Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-333-2018.pdf
PDF · 116.97 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/333/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovaým: 1/ Q. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX M. I. XXX a 2/ Q. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX M. I. XXX, o zaplatenie 5.652,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16Csp/125/2017-94 zo dňa 8. augusta 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.266,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.266,80 Eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 50 Eur mesačne, splatných vždy najneskôr do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou v prvom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením, čo i len jednej splátky alebo jej časti. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015, Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,58 %.
2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj „žalované“) domáhal zaplatenia istiny vo výške 5 652,08 Eur, úrokov vyčíslených z istiny do 07. 06. 2017 vo výške 2 653,17 Eur, zmluvného úroku vo výške 11,90 % ročne zo sumy 5 652,08 Eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5.652,08 Eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia, a to titulom nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 0595052688 zo dňa 01. 06. 2011, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a. s., so žalovanými 1/ a 2/.
3. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca odôvodnil v žalobe uplatnený nárok tým, že dňa 01. 06. 2011 právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a. s.) v právnom postavení veriteľa so žalovanou 1/ v právnom postavení dlžníka a žalovanou 2/ v právnom postavení spoludlžníka uzatvoril Zmluvu o úvere č. 0595052688 (ďalej aj „Zmluva o úvere“ alebo „predmetná zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným
peňažné prostriedky vo výške 6 650 Eur (ďalej aj ako „istina“) a žalované sa zaviazali vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalované neplnili úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaných s plnením úveru, právny predchodca žalobcu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 13. 11. 2014 úver za predčasne splatný. Žalované vykonali poslednú čiastkovú úhradu úveru dňa 17. 03. 2017. Od uvedeného dňa už žiadnu ďalšiu úhradu úveru nevykonali. Na základe vyššie uvedených skutočností boli žalované ku dňu 07. 06. 2017 povinné zaplatiť žalobcovi nasledovné dlžné sumy: istinu vo výške 5 652,08 Eur, úroky z istiny do 07. 06. 2017 vo výške 2 653,17 Eur, zmluvný úrok vo výške 11,90 % ročne zo sumy 5 652,08 Eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5 652,08 Eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia. Na žalovanú sumu vydal okresný súd platobný rozkaz č. k. 16Csp/125/2017-58 dňa 21. 08. 2017, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 8.305,25 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 11,90 % ročne zo sumy 5 652,08 Eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5 652,08 Eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podali odpor s vecným odôvodnením na Okresnom súde Rimavská Sobota. Zároveň okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť, aby žalobcovi spoločne a nerozdielne nahradili vzniknuté trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 498 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 503,26 Eur. Následne uznesením č. k. 16Csp/125/2017-72 zo dňa 06. 02. 2018 okresný súd podľa § 266 ods. 3 CSP predmetný platobný rozkaz zrušil, keďže ho nebolo možné doručiť žalovanej 2/ do vlastných rúk, nakoľko žalovaná 2/ sa na adrese svojho trvalého bydliska nezdržiavala. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o úvere „pôžička na bývanie“ zo dňa 01. 06. 2011, Obchodnými podmienkami pre úver na bývanie Poštovej banky, a.s. účinnými od 01. 04. 2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami Poštovej banky, a. s. platnými od 01. 11. 2010, Sadzobníkom poplatkov Poštovej banky, a.s. účinným od 02. 01. 2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 13. 06. 2017 a s jej prílohou, Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13. 11. 2014, doručenkami o doručení predmetnej výzvy žalovaným, Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti dlhu zo dňa 27. 10. 2014, podacím hárkom č. EPH003326794, Aktuálnym stavom úveru ku dňu 07. 06. 2017, plnomocenstvom udeleným právnemu zástupcovi žalobcu, osvedčením o registrácii právneho zástupcu žalobcu pre daň z pridanej hodnoty, odpoveďami na lustráciu žalovaných v Registri obyvateľov, Sociálnej poisťovni a ZVJS, ospravedlnením neúčasti žalobcu na pojednávaní, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 08. 08. 2018 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 03. 12. 2015 a na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. uzatvoril so žalovanou 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom dňa 01. 06. 2011 Zmluvu o úvere „pôžička na bývanie“, predmetom ktorej v zmysle bodu 4.1. bolo poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: výška úveru 6.650 Eur, výška mesačnej splátky 96 Eur, poplatok za správu a vedenie úverového účtu 1,66 Eur, výška mesačnej splátky spolu s poplatkom za správu a vedenie úverového účtu 97,66 Eur, výška úrokovej sadzby 11,9 % p. a., RPMN banky 14,17 %, priemerná RPMN na trhu 12,52 %, celková výška nákladov 5.291,36 Eur, dátum prvej splátky k 25. 07. 2011,dátum konečnej splatnosti úveru k 25. 06. 2021, dátum každej ďalšej splátky k 25. dňu v mesiaci, počet mesačných splátok 120, číslo úverovej zmluvy 0595052688. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Na základe predmetnej Zmluvy o úvere vznikol banke záväzok poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky za splnenia podmienok stanovených bankou, do výšky uvedenej v zmluve o úvere. Poskytnutím peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o úvere č. 0595052688 vznikol dlžníčke a spoludlžníčke záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku banky (vrátane úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty) veriteľovi vrátiť a splniť si ostatné povinnosti v zmysle Obchodných podmienok pre úver - „pôžička na bývanie“. Spoludlžníčka bola zaviazaná na splatenie pohľadávky banky spoločne a nerozdielne. V bode 4.2 zmluvy o úvere dlžníčka svojím podpisom vyhlásila, že pohľadávku banky bude splácať mesačne anuitným spôsobom formou inkasa z osobného účtu vedeného v banke špecifikovaného v bode 4.1 zmluvy alebo bezhotovostným prevodom na ťarchu účtu vedeného v inej banke v prospech úverového účtu dlžníka v periodicite a v termíne uvedenom v bode 4.1 zmluvy. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 27. 10. 2014 právny predchodca žalobcu upozornil žalované, že k tomuto dňu je pohľadávka banky vo výške 405,76 Eur viac ako tri mesiace po lehote splatnosti a upozornil ich, že v prípade, ak nedôjde k úhrade tohto záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13. 11. 2014 právny predchodca
žalobcu žalovaným oznámil, že nakoľko svojím konaním podstatne porušili ustanovenia Zmluvy o úvere č. 0595052688 zo dňa 01. 06. 2014 a Obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, stala sa ich úverová pohľadávka k 13. 11. 2014 predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy vo výške 6.294,89 Eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Predmetná výzva bola obom žalovaným doručená dňa 18. 11. 2014. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07. 06. 2017 predloženého žalobcom okresný súd zistil, že žalovaná 1/ uskutočnila úhrady v celkovej výške 3.383,20 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 13. 06. 2017 a prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 13. 06. 2017 mal okresný súd za preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu bola z obchodnej spoločnosti Poštová banka, a.s. ako postupcu postúpená na obchodnú spoločnosť R Collectors s. r. o. ako postupníka.
4. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“), na ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, h/, j/, k/, na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a na ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a uviedol, že mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola dňa 01. 06. 2011 platne uzavretá Zmluva o úvere č. 0595052688. Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalované uzavreli zmluvu ako fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Z obsahu predmetnej Zmluvy o úvere sa dá usúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Okresný súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Zmluvu o úvere je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej 1/ ako dlžníčke a žalovanej 2/ ako spoludlžníčke spotrebiteľský úver vo výške 6.650 Eur a žalované 1/ a 2/ sa zaviazali právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky. Túto povinnosť žalované 1/ a 2/ porušili, poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s uzatvorenou zmluvou nesplácali, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu pristúpil dňa 13. 11. 2014 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a vyzval žalované k úhrade dlžnej sumy vo výške 6.294,89 Eur. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že zásadný význam v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Účelom zavedenia tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný o celkovej sume, ktorú musí na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľovi zaplatiť a tak posúdiť výhodnosť takéhoto úveru, čo mu umožňuje urobiť najvýhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ale len všeobecnú informáciu o spôsobe jej výpočtu (súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom). Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, ani podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda že z predmetnej Zmluvy o úvere nevyplývajú okrem údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť ani údaje o výške splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom. V predmetnej zmluve o úvere je uvedená len výška mesačnej splátky v sume 96 Eur bez bližšej špecifikácie toho, čo pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Na základe vyššie uvedeného okresný súd vyhodnotil spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovaným 1/ a 2/ podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa ako úver bezúročný a bez poplatkov a na základe uvedeného potom ustálil, že nakoľko je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov a čiastkové plnenia sa započítavajú na istinu peňažného dlhu, žalovaná 1/ ako dlžník a žalovaná 2/ ako spoludlžník sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi Poštovej banky, a.s. len
sumu vypočítanú ako rozdiel výšky poskytnutého úveru (t.j. 6.650 Eur) a sumy uskutočnených úhrad (3 383,20 Eur), preto súd prvej inštancie vo výroku rozsudku uložil žalovanej 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne iba sumu 3 266,80 Eur (6 650 Eur - 3 383,20 Eur). Vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje úroky a poplatky, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Konštatoval, že žalované 1/ a 2/ sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho im okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, preto uložil žalovanej 1/ a žalovanej 2/ aj povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3 266,80 Eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia. Vzhľadom na preukázateľne nepriaznivé sociálne pomery oboch žalovaných okresný súd vyhovel ich žiadosti a umožnil im, aby svoj dlh žalobcovi zaplatili v splátkach po 50,00 Eur mesačne, splatných vždy najneskôr do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou v prvom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením, čo i len jednej splátky alebo jej časti.
5. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že proti výroku II. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Ďalej uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý žalovaným 1/ 2/ na základe predmetnej zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že v zmluve absentuje údaj uvedený v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj vyžadovaný ust. § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch - údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/2018/2017, kde Okresný súd Prešov uviedol, že nemožno súhlasiť s nutnosťou rozlíšenia splátky, pretože ohľadom tejto náležitosti je potrebné použiť eurokonformný výklad, teda výklad v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, tak ako uvádza Súdny dvor EÚ v rozsudku sp. zn. C-42/15. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní zdôraznil, že priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú zaplatí, teda ľudovo povedané priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým to o koľko preplatí jemu poskytnutý úver; priemerný spotrebiteľ neskúma každú jednu splátku úveru samostatne. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca v odvolaní na dôvodovú správu k zákonu č. 279/2017 Z. z, a to v tej súvislosti, že uvedený zákon odstránil zo zákona č. 129/2010 Z. z. také znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ (ktorému v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere zodpovedal z hľadiska obsahového § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch), podľa ktorého zmluva o úvere mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedených dôvodov označil žalobca za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Pokiaľ ide o celkovú čiastku úveru, žalobca v odvolaní uviedol, že záver súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to vyčíslenie celkovej čiastky úveru, nepovažuje za správny. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Z nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie následne vyvodil nesprávne závery, pretože pre vyjadrenie celkovej čiastky úveru zákon používa len všeobecný vzorec súčtu spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom; iný spôsob výpočtu celkovej čiastky úveru zákon neupravuje. Zmluva o úvere č. 0595052688 zo dňa 01. 06. 2011 obsahuje preto podľa žalobcu všetky zákonom vyžadované náležitosti, pričom celková suma úveru je v zmluve uvedená v správnej výške. Interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok úveru len v celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky úveru bola v zmluve uvedená v nulovej výške, resp. v nižšej výške ako výška ostatných splátok úveru. Súd prvej inštancie pri výpočte RPMN a celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru, ktoré majú vplyv na výšku celkovej čiastky úveru zrejme podľa žalobcu vychádzal z internetovej kalkulačky. Výpočet na základe internetových kalkulačiek je však len informatívny a nemožno ho považovať za relevantný pre súdne konanie, nakoľko prostredníctvom rôznych internetových kalkulačiek možno dospieť k rôznym výškam RPMN pri rovnakých údajoch, pritom je spôsob výpočtu RPMN uvedený v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec, podľa ktorého sa RPMN vypočítava, bol podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere (05. 11. 2007) iný, ako je vzorec výpočtu RPMN podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy. Kalkulačky prístupné na internete, ktoré umožňujú výpočet RPMN, robia výpočet podľa vzorca platného v súčasnosti. V čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere mohol veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len takú výšku RPMN, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý ustanovoval zákon v čase uzavretia zmluvy a nie podľa vzorca, ktorý je uvedený v zákone v neskoršom znení. Preto skutočnosť, že v zmysle súčasného výpočtu je RPMN 21,17 % neznamená podľa žalobcu, že výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne.
6. V uvedenej súvislosti žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená na základe právnej úpravy odlišnej od súčasnej právnej úpravy, nakoľko s účinnosťou od 01. 01. 2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet internetovej kalkulačky obsahujúcej údaje platné v súčasnosti a nie v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spôsobil právne pochybenie. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že pri hodnotení zmluvy má zvlášť zásadný význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorá podlieha časovým zmenám tak ako sa úroveň informovanosti spotrebiteľa logicky postupne zvyšuje. Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy, nie je podľa žalobcu prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká spotrebiteľského zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva v rozpore so základnými zásadami právnej spoločnosti, podľa ktorých je okrem iného nevyhnutné požadovať uplatňovanie zodpovedajúcej miery zodpovednosti za vlastné právne záväzné konanie spotrebiteľa. Európsky súdny dvor v rozsudku zo dňa 12. 01. 2006 vo veci sp. zn. C-361/04 uviedol, že „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie“, pričom upozornil na to, že tento model je platný pre všetky výrobky bez ohľadu na druh. Toto tvrdenie vo všeobecnosti možno podľa žalobcu považovať za platné, avšak, ak by sa išlo do hĺbky, predsa len nie je možné obísť skutočnosť, že miera pozornosti priemerného spotrebiteľa je z predmetového hľadiska ovplyvnená druhom tovaru/služby, o ktorú ide. Európske právo podľa žalobcu stále viac naznačuje, že ďalšia automatická pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. V zmysle uvedeného je podľa žalobcu dôvodný záver, že zmluva o úvere má obsahovať údaje v súlade so zákonom takým spôsobom, aby boli pre spotrebiteľa čitateľné a aby nevyvolávali pochybnosti. Zdôraznil, že v danom prípade zmluva o úvere obsahuje všetky obsahové náležitosti, ktoré Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, vychádzajúc pri tom aj z pre Slovenskú republiku záväzného rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, kde Súdny dvor ES uviedol, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky obsahové náležitosti podľa čl. 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, sankcia v podobe toho, že úver sa považuje za bez úročný a bez poplatkov je primeraná len v tom prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalované 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
7. Žalované 1/ a 2/ sa k obsahu odvolania žalobcu písomne nevyjadrili.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. a súvisiacom výroku III. ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z nižšie uvedených dôvodov potvrdil.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
10. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
11. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
12. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska odvolacích námietok uvedených v odvolaní, uplatnených žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), tak je potrebné poukázať na to, že žalobca okrem vyhodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie, na základe ktorého vyhodnotenia vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že v predmetnej zmluve o úvere absentuje údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom a údaj o celkovej čiastke úveru, v súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou v odvolaní neuviedol v čom konkrétne by mali spočívať pochybenia súdu prvej inštancie súvisiace so skutkovými zisteniami. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie všetkými relevantnými listinnými dôkazmi a po oboznámení sa s ich obsahom dospel k správnemu záveru, že v predmetnej zmluve o úvere absentujú vyššie uvedené údaje. Na uvedené skutkové zistenia (zistený skutkový stav) súd prvej inštancie aplikoval potom správne ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch - ust. § 11 ods. 1 písm. a/, upravujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako dôsledok absencie obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v ust. § 9 ods. 2 tohto zákona. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že za nesprávne právne posúdenie veci (odvolacia námietka uplatnená žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) možno podľa ustálenej súdnej praxe považovať subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva, ktorý spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav neaplikoval správny právny predpis, alebo v tom, že súd síce na zistený skutkový stav použil správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009 a sp. zn. 7Cdo/7/2010). V súvislosti s právnym posúdením veci odvolací súd uvádza, že na správnosti záveru súdu prvej inštancie o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru nič nemení ani fakt, že pri právnom posúdení absencie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere) došlo v súvislou s rozsudkom ESD vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová k posunu v rozhodovacej praxi v tom zmysle, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť bezpodmienečne uvedená „amortizačná tabuľka“ (presné určenie aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky), a to z toho dôvodu, že absencia celkovej čiastky úveru (§ 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch) v zmluve je sama osebe takou skutočnosťou, s ktorou je ako dôsledok tiež spojená bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru poskytnutého spotrebiteľovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom a platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy), ktorou je v danom prípade Zmluva o úvere č. 0595052688 zo dňa 01. 06. 2011 V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že v súvislosti s absenciou údaju o celkovej čiastke úveru v predmetnej zmluve o úvere, neobstojí argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, že súd prvej inštancie pri výpočte RPMN a celkových nákladov zrejme vychádzal z internetovej kalkulačky a že pre vyjadrenie celkovej čiastky úveru zákon upravuje všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pretože a) tieto argumenty žalobcu by mali zmysel ak by bol v zmluve uvedený údaj o celkovej čiastke úveru, ale v spochybňovanej výške, čo nie je a b) touto argumentáciou sa žalobca snaží odviesť pozornosť od holého faktu, že tento údaj v Zmluve o úvere č. 0595052688 zo dňa 01. 06. 2011 jednoducho absentuje. Ak teda súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, v rámci ktorých sa oboznámil aj s obsahom Zmluvy o úvere č. 0595052688 zo dňa 01. 06. 2011, dospel k záveru, že údaj o celkovej čiastke úveru v predmetnej zmluve o úvere absentuje (čo zodpovedá skutočnosti) a na takto zistený skutkový stav potom aplikoval správne ustanovenie
zákona (§ 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch), t. j. vec správne právne posúdil, tak to znamená, že jeho rozhodnutie je v odvolaním žalobcu napadnutom výroku II. (ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol) a výroku III. o trovách konania vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním žalobcu napadnutom výroku II. a výroku III. (o trovách konania) ako vecne správny podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sám žalobca v odvolaní uviedol, že „zmluva o úvere má obsahovať údaje v súlade so zákonom takým spôsobom, aby boli pre spotrebiteľa čitateľné a aby nevyvolávali pochybnosti“. Údaj o celkovej čiastke úveru je údaj, ktorý je ako obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaný zákonom, pričom v predmetnej zmluve o úvere jasným a zreteľným spôsobom uvedený nie je.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože im preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).