Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-42-2020.pdf
PDF · 110.75 KB
Case nature
Subarea
11Co/42/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobkyne: Bc. A. W., MBA, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, proti žalovanej: Ing. J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., Y. XX, o zriadenie vecného bremena, rozhodujúc o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22. mája 2020, č.k. 12C/27/2020-27, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 psím. b), § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, ods. 2, § 331 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne súd dôvodil tým, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť. Uviedol, že žalobkyňa podala na súde dňa 18. 05. 2020 žalobu o zriadenie vecného bremena práva cesty (právo prechodu a prejazdu) cez pozemok - parcelu registra „C“ č. 490, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B., okres Trnava, zapísanú na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom, ktorý je súčasťou výroku rozsudku, v prospech každodobého vlastníka parcely registra „C“ č. 487/2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B., okres Trnava, zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, a jeho návštev oproti povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanej jednorazovo odplatu z titulu primeranej peňažnej náhrady za zriadenie vecného bremena súdom. Súčasne so žalobou podala žalobkyňa i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovanej strpieť právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde cez pozemok - parcelu registra „C“ č. 490, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B., okres Trnava, zapísanú na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, a to žalobcom a jeho návštevami k pozemku - parcele registra „C“ č. 487/2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B., okres Trnava, zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, vo vlastníctve žalobkyne.
2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, parcely registra „C“ č. 487/2 vo výmere 958 m2 - ostatná plocha a parc. reg. „C“ č. 487/5 vo výmere 325 m2 - ostatná plocha a žalovaná je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, parc. reg. „C“ č. 490 vo výmere 2427 m2 - orná pôda. Žalobkyňa má záujem užívať tieto svoje pozemky, avšak nerušenému užívaniu bráni predovšetkým skutočnosť, že k pozemkom nie je zriadená žiadna prístupová cesta alebo iná komunikácia. Žalobkyňa má reálny a preukázateľný záujem tieto nehnuteľnosti fakticky užívať za účelom bývania, pričom bez zriadenia prístupovej komunikácie k dotknutým pozemkom v smere od ulice Rekreačná ako verejnej komunikácie, nie je objektívne možná nielen samotná realizácia tohto zámeru, ale ani faktická držba a užívanie týchto pozemkov v súčasnosti. Táto skutočnosť vyplýva ako
zo súhlasného stanoviska OÚ Trnava, pozemkový a lesný odbor, pod č. OU-TT-PLO-2015/008356 zo dňa 12. 03. 2015 tak i z územnoplánovacej informácie vydanej zo strany Obce Biely Kostol pod č. BK-700/2017 zo dňa 20. 11. 2017. Žalovaná v samotnom počiatku vzájomných rokovaní prejavila voči žalobkyni ústretovosť, avšak následne bez relevantného dôvodu svoj postoj zásadne zmenila a nemá akúkoľvek ochotu dospieť k vzájomnej dohode čo do spôsobu užívania pozemku tvoriacich jedinú účelnú a hospodárnu prístupovú cestu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne, hoci tým zasahuje do práv žalobkyne prislúchajúcich jej z vlastníctva pozemkov susediacich práve s pozemkom žalovanej. Právne postavenie žalobkyne je tak v súčasnosti a rovnako do blízkej budúcnosti bez takéhoto určenia jednoznačne neisté a bez bezodkladného zriadenia vecného bremena v prospech žalobkyne, resp. vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovanej strpieť právo cesty (právo prechodu a prejazdu) v prospech žalobkyne ako vlastníka nehnuteľností, nie je možné ani do budúcna zaručiť riadny výkon vlastníckych práv. Žalovaná koná vedome v rozpore so zákonom, pričom len samotné uzamknutie brány z jej strany k pozemku vo vlastníctve žalobkyne z ulice Rekreačnej ako verejnej komunikácie a jedinej prístupovej cesty k nehnuteľnostiam vo vlastníctva žalobkyne možno označiť za zrejmý prejav svojvôle (nehovoriac už v čestných prehláseniach o spomínanom vstupe a dispozíciou s dotknutým pozemkom žalobkyne zo strany tretích „neoprávnených“ osôb) a podľa názoru žalobkyne jednoznačne preukazuje dôvodnosť jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom skrátenom dokazovaní mal za to, že v danom prípade návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keď táto v návrhu neuviedla také skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť úpravy pomerov navrhovaným spôsobom. Žalobkyňou navrhované uloženie povinnosti žalovanej strpieť právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde cez pozemok žalovanej v prospech žalobkyne a jej návštev, by bolo v rozpore so zásadou primeranosti neodkladného opatrenia a znamenalo by naopak nedôvodné a neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej. Žalobkyňa rozsah povinnosti, ktorá má byť žalovanej uložená, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nevymedzila, teda v prípade, že by súd nariadil požadované neodkladné opatrenie a uložil by jej povinnosť strpieť právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde v rozsahu presne nešpecifikovanom, a teda vo vzťahu k celej nehnuteľnosti, išlo by o neprimeraný spôsob zásahu do vlastníckych práv žalovanej, čím by došlo k porušeniu princípu proporcionality. Súd je viazaný petitom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ uvádza, ako by mal znieť výrok rozhodnutia súdu, teda určuje súdu medze toho, o čom a ako má súd rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov súdnych rozhodnutí. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 CSP). Súd preto nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Súd je zároveň povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby, čiže obmedzenie musí byť v súlade s princípom proporcionality a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať žalobcovi neadekvátnu výhodu. Protistrana alebo iný subjekt, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, nesmie byť obmedzená nad rozsah, ktorý je adekvátny vo vzťahu k ohrozeniu subjektívneho práva žalobcu. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne nie sú splnené zákonné predpoklady. Žalobkyňa osvedčila existenciu vlastníckych práv strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, jej snahu o mimosúdne riešenie veci so žalovanou ako aj možnosť zástavby na pozemku v jej vlastníctve. Na druhej strane však súd nemal preukázané (osvedčené) jednak skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by žalobkyňa utrpela, prípadne by jej hrozila nejaká škoda alebo ujma v prípade, ak neodkladné opatrenie nebude nariadené, a teda sa neosvedčila potreba okamžitého riešenia situácie uložením povinnosti žalovanej strpieť právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde v zmysle návrhu žalobkyne, a jednak aj z toho dôvodu, že ak by súd žalovanej uložil takúto povinnosť v rozsahu navrhovanom žalobkyňou, išlo by o neprimeraný spôsob zásahu do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Žalobkyňa neosvedčila, že by na nehnuteľnosti v jej vlastníctve vznikali škody alebo by hrozil ich vznik. Okrem toho žalobkyňa sa domáha bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením až s odstupom niekoľkých rokov, ktorá skutočnosť vyplýva z e- mailovej komunikácie predloženej žalobkyňou a v tejto súvislosti súd poukazuje aj na územnoplánovaciu informáciu obce Biely Kostol zo dňa 20. 11. 2017, takže návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa ani podmienku naliehavosti. Zo všetkých uvedených dôvodov bol v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý s tým, že o nároku na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne súd až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v súlade s § 262 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je všeobecné a nepresvedčivé. Súd zrejme nepreskúmal všetky priložené listinné dôkazy, keď opomenul k žalobe a zároveň i k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojený Geometrický plán vypracovaný Ing. C. F. s presným označením (polohovaním) jednotlivých dotknutých nehnuteľností žalobcu v súvislosti s vyznačením prístupovej cesty k týmto jednotlivým nehnuteľnostiam cez pozemok vo vlastníctve žalovaného. V opačnom prípade by súd nemohol dospieť ku konštatovaniu, že žalobkyňa v návrhu nijakým spôsobom rozsah povinnosti žalovanej nevymedzila. Tento nesprávny záver súdu je objektívne vyvrátiteľný jednak týmto listinným dôkazom ale i ďalším aktuálnym geometrickým plánom č. 40/2020 vypracovaným Ing. L. W., opodstatňujúcim nárok žalobkyne požadovaný v tomto konaní, ktorý žalobkyňa predkladá v prílohe tohto odvolania. Odvolateľka zdôrazňuje, že aktuálne požadované strpenie práva cesty, by závažne nezasahovalo do využitia samotnej parcely č. 490, keďže jej priemerná šírka na strane Rekreačnej ulice (na strane, kde sa nachádzajú spomínané parcely) je 16,86 metra. Dotknutá parcela žalovanej má dokonca šírku 22 metrov s tým, že vybudovaná cesta bude slúžiť aj samotnej žalovanej a budú do nej uložené inžinierske siete, na ktoré bude mať aj žalovaná vecné bremeno tak, ako bolo odsúhlasené účastníkmi konania počas ich vzájomných stretnutí, o čom svedčí i priložený nákres. Takže v prípade, ak bude zriadené vecné bremeno, resp. určené právo cesty v šírke cca 3 metre (pri jeho dĺžke cez 30 metrov), žalovanej zostáva ďalších 19 metrov na zamýšľanú výstavbu rodinného domu s tým, že takto vybudovanú cestu môže využiť v prípade, ak by postavila v zadnej časti parcely ďalší dom. Jedná sa teda preukázateľne o minimálne obmedzenie žalovanej vo vzťahu k jej pozemku. Ak teda súd mal aj obavu z neproporčného rozhodnutia, je zrejmé, že takýto dôvod objektívne pominul a odvolací súd môže rozhodnúť za súčasného stavu. Nie je tiež pravdou, že aktuálne nedochádza k vzniku škody na strane žalobkyne, resp. k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej oprávnených záujmov, ktorá úvaha v kontexte miery ohrozenia subjektívneho práva žalobkyne nemá oporu v zákone, keď na jednej strane súd chráni vlastnícke práva dotknutého povinného subjektu a na druhej strane ponechá bez právnej ochrany ustálený nezákonný stav objektívne porušujúci a obmedzujúci vlastnícke práva oprávneného subjektu. Súd pritom výslovne konštatoval, že má osvedčené, že žalovaná resp. tretie osoby neoprávnene vstupujú na pozemok vo vlastníctve žalobkyne, bez akejkoľvek odplaty či kompenzácie a nakladajú s ním (viď fotodokumentácia - uzamknutie brány), ani táto skutočnosť však súdu prvej inštancie nepostačovala na ustálenie záveru o nevyhnutnosti nápravy tohto protiprávneho stavu. Zamietnutím návrhu súd znemožnil prístup a vstup (užívanie) žalobkyne na uvedený pozemok a to až do prípadného právoplatného pozitívneho rozhodnutia vo veci samej, čím došlo práve na strane žalobkyne nepochybne k závažnému porušeniu zákonnej zásady proporcionality, keď súd považoval do určitej miery za dôležitejší a teda prioritný záujem chrániť právo žalovanej. Žalobkyňa bola pritom zo strany žalovanej dlhodobo zavádzaná a na konci uvedená do omylu, pričom žalovaná porušuje jej majetkové práva tým, že jej ako majiteľovi vedome neumožňuje prístup k požadovanej parcele, bráni sa akejkoľvek komunikácii a zároveň umožňuje užívanie majetku žalobkyne bez jej súhlasu tretími osobami. Žalovaná vedome ignoruje fakt, že aj stavebný zákon ukladá počas výstavby rodinného domu alebo akýchkoľvek iných zásahov na susednej parcele jednej strane povinnosť strpieť niečo v prospech druhej strany. Aj uzamknutie brány a montáž plota treba podľa názoru žalobkyne chápať ako zámerné bránenie vstupu na parcelu. Daný neudržateľný stav má za následok už viaceré sťažnosti zo strany obce na adresu žalobcu v otázke riadneho neudržiavania dotknutej parcely č. 487/2, za čo je obec oprávnená ukladať aj pokuty. Žalobkyňa zdôrazňuje k otázke bezprostredne hroziacej ujmy skutočnosť, že v súčasnej dobe hrozí podľa jej dostupných informácií zastavanie parcely č. 490 zo strany žalovanej zámerne s úmyslom vyhnúť sa udelenia prístupu na parcelu č. 487/2 vo vlastníctve žalobkyne a tak definitívnemu zmareniu aktuálne jediného reálneho prístupu k tejto parcele. Rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné a predčasné, súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalobkyne obsiahnutou v návrhu, preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel jej návrhu v nasledovnom znení: „Ukladá sa žalovanému, aby strpel právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde cez pozemok - parcelu registra „C“ č. 490, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B., okres Trnava, zapísanú na lise vlastníctva č. XXX Okresného úradu Trnava, v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 40/2020 vypracovanom Ing. L. W. - GEODET, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku tohto rozhodnutia a to žalobcom a jeho návštevami k pozemku - parcele registra C č. 487/2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B., okres Trnava, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu v Trnave, katastrálny odbor, vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia“.
5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie treba potvrdiť, pretože je vecne správne.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/27/2020 je rozhodovanie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej strpieť právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde cez jej pozemok. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Z ust. § 324 a nasl. CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
12. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
13. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 33/2008 zo dňa 31.3.2008, predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Je potrebné preukázať naliehavosť, potrebnosť dočasnej úpravy, resp. preukázať, že predbežným opatrením sa zabezpečí účel občianskeho súdneho konania.
14. Jednou z podmienok na vydanie predbežného opatrenia ( teraz neodkladného opatrenia) na návrh účastníka je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je alebo má byť predmetom konania vo veci samej (8/2001 ZSP, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 218/2000 zo dňa 1.1.2001). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 5/2012 zo dňa 28.11.2012, dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní ( o vydanie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 - 135). Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (porov. § 161, § 162, § 171 ap. O.s.p.); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného alebo povinného (§ 256 O.s.p.) a pod. ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 164/96 zo dňa 27.1.1997).
15. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal osvedčovanie relevantných skutočností v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe predložených listinných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a zhodne so súdom prvoinštančným považuje požadovaný návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný. Odvolací súd ani z odvolania žalobkyne nezistil žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.
16. Žalobkyňou navrhovaná úprava pomerov, ktorej sa domáhala svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v znení zo dňa 12.05.2020, doručeným súdu dňa 18.05.2020, nemohla pre jej zjavnú neprimeranosť zaznamenať úspech. Podľa obsahu žalobkyňou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaný petit neobsahuje ani slovné vymedzenie, ku ktorej časti pozemku by mala byť uložená žalovanej povinnosť strpieť právo cesty, a ani žiadny odkaz na geometrický plán. Takto široko formulované právo cesty by potom tak, ako už konštatoval prvoinštančný súd, neprimerane zasahovalo do vlastníckeho práva žalovanej garantovaného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a potreba nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia teda osvedčená nebola. Neprimeranosť spočíva v tom, že právo cesty v prospech žalobkyne a jej návštev nielen vo vymedzenom rozsahu ale vo vzťahu k celému pozemku by prakticky zabránilo žalovanej využívať celý svoj pozemok na akýkoľvek iný účel.
17. V zmysle § 329 ods. 2 CSP pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Uvedené kritérium je relevantné aj pre odvolací súd (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/206/2019 zo dňa 31.07.2019). Toto ohraničenie je nevyhnutné aplikovať nielen z hmotnoprávneho hľadiska ale aj z procesného hľadiska. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/10/2020 zo dňa 29.01.2020). Uvedené kritérium sa teda vzťahuje aj na petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom na úpravy takéhoto petitu po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie už nemožno prihliadať. V preskúmavanom prípade to znamená, že po vydaní napadnutého uznesenia žalobkyňa už nemohla účinne v podanom odvolaní opraviť nepresný petit svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Nie je namieste ani argumentácia odvolateľky, že súd nepreskúmal všetky k žalobe priložené listinné dôkazy, inak by si bol všimol Geometrický plán vypracovaný Ing. C. F. s presným označením (polohovaním) jednotlivých dotknutých nehnuteľností žalobcu v súvislosti s vyznačením prístupovej cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovanej. Skutočnosť, že geometrický plán bol k návrhu ( obsahujúceho tak žalobu vo veci samej ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) pripojený, nedáva totiž súdu oprávnenie prekročiť navrhovaný petit, ani vyvodzovať z listín niečo iné, než žalobkyňa výslovne v návrhu uvádzala a v návrhu žiadala. Nič jej nebránilo, aby tak, ako to žiadala v konaní vo veci samej ( kde sa petitom domáha zriadenia vecného bremena v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom tvoriacim súčasť výroku rozsudku), domáhala sa aj neodkladnej úpravy v presne špecifikovanom rozsahu vyznačenom priloženým geometrickým plánom. Bolo preto treba uzavrieť, že rozhodnutie
prvoinštančného súdu bolo vecne správne a ani odvolací súd nevidel žiadny zákonný dôvod, o ktorý by bolo možné oprieť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia a vyhovieť odvolaciemu návrhu, ktorý sa navyše odvoláva na celkom iný ( nový) geometrický plán, ktorý ani nebol prílohou žaloby či návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd ďalšie argumenty žalobkyne pre rozhodnutie vo veci už za nepodstatné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať, keďže nijako neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).
20. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd preto napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
21. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, v prípade neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1 CSP), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.
22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).