Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-35-2024.pdf
PDF · 162.7 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/35/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov: matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, štátnej občianky SR, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka, so sídlom E. X/X, B. a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, štátneho občana SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozef Dudzík a JUDr. Kristína Gerová, advokáti, so sídlom G. XXXX/X, H., v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní matky proti výrokom II. až IV. rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 22P/10/2023-154 zo dňa 07.decembra 2023
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 22P/10/2023-154 zo dňa 07.decembra 2023 v odvolaním nenapadnutom výroku I. z o s t á v a n e d o t k n u t ý.
Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 22P/10/2023-154 zo dňa 07.decembra 2023 v napadnutých výrokoch II., III., IV.. a v závislých výrokoch V. a VI. p o t v r d z u j e s tým, že označenie právneho zástupcu otca správne znie ...,,JUDr. Jozef Dudzík a JUDr. Kristína Gerová, advokáti, so sídlom G. XXXX/X, H.“... .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo navrhovateľky D. B., I. J., nar. XX.XX.XXXX v B., štátnej občianky SR a druhého z manželov F. B., nar. XX.XX.XXXX v B., štátneho občana SR, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozviedol. Podľa výroku II. maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Podľa výroku III. matka maloletých detí je povinná prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 65 Eur mesačne a na výživu mal. C. sumou vo výške 65 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Výrokom IV. stretávanie maloletých detí s matkou neupravil. Podľa výroku V. týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 7P/86/2007
- 20 zo dňa 22.10.2007, právoplatného dňa 10.11.2007 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX a rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 3P/45/2012 - 25 zo
dňa 05.06.2012, právoplatného dňa 28.07.2012 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX. V ostatných častiach zostávajú predchádzajúce rozhodnutia nezmenené. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom VI. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odseku 1. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky (ďalej aj „matky“) doručený Okresnému súdu Prievidza dňa 03.07.2023, ktorým žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo, ktoré s manželom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú oprávnení ich zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazať výživným vo výške 500 Eur mesačne na každé z mal. detí, a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode a jeho zdôvodnenie.
3. Okresný súd v odsekoch 2. a 3. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol obsah písomného vyjadrenia druhého z manželov (ďalej aj ,,otca“) zo dňa 21.08.2023, doplnenom v podaní zo dňa 04.10.2023, ktorý s rozvodom manželstva súhlasil, avšak v časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom žiadal, zveriť obe mal. deti do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať prispievať na výživu mal. detí v sume 30 Eur mesačne na každé z maloletých detí, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca mal. detí s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o výživnom, stretávanie matky s deťmi nenavrhoval upraviť a jeho zdôvodnenie.
4. V odsekoch 4. až 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd popísal vyjadrenia účastníkov konania na informatívnych stretnutiach konaných dňa 28.08.2023, 25.9.2023, 31.10.2023 z dôvodu aplikácie multidisciplinárneho prístupu súdu.
5. Okresný súd v odsekoch 7. až 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol rozsah vykonaného dokazovania, a to výsluchom navrhovateľky, druhého z manželov, oboznámením listinných dôkazov.
6. V odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd podrobne uviedol obsah Správy kolízneho opatrovníka zo dňa 30.11.2023, v závere ktorej navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, styk matky s maloletými deťmi nenavrhol upravovať a vyživovaciu povinnosť matky navrhol upraviť s prihliadnutím na vek a potreby mal. detí.
7. Okresný súd v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku popísal obsah Správy z poradensko- psychologického procesu zo dňa 29.11.2023, v ktorej závere bolo o.i. konštatované, že mal. deti verbalizovali, že v prípade rozvodu rodičov chcú byť zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom predstavu o realizovaní styku s matkou nemajú. Javí sa, že mal. deti sú informované o aktuálnej situácii v rodine, napr. v zmysle finančnej situácie a rodičovského konfliktu nad rámec potreby. V dôsledku čoho môžu byť vystavované konfliktu lojality a postoje k rodičom v súvislosti s rozvodom nemusia byť objektívne.
8. Okresný súd aplikoval ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, ako vyjadril vo výrokovej časti rozsudku.
9. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C. je trvalo a vážne narušené. Navrhovateľka trvala na podanom návrhu, nevidela nádej na obnovu manželského spolužitia a dôvod rozvratu manželstva videla hlavne v strate vzájomnej dôvery medzi manželmi, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému odcudzeniu manželov, a tiež v rozdielnych názoroch na výchovu spoločných mal. detí. Druhý z manželov s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, pričom rozvrat vzájomných vzťahov pripisoval taktiež strate jeho dôvery v navrhovateľku, rozdielnym názorom na starostlivosť o spoločnú domácnosť a mal. deti. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a dlhodobo narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom a neplní si žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, pričom vzhľadom k postoju navrhovateľky, ktorá trvá na rozvode manželstva a postoju druhého z manželov, ktorý s rozvodom manželstva súhlasí vychádzajúc z dlhodobých nezhôd v partnerskom a rodičovskom vzťahu a z toho plynúcej citovej odcudzenosti nie je, podľa názoru súdu nádej, že by si v budúcnosti svoje funkcie toto
manželstvo plnilo. Okresný súd manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol, pričom dôvod rozpadu manželstva vzhliadol vo vzájomnom citovom odcudzení sa manželov, spôsobenom stratou vzájomnej dôvery medzi manželmi v oblasti partnerskej, rodičovskej, ale aj finančnej.
10. Okresný súd konštatoval, že pred uzavretím manželstva sa účastníkom konania narodili dve spoločné deti, a to mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX.
11. Okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností má povinnosť prihliadať vždy na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, prostrediu, vývinové potreby, ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia.
12. Okresný súd poukázal na to, že o osobnú starostlivosť o maloleté deti prejavili záujem obaja rodičia mal. detí. Počas prebiehajúceho rozvodového konania rodičia mal. detí realizovali určité obdobie aj striedavú starostlivosť o mal. deti, a to jednak v dvojtýždňových intervaloch, a tiež v intervale pondelok
- piatok starostlivosť zo strany matky a v piatok - nedeľu starostlivosť zo strany otca. Na tomto mieste okresný súd uviedol, že striedavá starostlivosť o mal. deti musí byť v prvom rade v záujme mal. detí, nesleduje sa záujem, resp. to, čo vyhovuje niektorému z rodičov.
13. Vzhľadom na jednoznačný odmietavý a negatívny postoj oboch mal. detí k striedavej starostlivosti zo strany ich rodičov (potom, čo si toto mali možnosť reálne vyskúšať) okresný súd tento rešpektoval, a skonštatoval, že striedavá starostlivosť rodičov o mal. deti nie je v danom prípade v záujme mal. detí. Zároveň okresný súd rešpektoval aj názor mal. detí, ktorý zisťoval prostredníctvom referátu poradensko- psychologických služieb, kde sa obe mal. deti vyjadrili, že v prípade rozvodu rodičov chcú byť zverené do osobnej starostlivosti svojho otca.
14. Názor mal. detí okresný súd považoval za potrebné rešpektovať, a to vzhľadom na ich vek, zdravý psychický a fyzický vývoj, ako aj ich najlepší záujem. Skutočnosti uvádzané v závere správy z poradensko - psychologického procesu o tom, že sa javí, že mal. deti sú nad rámec potreby informované o aktuálnej situácii v rodine (najmä finančnej, či rodičovského konfliktu), neoslabili nijako záver okresného súdu o tom, že je potrebné rešpektovať názor mal. detí a rozhodnúť v súlade s ním. Nebolo totiž zrejmé, či a ktorý z rodičov (matka tvrdí, že otec; mal. C. uviedla, že jej prekáža, keď s ňou matka preberá záležitosti okolo rozvodu) by mal mal. deti nad rámec potreby informovať o situácii v rodine, keď sa zároveň javilo, že u oboch rodičov vystupuje do popredia túžba po rozvode manželstva viac, než motivácia spolupracovať a podieľať sa na vyriešení rodičovského konfliktu. Napokon aj matka mal. detí sa sama opakovane (v zmysle správy z PPS, ako aj v rámci ISR) vyjadrila, že názor mal. detí bude rešpektovať a taktiež nenavrhovala ani výsluch mal. detí pred súdom vedomá si toho, že mal. deti budú prezentovať ohľadom stretávania rovnaký názor, ako už bol zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka. K ďalším námietkam matky, že otec mal. detí pracuje v zahraničí, čím spochybnila jeho spôsobilosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. deti, okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec mal. detí je momentálne už od októbra 2023 práceneschopný, pracovný pomer v zahraničí má ukončený k 31.12.2023 a zároveň bol prijatý do pracovného pomeru na Slovensku (blízko miesta bydliska) od 01.01.2024, pričom svoje pracovné pomery si takto upravil práve kvôli tomu, aby mohol zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. deti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na stanovisko kolízneho opatrovníka v súvislosti so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti otca, okresný súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, ktoré rozhodnutie považoval súd za rozhodnutie, ktoré je pri zohľadnení všetkých skutkových okolností v najlepšom záujme maloletých detí.
15. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky k mal. deťom okresný súd vychádzal zo zistených majetkových, finančných a zárobkových pomerov a možností oboch rodičov, pričom zohľadnil nevyhnutné výdavky tak na strane rodičov, ako aj mal. detí.
16. Okresný súd uviedol, že vyživovacia povinnosť matky voči mal. deťom doposiaľ nebola súdom upravovaná. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 3P/45/2012-25 zo dňa 05.06.2012, právoplatným dňa 28.07.2012 bola mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. C. sumou vo výške 30 Eur mesačne, vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred k rukám matky
dieťaťa, s účinnosťou od 01.04.2012. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2P/950/2008-20 zo dňa 22.10.2007, právoplatným dňa 10.11.2007 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bol mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 2.000 SKK mesačne vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.11.2007.
17. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti si okresný súd osvojil zhodné skutkové tvrdenia účastníkov konania, ohľadom výšky výdavkov na mal. deti a spoločnú domácnosť, nakoľko nemal pochybnosti o ich pravdivosti a neboli tiež v rozpore s vykonaným dokazovaním.
18. Okresný súd tak zistil, že mal. A. má 16 rokov a navštevuje Strednú odbornú školu v H.. Zdravotný stav má dobrý, v tejto súvislosti nemá zvýšené výdavky. Okresný súd vychádzal z jeho priemerných mesačných výdavkov v sume 550 Eur, a to nasledovne: strava 150 Eur mesačne, cestovné 40 Eur mesačne, vreckové a desiata 80 Eur mesačne, triedny fond 80 Eur ročne, t.j. 6,60 Eur mesačne, oblečenie a obuv 200 Eur mesačne, školské potreby 20 Eur mesačne, drogéria, lieky a vitamíny 20 Eur mesačne a voľný čas 35 Eur mesačne. Na strane mal. A. okresný súd nezohľadnil výdavky na sporenie 100 Eur mesačne a poistku 19,26 Eur mesačne, nakoľko mal za to, že nejde o nevyhnutné výdavky a ako také nemajú prednosť pred nevyhnutnými výdavkami jeho rodičov ako osôb voči nemu výživou povinných.
19. Mal. C. má 14 rokov a navštevuje 9. ročník Základnej školy v K.. Zdravotný stav má dobrý, zvýšené výdavky má v súvislosti so zhoršeným zrakom, nosí okuliare. Okresný súd vychádzal z jej pravidelných mesačných výdavkov priemerne vo výške 470 Eur mesačne, a to nasledovne: strava 150 Eur mesačne, cestovné 13 Eur mesačne, oblečenie a obuv 200 Eur mesačne, školské potreby 20 Eur mesačne, okuliare 20 Eur mesačne, lieky a vitamíny 20 Eur mesačne, kozmetika 30 Eur mesačne a voľnočasové aktivity v sume 20 Eur mesačne. Na strane mal. C. okresný súd taktiež nezohľadnil výdavok na sporenie v sume 100 Eur mesačne, nakoľko ho považoval za nie nevyhnutný výdavok, ktorý by mal prednosť pred nevyhnutnými výdavkami jej rodičov.
20. Okresný súd mal za zistené, že otec mal. detí je aktuálne zamestnaný ako vodič kamiónu u zamestnávateľa v Nemecku. Jeho priemerný mesačný príjem v čase podania návrhu bol vo výške 3.320 Eur mesačne (2.700 Eur mesačne mzda + 600 Eur cestovné náhrady + 20 Eur mobil). V priebehu tohto konania sa mu jeho príjem znížil, v dôsledku úpravy pracovného času. Od 01.10.2023 je práceneschopný, nemocenskú dávku zatiaľ nepoberá, v čase jeho práceneschopnosti mu nie sú vyplácané ani cestovné náhrady vo výške 600 Eur mesačne. Poberá prídavky na dve deti zo zahraničia vo výške 500 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že k 31.12.2023 končí jeho pracovný pomer so zahraničným zamestnávateľom a k 01.01.2024 mu vznikne pracovný pomer u slovenského zamestnávateľa (blízko miesta trvalého bydliska) ako vodič dennej linky na Slovensku, z ktorého zamestnania bude mať príjem vo výške približne 1.000 Eur mesačne. Vlastní rodinný dom, v ktorom žije spolu s matkou mal. detí a mal. deťmi v spoluvlastníckom podiele a dve osobné motorové vozidlá. Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania vyplývalo, že výdavky na spoločnú domácnosť, ktorú zdieľa s mal. deťmi a matkou mal. detí, v plnej výške hradí otec, sú priemerne vo výške 1.100 Eur mesačne, a to nasledovne: elektrina 99 Eur mesačne, mobil, internet a TV vo výške 160 Eur mesačne (pre 4 osoby), dane a komunálny odpad 126 Eur ročne, t.j. 10,50 Eur mesačne, hypotéka vo výške 327,60 Eur mesačne (na bývanie v spoločnej nehnuteľnosti), strava 250 Eur mesačne, obuv a oblečenie 150 Eur mesačne a hygiena 100 Eur mesačne. Čo sa týka poistky na dom vo výške 160 Eur ročne, tento výdavok okresný súd nepovažoval za nevyhnutný, a preto ho nezohľadňoval.
21. Okresný súd zistil, že matka mal. detí je nezamestnaná, od októbra 2022 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Aktuálne je bez príjmu, vlastní spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome, v ktorom spolu s otcom mal. detí a mal. deťmi býva. Naposledy bola zamestnaná ako predavačka s priemerným mesačným príjmom vo výške 640 Eur mesačne, išlo o krátkodobé zamestnanie, rovnako podľa jej vyjadrenia aj ďalšie zamestnania ukončila po uplynutí trojmesačnej skúšobnej doby, nakoľko jej nevyhovovali. Pracovnú ponuku počas jej evidencie ako uchádzačky o zamestnanie odmietla údajne zo zdravotných dôvodov. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie má stredoškolské bez maturity, má výučný list v odevnom odbore. Na strane matky okresný súd zohľadnil uplatnené výdavky v sume 50 Eur mesačne na obuv a oblečenie a výdavok priemerne 200 Eur mesačne na stravu. Výdavok v uplatnený v sume 100 Eur mesačne na cigarety okresný súd nezohľadnil, keďže
nejde o nevyhnutný výdavok, ktorý by mal mať prednosť pred jej vyživovacou povinnosťou k mal. deťom. Skutočnosť, že má uvedenú sumu mesačne k dispozícii na cigarety skôr nasvedčuje tomu, že uvedenú sumu je schopná si zabezpečiť, a preto minimálne v tejto výške je schopná plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k mal. deťom. Iné výdavky ako na oblečenie a obuv a stravu okresný súd na strane matky nezohľadnil, nakoľko si iné ani neuplatnila a zo zhodných tvrdení účastníkov konania ani iné výdavky matky nevyplývali, keď všetky náklady v súvislosti s bývaním hradí otec mal. detí, pričom všetci žijú v spoločnej nehnuteľnosti.
22. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky voči mal. deťom okresný súd vychádzal z potencionálneho príjmu matky vo výške minimálnej mzdy na rok 2023 (oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 300/2022 Z.z.), t.j. zo sumy 700 Eur mesačne, ktorú sumu je matka potencionálne schopná zabezpečiť si výkonom zamestnania, keďže nemá zdravotné obmedzenia, tiež vzhľadom k jej najvyššiemu dosiahnutému vzdelaniu, ako aj ponukám práce vyplývajúcim z verejne dostupných zdrojov (voľné pracovné miesta v mieste bydliska matky vedené príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor služieb zamestnanosti). Okresný súd dospel k záveru, že je v zárobkových, majetkových a finančných možnostiach matky mal. detí, po zohľadnení nevyhnutných výdavkov na strane mal. detí, ale aj po zohľadnení príjmu otca mal. detí, skutočnosti, že na obe mal. deti poberá prídavky na deti a jeho nevyhnutných výdavkov; prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 65 Eur mesačne a na výživu mal. C. sumou vo výške 65 Eur mesačne, ktoré výživné bude poukazovať vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca mal. detí, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že matka ani otec mal. detí nenavrhovali upraviť styk s maloletými deťmi, s prihliadnutím na vek detí, ako aj skutočnosť, že v tejto časti sa dokážu dohodnúť bez súdneho rozhodnutia, okresný súd stretávanie mal. detí s matkou neupravoval.
24. Týmto rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 7P/86/2007 - 20 zo dňa 22.10.2007, právoplatný dňa 10.11.2007 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX a rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 3P/45/2012 - 25 zo dňa 05.06.2012, právoplatný dňa 28.07.2012 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX. V ostatných častiach zostávajú predchádzajúce rozhodnutia nezmenené.
25. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov tohto konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
26. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom II. až IV. v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 167-169 spisu), ktoré odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázala na to, že podala návrh na rozvod manželstva, ktorý odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania je natoľko rozvrátené, že už si neplní svoj účel, a ani nie je možné očakávať zmenu v budúcnosti a nakoľko od narodenia zabezpečovala starostlivosť o deti v prevažnej miere sama, deti boli na matku viacej citovo naviazané, a tiež najmä preto, že otec maloletých detí sa zdržiava väčšinou v zahraničí kvôli práci a netrávi s deťmi toľko času ako matka a ani vzhľadom na pracovnú vyťaženosť nevie zabezpečiť denno-dennú starostlivosť. Napriek tomu, že sa snažila na opakovaných informatívnych stretnutiach s otcom dohodnúť aj na iných alternatívach úpravy rodičovských práv a povinností, otec nakoniec každú možnosť odmietol a žiadal, aby autoritatívne rozhodol súd. Okresný súd odôvodnil zverenie maloletého A. a C. do osobnej starostlivosti otca tým, že rešpektoval jednoznačný odmietavý a negatívny postoj oboch maloletých detí k striedavej osobnej starostlivosti a ich vôľu byť zverené do osobnej starostlivosti otca, vzhľadom na ich vek, zdravý psychický a fyzický vývoj a ich najlepší záujem. Podľa matky prejav vôle dieťaťa je potrebné prekladať v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa. Nie vždy je pravdou, že vyjadrenia dieťaťa sú v súlade aj s jeho najlepším záujmom, a pritom je to práve záujem dieťa, ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Tento záujem dieťaťa musí byť chránený aj proti vôli samotného dieťaťa. Záujem dieťaťa je daný objektívne, a to zabezpečením naplnenia cieľov výchovy v súlade so zásadami, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou, ako aj právnym poriadkom, a tými sú vedenie maloletých detí k zodpovednosti, disciplíne, poriadku, úcte k iným ľuďom a k autoritám, odvahe, slušnosti a pravdovravnosti. Dokonca rodičia sú tiež oprávnení vynútiť si určité správanie sa dieťaťa,
pretože sú oprávnení zo zákona používať primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa. Podľa matky v konaní nebola dostatočne preskúmaná rodinná situácia ako celok a okresný súd nevykonal vyvážené a odôvodnené vyhodnotenie najlepšieho záujmu maloletých detí a žiadnym spôsobom sa nesnažil zistiť, aké riešenie je najlepšie pre maloleté deti. Nevzal do úvahy relevantný faktor, že otec maloletých detí ovplyvňoval deti tým, že im rozprával o rozvode ich rodičov, o jeho príčinách, o správaní ich matky, ako aj tým, že je k maloletým deťom benevolentnejší, všetko im dovolí, nič nemusia robiť, posiela im peniaze na účet, aby si mohli robiť čo chcú a bez dohody s matkou maloletých dovolil dcére kúpiť si psa práve v čase rozvodového konania. Matka je presvedčená, že všetky tieto veci, vrátane zmeny práce len na dobu prebiehajúceho konania robil otec účelovo a dosiahol tým to, že maloleté deti len opakovali to, čo počuli od otca. Matka sa riadne starala o maloleté deti od ich narodenia, pričom otec maloletých detí pracoval v zahraničí a domov chodil iba na víkendy, kedy si potreboval oddýchnuť. Celé roky bola starostlivosť o maloleté deti a domácnosť výlučne na matke. Až počas prebiehajúceho konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností, sa otec maloletých detí začal snažiť brať deti na výlety a na nákupy, aby si získal ich pozornosť. Bol to práve otec maloletých detí, ktorý s deťmi rozoberal rozpad manželstva, z ktorého viní práve matku maloletých detí. Maloletá C. uviedla, že podľa jej názoru si matka len „umelo“ hľadá dôvody na rozvod manželstva a „chce si užívať život alebo čo“, v ktorej súvislosti poukázala na to, že sa jedná o 14 ročné dieťa, ktoré, ako uviedlo, o rozvode sa dozvedela od otca a s matkou sa o záležitostiach ohľadom rozvodu nechcela baviť. Následne aj tvrdenie, že matka si len „umelo“ hľadá dôvody na rozvod manželstva alebo si chce užívať život, len preukazuje, že to má prebraté z vyjadrení svojho otca, ktorý neinicioval rozvod a vyhovovalo mu, ako fungovali. Tak isto má C. informácie o tom, že otec pravidelne matke prispieva na chod domácnosti, ale aj na jej (matkine) osobné potreby, z ktorých maloletá C. uviedla najmä cigarety. Aj takýmito narážkami na adresu matky maloletých detí sa otec snažil získať si ich na svoju stranu. Maloletý A. uviedol, že matka bola viac prísna a veľa vecí mu nechcela dovoliť. Práve to je dôvod, prečo maloletý A. vyjadruje svoj názor, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca. Otec sa na výchove maloletého nepodieľal. V súčasnej dobe maloletému dovolí, čo len chce, vrátane toho, aby chodil po nociach von a nijakým spôsobom nedohliada na to, kde sa maloletý nachádza, čo robí, s kým je alebo kedy sa vráti domov, čo samozrejme dieťaťu v jeho veku maximálne vyhovuje. Maloletý A. má 16 rokov, to znamená že je práve v citlivom období puberty, kedy deti experimentujú a môže veľmi ľahko skĺznuť na šikmú plochu, obzvlášť, keď má absolútnu voľnosť zo strany otca. Upriamila pozornosť na fakt, že maloletý A. pre prípad striedavej osobnej starostlivosti vyslovil obavu, že kde bude otec bývať počas dní, keď bude o nich zabezpečovať starostlivosť matka, avšak nijako sa nezmienil o tom, kde bude bývať matka, v čase keby starostlivosť zabezpečovala matka. Obidve maloleté deti tak isto zhodne uvádzajú, že nechcú upravovať styk s matkou, že sa s ňou chcú stretávať po vzájomnej dohode. Maloletý A. sa dokonca vyjadril ku predstave styku s matkou, že „keď bude chcieť byť so mnou, tak ju navštívim“. Už len samotný fakt, že zrazu vyjadrujú deti vo veku 14 a 16 rokov, že s matkou, ktorá ich od malička vychovávala a zabezpečovala starostlivosť, sa budú stretávať po dohode, resp. že ju navštívia, je v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, tak ako ho má na mysli aj Dohovor o právach dieťaťa. K opakovanému odvolávaniu sa na vyjadrenie matky, že je ochotná prihliadnuť na názor maloletých detí, poukázala na to, že na stretnutí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny jej bolo niekoľko krát zdôrazňované, že to, že bude rešpektovať názor detí, bude pozitívne vnímané pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv. V žiadnom prípade, ale nemala v úmysle vzdať sa starostlivosti o svoje maloleté deti a len sa s nimi „stretávať po dohode“. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by sa matka riadne nestarala o maloleté deti od ich narodenia a ani, že by o ich starostlivosť nemala záujem. Jediné s čím sa okresný súd uspokojil, boli rovnaké a dookola sa opakujúce tvrdenia otca a aj maloletých detí, že matka je lenivá, nevarí, zanedbáva domácnosť. Podľa matky okresný súd nedostatočne zohľadnil záujem maloletých detí v konaní, ak len prihliadol na názor maloletých detí bez ohľadu na to, či tento názor nebol ovplyvnený druhým rodičom a bez ohľadu na dopad na ich zdravý vývoj a život. Považovala za nedôvodné zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, ktorý nie je schopný zabezpečiť riadnu výchovu maloletých tak, aby bol dodržaný najlepší záujem dieťaťa. Žiadala rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu.
27. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 23.01.2024 (č.l. 176 spisu), ktorý oznámil, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť.
28. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 26.01.2024 (č.l. 178 – 179 spisu). V úvode uviedol, že odvolanie matky ho prekvapilo,
keďže spolu s právnou zástupkyňou v záverečnom stanovisku i po vyhlásení rozsudku na pojednávaní prehlásili, že budú rešpektovať stanovisko detí a odvtedy k žiadnej zmene nedošlo. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní nebol problém v tom, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené a že je potrebné ho rozviesť. Podstatná časť dokazovania bola zameraná na to, komu budú zverené do opatery deti pochádzajúce z manželstva a úprava vzájomných práv k nim. Matka v hodnotení svojej osoby v súvislosti so starostlivosťou uvádza nepravdu a skreslene hodnotí svoje stanovisko k výchove maloletých detí. Je pravda, že v snahe zabezpečiť pre rodinu lepšie sociálne a ekonomické pomery, využil možnosť pracovať v Nemecku. Tvrdo pracoval, aby splnil sny o vybudovaní si vlastného rodinného domu, kde doposiaľ žijú. Dlhú dobu má nielen on výhrady voči tomu, ako sa matka maloletých detí „stará“ o domácnosť a rodinu. Dodal, že matka problémy ako variť, prať, upratovať, nakupovať vôbec nemá, pretože nerobí žiadnu z uvedených činností. Starostlivosť o deti je na pleciach otca, čo evidentne takýmto spôsobom vyhodnotili aj deti. Deti nie sú malé, sú takmer dospelé. Vedia vyhodnotiť a porovnať starostlivosť matky a otca o domácnosť. Boli a sú ochotné prísť na súd a matke do očí povedať, ako to vidia oni a prečo chcú byť u otca. Ak to nestačí, je ochotná prísť na súd aj stará matka maloletých detí A. J., ktorá sama má značné výhrady k tomu, ako sa jej dcéra správa v tomto vzťahu a ako sa o domácnosť nestará. Počas celého manželstva mala matka najväčší problém v tom, kedy a kam sa pôjde zabaviť. Ak by malo rozhodnutie o odvolaní dopadnúť, ako navrhuje matka, bolo by to presne podľa jej gusta, a to získať minimálne 1.000 Eur, nerobiť pre rodinu úplne nič, čo by spĺňalo jej podmienky pokračovať vo svojom spôsobe života. Aj napriek tlaku na maloleté deti zo strany matky, obe deti objektívne museli usúdiť, že pri výbere rodiča, komu majú byť zverené, je jednoznačne v ich prospech zveriť ich do starostlivosti otca. V tejto časti bolo urobené rozsiahle dokazovanie, aby súd mal tie najlepšie a najrelevantnejšie dôkazy a na základe toho správne rozhodol, ak maloleté deti zveril jemu. V tejto súvislosti poukázal aj na ekonomické možnosti matky, ktorá nemá najmenší záujem zlepšiť svoju ekonomickú situáciu tak, ako by mohla a mala. Otcovi na rozdiel od matky nejde o výživné, ale o deti. Dodal, že si je vedomý toho, že má vyživovaciu povinnosť voči deťom, túto si chce riadne plniť, aby deti nemali žiadnu ujmu, a to bez ohľadu na to, ako je určené výživné v rozsudku. Rozsudok okresného súdu je spravodlivý, v záujme maloletých detí, odráža ich názor a nie je potrebné v rámci odvolacieho konania robiť žiadne zmeny. Ak sa v budúcnosti zmenia pomery, je možné kedykoľvek otázky úpravy práv a povinností k maloletým deťom riešiť inak. Súčasný stav je však v súlade so situáciou, ako ho zistil a vyhodnotil okresný súd a ktorý je treba zachovať a potvrdiť aj v rámci odvolacieho konania.
29. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 31.01.2024 (č.l. 184 spisu) bolo vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu doručené matke prostredníctvom právnej zástupkyne (doručenka na č.l. 184 rub spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť matka nevyužila.
30. Podaním okresného súdu zo dňa 31.01.2024 (č.l. 185 spisu) bolo vyjadrenie kolízneho opatrovníka doručené otcovi prostredníctvom právneho zástupcu (doručenka na č.l. 185 rub spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 písomne vyjadriť, ktorú možnosť otec nevyužil.
31. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 31.01.2024 (č.l. 187 spisu) bolo vyjadrenie druhého manžela (otca) k odvolaniu matky doručené matke prostredníctvom právnej zástupkyne (doručenka na č.l. 187 rub spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť matka nevyužila.
32. Podaním okresného súdu zo dňa 31.01.2024 bolo vyjadrenie druhého manžela (otca) k odvolaniu doručené kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť kolízny opatrovník nevyužil.
33. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) preskúmal vec podľa ust. § 65, § 66 CMP, s prihliadnutím na vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (68 CMP) a za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. IV. napadnutých oprávnenou osobou a v závislých výrokoch V. a VI., potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, za vykonania opravy záhlavovej časti rozsudku okresného súdu s primeranou aplikáciou ust. § 224 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP, § 2 ods. 1 CMP. Rozsudok
okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku I. o rozvode zostal nedotknutý. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
34. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie navrhovateľky (matky, ďalej len ,,matka“) bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/35/2024-192 zo dňa 05.03.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 05.03.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
35. Krajský súd považuje za potrebné primárne uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie matky maloletých detí a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenie otca maloletých detí v štádiu po rozhodnutí okresným súdom, tak na rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľka nevzniesla žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene ich písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 218/2009, sp.zn. 3Cdo 51/2011, sp.zn. 3Cdo 186/2012, sp.zn. 7Cdo 56/2011).
36. Predmetom odvolacieho konania po tom, čo rozsudok okresného súdu z dôvodu absencie odvolania, čo do výroku I. o rozvode manželstva rodičov maloletých detí nadobudol právoplatnosť dňom 20.01.2024, je úprava rodičovských práv a povinností k maloletých deťom A. a C. B. na čas po rozvode manželstva ich rodičov.
37. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie matky maloletých detí A. a C. proti výrokom II. až IV. rozsudku okresného súdu. Podstatou odvolania matky boli námietky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
38. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žiaden z matkou uvádzaných odvolacích dôvodov nebol naplnený. Nebolo zistené, že by konanie pred súdom prvej inštancie trpelo vadami brániacimi súdu v konaní a rozhodnutí vo veci samej. Tak isto nebolo zistené pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
39. K odvolaciemu dôvodu matky, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na Čl. 10 ods. 1, 2 CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sú potrebné. Dodáva odvolací súd, že je to súd, ktorý výsledky vykonaného dokazovania hodnotí jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach, k čomu zo strany okresného súdu došlo. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie preto, aby mohol vo veci rozhodnúť.
40. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné, preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, pretože ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.
41. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd zvýrazňuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybná aplikácia práva
na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto prípade takáto situácia nenastala, pretože súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.
42. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybností o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch II. a IV., pričom skutkové a právne závery boli prijaté v súlade so zákonnou právnou úpravou.
43. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. až IV. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP dodáva, že záujmom maloletých detí nepochybne je, aby boli predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinností, ktoré im vznikli zo zákona narodením detí, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove detí, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozí stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. Zákon o rodine a ani Dohovor o právach dieťaťa nepriorizuje žiadneho z rodičov vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, práve naopak, úprava rodičovských práv a povinností je koncipovaná na zásadne rovnoprávnom postavení oboch rodičov.
44. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
45. V tomto prejednávanom prípade sa matka návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.07.2023 domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom po rozvode, žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať výživným na mal. C. a mal. A. vo výške 500,- Eur mesačne. Otec s návrhom matky na rozvod manželstva súhlasil, avšak čo sa týka úpravy práv a povinností na čas po rozvode, žiadal, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti a matke určená vyživovacia povinnosť. Vzhľadom na rozdielne návrhy rodičov okresný súd vykonal informatívne stretnutia rodičov, a to dňa 28.08.2023, 25.09.2023 a 31.10.2023 (č.l. 74 a nasl., č.l. 103 a nasl., č.l. 127 a nasl. spisu). V rámci týchto stretnutí boli vyjadrené rozdielne návrhy rodičov, keď najprv matka s návrhom otca na zverenie maloletých detí eventuálne do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila, súhlasila by so striedavou starostlivosťou s tým, že by táto osobná starostlivosť bola zabezpečená striedavo v pravidelných intervaloch, a to od pondelka do piatka a otec od piatka do pondelka. Následne na informatívnom stretnutí dňa 25.09.2023 otec vyjadril, že by súhlasil so spoločnou osobnou starostlivosťou, s ktorým návrhom matka nesúhlasila, pričom uviedla, že si vyskúšali realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, kedy matka zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti od pondelka do piatka do večera a otec cez víkend, pričom matka uviedla, že počas tejto realizácie osobnej starostlivosti nemala voľný víkend s maloletými deťmi a nevyhovovalo jej to. Matka uviedla, že by súhlasila s realizáciou striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch, prečo je potrebné, aby otec zmenil pracovnú dobu. Na ďalšom informatívnom stretnutí konanom dňa 31.10.2023 otec uviedol, že sa o maloleté deti stará, deti uviedli, že chcú byť v jeho osobnej starostlivosti. Matka navrhla zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, pričom uviedla, že „je však ochotná prihliadnuť na názor maloletých detí, ak súd zistí, že by chceli byť zverené do osobnej starostlivosti otca, nebude trvať na zverení do jej osobnej starostlivosti a na názor maloletých deti prihliadať“.
46. Kolízny opatrovník podľa Správy zo dňa 30.11.2023 realizoval s otcom a matkou maloletých detí informatívny pohovor, vykonal konzultáciu s maloletými deťmi tak, ako to podrobne popísal okresný súd v odseku 19. napadnutého rozsudku a na základe zistených skutočností navrhol, v prípade rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, styk matky s maloletými deťmi navrhol neupravovať a vyživovaciu povinnosť navrhol upraviť s prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí.
47. Zo správy poradensko-psychologického procesu (č.l. 146,147 spisu), obsah ktorej podrobne popísal okresný súd v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, vyplynul záver, podľa ktorého maloleté deti verbalizovali, že v prípade rozvodu rodičov chcú byť zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom predstavu o realizovaní styku s matkou nemajú. Javí sa, že maloleté deti sú informované o aktuálnej situácii v rodine.
48. Napriek snahe dospieť k vyriešeniu sporu medzi rodičmi vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nedošlo ku konsenzu, teda k naplneniu najlepšieho záujmu maloletých detí spočívajúceho v ich práve byť vychovávané oboma rodičmi, a to prípadne spoločnou starostlivosťou alebo striedavou osobnou starostlivosťou, a preto bolo potrebné prihliadať v prvom rade na záujem maloletých detí a ich názor.
49. K námietke matky, že okresný súd nevzal do úvahy najlepší záujem maloletých detí, krajský súd v zhode s okresným súdom poukazuje na vyjadrenie matky na Informatívnom stretnutí rodičov konanom dňa 31.10.2023, spísanom na Okresnom súde Prievidza (č.l. 127-128 spisu) v tom smere, že ....,, matka je ochotná prihliadnuť na názor maloletých detí, ak zistí, že by chceli byť zverené do osobnej starostlivosti otca, nebude trvať na zverení do jej a na názor malol. detí prihliadať...“ v spojení so závermi správy kolízneho opatrovníka a správy z poradensko-psychologického procesu, z ktorého vyplynulo, že v prvom rade u rodičov bola túžba po rozvode manželstva viac, ako motivácia spolupracovať a podieľať sa na vyriešení rodičovského konfliktu a bol vyjadrený názor maloletých detí, ktoré vyjadrili, že chcú byť zverené otcovi, v ktorej súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na Článok 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s § 116 CMP, Čl. 4 CMP, v zmysle ktorých sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktorého sa to týka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Zdôrazňuje odvolací súd, že súd je povinný venovať primeranú pozornosť názoru dieťaťa, pričom je potrebné, aby založil svoje rozhodnutie nielen na jeho prianí, ale aj na komplexnom posudzovaní jeho záujmov.
50. K poukazu matky, že nie vždy je pravdou, že vyjadrenia dieťaťa sú v súlade aj s jeho najlepším záujmom, odvolací súd poukazuje na zásadnú skutočnosť, že nie je možné stotožňovať len názor (prianie) maloletého s pojmom záujem dieťaťa. V prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, je to práve všeobecný súd, ktorému prináleží vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa v kontexte individuálnych okolností toho ktorého prípadu. Odvolací súd uvádza, že maloleté dieťa je schopné formulovať svoje vlastné názory, ktoré má právo slobodne vyjadrovať, avšak konečné posúdenie jeho záujmu patrí súdu, v ktorého dispozícii je i oprávnenie k prípadným korektúram predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, resp. prospešné a čo nie. Súd prvej inštancie zohľadňoval názory maloletých detí, ktoré boli vyjadrené prostredníctvom príslušného orgánu sociálno- právnej ochrany detí, a to prostredníctvom kolízneho opatrovníka, a preto aj odvolací súd dospel k záveru, že dokazovanie zisťovaním názoru maloletých detí prvoinštančným súdom bolo postačujúce.
51. Ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, že by otec maloletých detí tohto času nespĺňal zákonom stanovené predpoklady pred osobnú starostlivosť o maloleté deti, má podmienky pre zabezpečenie ich budúceho zdravého vývoja po stránke osobnostnej a v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne vážne nedostatky, ktoré by bránili zvereniu maloletých detí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, pričom okresný súd správne prihliadal na maloletými deťmi prejavenú vôľu byť zverené do osobnej starostlivosti otca.
52. K poukazu matky na jej osobnú starostlivosť o maloleté deti od ich narodenia, krajský súd uvádza, že uvedenú starostlivosť nepopiera a ani nespochybňuje a rovnako nespochybňuje ani úprimný záujem matky o maloleté deti, avšak maloleté deti sú už vo veku 17 a 15 rokov (aktuálne k času rozhodovania krajského súdu), teda vo veku blížiacemu sa dospelosti, kedy je potrebné na ich názor prihliadať a brať do úvahy. Pokiaľ matka poukazovala na to, že maloleté deti sú pod výrazným vplyvom otca, tak uvedené preukázané nebolo, a preto uvedenú námietku považoval krajský súd za nedôvodnú. Zároveň je potrebné dodať aj to, že názor detí sa vyvíja, nie je nemenný, právo vyjadriť samostatný názor maloletému dieťaťu patrí vždy. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má práve byť venovaná jeho názoru. Je zrejmé, že deti vo veku 17 a 15 rokov, sú schopné samostatne formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom súžití s rodičmi a ku ktorým názorom a prianiam je potrebné prihliadať.
Akékoľvek rozhodnutie, ktoré by nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni rozumovej vyspelosti dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť účinne jeho najlepšieho záujmu (primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/492/2015). Záujem dieťaťa však nie je možné stotožniť so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Okresný súd pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti zohľadňoval všetky relevantné skutočnosti, taktiež prihliadol na najlepší záujem maloletých detí, keď rešpektoval ich postoj a názor. Na základe zistených skutočností, a to odmietavého postoja oboch maloletých detí k striedavej starostlivosti zo strany rodičov, názor maloletých detí, že chcú byť zverené do osobnej starostlivosti svojho otca, okresný súd postupoval správne, ak vzhľadom na zistené skutočnosti výrokom II. maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
53. Vo vzťahu k výroku III. o povinnosti matky prispievať na mal. deti určeným výživným, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd rozhodol vecne správne, ktoré určenie výšky výživného matka v podanom odvolaní ani osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadla a nespochybnila. K úplnosti preto len dodáva odvolací súd, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadne rozhodujúcich skutočností, prihliadal na osobné majetkové pomery oboch rodičov, osvojil si zhodné skutkové tvrdenia účastníkov konania ohľadom výšky príjmov a výdavkov na maloleté deti a spoločnú domácnosť, nakoľko nemal pochybnosti o ich pravdivosti a tieto neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním (§ 186 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Okresný súd v odseku 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku podrobne popísal odôvodnené potreby maloletých detí, a to mal. A., ktorý má 16 rokov, navštevuje Strednú odbornú školu v H., v sume 550 Eur mesačne a čo sa týka mal. C., ktorá má 14 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, preukázané výdavky okresný súd posúdil v priemere 470 Eur mesačne. Na strane maloletých detí A. a C. okresný súd nezohľadnil výdavok na sporenie 100,- Eur mesačne a u A. poistku 19,26 Eur mesačne. Okresný súd posudzoval možnosti a schopnosti rodičov a ich relevantné výdavky, ktoré rovnako vyjadril v odseku 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a správne ustálil, že pri príjme rodičov, a to otca, u ktorého pôvodný príjem 3.320,- Eur mesačne sa v priebehu konania v dôsledku úpravy pracovného času a práceneschopnosti znížil a jeho príjmom, ktorý by mal získať od 01.01.2024 u slovenského zamestnávateľa ako vodiča dennej linky na Slovensku v sume 1.000,- Eur mesačne a potencionálnom príjme matky (naposledy bola zamestnaná ako predavačka s priemerným mesačným príjmom vo výške 640,- Eur mesačne) vo výške minimálnej mzdy na rok 2023, t.j. v sume 700,- Eur mesačne, ktorú je schopná dosahovať výkonom zamestnania, keďže nemá zdravotné obmedzenia, potom výživné na mal. A. 65,- Eur mesačne a výživu mal. C. sumou 60,- Eur mesačne je dostatočné a zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ako aj schopnostiam, možnostiam, majetkovým pomerom oboch rodičov. Krajský súd dospel rovnako k záveru, že matka maloletých detí s poukazom na jej možnosť potencionálneho príjmu je schopná okresným súdom určené výživné platiť, v ktorej súvislosti prihliadol odvolací súd i na nie medzi účastníkmi spornú skutočnosť, že otec hradí výdavky na spoločnú domácnosť, ktorú zdieľa s maloletými deťmi a matkou maloletých detí v priemere vo výške 1.100,- Eur mesačne a uvádza jeho vecnú správnosť.
54. V danej veci, a to v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, t.j. v otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca (výrok II.), v časti určenia výživného (výrok III.), ako aj rozhodnutiu o neupravení styku (výrok IV.), čo rodičia ani nežiadali (zdieľanie spoločnej domácnosti), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy zhodnocoval jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec v odvolaním napadnutých výrokoch správne posúdil.
55. Na rodičov maloletých detí odvolací súd apeluje, aby sa v záujme zdravého vývoja maloletých detí pokúsili v otázkach súvisiacich s ich výchovou nájsť obojstranne prijateľné východiská. Zdôrazňuje, že ich maloleté deti potrebujú v prvom rade vyrastať v prostredí, v ktorom obaja rodičia dokážu rešpektovať úlohu, postavenie druhého rodiča v živote dieťaťa. Je na oboch rodičoch, aby zvýrazňovali úlohu druhého rodiča, ktorému detí nie sú zverené do výchovy a opatery v živote týchto maloletých detí, aby otec maloletých detí podporoval deti k zlepšeniu ich vzťahov s matkou, k rešpektu a úcte k matke tak, aby vnímali dôležitosť jej postavenia v ich živote a naopak, je na matke, aby rešpektovala názory a priania a prípadné nie správne postoje maloletých detí citlivo korigovala a rovnako, aby ich viedla k úcte druhému rodičovi.
56. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a v závislých výrokoch V. a VI. ako vecne a právne správne potvrdil.
57. Krajský súd dodáva, že za primeranej aplikácie ust. § 224 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP, § 378 ods. 1 CSP, § 2 ods. 1 CMP pri potvrdení rozsudku okresného súdu uviedol správne znenie záhlavovej časti rozsudku, ak za aplikácie ust. § 220 ods. 1 CSP za označením právneho zástupcu otca bolo uvedené ...,,JUDr. Jozef Dudzík a JUDr. Kristína Gerová, advokáti, so sídlom G. XXXX/X, H.“, pokiaľ len chybou v písaní, resp. zrejmou nesprávnosťou označenie právneho zástupcu otca nezodpovedalo označeniu splnomocnených advokátov, podľa Plnomocenstva zo dňa 3.10.2023 na č.l. 106 spisu.
58. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za aplikácie § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v prejednávanej veci nebol dôvod na postup podľa ust. § 54 a § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.