Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-43-2017.pdf
PDF · 143.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobkyne: Y.. T. P. so sídlom správcovskej kancelárie O. XX, XXX XX Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu T. Š., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX T. - L., proti žalovanej: N.. H.. U. X., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, zastúpenej AGM partners s. r. o. so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 586, o zaplatenie 532,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 58,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 58,12 eur od 25.06.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50 eur na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 08.09.2017, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.09.2017, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 532,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 532,50 eur od 03.10.2016 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a nahradiť trov konania. Žalobu odôvodnila odkazom na ustanovenia § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 44 ods. 1, 47 ods. 4 veta prvá, § 86 ods. 2 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) a tým, že Okresný súd Bratislava I v konkurznej veci vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka T. Š., narodeného XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX T. - L. (ďalej len „dlžník“), vydal dňa 20.04.2015 uznesenie (č. k. 3K/13/2015-95), na základe ktorého vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu ustanovil Y.. T. P. so sídlom kancelárie O. XX, XXX XX Bratislava, značka správcu U. XXXX. Citované uznesenie bolo uverejnené vo vydaní Obchodného vestníka č. 79/2015 zo dňa 27.04.2015. Dňa 28.04.2015 vydal Okresný súd Bratislava I opravné uznesenie, v ktorom vykonal opravu dátumu narodenia úpadcu. Opravné uznesenie bolo uverejnené vo vydaní Obchodného vestníka č. 85/2015 zo dňa 06.05.2015. Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka prešlo v súlade s § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) na ustanoveného správcu oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku v mene úpadcu. Úpadca T. Š. bol vlastníkom pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX o výmere 2.729 m2, druh pozemku: lesné pozemky, nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom T., katastrálny odbor, pre okres: T., obec L. Š., k. ú. L. Š. (ďalej len „pozemok“), ktorý bezprostredne susedí s pozemkami vo výlučnom vlastníctve žalovanej: parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako prac. č. XXXX/XX o výmere 549 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX o výmere 159 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom T., katastrálny odbor, pre okres: T., obec: L. Š., k. ú. L. Š. (spolu ďalej ako „nehnuteľnosti“). Dňa 20.01.2017 sa v sídle správcu na ul. O. XX, XXX XX Bratislava, uskutočnila opakovaná dražba nehnuteľností vedených Okresným úradom T., katastrálny odbor, okres T., obec L. Š., kat. územie L. Š., evidované na Liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „dražba“), konaná v súlade so záväzným pokynom na speňaženie majetku podliehajúceho konkurzu, sp. zn. 3K/13/2015, udeleného Okresným úradom Bratislava ako príslušným orgánom v zmysle § 84 ods. 1 ZKR. Opakovaná dražba bola správcom, ako dražobníkom, vyhlásená na základe Oznámenia o opakovanej dražbe, uverejneného v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb dňa 16.12.2016 pod sp. zn. NCRdr: 8006/2016. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo uverejnené vo vydaní OV č. 243/2016 zo dňa 20.12.2016 a v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb dňa 16.12.2016. Po uhradení ceny dosiahnutej vydražením prešlo na úspešného vydražiteľa vlastnícke právo k predmetu dražby, predmetom ktorej bol aj pozemok (parc. č. XXXX/XX o výmere 2.729 m2), a to udelením príklepu dňa 20.01.2017. Pozemok, v čase, kedy ešte bol vo vlastníctve úpadcu a tvoril všeobecnú podstatu majetku v konkurze 3K/13/2015, bol žalovanou neoprávnene užívaný ako prístupová komunikácia k jej nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Plavecký Štvrtok, a to bez právneho dôvodu, nakoľko predmetný pozemok nie je verejnou komunikáciou a žalovaná k nemu nemá zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu peši a motorovými vozidlami, čím sa obohacovala na úkor jeho vlastníka, a to bez právneho dôvodu. Žalobkyňa (správca konkurznej podstaty úpadcu T. Š.) vyzvala preto žalovanú Listom zo dňa 22.09.2016 (doručeným dňa 03.10.2016) k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu a prechodu peši a motorovými vozidlami cez pozemok. Návrh zmluvy o zriadení vecného bremena bol priložený ako príloha k predmetnej výzve. Odplata za zriadenie vecného bremena vo výške 2.500,- eur bola stanovená na základe záväzného pokynu, udeleného Okresným úradom Bratislava ako príslušným orgánom. Nakoľko žalovaná na predmetnú výzvu nereagovala, Listom zo dňa 07.06.2017, doručeným dňa 09.06.2017, žalobkyňa (správca konkurznej podstaty úpadcu T. Š.) vyzvala žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez právneho dôvodu. Žalovaná bola opakovane upozornená, že v prípade nerešpektovania doručených výziev bude žalobkyňa uplatňovaný nárok vymáhať v súlade so zákonom súdnou cestou. Nakoľko žalovaná doručené výzvy žalobkyne nerešpektovala, došlo k bezdôvodnému obohateniu z titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu, rovnajúceho sa obvyklému nájomnému za 2.729 m2 pozemku za každý rok, a to za obdobie od 20.06.2016, kedy žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, až do 19.01.2017, teda celkovo za 213 dní. Výšku náhrady za užívanie pozemku bez právneho dôvodu, s poukazom aj na výšku odplaty 2.500,- eur za zriadenie vecného bremena v zmysle záväzného pokynu, považovala žalobkyňa za primeranú v hodnote 0,33 eur/m2 za rok. Za jeden rok užívania pozemku bez právneho dôvodu o rozlohe 2.729 m2 vzniká na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške 900,57 eur, čo predstavuje 2,50 eur na jeden deň (900,57 eur : 365 dní v roku = 2,50 eur na jeden deň). Na základe vyššie uvedeného žiadala žalobkyňa o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za obdobie od 20.06.2016 do 19.01.2017, t. j. sumu 532,50 eur, ktoré odvodila od nasledovného matematického výpočtu: za obdobie od 20.06.2016 do 31.12.2016 spolu: 194 dní x 2,50 eur = 485,00 eur, za obdobie od 01.01.2017 do 19.01.2017 spolu: 19 dní x 2,50 eur = 47,50 eur, tzn. spolu 532,50 eur (485,00 eur + 47,50 eur). S odkazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, si žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 532,50 eur od 03.10.2016 do zaplatenia.
2. Súd žalobe vyhovel vydaním Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/43/2017-21 zo dňa 29.09.2017, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením, preto súd Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/43/2017-81 zo dňa 15.10.2018 platobný rozkaz zrušil v súlade s ustanovením § 267 ods. 3 CSP.
3. Žalovaná v Odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 10.09.2018 namietala výšku bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že výška žalobou uplatneného bezdôvodného obohatenia je nepreukázaná. Namietala, že žalobkyňa stanovila výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie celej rozlohy pozemku vo vlastníctve úpadcu, ktorá je 2.729 m2. K tomu uviedla, že ak by aj využívala pozemok vo vlastníctve úpadcu ako príjazdovú cestu k svojmu pozemku, nevyužívala by celú jeho rozlohu, ale len časť nevyhnutne potrebnú na zabezpečenie si prístupu k svojmu pozemku. Mala za to, že nemožno legitímne požadovať úhradu nájomného za užívanie celého pozemku vo vlastníctve úpadcu, pokiaľ je užívaná len jeho určitá časť, a to najmä ak užívaním príslušnej časti nie je žiadnym spôsobom dotknutá alebo inak zasiahnutá ostatná časť pozemku vo vlastníctve úpadcu. Podľa nej, žalobkyňa nielenže nepreukázala výšku bezdôvodného obohatenia, ale nesprávny je aj spôsob, akým ju určila. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalobkyňa nezohľadnila intenzitu a mieru obmedzenia vlastníckeho práva úpadcu, ktorého sa mala žalovaná dopúšťať užívaním pozemku vo vlastníctve úpadcu. V danej súvislosti žalovaná uviedla, že pozemok vo vlastníctve úpadcu je nikým neudržovaná, drobnými kameňmi vysypaná lesná cesta, čo vyplýva aj z druhu pozemku zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX, kde je uvedené lesný pozemok. Pozemok vo vlastníctve úpadcu je súčasne historicky určený ako lestná príjazdová cesta k okolitým pozemkom, ktorá nemá v súčasnosti žiadneho iného využitia. Ďalej žalovaná namietala, že žalobkyňa odvodila výšku bezdôvodného obohatenia od „obvyklého nájomného“ bez špecifikácie, čo je „obvyklým nájomným“ a ani nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné obvyklé nájomné v danej lokalite za daný typ pozemku odvodiť. Zo žaloby nie je zrejmé, či sa uvedené „obvyklé nájomné“ týka lesného pozemku, pričom žalobkyňa nedoložila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, aká je výška „obvyklého nájomného“ za pozemok vo vlastníctve úpadcu ako lesný pozemok v danej lokalite a v danom čase. Žalovaná predložila o pravdivosti svojich tvrdení fotodokumentáciu ako dôkaz o povahe a stave pozemku vo vlastníctve úpadcu. K miere a intenzite užívania pozemku vo vlastníctve úpadcu žalovaná uviedla, že užíva tento pozemok ako príjazdovú cestu osobným automobilom k svojej stavbe (cca 2 prejazdy denne - ráno do práce, večer z práce). Obmedzenie vlastníckeho práva úpadcu je tým pádom veľmi malej intenzity. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa od nej požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia v takej výške, akoby užívala pozemok vo vlastníctve úpadcu výlučne žalovaná. Pozemok vo vlastníctve úpadcu využívajú ako príjazdovú cestu aj ostatní vlastníci stavieb na ostatných pozemkoch, priľahlých k pozemku vo vlastníctve úpadcu, čo je preukázané z Listu vlastníctva č. XXXX (zapísaných viacero vecných bremien - právo prejazdu a prechodu). Nepovažuje preto za adekvátne, aby žalobkyňa prirovnávala výšku bezdôvodného obohatenia k obvyklému nájomnému, ak užívanie pozemku vo vlastníctve úpadcu nedosahuje intenzity užívania, porovnateľnej s nájomným vzťahom, t. j. ak užívanie pozemku vo vlastníctve úpadcu nezahŕňa výlučnosť jeho užívania žalovanou. Žalovaná teda nerozumie, prečo by mala žalobkyni uhradiť bezdôvodné obohatenie v takej výške, ako by pozemok vo vlastníctve úpadcu užívala výlučne ona. Žalovaná listinným dôkazom - Zmluvou o užívaní prístupovej cesty uzatvorenej medzi N.. U. ako prenajímateľom, ktorý je vlastníkom jednej z okolitých prístupových komunikácií a Y.. T. S. ako nájomcom, deklarovala, že odplata za užívanie príjazdovej cesty v danej lokalite, kde sa nachádza aj pozemok vo vlastníctve úpadcu, je v omnoho nižších sumách, než je suma uvádzaná žalobkyňou v žalobe (0,33 eur/rok/m2). V ňou predloženej nájomnej zmluve činí dojednané ročné nájomné sumu 100 eur, ročné nájomné za 1 m2 pozemku pána N.. U. je teda v sume 0,015671 eur. Ide pritom o rovnaký rozsah obmedzenia, spôsob a intenzitu užívania ako v prípade pozemku vo vlastníctve úpadcu. Naviac ide o kvalitatívne lepšiu cestu (asfaltovú) a v nájomnom sú zahrnuté aj náklady na zimnú a letnú údržbu, ktoré aj prenajímateľ poctivo zabezpečuje. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/154/2008, z ktorého vyplýva, že užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je ustanovený právnym predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by bolo nevyhnuté vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie veci). Prihliada sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá, najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška nájmu určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by bol nájomca v danom mieste a čase povinný platiť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomné tržné. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa vo Vyjadrení k odporu žalovanej zo dňa 26.11.2018 nesúhlasiac s namietanou výškou bezdôvodného obohatenia opätovne poukázala na to, že žalovaná užíva cudzí pozemok na prístup k svojej nehnuteľnosti, čím je preukázaný nárok na vydania bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu, rovnajúceho sa obvyklému nájomnému. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 02.11.2000, sp. zn. 30Cdo/1789/2000, podľa ktorého: „Ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorá má povinnosť majetkový prospech vydať. Strata druhého účastníka nie je pre záver o výške náhrady právne významná.“ Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorý zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať, a teda táto sa porovnáva s obvyklým nájomným, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Žalovaná mala/naďalej má neobmedzený prístup k svojej nehnuteľnosti a mohla/naďalej môže užívať prístupovú cestu v plnom rozsahu. Výška bezdôvodného obohatenia bola určená v sume 0,33 eur/ m2/rok, t. j. v celkovej výške 2,50 eur na deň. Tento výpočet obvyklej výšky nájmu určila žalobkyňa v súlade s odborným článkom N.. R. T., riaditeľky Slovenského pozemkového fondu, o Stanovení výšky ročného nájomného pri prenájme pozemkov na iný ako poľnohospodársky účel. Z dôvodu, že žalovaná nemá a v rozhodnom období nemala možnosť iného prístupu k svojej nehnuteľnosti, ako po pozemku vo vlastníctve úpadcu, žalobkyňa listom z 22.09.2016 (doručený 03.10.2016) vyzvala žalovanú k uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu a prechodu peši a motorovými vozidlami cez pozemok, čím sa snažila usporiadať vzájomné vzťahy a ukončiť danú situáciu s ohľadom na hospodárne vedenie konkurzu a výkon správcovských povinností s odbornou starostlivosťou podľa § 86 ZKR. Žalobkyňa uviedla, že sa vedie päť konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia (bez ich bližšej špecifikácie), kde pri všetkých konaniach je základ výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia rovnaký, a to 0,33 eur/m2. V zmysle vyššie uvedeného považovala požadované bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného 0,33 eur/m2 za obdobie od 20.06.2016 do 19.01.2017 v celkovej sume 532,50 eur s príslušenstvom za primerané a odôvodnené. Zdôraznila, že žalovaná má neobmedzený prístup a môže užívať pozemok vo vlastníctve úpadcu v plnom rozsahu. Doteraz nepreukázala žiadnou dohodou so správcom úpadcu, geometrickým plánom alebo inými dôkazmi, že užíva len úsek, ktorý uviedla vo svojom vyjadrení, a preto žalobkyňa nevidí dôvod, aby bola určená výška bezdôvodného obohatenia iba k časti pozemku vo vlastníctve úpadcu. Poznamenala, že z doterajšej konštantnej judikatúry vyplýva, že z hľadiska posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci vykonané a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda, či priniesla konzumentovi zisk. Žalobkyňa žalovanej nijakým spôsobom nebráni v prejazde, či prechode po prístupovej ceste k pozemku v jej vlastníctve, na prístupovej ceste neboli/nie sú žiadne prekážky, rampy, či iné obmedzenia, ktoré by znemožňovali žalovanej faktické užívanie jej pozemku. Žalovaná mala teda faktickú možnosť užívať predmet svojho vlastníckeho práva, ako aj prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve úpadcu, čím považuje vznik bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu za dostatočne preukázaný. Z uvedených dôvodov žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
5. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 26.11.2019 písomným Vyjadrením žalovanej zo dňa 01.02.2019. Žalovaná považuje tvrdenia žalobkyne za nepravdivé, nedôvodné, zavádzajúce, nemajúce oporu v zákona a rozporné s ustálenou súdnou praxou. Mala za to, že žalobkyňa doposiaľ nezohľadnila pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia intenzitu a mieru obmedzenia vlastníckeho práva úpadcu. Žalovaná skonštatovala, že žalobkyňa pri uplatnení svojho nároku nielenže nezohľadnila skutočnosť, že 1. ak sa žalovaná popustila užívania príjazdovej cesty, tak užívala len jej menšiu časť a nie celú rozlohu príjazdovej cesty, na základe ktorej žalobkyňa stanovila výšku bezdôvodného obohatenia, ale žalobkyňa súčasne pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia nezohľadnila 2. stav príjazdovej cesty (že ide o lesnú cestu vysypanú kamienkami, ktorá je v zlom stave) a 3. skutočnosť, že príjazdová cesta je využívaná viacerými osobami (vlastníkmi ostatných pozemkov, ktoré sú priľahlé k príjazdovej ceste). Žalobkyňou vypočítané bezdôvodné obohatenie na základe článku N.. R. T.B. považuje žalovaná za rozporné s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2011, sp. zn. 4Cdo/52/2009) „je správny výpočet bezdôvodného obohatenia rovnajúci sa výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok.“ K odbornému článku N.. R. T. namietala, že je zo dňa 26.09.2014, pričom k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť od 07.06.2015 do 19.01.2017, t. j. predmetný odborný posudok nezohľadňuje faktor času - nezohľadňuje čas, za ktorý s a malo obvyklé nájomné za porovnateľný pozemok vypočítať. Žalobkyňa pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia na základe odborného článku postupovala v rozpore s informáciami, ktorú sú uvedené v tomto článku, resp. v rozpore s údajmi o počte obyvateľov obce, v ktorej sa sporný pozemok príjazdovej cesty nachádza. Žalovaná mala za to, že cenu obvyklého nájomného, a teda výpočet bezdôvodného obohatenia nie je možné stanoviť spôsobom, akým v danom prípade postupovala žalobkyňa, a teda cenu nájomného nie je možné stanoviť na základe odborného článku, ktorý absolútne nezohľadňuje skutočnosť, že výpočet bezdôvodného obohatenia sa má rovnať výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok. Dôkazné bremeno spočíva na žalobkyni, a teda ona by mala náležitým spôsobom stanoviť výšku a oprávnenosť svojho nároku. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa vedie v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe užívania príjazdovej čsty bez právneho dôvodu viacero súdnych konaní, v ktorých požaduje nárok, ktorý buď neexistuje, alebo ak existuje, tak v podstatne menšom rozsahu, v akom si ho žalobca na súde uplatňuje. Navrhol teda žalobu pre jej nedôvodnosť zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.
6. K Vyjadreniu žalovanej zo dňa 01.02.2019 podala písomné Vyjadrenie zo dňa 06.05.2019 žalobkyňa, v ktorom na margo žalovanou namietanej výšky obvyklého nájomného za užívanie prístupovej cesty, predložila Znalecký posudok č. 14 zo dňa 24.01.2019, vypracovaný N.. Q. W., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, vodohospodárske stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, za účelom zistenia všeobecnej hodnoty vecného bremena k pozemku parc. č. XXXX/XX, kat. územie L.Ý. Š., obec L. Š., okres T. (ďalej len „znalecký posudok“). Žalobkyňa porovnaním ňou požadovanej výšky bezdôvodného obohatenia (VŠH nájmu m2/rok: 0,33 eur za m2/rok, VŠH nájmu 2729 m2/rok: 900,57 eur/rok a nájomné za požadované obdobie: 532,50 eur) a výšky nájmu určenej v znaleckom posudku (VŠH nájmu m2/rok: 2,33 eur za m2/rok, VŠH nájmu 2729 m2/rok: 6.364,11 eur/rok a nájomné za požadované obdobie: 3.713,85 eur), demonštrovala, že výška ňou uplatneného bezdôvodného obohatenia je primeraná, adekvátna k výške obvyklého nájomného v danej lokalite, čo potvrdzuje znalecký posudok a porovnanie žalobkyne. Vzhľadom na znalecký posudok označila tvrdenie žalovanej ohľadom obvyklého nájomného za účelové a nedôvodné. V ostatnom žalobkyňa poukazovala na skôr uvedené argumenty v žalobe a temporálne skorších písomných vyjadreniach. Žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
7. Na pojednávaní konanom dňa 13.05.2019, ktoré nebolo otvorené, súd vyzval strany sporu, aby sa v predmetnej veci dohodli a predniesol svoj predbežný právny názor v prípade priznania náhrady pre žalobkyňu, a to len za časť cesty, ktorú žalovaná využíva.
8. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 18.06.2020 uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe. V plnom rozsahu sa pridržiava skutočností uvedených v návrhu ako aj ďalších písomných vyjadreniach. Žalobkyňa predpokladá zo samotného charakteru vlastníckeho práva, že predmetný pozemok žalobkyne, resp. úpadcu, žalovaná neoprávnene využívala, keďže nie je verejnou komunikáciu a nemala zriadené vecné bremeno pre jazdu ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti, keďže nemala žiadnu inú prístupovú cestu. Zastala názor, že pre rozhodnutie vo veci nie je dôležité, v akej intenzite žalovaná nehnuteľnosť úpadcu užíva. Správca úpadcu žiadnym spôsobom žalovanej v užívaní celej predmetnej nehnuteľnosti nebráni. Správca má zato, že je spravodlivé voči ostatným vlastníkom, ktorí uhradili jednorazovú odmenu za zriadenie vecného bremena, aby žalovaná uhradila rovnako bezdôvodné obohatenie za užívanie celej nehnuteľnosti. Zotrvala na názore, že žalovaná nepreukázala geometrickým plánom ani iným dôkazom, že v rozhodnom čase využívala ňou uvedenú časť pozemku vo vlastníctve žalobkyne, resp. úpadcu. V záverečnej reči navrhla žalobe vyhovieť.
9. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní konanom dňa 18.06.2020 uviedol, že žalovaná so žalobou uplatneným nárokom nesúhlasí, nakoľko žalobkyňa si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie prístupovej cesty v celom rozsahu, pričom výšku tejto náhrady si v celom rozsahu uplatňuje od všetkých vlastníkov, ktorí užívajú túto prístupovú cestu. Poukázala na doteraz doručené písomnosti žalovanej, ktorých sa pridržia. Vyjadrila sa k Vyjadreniu žalobkyne zo dňa 06.05.2019, nakoľko vo svojom vyjadrení poukazovala na rozhodnutia súdov v obdobnom prípade, pričom ani jedno z týchto rozhodnutí nie je právoplatne skončené, a dokonca v jednom z týchto rozhodnutí si súd pri svojom rozhodovaní len osvojil skutkový a právny stav tvrdený žalobkyňou. Na margo uvedeného, dala do pozornosti a doručila krátkou cestou súdu aj žalobkyni, právoplatný rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 6C/42/2017, v ktorom súd rozhodoval na rovnakom skutkovom základe, kedy si žalobkyňa uplatňovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od jedného z vlastníkov pozemkov pri priľahlej ceste, pričom súd sa v tomto prípade vysporiadal aj s tvrdením žalovanej, že nie je možné, aby si žalobkyňa uplatňovala rovnakú výšku náhrady za užívanie celej cesty od všetkých vlastníkov, ktorí ju užívajú. Súd uviedol v tomto prípade, že sumu je potrebné rozdeliť medzi siedmych vlastníkov pristupujúcich ku spornej ceste, ktorí nemali zriadené vecné bremeno a túto sumu vydeliť teda siedmymi. Pre lepšiu orientáciu predložila aj výtlačok z katastrálnej mapy, kde je znázornená aj parcela žalovanej, predmetná prístupová cesta a časť prístupovej cesty, ktorú žalovaná využíva k prístupu svojej nehnuteľnosti, pričom časť tejto prístupovej cesty je o rozlohe cca 300m2. Mala za to, že ak súd uzná za dôvodné priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to užívaním predmetnej nehnuteľnosti, je potrebné sa vysporiadať aj s rozlohou, ktorá je užívaná, rovnako aj so skutočnosťou, že tento pozemok užívajú aj ostatní spoluvlastníci priľahlých nehnuteľností, a vzhľadom nato upraviť aj výšku sumy za vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre tento účel predložila výpočet sumy bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na rozlohu, s prihliadnutím na sumu uvedenú v znaleckom posudku N.. W., ktorú predkladala žalobkyňa, na časť užívania aj ostatnými siedmymi vlastníkmi, pričom finálna výška tejto sumy je 58, 12 eur. Navrhla, aby súd rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu strán vo veci. Za nedôvodný označila žalobkyňou požadovaný úrok z omeškania, nakoľko si žalobkyňa uplatňovala voči žalovanej neprimerane vysokú náhradu za užívanie tejto cesty a až v priebehu ostatných súdnych konaní bolo potvrdené, že sa má pri výške prihliadať aj na užívanie všetkých ostatných vlastníkov priľahlých pozemkov. Výšku úroku z omeškania považovala za nedôvodnú tiež z dôvodu, že na strane žalovanej je a bol priestor na dohodu aj po vyslovení predbežného názoru tunajšieho súdu, pričom uvedené nebolo zrealizovateľné z dôvodu na strane žalobkyne. Mala za to, že tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná nepreukázala, akú časť cesty reálne užíva, nemôže mať za následok priznanie nároku za vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie celej prístupovej cesty v prospech žalobkyne, nakoľko žalovaná nemá reálny dôvod na užívanie celej prístupovej cesty, ale len tej časti, ktorá vedie k jej nehnuteľnosti. Zároveň takéto uplatňovanie finančných nárokov považovala za duplicitné aj voči ostatným vlastníkom, ktorí spornú cestu užívali a užívajú. V záverečnej reči zotrvala na doterajších prednesoch a písomných vyjadreniach.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďou právnej zástupkyne žalobkyne, výpoveďou právnej zástupkyne žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu, najmä žaloba, odpor proti platobnému rozkazu, písomné vyjadrenia strán sporu produkované v priebehu sporu, Znalecký posudok č. 14 zo dňa 24.01.2019, vypracovaný N.. Q. W., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, vodohospodárske stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, list vlastníctva pozemku vo vlastníctve úpadcu, list vlastníctva nehnuteľnosti žalovanej, výpis (výtlačok) z katastrálnej mapy, výpočet výšky bezdôvodného obohatenia žalovanou; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Nespornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sporu boli skutkové tvrdenia o tom, že žalovaná užívala bez právneho dôvodu časť pozemku (cesty), ktorý bol vo vlastníctve úpadcu v období od 20.06.2016 do 19.01.2017, za ktoré požaduje žalobkyňa vydanie bezdôvodného obohatenia.
12. Spornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sporu zostali výška bezdôvodného obohatenia, pričom jeho výšku žalobkyňa preukázala predloženým znaleckým posudkom; sporným ďalej zostalo, či žalovaná užívala v predmetnom období (od 20.06.2016 do 19.01.2017) celú rozlohu pozemku, ktorý bol vo vlastníctve úpadcu, t. j. 2.729 m2, alebo len jeho časť 300 m2, vyplývajúcu zo žalovanou predloženého listinného dôkazu nachádzajúceho sa na č. l. XXX - výpis /výtlačok/ z katastrálnej mapy, pričom žalovaná namieta, že žalobkyňa pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia nezohľadnila stav pozemku (že ide o lesnú cestu vysypanú kamienkami, ktorá je v zlom stave) a skutočnosť, že pozemok je užívaný ďalšími šiestimi osobami (vlastníkmi ostatných priľahlých pozemkov).
13. Súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných v období trvania bezdôvodného obohatenia, t. j. od 20.06.2016 do 19.01.2017 (ďalej „v znení účinnom v rozhodnom čase“).
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ZKR“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa § 47 ods. 4 veta prvá ZKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
Podľa § 86 ods. 2 veta prvá ZKR, správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona.
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 25.06.2017 (od kedy vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. k 25.06.2017 (platná v období od 16.03.2016 doteraz), činí 0,00% + zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 25.06.2017, predstavuje výšku úroku z omeškania 5,00% ročne.
14. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil, že žaloba je dôvodná čiastočne, a to v časti vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie časti pozemku, ktorý bol vo vlastníctve úpadcu, ktorého reálne užívanie bez právneho dôvodu nepopiera ani sama žalovaná.
15. V prejednávanej veci ide o užívanie pozemku vo vlastníctve úpadcu žalovanou bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, aby žalovaná za užívanie poskytovala úpadcovi plnenie. Na strane žalovanej teda došlo v období od 20.06.2016 do 19.01.2017 k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko pozemok vo vlastníctve úpadcu bol žalovanou užívaný neoprávnene ako prístupová komunikácia k jej nehnuteľnosti, pričom pozemok vo vlastníctve úpadcu nie je verejnou komunikáciou a žalovaná nemala k nemu zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu preši a motorovými vozidlami. Medzi stranami sporu nebola nikdy uzatvorená žiadna zmluva, najmä nie nájomná zmluva, ani zmluva o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorá by žalovanú oprávňovala na užívanie pozemku vo vlastníctve úpadcu. Hoci žalovaná užívala pozemok vo vlastníctve úpadcu v období od 20.06.2016 do 19.01.2017 (pričom samotné jeho užívanie žalovanou a ani obdobie užívania neboli medzi stranami sporné), za užívanie počas tohto obdobia neposkytovala úpadcovi, resp. žalobkyni ako správkyni konkurznej podstaty úpadcu, žiadne adekvátne plnenie. Pozemok vo vlastníctve žalobcu užívala žalovaná bezplatne a dochádzalo na jej strane k vzniku bezdôvodného obohatenia. Jednalo sa konkrétne o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu podľa citovaného ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je žalovaná povinná vydať tomu, na úkor koho sa získal, t. j. žalobkyni ako správkyne konkurznej podstaty úpadcu, v zmysle citovaného ustanovenia § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka.
16. Pri stanovení výšky žalobou uplatneného bezdôvodného obohatenia súd v danom prípade zohľadnil skutočnosť, že žalovaná reálne užívala v období od 20.06.2016 do 19.01.2017, za ktoré žalobkyňa požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 532,50 eur, nie celkovú výmeru pozemku vo vlastníctve úpadcu 2.729 m2, ale len jeho časť o výmere 300 m2. Z listinného dôkazu predloženého žalovanou na pojednávaní dňa 18.06.2020, t. j. z výpisu /výtlačku/ z katastrálnej mapy, je zrejmé, že žalovaná nemá reálny dôvod na užívanie celej prístupovej cesty vo vlastníctve úpadcu, ale len tej jeho časti, ktorá vedie k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, čo prestavuje 300 m2. Pri výške bezdôvodného obohatenia súd bral zreteľ aj na tú skutočnosť, že pozemok vo vlastníctve úpadcu využívali v období od 20.06.2016 do 19.01.2017 aj ďalší šiesti vlastníci priľahlých pozemkov, ktorú skutočnosť mal súd za osvedčenú tiež z výpisu /výtlačku/ z katastrálnej mapy predloženého žalovanou na pojednávaní dňa 18.06.2020. Znamená to, že spolu so žalovanou užívalo časť výmery pozemku vo vlastníctve úpadcu o rozlohe 300 m2 celkovo sedem vlastníkov pozemkov priľahlých k pozemku vo vlastníctve úpadcu.
17. Spornú výšku bezdôvodného obohatenia súd ustálil na základe znaleckého posudku produkovaného v tomto spore, podľa ktorého je všeobecná hodnota nájmu vo vzťahu k pozemku vo vlastníctve úpadcu 2,33 eur/m2/rok. Rozsah príjazdovej komunikácie, ktorý užívala žalovaná na zabezpečenie prístupu k svojej nehnuteľnosti činí 300 m2. Čas užívania príjazdovej komunikácie (čas, za ktorý došlo k bezdôvodnému obohateniu voči úpadcovi) je 213 dní (194 dní v roku 2016 a 19 dní v roku 2017). Pokiaľ teda ide o výpočet výšky ročného nájomného, nájomné za rok prestavuje 699,- eur, tzn. suma 2,33 eur vynásobená využívanou rozlohou 300 m2. Denný nájom potom predstavuje sumu 1,91 eur (699,- eur delené 365). Nájom za počet dní bezdôvodného obohatenia predstavuje 406,83 eur (213 dní x 1,91 eur). Súd považuje za spravodlivé túto sumu (406,83 eur) rozdeliť rovnomerne medzi siedmych vlastníkov pozemkov priľahlých k pozemku vo vlastníctve úpadcu, t. j. 406,83 eur delené 7 = 58,11857142 eur, po zaokrúhlení 58,12 eur.
18. Na základe takto vykonaného dokazovania, súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 58,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 58,12 eur od 25.06.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
19. Súd konštatuje, že žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00% ročne. Súd jej však priznal úrok z omeškania až od 25.06.2017, nie od 03.10.2016 ako žiadala žalobkyňa v žalobe, nakoľko žalobkyňa stanovila nesprávne za prvý deň omeškania deň doručenia Výzvy na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena a upozornenia o vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z 22.09.2016, ktorú žalovaná prevzala dňa 03.10.2016. Prvým dňom omeškania je však deň 25.06.2017, ako deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty 15 dní na dobrovoľné plnenie od doručenia žalovanej Výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 07.06.2017, ktorá bola žalovanej doručená dňa 09.06.2017. Súd nevzhliadol dôvodnosť námietok žalovanej v prospech nepriznania úroku z omeškania.
20. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
21. Vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v druhom výroku enunciátu rozsudku. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v časti o zaplatenie 474,38 eur (ako rozdielu medzi žalobou uplatnenou sumou 532,50 eur a súdom priznanou sumou 58,12 eur) a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 474,38 eur od 03.10.2016 do 24.06.2017 (ako rozdielu medzi žalobou uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 532,50 eur od 03.10.2016 do zaplatenia a súdom priznaným úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 58,12 eur od 25.06.2017 do zaplatenia).
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v treťom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania vychádzajúc z čistého úspechu žalovanej v rozsahu 78%.
Žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 58,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 58,12 eur od 25.06.2017 do zaplatenia, v ktorej časti súd žalobe vyhovel v prvom výroku enunciátu rozsudku. Úspech žalobkyne je zároveň neúspechom žalovanej.
Žalovaná bola úspešná v časti, v ktorej súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v druhom výroku enunciátu rozsudku, t. j. v časti o zaplatenie 474,38 eur (ako rozdielu medzi žalobou uplatnenou sumou 532,50 eur a súdom priznanou sumou 58,12 eur) a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 474,38 eur od 03.10.2016 do 24.06.2017 (ako rozdielu medzi žalobou uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 532,50 eur od 03.10.2016 do zaplatenia a súdom priznaným úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 58,12 eur od 25.06.2017 do zaplatenia). Úspech žalovanej je zároveň neúspechom žalobkyne.
Výpočet čistého úspechu žalovanej je nasledovný: (58,12 eur /súdom priznaná suma žalobkyni/ x 100) delené 532,50 eur /žalovaná suma/ = 10,91455399%, zaokrúhlene 11% ako úspech žalobkyne (zároveň neúspech žalovanej); 100% mínus 11% = 89% ako úspech žalovanej (zároveň neúspech žalobkyne); čistý úspech žalovanej predstavuje 78%: 89% (úspech žalovanej) mínus 11% (úspech žalobkyne) = 78% (čistý úspech žalovanej).
23. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Na žalobkyňu, ako správcu konkurznej podstaty úpadcu T. Š., sa vzťahuje osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. p) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) /pozn. súdu: v čase podania žaloby 11.09.2017 to bolo ustanovenie § 4 ods. 2 písm. o) zákona č. 71/1992 Zb./, podľa ktorého od poplatku sú oslobodení správca podľa osobitného predpisu,3f ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu. Poznámka 3f odkazuje na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25. Podľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku sú oslobodení správca podľa osobitného predpisu,3f ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu. Poznámka 3f odkazuje na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
26. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
27. Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb., z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, vyberajú súdy v občianskom súdnom konaní poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura, v obchodných veciach najviac 33.193,50 eura.
28. Keďže bola žalobkyňa v konaní osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. p) zákona č. 71/1992 Zb., a súd jej žalobe čiastočne vyhovel, prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby podľa výsledku konania na žalovanú v súlade s citovaným ustanovením § 2 ods. 2 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. Preto súd v poslednom výroku enunciátu rozsudku rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50 eur (keďže 6% z hodnoty predmetu sporu podľa výsledku konania, t. j. z 58,12 eur je iba 3,49 eur, súdny poplatok činí najmenej 16,50 eur) na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.
Poučenie:
Proti prvému a druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti tretiemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Proti štvrtému výroku tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).