žalobca považuje svoj nárok za nesporný a preukázaný. Súd je oprávnený osvojiť si skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení procesných strán, t.j. nemusí vykonávať dokazovanie ohľadne tých skutočností, ktoré medzi nie sú sporné a môže ich tak bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. V zmysle podľa názoru žalobcu bolo potrebné považovať tieto tvrdenia za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo v konaní potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením, ktoré nie je potrebné preukázať ďalšími listinnými dôkazmi, že predmetná výzva zo dňa 15.9.2017 bola žalovanému riadne

doručená a aktívne legitimovaným subjektom je práve žalobca. Otázka doručenia výzvy je podľa názoru žalobcu otázkou skutkovou, pričom v konaní tvrdil a tvrdí, že predmetná výzva zo dňa 15.9.2017 bola žalovanému riadne doručená. Žalovaný predmetné skutkové tvrdenie žalobcu žiadnym kvalifikovaným spôsobom nepoprel, pričom v zmysle je vylúčený akýkoľvek iný výklad ako ten, že predmetné skutkové tvrdenie žalobca je potrebné považovať za nesporné. Uvedený právny názor žalobcu je zároveň v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). Na základe uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že v danom prípade okresný súd favorizoval žalovaného, keď mu poskytol ochranu spočívajúcu až v popieraní skutkových tvrdení žalobcu, čím prekročil svoje právomoci a porušil základnú zásadu nezávislosti a nestrannosti súdu vyjadrenú v článku 1 tým, že aktívne, namiesto strany sporu, rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd nepostupoval v zmysle , pokiaľ mal pochybnosti o skutkových tvrdeniach žalobcu, ale naopak z pozície pomyselného advokáta a zástupcu žalovaného ako spotrebiteľa, t. j. slabšej strany, aktívne rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu a napriek ich nepopretiu zo strany žalovaného a tým aj nespornosti v zmysle vyžadoval ďalšie dôkazy na preukázanie týchto tvrdení a na základe tohto postupu zamietol žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena (nepreukázania týchto skutočností). V tejto súvislosti ohľadne postupu konajúceho súdu vo veci poukázal aj na závery uvedené v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 27.5.2020. Na základe uvedených tvrdení žalobca zastával názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo nielen predloženými listinnými dôkazmi, ale aj vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že postupca využil svoje oprávnenie na zosplatnenie úveru podľa , pričom postupoval v prísnom súlade s . Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie, respektíve aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný je toho názoru, že rozsudok je aj právne presvedčivý. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný výslovne nepoprel doručenie výzvy zo dňa 15.9.2017 označenej ako upozornenie pred zahájením vymáhania celého úveru nie je namieste, pretože žalovaný po celý čas namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu predovšetkým ako to vyplýva aj z bodu 6. citovaného rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na generálne pravidlá dokazovania v civilnom sporovom konaní so záverom, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať nielen samotné doručenie výzvy zo dňa 15.9.2017 žalovanému, ale zároveň jej doručenie žalovanému v lehote uvedenej v , čo sa nestalo.

9. Žalobca vo svojej odvolacej replike uviedol, že na podanom odvolaní a tvrdeniach v ňom uvedených naďalej trvá.

10. Na výzvu súdu o možnej aplikácii podal žalobca vyjadrenie, v ktorom poukázal na názor, že v predmetnom prípade je potrebné prioritne aplikovať ustanovenia týkajúce sa nesporných skutkových tvrdení. Mal za to, že ak protistrana nerozporovala doručovanie akýchkoľvek listín, je potrebné uzavrieť, že tieto boli riadne doručené.

11. Žalovaný sa k výzve súdu o možnej aplikácii vyjadril nesúhlasne, pričom zopakoval, že v danom prípade neobdŕžal kvalifikovanú výzvu v intenciách . Keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie rozhodné skutočnosti žalovaného nároku nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno a bol neúspešný. Navrhol preto potvrdiť rozhodnutie ako vecne správne.

12. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní (do dátumu 26.8.2021, ktorým dňom odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok) podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.8.2021 o 8.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.8.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle , . 16. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa , a , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil ani žiadne porušenie procesných práv a ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu spĺňa podmienku riadneho odôvodnenia, nevykazuje znaky arbitrárnosti a ani nepreskúmateľnosti. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

19. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu a tieto odvolacie námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku a privodiť jeho zmenu.

20. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci bolo vysporiadať sa s procesnou obranou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v nadväznosti na jeho tvrdenie, že nebol preukázateľne vyzvaný k hrozbe predčasného zosplatnenia úveru.

21. Žalobca mal pritom za to, že výzvou zo dňa 15.9.2017 upozornil žalovaného na oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, táto výzva bola žalovanému zasielaná poštovou zásielkou na adresu, ktorá bola žalobcovi známa, pričom žalovaný doručenie tejto výzvy počas súdneho konania žiadnym spôsobom nerozporoval, preto súd mal uvedené považovať za nesporné. Týmto postupom podľa neho došlo k riadnemu zosplatneniu úveru a to bez ohľadu na to, že žalobca súdu nepredložil listinu preukazujúcu, že táto výzva bola žalovanému riadne doručená.

22. Uvedená argumentácia žalobcu neobstojí.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý vyplýva z tej skutočnosti, že zmluvou o postúpení pohľadávok mu nebola postúpená splatná pohľadávka pre nedodržanie podmienok v zmysle , ktorá skutočnosť má za následok zamietnutie žaloby.

24. Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský záväzkový vzťah, ustanovenie o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach ust. , podľa ktorého platí, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného ust. vyplýva, že tzv. strata výhody splátok popri zákonných predpokladoch vyžadujúcich ustanovením , si vyžaduje naplnenie ďalších zákonných predpokladov, a to: a) veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, b) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ príslušná právna norma stanovuje pre účinné zosplatnenie zostatku úveru tiež podmienku, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ďalej aj výzva pred zosplatnením), pre naplnenie tejto podmienky nestačí zo strany veriteľa tvrdiť, že výzva pred zosplatnením bola vypracovaná, teda existuje a súčasne, že bola odoslaná na poštovú prepravu, čo v konaní ani sporným nebolo, ale súčasne naplnenie tejto zákonnej podmienky si vyžaduje zo strany veriteľa preukázanie, že výzva pred zosplatnením bola dlžníkovi súčasne doručená.

26. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov vyplýva z , v zmysle ktorého zákonného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď k nej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon.

27. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime (do ktorého spadá tiež posudzovaná výzva pred zosplatnením) predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať (pozri uznesenie NS SR sp.zn. , tiež uznesenie NS SR ).

28. Výzva pred zosplatnením, presnejšie upozornenie veriteľa adresované dlžníkovi o uplatnení práva na zosplatnenie zostatku úveru v zmysle , jednoznačne predstavuje jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorého naplnenie závisí od toho, či tento prejav vôle sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, t.j. dlžníka, a teda, či voči osobe, ktorej bol určený, súčasne pôsobí.

29. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že pre naplnenie teórie dôjdenia síce na strane jednej postačuje reálna možnosť adresáta oboznámiť sa s prejavom vôle (nevyžaduje sa teda skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon), avšak na strane druhej iba tvrdenie o tom, že predmetný hmotnoprávny úkon, v tomto prípade výzva pred zosplatnením podľa , bola odoslaná na poštovú prepravu, hoci aj preukázané, podmienku dôjdenia nenapĺňa.

30. Pokiaľ v konečnom dôsledku súd prvej inštancie napriek existencii výzvy datovanej dňa 15.9.2017, hoci aj odovzdanej na poštovú prepravu, mal za to, že žalobca nepreukázal, že predmetnú výzvu zároveň dlžníkovi doručil, jeho záver je potrebné považovať za správny.

31. Predmetná odvolacia námietka preto v kontexte uvedeného nie je opodstatnená.

32. Odvolací súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku odvolateľa založenú na tvrdení, že žalovaný doručenie výzvy pred zosplatnením zo dňa 15.9.2017 počas celého konanie nijako nerozporoval. K tomu poukázal na znenie a so záverom, že doručenie predmetnej výzvy zo dňa 15.9.2017 podľa postupcom žalovanému nebolo počas celého konania spornou otázkou a žalovaný vo svojich vyjadreniach túto skutočnosť nerozporoval, na základe

čoho žalobca považuje svoj nárok za nesporný a preukázaný. Otázka doručenia výzvy je otázkou skutkovou a pokiaľ žalovaný predmetné skutkové tvrdenie žalobcu ohľadom doručenia výzvy žiadnym kvalifikovaným spôsobom nepoprel, pričom v zmysle je vylúčený akýkoľvek iný výklad, ako ten, že predmetné skutkové tvrdenie žalobcu je potrebné považovať za nesporné.

33. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

34. Podľa , (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

35. Na tvrdenie žalobcu o tom, že otázka doručenia výzvy pred zosplatnením (listina zo dňa 15.9.2017) nebola spornou skutkovou okolnosťou, nie podkladu v prejednávanej veci.

36. Na to, aby sme mohli považovať určitú skutkovú okolnosť za nespornú, je potrebné sa zaoberať posúdením, či vôbec bola určitá skutková okolnosť tvrdená.

37. Niet pritom pochybností, že naplnenie zákonných podmienok pre postup podľa z pohľadu súdneho konania v sebe zahŕňa predovšetkým povinnosť tvrdenia zo strany žalobcu (skutkové tvrdenie). Následná povinnosť preukázania tohto tvrdenia v zásade nastupuje v závislosti od toho, či protistrana poprie skutkové tvrdenie alebo nie. Súčasne logicky platí, že pokiaľ žalobca si nesplní ani len povinnosť tvrdenia, protistrana nemá čo popierať.

38. Odvolací súd konštatuje, že ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca si od začiatku súdneho konania splnil svoju povinnosť tvrdenia čiastočne, t.j. iba vo vzťahu k niektorým skutkovým okolnostiam. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že predmetná žaloba, ktorej obsah tvoria určité skutkové tvrdenia, neobsahuje skutkové tvrdenie žalobcu o tom, žeby vôbec malo dôjsť k zosplatneniu úveru a zrejme z toho dôvodu neobsahuje ani skutkové tvrdenie, že predchodca žalobcu upozornil pred zosplatnením žalovaného na pristúpenie k zosplatneniu, teda v žalobe niet zmienky ani o listine zo dňa 15.9.2017 a ani o jej doručení žalovanému (resp. hoci aj o jej odosielaní na poštovú prepravu). Žalobca sa zmienil o zosplatnení úveru až po podaní odporu v upomínacom konaní v predmetnej veci (zatiaľ bez skutkového tvrdenia dania výzvy pred zosplatnením a jej doručením žalovanému), keďže žalovaný v odpore namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súvislosti s tvrdeným postúpením pohľadávky a rozporovaním určitosti pohľadávky, ktorá mala byť predmetom postúpenia. Až potom, čo žalovaný rozšíril svoju obranu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu tiež o poukaz na to, že predchodca žalobcu nepostupoval v súlade s , a síce žalovaného neupozornil na uplatnenie práva na zosplatnenie, žalobca začal skutkovo tvrdiť splnenie postupu podľa , na preukázanie čoho mu bola zo strany súdu na pojednávaní konanom dňa 7.10.2020 poskytnutá lehota.

39. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si od začiatku nesplnil svoju povinnosť tvrdenia (a ani povinnosť preukázania), pokiaľ vôbec ide o skutkovú okolnosť zosplatnenia a súčasne, ak sa aj neskôr v priebehu súdneho konania zmienil o konkrétnej skutkovej okolnosti doručenia výzvy pred zosplatnením (ktoré tvrdenie od začiatku ťažilo práve žalobcu), bolo tak učinené iba ako reakcia na obranu žalovaného. Nemožno preto hovoriť o tom, žeby skutková okolnosť dania (rozumej tiež doručenia) výzvy pred zosplatnením, bola nespornou skutkovou okolnosťou.

40. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný doručenie výzvy pred zosplatnením zo dňa 15.9.2017 počas celého konanie nijako nerozporoval, nie je správne.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania na súde prvej inštancie.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a .

43. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému preto odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. .

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).