Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-12-2020.pdf
PDF · 88.73 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Sadro, s.r.o., so sídlom Orlové 281, Považská Bystrica, IČO: 31 637 353, zastúpený Mgr. Tomáš Dragula, advokát, so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, proti žalovanému: KATEdesign - ateliér záhradnej architektúry, s.r.o., so sídlom Drieňová 31, Bratislava, IČO: 50 813 811, zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina, o zaplatenie 1.332,19 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.01.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.332,19 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný si u neho objednal tovar, ktorý mu žalobca doručil prostredníctvom prepravnej spoločnosti, čo potvrdzuje dodací list č. DL 190005939 zo dňa 09.05.2019. Následne žalobca fakturoval žalovanému kúpnu cenu a dodanie tovaru faktúrou č. 1090003045 zo dňa 15.11.2019, splatnou dňa 22.11.2019 na sumu vo výške 1.332,19 Eur. Žalovaný napriek výzvam dlžnú sumu neuhradil.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 26Up/54/2020-0 zo dňa 24.01.2020, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom.
4. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalovanému nesvedčí pasívna vecná legitimácia v tomto konaní. Žalovaný nikdy nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom nikdy neuzatvoril vo svojom mene žiadnu zmluvu a ani mu nezadal žiadnu objednávku. Rovnako od žalobcu neprijal ani pre seba a ani pre iného žiadne plnenie. Žalovaný dozoroval práce u svojho klienta, pre ktorú navrhoval exteriérové úpravy v záhrade a za túto činnosť aj svojej klientke vystavil faktúru. V rámci tejto činnosti pomáhala s komunikáciou s rôznymi dodávateľmi. Z týchto dôvodov navigovala prepravu materiálu do nehnuteľnosti svojho klienta a z týchto dôvodov komunikovala aj so žalobcom ohľadom cenovej ponuky ELKO. Práce, pri ktorých sa používali ELKO 55-100 vykonávala pre K.. O. Q. spoločnosť VGS-sk, s.r.o.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu:
6. Z e-mailovej komunikácie súd zistil, že súd zistil, že konateľ žalobcu požiadal spoločnosť PREMAC o nacenenie dopravy na adresu, ktorú mu zaslala konateľka žalovaného. E-mailom zo dňa 01.03.2019 konateľka žalovaného požiadala žalobcu o zaslanie cenovej ponuky. Z e-mailovej komunikácie medzi konateľkou žalovaného, K.. O. Q. a spoločnosťou súd zistil, že práce s ELKO tvárnicami pre K.. O. Q. vykonávala spoločnosť VGS-sk, s.r.o.
7. Z dodacieho listu číslo DL190005939 súd zistil, že uvedený dodací list vystavila spoločnosť Premac spol. s .r.o. V dodacom liste bol ako odberateľ uvedený žalobca. Podľa dodacieho listu mal byť dodaný do W. nasledujúci tovar: 18 kusov ELKO55-100. Dodací list obsahuje nečitateľný podpis a nie je v ňom vyplnené meno a priezvisko osoby, ktorá tovar prevzala.
8. Z faktúry č. 1090003045 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému dodávku uholníkov ELKO v sume 1.332,19 Eur.
9. Z výpisu z účtu K.. O. Q. súd zistil, že K.. O. Q. uhradila spoločnosti VGS-sk, s.r.o. sumu 1.541,- Eur.
10. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 11. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
12. Žalobca svoj nárok odvodzoval od skutkových tvrdení, v zmysle ktorých došlo medzi ním a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy, ktorej predmetom bola dodávka tvárnic ELKO. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia popieral s tým, že žiaden tovar u žalobcu neobjednal a žiadny tovar mu žalobca nedodal.
13. Na to, aby súd mohol žalobe žalobcu vyhovieť bolo potrebné, aby bolo v konaní preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným skutočne došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ako aj to, že žalobca dohodnutý tovar žalovanému skutočne dodal.
14. Uzatvorenie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným mala preukazovať žalobcom predložená e- mailová komunikácia. Tak, ako už bolo uvedené z tejto komunikácie súd zistil, že konateľka žalovaného žiadala žalobcu o zaslanie cenovej ponuky a v inom e-maily zase popisovala adresu dodávky tovaru. Práve tieto dôkazy mali podľa žalujúcej strany preukazovať, že žalovaný predmetný tovar u žalobcu objednal a žalobca mu tento tovar aj dodal.
15. Nakoľko žalobca aj žalovaný sú podnikateľmi aj ich vzájomné záväzkové je potrebné v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka považovať za obchodný záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uzavieranie zmlúv nie je v Obchodnom zákonníku priamo upravené, preto je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv (§ 43a a nasl.). Proces uzatvárania zmlúv má dve fázy, prvou fázou je predloženie návrhu zmluvy (oferta), druhou fázou je prijatie návrhu (akceptácia). Návrh zmluvy musí byť určitý, zrozumiteľný a adresný. Je to prejav vôle budúceho účastníka zmluvného vzťahu, ktorým oslovuje druhú stranu za účelom uzavretia zmluvy. Účinky takéhoto návrhu nastávajú jeho doručením adresátovi.
16. Žiadosť žalovaného o cenovú ponuku, ktorá mala preukazovať vznik zmluvného vzťahu medzi stranami sporu však za návrh v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka považovať nemožno, nakoľko neobsahoval požadované náležitosti na uzatvorenie zmluvy. Naopak, žiadosť o predloženie cenovej ponuky je potrebné považovať za žiadosť o predloženie návrhu zmluvy a to práve zo strany žalobcu. Práve takúto cenovú ponuku by bolo možné považovať za návrh na uzatvorenie zmluvy v prípade, ak by obsahovala dostatočne vymedzený predmet zmluvy a cenu za jeho dodanie. Až v prípade, ak by došlo k akceptácii takejto cenovej ponuky zo strany žalovanej bolo by možné konštatovať, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy a vzniku záväzkového vzťahu. Žalobca však nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovanému skutočne cenovú ponuku predložil a žalovaný túto akceptoval. Žiadosť žalovaného o predloženie cenovej ponuky nemožno považovať ani
za verejný návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 276 Obchodného zákonníka, nakoľko bol adresovaný práve žalobcovi ako konkrétnemu subjektu.
17. Skutočnosť, že žiadosť o cenovú ponuku zo strany žalovaného neobsahoval náležitosti na uzatvorenie zmluvy a preto ho nie je možné považovať za návrh na uzatvorenie zmluvy, vylučuje aj uzatvorenie zmluvy konkludentným spôsobom v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Nakoľko zo strany žalovaného nebol voči žalobcovi urobený žiadny úkon, ktorý by bolo možné považovať za návrh na uzatvorenie zmluvy, nemohlo dôjsť ani k akceptácii takéhoto návrhu poskytnutím plnenia.
18. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd takýmto právnym názorom viazaný a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu. (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 09. 2010 sp. zn. 5 Cdo 196/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/25/2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 15/2010 z 27. júla 2011).
19. V súlade s uvedenou zásadou súd skúmal, či žalobcom uplatnený nárok nemožno kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. K takémuto bezdôvodnému obohateniu by na strane žalovaného prišlo vtedy, ak by mu žalobca dodal tovar aj napriek tomu, že medzi nimi nedošlo k uzatvoreniu zmluvy. Dodanie tovaru žalovanému by tak bolo potrebné považovať za poskytnutie plnenia bez právneho dôvodu a žalovanému by vznikla povinnosť žalobcovi toto plnenie vydať. S ohľadom na charakter plnenia, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že toto plnenie bolo následne zabudované na pozemku tretej osoby je zrejmé, že možnosť jeho reálneho vrátenia je vylúčená. Ak, by teda žalobca preukázal, že tovar na miesto určenia dodal, tento bol prevzatý žalovaným, žalovanému by vznikla povinnosť vydať žalobcovi peňažné plnenie rovnajúce sa hodnote takto poskytnutého tovaru. Dodanie tovaru mal preukazovať žalobcom predložený dodací list č. DL190005939. Po preskúmaní obsahu tohto dodacieho listu je súd nútený konštatovať, že tento dodanie tovaru žalovanému nepreukazuje. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že dodací list bol vystavený spoločnosťou Premac spol. s .r.o., ako dodávateľom a podľa tohto dodacieho listu bol tovar dodaný práve žalobcovi. Kto konkrétne tovar prevzal z dodacieho listu nie je možné určiť vôbec, nakoľko obsahuje iba nečitateľný podpis a nie je v ňom vyplnené meno a priezvisko osoby, ktorá tovar prevzala.
20. Pokiaľ chcel byť žalobca v tomto konaní úspešný bolo jeho povinnosťou uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporového konania za to, že za konania neboli preukázané jeho skutkové tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti skutkového tvrdenia, ani o tom, že by toto skutkové tvrdenie bolo nepravdivé. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žaloba tvrdil, že mu patrí právo domáhať sa od žalovaného zaplatenia žalovanej istiny titulom nároku na zaplatenie ceny dodaného tovaru bolo je povinnosťou preukázať, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, resp. bol povinný preukázať aspoň, že tovar žalovanému skutočne dodal. Žalobca dôkazné bremeno v tomto konaní neuniesol, čo malo za následok aj jeho neúspech v spore so žalovanými.
21. Súd nevykonal žalobcami navrhované dokazovanie výsluchom konateľov žalobcu a žalovaného, nakoľko na tieto dôkazy, ktoré boli žalobcami uplatnené až na pojednávaní dňa 23.07.2020. S poukazom
na skutočnosť, že žalobcovi nič nebránilo predmetné dokazovania navrhnúť už skôr a vykonanie týchto dôkazov by si vyžiadalo nariadenie nového pojednávania, uplatnil sudcovskú koncentráciu konania.
22. V súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania vyjadrenej v § 153 C.s.p. sú strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, vrátane predkladania dôkazov, resp. návrhov na vykonanie dokazovania obrany, včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Z charakteru žalobcom navrhovaných dôkazov je zrejmé, že žalujúcej strane nič nebránilo tieto prostriedky procesného útoku uplatniť už pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.07.2020 a tieto neboli navrhnuté iba z toho dôvodu, že žalobca ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre preukázanie svojich nárokov. Vykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania by si navyše vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Aj s poukazom na túto skutočnosť súd rozhodol o uplatnení sudcovskej koncentrácie konania voči dokazovaniu navrhovanému žalobcom a z tohto dôvodu dokazovanie výsluchom štatutárov žalobcu a žalovaného nevykonal.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).