Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25Sa-7-2019.pdf
PDF · 99.14 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX, L. X - S., Česká republika, štátny občan Českej republiky, právne zastúpený Mgr. Michalom Zemanom, Advokátska kancelária Zárecký Zeman, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - Oznámenia žalovaného číslo: KRPZ-ZA-KDI-SK-41/2016 zo dňa 23.06.2016
rozhodol:
Rozhodnutie - Oznámenie žalovaného: Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu číslo: KRPZ-ZA-KDI-SK-41/2016 zo dňa 23.06.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 30.06.2016 doplneným originálom doručeným súdu dňa 04.07.2016 označeným ako „Rozšírenie správnej žaloby a doplnenie nových skutočností sp. zn. 20Scud 4/2016“, žalobca ako žalovaného v II. rade označil Krajský dopravný inšpektorát, Krajského policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho 26, 012 23 Žilina. Uvedeným podaním sa domáhal zrušenia (Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine č. ORP-P-17/DI-E-2014 zo dňa 19.05.2016) aj rozhodnutia Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského policajného zboru v Žiline č. KRPZ-ZA-KDI-SK-41/2016 zo dňa 23.06.2016 - Oznámenia o oneskorenom odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Vzhľadom na to, že podanie zo dňa 30.06.2016 je novou žalobou vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského policajného zboru v Žiline č. KRP-ZA-KDI-SK-41/2016 zo dňa 23.06.2016, uvedená žaloba bola na tunajšom súde zapísaná pod novou spisovou značkou 25Sa 98/2016, o ktorej sa bude konať samostatne.
2. Žalobca v rozšírenej žalobe uviedol, že žalovaný vyhotovil dňa 23.06.2015 list (oznámenie) č. KRPZ- ZA-KDI-SK-41/2016, v ktorom žalobcovi v podstate oznámil, že mu bol postúpený odpor žalobcu zo dňa 21.04.2016 proti rozkazu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine o uložení sankcie za priestupok zo dňa 03.02.2014, č.p. ORP-P-17/DI-E-2014 a že odpor považuje za oneskorene podaný. Predmetné oznámenie zo dňa 23.06.2015 bolo žalobcovi doručené dňa 29.06.2016. Žalobca namieta oznámenie a postup, ktorý mu predchádzal a tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach. Týmto rozširuje žalobu, a to tak, že sa popri pôvodnom žalobnom návrhu domáha aj zrušenia oznámenia, a to voči žalovanému (Krajský dopravný inšpektorát, Krajského policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina). Žiadal, aby správny súd v celom rozsahu zrušil rozhodnutie - upovedomenie zo dňa 19.05.2016 č.p. ORP-P-17/DI-E-2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v celom rozsahu zrušil rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 23.06.2016, č.p. KRPZ-ZA-KDI-SK-41/2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v Oznámení zo dňa 23.06.2016 konštatuje oneskorenosť podania odporu, zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcu v konaní o priestupku, pretože v podstate utvrdzuje Okresný dopravný inšpektorát, Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine o tom, že odpor bol podaný oneskorene. Žalovaný v Oznámení zo dňa 23.06.2016 potvrdzuje tvrdenia, že žalobca rozkaz neprevzal a že správny orgán má vykázané prevzatie rozkazu pani U., t.j. osobou odlišnou od žalobcu. Podľa žalobcu bolo povinnosťou Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine doručiť rozkaz do vlastných rúk žalobcovi. Doručenie inej osobe, ktorá s nachádza na adrese trvalého pobytu žalobcu, túto požiadavku nespĺňa. Navyše, žalobca tvrdil a tvrdí, že nikoho nesplnomocnil na preberanie zásielok. Za absurdný považuje záver žalovaného, že je na ťarchu žalobcu, že nepreukázal, že sa nezdržiaval v mieste doručenia. Z odporu žalobcu jednoznačne vyplýva, že tento nemá vedomosť o dátumu doručovania odporu, preto žiadal Okresný dopravný inšpektorát, Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine o predloženie doručenia, aby mohol preukázať, že v danom čase sa v mieste doručenia nezdržiaval. Bez znalostí tohto dátumu, takúto skutočnosť preukázať nemohol. Žalovaný teda nesprávne zistil, či bol rozkaz riadne doručený, pričom opomenul zistiť, či pani U. bola oprávnená v mene žalobcu prevziať rozkaz, nakoľko žalobca stále tvrdí, že nikoho nesplnomocnil na preberanie zásielok v jeho mene, ani na iné konanie, ktoré by tretiu osobu oprávnil prevziať rozkaz. Žalovaný teda svojvoľne dospel k záveru, že rozkaz bol doručený žalobcovi dňa 07.02.2014.
3. Žalovaný preskúmaním rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ORP-P-17/DI-E-2014 zo dňa 03.02.2014 ako odvolací orgán zistil, že odpor, ktorý podal žalobca, je oneskorený, pretože z doručenky do vlastných rúk, ktorá má povahu verejnej listiny, vyplýva, že žalobca rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. OPR-P-17/DI-E-2014 zo dňa 03.02.2014 prevzal (prevzaté pani U.) dňa 07.02.2014. Márnym uplynutím 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odporu sa rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ORP-P-17/DI-E-2014 zo dňa 03.02.2014 stal právoplatným dňa 24.02.2014. Žalobca podal odpor na poštovú prepravu dňa 19.04.2016, o čom podáva dôkaz odtlačok poštovej pečiatky. Na Okresné riaditeľstvo PZ v Martine, Okresný dopravný inšpektorát bol tento odpor doručený dňa 21.04.2016, o čom svedčí odtlačok prezenčnej pečiatky, avšak zákonná lehota na podanie odvolania (odporu) uplynula dňa 24.02.2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti klasifikoval žalovaný odpor žalobcu ako oneskorený.
4. V predmetnom konaní (pôvodná sp.zn. 25Sa 98/2016) súd skúmal, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote. Vo veci rozhodol uznesením č. k. 25Sa/98/2016 zo dňa 02. októbra 2017, ktorým žalobu odmietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca kasačnú sťažnosť. O kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 7Asan/26/2017 zo dňa 20. februára 2019, ktorým uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sa/98/2016-52 zo dňa 02. októbra 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia kasačný súd konštatoval, že pokiaľ správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu na preskúmanie správneho rozhodnutia žalovaného je podaná oneskorene, bol povinný v dôvodoch rozhodnutia uvedený záver riadne odôvodniť. Za odôvodnenie súdneho rozhodnutia správneho súdu nie je možné v posudzovanej veci považovať názory správneho súdu, vyjadrené v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú záveru, či odpor proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca podal včas alebo bol podaný oneskorene. Ďalej konštatoval, že z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu nevyplýva, že boli splnené zákonné podmienky na odmietnutie správnej žaloby ako oneskorene podanej. Správnemu súdu uložil povinnosť opätovne o podanej žalobe meritórne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. V novom rozhodnutí je správny súd povinný sa vysporiadať so všetkými žalobnými námietkami žalobcu, ako aj námietkami uvádzanými žalobcom v kasačnej sťažnosti, dodržať zákonný postup pri rozhodovaní (povinnosť nariadiť vo veci pojednávanie), umožniť účasť účastníkom konania na nariadenom pojednávaní a vytvoriť zákonné podmienky pre súdny prieskum a súdny proces, v ktorom práva účastníka konania, uplatniť sa práva účastníka súdneho konania, bude zaručené. Zároveň konštatoval, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že práva účastníkov konania boli porušené, keď správny súd bol povinný rozhodnúť vo veci rozsudkom, a to na nariadenom pojednávaní.
5. Na základe záverov vyslovených kasačným súdom, správny súd vec opätovne preskúmal.
Z administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že Okresný dopravný inšpektorát Martin, Okresné riaditeľstvo PZ v Martine vydalo dňa 03.02.2014 pod č. p. ORP-P-17/DI-E-2014 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým žalobca ako účastník cestnej premávky porušil ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože dňa 27.12.2013 o 12:48 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Audi A6-EČ 1A23353 po ceste prvej triedy č. 1/65 v Obci Martin, kde bol v blízkosti čerpacej stanice OMV ustanoveným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou OO-PZ Martin - východ M-105. Pri kontrole hliadkou bolo zistené, že vodič (žalobca) viedol osobné motorové vozidlo značky Audi ev. č. 1A23353 po ceste prvej triedy č. 1-65, pričom počas jazdy nemal pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitný predpisom, a to OP, VP, OEV, PzP od uvedeného vozidla. Hliadka menovaného vodiča predviedla na základný útvar PZ za účelom podania vysvetlenia a zistenia totožnosti. Na základe zistenia Polície ČR, Krajského ředitelství policie Jihomoravského kraje, odboru Cizinecké policie bola zistená totožnosť vodiča vozidla značky Audi A6, kde sa jednalo o vodiča p. Y. U., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, bytom L. X-S., ulica Y. č. XXXX/XX, U., OP č. XXXXXXXXX, za čo sa uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22 ods. 2 písm. e) citovaného zákona (účinného do 31.12.2013) sa obvinenému ukladá sankcia: pokuta vo výške 30 Eur. Uloženú pokutu je obvinený (žalobca) povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozkazu priloženou poštovou poukážkou. Proti rozkazu zo dňa 03.02.2014, č. p. ORP-P-17/DI/E-2014 podal žalobca odpor, ktorý bol doručený Okresnému riaditeľstvu PZ v Martine, Okresnému dopravnému inšpektorátu dňa 21.04.2016. Žalobca v odpore uvádza nasledovné: 1. Nebol mu rozkaz riadne doručený, resp. nebol mu doručený vôbec, nakoľko ho prevzala iná osoba ako obvinený. Nikoho nesplnomocnil na preberanie zásielok a rozkaz sa nachádzal v mieste trvalého pobytu. Ďalej namieta, že nebola splnená ani podmienka fikcie doručenia, keďže sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval. 2. Žiada správny orgán o predloženie doručenky, aby vedel identifikovať podpis obvineného, ak bude potrebné, žiada overenie podpisu prostredníctvom grafologického skúmania. 3. Výrok rozkazu obsahuje nesprávne a nepravdivé skutočnosti, najmä čo sa týka evidenčného čísla vozidla, ktoré nikdy nevlastnil, ďalej skratky OP, VP... sú neurčité a v rozpore s náležitosťou na určitosť výroku správneho rozhodnutia. Ďalej namieta, že občiansky preukaz nikto nie je povinný mať pri sebe pri vedení motorového vozidla. Absentuje porušenie právneho predpisu, ktorý obvinený porušil. Okresné riaditeľstvo policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát, Martin listom č. ORP-P-17/DI- E-2014 zo dňa 22.06.2016 upovedomením opravil chyby v písaní pri písomnom vyhotovení o priestupku podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine opravuje v „rozkaze o uložení sankcie za priestupok“ u Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X - S., ulica Y. XXXX/XX evidenčné číslo vozidla, ktoré je uvedené IA 23353, tak že správne má byť evidenčné číslo 1AZ 3353. Poznámka „u účastníka konania pána Y. U. v zmysle zákona o cestnej premávke nie je potrebné, aby mal počas vedenia motorového vozidla u seba občiansky preukaz“. Správne má byť: Jedná sa o osobné motorové vozidlo značky Audi A6, farba hnedá metalíza, karoséria: Sedan, evidenčné číslo: 1AZ 3353. Vysvetlenie: OP - občiansky preukaz VP - vodičský preukaz OEV - osvedčenie o evidencii vozidla PzP - povinné zmluvné poistenie. V ostatnej časti zostáva rozkaz o uložení sankcie za priestupok nezmenený. Predmetné upovedomenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu Mgr. Zemanovi, ktorý ho prevzal dňa 28.06.2016.
6. Krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline bol prostredníctvom Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine postúpený odpor proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ORP-P-17/DI-E-2014 zo dňa 21.04.2016. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline (žalovaný) ako odvolací orgán zistil, že odpor, ktorý podal žalobca, je oneskorený, pretože z doručenky do vlastných rúk, ktorá má povahu verejnej listiny vyplýva, že žalobca o uložení sankcie za priestupok č. ORP- P-17/DI-E-2014 zo dňa 03.02.2014 (prevzaté pani U.) dňa 07.02.2014. Márnym uplynutím 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odporu sa rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 03.02.2014 stal právoplatným dňa 24.02.2014. Uvedené žalovaný oznámil žalobcovi podaním zo dňa 23.06.2016 pod názvom Oneskorený odpor proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok - oznámenie pod číslom KRPZ- ZA-KDI-SK-41/2016. Podanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 29.06.2016.
7. Správny súd vec opätovne preskúmal v rozsahu mu danom Druhou hlavou Tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po oboznámení sa s obsahom spisového a administratívneho materiálu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku, ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
8. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
9. Správny súd pri skúmaní dôvodnosti námietky žalobcu z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine o uložení sankcie za priestupok zo dňa 03.02.2014, č. p. ORP-P-17/DI-E-2014 bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk. Z doručenky preukazujúcej doručenie predmetnej písomnosti vyplýva, že túto dňa 07.02.2014 prevzala pani U. (nie žalobca), ktorú skutočnosť nespochybňujú ani účastníci konania.
10. Právna úprava doručovania písomnosti správnym orgánom účastníkom správneho konania je upravená v ust. § 24 až 26 Správneho poriadku. Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do vlastných rúk podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ust. § 24 ods. 1 Správneho poriadku. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie, preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomnosti, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa článku 152 ods. 4 Ústavy v spojení s článkom 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti Najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to Nález II. ÚS 65/2010-49.
11. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom. Uplatnenie inštitúcie fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, napr. či došlo k oznámeniu o ďalšom osobnom doručení, či sa adresát v mieste doručovania zdržiaval a pod. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobca, si zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.
12. V správnom konaní je otázka doručovania do vlastných rúk upravená v ust. § 24 a nasl. Správneho poriadku. Podľa ust. § 24 ods. 1 Správneho poriadku sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Je to tak aj v súdnom preskúmavacom konaní, v ktorom môže účastník konania žiadať o doručenie písomnosti aj na adrese iného miesta v Slovenskej republike, ak na takéto miesto môže byť písomnosť doručená zákonom predpísaným spôsobom, prípadne zvoliť si zástupcu pre doručovanie. Zo spisu však jednoznačne nevyplýva, či pani U. je zvolenou zástupkyňou žalobcu na doručovanie, prípadne aj na iné úkony. Pani U. nie je účastníčkou tohto súdneho konania, nie je možné, aby bez ďalšieho preberala zásielky určené do vlastný rúk žalobcovi. Na to, aby mohla preberať zásielky určené žalobcovi do vlastných rúk, musí mať súd bez pochybnosti preukázané, že je splnomocnenou osobou na preberanie zásielok adresovaných žalobcovi, t.j. v súdnom spise musí byť výslovne uvedené, že pani U. je na tento účel splnomocnená žalobcom. V prípade, že to tak nie je, treba adresovať zásielky priamo na meno žalobcu, prípadne s poznámkou „pani U.“. V tomto prípade sa možno domnievať, že zásielku prevzala neoprávnená osoba. V tomto štádiu konania je jedinou oprávnenou osobou preberať zásielky adresované žalobcom do vlastných rúk samotný žalobca.
13. V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí ustanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.
14. Pokiaľ teda všeobecný súd (správny súd) nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/07-22 z 27. septembra 2007).
15. Za danej situácie, keď správny súd nemal preukázané, či zásielky pre žalobcu preberala oprávnená osoba, konštatuje, že rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 23.06.2016 pod číslom KRPZ-ZA- KDI-SK-41/2016 nie je zákonné, preto správny súd predmetné rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. V ďalšom konaní bude žalobca povinný o odpore žalobcu zo dňa 21.04.2016 proti rozkazu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine o uložení sankcie za priestupok zo dňa 03.02.2014, č. p. ORP- P-17/DI-E-2014 riadne rozhodnúť. Predmetné oznámenie žalovaného zo dňa 23.06.2015, okrem oznámenia o oneskorenom odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok, nadbytočne obsahuje aj podrobné vysporiadanie sa žalovaného s námietkami žalobcu uvedenými v odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 21.04.2016. Žalovaný teda, podľa názoru správneho súdu, zvolil nesprávnu formu rozhodnutia v danej veci, keď skutočnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí - oznámení pod názvom Oneskorený odpor proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok, mali/mohli byť súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o odpore podanom žalobcom proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok ORP-P-17/DI- E-2014 zo dňa 21.04.2016.
16. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.
17. V konaní súd postupoval analogicky podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 62/2020 Z. z.. Ochranu zdravia účastníkov konania a pracovníkov súdu počas mimoriadnej situácie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 považuje správny súd za základné právo človeka na ochranu zdravia, ktoré je za danej situácie nadradené základnému právu (verejného prerokovania veci) podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, a to aj s prihliadnutím na ust. § 135 SSP. Okrem toho správny súd konštatuje, že pri svojom rozhodovaní zobral na zreteľ všetky vyjadrenia účastníkov konania, ktoré sú súčasťou súdneho aj administratívneho spisu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).