Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu ADVO INSOLVENCY, k.s., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 46 772 910, so sídlom kancelárie 29. augusta č. 31, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu ELITECH, s.r.o. „v konkurze", so sídlom M. M. Hodžu 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 553 701, zast. Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra proti žalovanému EXTRABET s.r.o., so sídlom Hronské Kľačany 2, 935 29 Hronské Kľačany, IČO: 45 250 065, zast. HHB advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 52 274 896 o určenie neúčinnosti právnych úkonov a vydanie peňažnej náhrady do konkurznej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -128 zo dňa 17. decembra 2019 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -128 zo dňa 17. decembra 2019 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd v prvej výrokovej vete určil, že úhrady úpadcu žalovanému vo výške 1.416,96 Eur výdavkovým dokladom VPD01/001 zo dňa 05. 01. 2016, vo výške 4.000,- Eur výdavkovým dokladom VPD01/002 zo dňa 07. 01. 2016, vo výške 4.000,- Eur výdavkovým dokladom VPD01/004 zo dňa 13. 01. 2016, vo výške 4.000,- Eur výdavkovým dokladom VPD01/006 zo dňa 14. 01. 2016, vo výške 800,- Eur výdavkovým dokladom VPD01/007 zo dňa 15. 01. 2016, vo výške 4.000,- Eur výdavkovým dokladom VPD01/008 zo dňa 15. 01. 2016, vo výške 4.000,- Eur výdavkovým dokladom VPD01/010 zo dňa 22. 01. 2016 a vo výške 1.000,- Eur výdavkovým dokladom VPD01/011 zo dňa 25. 01. 2016 sú voči veriteľom úpadcu, ktorí si riadne prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní sp. zn. , právne neúčinné.

2. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu 23.216,96,- Eur, do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V tretej výrokovej vete priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou doručenou okresnému súdu dňa 16.12.2016 domáhal, aby súd určil, že úhrady úpadcu žalovanému na základe výdavkových dokladov (uvedené v bode 1. odôvodnenia tohto rozohodnutie) v celkovej výške 23.216,96 Eur sú voči veriteľom úpadcu, ktorí si riadne prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní sp. zn. , právne neúčinné. Zároveň sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu 23.216,96 Eur do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca návrh odôvodňoval

tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. zo dňa 18.01.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 15/2016 dňa 25. 01. 2016, zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 01. 2016.

4. Žalobca tvrdil, že medzi úpadcom a žalovaným existovali viaceré obchodnoprávne vzťahy vzniknuté na základe dodávky motorovej nafty a prenájmu vozidiel, pričom za tieto plnenia vyúčtoval žalovaný úpadcovi 4 faktúry, konkrétne f. č. 2014/025 za dodávku motorovej nafty na sumu 18.205,10 Eur so splatnosťou 24.10.2014, fa č. 2014/030 za prenájom vozidiel na sumu 12.000,- Eur so splatnosťou 26. 11. 2014, fa č. 2014/037 za prenájom vozidiel vo výške 12.000,- Eur so splatnosťou 19.01.2015 a fa č. 2015/001 za prenájom vozidiel v sume 9.600,- Eur so splatnosťou 19.02.2015. Žalobca uviedol, že v pôvodne vedenom reštrukturalizačnom konaní na majetok úpadcu sa konala dňa 18.12.2015 schvaľovacia schôdza veriteľov, ktorá sa skončila neúspešne a neschválila reštrukturalizačný plán dlžníka. Žalobca tvrdil, že konateľ úpadcu mal na konci decembra 2015 vedomosť o tom, že v krátkej dobe bude na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Podľa žalobcu úpadca bol v úpadku vo forme predĺženia, a to už k 31.12.2014, kedy výška vlastného imania predstavovala mínus 229.475 Eur. Napriek uvedeným skutočnostiam konateľ úpadcu uhradil vo vyššie uvedenom období od 05. 01. 2016 do 25. 01. 2016, t. j. do zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, žalovanému vyššie uvedenými platbami celkovú sumu 23.216,96 Eur. Podľa žalobcu rozsah dodávok a služieb, vystavenie faktúr a hotovostné úhrady medzi stranami konania neboli a nie sú sporné.

5. Žalobca odôvodňoval svoju žalobu tým, že v čase vykonania napadnutých právnych úkonov, t. j. jednotlivých úhrad mal úpadca krátkodobé záväzky vo výške 1.142.269,- Eur z ktorých väčšina veriteľov si svoje pohľadávky riadne prihlásila v konkurznom konaní a boli zistené (napr. ANTECO s.r.o, Považská cementáreň a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a ďalšie, ktoré existovali a boli splatné už ku dňu vykonania napádaného právneho úkonu). Konečný zoznam veriteľov v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. obsahuje pohľadávky 22 prihlásených veriteľov so zistenými pohľadávkami v celkovej výške 613.581,08 Eur. Žalobca uvádzal, že naproti tomu sa v majetku úpadcu nachádzajú hnuteľné veci a pohľadávky (staršie mobilné telefóny, motorové vozidlo Tatra 148, r. v. 1975, pohľadávky), spísané do všeobecnej podstaty úpadcu v celkovej sume 54.440,60 Eur a mobilná horizontálna betonáreň Europatransport Model T3 Matricola, spísaná do oddelenej podstaty úpadcu vo výške 100.000,- Eur. Žalobca tvrdil, že úpadca má spolu majetok v konkurze za 154.440,60 Eur a zistené pohľadávky vo výške 613.581,08 Eur. Tvrdil, že z takto prihlásených a zistených pohľadávok konkurzných veriteľov existovali v čase vykonania napádaného právneho úkonu najmenej pohľadávky veriteľov: ANTECO s.r.o. (IČO: 36 561 096) vo výške 37.949,68 Eur; ANTIS, s.r.o. (IČO: 36 390 453) vo výške 24.614,21 Eur; X.. S. D. O. K., J. XXX, Q. vo výške 2.613,74 Eur; BEL-TRADE spol. s r.o. (IČO: 35 942 436) vo výške 45.721,69 Eur; BetónRacio, s.r.o. (IČO: 34 127 836) vo výške 4.320,02 Eur; B.M.S.-TRANS s.r.o. (IČO: 46 638 997) vo výške 3.956,96 Eur; ECOLAB, s.r.o. (IČO: 31 342 213) vo výške 529,38 Eur; INVEST SERVIS s.r.o. (IČO: 34 125 213) vo výške 5.581,92 Eur; JOBI AUTO s.r.o. (IČO: 45 395 390) vo výške 17.909,02 Eur; Mark Empire, s.r.o. (IČO: 46 564 632) vo výške 5.341,20 Eur; Považská cementáreň, a.s. (IČO: 31 615 716) vo výške 262.927,67 Eur a SISI real, s.r.o. (IČO: 36 736 520) vo výške 1.416,48 Eur. Podľa žalobcu bol úpadca nepochybne k 01. 01. 2016 v úpadku s poukazom na ustanovenie (ďalej ako „“).

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca považoval vykonané úhrady úpadcom v prospech žalovaného za právny úkon (s odkazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , ). Žalobca odporoval uvedeným právnym úkonom, pretože sa týkajú peňažných prostriedkov úpadcu, teda zložky majetku podnikateľa. Pokiaľ by úpadca nevykonal úhrady, voči ktorým žalobca odporuje, mal by v aktívach peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 23.216,96 Eur a veritelia by boli uspokojení aj z tejto jeho majetkovej zložky a boli by uspokojení lepšie oproti súčasnému stavu konkurzu úpadcu. Žalobca odkazoval na ustanovenia až pričom tvrdil, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty ust. , t. j. zvýhodňujúceho úkonu uvedenými úhradami v hotovosti voči žalovanému, čím jednoznačne úpadca tohto zvýhodnil na úkor ostatných veriteľov. Poukázal aj na to, že úpadca a žalovaný sú spriaznené osoby podľa , pretože jediným spoločníkom, ako aj štatutárnym zástupcom úpadcu na strane žalobcu, ako aj žalovaného je tá istá fyzická osoba X.. N. F.. Podľa žalobcu nie je možné prihliadnuť na prípadné námietky žalovaného, že uvedené úhrady vykonal ako plnenie zmluvných záväzkov veriteľovi, keď nie je zrejmé, prečo po lehote splatnosti uhrádzal „sám sebe“, t. j. inej svojej spoločnosti - žalovanému, prepojenú cez spriaznenú

osobu a nie pomerne aj iným nespriazneným veriteľom, ktorých pohľadávky vznikli a boli splatné skôr než pohľadávky žalovaného.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal ju zamietnuť ako nedôvodnú, keďže podľa jeho názoru sa nejedná o žiadny nepoctivý právny úkon. Tvrdil, že nie je pravdou, že úpadca uhradil len záväzky žalovanému, pretože uhrádzal v danom období aj iným veriteľom. Tvrdil, že sa jednalo o bežné finančné operácie v rámci podnikateľskej činnosti. Žalovaný súhlasil s tvrdeniami v žalobe, že medzi ním a úpadcom existovali viaceré obchodnoprávne vzťahy, avšak nesúhlasil s tvrdeniami, že úhrady na základe týchto záväzkových vzťahov pred vyhlásením konkurzu boli vykonávané len pre žalovaného. Poukázal na to, že v januári 2016 úpadca vykonal úhrady aj voči iným spoločnostiam, napr. V-electra v sume 1.323,38 Eur; WAG v sume 2.506,29 Eur; Ředitelství silnic a dálnic v sume 235,88 Eur; Orange v sume 419,36 Eur; Daňový úrad v sume 26,70 Eur a Slovak Telekom vo výške 17,51 Eur.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa žiadneho pojednávania vo veci nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil, hoci predvolanie mal riadne a včas vykázané.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v záverečnej reči na pojednávaní dňa 17.12.2019 žalobca zdôraznil skutočnosť, že z obsahu predložených prihlášok vyplýva, že veritelia označení žalobcom v žalobe, ktorých pohľadávky boli zapísané a uznané v celom rozsahu ich prihlásenia, mali splatné pohľadávky, ktoré vznikli od roku 2012 do jesene roku 2014. Výška týchto pohľadávok takmer 2-násobne prevyšovala pohľadávky žalovaného, ktoré boli prednostne uspokojené zo strany úpadcu v prospech žalovaného, pričom úhrady boli realizované v januári 2016, kedy sa úpadca už nachádzal v úpadku.

10. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že existencia právnych úkonov úpadcu, ktorými boli jednotlivé úhrady výdavkovými dokladmi v období od 05.01.2016 do 25.01.2016, ďalej aj skutočnosť, že štatutárny zástupca, a to konateľ úpadcu X.. N. F. je totožný s konateľom žalovaného, ako aj existencia úpadku úpadcu v období vykonania uvedených úhrad neboli v konaní sporné. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal, že v čase vykonania uvedených odporovaných právnych úkonov mali voči úpadcovi splatné pohľadávky všetci žalobcom označení veritelia uvedení v bode 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorí si pohľadávky v konkurznom konaní uplatnili, boli aj zistené, avšak neboli ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie uspokojené. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu pohľadávok veriteľov úpadcu riadne prihlásených a v konkurznom konaní zistených, pričom tieto pohľadávky vznikli skôr teda pred odporovanými právnymi úkonmi úpadcu. Okresný súd z predložených prihlášok konkurzných veriteľov zistil, že veritelia úpadcu, a to ANTECO s.r.o., ANTIS, s.r.o., X.. Jozef Bielek AUTO MARKET, BEL-TRADE spol. s r.o., B.M.S.-TRANS s.r.o., JOBI AUTO s.r.o. a Mark Empire, s.r.o. mali splatné pohľadávky v období od 27. 04. 2012 do 31. 01. 2015, pričom pohľadávky žalovaného označeného v žalobe boli splatné od 24. 10. 2014 do 19. 02. 2015. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno na splnenie základného zákonného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka podľa , keď preukázal existenciu platných právnych úkonov týkajúcich sa majetku dlžníka, ktoré právne úkony ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka/úpadcu.

11. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovaného, že sa nejedná o žiadny nepoctivý právny úkon žalovaného a že sa jednalo o bežné finančné operácie v rámci podnikateľskej činnosti. Podľa okresného súdu v čase vykonania odporovaných právnych úkonov, t.j. od 05. 01. 2016 do 25. 01. 2016 úpadca, resp. jeho štatutárny zástupca už nemal a ani nemohol vykonávať bežné finančné operácie v rámci podnikateľskej činnosti, nakoľko dlžník už bol v úpadku. V konaní mal preukázané, že konkurznému konaniu úpadcu predchádzalo reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo zastavené a následne bol vyhlásený na majetok dlžníka/úpadcu konkurz. Vzhľadom na skutočnosť, že osoba štatutárneho zástupcu - konateľa úpadcu bola osoba totožná so štatutárnym zástupcom - konateľom žalovaného (ako jedného z veriteľov úpadcu), o úpadku dlžníka musela mať táto osoba (X.. N. F.) vedomosť už dňa 18. 12. 2015, kedy sa konala schvaľovacia schôdza veriteľov, ktorá neschválila reštrukturalizačný plán dlžníka. Podľa okresného súdu úpadok - predĺženie dlžníka vyplýval aj z účtovnej závierky dlžníka k 31. 12. 2014, pričom úpadok dlžníka pokračoval aj v roku 2015 a tento existoval aj v čase vykonania odporovaných právnych úkonov v mesiaci január 2016. Podľa okresného súdu sa už nejednalo o bežné finančné operácie v rámci podnikateľskej činnosti.

12. Okresný súd konštatoval, že vykonanie uvedených úhrad úpadcom prostredníctvom jeho konateľa výdavkovými dokladmi od 05.01.2016 do 25.01.2016 v prospech žalovaného ako jedného z veriteľov úpadcu je možné považovať za právne úkony dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa . Vykonané úhrady považoval okresný súd za právny úkon v zmysle , keďže sa jedná o prejav vôle úpadcu smerujúci k zániku záväzku úpadcu ako dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi, teda k splneniu dlhu. Takýto úkon vyhodnotil okresný súd ako zvýhodňujúci právny úkon, ktorý ukracoval uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorých z veriteľov dlžníka, pričom právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka.

13. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v časti určenia neúčinnosti právnych úkonov a žalobu považoval v tejto časti za dôvodnú.

14. Okresný súd konštatoval, že v zmysle ako následok neúčinnosti právnych úkonov je povinnosť toho, voči ktorému sa právo odporovať úspešne uplatnilo, vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Podľa okresného súdu žalobca preukázal, že v čase vykonania neúčinných právnych úkonov dlžník/úpadca splnil peňažný záväzok žalovanému ako veriteľovi vo výške 23.216,96 Eur na základe uvedených výdavkových dokladov. Žalovaný vykonanie týchto úhrad ani nerozporoval, výslovne ich nepoprel a túto skutočnosť považoval okresný súd za nespornú. Peňažné plnenie poskytnuté úpadcom ako dlžníkom žalovanému ako veriteľovi vo výške 23.216,96 Eur preto považoval za preukázané a za nesporné. Okresný súd preto považoval žalobu za dôvodnú aj v časti uplatnenia nároku na vrátenie tohto plnenia do konkurznej podstaty úpadcu a preto vyhovel žalobe aj v tejto časti a zaviazal žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty žalobcu sumu 23.216,96 Eur.

15. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , a . V odvolaní poukazoval na podmienku úspešnosti žaloby o neúčinnosť právnych úkonov, ktorou okrem iného je skutočnosť, aby napadnuté právne úkony mali priamy následok na zníženie uspokojenia pohľadávok tých veriteľov, ktorí 1. mali prihlásené pohľadávky do konkurzu úpadcu, 2. by mali mať prospech zo žalobou napadnutých právnych úkonov úpadcu po skončení konkurzu úpadcu, 3. ktorých pohľadávky vznikli v čase pred vznikom žalobou napadnutými úkonmi úpadcu. Len za splnenie týchto podmienok by bol daný predpoklad ukrátenia veriteľa podľa ako aj zvýhodnenie veriteľa podľa .

16. Žalovaný v odvolaní nenamietal, že v žalobe uvedení niekoľkí veritelia mali pohľadávky, ktoré vznikli a boli splatné pred vznikom a splatnosťou pohľadávok žalovaného voči úpadcovi, ako napr. spoločnosti ANTECO s.r.o., ANTIS s.r.o., JOBI AUTO s.r.o. Namietal však, že sa jedná o veriteľov nezabezpečených.

17. Podľa žalovaného súd mal skúmať otázku, či plnenie ktoré sa má vrátiť do konkurznej podstaty v sume 23.216,96 Eur nie je zabezpečené v prospech nejakého veriteľa, t.j. či netvorí oddelenú podstatu niektorého zabezpečeného veriteľa úpadcu. Ak by tomu tak bolo, bolo by potrebné skúmať, či tento zabezpečený veriteľ mal svoju pohľadávku vzniknutú a splatnú pred splatnosťou pohľadávok žalovaného, ktoré boli čiastočne splnené úhradami úpadcu vo výške 23.216,96 Eur. Ak by takýto zabezpečený veriteľ nemal splatnú pohľadávku pred splatnosťou pohľadávky žalovaného, nebola by naplnená podmienka zvýhodnenia veriteľa podľa . Ak by však takýto zabezpečený veriteľ mal splatnú pohľadávku pred splatnosťou pohľadávok žalovaného, musel by súd skúmať, či úkony úpadcu v celkovej výške 23.216,96 Eur spôsobili ukrátenie jeho pohľadávky a teda aj splnenie podmienky ukrátenia podľa . Žalovaný namietal, že tieto skutočnosti okresný súd vôbec neskúmal a preto nie je isté, či a na základe čoho sa plnenie v sume 23.216,96 Eur má vrátiť do všeobecnej konkurznej podstaty. Považoval preto napadnuté rozhodnutie za nedostatočné a arbitrárne. Z uvedených dôvodov preto ani nevie argumentovať, či sú alebo nie sú splnené podmienky ukrátenia veriteľa a jeho zvýhodnenie, pretože jednoznačne nebolo súdom skúmané a určené, či majetok v hodnote 23.216,96 Eur je alebo nie je súčasťou oddelenej alebo všeobecnej podstaty. Z uvedeného potom vyplýva aj to, či sú alebo nie sú naplnené predpoklady / podmienky pre úspech žalobcu podľa a .

18. Žalovaný zdôrazňoval, že nie je možné odporovať tým právnym úkonom, ktoré majú povahu bežných právnych úkonov a ktoré neboli urobené po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Podľa jeho názoru napádané úkony úpadcu boli práve takýmito bežnými úkonmi.

19. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že dlhodobo podporoval podnikanie úpadcu tým, že plnil svoje záväzky voči úpadcovi, hoci nedostával od úpadcu protiplnenie. Tvrdil, že práve vďaka takémuto konaniu žalovaného bol umožnený chod a fungovanie úpadcu, čo viedlo aj k zlepšeniu pozície viacerých veriteľov na úkor majetku žalovaného. Tvrdil, že platby úpadcu voči žalovanému v januári 2016 vo výške 23.216,96 Eur boli vykonané práve za účelom zachovania dovtedajšieho spôsobu podporného fungovania žalovaného voči úpadcovi, t.j. aby sa predĺžilo obdobie jeho podpory a chodu. Podľa žalovaného sa jedná o bežný obchodný úkon úpadcu podľa , ktorý nemá znaky úkonov uvedených v . Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy viedli súd k záveru, že platby úpadcu voči žalovanému v januári 2016 v sume 23.216,96 Eur nie sú bežnými právnymi úkonmi. Žalovaný namietal, že ods. 29 napadnutého rozhodnutia obsahuje len strohé konštatovanie o názore súdu, že o bežný úkon sa nejedná. Takéto odôvodnenie považoval žalovaný za nedostatočné a za arbitrárne. Namietal aj, že záver súdu o tom, že namietané úkony nepovažoval okresný súd za bežné nie je správnym záverom. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.04.2020. Podľa neho námietka žalovaného, že súd sa nezaoberal či vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá patrí alebo je vo vlastníctve žalovaného a z ktorej by sa mala vrátiť požadovaná peňažná náhrada je alebo nie je zabezpečená v prospech zabezpečeného veriteľa úpadcu, nemá žiadnu vecnú súvislosť s vyriešením otázky, či veritelia úpadcu, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu boli alebo neboli právnymi úkonmi žalovaného ukrátení v zmysle v nadväznosti na .

21. Tvrdil, že vyriešenie otázky, či určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota vo vlastníctve žalovaného je predmetom zálohu, z ktorého by mal byť uspokojený zabezpečený veriteľ, nemá vplyv na posúdenie otázky odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu a ukrátenia veriteľov pri právnych úkonoch uskutočnených so žalovaným. Pre úspech odporovateľnosti právneho úkonu je táto námietka žalovaného bez vecnej súvislosti k základnému konaniu. Aj v prípade, pokiaľ mal žalovaný na mysli či veci, práva alebo iné majetkové hodnoty úpadcu nie sú založené v prospech zabezpečeného veriteľa, ktoré by mali vylučovať splnenie podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa , nemôže táto námietka byť dôvodná. 22. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že už v žalobe zo dňa 16.12.2016 jednoznačne určil právne úkony úpadcu uzavreté so žalovaným, ktoré žalobou napáda, žiada podrobiť odporovateľnosti ako právne neúčinné a zároveň sa domáhal zaplatenia peňažnej náhrady do konkurznej podstaty. Súčasťou žaloby boli aj prílohy týkajúce sa majetku úpadcu, ktoré sa zverejňujú v Obchodnom vestníku. K žalobe bol pripojený súpis všeobecnej a oddelenej podstaty. Odkázal na súpis všeobecnej podstaty zverejneného v Obchodnom vestníku č. OV 58/2016 zo dňa 24.06.2016, ktorého predmetom je majetok súpisovej hodnoty 55.000,- Eur určený na uspokojenie pohľadávok prihlásených nezabezpečených veriteľov. Tieto veci neboli predmetom žiadnej oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, nakoľko na nich neviazlo žiadne zabezpečovacie právo zabezpečeného veriteľa úpadcu. Odkázal na súpis oddelenej podstaty zverejnený v Obchodnom vestníku č. OV 120/2016 zo dňa 22.06.2016, podľa ktorého je predmetom majetku určeného na uspokojenie pohľadávky prihláseného zabezpečeného veriteľa - Považská cementáreň a.s., IČO: 31615716 majetok úpadcu v súpisovej hodnote 100.000,- Eur.

23. Žalobca uvádzal, že z týchto súpisov všeobecnej podstaty a oddelenej podstaty je preukázané, že v konkurznej podstate úpadcu nie je všetok majetok úpadcu zabezpečený len v prospech jedného či viacerých zabezpečených veriteľov, ale naopak, objektívne existoval ku dňu vyhlásenia konkurzu majetok úpadcu určený na uspokojenie prihlásených pohľadávok nezabezpečených veriteľov. Zo žaloby a z príloh taktiež vyplýva, že v čase podania žaloby si veritelia prihlásili pohľadávky vo výške 613.581,03 Eur a majetok určený na uspokojenie týchto pohľadávok zapísaný do súpisu všeobecnej, ako aj oddelenej podstaty predstavoval sumu 154.440,60 Eur. Podľa žalobcu ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa, a to najmä nezabezpečených veriteľov podľa , je nepochybné. Žalobca zdôraznil, že uvedený skutkový a právny stav bol známy žalovanému už v čase doručenia odporovacej žaloby, pričom žalovaný polemizuje o týchto skutočnostiach, o ktorých bol oboznámený už v žalobe, až v odvolaní. Žalovaný bol však povinný predložiť dôkazy na preukázanie

jeho skutkových tvrdení. Podľa žalobcu je žalovanému z doručenej žaloby známe, že námietka skúmania otázky splatnosti pohľadávky zabezpečeného veriteľa je zjavne nedôvodná pre existenciu majetku zapísaného do všeobecnej podstaty úpadcu patriaceho úpadcovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, pričom majetok úpadcu zapísaný do oddelenej podstaty nie je jediným či výlučným majetkom úpadcu, ktorý by mal byť určený len na uspokojenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa. Nedôvodná je tiež námietka žalovaného týkajúca sa nedostatočného zisťovania okresným súdom, či zabezpečený veriteľ mal alebo nemal zabezpečenú pohľadávku vzniknutú alebo splatnú pred vznikom a splatnosti pohľadávok nezabezpečených veriteľov označených v žalobe, ktorých ukrátenie pohľadávok napadnutými úkonmi sa týka. 24. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní nenamietal, že správcom označení nezabezpečení veritelia v žalobe mali postavenie veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli a stali sa splatnými pred vznikom a splatnosti pohľadávok žalovaného. Tieto skutočnosti vyplývali zo žaloby a z predložených prihlášok nezabezpečených veriteľov, ktoré preukazovali právny dôvod vzniku, výšku a splatnosť pohľadávok. Súčet pohľadávok takýchto nezabezpečených veriteľov označených v žalobe prevyšoval pohľadávky žalovaného, ktorého úpadca prednostne zvýhodnil a uspokojil tak spriaznenú osobu pred ostatnými nezabezpečenými veriteľmi.

25. Žalobca zdôrazňoval, že ak by úpadca nevykonal napádané právne úkony, v majetku úpadcu by sa to premietlo v peňažných prostriedkoch vo výške 23.216,96 Eur, ktoré mohli byť úpadcom použité na uspokojenie označených nezabezpečených veriteľov v žalobe. Splnenie pohľadávok spriaznenej osoby v čase úpadku nemožno vyhodnotiť inak ako zvýhodnenie a uprednostnenie uspokojenia spriaznenej osoby na úkor ostatných nezabezpečených veriteľov.

26. Žalobca poukazoval aj na to, že v priebehu konania sa žalovaný vyjadril len v tom zmysle, že sa nejednalo o žiaden nepoctivý právny úkon keď tvrdil, že sa malo jednať o bežné finančné operácie v rámci podnikateľskej činnosti a toto konanie v prospech žalovaného ospravedlnil tým, že obdobne v januári 2016 niektorým nezabezpečeným veriteľom tiež uhradil svoje záväzky, avšak v celkovom súčte v čiastke 4.500,- Eur (voči spriaznenej osobe však vo výške viac ako 23.000,- Eur). Aj z porovnania plnenia voči týmto iným nezabezpečeným veriteľom s plnením voči spriaznenej osobe vyplýva nepomer plnenia a vyplýva z toho aj zámer dosiahnuť prospech spriaznenej osoby, navyše keď úpadca konal s vedomosťou o tom, že na jeho majetok bude vyhlásený konkurz vzhľadom na neúspešný priebeh reštrukturalizačného konania, na ktorom bol zúčastnený úpadca v osobe konateľa X.. Pavla F.a a vedel vopred o zastavení reštrukturalizačného konania na základe konania schvaľovacej schôdze dňa 18.12.2005 a z toho vyplývajúci dôsledok vyhlásenia konkurzu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tom, že vykonané úhrady sú bežnými úkonmi podľa , keď poukázal na zákonné znenie definície týchto bežných úkonov. Tvrdil, že bolo povinnosťou úpadcu, keď vedel od 18.12.2015, že reštrukturalizačný plán nebol schválený a vedel, že konkurzný súd vyhlási konkurz na majetok, zdržať sa vykonania takých úkonov, ktoré by mohli mať charakter ukracujúcich alebo zvýhodňujúcich právnych úkonov. Podľa žalobcu úhrada záväzkov voči žalovanému zo strany úpadcu nesmerovala k vytvoreniu predpokladov pre zachovanie prevádzky podniku, ale smerovala k zvýhodneniu spriaznenej osoby pred nespriaznenými veriteľmi a k vykonaniu nie bežného právneho úkonu v zmysle .

27. Žalobca zdôrazňoval, že nebolo povinnosťou okresného súdu iniciatívne skúmať a vyhľadávať dôkazy svedčiace argumentácii žalovaného produkované v podanom odvolaní, pokiaľ takéto v základnom konaní vôbec neboli uplatnené. Žalobca zdôrazňoval, že žalovaný bol počas základného konania nečinný a túto nečinnosť nemožno nahrádzať vznesením odvolacej námietky spočívajúcej v tvrdení žalovaného o nekonaní súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam a k dôkazom, ktoré bol povinný tvrdiť a označiť a/alebo predložiť samotný žalovaný. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie nie je možné považovať za nedostatočné a arbitrárne, pokiaľ žalovaný toto vyčíta napadnutému rozhodnutiu a na druhej strane pokiaľ žalovaný argumentáciu prvýkrát produkoval až v podanom odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu a v priebehu konania takúto argumentáciu neuplatnil do vyhlásenia rozsudku vo veci samej. Žalobca uvádzal, že žalovaný do vyhlásenia rozsudku vo veci samej nenamietal skutočnosti a dôkazy, ktoré namieta v odvolaní a preto súd prvej inštancie ani nemal možnosť vysporiadať sa s tvrdeniami a dôkazmi, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku neexistovali, keďže žalovaný ich v rámci procesnej obrany nevzniesol. Podľa žalobcu žalovaný v základnom konaní nepredniesol žiadnu zásadnú ani relevantnú námietku, na ktorú by mal súd prvej inštancie poskytnúť podrobnú odpoveď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na ust. §

149, a , zdôrazňoval že žalovaný uplatnil prostriedky procesnej obrany až po vyhlásení uznesenia na pojednávaní dňa 17.12.2019, ktorým okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaný podľa žalobcu neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas ani v súlade so zásadou hospodárnosti konania v zmysle . Podľa žalobcu bol žalovaný nečinný, nesplnil si procesnú povinnosť podľa , čo má za následok nespornosť nepopretých skutkových tvrdení žalobcu alebo neúčinnosť kvalifikovaného popretia skutkových tvrdení žalobcu alebo nemožnosť prihliadnuť na prostriedky procesnej obrany, ktoré boli uplatnené oneskorene, t.j. po vyhlásení uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa dokazovanie končí. Tvrdil, že žalobcom uvádzané prostriedky procesnej obrany v odvolaní nemajú charakter novoty podľa až d) .

28. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, spravodlivé, vecne správne a preto ho navrhol potvrdiť a zároveň priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a v senáte bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -175 zo dňa 18. 01. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 01. 2016 a ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 15/2016 dňa 25. 01. 2016, súd zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi ELITECH, s.r.o., so sídlom M. M. Hodžu 9, Banská Bystrica, IČO: 36 553 701, začal voči dlžníkovi konkurzné konanie, vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil žalobcu.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že za dodávku motorovej nafty a prenájom vozidiel vystavil žalovaný ako veriteľ úpadcovi ako dlžníkovi faktúru č. 2014/025, splatnú dňa 24. 10. 2014 vo výške 18.205,10 Eur; f. č. 2014/030, splatnú dňa 26. 11. 2014 vo výške 12.000,- Eur; f. č. 2014/037, splatnú dňa 19. 01. 2015 vo výške 12.000,- Eur a f. č. 2015/001, splatnú dňa 19. 02. 2015 vo výške 9.600,- Eur, ktoré neboli úpadcom k 01. 01. 2016 žalovanému uhradené.

32. V období od 05. 01. 2016 do 25. 01. 2016, t.j. pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu dňa 26. 01. 2016, uhradil úpadca žalovanému spolu sumu 23.216,96 Eur. V tomto období konateľ úpadcu, ktorý je zároveň aj konateľom žalovaného, vykonal v prospech žalovaného platby: dňa 05. 01. 2016 - účel platby faktúra č. 2014/025 - úhradu sumy 1.416,96 Eur; dňa 07. 01. 2016 - účel platby faktúra č. 2014/030 - úhradu sumy 4.000,- Eur; dňa 13. 01. 2016 - účel platby faktúra č. 2014/030 - úhradu sumy 4.000,- Eur; dňa 14. 01. 2016 - účel platby faktúra č. 2014/030 - úhradu sumy 4.000,- Eur; dňa 15. 01. 2016 - účel platby faktúra č. 2015/001 - úhradu sumy 800,- Eur; dňa 15. 01. 2016 - účel platby faktúra č. 2014/037 - úhradu sumy 4.000,- Eur; dňa 22. 01. 2016 - účel platby faktúra č. 2014/037 - úhradu sumy 4.000,- Eur a dňa 25. 01. 2016 - účel platby faktúra č. 2014/037 - úhradu sumy 1.000,- Eur.

33. Z obsahu spisu vyplýva prihlásenie pohľadávok veriteľov do konkurzného konania vedeného na úpadcu pod sp. zn. , ktoré boli zistené spolu vo výške 613.581,08 Eur, vrátane zistených pohľadávok žalobcom označených 12 veriteľov z 22 prihlásených konkurzných veriteľov.

34. Z výpisu z obchodného registra úpadcu vyplýva, že jeho jediným spoločníkom a jediným konateľom je X.. N. F., bytom K. K. XX, Q..

35. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že jeho jediným spoločníkom a jediným konateľom je X.. N. F., bytom K. K. XX, Q..

36. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

37. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 38. Podľa , odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

39. Podľa , zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

40. Podľa , zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

41. Podľa , ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

42. Podľa vety prvej , ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty.

43. Podľa z.č. (ďalej „CSP) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

44. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

45. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle poukazuje. Vzhľadom na obsah a rozsah žalobcom podaného odvolania udáva odvolací súd k veci nasledovné.

46. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného voči napadnutému rozhodnutiu vychádzal zo skutkového stavu zisteného v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie a preto nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.

47. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným vo včas podanom odvolaní.

48. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu a dospel k záveru, že žalobcom napadnuté právne úkony úpadcu, ktorý v období od 05.01.2016 do 25.01.2016 vykonal jednotlivými úhradami čiastočné splnenie záväzku voči žalovanému ako spriaznenej osobe, sú odporovateľnými právnymi úkonmi, ktoré ukracujú pohľadávky ostatných veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurznej podstaty, pričom sa jedná o zvýhodňujúce právne úkony. Tento záver považuje odvolací súd za správny.

49. Na prvom mieste žalovaný v odvolaní proti napadnutému rozsudku tomuto vyčítal, že sa vôbec nezaoberal otázkou, či plnenie, ktoré sa má vrátiť do podstaty nie je zabezpečené v prospech veriteľa, t. j. či netvorí oddelenú podstatu a nezaoberal sa ani otázkou splatnosti pohľadávky prípadného takéhoto zabezpečeného veriteľa a z tohto dôvodu namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd s takýmto záverom nesúhlasí.

50. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v priebehu konania namietal voči uplatnenému nároku žalobcu len to, že nesúhlasil s povahou úkonov, ktoré napádal žalobca v konaní, ktoré by mali mať nepoctivý zámer a považoval tieto úhrady vykonané v januári 2016 za bežné finančné operácie v rámci podnikateľskej činnosti. Odkázal pritom na konkrétne úhrady voči ďalším veriteľom vykonané v januári 2016. Žiadne iné skutkové a právne tvrdenia žalovaný v konaní nerealizoval.

51. V zmysle prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dokazovania, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa , v súlade so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, je možné uvedené procesné prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný bol v predvolaní na termín posledného pojednávania dňa 17.12.2019 poučený o povinnosti predložiť prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (č. l. 117 p.v. súdneho spisu). Žalovaný sa na posledné pojednávanie nedostavil (ako ani na ďalšie predchádzajúce pojednávanie), hoci bol o tejto zákonnej koncentrácii konania podľa upozornený. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný prostriedkami procesnej obrany neuplatnil žiadne skutkové ani právne tvrdenie ani hmotnoprávne námietky týkajúce sa nesplnenia predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov z dôvodu neskúmania postavenia oddeleného veriteľa a splatnosti jeho pohľadávok vo vzťahu k namietaným právnym úkonom. Súd prvej inštancie sa preto nemal dôvod zaoberať okolnosťami, ktoré v konaní neboli sporné.

52. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca už v samotnej žalobe v bode III. prvý odsek uviedol, ktoré konkrétne hnuteľné veci a pohľadávky sú zapísané do všeobecnej podstaty úpadcu, a to v celkovej sume 54.440,60 Eur a zároveň uviedol, ktorá časť majetku je zapísaná do oddelenej podstaty úpadcu v hodnote 100.000,- Eur (horizontálna betonáreň Eurotransort Model T3 Matricola). Žalovaný v priebehu celého konania až do vydania napadnutého rozhodnutia tieto žalobcom uvedené skutkové tvrdenia nenamietal, nepoprel a tieto sa preto v zmysle považujú za nesporné a v zmysle okresný súd z týchto nesporných, t.j. zhodných tvrdení strán správne vychádzal.

53. V súlade so zásadou koncentrácie konania je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle (s výnimkou uvedenou v , o ktorú v danom prípade nejde), ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania podľa . Odvolací súd môže preskúmať napadnuté rozhodnutie len z tých dôvodov, ktoré odvolateľ uplatnil v lehote na podanie odvolania (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Námietky žalovaného týkajúce sa absencie skúmania postavenia oddeleného veriteľa a splatnosti jeho pohľadávky uviedol žalovaný prvýkrát ako svoje skutkové tvrdenia v rámci prostriedku procesnej obrany až v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Žalovaný ako strana konania bol poučený v predvolaní na pojednávanie o povinnosti uplatnenia prostriedkov procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd preto nemohol prihliadnuť na vyššie uvedený prostriedok procesnej obrany žalovaného týkajúci sa absencie skúmania postavenia oddeleného veriteľa a splatnosti jeho pohľadávky a vychádzal zo skutkových tvrdení a zistení tak, ako ich ustálil a zistil súd prvej inštancie do dňa vyhlásenia napadnutého rozhodnutia.

54. Žalovaným uvádzané skutkové tvrdenia ohľadne postavenia oddeleného veriteľa a splatnosti jeho pohľadávky nespĺňajú ani zákonné predpoklady novoty v odvolacom konaní podľa a žalovaný to v odvolaní ani netvrdil. Odvolací súd z uvedených dôvodov preto na tieto námietky a výhrady žalovaného uvedené v odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie prihliadnuť nemohol a nemohol sa nimi ani zaoberať. 55. V súvislosti so skutkovými tvrdeniami týkajúcimi sa postavenia oddeleného veriteľa vyčítal žalovaný rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa touto otázkou vôbec nezaoberal, a preto je jeho odôvodnenie nedostatočné a arbitrárne. Odvolací súd s takýmto záverom nesúhlasí.

56. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že je povinnosťou súdu a zároveň právom strany sporu, aby napadnuté rozhodnutie obsahovalo vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, ktoré môžu mať vplyv na konečné rozhodnutie a je preto povinnosťou súdu riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie. Pokiaľ rozhodnutie súdu neobsahuje vysporiadanie sa so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie a neobsahuje riadne odôvodnenie, takéto rozhodnutie neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu skutkových tvrdení strán sporu. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu a nevysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie. Absencia odôvodnenia neumožňuje odvolaciemu súdu podrobiť napadnuté rozhodnutie prieskumu v odvolacom konaní o správnosti alebo nesprávnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.

57. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález ústavného súdu SR zo 16.03.2005). Strana konania má však právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Pokiaľ v rozhodnutí absentuje vyporiadanie sa so spornými skutkovými tvrdeniami, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Takéto rozhodnutie porušuje právo účastníka na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

58. Žalovaný v priebehu konania do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania nenamietal po skutkovej ani právnej stránke žiadne okolnosti týkajúce sa prípadnej existencie a postavenia oddeleného veriteľa a majetku zapísaného do oddelenej podstaty, prípadne splatnosti pohľadávky takéhoto zabezpečeného veriteľa. Žiadne takéto tvrdenie v konaní do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie realizované nebolo, nejednalo sa o spornú skutočnosť, žalovaný nevyužil takýto prostriedok procesnej obrany do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať sa skutkovým stavom, ktorý popretý nebol. Ako už bolo uvedené vyššie, v samotnej žalobe žalobca poukázal na majetok a jeho hodnotu zapísanú do všeobecnej podstaty v prospech nezabezpečených veriteľov a na majetok a jeho hodnotu zapísanú do oddelenej podstaty v prospech zabezpečeného veriteľa. Túto skutočnosť a skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel a súd prvej inštancie z takto tvrdeného nesporného skutkového stavu vychádzal. Tvrdenie žalovaného o arbitrárnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k postaveniu zabezpečeného veriteľa je preto nedôvodné, nezodpovedá obsahu spisu a prostriedkom procesnej obrany využitých zo strany žalovaného. Odvolací súd preto na tento dôvod v odvolaní neprihliadol.

59. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol svoje úvahy a závery, prečo úpadcom vykonané platby v prospech žalovaného v januári 2016 vo výške 23.216,96 Eur nie sú bežnými právnymi úkonmi. S takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí.

60. Ustanovenie obsahuje všeobecné vymedzenie bežných právnych úkonov podnikateľa pre účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ustanovenie naopak negatívne vymedzuje, čo sa za bežné úkony nepovažuje. Okrem iného sa za bežný úkon nepovažuje urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu alebo urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok (, ).

61. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté úkony, a to úhrady úpadcu v prospech žalovaného v januári 2016 v sume 23.126,96 Eur, sú odporovateľnými právnymi úkonmi ukracujúcimi uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov, pričom sa jedná o zvýhodňujúce právne úkony v prospech žalovaného na úkor ostatných nezabezpečených veriteľov. Odvolací súd konštatuje, že pozitívne vymedzuje, čo sa za bežné úkony považuje a negatívne vymedzuje, čo sa za bežné úkony nepovažuje. Ak preto dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania k záveru, že úpadcom vykonané úhrady v prospech žalovaného v januári 2016 sú odporovateľnými právnymi úkonmi spĺňajúce skutkovú podstatu zvýhodňujúceho právneho úkonu

podľa , nemal dôvod zaoberať sa ešte osobitne zdôvodňovaním, prečo nepovažuje tieto úkony za bežné, ak dospel k záveru, že ich považuje za nie bežné. Odvolací súd tým mieni poukázať na skutočnosť, že pokiaľ dospel súd prvej inštancie k záveru o povahe namietaných úkonov ako odporovateľných právnych úkonov, zároveň tým dal odpoveď prečo sa o bežné úkony nejedná, pretože mal za preukázané naplnenie skutkového znaku odporovacích právnych úkonov.

62. Odvolací súd je preto toho názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté úkony sú odporovateľnými právnymi úkonmi, dal tým odpoveď na otázku, prečo bežnými úkonmi nie sú. Bežnými úkonmi nie sú preto, že spĺňajú podľa záveru súdu prvej inštancie povahu odporovateľných právnych úkonov. Napriek tomuto záveru súd prvej inštancie v bode 29. napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že o bežné finančné operácie v rámci podnikateľskej činnosti pri napadnutých úkonoch nejde, pretože v tomto období už bol úpadca v úpadku, pričom konateľ úpadcu, ktorý bol zároveň aj konateľom žalovaného, mal vedomosť už od 18.12.2015, kedy sa konala schvaľovacia schôdza veriteľov v rámci reštrukturalizačného konania úpadcu, že táto neschválila reštrukturalizačný plán dlžníka a o úpadku už musel mať úpadca vedomosť prostredníctvom svojho konateľa zúčastneného na tejto schvaľovacej schôdzi.

63. Súd prvej inštancie mal preukázané vykonanie úhrad úpadcom v prospech žalovaného v období od 05.01. do 25.01.2016 v sume 23.216,96 Eur, mal preukázané spriaznenosť žalovaného s úpadcom prostredníctvom jediného konateľa a spoločníka X.. N. F.a, mal preukázané že v období vykonania týchto úkonov bol už úpadca v úpadku a tieto tvrdenia sporné a žalovaným popreté neboli. Súd prvej inštancie mal preukázané aj to, že konkrétni veritelia uvedení v bode III. žaloby mali ku dňu vykonania napadnutých právnych úkonov pohľadávky, ktoré si následne prihlásili do konkurzu a ktoré boli zistené, pričom ich splatnosť predchádzala splatnosti pohľadávok, ktoré boli žalovanému uhradené úpadcom v januári 2016. Súd prvej inštancie mal preukázanú existenciu odporovaných právnych úkonov, mal preukázanú výšku týchto úkonov, formu, mal preukázaný úpadok, spriaznenosť úpadcu a žalovaného, existenciu viacerých veriteľov so splatnosťou pohľadávok predchádzajúcich splatnosti pohľadávok žalovaného a dospel k správnemu záveru o ukrátení takýmto konaním úpadcu prihlásených pohľadávok veriteľov.

64. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o povahe napadnutých úkonov, ktoré považoval za odporovateľné, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov, s ktorým záverom odvolací súd sa stotožňuje, dal tým odpoveď na otázku, prečo uvedené úkony nepovažoval za bežné úkony podľa . Za bežné ich nepovažoval preto, lebo mal preukázané splnenie predpokladov na ich posúdenie ako odporovateľných úkonov podľa a . Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného v odvolaní, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, keď sa nezaoberá otázkou, prečo súd nepovažoval tieto úhrady za bežné úkony v rámci činnosti úpadcu.

65. Žalovaný v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval napadnuté úkony úpadcu za bežné. Odvolací súd sa s takýmto záverom nestotožňuje.

66. Ako bolo uvedené vyššie, pokiaľ súd prvej inštancie mal zistený úpadok úpadcu a mal zistené vykonanie úhrady úpadcom v prospech žalovaného ako spriaznenej osoby a pokiaľ v čase tohto úpadku mal preukázanú existenciu pohľadávok veriteľov so splatnosťou, ktoré predchádzali splatnosti pohľadávok uhrádzaných úpadcom v prospech žalovaného v januári 2016, dospel k správnemu záveru o existencii odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré definoval žalobca ako úhrady úpadcu vykonané v prospech žalovaného v januári 2016 v rozsahu 23.216,96 Eur. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd s okresným súdom v plnom rozsahu stotožnil a odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

67. Žiadne konkrétne námietky a výhrady, ktoré by boli spôsobilé skutkovo či právne spochybniť záver súdu prvej inštancie o odporovateľnej povahe napadnutých úkonov žalovaný v odvolaní neuviedol. Jeho opakované tvrdenie, že úhradami v prospech žalovaného sa malo dosiahnuť umožnenie chodu a fungovania úpadcu a preto by mali spĺňať podmienky bežných úkonov odvolací súd nepovažoval za relevantné.

68. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že za bežné úkony podľa sa považujú len také úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho

výkonu tých činností, ktoré sú predmetom podnikania alebo inej činnosti. Žalovaný ani v priebehu konania, ani v odvolaní neuviedol, v čom má spočívať nevyhnutnosť úhrady pohľadávok v prospech žalovaného pred úhradou pohľadávok iných veriteľov, ktorých pohľadávky sa stali splatnými skôr ako úpadcom uhradené pohľadávky v prospech žalovaného v januári 2016. Navyše žalovaný ani v odvolaní nespochybnil záver súdu prvej inštancie konštatovaný v bode 28. napadnutého rozhodnutia, že tu existovalo niekoľko veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu a ktorých splatnosť pohľadávok nastala pred splatnosťou pohľadávok žalovaného a napriek tomu bol pri úhradách v januári roku 2016 uprednostnený žalovaný ako spriaznená osoba úpadcu. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolaní všeobecne uvádzal, že sa jednalo o bežné úkony zabezpečujúce chod a prevádzku úpadcu, avšak nevyhnutnosť úhrad, ktorými uprednostnil žalovaného pred inými veriteľmi so skoršími pohľadávkami žiadnym spôsobom nezdôvodnil ani nepreukazoval a naopak súd prvej inštancie takéto konanie žalovaného správne posúdil ako konanie naplňujúce znaky odporovateľného právneho úkonu.

69. Keďže okresný súd považoval napadnuté úkony za odporovateľné, rozhodol správne aj v druhej výrokovej vete, v ktorej zaviazal žalovaného na vrátenie plnenia do všeobecnej podstaty vo výške 23.216,96,-Eur.

70. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správne v jeho prvej, ako aj druhej výrokovej vete.

71. Žalovaný v podanom odvolaní napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane tretej výrokovej vety, ktorou okresný súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa na základe procesného úspechu žalobcu v konaní, ktorému ako úspešnej strane v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne aj v tretej výrokovej vete o náhrade trov konania a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil aj v tretej výrokovej vete.

72. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že žalobcovi ako strane úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, ktorý úspešný v konaní nebol.

73. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).